Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. máj 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010053
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1615010053.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich
I. Q. a V. D., v trestnej veci obžalovaného U. C., pre pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. mája 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

U. C., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom F. C. XXX, nezamestnaný,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

1)najneskôrdňa06.04.2011muboloddoposiaľnestotožnenejosobypredložený min.Odbornýposudok

z kontroly originality k vozidlu zn. J. Q7 s pozmeneným F.: WAUZZZ4L27D016609 (pôvodné VIN: Z
v hodnote 27.536,- €, ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom od 21.30 h. dňa 02.03.2011 do
09.45 h. dňa 03.03.2011 v Rakúsku, následne v tento deň na vtedajšom Obvodnom úrade pre cestnú
dopravu a komunikácie v Malackách (ďalej len „OÚ Malacky“) podal v mene osoby J. L. Žiadosť o
uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu/iného zmluvného štátu
(ďalej len „žiadosť o uznanie typového schválenia“), ku ktorej okrem uvedeného Odborného posudku z

kontroly originality doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú sfalšovanú
kúpnu zmluvu z dňa 02.04.2011, v ktorej bol ako predávajúci uvedený A. D. - J. D. a ako kupujúci J.
L., na základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z. vydal dňa 12.04.2011
pod č. 2011/495 Rozhodnutie o uznaní typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla (ďalej len
„Rozhodnutie o uznaní typového schválenia“), pričom dňa 11.04.2011 toto vozidlo predal osobe C. W.,
ktorá následne dňa 15.04.2011 doložila predmetné rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným
posudkom z kontroly originality na ODI v Šali k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a

pristavila predmetné motorové vozidlo ku kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 15.04.2011 zapísané
do evidencie vozidiel na osobu C. W. a pridelené EČ: SA-XXXBZ,

2) najneskôr dňa 02.05.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný posudok
z kontroly originality k vozidlu zn. U. K. s pozmeneným VIN: Z (pôvodné VIN: Z U v hodnote 61.625,- €,
ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom od 18.00 h. dňa 21.03.2011 do 06.30 h. dňa 22.03.2011

v Rakúsku, následne v tento deň na vtedajšom OÚ Malacky podal v mene osoby L. R. Žiadosť o
uznanie typového schválenia, ku ktorej okrem uvedeného Odborného posudku z kontroly originality
doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú sfalšovanú kúpnu zmluvu
z dňa 28.04.2011, v ktorej ako predávajúceho uviedol osobu T. L. a ako kupujúceho osobu L. R., na
základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z. vydal dňa 05.05.2011 pod
č. M/2011/00025 Rozhodnutie o uznaní typového schválenia, dňa 27.05.2011 toto rozhodnutie doložil
spolu s odborným posudkom z kontroly originality na ODI v Malackách k žiadosti o zapísanie motorového

vozidla do evidencie a pristavil predmetné motorové vozidlo ku kontrole výrobného čísla, čím dosiaholto, že dňa 27.05.2011 bolo vozidlo zapísané do evidencie vozidiel na osobu L. R. a pridelené EČ: MA-
XXXCK,

3) najneskôr dňa 09.05.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný posudok
z kontroly originality k vozidlu zn. F. G. s pozmeneným VIN: A (pôvodné VIN: A v hodnote 15.315,- €,
ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom od 21.00 h. dňa 12.12.2010 do 06.45 h. dňa 13.12.2010
v obci Šoporňa, následne v tento deň na vtedajšom OÚ Malacky podal v mene osoby L. R. Žiadosť
o uznanie typového schválenia, ku ktorej okrem uvedeného Odborného posudku z kontroly originality

doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú sfalšovanú kúpnu zmluvu z
dňa 03.05.2011, v ktorej ako predávajúceho uviedol osobu B. C. a ako kupujúceho osobu L. R., na
základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z. vydal dňa 20.05.2011 pod č.
M/2011/00146 Rozhodnutie o uznaní typového schválenia, pričom dňa 18.05.2011 toto vozidlo predal
osobe G. K. za kúpnu cenu vo výške 14.000,- €, ktorá následne dňa 25.05.2011 doložila predmetné
rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným posudkom z kontroly originality na ODI v Galante

k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a pristavila predmetné motorové vozidlo ku
kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 25.05.2011 zapísané do evidencie vozidiel na osobu G. K. a
pridelené EČ: GA-XXXDC,

4) najneskôr dňa 30.05.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný

posudok z kontroly originality k vozidlu zn. L.-Q. C XXXCDI s pozmeneným VIN: Z (pôvodné VIN: Z v
hodnote 21.976,- €, ktoré bolo neoprávnene odňaté z dispozície vlastníka VW, následne v tento deň
na OÚ Malacky podal Žiadosť o uznanie typového schválenia, ku ktorej okrem uvedeného Odborného
posudku z kontroly originality doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla aj ním vyhotovenú
sfalšovanú kúpnu zmluvu z dňa 22.5.2011, v ktorej bol ako predávajúci uvedený A. D. - J. D. a ako

kupujúci obvinený U. C., na základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z.
vydal dňa 31.05.2011 pod č. M/2011/00197 Rozhodnutie o uznaní typového schválenia, pričom dňa
01.06.2011 toto vozidlo predal spol. M N. s.r.o. za kúpnu cenu vo výške 28.000,- €, ktorá v ten istý deň
doložila predmetné rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným posudkom z kontroly originality na
KDI v Bratislave k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a pristavila predmetné motorové

vozidlo ku kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 01.06.2011 zapísané do evidencie vozidiel na spol.
M N. s.r.o. a pridelené EČ: BL-XXXBO,

5) najneskôr dňa 01.12.2011 mu bol od doposiaľ nestotožnenej osoby predložený min. Odborný posudok
z kontroly originality k vozidlu zn. J. O. s pozmeneným VIN: VIN:Z (pôvodné VIN: Z v hodnote 39.520,-

€, ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom dňa 30.08.2011 od 02.00h do 08.30h v Maďarsku,
následne v tento deň na OÚ Malacky podal Žiadosť o uznanie typového schválenia, ku ktorej okrem
uvedeného Odborného posudku z kontroly originality doložil za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu
vozidla aj ním vyhotovenú sfalšovanú kúpnu zmluvu z dňa 20.11.2011, v ktorej bol ako predávajúci
uvedený L. M. a ako kupujúci obvinený U. C., na základe čoho OÚ Malacky v zmysle § 16 ods. 4

zákona č. 725/2004 Z.z. vydal dňa 05.12.2011 pod č. M/2011/01340 Rozhodnutie o uznaní typového
schválenia, pričom dňa 09.12.2011 toto vozidlo predal osobe L. K. za kúpnu cenu vo výške 37.500,- €,
ktorý dňa 12.12.2011 doložil predmetné rozhodnutie spolu s kúpnou zmluvou a odborným posudkom z
kontroly originality na ODI v Nových Zámkoch k žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie a
pristavil predmetné motorové vozidlo ku kontrole výrobného čísla, ktoré bolo dňa 12.12.2011 zapísané

do evidencie vozidiel na osobu L. K. a pridelené EČ: NZ-XXXEG,

6) od presne nezisteného času od dňa 26.07.2011 do dňa 03.02.2012 nechal na motorovom vozidle zn.
Q. XXXxd, AC kombi, EČ: BA-XXXVF, rok výroby 2009 v hodnote 28.030, 32 €, ktoré bolo odcudzené
v čase od 19.30 h. dňa 25.07.2011 do 06.30 h. dňa 26.07.2011 v Novej Dedinke, pozmeniť pôvodné

identifikačné číslo VIN: Z na VIN: Z a toto vozidlo následne používal do dňa 03.02.2012, pričom svoje
pôvodné vozidlo zn. Q. XXXD, AC kombi, rok výroby 2005, VIN: Z dal na neznáme miesto,

t e d a

v bodoch 1 - 4
spoločným konaním majetok z trestnej činnosti v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnom čine previedol
na seba alebo iného a získal tým značný prospech,v bode 5
spoločným konaním majetok z trestnej činnosti v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnom čine previedol

na seba alebo iného a získal tým značný prospech,

v bode 6
majetok z trestnej činnosti v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnom čine previedol na seba alebo iného
a získal tým značný prospech,

č í m s p á c h a l

v bode 1 - 4
pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2020,

v bode 5
zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2020,

v bode 6
zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
v znení účinnom do 31.12.2020.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 233 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2020, s poukazom na §
38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona sa mu ukladá trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 13.02.2015 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 397/11/1106-90 na obžalovaného U. C. pre pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, a
skutkovom základe opísanom v bodoch 1 - 6 výrokovej časti rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/12/2015 zo dňa 06.09.2017 bol obžalovaný U. C.
uznanývinnýmuznanývinnýmvbode1-4zpokračovaciehozločinulegalizáciepríjmuztrestnejčinnosti

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode 5
zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona a v bode 6 zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa §
233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej
časti rozsudku.Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/42/2018 zo dňa 05.02.2020 bol rozsudok Okresného
súdu Malacky sp. zn. 3T/12/2015 zo dňa 06.09.2017, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku, zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho
rozhodnutia, okrem iného, odvolací súd uviedol, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku
uvedenou v obžalobe prokurátora s tým, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby sa súd prvého stupňa
dôsledne zameral na dokazovanie súvisiace s konaním obžalovaného vo vzťahu k porušeniu záujmov,
ktoréchránipredovšetkýmTrestnýzákonvkontextesustanoveniamiObchodnéhozákonníkačizákonov

upravujúci živnostenskú činnosť. Krajský súd zdôraznil, že je potrebné, aby sa okresný súd dôsledne
zaoberal podstatnými znakmi žalovanej trestnej činnosti, keďže jej podstatou je úmysel páchateľa zatajiť
existenciu príjmu, či zakryť jeho pôvod v trestnom čine konaním, ktoré má tvoriť skutok, prípadne
vykonávanietakejaktivity,vdôsledkuktorejbypríjemnavonokpôsobilakovsúladezískanýsozákonom.
Konanie definované ako „legalizácia príjmu z trestnej činnosti“ musí byť postavené na preukázaní toho,
že najprv bol spáchaný primárny trestný čin, či už obžalovaným páchateľom alebo inou osobou, o čom

musel mať obžalovaný vedomosť, ktorá skutočnosť musí byť bez pochybností preukázaná. Upozornil,
že v tomto kontexte vyznieva aj článok 6 ods. 2 Dohovoru, podľa ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť,
či je primárny trestný čin predmetom zákonodarstva strany, môže byť stanovené, že tieto trestné činy sa
nevzťahujú na osoby, ktoré spáchali primárny trestný čin, vedomosť, úmysel alebo motív ako znak činov
uvedených v trestných činoch legalizácie sa posúdi podľa objektívnych skutkových okolností. Falošné,

či nepravé kúpne zmluvy nepreukazujú bez ďalšieho skutočnosť, že obžalovaný sa podieľal alebo mal
vedomosť o primárnej trestnej činnosti, nestačí tu iba domnienka, musí ísť o skutočnosť preukázanú.
Krajský súd záverom poukázal, že až po takto vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení môže
súd pristúpiť k hodnoteniu všetkých dôkazov a následne ustáliť, či došlo k naplneniu, či nenaplneniu
zákonných znakov žalovaných trestných činov obžalovaným, respektíve, či došlo k naplneniu znakov

iného trestného činu pri zachovaní jednoty a totožnosti skutku.

Súdvintenciáchuznesenia KrajskéhosúduvBratislavesp.zn.2To/42/2018zodňa05.02.2020,vykonal
na hlavnom pojednávaní doplňujúce dokazovanie, pričom súc viazanosťou právneho názoru súdu
vyššieho stupňa v danej trestnej veci, opätovne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.

Súd pokračoval na podklade pôvodne vykonaného dokazovania, ktoré doplnil o aktualizovaný výpis z
registra trestov, ako aj registra priestupkov obžalovaného, ďalej oboznámil listinné dôkazy navrhnuté
na doplnenie dokazovania zo strany prokuratúry a oboznámil sa aj s ostatným obsahom trestného
spisu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom
pojednávaní.

Súdpozhodnotenívšetkýchnahlavnompojednávanívykonanýchdôkazov,ktorébolizískanézákonným
spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie
je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, dospel k rozhodnutiu, uvádzanému v

enunciátetohtorozsudku.Obhajobanemalažiadneďalšienávrhynadoplneniedokazovania,poukázala,
že pôvodne vykonané dokazovanie na súde prvého stupňa považuje za vecne správne a zákonné.
Obhajca zotrval na argumentácii uplatnenej v odvolacom konaní, žiadal, aby súd opätovne zhodnotil
doteraz vykonané dôkazy a zameral svoje hodnotenie na právnu kvalifikáciu žalovaných skutkov.
Prokuratúra rovnako nemala doplňujúce návrhy na dokazovanie, doplnila na oboznámenie novo podanú

obžalobu a taktiež ďalšie vznesené obvinenie voči osobe obžalovaného za ďalšie skutky s totožnou
právnou kvalifikáciou, aká je v prejednávanej veci. Na základe vyššie uvedeného a podklade riadne
vykonanéhodokazovaniaaopätovnéhozhodnotenianahlavnompojednávanívykonanýchdôkazov,súd
dospel k záveru, že bolo bez pochybností dokázané, že došlo k spáchania žalovanej trestnej činnosti
tak, ako sa uvádza v obžalobe prokurátora.

