Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. október 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14Csp/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217818
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1217217818.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci

žalobcu: O. T., F.: X.XX.XXXX, T.: U. XXXX/XX, P. zastúpeného: URBAN STEINECKER GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom: Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o
zaplatenie 253,87€ s príslušenstvom a o určenie, že zmluvné podmienky v čl. II bod 2 a v čl. III bod 6
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,, Flexipôžička " č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2014
sú neprijateľné zmluvné podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva 100%-tná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.9.2017 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 253,87 EUR a úrok z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 253,87 EUR odo dňa 12.07.2016 (vrátane) až do dňa zaplatenia, a to všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
zmluvná podmienka uvedená v čl.II bod 2 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička"
č.: XXXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.07.2014, v znení: „Dlžník

potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s
obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal s úverovou zmluvou." a zmluvná podmienka uvedená
v čl. III bod 6 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička" č.: XXXXXXXXXXXXXXX,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.07.2014, v znení: „Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitné upravené
v tejto úverovej zmluve” sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. i v spojení s § 53 ocis. 4

písm. ii Občianskeho zákonníka, a tak sú podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k 100% náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. V
žalobe ďalej uviedol, že ako spotrebiteľ uzatvoril s VÚB Zmluvu, ktorá bola zo strany VÚB formulárovým
vopred predpripraveným typom zmluvy, nemohol s ňou nič robiť, a nebolo mu umožnené akýmkoľvek
spôsobom pripomienkovať, či dopĺňať Zmluvu, a zo strany pracovníčky, ktorá dala žalobcovi na podpis
Zmluvu bolo povedané, že Zmluvu, nie je možné meniť a ani pripomienkovať, a že ak chce spotrebný
úver, tak musí podpísať Zmluvu, tak ako je predpripravená. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo

viacerých prípadoch (štandardná, formulárová zmluva) treba považovať nielen všeobecne obchodne
podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Záver, že
ide u Zmluvy (t.j. zmluvy o spotrebnom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným) o formulárovú
zmluvu umocňuje aj číselné označenie, ktoré má Zmluva (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru„Flexipôžička" č.: XXXXXXXXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.07.2014).
Žalobca namieta, že Zmluva, predpripravená zo strany VÚB, sa má spravovať Občianskym zákonníkom,
konkrétne ustanoveniami § 52 a nasl. Obč. Zák. a zákonom č. 129/2010 Z.z. a zakladá občianskoprávny

(spotrebiteľský) vzťah. Zmluvou poskytla VÚB žalobcovi spotrebný úver vo výške 2 000 eur, pričom
žalobca mal platiť 24 splátok, každá vo výške 93,91 eur, čím mal žalobca podľa Zmluvy uhradiť
VÚB celkovú sumu 2253,87 eur, teda celkovými nákladmi žalobcu ako spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom podľa Zmluvy je suma 253,87 EUR, pričom RPMN bola určená v Zmluve na
2,40 % a úroková sadzba 12,30 % a priemerná hodnota RPMN podľa Zmluvy bola 18,90 %. Žalobca

čerpal na základe Zmluvy spotrebný úver vo výške 2 000 EUR. Tento splácal tým spôsobom, že odo dňa
12.08.2014 do 12.07.2016 uhradil 24 mesačných splátok, z toho 23 mesačných splátok bolo vo výške
93,91 eur a 1 splátka vo výške 93,94 eur, čím žalobca uhradil VUB spolu čiastku 2 253,87 eur (93,91
eur x 23 splátok + 93,94 EUR x 1 splátka) Žalobca namieta, že Zmluva je bez poplatkov a je bezúročná
podľa zákona č. 129/2010 Z.z.„
nakoľko:

v Zmluve nie je -v rozpore s§9 ods. 2 písm. k) v spojení s §11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. -
stanovená (identifikovaná/určená) konkrétna výška (suma/čiastka) istiny a ani konkrétna výška (suma/
čiastka) úroku platených žalobcom pre VUB podľa Zmluvy, keďže v Zmluve je uvedená iba mesačná
anuitná splátka vo výške 93,91 eur, no žalobca nevie zo Zmluvy určiť, koľko (aká konkrétna čiastka/
suma) z mesačnej anuitnej splátky vo výške 93,91 eur pripadá na istinu a koľko (aká konkrétna čiastka/

suma) na úroky. a preto je spotrebný úver vyplývajúci zo Zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z„ bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve je v rozpore s §9 ods.
2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákonom č. 129/2010 Z.z. - stanovená nesprávna celková
čiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanánazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Žalobca mal podľa Zmluvy platiť 24 splátok, každá vo výške 93,91 eur, čím

mal podľa Zmluvy uhradiť VÚB celkovú sumu 2 253,87 eur, avšak matematicky a právne správne 24
mesačných splátok, každá splátka po 93,91 eur dáva čiastku 2 253,84 eur, a nie 2 253,87 eur ako VÚB
uviedla v Zmluve. Rovnako tak bola určená nesprávne aj suma „celkových nákladov dlžníka”,
ktorá mala byt' podľa Zmluvy vo výške 253,87 eur, avšak matematicky a právne správne 24
splátok, každá po 93,91 eur, dáva spolu čiastku 2 253,84 eur, pričom ak od tejto sumy

odrátame sumu poskytnutého úveru vo výške 2 000 eur. mali byť celkové náklady dlžníka len vo výške
253,84 eur, a nie vo výške 253,87 eur ako bolo uvedené v Zmluve. Žalobca tak mal na základe údajov
uvedených v Zmluve po správnosti uhradiť VUB celkovú čiastku v sume nižšej než ako uviedla VUB
v Zmluve. Tým bola „celková čiastka", ktorú musí žalobca v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť
určená v Zmluve zo strany VUB nesprávne a klamlivo, a preto je spotrebný úver vyplývajúci zo Zmluvy

podľa § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákonom č. 129/2010 Z.z„ bezúročný a bez
poplatkov:
V Zmluve nie sú -v rozpore s §9 ods. 2 písm. j) v spojení s §11 ods. 1 písm. b) zákonom č. 129/2010 Z.z.
- vôbec uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže zo
Zmluvy nie je možné jasne, určito a konkrétne určiť, aké konkrétne údaje (aké konkrétne vstupy/údaje/

konkrétne číselné hodnoty) použila VUB na výpočet RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) podľa
Zmluvy, a preto je spotrebný úver vyplývajúci zo Zmluvy podľa 4 9 ods. 2 písm. j) v spojení s 4 11 ods.
1 písm. b) zákonom č. 129/2010 Z.z„ bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je Zmluva -podľa §11 ods.
1 písm. b) v spojení s§9 ods. 2 písm. j) a ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch - bezúročná a bez poplatkov, tak mal žalobca povinnosť uhradiť v prospech VUB iba dlžnú istinu

podľa Zmluvy, a to bez poplatkov a bez úrokov, teda iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov
tvoriacich predmet spotrebiteľského úveru podľa Zmluvy teda iba sumu 2 000 eur, pričom úroky a
poplatky zaplatené žalobcom pre VUB predstavujú de iure bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor
žalobcu vo výške 253,87 eur (2 253.87 eur - 2 000 eur)
Žalobcovu námietku, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, lebo je v rozpore s § 11 ods. 1 písm.

