Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/138/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221203462
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221203462.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej spore žalobkyne : A.. S. A., nar. X. X. XXXX,
bytom O. XXXX/X, I., zastúpená Lanikova Group, s. r. o., so sídlom Grösslingova 8, Bratislava, IČO: 36
858 439, proti žalovaným : 1. P. B., nar. X. X. XXXX, bytom D. X, I., 2. A. F., nar. XX. X. XXXX, bytom
F. XX, I., žalovaní 1, 2 zastúpení advokátkou JUDr. Natáliou Stahovcovou, Karpatská 6, Bratislava, o

vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaných 1, 2 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 11. 10. 2022 č.k. 49C/48/2021 - 158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa m á voči žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa (ako

podielová spoluvlastníčka so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 7/12-in z nehnuteľností) domáhala
voči žalovaným 1, 2 spolu s príslušníkmi ich domácnosti vypratania nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v
kat. úz. Z. I., obec I. - m.č. Z. I., okres I. U., evidovanú Okresným úradom v I., katastrálnym odborom, na
LV č. XXX, ako pozemok parcely registra „C" parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX
A.X, parc. č. XXX, záhrada vo výmere XXX A.X a stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúcej
sa na pozemku parcela registra „C" parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXX A.X,

v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaní
užívajú danú nehnuteľnosť bez jej súhlasu. Prvé podlažie rodinného domu, záhradu a príslušenstvo
užívajú žalovaní 1, 2 spolu s ich maloletými deťmi. Žalovaní sa do nehnuteľnosti nasťahovali svojvoľne,
bez súhlasu väčšinovej podielovej spoluvlastníčky a na jej užívanie tak nemajú žiadny právny titul.
So žalovanými nebola uzatvorená nájomná alebo iná zmluva, ktorá by ich oprávňovala k užívaniu
nehnuteľnosti.

2/ Podaním doručeným okresnému súdu dňa 05.10.2022 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť,
keď uviedla, že v priebehu súdneho konania sa žalovaní spolu s príslušníkmi spoločnej domácnosti zo
spornej nehnuteľnosti odsťahovali. O nároku na náhradu trov konania žalobkyňa navrhla rozhodnúť v
súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP; jej žaloba bola podaná dôvodne, vzatá späť bola výlučne z
dôvodu správania sa na strane žalovaných, ktorí po podaní žaloby nehnuteľnosť vypratali, s vedomím,

že túto užívajú bez právneho dôvodu.

3/ Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu, resp. pojednávanie a spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu nevyplýval
z osobitného predpisu, súd prvej inštancie konanie podľa § 145 ods. 1 CSP aj bez prihliadnutia na
súhlas, resp. nesúhlas žalovaných, zastavil.4/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaní po podaní žaloby predmetnú nehnuteľnosť vypratali, bola žaloba podaná
dôvodne. Preto má žalobkyňa voči žalovaným v súlade s ustanovením § 256 ods. 1

CSP nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5/ Uvedené uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2; ich odvolanie smerovalo len
proti výroku o trovách konania. Žalovaní navrhovali odvolaciemu súdu v napadnutej časti uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť tak, že naopak, im, žalovaným prizná právo na náhradu trov konania voči

žalobkyni. V odvolaní žalovaní 1, 2 tvrdili, že zastavenie konania zavinila procesne výlučne žalobkyňa,
ktorá žalobu vzala späť. V konaní sa žalovaní žalobe bránili a popierali, že by žalobkyňa bola v čase
podania žaloby oprávnená žalobu podať. Tvrdili, že v nehnuteľnosti bývali so súhlasom žalobkyne (ktorá
je tetou žalovanej 1) a so súhlasom ostatných spoluvlastníkov, pričom tento súhlas právne kvalifikovali
ako zmluvu o výpožičke, keďže na základe dohody so žalobkyňou neboli povinní jej uhrádzať žiadnu
úhradu za užívanie. Svoje tvrdenie preukazovali žalovaní zápisnicou o výsluchu svedka, kde bola

