Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Antala

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010233
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3220010233.8

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci proti obžalovanému V. Z., nar. XX.XX.XXXX v
K., okres K., trvale bytom O., V. XXX/X, okres O., t. č. na slobode, pre trestný čin obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c), písm. d) Tr. zákona s

poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona (v znení účinnom do 30.
apríla 2022) a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 07. apríla 2022 pod sp. zn. 3T/82/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2022
v Trenčíne jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného V. Z. z a m i e t a,
pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „súd prvého stupňa“) pod sp. zn.
3T/82/2020 zo dňa 07. apríla 2022, na podklade obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín zo
dňa 25. novembra 2020 pod č. k. 1Kv 63/20/3300-14, doručenej súdu prvého stupňa dňa 27. novembra
2020, bol obžalovaný V. Z. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným v bode 1) z trestného činu zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1 Tr. zákona (pôvodne obžalobou kvalifikovaný prísnejšie ako trestný čin

zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona) a v bode 2) z trestného činu
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona (v znení účinnom do 30.
apríla 2022) (pôvodne obžalobou právne kvalifikovaný prísnejšie ako trestný čin obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c), písm.

d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona a § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v znení
účinnom do 30. apríla 2022) na tom skutkovom základe, že

1)obvinenýdňa29.05.2020alebo30.05.2020vpresnenezistenomčase vpoobednýchhodinách
z presne nezisteného miesta odoslal prostredníctvom užívateľského účtu s názvom dominickoooo na
sociálnej sieti Instagram obrazovú správu s automatickým vymazávaním poškodenému M. B., nar.

24.08.2003 s textom "Ty buzerant skurvený ak ty, L. a O. dáte mňa do vnútra tak uvidíte čo vám
moji chlapci narobia a ak si skrinšotneš túto správu tak, ťa zakopem," čím chcel prinútiť poškodeného
maloletého M. B., poškodeného M. L., aby ho neusvedčovali v inej trestnej veci,

2) obvinený od presne nezistenej doby, si na nezistených miestach a od neustálených osôb, opakovane
neoprávnene zadovažoval v nezistených množstvách psychotropnú látku - pervitín (metamfetamín) a

omamnú látku - marihuanu (rastlinný materiál rodu Cannabis), ktoré neoprávnene od presne nezistenej
doby u seba prechovával, pričom omamné a psychotropné látky si zadovažoval pre vlastnú potrebu,ako aj za účelom ďalšej distribúcie konzumentom drog, pričom marihuanu opakovane, najmä po
predchádzajúcom dohovore, na rôznych miestach v okrese Bánovce nad Bebravou a Partizánske,
predával:

- v presne nezistenom čase od polovice augusta 2019 do 01.12.2019, alebo 02.12.2019 v Bánovciach
nad Bebravou trikrát predal M. L., nar. XX.XX.XXXX dokopy cca 300 g marihuany za sumu 600 € po
100 g marihuany zabalenej v uzatvárateľnom vrecku, ktoré bolo zabalené v čiernom vreci a to konkrétne
prvý krát v polovici augusta 2019 v Bánovciach nad Bebravou pri plavárni mu predal 100 g

marihuany za sumu 600 €, druhý krát niekedy v septembri 2019 v Bánovciach nad Bebravou pri plavárni
mu predal 100 g marihuany za sumu 600 € a tretí krát dňa 01.12.2019, alebo 02.12.2019 okolo 16.30
hod. na parkovisku pri činžiaku oproti parku v meste Bánovce nad Bebravou mu predal 100 g
marihuany za sumu 600 €, pričom táto marihuana bola u M. L. zaistená v rámci domovej prehliadky dňa
03.12.2019,kdebolozistené,ževpredložených75alobalovýchskladačkáchvloženýchvtransparentnej
dóze s tmavomodrým vrchnákom sa nachádzalo sušené konope (marihuana) s celkovou hmotnosťou

59,817 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 13,0 % hmotnostného, obsahujúce
7776 mg THC, z ktorých možno pripraviť minimálne 259 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom
rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, do I. skupiny omamných látok, a účinná látka tetrahydrokanabinol
(THC) je zaradená v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, do I. skupiny psychotropných látok.