b) v spojení s§9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, nakoľko Zmluva
neobsahuje identifikáciu výšky úroku a výšky istiny splatnej v mesačnej splátke, potvrdzuje po právnej
stránke veci aj právna veta uvedená v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25.06.2014, sp. zn. 6 Co
523/2014 (ktorá síce hovorí o §4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.. no z hľadiska obsahového
a vecného uvedený právny záver platí rovnako aj na § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v

spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.) „účelu úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá
len taký výklad § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z
údajov vyjadrených v zákone slovami „výška. počet a termíny splátok" viaže ku každej z tam uvedenýchpoložiek. teda tak k istine. Ako aj k úrokom, a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa zmluva, ktorá
neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov (pri
každej takejto čiastkovej položke). Len takýto výklad požiadavky zákona spĺňa účel spotrebiteľského

práva, a to zvýšenú pozornosť venovanú ochrane spotrebiteľa. Rovnaký právny záver prijal aj Krajský
súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11 Co/256/2013, ktorého právna veta znie. Krajský súd sa však v plnom
rozsahu stotožnil s argumentáciou okresného súdu o nedostatku podstatnej náležitosti úverovej zmluvy
uvedenej v44 ods. 2 pod písm. i), ked' spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým a teleologickým výkladom Zákona o spotrebiteľských

úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť,
jednotlivýchčastíistiny,úrokuapoplatkov.Dokiaľtietonemajúbyťsplatenéjednorázovo.Zuzatvorených
zmlúv síce vyplýva výška jednotlivých splátok, výslovne je však uvedené, že každá splátka zahŕňa istinu,
úrok a poplatky, pričom nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom
však pre určenie práv a povinnosti zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko
dlžníkvjednotlivýchsplátkachplnínaistinu,osobitneúrokaosobitnenapoplatky.Navrhovateľjednotlivé

splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob
splácaniaúrokovapoplatkov.Hocinavrhovateľvodvolaníargumentovaltým,žepokiaľsauvádzavýška,
počet a termín splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru, ide o to, či sa spotrebiteľský úver spláca
anuitne, alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky
a poplatky strhnú z celkovej výšky ponúkaného spotrebiteľského úveru, práve takéto vymedzenie však

v uzatvorenej zmluve chýba. Z dôvodu nedostatku uvedenej náležitosti sa preto spotrebiteľský úver
poskytnutý zo strany navrhovateľa odporkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Rovnako aj z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 329/2013 možno vyvodiť správnosť
záveru o potrebe samostatného vyjadrenia ceny úveru formou osobitného uvedenia sumy splátky úroku
za úver v úverovej zmluve. Ústavný súd sa v tomto rozhodnutí stotožnil s rozsudkom preskúmavaného

rozhodnutia krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu, ktoré sa týkali neuvedenia
obligatórnych zákonných náležitostí v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z.z.
Žalovaný nevyhovel ani predžalobnej výzve, v ktorej žalobca žiadal, aby žalovaný uhradil žalobcovi
mimosúdne sumu 253,87 eur s príslušenstvom, a to najneskôr do 25.09.2017 do 18:00 hod. čo sa

však nestalo. Žalobca požaduje od žalovaného okrem dlžnej istiny aj zákonné úroky z omeškania
vo výške 5,00 % (ročne) p.a. (tj. 5 % + 0,00 % predstavujúca sadzbu hlavnej refinančnej operácie
ECB, teda predstavujúca základnú úrokovú sadzbu ECB platnú ku dňu12.07.2016, kedy bola uhradená
posledná splátka úveru a to nad rámec už uhradenej istiny) počítané z dlžnej sumy 253,87 eur odo dňa
12.07.2016 (vrátane) do dňa zaplatenia. Berúc do úvahy uvedené, žalobca požaduje vydanie rozsudku

proti žalovanému v rozsahu petitu špecifikovaného žalobcom v čl. VI. tejto žaloby.
Oboznámenie sa žalobcu so Všeobecnými obchodnými podmienkami pred podpisom Zmluvy ako
neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca si dovoľuje dať do pozornosti súdu, že Zmluva sa vo viacerých
ustanoveniach odvoláva na znenie Všeobecných obchodných podmienok či Obchodných podmienok,
ktoré však žalobcovi pred podpisom Zmluvy nikdy neboli poskytnuté a predmetné Všeobecné obchodné

podmienky či iné Obchodné podmienky žalobca ani NIKDY nepodpísal. V prípade občianskoprávnej
úpravy platí, že časť zmluvy s výnimkou poistnej zmluvy, nemôže byť určená iba odkazom na
všeobecné obchodné podmienky. Ak všeobecné obchodné podmienky neboli zmluvnými stranami
osobitne podpísané, nemôžu sa stať súčasťou Zmluvy. Žalobca v súvislosti uvedeným tvrdením
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.02.2015, sp. zn. 6Co/396/2014

podľa ktorého: „Obchodný zákonník v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno
určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP"). vypracované odbornými
alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám
uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku
však podobné ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788

ods.3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho
zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento
záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou. Zároveň
žalobca dodáva, že § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že „Písomnú formu musia mať
zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa§9ods.1,prváveta,zákonač.129/2010Z.z.„Zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnú
formu.” Písomná forma zmluvy znamená, že celý text zmluvy musí byť zachytený v materializovanej
forme. pričom písomná forma zmluvy zahŕňa aj podpisy všetkých jej účastníkov. Podpisom sa završuje
a uzatvára písomný právny úkon, pričom jednotlivé náležitosti zmluvy by mali byť podpísané obomazmluvnými stranami, aby sa tým jednak zabránilo manipulácii s jej jednotlivými časťami a jednak, aby
bolo zrejmé, že ide o dvojstranný právny úkon a nie predpripravené formulárové znenie, ktoré nie je
možné

pripomienkovať alebo iným spôsobom upravovať ich obsah. Ak by sa aj žalovaný chcel odvolávať
na znenie čl. II bod 2 Zmluvy a to vyhlásenie, že „dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so
Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí
a ktoré súčasne prevzal s úverovou zmluvou a znenie čl. III . bod 6 Zmluvy, v ktorom je uvedené:

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach,
ktoré nie sú osobitné upravené v tejto úverovej zmluve, žalobca podotýka, že predmetné ustanovenia
majú de iurea de facto za následok, že sa tým neprimerane prenáša dôkazné bremeno v otázke riadneho
oboznámenia so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na žalobcu ako
spotrebiteľa a toto ustanovenie tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobca trvá na tom, že Všeobecné obchodné podmienky ani iné Obchodné podmienky inú pred

podpisom Zmluvy zo strany žalovaného nikdy neboli poskytnuté, nikdy sa s ich obsahom neoboznámil
a nikdy žiadne Všeobecné obchodné podmienky ani iné Obchodné podmienky nepodpísal.
ŽalobcasivsúvislostisuvedenýmdovoľujedaťdopozornostisúduajrozsudokOkresnéhosúduTrenčín
sp. zn. 17C/5/2011 zo dňa 1 2.04.2011, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že obdobná zmluvná
podmienka: „Podpisom zmluvy o úvere dlžník potvrdzuje, že je oboznámený s ÚPZ, že sú mu všetky jej

ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito
podmienkami a súhlasí s ich obsahom." je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
Žalobca je toho názoru, že zmluvné podmienky uvedená v čl. II bod 2 Zmluvy a v ČI. III bod 6 Zmluvy sú
v zmysle § 53/1 v spojení s § 53/4 písm. l OZ neprijateľné, nakoľko ukladajú žalobcovi ako spotrebiteľovi
povinnosť niesť dôkazné bremeno., ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mal niesť

žalovaný ako veriteľ (dodávateľ) a preto sú predmetné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 5 Obč.
zák. neplatné.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10,12.2018 uviedol: ,,Zákonná
požiadavka uvádzať tzv. rozpis splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere neexistuje a neexistovala.