Obžalovaný U. C. uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Ku skutkom
uvedeným v bodoch 1 - 5 uviedol že sa v minulosti živil dovozom áut zo zahraničia a prihlasoval ich do
evidencie, neskôr sa živil už len prihlasovaním áut do evidencie. Za týmto účelom ho kontaktovali fyzické
osoby a rôzne subjekty, napr. autobazáre, celkovo takto do evidencie prihlásil cca. 200 - 250 aut ročne,

pričom sa tomu venoval cca. 2,5 roka. Uviedol, že polícii pri výsluchu označil konkrétne osoby alebo
aspoň pravdepodobné osoby, ktoré mu dali doklady potrebné k prihláseniu vozidlo, vzhľadom k počtu
prihlásených vozidiel si to už nemusel presne pamätať. Od daných osôb vždy obdržal doklad o kontrole
originality a technický preukaz k vozidlu. Keďže mal k dispozícii kontrolu originality nemohol vedieť, ževozidlo pochádza z trestnej činnosti. Ďalej uviedol, že tým, že bola kontrola originality tak vozidlá osobne
nikdy ani nevidel, ani ich nebolo potrebné voziť na dopravné inšpektoráty. Vždy len prevzal konkrétne
doklady a podklady k tomu, aby mohol vozidlo odhlásil na konkrétnu osobu. Ďalej sa vyjadril k osobe

T. C., ktorý je v danej trestnej veci uvedený ako svedok, pričom táto osoba by mala byť podľa neho
trestne stíhaná. Obžalovaný ďalej uviedol, že sám spolupracoval s políciou, chodil som s nahrávacím
zariadením a rozhovory s T. C. boli takto zaznamenávané, pričom tieto záznamy sú k dispozícii na polícii.
Taktiež uviedol, že ročne prihlasoval veľké množstvo áut, preto prihlasoval auta aj na iné osoby. Postup
ako prebiehalo prihlasovanie vozidiel bol taký, že vždy keď niekto chcel prihlásiť vozidlo, priniesol mu

k tomu kontrolu originality, technický preukaz a poprípade zmluvu, ak však prihlasoval vozidlo z iného
okresu do okresu Malacky, tak potreboval osobu z konkrétneho okresu a to boli páni ako L. alebo R..
Nakoľko mal od týchto osôb plnú moc, vypisoval kúpne zmluvy v ich mene a dal to potom na konkrétny
úrad, kde vyplnil príslušné tlačivo - žiadosť, kúpil kolok, potom vypísanú žiadosť podal na OÚ. Následne
prevzal podklady pre políciu z OÚ, išiel na políciu prihlásiť auto a potom ho aj odhlásiť na konkrétnu
osobu, ktorej údaje obdržal v úvode. Uviedol, že boli legislatívne dve obdobia, kedy sa dalo motorové

vozidlo aj bez prihlásenia v okrese Malacky odhlásiť na konkrétnu osobu v inom okrese, bez toho aby
bolo predtým prihlasované v Malackách. V druhom období bolo potrebné vždy prihlásiť najskôr v okrese
Malacky a potom ho ohlásiť a prihlásiť do iného okresu. Údaje o osobe, na ktorú mal odhlásiť vozidlo
dostával od osoby, ktorá mu priniesla podklady. Ak to neobdržal hneď, tak to dostal cez sms. V skutku v
bode 1 vozidlo odhlásil na osobu C. W. a údaje o osobe mu priniesol buď niekto z autobazáru, prípade

C., prípadne iná osoba. Uviedol, že v mene osôb vypisoval kúpno-predajné zmluvy, ak bolo auto z iného
okresu, tak mal k dispozícii pôvodnú kúpno-predajnú zmluvu a z tejto zmluvy použil osobu kupujúceho,
ktorý figuroval ako predávajúci v novej zmluve, kde ako kupujúci vystupoval osoba z Malackého okresu,
teda on alebo L., prípadne R.. Túto novú zmluvu vypracovával sám na základe plnomocenstva, ktoré mal
od L. alebo R.. V prípade, ak bol zvolený druhý postup t.j. že auto sa nemusela prihlasovať v Malackách a

priamosaodhlasovalovinomokresenakonkrétnuosobu,bolaspísanánovákúpnazmluvakdefiguroval
napr. pán L. ako predávajúci a už konkrétne osoba na ktorú malo byť ako odhlásené ako kupujúci.
Túto novú zmluvu taktiež vypracoval a potom ju odniesol a dal ju podpísať zúčastneným osobám. Ďalej
uviedol, že v niektorých prípadoch sám vybavoval aj kontrolu originality, avšak len ojedinele, a to len v
prípade osôb ktoré si samé priviezli motorové vozidlo a nevedeli postup prihlásenia. K procesu kontroly

originality bolo potrebné pristaviť auto, dať technický preukaz a kúpno-predajnú zmluvu, niekedy sa
vyžadoval aj preklad technického preukazu z iného jazyka do slovenského jazyka. Pracovníci kontroly
originality skúmali všetko, overovali pravosť technického preukazu, hrúbku laku vozidla, všetky znaky
vozidla, identifikačné čísla, číslo motora a každý diel motorového vozidla. Výsledkom bol protokol, ktorý
preukazuje, že auto nie je kradnuté, alebo nepochádza z trestnej činnosti a zhodujú sa všetky znaky

dané výrobcom.
Kuskutkuvbode6uviedol,žebolvlastníkomvozidlaQ.,ktorémaloproblémysmotorom,C.muponúkol,
že sprostredkuje opravárov, ktorí by auto opravili lacnejšie, preto auto aj nechal opraviť. Výsledkom však
bolo, že to C. vyriešil po svojom, nevymenili mu motor, dali mu v podstate druhé auto. To, že auto je
úplne iné, zbadal hneď, zvonku bolo rovnaké, ale v interiéry nastali zmeny. Keďže hodnota pôvodného

bola 10 000 eur, má za to, že bol zo strany C. podvedený. Keď zistil, že auto je iné, žiadal od C. to
pôvodné, on mu vrátil iba diely, keďže ich bolo málo, tak ich predal. Nové vozidlo po oprave chvíľu užíval,
potom ho chcel predať.