Za to bol obžalovaný V. Z. odsúdený podľa § 172 odsek 1, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písm. d), § 41
odsek 1, odsek 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu bol
podľa § 51 odsek 1, § 49 odsek 1 písm. a), § 51 odsek 2 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú

dobu 4 (štyri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Tr. zákona s použitím § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona súd prvého stupňa
obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti všetkým jeho výrokom podal v zákonnej

lehote 15 dní od jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní, na ktorom boli prítomní obžalovaný,
jeho obhajca i prokurátor, písomné odvolanie iba obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu a v ktorom uviedol, že mal za to, že aj v tomto prípade malo byť súdom aplikované ustanovenie §
39 odsek 1 Tr. zákona, ako zníženie trestnej sadzby pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Súd konštatuje
okolnosti prípadu a stotožňuje sa s tým, že trestný čin spáchal vo veku blízkom

veku mladistvých, keďže sa trestného činu dopustil vo veku do 21 rokov, a tak ako v predchádzajúcom
rozsudku súd poukázal na existenciu slabej sociálnej adaptácie, ako aj poruchy ADHD v čase skúmania
duševného stavu, avšak teraz už nepochopiteľne dôvod mimoriadneho zníženia trestu nevzhliadol. Tieto
okolnosti sú nezávislé od konečnej právnej kvalifikácie skutku a z tohto dôvodu mal byť na to vzatý
zreteľ pri ukladaní trestu. Keď už by sa aj nemalo aplikovať mimoriadne zníženie trestu mal za to, že

mu bola uložená neprimerane dlhá skúšobná doba v trvaní 4 rokov, za súčasného uloženia
dohľadu probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním. Pre neho ako osobu, ktorá je prvýkrát
trestne stíhaná a ktorá bola umiestnená dlhšiu dobu v ústave na výkon väzby je už táto skutočnosť
skutočným ponaučením do života, a ako osoba blízka veku mladistvých si z toho zobral viac, pričom
sa chce a bude plne venovať štúdiu a chopí sa šance, ktorú mu dal jeho zamestnávateľ v práci, kde je

momentálne zamestnaný. Žiadal odvolací súd, aby zvážil aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona
a znížil mu trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ako aj znížil neprimerane dlhú
skúšobnú dobu.

Na nariadenom verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, za splnenia všetkých procesných podmienok

a v neprítomnosti poškodených M. K. a M. L. (podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku per analogiam)
prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Z dôvodov, na ktoré poukázal obžalovaný vo
svojom odvolaní nepokladá ani jeden za akceptovateľný a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Obhajca obžalovaného právom konečnom návrhu poukázal na dôvody ich podaného odvolania. Vo
vzťahu k napadnutému výroku o vine upresnil, že výrok o vine pod bodom 1), vzhľadom na výsledky
dokazovania na hlavnom pojednávaní poukazujú na spornosť preukázania toho, že tento skutok sastal a v tomto smere odkazuje na svoje podrobnejšie vyjadrenia v rámci záverečnej reči pred súdom
prvého stupňa. Preto navrhol, aby odvolací súd zvážil revíziu výroku o vine vo vzťahu k tomuto skutku
pod bodom 1), alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodol v intenciách ich podaného odvolania v

písomnom odôvodnení v rámci ich petitu uvedeného v odôvodnení ich písomného odvolania.

Obžalovaný právom konečného návrhu uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho obhajcu.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok

v intenciách § 317 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo síce podané
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však ale dôvodné nie je.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
posudzovaných trestných činov zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v

ktorom sa postupovalo v súlade s Trestným poriadkom a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
(vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) aj v intenciách skoršieho rozhodnutia
odvolacieho súdu v prejednávanej veci zo dňa pod sp. zn. 2To/47/2021 v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie aurobilznehosprávneskutkové,aleiprávnezávery,pričomprihodnotenídôkazov

postupoval dôsledne podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto
vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým
zisteniam a záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku aj

podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého
stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je

potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne popísal dôkazy, ktoré usvedčujú
obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov, správne vyhodnotil aj konanie, ktoré predchádzalo
podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný
skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj
objektívnej stránky zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Tr. zákona /bod 1) skutkovej vety výroku

o vine/ a zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona v znení účinnom do
30. apríla 2022 /bod 2) skutkovej vety výroku o vine/.