žalobkyňa v inom (trestnom) konaní vypočutá, predmetná zápisnica tvorí prílohu vyjadrenia žalovaných
v tejto veci. Žalovaná 1 zdôraznila, že je ťažko zdravotne postihnutá, trpí nevyliečiteľnou chorobou,
v dôsledku ktorej je pripútaná na lôžko a nedokáže sa o seba postarať. Bol jej pridelený sociálny byt,
pričom z nehnuteľnosti sa odsťahovala po pridelení sociálneho bytu, nie na základe podanej žaloby.
K odvolaniu žalovaná 1 pripojila kópiu žiadosti o pridelenie sociálneho bytu pred tým, ako jej bola

doručená žaloba o vypratanie. Žalovaní trvali na tom, že v konaní dostatočne preukázali nedôvodnosť
podanej žaloby. Nemožno preto ustáliť, že oni zavinili procesne zastavenie konania. V čase podania
žaloby žalovaní odôvodňovali svoje právo bývať v nehnuteľnosti od súhlasu podielového spoluvlastníka,
ktorý je otcom žalovanej 1 a pôvodne ešte brata, ktorý bol v tom čase tiež podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností. Podľa vedomosti žalovaných nedošlo k žiadnej dohode o hospodárení so

spoločnou vecou medzi podielovými spoluvlastníkmi (t.j. žalobkyňou a jej bratom). K odvolaniu pripojili
žalovaní 1, 2 kópiu odpovede starostu mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 3. 5.
2021 č. : 17/7404/2021/SOC na žiadosť žalovanej o nájom obecného bytu, ktorou jej oznamuje, že ju
zaraďuje do zoznamu žiadateľov o nájomný byt.
6/ Dňa 17. 10. 2022 (č.l. 171 a nasl. spisu) doručili žalovaní 1, 2 súdu prvej inštancie písomné podanie,

označené ako doplnenie odvolania, v ktorom oznámili, že žaloba bola podaná ešte v mesiaci júl
2021, pričom žalovaní v danom čase v nehnuteľnosti už nebývali, čo žalovaní preukazovali uzavretou
nájomnou zmluvou, ktorú pripojili k podaniu ako prílohu. Z priloženej Zmluvy o nájme bytu vyplýva,
že bola uzatvorená dňa 15. 6. 2021 medzi Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice (ako
prenajímateľom) a P. B. (žalovanou 1 ako nájomcom); predmetom nájmu je 3-izbový byt č. XX/X.

poschodie, Q. XX, I.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1. 7. 2021 do 31. 5. 2024.
7/ Na odvolanie žalovaných 1, 2 sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhovala odvolaciemu súdu
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Žalobkyňa trvala na
tom, že žalobu podávala dôvodne, v čase, kedy žalovaní nehnuteľnosť, ktorej je žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 7/12-in z celku, užívali bez právneho dôvodu.

Žalobkyňa žalovaným svoj súhlas na užívanie predmetnej nehnuteľnosti nedala, takže nemohlo dôjsť k
uzatvoreniu zmluvy o výpožičke ako tvrdia žalovaní. Zmluva je dvojstranný právny úkon a k uzatvoreniu
žiadnej takejto zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými nedošlo. Pred podaním žaloby žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaných vyzvala opakovane na dobrovoľné vypratanie
nehnuteľnosti. Vo svojich listoch označených ako pokus o mimosúdny zmier zo dňa 17. 12. 2020 a

zo dňa 25. 2. 2021 s užívaním predmetnej nehnuteľnosti uviedla svoj výslovný nesúhlas a upozornila
žalovaných, že vec bude riešiť súdnou cestou. K vyprataniu nehnuteľnosti žalovanými však ani po
tomto nedošlo. Žalovaní za užívanie nehnuteľnosti neplatili žiadne nájomné a ani iné plnenia. Tvrdenie
žalovaných, že sa z nehnuteľnosti odsťahovali po pridelení sociálneho bytu a nie na základe podanej
žaloby, je nepravdivé. Zmluva o nájme medzi M.č. Bratislava - Podunajské Biskupice a žalovanou 1 bola

uzatvorenádňa15.6.2021,sdoboutrvanianájmuod 1.7.2021 do 31.5.2024.Žalovanísavšakanipo
tomto z nehnuteľnosti neodsťahovali a užívali ju naďalej, čo priamo vyplynulo aj z ich vyjadrenia k žalobe
zo dňa 23. 8. 2021. Podľa žalobkyne žalovaní 1, 2 sa snažili skutočnosť o uzatvorení nájomnej zmluvy
utajiť, s úmyslom zavádzať žalobkyňu aj súd. Podľa žalobkyne je zrejmé, že žalobu podala dôvodne
a k jej späťvzatiu došlo až po tom, ako počas konania žalovaní nehnuteľnosti vypratali. K zastaveniu

