Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/212/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811208903
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8811208903.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: I.

T., M.. H., T.. XX.X.XXXX, H. I. XX, právne zastúpenej: JUDr. Dušan Kmec, advokát, AK M.R.Štefánika
2465, Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1/ I. H., M.. I., T.. X.X.XXXX, H. I. XX, právne zastúpená:
JUDr. Martin Kirňák, advokát, Hlavná 29, Prešov, 2/ I. H., T.. XX.X.XXXX, H. I. XX, právne zastúpený:
JUDr. Jozef Karabaš, advokát, Ružová 10, Sabinov, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalobkyňu uhradiť žalovaným v 1/, 2/ rade trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uložiť žalovaným v 1/, 2/ rade povinnosť zdržať sa

akýchkoľvek zásahov do výkonu jej vlastníckych práv, najmä užívania časti pozemku C..Č.. XX/X, C..Č..
XX/X, vyznačenej na geometrickom pláne, ktorý sa má vyhotoviť a súčasne sa domáhala určenia
hranice medzi pozemkami - parc.č XX/X Z. XX/X, zapísanými na LV XXX Y..Ú.. I. a pozemkami parc.č.
XX Z. XX zapísanými na LV č. XX Y..Ú.. I. tak, ako je vyznačená na majúc sa vyhotovenom geometrickom
pláne. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX Y..Ú..
I. Z. D. C. Č.. XX, XX, zapísané na LV č. XX patria do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/, 2/
rade, u každého z nich v 1/2. Žalovaní požiadali stavebný úrad Matiaška o povolenie na drobnú stavbu -

výstavbu oplotenia medzi pozemkami v jej vlastníctve, zapísanými na LV č. XXX a ich pozemkami na LV
č. XX Y..Ú.. I.. Ako príklad k uvedenej žiadosti obecnému úradu predložili katastrálnu mapu, podľa ktorej
určili priebeh hranice a prejavili záujem o výstavbu oplotenia na tejto, nimi určenej hranici. Žalovanými
prezentovaná hranica vo vzťahu k stavebnému úradu nezodpovedá priebehu hranice pozemkov, ktorých
vlastnícke právo bolo určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom
pod sp.zn. XC/XX/XX, zo dňa 24.1.1989. Vrámci tohto súdneho konania bolo určené vlastnícke
právo jej právnych predchodcov, N. M. Z. N. I. Z. ku konkrétnym parcelám zameraným a vytýčeným

GP č. XXX-XXXX-XXX-XX, ktorý tvorí súčasť rozsudku. Podľa jej názoru, žalovaní sa tak domáhajú
na stavebnom úrade Obce Matiaška povolenia plota takým spôsobom, že nimi navrhovaná hranica
pozemkov je posunutá do pozemkov patriacich žalobkyni, s čím nemôže súhlasiť, pretože žalovaní tak
neoprávnene zasiahli do jej vlastníckych práv. Má naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby na
vymeraní pozemkov, ktoré sú v jej vlastníctve, a žalovaných, z dôvodu zamedzenia susedských sporov,
ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu pochybnosti o vlastníctve a užívaní pozemkov. Už v minulosti právny
predchodca žalovaných postavil na parc. č. XX drobné hospodárske stavby tak, že časť je postavená

na jej pozemku. Medzi účastníkmi sú zlé susedské vzťahy, preto žiadala, aby súd ustanovil znalca, ktorý
by vyhotovil GP.2. K žalobe pripojila GP č. XXX-XXXX-XXX-XX, rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. Xc/XX/XX, D. F. W.
Č.. XX, Č.. XXX Y..Ú.. I..

3. Neskôr po požiadaní o odročenie pojednávania súdu zaslala vyhotovený GP č. XXXXXXXX-XXX/
XXXXsvysvetlenímkvyznačeniuspracovanej grafickej častiGP.Požiadalaopripusteniezmenyžaloby,
ktoré súd pripustil na pojednávaní dňa 12.9.2013 v tomto znení:

„Súd určuje, že hranica medzi pozemkami č. XX/X, XX/X, C.. Č.. XX, F. T. W. Č.. XXX Y..Ú.. I. a

pozemkami parcelou č. XX Z. C..Č.. XX, F. T. W. Č.. XX Y..Ú.. I. prechádza bodmi 2-82, 1,2,3,6,5,4,7 tak,
akojevyznačenánaGPč.10806881-163/2011vyhotoviteľaGEODET,MariánUrban-geodeticképráce,
Námestie slobody 6, Vranov nad Topľou, zo dňa 11.9.2012, úradne overenou Správou katastra Vranov
dňa 26.9.2012 pod č. G1-411/12 a popísaná v písomnom zdôvodnení vyhotoviteľa zo dňa 11.11.2012,
ktorá je prílohou GP. Geometrický plán a správa vyhotoviteľa sú neoddeliteľnou súčasťou GP. Žalovaní
sú povinní zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobkyne, najmä užívania

pozemku C..Č.. XX/X Z. C..Č.. XX/X vyznačených na vyššie uvedenom GP a vypratať tieto parcely v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní do troch dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobkyni trovy konania.“

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla tvrdenia uvedené v žalobe, dodávajúc, že keď v roku 1988

započala s výstavbou rodinného domu, boli tieto nehnuteľnosti užívané v hraniciach podľa GP, ktorý bol
vyhotovený pri darovaní nehnuteľnosti jej dedom N. M. Z. Z. M.. Dodala, že jej dedo, pokiaľ žil, oznámil
právnemu predchodcovi žalovaných, D. H., že oplotenie nie je dobré, ale bolo to tak rešpektované s
tým, že súdy medzi nimi ohľadne predmetných nehnuteľnosti neboli. Dodala, že ako boli postavené
staré chlievy, k tomu sa vyjadriť nevedela. Taktiež sa nevedela vyjadriť, či stará pivnica, stodola, sú

postavené dobre. Oplotenie bolo postavené niekedy okolo roku 1980, ktoré staval I. H.. Súdy, hádky
okolo toho neboli. Ona osobne priebeh hranice s nikým neriešila, to riešil jej manžel.

5. Žalovaní prostredníctvom svojich zástupcov žiadali žalobu zamietnuť, poukazujúc na skutočnosť,
že tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe, ako aj v jej výpovedi ohľadne nesprávnosti priebehu hranice,

ako aj to, že časť nehnuteľnosti užívaných žalovanými, patria žalobkyni, sa nezakladajú na pravde.

6.Žalovaná1/vosvojejvýpovediuvádzala,žejevydatávMatiaške 40rokov,apredmetnénehnuteľnosti
boli užívané v takom stave, ako sú užívané aj teraz, bez toho, aby niekto niečo namietal. Žiadne spory
o hranice medzi nimi, resp. právnymi predchodcami, ohľadne priebehu hranice, neboli. Hranice boli tak,

ako prebiehali v prírode, rešpektované. V predzáhradke je hranica ohraničená betónovým múrikom, v
ňom zabetónovanými železnými stĺpikmi, ktoré išli po starý rodný dom a po zbúraní starého rodinného
domubolpostavenýnovýrodinnýdom.Hranicazadomom,kdenebolooplotenie,zrejmebolastanovená
odlivkou, potom tam boli postavené hospodárske budovy, postavené svokrom D. H.. Po jej príchode to
našla v takom stave - vzadu gazdovská stodola, za ňou gazdovská pivnica, ktorá bola prekrytá novou

stodolou. Celý pozemok majú oplotený. Nedochádzalo k žiadnym zmenám.

7. Žalovaný v 2/ rade vo svojej výpovedi podotkol, že hranica vždy prebiehala tak, ako teraz. Nemá
vedomosť o sporoch medzi nimi a susedom. Zdá sa mu čudné, že sa suseda - žalobkyňa až teraz po
smrti svojho otca vyjadruje tak, ako na pojednávaní. Na dokázanie svojich tvrdení boli súdu predložené

staré rodinné fotografie.

8. Podľa výpisu LV č. XXX Y..Ú.. I. sú tam zapísané parc. reg. „C“, parc.č. XX/X - zastavané plochy
plochy a nádvoria vo výmere 601 m2, par. č. XX/X - orná pôda vo výmere 394 m2, parc. č. XX - záhrady
vo výmere 512 m2, kde pod B1 je uvedená ako výlučná vlastníčka žalobkyňa. Ako titul nadobudnutia

je uvedená darovacia zmluva č. M. XXX/XX-X/XX.