Súd prvého stupňa /pokiaľ ide o bod 1) skutkovej vety výroku o vine/ postupoval procesne správne a

preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy, najmä výpovede samotného obžalovaného (priznal, že pozná
poškodených M. K. a M. L. i svedkyňu G. C.), poškodeného M. L. (uviedol, že obžalovaný sa vyhrážal
aj jemu viackrát, matka mu ukázala správu od poškodeného M. K., dôvodom správy bola skutočnosť,
že on, poškodený M. K. a Q. O. mali dlhovať peniaze obžalovanému, následne bol u poškodeného M.
K., ktorý mu potvrdil, že dostal správu, ktorá však bola len na jedno zobrazenie), poškodeného M. K.

z prípravného konania prečítanú na hlavnom pojednávaní (vypovedal, že výhražnú správu mu poslal
obžalovaný na instagram, pri tom boli svedkovia A. J. a G. C., ktorým správu ukázal, potvrdil, že v
minulosti ho obžalovaný s kamarátmi napadol), svedka Q. O. (priznal, že mu obžalovaný požičiava
finančnéprostriedky,poškodenémuM.K.sprostredkovalpôžičkuodobžalovanéhostým,žemupeniaze
od obžalovaného osobne odovzdal, pripustil, že utŕžil zranenie od obžalovaného), svedkyne K. K. (jej

syn poškodený M. K. si správu odfotil a poslal to jej i svedkyni A. L., sama poslala obžalovanému
finančné prostriedky za syna), svedkyne G. C. (bola tiež prítomná pri tom, ako poškodenému M. K. došla
instagramová správa od obžalovaného, ktorú videla), svedka A. J. (tvrdil, že bol spolu so svedkyňou G.
C. a poškodeným M. K. pri tom, keď poškodenému M. K. prišla správa od obžalovaného, ktorú osobnevidel, poškodený M. K. po správe zostal v strese a vystrašený), svedkyne A. L. (koncom mája jej volal
poškodený M. K., že zháňa jej syna poškodeného M. L., obsah výhražných správ od obžalovaného
jej poslal poškodený M. K. cez Massenger), v kontexte čítaných svedeckých výpovedí z prípravného

konania svedka Q. W. (jeho priateľka L. O. ho informovala, že od jej kamaráta M. s prezývkou N. sa
dozvedela, že na poškodeného M. K. sa chystá skupina U. P.), svedkyne L. O. (stretla sa s kamarátom M.
s prezývkou N., ktorý jej uviedol, že obžalovaného zatvorili a že Olašskí Rómovia chcú zbiť alebo zabiť
poškodeného M. K.), oboznámených listinných dôkazov, konkrétne elektronickej komunikácie (medzi
svedkyňou A. L. a poškodeným M. K., tiež medzi poškodenými M. L. a M. K.), screenshotu mobilného

telefónu s elektronickou komunikáciou a fotografiou (komunikácia medzi svedkami Q. W. a L. O. s
poškodeným M. K., týkajúca sa toho, že tento poškodený mal byť za účelom fyzickej likvidácie hľadaný
osobami z Partizánskeho, fotografia obsahujúca zranenie svedka Q. O., ktoré mali byť zachytené po
konflikte tohto svedka s obžalovaným a jeho kamarátom), odvolací súd považuje obranu obžalovaného
a jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní, doplnené v rámci konečného návrhu jeho obhajcom na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu, za vyvrátené.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rovnako správne a presvedčivo vyhodnotil všetky
dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností
významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých
obžalovaný spáchal skutok uvedený v bode 2) skutkovej vety výroku o vine. V tomto smere súlade s

ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku súd

prvého stupňa na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd
pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Pri ustálení viny u obžalovaného súd
prvého stupňa vychádzal priamo z usvedčujúcej výpovede svedka M. L. /poškodeného vo vzťahu bodu
1) skutkovej vety výroku o vine/, ktorý detailne a bez rozporov uviedol, akým spôsobom sa k marihuane
dostal (konkretizoval rozmer, druh, množstvo a cenu uvedenej drogy, ktorú od obžalovaného opakovane

kupoval, opísal i spôsob komunikácie medzi ním a obžalovaným, pričom uviedol i to, ako získal od
obžalovaného drogu, ktorá mu bola v rámci domovej prehliadky dňa 03.12.2019 zaistená), podporenej
svedkami G. C. a M. K. /poškodeným vo vzťahu k bodu 1) skutkovej vety výroku o vine/ z prípravného
konania, ktoré osoby vystupovali podporne k výpovedi svedka M. L. a usvedčovali obžalovaného
zo spáchania trestnej činnosti. Odvolací súd dodáva, že vinu obžalovaného v tomto smere podporne

potvrdzujú i ďalšie dôkazy vykonané súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, predovšetkým
zápisnica o výsluchu svedka M. L. v inej trestnej veci, kde bol v procesnom postavení zadržaného
podozrivého a obvineného (uviedol približne v akom období, v akom rozsahu, množstve a za akú cenu si
od obžalovaného zadovažoval marihuanu), zápisnica o výsluchu M. K. v inej trestnej veci (v procesnom
postavení obvineného), pričom uviedol, že od obžalovaného si kupoval iba marihuanu v období asi

od jari 2020 a znalecký posudok č. 2/2020 zo dňa 01. februára 2020 znalca MUDr. L. C. z odvetvia
psychiatria k svedkovi M. L. v inej trestnej veci (osobe v procesnom postavení obvineného), z ktorého
vyplynula závislosť tejto osoby nielen od pervitínu, ale aj od marihuany.