Žalobcom podávaný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) [v súčasnosti písm. i)] zákona o
spotrebiteľských úveroch1 nie je správny: Téma, na ktorú žalobca v tomto spore poukazuje, je nateraz
vyriešená aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Výška, počet aj termíny splátok sú v zmluve
zreteľne uvedené (ostatne, žalobca úver splácal, výšku aj termíny splátok poznal a pozná). K téme
údajnej absencie zákonnej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) [v súčasnosti písm. i)] zákona

o spotrebiteľských úveroch, t.j. k téme údajnej absencie tzv. rozpisu splátok v zmluve, si dovoľujeme
uviesť, že táto téma je v súčasnosti vyriešená aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR; poukazujeme
na verejne dostupné (a v ich verejne dostupnej kópii k tomuto podaniu priložené) uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 23.04.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017, z 17.04.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018, a z 22.02.2018, sp.
zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého (v poradí tretieho menovaného):

- nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky;
- v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v
nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.

z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za
použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje;
- od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy

jeho eurokonformným výkladom.
S poukazom na článok 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku je možné s procesným dopadom na
toto súdne konanie uzavrieť, že vyššie uvedené uznesenia najvyššieho súdu predstavujú rozhodnutia
(aktuálnu rozhodovaciu prax) najvyššej súdnej autority v danej právnej otázke. Ako upozorňuje najvyšší
súd vo vyššie uvádzanom uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2017, za účelom odstránenia pochybností o

správnom spôsobe výkladu predmetného ustanovenia zákona zákonodarca s výslovným poukazom na
Rozsudok SDEÚ Home Credit a Smernicu EÚ3 s účinnosťou od 01.05.2018 zmenil znenie daného
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch [v súčasnosti § 9 ods. 2 písm. i), predtým písm. k) resp.
l)] tak, že slová ,,výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradil slovami ,,výšku,počet,frekvenciusplátok“(viďčl.XIIzákonač.279/2017Z.z..adôvodovúsprávuknemu).Ajtátozmena
zákona dokladuje, ktorý výklad zákona vždy mal a má zákonodarca na mysli. Ak by sme akceptovali
výklad zákona vyžadujúceho tzv. rozpis splátok (t.j. výklad rozporný s výkladom eurokonformným, v

tomto súdnom konaní preferovaný žalobcom), vychádzali by sme neprípustne z prezumpcie ,,hlúpeho“
zákonodarcu, ktorý napísal zákon v evidentnom rozpore so svojimi európskymi záväzkami, čo vedie k
následkom porušenia práva EÚ4. Žalobcom zvolený príliš formalistický výklad príslušnej právnej normy
neobstojí - je v rozpore s autentickým, logickým a systematickým výkladom zákona.
Žalobca uvádza, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení

platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) musí zmluva o úvere obsahovať ,,výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva
povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej
splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Nič také nevyplýva ani z dôvodovej správy
k predmetnému ustanoveniu. Dôvodová správa uvádza iba nasledovné: ,,Medzi podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad: [...] Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Právnemu záveru žalobcu tak nesvedčí autentický výklad danej
právnej normy podaný zákonodarcom (v dôvodovej správe k zákonu, kde by takú významnú skutočnosť
zákonodarca zaiste osobitne zdôraznil), právnemu záveru žalobcu nesvedčí ani prax poskytovateľov

spotrebiteľských úverov, ktorí dané ustanovenie zákona nevykladali spôsobom uvádzaným žalobcom.
V tomto prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy na dobu určitú
(vopred určený počet anuitných splátok). Pri systematickom pohľade na § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch je zrejmé, že informáciu o postupnej amortizácii svojho dlhu (vrátane tzv. rozpisu splátok)
spotrebiteľ zistí z tzv. amortizačnej tabuľky, na ktorú má voči veriteľovi bezplatný nárok kedykoľvek

počas trvania zmluvného vzťahu v zmysle § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5 zákona. Amortizačná tabuľka
uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady. Pokiaľ dospel žalobca k záveru, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch musí zmluva obsahovať tzv. rozpis splátok (de facto amortizačnú tabuľku),

dosiaľ sa nevysporiadal s dôvodom, prečo by zákonodarca v zákone použil na predpísanie rovnakej
povinnosti uvádzať do zmluvy tzv. rozpis splátok (de facto amortizačnú tabuľku) rôznu (úplne odlišnú)
terminológiu v § 9 ods. 2 písm. k) zákona v porovnaní s § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5 zákona. Ak
§ 9 ods. 2 písm. k) a naproti tomu § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5 upravujú podľa názoru žalobcu de
facto ,,to isté“, ostáva zo strany žalobcu nezodpovedanou otázkou, prečo sú dané zákonné normy

terminologicky úplne odlišné. Vzápätí sa núkajúcou jednoduchou a logickou odpoveďou je, že právny
názor žalobcu nemá oporu v systematickom výklade zákona. Okrem toho, nevidíme žiaden zmysel
uvádzať amortizačnú tabuľku priamo do zmluvy (a tak ju zahlcovať množstvom číselných údajov), ak
spotrebiteľ danú aktualizovanú tabuľku môže kedykoľvek počas zmluvného vzťahu žiadať od veriteľa
zadarmo. Ak by mal žalobca skutočný záujem o informáciu o rozpise jednotlivých splátok, mohol

našu spoločnosť kedykoľvek v priebehu zmluvného vzťahu v zmysle čl. I ods. 6 písm. c) zmluvy
požiadať o bezodplatné poskytnutie tzv. amortizačnej tabuľky, ktorá by taký rozpis obsahovala - naša
spoločnosť nemá vedomosť, že by takú tabuľku niekedy žiadal (ak ju teda nežiadal, dané je v príkrom
rozpore s jeho tvrdením, že rozpis splátok úveru na jednotlivé zložky, t.j. de facto amortizačná tabuľka,
keďže v tomto prípade išlo o anuitné splácanie úveru, mal byť uvedený v zmluve a že mu tam

chýbal). Cez logický výklad je nutné dospieť k správnej aplikácii daného zákonného ustanovenia a k
záveru, že zákon tzv. rozpis splátok v zmluve o úvere nevyžaduje a nikdy nevyžadoval. Porovnanie
miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou (našou spoločnosťou podávaný výklad)
oproti vyjadreniu uvedenému cez tzv. rozpis splátok (t.j. dvoma a viacerými sumami; výklad podaný
žalobcom) svedčí jednoznačne v prospech jednoduchšieho, nami zvoleného spôsobu - t.j. uvádzať

sumu splátky jedným údajom. V opačnom prípade by bol spotrebiteľ pre zistenie celkovej výšky každej
splátky odkázaný na matematickú operáciu súčtu jej jednotlivých zložiek. Priemerný spotrebiteľ by bol
síce takejto matematickej operácie schopný, ale v prospech zrozumiteľnosti zmluvy (teda v prospech
spotrebiteľa) je jednoznačne uvádzanie splátky jej celkovou sumou, než jej uvedenie iba výškami
jednotlivýchzložieksplátky(kedyjenutnéichspočítavať).Výpočetcelkovejvýškysplátkybyboldokonca

o niečo komplikovanejší pri nerovnomernej amortizácii úveru. Je nedôvodné a nelogické vychádzať z
prezumpcie, že zákonodarca mienil ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
dosiahnuť zmluvy preplnené (zahltené) číselnými údajmi ponechávajúce na spotrebiteľovi, aby si z
nich sám vypočítal celkovú výšku každej jednotlivej splátky (z desiatok splátok) úveru. Na podporuargumentácie našej spoločnosti poukazujeme aj na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 04.10.2017 sp. zn. 17Co/344/2017-143; krajský súd k uvedenej problematike uviedol:
„Podľa odvolacieho súdu preto z hľadiska kritéria zrozumiteľnosti spotrebiteľskej zmluvy, a tým aj z