Svedok Ing. L. F., zamestnanec vtedajšieho Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácie v Malackách, sa ku skutkom v bodoch 1 až 5 obžaloby na hlavnom pojednávaní vyjadril k
schvaľovaciemu procesu dovezených vozidiel na Obvodnom úrade. Uviedol, že pri dovezenom vozidle
sa celý proces sa spravuje zákonom č. 725/2004 Z.z., musí sa podať vyplnená žiadosť s príslušnými
prílohami a to doklad o nadobudnutí vozidla, osvedčenie o evidencii vozidla zo štátu dovozu, odborný
posudok o kontrole originality vozidla, v prípade, ak je vozidlo staršie ako 4 roky, treba doložiť aj STK,

prípadne EK, potvrdenie o zaplatení príspevku do recyklačného fondu, ako aj preklady dokladov, ktoré
nie sú v slovenskom jazyku a zároveň sa musí zaplatiť správny poplatok. Ak sú všetky potrebné doklady
predložené a sú v poriadku, tak Obvodný úrad tento dovoz schválil a vydal rozhodnutie o uznaní
typového schválenia. Následne sa vystavil základný technický opis vozidla a vytlačilo sa osvedčenie
o evidencii časť II. S týmito dokladmi išiel žiadateľ následne na príslušný dopravný inšpektorát. Pred

vydaním osvedčenia o evidencii sa spracovaný materiál elektronicky posielal na server Ministerstva
dopravy a do databázy Ministerstva vnútra, týmto sa kontrolovalo aj to, či vozidlo nie je v pátraní,
nakoľko pokiaľ by vozidlo bolo v pátraní, tak nemôžu vytlačiť osvedčenie o evidencii. Svedok sa ďalej
vyjadril aj k štátnemu odbornému dozoru nad kontrolou originality, pričom táto činnosť je upravená už vcitovanom zákone č. 725/2004. Táto činnosť obvodného úradu však nesúvisela so samotným dovozom
aut, nakoľko v rámci schvaľovacieho procesu žiadateľ predkladá aj protokol o kontrole originality daného
vozidla, pričom tento protokol sa berie ako fakt, nakoľko bol vydaný v riadnom procese kontroly originality

motorového vozidla.

Svedok J. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre odstup času si na okolnosti už nepamätá, z tohto
dôvodu bola čítaná jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorej zotrval. Ku skutkom v bodoch 1 až
5 uviedol, že obžalovaného pozná, nakoľko sú z tej istej dediny. V roku 2011 prišiel za ním U. C. s

tým, či si naňho môže napísať nejaké auto, načo mu povedal, že áno. Za toto mu U. C. sľúbil 20,- €. V
tejto súvislosti podpisoval aj nejaké papiere, ktoré však nečítal, len ich podpísal na matrike v Malackách
alebo F. C.. Predmetné motorové vozidlo nikdy nevidel, ani nemá vodičský preukaz. U. C. okrem toho
podpisoval aj iné papiere, resp. splnomocnenia, čoho sa však týkali nevedel. Tieto splnomocnenia iba
podpisoval, nakoľko už boli vypísané. Na kontrole originality nebol so žiadnym vozidlom. Ku kúpnej
zmluve z dňa 02.04.2011, predmetom ktorej je vozidlo J. O a kde je ako predávajúci uvedený A. D. - J. D.

a ako kupujúci J. L., uviedol, že predmetné vozidlo nekupoval, písmo ani podpis na zmluve nie sú jeho.

Svedok L. R. na hlavnom pojednávaní ku skutkom v bodoch 1 až 5 uviedol, že s C. sa zoznámil niekedy
v roku 2011 prostredníctvom L., s ktorým boli susedia. C. mu sľúbil vybaviť prácu, za týmto účelom si
od neho vypýtal občiansky preukaz, aby si urobil jeho kópiu. Asi po hodine mu C. občiansky preukaz

vrátil. Potom prišiel za ním C. s tým, že si potrebuje prihlásiť auto, a preto ho zobral na Obecný úrade
vo F. C., aby išiel podpísať niečo v súvislosti s vozidlom, čo aj podpísal. Pýtal sa vtedy C., či z toho
nebudú problémy, ten mu povedal, že nie. Potom približne po trištvrte roku mu prišlo z Kooperativy, že
má platiť poistku za nejaké auto, malo to byť za F. G., toto auto však nikdy nemal. Potom bol predvolaný
na políciu, tam mu povedali, že má aj Q. X X a ešte jedno auto. Svedok zároveň uviedol, že nikdy

nekupoval žiadne vozidlo.

SvedokA.D.uviedol,žepodnikávoblastipredajojazdenýchvozidiel.OsobumenomU.C.nepozná,tejto
osobe nepredával žiadne vozidlá. K svojmu podnikaniu bližšie uviedol, že predáva iba staršie vozidlá
menšej kategórie, približne do 3.500,- €, vozidlá zn. L.-Q. C XXX a J. O. určite nepredával. Ďalej uviedol,

že v minulosti bola sfalšovaná pečiatka jeho firmy, kde sa uvádzal obchodný názor J. D. s adresou
miestom sídla podnikania, avšak bola nekompletná, chýbalo tam uvádzané IČ DPH. Taktiež bol pred
niekoľkými rokmi na polícii v Bánovciach, kde poskytol vzorku svojho písma pre znalca na zistenie, či
podpisoval alebo nepodpisoval kúpne zmluvy. Na polícii mu ukázali tie sfalšované kúpne zmluvy, ktoré
boli na luxusné motorové vozidlá, kde sa kúpne ceny týchto aut pohybovali na 20 000 - 30 000 eur

aj vyššie.

Svedok L. M. uviedol, že osobu U. C. nepozná a nikdy nekupoval, resp. nevlastnil a ani nepredával
vozidlo J. O Približne 2 roky nazad bol predvolaný na políciu, kde mu ukazovali policajti fotky osôb,
s tým, že som sa mal vyjadrovať, či tie osoby poznám, tie osoby nepoznal. Tiež mu boli predložené aj

nejaké písomnosti, kde mali figurovať jeho údaje a podpisy. O jeho podpisy sa nejednalo, tie doklady
ktoré mu predložili nikdy nevypisoval. Ďalej uviedol, že niekedy v roku 20002 mu boli odcudzené doklady,
ktorých stratu riadne nahlásil.

Svedok T. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného U. C. pozná, v minulosti sa tiež

ako obžalovaný zaoberal dovozom a prihlasovaním motorových vozidiel z Holandska a Nemecka. V
minulosti zopár krát požiadal obžalovaného, aby prihlásil auto pre inú osobu. C. to potom vybavil, tiež sa
stalo, že v pár prípadoch prípadného záujemcu o motorové vozidlo poslal priamo za C.. Ďalej uviedol,
že ak chcel niekto prihlásiť auto, tak už musel mať kontrolu originality, to bola jeho podmienka. K vozidlu
obžalovaného C. zn. Q. K. uviedol, že toto vozidlo mu neopravoval, je možné, že mu mohol niekoho na

opravu odporučiť, ale nepamätá si to. Osoby menom A. D., T. L. nepozná. Pozná osobu L. F., mohol
mu prihlasovať autá, rovnako ako C..

