Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tov/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122240310
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6122240310.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Lucie Horvátovej v trestnej veci obvineného Bc. A. O., nar. XX.XX.XXXX v
E., trvale bytom K. XX, okres E., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. decembra 2022 prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „prokurátor") proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tv/2/2020 zo dňa 22. februára 2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 4Tv/2/2020 zo dňa 22.02.2022
podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie
obvineného Bc. A. O. (ďalej len „obvinený“), stíhaného pre prečin vyhýbania sa služobnému úkonu alebo
výkonu vojenskej služby podľa § 402 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe, že

počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky požiadal
Okresný úrad Zvolen, Odbor živnostenského podnikania o vydanie osvedčenia o živnostenskom
oprávnení, ktoré mu bolo vydané dňa 30.06.2020 pod číslom OÚ-ZV-OZP-2020/010907-2, číslo
Živnostenského registra 670-30094 ako oprávnenie na podnikanie s predmetom podnikania:

prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov,
čím porušil ustanovenie § 13 Zák. č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom takto vedome začal výkon prevádzkovania živnosti a
toto následne využil ako dôvod pre ukončenie služobného pomeru vojaka, ktorý bol Bc. A. O. ukončený
dňom 07.08.2020 na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl
Slovenskejrepublikyč.5000zodňa30.07.2020podľa§83ods.1písm.c)Zák.č.281/2015Z.z.oštátnej

službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom dňa 31.08.2020, teda
bezprostredne potom, ako bol s menovaným ukončený služobný pomer, živnosť ukončil
bez toho aby akúkoľvek reálnu podnikateľskú činnosť vykonával, pretože skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor v neprospech obvineného sťažnosť. Uviedol,

že obvinenému je obžalobou kladené za vinu, že predstieral okolnosť majúcu za následok jeho
prepustenie zo služobného pomeru vojaka v úmysle vyhnúť sa výkonu vojenskej služby. Ustanovenie
§ 402 ods. 1 Tr. zák. poskytuje trestno-právnu ochranu plneniu povinností vykonávať vojenskú službu
v stanovenej dobe na stanovenom mieste, ako aj povinnosť plniť služobné úlohy. Úmysel páchateľa
je snaha vyhnúť sa výkonu celej vojenskej služby. Použitie iného úskoku zahŕňa široký okruh rôznych
foriem úskočného konania, ktoré je spravidla svojou podstatou podvodným konaním. Zadováženými

dôkazmi v prípravnom konaní je nepochybne preukázané, že obvinený počas výkonu štátnej služby
v Armáde SR požiadal Okresný úrad vo Zvolene, odbor živnostenského podnikania o vystavenieživnostenského oprávnenia, ktoré mu následne bolo vydané, čo vedome využil ako obligatórny dôvod
pre ukončenie služobného pomeru. Úmysel obvineného využiť založenie živnosti výlučne z dôvodu
ukončenia pracovného pomeru je odvodzovaný najmä z toho, že dňa 07.08.2020, teda približne týždeň

potom,akomuboldourčenýpersonálnyrozkazojehoprepustenízoslužobnéhopomeru,živnosťukončil
bez toho, aby akúkoľvek reálnu podnikateľskú činnosť vykonával. Proti uvedenému personálnemu
rozkazu sa navyše výslovne vzdal práva podať odvolanie. Je teda dôvodné predpokladať, že obvinený
založil dňa 30.06.2020 živnosť bez úmyslu reálne podnikať a výlučne z dôvodu, aby bol prepustený zo
služobnéhopomeruprofesionálnehovojaka,pričomživnosťukončildňom31.08.2020,tedadvamesiace

po založení a reálne žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával ani neplánoval vykonávať. Navrhol
preto, aby súd druhého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Obvinený vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora prostredníctvom obhajcu uviedol, že rozhodnutie
okresného súdu považuje za vecne správne a zákonné. Závery prokurátora považuje za účelové,

tendenčné, ale najmä špekulatívne, nemajúce oporu v žiadnom právnom predpise. Prokurátorom v
obžalobe formulovaný skutok je pre neho nezrozumiteľný, domnieva sa, že mal porušiť § 13 ods. 1 písm.
a) zákon č. 281/2015 Z. z., a teda, že mal podnikať. Primárne poukázal na to, že tak ako vo veci konajúci
vyšetrovateľ, tak ani prokurátor vôbec nerozlišujú podstatnú vec, a to diametrálny právny rozdiel medzi
podnikaním a samotnou existenciou živnostenského oprávnenia. Dôvod, pre ktorý bol s ním ukončený

služobný pomer zo strany riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR bol ten, že si založil živnosť.
Nikdy nepodnikal (nevykonával žiadnu sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku v zmysle § 2 ods.
1 Obchod. zákonníka), a ani nikdy nemal postavenie podnikateľa. Samotná existencia živnostenského
oprávnenia, t. j. samotné založenie živnosti na základe jeho žiadosti ešte vôbec neznamená, že má
postavenie (status) podnikateľa, resp., že podniká a teda že reálne vykonáva podnikateľskú činnosť.