hľadiska prospechu spotrebiteľa neobstojí výklad citovaného § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch prijatý súdom prvej inštancie a prezentovaný žalobcom, teda taký,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku jednotlivých zložiek splátky a uvedenie
iba jej celkovej výšky je nedostatočné. Naopak, nie práve vhodne zvolenú formuláciu citovaného § 9
ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je, a vždy bolo potrebné vykladať

tak, že v zmluve uvedená splátka úveru je dostatočne uvedená aj keď je vyjadrená iba celkovou
výškou splátky, pričom takto uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia, a nie
uvedením len niektorej zložky navodzovať dojem nízkej splátky úveru. Prípustnosť vyjadrenia splátky
úveruibacelkovouvýškovousplátkyniejevýkladcontralegem,akosasnažípresvedčiťžalobca,pretože
dané ustanovenie neobsahuje gramatické vyjadrenie vylučujúce uvedenie tam vymenovaných zložiek
splátky iba v súhrne jednou sumou.“ Žalobcom zvolený výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v

rozpore s povinnosťou vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátnu normu eurokonformným spôsobom.
Smernica EÚ nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Podľa tabuľky zhody k zákonu
o spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2 písm. k) zákona je transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice
EÚ podľa ktorého v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť „výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Z uvedeného je zrejmé, že
Smernica EÚ vyžaduje v zmluve o úvere uviesť iba celkové splátky úveru a nevyžaduje ich osobitné
rozčlenenie na ich jednotlivé zložky - istinu, úroky a poplatky.
Tento záver potvrdil aj Rozsudok SDEÚ Home Credit10 podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a
i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.“ Z uvedeného vyplýva, že výklad podávaný žalobcom o potrebe rozpísať splátky na
istinu, úroky a poplatky je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice EÚ. Na tomto mieste je

potrebné uviesť, že Smernica EÚ predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu danej oblasti, čo znamená, že s
cieľom dosiahnutia fungujúceho vnútorného trhu členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie
pravidlá ako sú v nej uvedené. Tento záver vyplýva okrem iného z:
a) článku 22 ods. 1 Smernice: ,,Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

ustanovení tejto smernice“;
b) recitálu (9) Smernice 2008/48: ,,Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom
vSpoločenstvezabezpečilavysokáarovnocennáúroveňochranyichzáujmovaabysavytvorilskutočný
vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne
ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice.“; a

c) rozsudku SDEÚ vo veci C-602/10, SC Volksbank România SA zo dňa 12.07.2012 podľa ktorého: ,,Z
článku 22 ods. 1 smernice 2008/48 vykladanej vzhľadom na jej odôvodnenia 9 a 10 vyplýva, že
pokiaľ ide o úverové zmluvy, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, táto smernica stanovuje úplnú
harmonizáciu, a ako vyplýva z názvu uvedeného článku 22, má záväznú povahu, čo treba chápať tak,
že v oblastiach konkrétne uvedených v rámci tejto harmonizácie členské štáty nesmú zachovať alebo

zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia, ako sú tie, ktoré zakotvuje tá istá smernica.“ (bod 38 rozsudku)
[...] ,,Je potrebné dodať, že ako bolo uvedené v bode 38 tohto rozsudku, článok 22 ods. 1 smernice
2008/48, vykladaný vzhľadom na jej odôvodnenia 9 a 10, sa musí chápať v tom zmysle, že pokiaľ
ide o úverové zmluvy patriace do pôsobnosti tejto smernice, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd v
rámci tejto otázky, hoci nie sú predmetom sporu vo veci samej, uvedená smernica stanovuje úplnú a

kogentnú harmonizáciu, ktorá v oblastiach, ktorých sa táto harmonizácia špecificky týka, bráni tomu,
aby členské štáty zachovali alebo zaviedli iné vnútroštátne ustanovenia, ako ona sama obsahuje.“ (bod
63 rozsudku). Z ustálenej judikatúry SDEÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať
svoje národné právo v súlade s právom EÚ (t.j. eurokonformne).12 Podľa rozhodnutia SDEÚ vo veci
Van Colson „povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť stanovený výsledok, ako

aj ich povinnosť podľa článku 5 ZEHS [...], sa vzťahujú na všetky orgány členských štátov vrátane
súdov v rámci ich právomocí.. Z toho potom vyplýva, že pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a najmä
ustanovenívnútroštátnehozákonašpeciálnevydanéhoscieľomvykonaťustanoveniasmernice[...]musí
vnútroštátny súd vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice.“V zmysle judikatúry SDEÚ povinnosť súdov vykladať národné právo eurokonformne sa uplatňuje
aj v horizontálnych právnych vzťahoch, akým je aj vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
stranami tohto sporu.14 Povinnosť vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smerníc EÚ

zahŕňa okrem iného aj povinnosť vykladať vnútroštátne právo v súlade s interpretáciou smerníc EÚ
vyjadrenou v príslušných rozhodnutiach SDEÚ interpretujúcich právo EÚ. Štátne orgány majú povinnosť
eurokonformne vykladať vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere, nesmie však ísť o výklad, ktorý
je zjavne contra legem.16 Inými slovami, ak § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
pripúšťa eurokonformný výklad, t.j. ak takýto výklad nie je možné považovať za výklad contra legem,

súd je povinný ho pri rozhodovaní predmetnej veci uplatniť.
Eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere), na ktorý v tomto konaní poukazujeme, je pritom celkom
zjavne možný a v žiadnom prípade ho nie je možné považovať za výklad contra legem. Totiž, pokiaľ
zákonodarca uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať „výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov [...]“, nie je možné automaticky (a už vôbec nie bezvýhradne)

usudzovať, že istina, úroky a iné poplatky musia byť zvlášť rozpísané a nemôžu byť uvedené spolu
v jednom údaji o výške, počte a termínoch splátok. Pritom ešte pred Rozsudkom SDEÚ Home Credit
si eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona osvojili i niektoré slovenské súdy (napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, či rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.12.2012, sp. zn. 6Co/315/2012). Keďže eurokonformný výklad je v

tomto prípade možný, súd je povinný ho uplatniť (pokiaľ by súd k rovnakému interpretačnému záveru
o neexistencii povinnosti uvádzať do zmlúv o spotrebiteľských úveroch tzv. rozpis splátok nedospel už
za použitia iných výkladových pravidiel, napr. autentického, gramatického, logického či systematického
výkladu zákona). V plnej miere reflektuje Rozsudok SDEÚ Home Credit napr. rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 12.01.2017, sp. zn. 16Co/785/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 12.01.2017, sp. zn. 16Co/616/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 25.01.2017, sp. zn. 15Co/64/2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.12.2016
sp. zn. 17Co/963/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp. zn. 11Co/39/2016,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.07.2017 sp. zn. 14Co/56/2016, rozsudok Krajského súdu
v Nitre zo dňa 15.06.2017 sp. zn. 8Co/34/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.05.2018

sp. zn. 11Co/265/2017 atď. Prax a stanovisko NBS17 ako orgánu dohľadu nad finančným trhom
(NBS jednoznačne preferuje eurokonformný výklad zákona) ako i názory objavujúce sa v odborných
periodikách18 v čase po Rozsudku SDEÚ Home Credit tento náš záver, a zároveň nesprávnosť
právneho názoru žalobcu, len potvrdzujú. Rovnako tak aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR, na
ktorú poukazujeme v časti 1.1 vyššie. Údaje v zmluve o úvere sú vypočítané správne. Žalobca taktiež v

žalobe uvádza, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko je
údajne v zmluve o úvere uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, ako i celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Toto svoje tvrdenie žalobca zdôvodňuje nasledovne:
- v zmluve o úvere je uvedená výška mesačnej anuitnej splátky v sume 93,91 EUR,
- počet splátok je 24,

