Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321010344
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2321010344.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. októbra XXXX
v C., trvale bytom C., D. XXX/XX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 4. októbra 2021, č. k.
9T/29/2021-403, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným v bode 1/ zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2/ zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom
rozsudku.

Okresný súd obžalovanému napadnutým rozsudkom podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona a podľa §
37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný zahlásil odvolanie proti výroku o vine aj proti výroku
o treste ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Prokurátor si ponechal lehotu

na podanie odvolania, avšak odvolanie napokon nepodal.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu a ku skutku v bode 1/ uviedol, že v právnej
teórii ako aj praxi sa pokus trestného činu ublíženia na zdraví, okrem pokusu smerujúceho k ťažkej
ujme spochybňuje, pretože je ťažko preukázateľné, či by vzhľadom na predpokladanú dobu liečby

nemohlo ísť o priestupok, pričom touto skutočnosťou sa okresný súd vôbec nezaberal. Obžalovaný ďalej
uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo bez logicky odôvodnených pochybností preukázané, že by
obžalovaný chcel poškodeného s motorovým vozidlom zraziť a spôsobiť mu ujmu na zdraví v rozsahu
podmienok právnej kvalifikácie podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný ďalej namieta, že
okresný súd taký záver vyvodil z vytlačenej komunikácie z aplikácie Messenger, pričom táto komunikácia
nie je pravdivá a nie je možné zistiť, ako bola zabezpečená, pretože telefón poškodeného na overenie

predmetnej komunikácie nebol k dispozícii. Podľa obžalovaného mal poškodený svoj mobilný telefón
vydať polícii a tento mal byť preskúmaný znalcom za účelom zistenia, či sa v ňom taká komunikáciaskutočne nachádza. Obžalovaný ďalej uvádza, že nepopieral, že by s vozidlom cúval, popieral však, že
bytakurobilsúmyslomzraziťpoškodeného,pričomtototvrdenieobžalovanéhonevylučujúanivýpovede
svedkov D. D. a A. E. a z výpovedí poškodeného a jeho rodičov nie je možné zistiť, či obžalovaný

s vozidlom cúvol s úmyslom ublížiť poškodenému, alebo z iného dôvodu. Obžalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej a vôľovej, pričom aj preukázanie prítomnosti
vedomostnej zložky neznamená, že je súčasne prítomná aj zložka vôľová. Podľa obžalovaného teda
okresný súd nemôže svoje zistenia o vine a treste oprieť len o pravdepodobnosť, či domnienku.
Obžalovanýďalejvovzťahukprečinunebezpečnéhovyhrážanianamieta,žezdokazovaniavykonaného

na hlavnom pojednávaní nevyplynulo spojenie „toto len tak nenechám, skapeš“, ktoré mal obžalovaný
vysloviť a z ktorého zrejme okresný súd vyvodzuje právnu kvalifikáciu podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona, pričom v tomto smere napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie, čím je v rozpore
s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Ku skutku v bode 2/ obžalovaný uviedol, že znak „na mieste verejnosti prístupnom“ je naplnený vtedy,
ak ide o čin spáchaný na mieste, ktoré je prístupné širokému okruhu individuálne neurčených osôb
a zároveň na mieste, kde sa viac ľudí spravidla aj zdržuje, hoci práve v dobe činu sa viac ľudí na
mieste nachádzať nemusí. Obžalovaný v tejto súvislosti uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané nič k kritériu, či išlo o miesto, kde sa viac ľudí spravidla aj zdržuje a poukázal na výpoveď

svedka F. A., ktorý vypovedal, že do herne nemal prístup každý, čo sa však ďalej neobjasňovalo,
pričom je dôležité posúdiť aj to, či išlo o herňu legálnu, alebo nelegálnu, pretože nezákonnú prevádzku
zariadenia takéhoto typu nie je možné považovať za miesto verejnosti prístupné, ale za miesto páchania
trestnej činnosti. Obžalovaný preto vytýka, že okresný súd tejto otázke nevenoval primeranú pozornosť
a neobjasnil ju dokazovaním.

Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b),
písm. c), písm. d) a písm. e) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsah znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k odôvodneniu odvolania obžalovaného do predloženia veci krajskému súdu nevyjadril.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené

s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala
oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané včas /§ 309
ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj

správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

K výhrade obhajoby vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku pod bodom 1/ obžaloby ako prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona krajský súd poukazuje na výpovede poškodeného, ďalej na výpovede svedkov G. H. I. a J.
H. ako aj na Zápisnicu o obhliadke miesta činu a pripojenú fotodokumentáciu. Poškodený na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19. mája 2021 vypovedal, že obžalovaný s vozidlom začal cúvať až potom,
ako sa najskôr s vozidlom rozbehol dopredu, čo potvrdil aj svedok G. H. st. a svedkyňa J. H.. Z výpovedí
poškodeného a menovaných svedkov potom vyplýva, že konanie obžalovaného bolo vedomé a cielené,

keď obžalovaný sa s vozidlom najskôr pohol dopredu a až následne prudko dozadu smerom na
poškodeného. Pokiaľ obhajoba poukazuje na výpovede svedkov D. D. a A. E., ktorí zhodne vypovedali,
že obžalovaný síce s vozidlom cúvol, ale len preto, lebo tam bola nejaká prekážka, potom krajský
súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý poprel, že by s vozidlom cúval na poškodeného (teda
o žiadnej nutnosti cúvať z dôvodu prekážky nevypovedal) a zároveň na nezrovnalosti medzi výpoveďou

obžalovaného,podľaktorejpoškodenéhovidelvspätnomzrkadle,tedazavozidlomavýpoveďousvedka
A. E., ktorý vypovedal, že poškodený stál asi v prednej časti vozidla a obžalovaný cúvol preto, aby
poškodenéhonezrazili.KvýpovediampoškodenéhoasvedkovG.H.I.aJ.H.potompristupujeZápisnica
o obhliadke miesta činu a pripojená fotodokumentácia, z ktorých je zrejmé, že pri dome poškodeného
nebola žiadna prekážka, ktorá by bránila v odchode vozidla obžalovaného. Na základe uvedeného preto

krajský súd považuje výpovede svedkov D. D. a A. E. za nevierohodné.

Z výpovedí poškodeného a svedkov G. H. I. a J. H. zároveň vyplýva aj odpoveď na výhradu
obhajoby k zavineniu obžalovaného, keď obhajoba argumentuje tým, že aj preukázanie prítomnosti

vedomostnej zložky ešte neznamená, že je súčasne prítomná aj zložka vôľová. Pokiaľ sa obžalovaný
s vozidlom najskôr pohol smerom dopredu a potom, ako poškodený hodil smerom k jeho autu palicu,
sa s vozidlom pohol prudko dozadu smerom na poškodeného, ktorého ako sám vypovedal videl
v spätnom zrkadle, potom konanie obžalovaného je nutné posúdiť ako vedomé a vôľové konanie
majúce za cieľ poškodeného autom zraziť, zrejme v reakcii na pokus poškodeného zasiahnuť vozidlo

obžalovaného palicou. V konaní obžalovaného je tak bez dôvodných pochybností preukázaná nielen
zložka vedomostná, ale aj vôľová, preto pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, toto aj krajský súd posúdil
ako zavinenie v priamom úmysle.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví, pričom ublížením na zdraví sa podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaný sedel vo vozidle a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že s vozidlom sa

pohol smerom na poškodeného tak prudko, že tento musel odskočiť, aby ho obžalovaný s vozidlom
nezrazil je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zranenie poškodeného, pokiaľ by došlo k stretu
vozidla obžalovaného s telom poškodeného, by nevyhnutne bolo takého charakteru, že by si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného. Keďže obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne

smerovalo k dokonaniu trestného činu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, spáchal prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona. Krajský súd na tomto mieste len dopĺňa, že na jeho závery nemá žiaden vplyv komunikáciaz aplikácie Messenger, o ktorú svoj výrok o vine obžalovaného vo vzťahu ku skutku v bode 1/
v napadnutom rozsudku oprel okresný súd.