To, čo je podnikaním, resp. kto je podnikateľ upravuje jedine Obchodný zákonník a táto definícia je pre
OČTK, a aj pre súd záväzná a nemôžu ju vykladať rozširujúco (extenzívne) v jeho neprospech.
Personálny rozkaz, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru bola výhradne iniciatíva osôb, ktoré
ho pripravovali a podpisovali, pričom on na jeho vypracovanie a obsah nemal žiadny dosah. Platí, že on
služobný pomer neukončoval (nikdy nepožiadal o jeho ukončenie) a to, že voči personálnemu rozkazu

nepodal odvolanie (resp. sa voči nemu nebránil) bolo výhradne len jeho právo (v zmysle samotného
poučenia) a takéto jeho „konanie“ po jeho doručení nemá žiadny súvis s trestným činom, ktorý je mu
kladený za vinu. Status profesionálneho vojaka mohol teda stále mať, stále mohol byť v štátnej vojenskej
službe (nebyť „unáhleného“ a nezákonného postupu Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej
republiky) aj v súčasnej dobe. Žiadal, aby sťažnostný súd zamietol sťažnosť prokurátora ako

nedôvodnú.

KrajskýsúdvTrenčíne,akonadriadenýsúdnapodkladesťažnostiprokurátora,ktorámuspolusospisom
bola predložená 25. marca 2022, preskúmal dňa 01. decembra 2022 na neverejnom zasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce

tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Pri rozhodovaní, či obvinený, ktorý bol vojakom, spáchal trestný čin (§ 402 ods. 1 Tr. zák.) v kontexte
ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., sa zohľadňujú skutočnosti, ktoré vyplývajú z postupu samotného
obvinenéhovtomsmere,činaplnilúmyselnékonanie(vyhnutiesavýkonuvojenskejslužbyaleboplneniu

vojenských povinností) činnosťami predpokladanými v skutkovej podstate citovaného trestného činu.

V preskúmavanej veci by žalovaný skutok vykazoval znaky skutkovej podstaty prečinu vyhýbania sa
služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 402 ods. 1 Tr. zák. tiež vtedy, keď by obvinený
s úmyslom vyhnúť sa výkonu vojenskej služby alebo plneniu vojenských povinností použil iný úskok,

prostredníctvom ktorého by sa vyhol výkonu vojenskej služby alebo plneniu vojenských povinností,
pričom medzi použitým iným úskokom a úmyselným vyhýbaním sa služobnému úkonu alebo výkonu
vojenskej služby by musela byť príčinná súvislosť.

Prípadná inkompatibilita (nezlučiteľnosť) výkonu služobného pomeru profesionálneho vojaka s

podnikateľskou činnosťou nemôže byť sama o sebe spojená s trestom v trestnom konaní. Snaha
obvineného, ktorý bol v takomto služobnom pomere podnikať a ktorá bola spojená so žiadosťou o
založenie živnosti, bez ohľadu na to, či obvinený začal podnikať alebo nie, by mala mať primárne dosaha následky len na ďalší výkon jeho štátnej služby, nemala by byť však riešená procesným postupom
v rámci trestného práva.

V preskúmavanej veci bolo dôvodné zastavenie trestného stíhania už prokurátorom v prípravnom
konaní (§ 215 ods. 1 písm. b) Tr. por.), pričom postup okresného súdu obsadeného samosudcom, ktorý
pri procesnom postupe obžalobu podanú na súd pre prečin preskúmal a podľa jej obsahu a obsahu spisu
usúdil, že je potrebné trestné stíhanie voči obvinenému zastaviť z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom s tým záverom, že nie je dôvod ani na postúpenie veci, bol správny a krajský súd nemá okresnému

súdu čo vytknúť.

Pri skutku vymedzenom v obžalobe, ktorý sa premietol i do výrokovej časti napadnutého uznesenia,
okresný súd vychádzal zo správneho určenia závažnosti činu, pre náležité zistenie skutkového stavu a
dôsledné právne posúdenie. Závažnosť činu (teda, či je nepatrná a nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu)
totiž vychádza zo zákonných hmotnoprávnych kritérií stanovených mu platnou právnou úpravou (§ 10

ods. 2 Tr. zák.), t. j. spôsobu vykonania činu, jeho následkov, okolností, za ktorých bol čin
spáchaný, miery zavinenia a pohnútky páchateľa (obvineného).

V tejto súvislosti i krajský súd obligatórne zohľadnil spôsob vykonania činu a jeho následky (konanie
obvineného, ktorým porušil zákaz podnikať tým, že najskôr požiadal o živnostenské oprávnenie

nebolo primárne zamerané na úmyselné vyhnutie sa výkonu vojenskej služby alebo plneniu vojenských
povinností, so samotným podnikaním obvinený ani nezačal, keď oprávnenie na obidva predmety
podnikania mu vzniklo dňa 01.07.2020 a zaniklo ku dňu 31.08.2020, založenie živnosti oznámil
svojmu nadriadenému, za čo bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom,
služobnému úradu uhradil náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie základného

vojenského výcviku a odborného výcviku vo výške 634,43 eur), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný
(skutku sa obvinený dopustil v dôsledku snahy o zmenu práce), mieru zavinenia (samotné založenie
živnostenského oprávnenia nebolo spojené s úmyslom vyhnúť sa priamemu výkonu vojenskej služby
alebo plneniu konkrétnych vojenských povinností), pohnútku páchateľa (nezistená, ale možný záujem
obvineného legálne ukončiť služobný pomer profesionálneho vojaka).

Preskúmaním týchto zákonných kritérií dospel krajský súd rovnako ako okresný súd k záveru,
že závažnosť činu je nepatrná a preto nejde o prečin, ani o disciplinárne previnenie, ktoré by bolo
možné v súčasnosti riešiť pôvodným služobným úradom obvineného, nakoľko obvinený bol prepustený
zo služobného pomeru a disciplinárnej právomoci podliehal (§ 137 ods. 1 veta prvá zákona č. 281/2015

Z. z.) len počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť prokurátora nepovažoval za dôvodnú a túto
potom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.