Odvolací súd preto dospel k záveru o správnom a nepochybnom zistení skutkového stavu veci súdom

prvého stupňa, pričom sa v plnej miere stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov
tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku (ním vykonaná úprava
žalovaných skutkov bez narušenia skutkovej totožnosti), kde postupoval v súlade so zákonom s tým
právnym záverom, že konania obžalovaného správne posúdil (právne kvalifikoval) ako zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1 Tr. zákona (bod 1/ skutkovej vety výroku o vine) a zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písm. c), d) Tr. zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 (bod 2/ skutkovej
vety výroku o vine), pričom tieto trestné činy boli spáchané vo viacčinnom súbehu.

Následne odvolací súd, keď nezistil žiaden relevantný dôvod na zrušenie výroku o vine ďalej preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad
(§ 317 odsek 2 Tr. poriadku). Nestotožnil sa s odvolacími námietkami obžalovaného, nakoľko zistil, že pri
ukladaní trestu odňatia slobody súd prvého stupňa dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady
podľa § 34 odsek 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchaniačinov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy, pričom správne obžalovanému priznal existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. d) Tr. zákona (spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pričom

táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť) pri absencii (neprítomnosti)
priťažujúcej okolnosti. V situácii, keď súd prvého stupňa zistil, že obžalovaný nebol doteraz súdne
trestaný,taknáslednesúčasnesprihliadnutímnaokolnostiprípadu,správneukladalúhrnnýtrestodňatia
slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 172 odsek 1 Tr. zákona v znení účinnom do 30. apríla
2022 (trestného činu najprísnejšie trestného, 3 roky až 10 rokov), upravenej s použitím ustanovenia §

38 odsek 3 Tr. zákona (zníženie hornej hranice o jednu tretinu) a § 41 odsek 2 Tr. zákona (zvýšenie
hornej hranice o jednu tretinu).

V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil možnosť aplikácie ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona.
Uvedené ustanovenie (upravujúce hmotnoprávny inštitút mimoriadneho zníženia trestu) by spĺňalo
kritériá opodstatnenosti, zákonnosti, primeranosti a spravodlivosti len v situácii, pokiaľ by bolo po

skutkovej i právnej stránke nepochybne ustálené, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom
(kam spadá nielen upravená trestná sadzba podľa príslušného ustanovenia § 38 Tr. zákona, ale aj
zvýšená horná hranica trestnej sadzby podľa § 41 odsek 2 Tr. zákona), by bolo vzhľadom na okolnosti
prípadu alebo na pomery obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by
postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pri skúmaní okolností prípadu odvolací súd zistil, že obžalovaný je trestne stíhaný za dva trestné
činy, ktoré sa naviac týkajú dvoch odlišných objektov ich skutkovej podstaty (slobody i života a zdravia)
a pri pomeroch obžalovaného neboli preukázané také jeho osobné a rodinné pomery, ktoré by
odôvodňovali uložiť mu trest kratšieho trvania, t. j. pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody

trestného činu najprísnejšie trestného (3 roky). Vo vzťahu k obžalovanému preto neboli splnené
zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 39 odsek
1 Tr. zákona.

Po ustálení skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvého stupňa

obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 (štyri) rok, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
správaním obžalovaného v určenej skúšobnej dobe a obmedzenia spočívajúceho v zákaze
požívania omamných a psychotropných látok (iných návykových látok), zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona a

zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov,
zistenú poľahčujúcu okolnosť, nezistenú priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest
odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho
konania obžalovaného spoločnosťou.

Obžalovaný bude pod drobnohľadom probačného a mediačného úradníka i súdu. Uložený trest by
mal preto na neho primárne vplývať takým spôsobom, aby počas plynutia skúšobnej doby viedol
riadny život (predovšetkým nedopúšťal sa akýchkoľvek úmyselných trestných činov) s tým, že súčasne
bude dôsledne dodržiavať súdom prvého stupňa uložené obmedzenie. Negatívne konštatovanie tejto

skutočnosti (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) zo strany súdu by potom následne znamenalo, že
obžalovaný by si trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, skutočne vykonal.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a

preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok (sťažnosť).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.