Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/353/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228993
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122228993.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát,
Grösslingová ul. 6-8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto IČO: 36 065 226, zast.:
KOLLÁRIKOVÁ s.r.o., Pod násypom 4, 841 03 Bratislava - mestská časť Lamač, IČO:54 299 365,
proti povinnému: D. V., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX S.-U., zast. Mgr. Ivanou Polivkovou,
advokátkou, so sídlom AK v Bratislave, Kláštorská 9, o vymoženie 10 941,44 EUR s príslušenstvom;

vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec so sídlom exekútorského úradu Zámocká, 811
01 Bratislava, pod sp. zn. 68EX 76/22, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného
voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/353/2022 vydaného vyšším súdnym
úradníkom dňa 08.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/353/2022 zo dňa 08.07.2022 m e n í
tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavuje.

II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník rozhodnutím zo dňa 08.07.2022 zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 50 ods. 1, § 61k ods. 1, ods. 2, ods.

5, § 61l ods. 1-3, § 61n ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a
§ 106 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) návrh povinného posúdil
ako nedôvodný. Po oboznámení sa s ním a vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, konštatoval, že
povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1
Exekučného poriadku. Dôvodom podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť,

že mu exekučný titul nebol doručený. Zo súčinnosti poskytnutej Okresným súdom Nové Zámky, ako
pôvodcom exekučného titulu, mal vyšší súdny úradník preukázané, že Okresný súd Nové Zámky
doručovalexekučnýtitulnaadresuH.XX,XXXXXS.-U.,ktorúpovinnývnávrhunazastavenieexekúcie
označil ako adresu na ktorú mu mal byť exekučný titul doručený. Nakoľko z tejto adresy sa vrátila
nedoručená zásielka označená ako "neprevzaté v odbernej lehote", je predmetné uznesenie riadne
doručené tzv. fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP, resp. § 112 CSP. Vyšší súdny úradník pri

rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia
zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť
uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný nepredložil
relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená, a preto nie
sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie.
Preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O

trovách konania nerozhodoval, nakoľko oprávnený, ktorému nárok na nich vznikol, si ich riadne a včas
neuplatnil.2/ Proti rozhodnutiu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej trval na tom, že boli splnené
podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Právna

fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným. Aby mohla splniť svoj účel
(dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Zákonná
konštrukcia umožňujúca uplatnenie fikcie doručenia vyžaduje, okrem iného, aj splnenie podmienky, že
adresát sa v dobe doručovania zásielky (v predmetnom prípade sporného exekučného titulu) skutočne
zdržiava v mieste doručenia, t.j. má objektívnu možnosť sa o doručovanej zásielke dozvedieť. Povinný

v návrhu na zastavenie exekúcie riadne preukázal, že odo dňa 04.10.2019 vykonáva trest odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, pričom od uvedeného
dňa až po súčasnosť, nebola povinnému zo strany Okresného súdu Nové Zámky doručovaná žiadna
zásielka. Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.10.2021, sp.zn. 5C/68/2009, právoplatné
18.11.2021 a vykonateľné 16.11.2021, ktoré predstavuje exekučný titul, bolo vydané až v čase, keď
bol povinný už viac ako 2 roky vo výkone trestu odňatia slobody, t.j. nemohol sa reálne bez svojej viny

zdržiavať v mieste doručovania. Povinný teda nemal objektívne možnosť sa oboznámiť s rozhodnutím,
ktoré predstavuje exekučný titul, keďže v danom čase sa preukázateľne nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody a preto, analogicky s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.02.2017, sp.zn. III.ÚS 689/2016-30, nebolo voči nemu možné uplatniť fikciu doručenia. S
ohľadom na vyššie uvedené má povinný za to, že napadnuté uznesenie exekučného súdu je v celom

rozsahu arbitrárne, porušujúce základné ľudské právo povinného na súdnu ochranu garantovanú nielen
Ústavnou Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 2), ale i čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 ústavného zákona
č. 23/1991 Zb„ ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina základných
práv a slobôd“) ako aj ďalšími medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup

súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový
poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania. robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,
ale aj samotným rozhodnutím. Doručovaním exekučného titulu na adresu povinného, na ktorej sa
povinný objektívne nezdržiaval a nemal tak reálnu možnosť sa oboznámiť s akoukoľvek doručovanou