- celková čiastka, ktorú má žalobca našej spoločnosti na základe zmluvy o úvere zaplatiť je suma
2.253,87 EUR,
- násobok sumy splátky (93,91 EUR) a počtu splátok (24), sa však rovná sume 2.253,84 EUR, a nie
sume celkovej čiastky 2.253,87 EUR, ktorú má žalobca zaplatiť, ako je uvedené v zmluve,
- údajný rozdiel vo výpočte, na ktorý poukazuje žalobca, tak predstavuje v ukazovateli celkovej čiastky

úveru sumu 0,03 EUR (3 centy) a vo vyčíslení výšky mesačnej splátky úveru sumu 0,00125 EUR, to
znamená niečo málo vyše jednej desatiny centu,
- podľa názoru žalobcu vraj tento „nesúlad“ v počítaní spôsobil, že v zmluve je údajne chybne uvedená
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (a zrejme aj RPMN, ktorá z takých počtov vychádza).
Zmienka žalobcu o „nesúlade“ medzi súčtom mesačných splátok a tzv. celkovou čiastkou úveru je

správna. Žalobcom uvádzaná interpretácia právnych dôsledkov tohto javu však správna určite nie je.
Žalobca totiž opomína významnú skutočnosť: že tento údajný „nesúlad“ je spôsobený jedine a výlučne
matematickou úpravou čísel, ktorá je nevyhnutná (nakoľko bez nej by sa vypočítané čiastky nedali
reálne zaplatiť - desatiny a menšie časti centu sa zaplatiť nedajú). Presne k týmto záverom dospejeme,
ak sa „pozrieme“ na konkrétne čísla: celkovú čiastku, ktorú mal žalobca na základe zmluvy o úvere

uhradiť a ktorá bola vypočítaná našou spoločnosťou (cez špecializované softvérové riešenie pracujúce v
automatickom režime) je skutočne 2.253,87 EUR. Pri počte 24 rovnakých splátok však vychádza výška
jednejmesačnejsplátky93,91125EUR(2.253,87/24=93,91125EUR).Sumu93,91125EURvšakklient
našej spoločnosti nie je schopný uhradiť v časti 0,00125 EUR (niečo málo vyše jednej desatiny centu),nakoľko najnižšia jednotka meny EURO je 1 eurocent. Z tohto dôvodu bola výška splátky upravená
matematicky nadol (na najbližší cent) na sumu 93,91 EUR. Výška RPMN (12,40%) pritom napr. ostáva
rovnaká, tak pri výpočte so sumou splátky 93,91 EUR ako i 93,91125 EUR. Predpoklady na výpočet

RPMN sú uvedené v zmluve v článku I. ods.3. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tento bagateľný
rozdiel (3 centy) nie je chybou a už vôbec nie chybou z našej strany úmyselnou a zištnou. Rozdiel 3
centy predstavuje (s ohľadom na úverový matematický výpočet celkovej čiastky na úhradu žalobcom)
bagateľný rozsah, výskyt tohto rozdielu bol spôsobený výlučne:
- obmedzeniami meny EURO, pokiaľ ide o najmenšiu jednotku tejto meny, ktorá sa dá zaplatiť (poznáme

len stotiny, no nie menšie zložky eura),
- použitou matematickou úpravou, ktorej účelom je umožniť spotrebiteľovi splácanie záväzku aj s
ohľadom na najnižšie jednotky meny EURO. Taký bagateľný rozdiel (3 centy) nemôže mať podľa
názoru našej spoločnosti za následok zákonnú sankciu tzv. bezodplatnosti úveru; taká sankcia by totiž
bola evidentne neprimeraná, navyše rozporná s judikatúrou SD EÚ, ktorá preferuje proporcionalitu a
primeranosť sankcií. Ako uzavrel Súdny dvor EÚ v Rozsudku SD EÚ (4. výrok) ,,článok 23 smernice

2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.
2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“;
ako je uvedené vyššie, tento bagateľný rozdiel nemohol a nemôže sťažiť spotrebiteľovi (a už vôbec

nie znemožniť spotrebiteľovi), aby vedel zistiť rozsah svojho záväzku. V odôvodnení Rozsudku SD EÚ
súdny dvor uvádza
- bod 63: ,,Súdny dvor už rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení,
ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať
všeobecnú zásadu proporcionality (pozri rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12,

EU:C:2014:190, bod 45 a citovanú judikatúru).“;
- bod 69: ,,Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 63 až 68 tohto rozsudku je potrebné konštatovať,
že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť
sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky.“;
- bod 72: ,,Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou

úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia
niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré
svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, ako je najmä
názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. v) tejto smernice.“
Záverom tejto časti nášho vyjadrenia k žalobe si už len dovoľujeme uviesť, že

- podľa názoru našej spoločnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa
spotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkovlenajedinevtedy,aksúkumulatívnesplnené
podmienky zakotvené v danom ustanovení (t.j. ak zmluva o úvere vykazuje súčasne a kumulatívne
nedostatky v tomto ustanovení vymenované - zákonodarca použil spojku ,,a“); žalobca však taký
kumulatívny výskyt nedostatkov zmluve nevyčíta a ani neuvádza.

- v zmluve o úvere je uvedená správna výška RPMN, ktorá nebola určená v neprospech spotrebiteľa,
ako i správna výška celkových nákladov spotrebiteľa. Údaje použité na výpočet RPMN sú v zmluve
zreteľne uvedené (viď napr. čl. I ods. 3 zmluvy).
- úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nie je bezúročný ani bez poplatkov.
- je pomerne zvláštne, ak sa žalobca v časti II. ods. 1 svojej žaloby prezentuje ako niekto, kto ,,nemohol

nič robiť“, len zmluvu o úvere podpísať, prijať značné peňažné prostriedky a následne úver splácať;
naozaj sa chce žalobca pred súdom prezentovať ako niekto, komu bol tento zmluvný vzťah nejakým
spôsobom naoktrojovaný a kto oň nestál, no z nejakého (žalobcom neurčeného) dôvodu naň musel
privoliť? Zmluva o úvere predsa nie je jednostranný úkon banky. Tieto absurdné žalobcom súdu
podsúvané tvrdenia o tom, že mu neostávalo iné, než zmluvu o úvere podpísať, vystihujú podľa

názoru našej spoločnosti celkový motív žaloby, a to snaha (protiprávne, cez zneužitie ochrany
poskytovanej zákonom spotrebiteľovi) sa vyviazať z dobrovoľne prevzatého zmluvného záväzku, ktorý
naša spoločnosť riadne plnila.
Spolu so zmluvou bol podpísaný aj jej dodatok č. 1 znamenajúci benefit pre žalobcu v podobe vrátenia
uhradených splátok. V rámci marketingových a proklientských aktivít našej spoločnosti v deň uzavretia

zmluvy uzavrel žalobca s našou spoločnosťou aj dodatok č. 1 k danej zmluve, ktorej predmetom
bolo doplnenie ,,marketingovej akcie“ našej spoločnosti do zmluvy, resp. do zmluvného vzťahu. Na
základe daného dodatku č. 1 k úverovej zmluve boli v priebehu zmluvného vzťahu žalobcovi v rámci
proklientskeho prístupu vrátené dve ním uhradené splátky po 93,91 eur, a to v 02/2015 a 02/2016. Zacelé obdobie splácania tak žalobca uhradil reálne menej, než uvádza vo svojej žalobe, a to práve z
dôvodudodatkuč.1kzmluve,nazákladektoréhomubolinašouspoločnosťouvrátenédvesplátky,spolu
v sume 187,82 eur. Žalobcom uvádzaná žalovaná suma nie je správna. Zmluva o úvere neobsahuje