Svedkovia D. Q. a Q. Y. vo svojich výpovediach uviedli, že so žiadnym vozidlom neboli na kontrole
originality, vozidlá drahých značiek ani nemohli kupovať, vzhľadom na ich finančné možnosti a osobu

obžalovaného U. C. nepoznajú.Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením,
za splnenia zákonných podmienok a so súhlasom procesných strán boli čítané aj znalecké posudky.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/526 (č.l. 263-269)
bolo zistené, že tlačivá predložených nemeckých dokladov k vozidlu J. O. (skutok v bode 5) sú pravé.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor

prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/1092 (č.l. 294 -
297) vyplýva, že tlačivá talianskych dokladov k vozidlu U. K. (skutok v bode 2) sú pravé.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/3076 (č.l. 270-275)
súd zistil, že tlačivá španielskych dokladov k vozidlám L. Q. a J. O. (skutky v bodoch 1 a 4) a rakúske

doklady k vozidlu F. G. (skutok v bode 3) sú falzifikáty.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/3076 a zo
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor kriminalistickej

identifikácie, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/11071 (č.l. 281-291) bolo zistené, že upotrebiteľná
daktyloskopická stopa č. 1-1 získaná z listiny (rakúskych dokladov k vozidlu F. G. /skutok v bode 3/)
patrí obžalovanému U. C..

Zo znaleckého posudku Mgr. L. B. č. 25/2013, znalca z odboru písmoznalectvo (č.l. 304-418) vyplýva,

že obžalovaný U. C. pri všetkých jednotlivých vozidlách uvedených v bodoch 1- 5 obžaloby podpísal, vo
svojom mene, alebo v mene iných osôb žiadosti o uznanie typového schválenia podané na Obvodnom
úrade, ako aj jednotlivé kúpne zmluvy k týmto vozidlám, ktoré boli predložené ako nadobúdací doklad
k vyššie uvedeným žiadostiam. Ďalej zo znaleckého posudky vyplýva, že obžalovaný predmetné kúpne
zmluvy aj sám vypísal, teda ich vyhotovil.

Zo znaleckého posudku Ing. T. B. č. 85/2013 vo veci výpočtu hodnoty vozidiel (č.l. 421-499) bolo zistené,
že všeobecná hodnota motorového vozidla U. K., pozmenené VIN:Z predstavuje ku dňu 02.05.2011
čiastku 61.625,- € vrátane 20 % DPH. Všeobecná hodnota motorového vozidla L.-Q. C XXX K.,
pozmenené VIN:Z predstavuje ku dňu 30.05.2011 čiastku 21.976,- € vrátane 20 % DPH. Všeobecná

hodnota motorového vozidla J. O pozmenené VIN:Z predstavuje ku dňu 01.12.2011 čiastku 39.520,- €
vrátane 20 % DPH. Všeobecná hodnota motorového vozidla J. O pozmenené VIN: Z predstavuje ku dňu
06.04.2011 čiastku 27.536,- € vrátane 20 % DPH. Všeobecná hodnota motorového vozidla F. G. X.X A.,
pozmenené VIN: A predstavuje ku dňu 09.05.2011 čiastku 15.315,- € vrátane 20 % DPH. Všeobecná
hodnota motorového vozidla Q. XXX d A/T A., EČ: ZM-XXXBK predstavuje ku dňu 24.11.2011 čiastku

12.931,- € vrátane 20 % DPH. Naproti tomu všeobecná hodnota motorového vozidla Q. XXX xd A/T, EČ:
BA-XXXVF predstavuje ku dňu 26.07.2011 čiastku 27.735,- € vrátane 20 % DPH. Taktiež zo záverov
znaleckého posudky vyplýva, že uvedené typy motorových vozidiel (Q. XXX D a Q. XXX xd) vykazujú
vzhľadom na skutočnosť, že typ Q. XXX xd bol upravený faceliftom nasledovné rozdiely: tvar predného
nárazníka, tvar prednej masky, predné svetlomety, zadné svetlá, volant, prahy dverí, lišty na vnútornom

obložení dverí, vnútorné kľučky dverí, dizajn, resp. typ stredovej konzoly.

Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje najmä na odborné stanoviská Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru z odvetvia metalografia (č.l. 557-558, 647-648, 798-799, 895-896, 984-985,
1056-1057), z ktorých vyplýva, že na jednotlivých vozidlách boli odstránené pôvodné VIN čísla, pričom

pôvodné VIN číslo na vozidle J. O. bolo v tvare Z Pôvodné VIN číslo na vozidle U. K. bolo v tvare Z
Pôvodné VIN číslo na vozidle F. G. bolo v tvare A Pôvodné VIN číslo na vozidle L.-Q. C XXX K. bolo
v tvare Z Pôvodné VIN číslo na vozidle J. O. bolo v tvare Z Pôvodné VIN číslo na vozidle Q. XXX xd
bolo v tvare Z

Zo správ a zaslaných podkladov z príslušných dopravných inšpektorátov (č.l. 574-583, 698-722,
823-834, 922-931, 1011-1037) súd zistil, že všetky vozidlá (skutky v bode 1, 3, 4, 5), okrem vozidla
U. K., boli bezprostredne po uznaní typového schválenia predané, resp. prevedené za súčinnosti
obžalovaného U. C., ktorý v dvoch zmluvách figuroval ako predávajúci (skutky v bodoch 4 a 5), v dvochzmluvách figurovali ako predávajúci osoby L. a R. (skutky v bodoch 1 a 3). Vozidlo U. K. bolo najskôr
prihlásené a evidované na L. R., pričom prevedené na ďalšiu osobu bolo až neskôr.

ZosprávalustráciíNárodnejústredneInterpolaNárodnejústredneSIRENE(č.l.559-565,619,800-807,
897-900, 986-990) bolo preukázané, že predmetné vozidlá (skutky v bodoch 1-5) pochádzajú z trestnej
činnosti. Ďalej bolo zistené, že osoba B. C. neexistuje.

Zo správ Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície a Okresného riaditeľstva PZ

Nové Zámky (č.l. 612-613) bolo zistené, že osoby menom T. L. a L. M., ktoré sú uvádzané v kúpno-
predajných zmluvách, nebývali, ani nebývajú na uvedených adresách, resp. existujú osoby s podobným
priezviskom (L.) na inej adrese bydliska, ktoré sú však dlhodobo nezastihnuteľné.

Z registra trestov, z registra priestupkov a pripojeného súdneho spisu súd zistil, že obžalovaný U. C. má 1

záznam v registri trestov, bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/12/2012 zo
dňa 03.02.2012, právoplatným 29.05.2012 pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zákona a za, ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou
v trvaní 3 roky do 29.05.2015, osvedčenie sa nastalo dňa 12.02.2016. Súčasne bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke na 4 roky. Z uznesenia Okresného

súdu Nitra sp. zn. 6T/12/2012 zo dňa 03.11.2015 súd zistil, že súd odsúdenému U. C. podmienečne
upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a súčasne určil skúšobnú dobu v
trvaní 4 (štyri) roky, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2015. Z výpisu z centrálnej evidencie
priestupkov súd zisti, že obžalovaný na 9 záznamov, pričom sa jednalo o drobné priestupky na úseku
dopravy.

Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada).
Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je

nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Skutkový stav veci súd zisťoval
tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. S
rovnakou starostlivosťou súd pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich
proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Po vyhodnotení všetkých
dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu,

ktorý tento vyslovil vo svojom uznesení sp. zn. 2To/42/2018 zo dňa 05.02.2020, súd vykonané dôkazy
následne starostlivo a nestranne zhodnotil, aplikujúc tak zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
12 Trestného poriadku) a nakoľko nebolo pochybností, že prejednané skutky sú trestným činom tak, ako
sa uvádza v obžalobe, rozhodol tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému

záveru, že skutky sa stali tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom vykazujú všetky
obligatórne znaky zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, v skutkoch v bode 1 - 5 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Pre
úplnosť a zrozumiteľnosť skutkovej vety súd doplnil do skutkovej vety jednotlivých skutkov v bode 1 -

5 obžaloby skutočnosť, že obžalovaný konal za účelom zakrytia nelegálneho pôvodu vozidla, nakoľko
uvedené konanie obžalovaného jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania.

Podľa § 233 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2020, kto príjem alebo iný
majetok z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v

trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného
konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia,
prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme
alebo inak sebe alebo inému zadováži, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 233 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2020, odňatím slobody
na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a získa ním značný prospech.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu
266euraznačnouškodousarozumiesumadosahujúcanajmenejstonásoboktakejsumy.Tietohľadiská
sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

V zmysle § 16a ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v
premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 8/2009 Z.z., prílohou k žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z
členského štátu je okrem iného aj doklad o nadobudnutí vozidla, napríklad faktúra, kúpna zmluva alebo

darovacia zmluva.

Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 188/2009 Z.z. (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), každé vozidlo, o
ktorom schvaľovací úrad rozhodol, že musí byť evidované orgánom Policajného zboru, a ktoré doteraz
nebolo prihlásené do evidencie vozidiel, musí byť prihlásené na orgáne Policajného zboru príslušnom

podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla alebo adresy jeho prevádzkarne; vozidlo, ktoré má
byť prevádzkované organizačnou zložkou podniku, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, musí
byť prihlásené do evidencie na orgáne Policajného zboru príslušnom podľa adresy umiestnenia tejto
organizačnej zložky.

Podľa§115ods.2zákonaocestnejpremávke,vlastníkjednotlivodovezenéhovozidla,ktorémuobvodný
úrad dopravy uznal typové schválenie ES, uznal schválenie alebo schválil jednotlivo dovezené vozidlo,
vystavil a vydal osvedčenie o evidencii, a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 114 ods. 2
sú povinní predložiť orgánu Policajného zboru osvedčenie o evidencii, doklady preukazujúce splnenie
podmienok na vykonanie evidenčných úkonov podľa § 114, doklad o uznaní typového schválenia ES,

uznaní schválenia alebo o schválení jednotlivo dovezeného vozidla podľa osobitného predpisu, ktorý sa
na účely tohto zákona považuje za doklad o nadobudnutí vozidla, preukázať svoju totožnosť a vyplniť
príslušné tlačivá. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do
osvedčenia o evidencii.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že vina obžalovaného zo žalovaných skutkov je jednoznačne preukázaná. Obžalovaný popieral
vinu zo spáchanie skutkov, jeho obrana spočívala najmä v tvrdení, že nevedel, že predmetné vozidlá
pochádzajú z trestnej činnosti, nakoľko od záujemcov vždy obdržal doklad o kontrole originality, ktorý

mal preukazovať legálny pôvod vozidla. Poukázal, že prihlasoval podobným spôsobom množstvo
motorových vozidiel (takmer 700) a to aj na vypočutých svedkov- L. a R., pričom nikdy s tým nebol
problém. Obhajoba poukázala, že neboli v tomto prípade naplnené všetky obligatórne vyžadované
znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, keďže je tu potrebné analyzovať zavinenie,
ktoré je pri úmyselných trestných činoch determinujúce. Obhajca uviedol, že absentujú dôkazy, že

obžalovaný falšoval doklady, ktoré boli nevyhnutné pre zápis a legalizáciu vozidiel na území SR.
Pri zistení, že niektoré motorové vozidlá, ktoré boli obžalovaným prihlásené, pochádzajú z trestnej
činnosti, nemožno v základnej rovine predmetného trestného činu spochybňovať objektívny znak
predmetnej skutkovej podstaty. Obhajoba taktiež uviedla, že zavinenie možno preukázať subjektívnymi
a objektívnymi okolnosťami prípadu, pričom konkrétnou analýzou možno jednoznačne konštatovať,

že vo vzťahu k okolnosti, či vedel, že sa v niektorých prípadoch podieľa na legalizácii odcudzených
motorových vozidiel alebo nie, platí jednoznačný záver, že tieto okolnosti z aspektu jeho pozitívnej vôle,
nie sú preukázané. Obhajoba taktiež uviedla, že absentuje zistenie, že obžalovaný falšoval doklady,
pozmeňoval identifikačné čísla motorových vozidiel, výrobné čísla motorov, výrobné štítky motorových
vozidiel alebo výrobné čísla súčastí motorových vozidiel alebo vedome použil ako pravé identifikačné

číslo, výrobné číslo motora motorového vozidla, výrobný štítok alebo výrobné číslo súčastí motorového
vozidla iného motorového vozidla, čo dokazuje, že nechcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený
zákonom, ktorý mu je kladený za vinu. Obhajoba záverom uviedla, že k trestnému činu legalizácie
došlo, ale niekde inde, to znamená u osôb, ktoré pripravovali potrebné podklady, boli to najmä výstupy
originality a teda spáchanie trestného činu legalizácie príjmu sa dopustili osoby, ktoré takéto podklady

pripravovali a museli byť uzrozumené s tým, že sa dopúšťajú takejto protiprávnej činnosti. Obhajca ďalej
poukázal na skutočnosť, že prihlásenie dovezených motorových vozidiel zahŕňa viacero úkonov, ide
o komplexný balík služieb, ktorý zahŕňa registráciu vozidla, alebo ide o jednotlivé úkony samostatne.
Je preto nutné v tomto prípade pripustiť, že uvedená činnosť nebola obžalovaným vykonávaná vzmysle Zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní resp. v súlade s ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Ak takúto činnosť vykonával vo vyššie uvedenom rozsahu, tak sa dopúšťal trestného činu
neoprávneného podnikania, teda iného trestného činu pre ktorý je aktuálne súdený.

Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či bola zo strany obžalovaného naplnená subjektívna
stránka skutkovej podstaty prejednávanej trestnej činnosti, či bolo bez pochybností preukázané, že
obžalovaný mal vedomosť o primárne spáchanom trestnom čine a následne konal v úmysle zatajiť
existenciu takéhoto príjmu, či zakryť jeho pôvod v trestnom čine konaním, ktoré má tvoriť skutok,

prípadne vykonávanie takej aktivity, v dôsledku ktorej by príjem navonok pôsobil ako v súlade získaný
so zákonom, a teda či došlo k naplneniu s tým súvisiacej objektívnej stránky prejednávaných trestných
činov.