písomnosťou, je možné bezpochyby hodnotiť ako porušenie jeho ústavných práv. Riadne doručenie
exekučného titulu povinnému ovplyvňuje potencionalitu začatia exekúcie a vzhľadom k tomu, že povinný
ku dnešnému dňu s exekučným titulom nebol bez vlastného zavinenia riadne oboznámený, nemal voči
takémuto rozhodnutiu možnosť podať opravný prostriedok. Preto nie je možné voči nemu ani viesť
exekučné konanie. Nakoľko sú podľa jeho názoru splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa §

61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, navrhol, aby konajúci súd prvej inštancie zrušil uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.07.2022, sp.zn. 30Ek/353/2022.

3/ Oprávnený navrhol sťažnosť zamietnuť. Klientov oprávneného v základnom konaní (M. J. a manželka,
A. D. a manželka) pripravila o rodinný dom a súvisiace nehnuteľnosti bytová mafia ešte v roku 2008,

ktorá ich prevádzala vždy na ďalšieho majiteľa. Povinný D. V. bol piatym majiteľom v reťazci. Aj ten
previedol nehnuteľnosti na ďalšieho (A. N.). Uznesením, sp. zn. 5C/68/2009 zo dňa 25. 05. 2018, ktoré
dňa 29. 06. 2018 nadobudlo právoplatnosť voči žalovanému v 5. rade (v tomto konaní povinnému),
Okresný súd Nové Zámky rozhodol o jeho povinnosti nahradiť trovy konania pôvodných účastníkov.
Povinný vtedy ešte nebol vo výkone trestu. Okresný súd Nové Zámky, ktorý uznesenie vydal, doručoval

uznesenie povinnému na adresu H. XX, S. - U. na základe údajov v registri obyvateľov SR. Túto adresu
uviedol povinný aj v návrhu na zastavenie exekúcie ako vyplýva z listu Okresného súdu Nové Zámky
doručeného tunajšiemu súdu dňa 12. 05. 2022. Čiže na základe dvoch zdrojov uviedol Okresný súd
Nové Zámky adresu povinného, na ktorú mu zasielal exekučný titul a žiadnu inú adresu povinný súdu
neoznámil. Pošta zásielku vrátila súdu z dôvodu, že zásielka „nebola prevzatá v odbernej lehote“, čiže

povinný bol stále na uvedenej adrese prihlásený. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 689/2016,
sa týka skutkovo aj právne odlišnej veci a neobsahuje žiadny právny názor, ktorý by bol relevantný pre
toto konanie. Ako sa uvádza v napadnutom uznesení tunajšieho súdu, návrh na zastavenie exekúcie
sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, čiže od doručenia exekučného návrhu na súd.
V predmetnej sťažnosti povinný neuvádza žiadne skutkové námietky proti exekúcii okrem údajne

nesprávnej adresy doručovania exekučného titulu. Podľa § 244 CSP sťažovateľ už nemôže rozšíriť
rozsah svojich námietok. Sťažovateľ sa odvoláva na čl. 38 ods. Listiny základných práv a slobôd, podľa
ktorého každý má právo na verejné prerokovanie svojej veci a v jeho prítomnosti. Verejnosť možnovylúčiť v prípadoch ustanovených zákonom. V tomto prípade je zákonom Exekučný poriadok, ktorý
upravuje postup v exekučnom konaní, spravidla bez prítomnosti stránok.

4/ Sudca nahliadnutím do konania pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 5C/68/2009
zistil, že uznesenie, ktoré je exekučným titulom v tomto konaní, bolo listinne doručované povinnému na
adresu H. XXXX/XX, S., uvedenú v Registri obyvateľov SR. Podľa údajov uvedených na informácii o
výsledku doručenia listinného rovnopisu bola zásielka, ktorou bolo uznesenie doručované, uložená dňa
29.10.2021adňa 16.11.2021bolzistenýdôvodjejnedoručenia(neprevzatiezásielkyvodbernejlehote).

Nedoručená písomnosť bola vrátená súdu (prijatá súdom dňa 18.11.2021). Inú adresu povinného súd
nezisťoval a ani mu následne už žiadnu písomnosť nedoručoval.