žiadne neprijateľné podmienky: K vyhláseniu o oboznámení sa so zmluvnými podmienkami Zo žaloby
žalobcu je zrejmé, že mu prekáža (pritom pri uzatváraní zmluvy sme také výhrady z jeho strany
nezaznamenali) zmluvné ustanovenie, podľa ktorého sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré
sú súčasťou zmluvy. Dané tvrdenie žalobcu je pre našu spoločnosť značne prekvapivé, najmä, ak
obchodné podmienky sám aj podpísal a stvrdil tým prevzatie vyhotovenia obchodných podmienok

(viď v prílohe 2 pripojenú kópiu obchodných podmienok s podpisom žalobcu). S tvrdením žalobcu o
akomsi prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou
dokumentáciou nemožno súhlasiť. Nedochádza k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na
spotrebiteľa, nakoľko dôkazné bremeno zákon nekladie na banku. Ide o štandardné a v zmluvných
vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenie, v tomto prípade riadne uvedené v zmluve. Naša
spoločnosť nijak žalobcovi nebránila sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne pred

podpisom odovzdaná, pričom naša spoločnosť zmluvu podpisovala v dobrej viere v záujem žalobcu
zmluvu v danom znení uzavrieť (žiaľ, skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta
alebo nie, už naša spoločnosť nedokáže ovplyvniť, dané je jednoducho vecou podpisujúceho klienta
- za pomoci použitia argumentu ad absurdum by sme inak mohli dospieť k tomu, že banka by mala
byť zodpovedná za to, či si klient zmluvu prečíta celú alebo nie, či ju prečíta s porozumením alebo nie,

prípadne či len nepredstiera záujem o danú zmluvu; má banka nútiť klienta, aby zmluvnú dokumentáciu
pred zamestnancom banky či iným svedkom alebo notárom prečítal nahlas a výslovne potvrdil a najmä
preukázal porozumenie jej obsahu? - samozrejme, ide o nezmysel). Ak dané zmluvné vyhlásenie klient
prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním (slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že
odráža jeho skutočnú vôľu; navyše, ak svoj podpis pridal aj na vyhotovenie obchodných podmienok.

Pre úplnosť uvádzame ešte k téme údajnej potreby podpisu jednotlivých komponentov zmluvy o
úvere. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca podpísal prevzatie vyhotovenia obchodných podmienok,
pre úplnosť uvádzame, že niet pochýb, že zmluva písomnú formu má. Skutočnosť, že žalobca mal
zmluvnú dokumentáciu k dispozícii, resp. že sa s ňou oboznámil, žalobca vyhlásil podpisom zmluvy.
Žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každom jednom

zmluvnom dojednaní; zloženie zmluvy z viacerých listín je bežnou zmluvnou praxou, uplatňujúcou sa
denne v súkromnom práve, spotrebiteľské vzťahy nevynímajúc. Dôležité je preukázanie právneho puta
(tzv. inkorporačnej doložky), ktoré jednotlivé komponenty zmluvy spája a znalosť oboch zmluvných strán
o všetkých komponentoch zmluvy - nič z daného podľa názoru našej spoločnosti nemôže byť v tomto
spore sporné. Ak by sa skutočne presadila požiadavka na podpis zmluvných strán na každej súčasti

zmluvy, znamenalo by to vážny dopad na státisíce zmluvných dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov
(počnúc bežnými nákupmi až po dodávky energií do domácnosti), nakoľko by stratili platnosť zmluvnými
stranami osobitne nepodpísané zmluvné dojednania (napr. v obchodných podmienkach); v súkromnom
práve by tak prestala existovať právna istota o obsahu existujúcich záväzkov, obsah zmlúv by tak
musel obsiahnuť celé obchodné podmienky a akékoľvek iné dojednania, čo by prehľadnosti právneho

úkonu rozhodne neprospelo. Skutočnosť, že súčasťou spotrebiteľskej zmluvy môžu byť aj nepodpísané
obchodné podmienky, dokladuje napr. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka - spotrebiteľská (poistná)
zmluva sa môže skladať z viacerých komponentov, pričom podpis nemusí byť na každom jednom
z nich; rozhodujúca je vedomosť druhej zmluvnej strany o všetkých komponentoch a ich obsahu.
Naša spoločnosť si splnila všetky svoje predzmluvné povinnosti, pričom podpis zmluvy o úvere bolo

výlučné rozhodnutie žalobcu; bolo to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré naša spoločnosť v dobrej viere
v seriózny zmluvný vzťah akceptovala. Záverom tejto časti nášho vyjadrenia poukazujeme na aktuálnu
rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ - podľa prvého výroku Rozsudku SDEÚ Home Credit21 zmluva o
spotrebiteľskomúverenemusíbyťnevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkyjejnáležitosti
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo je v tomto prípade preukázateľne

splnené. Súdny dvor síce dodáva, že vnútroštátne právo môže zaviesť požiadavku, aby sa podpis
nachádzal pri každej jednej náležitosti zmluvy, no žiadna taká vnútroštátna požiadavka v právnom
poriadku SR neexistuje.
Žalobca sa svojou žalobou v podstate domáha abstraktnej kontroly neprijateľných podmienok; právomoc
tunajšiemu súdu k takému prieskumu však neprislúcha. Poukazujúc na relevantné závery právnej

vedy publikované v odbornom komentári k Civilnému sporovému poriadku (viď nižšie), uvádzame, že
zo žiadneho právneho predpisu [§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku] nevyplýva možnosť
spotrebiteľa domáhať sa samostatnou22 žalobou určenia neprijateľnej podmienky. Nakoľko žaloba
žalobcu v časti o vydanie údajného bezdôvodného obohatenia dôvodná nie je, ak by mal tunajšísúd konať o žalobcom navrhovanom určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by významovo
práve o takú samostatnú žalobu na určenie neprijateľnej podmienky. Žalobca tak v podstate žiada
tunajší súd, aby de facto vykonal abstraktnú kontrolu zmluvného dojednania (§ 301 - § 306 Civilného

sporového poriadku), čo mu však v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku v
tomto súdnom konaní neprislúcha - v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku
je na taký prieskum kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave (berúc do úvahy miesto sporu).
Žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore totiž
podľa právnej vedy neprichádza do úvahy23 - podľa názoru našej spoločnosti časť konania o určenie

predmetnej neprijateľnej podmienky je práve takým (preventívnym/abstraktným) konaním výlučne na
určenie neprijateľnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore. Súdu bola síce zachovaná
možnosť aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľná, avšak len v súvislosti s reálne existujúcim spotrebiteľským sporom (§ 298 ods. 1
Civilného sporového poriadku) - v tomto prípade však podľa názoru našej spoločnosti pre absentujúcu
dôvodnosť žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žiadny súvisiaci spotrebiteľský spor

neostal. Sumarizujúc vyššie uvedené máme za preukázané, že zmluva o úvere je platným právnym
úkonom obsahujúcim všetky zákonom vyžadované náležitosti, na ktorý nie je aplikovateľná sankcia
bezodplatnosti úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzavretá v júli 2014.
Žalobca zmluvu i zmluvný vzťah roky akceptoval, úver čerpal a splácal. Diskutabilné sú potom jeho
pohnútky vedúce k podaniu žaloby, a nepresvedčivé jeho tvrdenia uvádzané v žalobe, ak vyše 3 roky od

uzavretia zmluvy odrazu tvrdí, že v zmluve mu niečo chýba a navyše, to čo tam je, odrazu nepovažuje za
dostatočné. Žiadame preto, aby súd jeho žalobu posudzoval aj v zmysle článku 5 Civilného sporového
poriadku - zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
Navrhujeme preto, aby konajúci súd po prejednaní veci zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu,
a zaviazal ho na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia našej spoločnosti na účet

právneho zástupcu našej spoločnosti, č. ú. XX XX XX XX XX/XXXX (O. J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX ).