konania tak došlo výlučne z dôvodu správania sa na strane žalovaných.
8/ Na vyjadrenie žalobkyne reagovali žalovaní 1, 2 stručným vyjadrením (zo dňa 5. 12. 2022), v ktorom
zotrvali na svojich dôvodoch, doposiaľ nimi uvádzaných. V nehnuteľnosti bývali na základe súhlasu otca
žalovanej 1, ktorý je tiež podielovým spoluvlastníkom a aj na základe súhlasu žalobkyne, tak ako touviedli vo svojom vyjadrení k žalobe. Z vyjadrenia k žalobe zároveň neplynie, že by v čase doručenia
žaloby žalovaní v predmetnej nehnuteľnosti ešte de facto bývali. Žalovaní preto navrhovali zmeniť
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobkyňa bude povinná nahradiť im trovy

konania. Tiež poukazovali na dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalovaná 1 je ťažko zdravotne
postihnutá, žalovaný 2 sa o ňu stará, rovnako tak aj o jej a spoločné maloleté deti.
9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách
konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných 1, 2 nie je dôvodné.

10/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
11/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie
žaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná
dôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil

žalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie,
ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú
situáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu (petitu), t.j. nastane situácia, kedy
bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa (konaním) žalovaného, bez toho, aby o veci
meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré

účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to
bol žalobca, kto zavinil (z procesného hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak
žalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
12/ V danom prípade je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že dôvodom zastavenia konania bolo
späťvzatie žaloby, ako dôsledok toho, že sa žalovaní 1, 2 zachovali v zmysle požiadavky uplatňovanej v

konaní žalobou. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že odpadol predmet žaloby, žalovaní sa
- po podaní žaloby na súd - z nehnuteľnosti odsťahovali. Ako už bolo uvedené, v danej veci súd prvej
inštancie zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou, a to ešte pred začatím konania
vo veci; žalovaní 1, 2 svojím konaním (po podaní žaloby na súde) naplnili požiadavku žalobkyne,
obsiahnutú v jej žalobnom petite. Z procesného hľadiska tak jednoznačne žalovaní 1, 2 zavinili, že sa

konanie muselo zastaviť. Dôsledkom späťvzatia žaloby žalobkyňou za daných okolností je potom právo
žalobkyne, aby jej žalovaní 1, 2 nahradili trovy, ktoré musela v konaní vynaložiť na svoju obranu.
13/ Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
14/ Odvolací súd skúmal, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali podľa

§ 257 CSP žalobkyni výnimočne náhradu trov konania nepriznať. Ustanovenie § 257 CSP znamená,
že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ust. § 257 CSP
teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého
dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti

zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v
konaní. Odvolací súd výnimočné okolnosti, odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP z obsahu spisového
materiálu nezistil, pričom za takéto okolnosti nemožno automaticky považovať skutočnosť, že žalovaná

1 je ťažko zdravotne postihnutou osobou, pripútanou na lôžko. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje
za významný postoj, ktorý k žalobe zaujali žalovaní, a síce, že hoci žalovaní 1, 2 ešte dňa 15. 6. 2021
uzatvorili zmluvu o nájme bytu, s dobou nájmu od 1. 7. 2021, tak o tejto významnej skutočnosti sa vo
svojom písomnom vyjadrení k žalobe, datovanom dňa 23. 8. 2021 (t.j. dávno po uzatvorení nájomnej
zmluvy a vzniku nájomného vzťahu) nezmienili ani slovom, a všeobecne z obsahu tohto ich vyjadrenia k

žalobe nijako nevyplývalo, že sú ochotní nehnuteľnosť vypratať - napokon žalobu žalobkyne navrhovali
zamietnuť (hoci v tom čase už mali uzatvorenú zmluvu o nájme bytu a už im plynul nájomný pomer).
Navyše pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nutné vziať do úvahy aj fakt, že by bolo
nespravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá bránila svoje právo, nedostala náhradu trov konania, ktoré v ňom
musela vynaložiť.

15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
16/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyňa má voči žalovaným 1, 2
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, vzhľadom na plný úspech žalobkyne vodvolacom konaní (§ 396 ods. 1, ods. 2, v spojení s § 256 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).