Súd sa pri posudzovaní trestnosti skutku má totiž v prvom rade zamerať na posudzovanie, či daný
skutokvôbecnapĺňavšetkyobligatórneznakyskutkovejpodstatykonkrétnehotrestnéhočinu.Vzhľadom

na uvedené sa súd zameral na skúmanie, či boli v danom prípade skutkami, ktoré mal spáchať
obžalovaný U. C., tak ako sú vymedzené v obžalobe, naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona (v znení
účinnom do 31.12.2020).

Súd súčasne poukazuje aj na ustanovenie § 8 Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je protiprávny
čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ako tento zákon nestanovuje inak. Pojmom znaky
uvedené v tomto zákone, sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú
podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a jeho následok ako
trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné. Z hľadiska obsahu, každá skutková

podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny
spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných ľudských aktivít, ktorých
splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov uvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť
vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich
pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone.

Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestných činov odráža konkrétny skutok
kvantityakvality.Trestnázodpovednosťvznikánazákladeexistenciespáchanéhoskutku,ktorývykazuje
znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú subjekt (páchateľ), objekt (záujem, hodnota,

či spoločenský vzťah chránený trestným právom), subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka -
motív), a objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním
a následkom).
Čo sa týka subjektu, obžalovaný U. C. je subjektom plne trestne zodpovedným z hľadiska veku a
príčetnosti.

Tak isto v danom prípade je prítomný objekt ako záujem chránený normami trestného práva, teda
záujem spoločnosti na ochrane majetku a majetkových práv fyzických a právnických osôb. Objektom
tohto trestného činu je cudzí majetok resp. majetkové práva, a to vo vzťahu k veciam získaným trestnou
činnosťou. Zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, prípadne

vykonávanietakejaktivity,vdôsledkuktorejbypríjemnavonokpôsobilakovsúladezískanýsozákonom,
sa predovšetkým rozumie tzv. pranie špinavých peňazí.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, všeobecne ide v danom prípade o úmyselný trestný čin. Trestný čin
je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným porušiť alebo ohroziť záujem chránený

zákonom, alebo vedel, že svojim konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad,
že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. K naplneniu subjektívnej stránky úmyselného trestného činu
postačuje, ak je spáchaný v úmysle nepriamom.

V nadväznosti na uvedené, ako je vyššie uvedené, súd v ďalšom posudzoval charakter samotného

konania obžalovaného tak, ako je definované v skutkových vetách obžaloby, najmä či konanie
obžalovaného (objektívna stránka) spĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie príjmu z
trestnejčinnostitak,akojedefinovanývustanoveniach§233Trestnéhozákona,primárnesozameraním
jednoznačného preukázania úmyselného zavinenia zo strany obžalovaného.V tejto súvislosti, tak ako správne poukázal prokurátor, z ktorého argumentáciou sa súd v tomto
smere v plnej miere stotožnil, je potrebné upriamiť pozornosť aj na medzinárodnú úpravu danej

problematiky, základom ktorej je Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní
a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti zo dňa 08.11.1990 (ďalej len „Dohovor“), najmä s poukazom
na čl. 6 ods. 2, kde sa uvádza, že vedomosť, úmysel alebo motív ako znak činov uvedených
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru sa posúdi podľa objektívnych skutkových okolností. Je potrebné v tejto
súvislosti uviesť, že členské štáty Rady Európy sa dohodli na jednotnom postihu úmyselného konania,

ktoré smeruje k zatajeniu alebo zakrytiu nedovoleného pôvodu majetku. Obdobné požiadavky sa
objavujú aj v ďalších medzinárodných dokumentoch, viď smernica Európskeho parlamentu a Rady (EU)
2015/849 zo dňa 20.05.2015, o predchádzaní využívania finančného systému k praniu peňazí alebo
financovaní terorizmu, o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 648/2012 a o zrušení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernice Komisie 2006/70/ES. Z uvádzanej
medzinárodnej úpravy jednoznačne vyplýva, že záver o zavinení obžalovaného musí byť podložený

výsledkami dokazovania, pričom okolnosti subjektívneho charakteru možno vyvodiť aj nepriamo a to z
okolností objektívnej povahy, z ktorých potom možno podľa zásad logického myslenia dospieť k záveru o
existenciivnútornéhovzťahupáchateľatrestnejčinnostikporušeniuresp.ohrozeniuzáujmuchráneného
Trestným zákonom. Uvedené bolo opakovane konštatované aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR
(viď 8Tdo 1173/2011, 8Tdo 1570/2019, 8Tdo 350/2020).

V kontexte vyššie uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd
dospel k záveru, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Z dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný predmetné motorové vozidlá nikdy nevidel (čo potvrdzoval sám obžalovaný), prevzal k
nim len súvisiace doklady a informácie o tom, na akú osobu má byť motorové vozidlo prihlásené do

evidencie. Obžalovaný vo výpovedi popísal dva spôsoby prihlasovania motorových vozidiel, pričom
vôbec nebolo potrebné fyzické pristavenie motorového vozidla dopravnému inšpektorátu a obe verzie
obsahujú vyhotovovanie a predkladanie falošných kúpnych zmlúv, prípadne aj vyhľadávanie tretích
osôb (tzv. bielych koňov), ktoré figurovali v týchto kúpnych zmluvách a na tieto osoby boli vozidlá, ako
na medzičlánok (pred prihlásením na finálnu osobu), prihlasované. Uvedené konanie zhodne popísali

aj svedkovia J. L. a L. R., uviedli, že ich obžalovaný vyhľadal a oni mu za drobnú odplatu podpísali
dokumentytýkajúcesamotorovýchvozidiel,ktorénikdynevidelianevlastnili.TaktiežsvedkoviaA.D.aL.
M. potvrdili, že špecifikované motorové vozidlá nikdy nevideli, nepredávali, zmluvy k nim nepodpisovali,
uviedli, že v minulosti prišlo k strate ich osobných dokladov, resp. pečiatky spoločnosti. Lustrácie taktiež
preukázali, že osoba B. C. neexistuje. V súvislosti s uvedeným je potrebné ďalej uviesť, že obžalovaný

uvádzal, že konal podľa pokynov svedka T. C., pričom v prípade potreby aj aktívne vyhľadal a zapojil
osoby L. a R., ktorí boli bezdomovcami a ktorí mu za odplatu podpísali predložené listiny. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva záver, ako správne poukázala prokuratúra, že obžalovaný vedel, že za uvedené
motorové vozidlá nebola pri ich deklarovanom dovoze na územie SR uhradená kúpna cena (kúpne
zmluvy podpisoval vždy obžalovaný) a že vozidlá nikdy neboli v držbe osôb figurujúcich na zmluvách