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že: ,,Žalobca v celom rozsahu odkazuje po
skutkovejvecnejakoajprávneargumentáciinavšetkypísomnépodaniaktoréboližalobcompredložené.

Má zato že dostatočným spôsobom osvedčil že predmetná úverová zmluva ktorú uzatvoril zo žalovaným
dňa 28.7.2014 trpí právnymi vadami ktoré spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť v zmysle zákona
129/2010 v dôsledku čoho mal žalobca povinnosť žalovanému uhradiť iba požičanú istinu pričom
akékoľvek fin. prostriedky uhradené nad sumu istiny podľa názoru žalobcu predstavujú bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného. Len v stručnosti k vadám predmetnej spotreb. zmluvy žalobca

namieta že v zmluve nie je správne stanovená celková čiastka kt. musí spotrebiteľ zaplatiť pričom v
tejto časti uvádza že má zato že je pre posúdenie bezúročnosti irelevantné aká nesprávnosť resp. v
akej výške tento rozdiel nezodpovedá skutočnému stavu. Pokiaľ ide o nedostatok že v zmluve nie sú
uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN žalobca má zato, že s obsahu zmluvy nie je
možné jasne a konkrétne určiť, aké konkrétne údaje resp. číselné hodnoty použil žalovaný na výpočet

RPMN. Podľa nášho názoru na určenie bezúročnosti stačí ak absentuje čo i len jedna z obligatórnych
náležitostí explicitne uvedených v §11 zákona 129/2010. Rovnako žalobca má zato, že predmetná
zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky ktoré podľa jeho názoru spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca má zato že keďže Všeob. obchodné podmienky
či iné obch. podmienky nikdy nepodpísal, tak všeobecná formulácia žalovaným zakotvená v zmluve

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku s ohľadom na vyššie uvedené žalobca má zato že podaná
žaloba je dôvodná. Navrhuje súdu aby jej vyhovel a priznal žalobcovi náhrad trov konania v rozsahu
100%.”

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že: ,,Žalovaný v plnom rozsahu zotrváva

na svojej argumentácii ktorú predložil súdu. Poukazuje na právoplatné súdne rozhodnutia aj tohto
súdu s obdobných resp. totožných právnych vecí kde s riešili v podstate totožné otázky. Podľa názoru
žalovaného nie je dôvod sa v tejto veci od uvedených právoplatných rozhodnutí odkláňať. V podstate
záverom len stručne si dovoľuje upozorniť že všeob. obchodné podmienky žalobca podpísal. Je to
zrejmé z vyhotovenia resp. z kópie ktorú zaslal žalovaný súdu. Podpísané 28.7.2014 rovnako ako

zmluva. S pohľadu žalovaného je žaloba nedôvodná. Navrhuje ju preto zamietnuť v celom rozsahu a
zaviazať žalobca na náhradu trov konania vrátane trov Právneho zastúpenia.”5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to; Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička” č. XXXXXXXXXXXXXXX, Výpismi z účtu VÚB BANKY typ:
spotrebný úver, názov O. T. zo dňa 30.6.2015 a 30.6.2016, Dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytnutí

spotrebného úveru reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, Štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a.s., na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám- občanom.

6. Žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 28.7.2014 Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička” reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcovi úver vo výške 2 000 eur. Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v 24
mesačných splátkach po 93,91 eur, s lehotou splatnosti 24 mesiacov, s dátumom prvej splátky dňa
12.8.2014 a poslednej splátky dňa 12.7.2016 pri úrokovej sadzbe platnej ku dňu schválenia úveru vo
výške 12,30% p.a. pri ročnej percentuálnej miere nákladov 12,40% pričom celkové náklady dlžníka
tak tvoria sumu 253,87 eur. Z toho výška úrokovej sadzby 12,30% p.a, výška poplatku za poskytnutie

úveru 0,00 eur ,výška mesačnej anuitnej splátky 93,91€ eur, celkový počet anuitných splátok 24, lehota
splatnosti úveru 24 mesiacov, výška úveru 2000 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v
súvislosti s poskytnutým úverom 2 253,87€, výška celkových nákladov dlžníka 253,87 eur,priemerná
ročná percentuálna miera nákladov 18,90%. Súčasťou zmluvy bola aj listina štandardných európskych
informácií o spotrebiteľskom úvere, z ktorej súd zistil skutočnosti totožné s tými. Ktoré boli uvedené i v

samotnej zmluve a tykajúce sa výšky úveru. Splatností, termínu konečnej splatnosti, výšky percentuálnej
miery nákladov ako i informáciu, že na získanie tohto úveru nie je potrebné uzatvorenie poistenia na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru ani ďalšia zmluva o doplnkovej službe.

7. Dňa 28.7.2014 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu Dodatku č.1 k Zmluve o poskytnutí

spotrebného úveru reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, podľa ktorého sa zmluvné strany súčasne s
uzavretím úverovej zmluvy dohodli na doplnení úverovej zmluvy aj o nasledovný text:,, Voliteľná služba:
Vrátenie splátky, Vybraný mesiac: február.

8. Z výpisov z účtu VÚB BANKY typ: spotrebný úver, názov O. T. zo dňa 30.6.2015 a 30.6.2016 súd

zistil, že žalovaný dňa 13.2.2015 vrátil žalobcovi na účet celkom sumu 93,91 eur a takú istú sumu, teda
93,91eur vrátil žalobcovi aj 15.2.2016.

9. Podľa článku IV. bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok VÚB ,a.s. na poskytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, dlžník je povinný splácať anuitné splátky spotrebného

úveru n a úverový účet vedený vo VÚB a.s. v súlade s úverovou zmluvou. V prípade poisteného
spotrebného úveru anuitná splátka obsahuje aj mesačnú splátku poistného.
10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiťsvoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

16. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona Č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa.

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý- je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy' o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru.
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie.

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery' nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty' ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu

uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku
dňu uzatvorenia zmluvy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o
amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky,
a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Amortizačná
tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady

vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo
sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere.

22. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu
uzatvorenia zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa
vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na
vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a
náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo
v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladovsa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

23.Podľaustanovenia§137zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„Civilnýsporový
poriadok"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného odo dňa 01.01.2018, spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou v spojení s ustanovením

§ 25g veta prvá totožného zákona, podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

25. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobcom
ako dlžníkom dňa 28.7.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička” reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2000 eur €.
Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v 24 mesačných splátkach po 93,91 eur s splatnosti 24
mesiacov,sdátumomprvejsplátkydňa12.8.2014aposlednejsplátkydňa12.7.2016priúrokovejsadzbe

platnej ku dňu schválenia úveru vo výške 12,30% p.a. pri ročnej percentuálnej miere nákladov 12,40%
pričom celkové náklady dlžníka tak tvoria sumu 253,87 eur. Z toho výška úrokovej sadzby 12,30%
p.a., s lehotou splatnosti 24 mesiacov, s dátumom prvej splátky dňa 12.8.2014 a poslednej splátky
dňa 12.7.2016 pri úrokovej sadzbe platnej ku dňu schválenia úveru vo výške 12,30% p,a, pri ročnej
percentuálnej miere nákladov 12,40% pričom celkové náklady dlžníka tak tvoria sumu 253,87 eur. Z

toho výška úrokovej sadzby 12,30% p.a, výška poplatku za poskytnutie úveru 0,00 eur ,výška mesačnej
anuitnej splátky 93,91 eur, celkový počet anuitných splátok 24, lehota splatnosti úveru 24 mesiacov,
výška úveru 2 000 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 2
253,87 eur, výška celkových nákladov dlžníka 253,87 eur, priemerná ročná percentuálna miera nákladov
18,90%.