9. Z výpisu LV č. XX vyplýva, že sú tam zapísané parc. reg. C“, parc.č. XX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 1152 m2, kde je postavený rodinný dom súp.č. XX, ako aj par.č. XX - záhrady vo výmere
487 m2, kde pod B2 v 1/2 je zapísaná žalovaná v 1/ rade, pod B3 v 1/2 žalovaný v 2/ rade. Titul

nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve XD/XXX/XXXX.

10. Súd sa potom oboznámil s vyhotoveným GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, pri ktorom sa nachádza
vysvetlenie k vyznačeniu spracovania v grafickej časti GP, pripojenými spismi - XC/XXX/XXXX, XD/XXX/XXXX, T., XC/XX/XXXX. Vypočul účastníkov, svedkov I. O., Š. C., ktorí sa podieľali na vyhotovení GP,
resp. vytyčovaní hraníc, svedka N. T.; vykonal ohliadku na mieste samom, kde vypočul svedka N. M.,
ako aj dopočul účastníkov konania, ako aj svedka N. T., a potom vo veci nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. Miroslavom Mihálikom, ktorému uložil vyhotoviť GP s
výkazom výmer, podať ZP, v ktorom má vytýčiť hranicu podľa geometrického plánu zo dňa 06. 12. 1988
č. zák. XXX-XXXX-XXX-XX, taktiež aj podľa terajšieho užívacieho stavu s tým, aby vo výkaze výmer
uviedol v oboch prípadoch výmery nehnuteľností žalobkyne a žalovaných; nech uvedie a znázorní na
geometrickom pláne rozdiel medzi hranicou určenou vyššie uvedeným geometrickým plánom z roku

1988 a terajšou užívacou hranicou s tým, že v prípade rozdielu týchto plôch nech takýmto plochám
dá osobitné parcelné číslo; taktiež nech uvedie, z čoho sa vychádzalo pri stanovení hraníc medzi
nehnuteľnosťami patriacich žalobkyni a žalovaným v geometrickom pláne z roku 1982, či z regulačného
plánu, či sa priebeh hranice vytýčený geometrickým plánom z roku 1982 zhotovoval resp. vychádzal
z regulačného plánu alebo nie, ak nie, z akých dôvodov, poprípade v ktorom úseku sa nezhodoval,
či sa odlišuje od terajšieho užívacieho stavu a taktiež v akom úseku a z akých dôvodov; znalec nech

zaujme vo svojom znaleckom posudku aj stanovisko k spresneniu objednávky žalobkyne firmou Geodet
- Marián Urban na čísle listov 39 - 40 v spise, ako aj geometrického plánu vyhotoveného dňa 11.
09. 2012 Mariánom Urbanom, číslo plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX (nachádzajúci sa na čísle listu 66 v
spise), spolu s písomnou časťou označenou ako vysvetlenie k vyznačeniu spracovania v grafickej časti
geometrického plánu.

11. Znalec vo svojom ZP, jeho doplnení, zaujatí stanoviska k tvrdeniam žalobkyne uviedol, že došlo
k mylnému výpočtu súradnice bodu 2, ako aj výpočtu omernej miery medzi bodmi 1 a 2 v GP XXX-
XXXX-XXX-XX F. Č.. XX. Hranica platnej katastrálnej mapy je identická v rámci dovolených odchýlok s
existujúcimoplotenímvteréne,čozobrazilajvpríloheč.2.Mylnývýpočetsúradnicebodu2vGPaZPMZ

72 nemôže mať za následok zásah do parc.č C KN 55 z toho dôvodu, že spracovateľ geometrického
plánu o tom ani neuvažoval, ináč by to musel vykázať vo výkaze výmer na GP, ako sa nachádza v
spise na čl. 4, ktorý predložila žalobkyňa so žalobou. Parc. CK N 55, 56 boli v tom čase už zapísané na
LV. GP z roku 1982 nenašiel žiaden, s tým, že v GP z roku 1988 č. XXX-XXXX-XXX-XX bola prevzatá
hranica z THM z roku 1983-1984. Hranica medzi žalobkyňou a žalovaným bola prvýkrát prešetrená a