5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

8/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a konštatoval, že sťažnosť povinného je dôvodná.

11/ Podstatou sťažnosti (i návrhu na zastavenie exekúcie) bola skutočnosť, že povinnému rozhodnutie,
ktoré má byť v tejto veci exekučným titulom, nebolo riadne doručené, preto nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť. Súdna prax zastáva jednoznačný názor, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné, a to aj v prípade,

že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená.
Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo doručené, sa týka
skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať. Ak vyvstanú pochybnosti
o tom, či sa exekučný titul stal vykonateľným, najmä či bol riadne doručený povinnému, je exekučný súd
oprávnenýurobiťpotrebnézisteniapredovšetkýmpreskúmanímpripojenéhopodkladovéhorozhodnutia,

doložky o jeho vykonateľnosti, ako aj nazretím do spisu. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej
správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Ak by sa súd nezaoberal v rámci
exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu nebol exekučný titul riadne doručený, porušil
by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Preto v prípade, že exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom (vyhľadávacom) konaní,

ide o dôvod pre zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61k ods. 1 písm. d/
Exekučného poriadku (obdobne napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/09,
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 3/2011 z 28.03.2012, sp. zn. 5Cdo/36/2008).

12/ V posudzovanej veci síce vyšší súdny úradník zisťoval prostredníctvom Okresného súdu Nové

Zámky spôsob doručovania exekučného titulu povinnému, no odpoveď Okresného súdu Nové Zámky
len prevzal do svojho rozhodnutia (že ten bol povinnému doručený fikciou podľa § 111 ods. 3, resp. § 112
CSP na adresu jeho trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov - H. XXXX/XX, S.), bez toho, aby ju
konfrontoval s tvrdeniami povinného. Ten tvrdil, že mu rozhodnutie nikdy nebolo doručené na adresujeho terajšieho pobytu, pričom zo záhlavia návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že sa nachádza
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Z registra ZVJS mal súd za preukázané, že sa tam nachádza od
04.10.2019, a nachádza sa tam aj v súčasnosti. Výkonom trestu odňatia slobody nedochádza k zmene

trvalého pobytu a taký pobyt sa v Registri obyvateľov SR nevyznačuje ani ako prechodný. Preto pokiaľ
súd doručoval písomnosť (uznesenie) na adresu povinného, na ktorej sa v čase doručovania (v roku
2021) preukázateľne nezdržiaval, nemohol si objektívne (reálne) takú písomnosť prevziať a oboznámiť
sa s ňou (nedostala sa do jeho dispozičnej sféry) a preto nemohli byť ani naplnené podmienky na
uplatnenie fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. V dôsledku uvedeného potom nemohlo rozhodnutie,

na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, nadobudnúť (formálnu) vykonateľnosť. Jej predpokladom
je totiž riadne doručenie rozhodnutia (na peňažné plnenie) účastníkovi konania a uplynutie lehoty
na plnenie. Povinný sa tak o svojej povinnosti dozvedel až v exekučnom konaní, kedy už nemôže
nárok splniť dobrovoľne, ale jedná sa o nútené plnenie, zvýšené o náklady exekúcie. Preto z dôvodu,
že rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 5C/68/2009-807 zo dňa 21.10.2021, nenadobudlo
vykonateľnosť, nebolo ho možné považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 1 Exekučného

poriadku.

13/ Tvrdenie oprávneného, že Okresný súd Nové Zámky doručoval povinnému aj uznesenie sp.
zn. 5C/68/2009 zo dňa 25.05.2018 o povinnosti nahradiť trovy konania žalobcov, považoval súd za
irelevantné. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky vyplýva, že dňa 25.05.2018 bol vydaný rozsudok,

ktorým okrem iného súd rozhodol o priznaní nároku žalobcov v 1. až 4. rade na náhradu trov konania voči
žalovanému v 5. rade a to v rozsahu 100%. Uvedené rozhodnutie je teda len rozhodnutím o nároku na
náhradu trov konania a nemá vplyv na posúdenie formálnej vykonateľnosti iného rozhodnutia (o výške
trov konania), ktoré oprávnený do konania predložil ako exekučný titul.

