Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. december 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515201662
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Benková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7515201662.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255
739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: S.V. A., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXX,
XXX XX N., o vymoženie istiny 180 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf
Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn.: D. XXX/

XX, v konaní o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 04.02.2015 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,
pod sp.zn.: N. XXXXX/XX zo dňa 23.05.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2014. Na
základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere, rozhodcovskú

zmluvu, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, a všeobecné obchodné
podmienky a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 a povinným bola dňa 15.12.2007 uzavretá Zmluva
o bežnom účte č.: XXXXXXXXXX/XXXX, a zároveň aj zmluva o vydaní
a používaní platobnej karty.

3. Následne dňa 14.10.2013 bola uzavretá Dohoda o uznaní záväzku ako aj rozhodcovská
zmluva. Keďže si povinný neplnil svoje povinnosti splácať dlžnú sumu, oprávnený sa domáhal
na Rozhodcovskom súde Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, vydania rozsudku a to na základe Rozhodcovskej zmluvy.

4. Podľa čl. 3 bodu 3.1. Rozhodcovskej zmluvy: „Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku

uzatvorenej pod zhodným číslom spisu, ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od

doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanierozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu.
b)pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“

5. Podľa § 52 ods. 1-4zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy („ďalej ako OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

7. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

8. Podľa § 53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. r.) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

13. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

15. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,16. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

18. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „zákon o

rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

19. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

20. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2
je prípustný opravný prostriedok.

21. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a
spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver pre jej vlastnú potrebu).
Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi
účastníkmi považovať za spotrebiteľský.

23. V danej prejednávanej veci bola rozhodcovská doložka pôvodne upravená v záverečnej časti

všeobecných obchodných podmienok k zmluve o pôžičke. Dňa 14.10.2013 bola medzi zmluvnými
stranami uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a zároveň aj
Rozhodcovská zmluva. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy je nepochybné, že bola uzatváraná na základe
Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, a že na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy sa budú spory riešiť pre rozhodcovským súdom. Na základe takto postavenej rozhodcovskej

doložke, zakomponovanej do vopred pripravenej, formulárovej zmluvy zo strany oprávneného, založil
rozhodcovský súd svoju právomoc, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, jednoznačne
ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania.

24. Súd preskúmal uzavretú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva je

formulárovou zmluvou, ktorú spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musel ju spolu s dohodou o uznaní
dlhu podpísať, pretože s ňou nepochybne priamo súvisí (číslo ACC XXXXXXX). Na základe toho potom
došlo k výraznému narušeniu smernicou EÚ deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená
výraznevneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsapodpisompodtútozmluvureálneajvzdalsvojhoprávana účinnú právnu ochranu na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, pričom dodávateľ v tomto
prípade zvolil konkrétny rozhodcovský súd. Znenie doložky, ktorá navodzuje dojem, že zmluvné strany
sa dohodli, že spory budú riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským súdom

alebo všeobecným súdom, no v konečnom dôsledku si toto právo výberu veriteľ ponechal a donútil
spotrebiteľa vzdať sa budúceho práva dohodnúť sa na riešení sporov a nepodmienečne sa podrobiť
tomu konaniu, ktoré vyvolá veriteľ. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké účinky, ako
keby bola žaloba podaná na súde, pričom ako vyplýva z §19 zákona o rozhodcovskom konaní, začatie
konania na rozhodcovskom súde bráni tomu istému konaniu vedenému na všeobecnom súde.

25. Uzavretá rozhodcovská zmluva odporuje aj princípom ústavnosti zakotvených v Ústave Slovenskej
republiky ( ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zároveň je zrejmé,
že neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných

podmienok. Oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola dohodnutá individuálne, že
spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený s povahou
rozhodcovského konania a rozdielmi medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným
súdom, a to pred podpisom zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ
oboznámil práve pre ich komplikovanosť a neúplnosť. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

26. Oprávnený sa uzavretím osobitnej rozhodcovskej zmluvy snažil navodiť dojem, že spĺňa zákonom
predpísané náležitosti, avšak aj táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, s vopred
predpísanými údajmi, pod ktorú sa spotrebiteľovi stačilo len podpísať. Občiansky zákonník v tomto

prípade t.j. v čase uzavretia nielen zmluvy o pôžičke, ale aj predmetnej rozhodcovskej zmluvy,
už vyslovene zakotvuje medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53 ods. 4 písm. r) aj
podmienku týkajúcu sa rozhodcovských doložiek, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Zo všeobecnej definície
neprijateľných zmluvných podmienok je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v
prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie.

27. Na základe uzatvárania dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach, tak oprávnený využil
nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá je nepochybne naviazaná

na dohodu o uznaní dlhu. Na základe toho tak vnútil povinnému ako spotrebiteľovi neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a
princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je judikatúrou vnútroštátnych súdov považovaný
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj v rozpore s dikciou zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Oprávnený nijak nepreukázal

individuálnosť takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy a povinný si rozhodcovskú zmluvu osobitne
nevyjednal,vtomtoprípadetakplatívzmysle§53ods.3OZ,žeakdodávateľnepreukážeopak,zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
SúdvtejtosúvislostisúdtakistopoukazujeajnarozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciOcéano
Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C 240-244/98).

28. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.

29. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má
právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“).

30. Zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný
a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okremtejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (berúc do úvahy ustanovenie §
243h EP) súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom,

ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovského rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „ak je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú

podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

34. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

35. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

36. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo vec
právomoc rozhodnúť nakoľko rozhodcovská zmluva, na základe ktorej založil svoju právomoc nebola
platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa,
a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.

37. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

38. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a

náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

39. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,
spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov

exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

40. Keďže si súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 26.10.2021 trovy neuplatnil, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu proti výroku č. I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Proti výroku č. III. odvolanie nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.