Súčasťou zmluvy boli aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, z ktorých súd zistil
skutočnosti totožné s tými. Ktoré boli uvedené i v samotnej úverovej zmluve a to; tykajúce sa výšky
úveru, splatnosti, termínu konečnej splatnosti, výšky percentuálnej miery nákladov ako i informáciu, že
na získanie tohto úveru nebolo potrebné uzatvorenie poistenia na zabezpečenie spotrebiteľského úveru
a ani ďalšia zmluva o doplnkovej službe.

Dňa 28.7.2014 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu Dodatku č.1 k Zmluve o poskytnutí
spotrebného úveru reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, podľa ktorého sa zmluvné strany súčasne s
uzavretím úverovej zmluvy dohodli na doplnení úverovej zmluvy aj o nasledovný text: ,,Voliteľná služba:
Vrátenie splátky, Vybraný mesiac: február.
Z výpisov z účtu VÚB BANKY typ: spotrebný úver, názov O. T. zo dňa 30.6.2015 a 30.6.2016 súd zistil,

že žalovaný dňa 13.2.2015 vrátil žalobcovi na účet celkom sumu 93,91 eur a takú istú sumu, teda 93,91
eur vrátil žalobcovi aj 15.2.2016. Teda na základe platne uzavretého dodatku č.1 k tejto úverovej zmluve
vrátil žalovaný žalobcovi spolu sumu 187,82 eur. Tým,že žalovaný vrátil žalobcovi 2 splátky úveru, výška
celkových nákladov dlžníka predstavuje sumu v celkovej výške 66,05 eur. Táto skutočnosť svedčí okrem
iného aj o tom, že žalovaný ako dlžník si riadne plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z predmetnej

vyššie uvedenej úverovej zmluvy, ktorej poslednú splátku uhradil v júli 2016.
Súd poukazuje na uznesenie NS SR č.k. 6 Cdo/113/2018 zo dňa 30.7.2019, ktorý v odôvodnení
svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: ,,V preskúmavanej veci dovolateľka opodstatnene namietala
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Táto nesprávnosť bola daná nesprávnouinterpretáciou ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi
žalobkyňou a žalovaným. V zmysle tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
I keď, ako už bolo uvedené, otázka správnej interpretácie označeného ustanovenia v čase rozhodovania
odvolacieho súdu ešte nebola dovolacím súdom vyriešená, následne k jej riešeniu dovolacím súdom

došlo, a to v uzneseniach najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a zo 17.
apríla 2018 p. zn. 3 Cdo 56/2018. V týchto rozhodnutiach najvyšší súd gramatickým a eurokonformným
výkladom dospel k záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Vec prejednávajúci senát 6C sa s týmto záverom
ako aj s právnou argumentáciou odôvodňujúcou tento záver stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje

na odôvodnenie označených rozhodnutí. I podľa jeho názoru, vychádzajúc z účelu právnej úpravy,
vymedzeného v dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z., a vychádzajúc z účelu a obsahu Smernice
2008/48/ES, nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby
v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.

z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, možno
za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. So zreteľom na uvedené je nesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver v predmetnej veci treba považovať za bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č.129/2010 Z. z. v znení platnom v čase jej uzavretia, pretože neobsahuje údaj o výške, počte a
termínochsplátokvrozdelenínaistinu,úrokyainépoplatky.”Tedaeurokonformnývýklad§9ods.2písm.
k) zákona o spotrebiteľských zmluvách umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená,
aká časť splátky sa týka istiny, bežných úrokov, poplatkov. Povinnou náležitosťou zmluvy o úvere teda

nie je podrobný rozpis, výšky, počtu a termínov každej splátky.
Čo sa týka žalobcom namietaného nesúladu medzi súčtom mesačných splátok a celkovou čiastkou
úveru z vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že ten túto skutočnosť nenamieta a precízne
vysvetlil aj prečo, a uvádza: ,,Zmienka žalobcu o „nesúlade“ medzi súčtom mesačných splátok a tzv.
celkovou čiastkou úveru je správna. Žalobcom uvádzaná interpretácia právnych dôsledkov tohto javu

však správna určite nie je. Žalobca totiž opomína významnú skutočnosť: že tento údajný „nesúlad“ je
spôsobený jedine a výlučne matematickou úpravou čísel, ktorá je nevyhnutná (nakoľko bez nej by sa
vypočítané čiastky nedali reálne zaplatiť - desatiny a menšie časti centu sa zaplatiť nedajú). Presne
k týmto záverom dospejeme, ak sa „pozrieme“ na konkrétne čísla: celkovú čiastku, ktorú mal žalobca
na základe zmluvy o úvere uhradiť a ktorá bola vypočítaná našou spoločnosťou (cez špecializované

softvérové riešenie pracujúce v automatickom režime) je skutočne 2 253,87 eur. Pri počte 24 rovnakých
splátok však vychádza výška jednej mesačnej splátky 93,91125 eur (2 253,87 / 24 = 93,91125 eur).
Sumu 93,91125 eur však klient našej spoločnosti nie je schopný uhradiť v časti 0,00125 eur (niečo
málo vyše jednej desatiny centu), nakoľko najnižšia jednotka meny EURO je 1 eurocent. Z tohto dôvodu
bola výška splátky upravená matematicky nadol (na najbližší cent) na sumu 93,91 eur. Výška RPMN

(12,40%) pritom napr. ostáva rovnaká, tak pri výpočte so sumou splátky 93,91 EUR ako i 93,91125 eur.
Predpoklady na výpočet RPMN sú uvedené v zmluve v článku I. ods.3.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že táto odchýlka z výpočtu t.j. 0,00125 eur je taká nepatrná,
že ani táto nie je spôsobilá k tomu, aby bola predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov. Žalobca
sa ďalej domáhal, že zmluvné podmienka uvedená v čl. II bod2 a v čl. III bod 6 Zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička´´ reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX,v znení vyššie uvedenom v
žalobnom návrhu sú neplatné. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere žalobca prevzal 28.7.2014 a v ten istý deň tak isto prevzal VOP
VÚB a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom čo potvrdil vlastnoručným
podpisom na týchto dokumentoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že dňa 28.7.2014

uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička” reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2000 €.
Žalovaný sa zaviazal predmetný úver splácať v 24 mesačných splátkach po 93,91€ s splatnosti 24
mesiacov, s dátumom prvej splátky dňa 12.8.2014 a poslednej splátky dňa 12.7.2016. Žalobca uhradilžalovanému poslednú splátku 12.7.2016, tým došlo k naplneniu dohodnutých zmluvných podmienok.
Súd preskúmaním uzavretej zmluvy nezistil existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. K aplikácii
Obchodného zákonníka na zmluvné práva a povinnosti súd uvádza, že právny vzťah založený zmluvou

o úvere sa v tomto prípade spravuje všetkými kogentnými právnymi normami ochrany spotrebiteľa,
no v ostatnom sa spravuje aj Obchodným zákonníkom upravujúcim zmluvu o úvere ako zmluvný typ
(absolútny obchod), ktorý môže niektoré čiastkové otázky upravovať výhodnejšie aj pre spotrebiteľa v
nadväznosti na ustanovenie § 52/2 OZ. Súd nevzhliadol dôvod na určenie tejto zmluvnej podmienky
za neprijateľnú.

Súd preto vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj citovaným zákonným ustanoveniam žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný
úspech , preto mu súd priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v 100% výške.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, letore vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia

intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia

podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním

poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).