14/ Ak nastali skutočnosti podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
(vrátane toho, že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným), potom je taká exekúcia od počiatku
nedôvodná a musí byť súdom zastavená, o čom svedčí i konštantná judikatúra, napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.01.1997, sp. zn. 3Cdo 164/96, R 58/1997, v zmysle ktorého rozhodnutie
znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne

vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009,
sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23.11.2011).

15/Okremtoho,žerozhodnutie,napodkladektoréhosavykonávaexekúcianiejeformálnevykonateľné,
pozornostisúduneuniklo,ževuvedenejvecinemalobyťvôbecvydanépoverenienavykonanieexekúcie
v prospech oprávneného, nakoľko ten nie je oprávnenou osobou z exekučného titulu, ani právnym
nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule (viď vyhlásenia oprávneného v návrhu na vykonanie

exekúcie). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 69/2012 z 12.09.2012 prichádza
vykonanie exekúcie do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie
(aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule
(pasívna exekučná legitimácia). Rozhodnutie, na podklade ktorého oprávnený žiada viesť exekúciu
vo výrokovej časti priznalo žalobcom (B. J., D. J., A. D. a B. D.) náhradu trov konania titulom trov

právneho zastúpenia, pričom prijímateľom náhrady trov konania bol právny zástupca žalobcu. Podľa
pravidiel civilného sporu súd prisúdi náhradu trov konania vždy strane sporu a len strana sporu má
právo podať vo vlastnom mene proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania odvolanie [§ 357
písm. m) CSP], prípadne podať sťažnosť proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania podľa § 239
a nasl. CSP. To platí aj pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania v exekučnom konaní. Podľa

rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo 3/93, R 104/1994 z 25.10.1993, trovy konania prisúdené
účastníkovi zastupovanému advokátom alebo komerčným právnikom za zastupovanie, je účastník,
ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť advokátovi alebo komerčnému právnikovi. Ak to
povinnýdobrovoľnenesplní,advokátalebokomerčnýprávniknemôžepodaťnávrhnavýkonrozhodnutia
vo vlastnom mene, ale len ako zástupca účastníka, ak má splnomocnenie na podanie tohto návrhu.

Advokát nie je oprávnený trovy konania vo vlastnom mene vymáhať, teda nie je aktívne legitimovaný
na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale môže tak urobiť len ako zástupca účastníka. Určenie
povinnosti zaplatiť náhradu trov konania advokátovi je len stanovením platobného miesta a advokát
zároveň nadobúda postavenie osoby, ktorá je oprávnená v mene účastníka a s účinkami pre účastníkanáhradu trov prijať. Uvedený názor bol viackrát vyjadrený aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR, napr. R 33/2005, R 21/2012,
ale aj nepublikované rozhodnutia napr. 2Cdo 205/2009 z 29.06.2010. Nakoľko v návrhu na vykonanie

exekúcie sa ako oprávnený označil právny zástupca žalobcov v základnom konaní, ktorý nie je osobou
oprávnenou podľa exekučného titulu, ale len platobným miestom, absentuje u neho aktívna legitimácia
na vymáhanie nároku v exekučnom konaní, čo je ďalším dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods.
1 písm. d/ Exekučného poriadku. Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne
skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku,

z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej
judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k
takýmpatrínapríkladpremlčanie,nedostatoklegitimácie,dôvodyvyplývajúcezinsolvenčnéhopráva,ale
aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný
titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a
pod.), a iné.

16/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď sudca pri rozhodovaní o sťažnosti zistil,
že exekúcia sa vedie na základe nespôsobilého exekučného titulu a oprávnený nie je osobou, ktorej
bolo exekučným titulom priznané právo, zmenil postupom podľa § 250 ods. 2 Exekučného poriadku
rozhodnutievyššiehosúdnehoúradníkaaexekúciupodľaustanovenia§61kods.1písm.d/Exekučného

poriadku zastavil.

17/ O trovách sťažnostného konania súd rozhodol tak, že ich žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko
oprávnený v konaní úspešný nebol a povinný si ich neuplatnil. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude
vyšší súdny úradník rozhodovať o trovách exekúcie súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).