K výhrade obhajoby, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplynulo spojenie
„toto len tak nenechám, skapeš“, ktoré mal obžalovaný vysloviť krajský súd upriamuje pozornosť
obhajoby na priebeh hlavného pojednávania konaného dňa 19. mája 2021, na ktorom sa v rámci
odstraňovania rozporov čítala zápisnica o výsluchu poškodeného zo dňa 11. decembra 2020, kde

poškodený vypovedal, že keď obžalovaný s vozidlom odchádzal, cez otvorené okno poškodenému
zakričal „to len tak nenechám, skapeš“. Uvedená vyhrážka, ktorá bezprostredne nadväzovala na pokus
obžalovaného zraziť s vozidlom poškodeného bez pochybností mohla u poškodeného vzbudiť dôvodnú
obavu.

K výhradám obhajoby ku skutku v bode 2/, ktoré spočívajú v tom, že do herne, kde mal obžalovaný
napadnúť poškodenú nemal prístup každý, čo sa však ďalej neobjasňovalo, pričom je dôležité posúdiť
aj to, či išlo o herňu legálnu, alebo nelegálnu, pretože nezákonnú prevádzku zariadenia takéhoto
typu nie je možné považovať za miesto verejnosti prístupné, ale za miesto páchania trestnej činnosti
krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Pokiaľ obhajoba

poukazuje na výpoveď svedka F. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. októbra 2021, v tejto badať
zjavnú snahu menovaného svedka spochybniť svoju výpoveď v prípravnom konaní, keď na hlavnom
pojednávaní uviedol, že je pravidelne pod vplyvom alkoholu a nepamätá si, čo podpisoval v prípravnom
konaní. Svedok totiž v prípravnom konaní dňa 10. marca 2021 vypovedal, že sedel v bare pri Tescu, kde
pil pivo, pričom do baru naraz vošiel obžalovaný a išiel rovno za pult k poškodenej. Svedok v prípravnom

konaní nehovoril nič o tom, že do baru púšťajú len tých čo poznali a čo sú bohatí, pričom z jeho výpovede
a ani z opisu príchodu obžalovaného do baru nevyplýva, že by obžalovaného do baru niekto vpúšťal
a ani to, že by obžalovaný mal byť bohatý. Do predmetného baru, resp. herne tak mal zrejme prístup
ktokoľvek, pričom na posúdenie skutku spáchaného v predmetnom bare obžalovaným nemá žiaden
vplyv skutočnosť, či predmetná prevádzka (či už baru, resp. herne) bola prevádzkovaná v súlade so

všetkými predpismi, ktoré na prevádzku vyžaduje zákon či predpisy nižšej právnej sily. Okresný súd
preto správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že aj keby bolo pravdivé tvrdenie svedka
A., že do herne púšťali len tých, čo mali peniaze, ide o široký okruh individuálne neurčených osôb, preto
predmetná herňa má povahu miesta verejnosti prístupného.

Krajský súd preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, pričom v postupe
okresného súdu nezistil žiadne pochybenia. Obžalovaný spáchal celkom tri trestné činy - prečiny, a to
dvoma skutkami, preto okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 41 ods. 1 o úhrnnom treste
a obžalovanému správne ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z

nich najprísnejšie trestný, ktorým ustanovením je § 364 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd správne
zistil dve priťažujúce okolnosti, a to že obžalovaný spáchal viacej trestných činov, teda priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a zároveň, že už bol za trestný čin odsúdený, teda
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a pri prevahe priťažujúcich okolností
(nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť) zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody zo šiestich mesiacov

na šestnásť mesiacov. Okresný súd tak obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej
sadzbe od šestnásť mesiacov do troch rokov.

Okresný súd podľa názoru krajského súdu nepochybil ani pri určení konkrétnej výmery trestu odňatia

slobody, keď obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Zohľadňujúc
trestnú minulosť obžalovaného a tiež skutočnosť, že v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom
Galanta pod sp. zn. 31T/22/2020 obžalovaný vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 26.
apríla 2020 a prejednávané skutky spáchal už v mesiaci september 2020 sa uložený úhrnný trest
odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby javí byť ako trest zákonný a spravodlivý,

obsahujúci v sebe tak prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie. Okresný súd obžalovaného na
výkon uloženého trestu odňatia slobody správne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných trestných
činov bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.Pretože krajský súd nezistil dôvody na zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.