ako kupujúci, pričom sám obžalovaný aktívne vyhľadával osoby tzv. „bielych koní“ (L., R.) a nechal sa
nimi splnomocniť na úkony týkajúce sa prihlásenia motorových vozidiel do príslušných evidencií. Taktiež
je potrebné uviesť, že obžalovaný nikdy nebol splnomocnený na podpísanie kúpnych zmlúv pri dovoze
motorových vozidiel za osoby L. a R.. Na svedecké výpovede ďalej nadväzujú aj oboznámené listiny,
ako aj z rozsiahleho znaleckého dokazovanie, pričom uvádzané závery jednoznačne vyplývajú najmä

zo znaleckých posudkov z odvetví grafická diagnostika, daktyloskopia, ďalej z odborných vyjadrení
z odboru metalografie, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré preukázali, že jednotlivé motorové
vozidlá pochádzali z trestnej činnosti, pričom na týchto vozidlách boli menené VIN čísla a k novým
identifikačným znakom boli zadovážené príslušné fiktívne doklady a listiny pre účely prihlásenia týchto
vozidiel do evidencie v SR. V kontexte uvedeného možno potom vyvodiť logický záver, že obžalovaný

musel mať vedomosť, že s takýmito motorovými vozidlami nie je všetko v poriadku, keďže, vozidlá
nikdy ani nevidel, vyhotovoval k nim od počiatku neplatné kúpne zmluvy a pre účely ich prihlasovanie
využíval tzv. „biele kone“, kde vôbec neprišlo k úhrade kúpnej ceny, a teda muselo byť obžalovanému
od počiatku zrejmé, že jeho konanie slúži na zakrytie nelegálneho pôvodu motorových vozidiel, pričom
obžalovaný tak konal úmyselne a to minimálne v úmysle nepriamom, keď vedel, že svojim konaním

môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo vedel, že svojim konaním môže takéto
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Takýto záver je
jednoznačne podložený výsledkami dokazovania, logicky z nich vyplýva, pričom okolnosti subjektívneho
charakteru, sú odvodené práve z vyššie popísaných okolností objektívnej povahy, z ktorých potommožno podľa zásad logického myslenia dospieť k jednoznačného záveru o existencii vnútorného
vzťahu páchateľa k prejednávanej trestnej činnosti. Takýto záver je jednoznačným vyústením logického
hodnotenia okolností, za ktorých obžalovaný realizoval proces prihlásenia vozidiel pochádzajúcich z

trestnej činnosti do evidencie vozidiel v SR.
Vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 6 sa súd opätovne uvádza, že vina obžalovaného bola
jednoznačne preukázaná najmä jeho vlastnou výpoveďou, keď na hlavnom pojednávaní potvrdil, že
po vyzdvihnutí vozidla po jeho oprave si ihneď všimol zmien, ktoré na vozidle nastali. Sám uviedol,
že vozidlo bolo iné, bolo to vlastne nové vozidlo, pričom na základe svojich zistení vyžiadal aj svoje

pôvodné motorové vozidlo, ktoré mu bolo vrátené vo forme dielov a tie následne predal. Napriek týmto
jeho vlastným zisteniam, toto motorové vozidlo užíval a chcel ho aj predať.
Na základe všetkých vyššie opísaných skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný
si ako trestnoprávne zodpovedná osoba, bol vedomý svojho konania. Z hľadiska objektívnej stránky vo
vzťahu ku skutkom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku je teda nepochybné, že v príčinnej súvislosti s
priamymúmyselnýmprotiprávnymkonanímobžalovanéhospočívajúcomvkonaní(ajspoločnesďalšími

doposiaľ nestotožnenými osobami) previesť na seba alebo iného, majetok pochádzajúci z trestnej
činnosti v úmysle zakryť jeho pôvod v trestnom čine a získať tým značný prospech, pričom vzniknutú
škodu jednoznačne určilo znalecké dokazovanie znalcom vo veci výpočtu hodnoty vozidiel.

Súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa bol nepochybne produkovaný taký súhrn

priamychanepriamychdôkazov,ktoréutvoriliuzavretúreťaznausvedčenieobžalovanéhozospáchania
žalovaných skutkov, resp. ktoré inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili. V tomto smere súd
poukazuje aj na vyššie uvádzanú judikatúru, ktorá konštatuje, že okolnosti subjektívneho charakteru, sú
odvodené práve z vyššie popísaných okolností objektívnej povahy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania v bode 1 - 4 z
pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode 5 zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a
v bode 6 zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b)

Trestného zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o

druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má 1 záznam

v registri trestov. Bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/12/2012 zo dňa
03.02.2012, právoplatným 29.05.2012 pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona a za, ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v
trvaní 3 roky do 29.05.2015, osvedčenie sa nastalo dňa 12.02.2016. Súčasne bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke na 4 roky. Z uznesenia Okresného

súdu Nitra sp. zn. 6T/12/2012 zo dňa 03.11.2015 súd zistil, že súd odsúdenému U. C. podmienečne
upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a súčasne určil skúšobnú dobu
v trvaní 4 (štyri) roky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2015.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo
viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu
z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby

nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117
ods. 1 alebo . Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnenéniektorým zo súdených trestných činov. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. slová "súd uloží páchateľovi trest nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" v texte za bodkočiarkou v § 41 ods.

2 Trestného zákona nie
sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky .

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného
nezistil možnosť použitia poľahčujúcej okolnosti, ale ani priťažujúcich okolností, keďže súd ukladal
úhrnný trest, podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn. s použitím asperácie.
S poukazom na uvedené, súd nemohol zarátať aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr.
zákona, keďže by mu bola táto skutočnosť zohľadnená 2 krát, čo je neprípustné. V prípade použitia
asperácie sa trest ukladá podľa zákonného ustanovenia obsahujúceho najprísnejšiu trestnú sadzbu

spomedzi zbiehajúcej sa trestnej činnosti, kedy sa horná hranica trestnej sadzby zvýši o 1/3. V
prípade obžalovaného je najprísnejšia trestná sadzba za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 233 ods. 3 Trestného zákona, a to 7 až 12 rokov. Po zvýšení hornej
hranice o 1/3 je horná hranica trestnej sadzby 13 rokov a 8 mesiacov, teda konkrétna trestná sadzba
obžalovaného je 7 rokov až 13 rokov a 8 mesiacov odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že na ochranu

spoločnosti za súčasného splnenia prevýchovnej funkcie trestu, postačí obžalovanému uloženie trestu
na samej dolnej hranici trestnej sadzby, na základe uvedeného súd uložil trest vo výmere 7 rokov.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne súd s poukazom na § 51 ods. 3 Tr. zákona obligatórne uložil trest prepadnutia majetku, ktorého
vlastníkom sa stáva Slovenská republika (§ 59 ods. 2 Tr. zákona).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom okresného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.