zameraná pri THM. Hranica zobrazená v platnej katastrálnej mape je identická so súčasným oplotením.
Hranica pri THM bola zameraná tak, ako bola stabilizovaná plotom, čo je zároveň odsúhlasené právnymi
predchodcami súčasných vlastníkov a užívateľov parciel, aj pri vyššie uvedenom GP a jeho ZPMZ 72
je hranica odsúhlasená objednávateľom GP, t.j. zrejme p. T.. Samotné prevody parciel a ich podielov
neovplyvnili priebeh hranice medzi žalobkyňou a žalovanými. Neboli zistené žiadne grafické podklady,

ktoré by jednoznačne preukazovali skutočnosti zobrazené v GP XXXXXXXX-XXX/XXXX a práve prílohy
č. 3-5 poukazujú anomálie v jednotlivých mapových elaborátoch. Na základe týchto nie je možné
určiť, že hranica má byť určená tak, ako je zobrazená v GP č XXXXXXXX-XXXX. Z príloh č. 3-5 je
zrejmé, že ani jedna hranica nie je totožná s hranicami v platnej katastrálnej mape. Preto po preskúmaní
dospel k záveru, že hranice boli definované na základe užívania. Takto boli zamerané aj pri THM v roku

1983-1984.NazákladepredloženýchdokladovsavZPnemôžestotožniť sGPXXXXXXXX-XXX/XXXX.
V doplnku k ZP uviedol, že samotné čiastkové protokoly neznamenajú, že na základe nich je vyhlásená
platnosť nového operátu (v danej dobe EN), ktorý je zhotovený THM. Tvrdenie žalobkyne, že právny
predchodca N. M., ktorý nadobudol vlastnícke právo k parc. v roku 1989, teda bol užívateľ, nemohol
podať námietky pred vyhlásením mapy v danej dobe EN zhotovenej THM, je zavádzajúce. Operát EN bol

predložený na bývalý MNV na pripomienkovanie a až v roku 1984 bol schválený. V roku 1985 položkou
výkazu zmien 3/1985 bol zapísaný. Na čiastkových protokoloch sa nemôžu nachádzať žiadne kóty, ide
o zavádzajúce tvrdenie s tým, že vo vyšetrovacích náčrtoch sa nenachádzajú žiadne škrtania. Pokiaľ
sa týka námietok k presnosti zákresu domu z roku 1935, znalec uviedol, že po udalostiach 2. svetovej,
ktoré nastali v tejto obci Matiaška, na základe ktorých musel byť v obci zhotovený regulačný plán, je

táto námietka irelevantná. V doplnení ZP poukázal, že bez GP XXX-XXXX-XXX/XX by bol rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní sp.zn. XC/XX/XX nezapínateľný, a tým je jednoznačne
preukázané, že tento GP bol zapísaný v EN a je premietnutý aj vo VKN. Samotným meraním v teréne,
tak ako je toto znázornené v prílohe č. 2 k ZP, jednoznačne preukázal, že hranica medzi žalobkyňou
a žalovanými prebieha ako bola zameraná v roku 1983 pri mapovaní THM a môže prehlásiť, že dom,

resp. základy domu v čase mapovania THM tam museli stáť. Ináč nie je možné, aby namerané hodnoty
a súradnice boli v súlade s dovolenými odchýlkami, ktoré sú vyhodnotené v rámci tej istej skupiny.
tvrdenia žalobkyne o stavbe domu na stave CKN na 55 je zavádzajúce. Pokiaľ sa týka GP č. XXX-
XXXX-XXX-XX, dodal, že ak by si jeho spracovateľ overil omernú mieru priamym meraním, tak by k takejchybe nedošlo. Omerná miera bola počítaná, nie meraná, čím si spracovateľ uľahčil prácu, čo znalec
popísal v ZP 2/16 na str. 6. Tento GP nebol ZP, ale len geometrickým plánom. Dodal, že žiadna plocha
v neprospech žalobkyne neexistuje a keďže sa stotožnil s hranicou medzi žalobkyňou a žalovanými

tak, ako je zobrazená vo VKN a bola zameraná pri THM, z toho dôvodu žiadnu parcelu neodčleňoval.
Priebeh hranice bol overený meraním v teréne. Nevykazuje zmenu oproti stavu v platnej katastrálnej
mape. Tvrdenie, že hranica na GP XXXXXXXX-XXX/XXXX vyznačená červenou farbou vyznačuje
ako prebieha alebo by mala prebiehať hranica, je zavádzajúce. Nepodarilo sa získať dôkaz o takejto
skutočnosti, ani žalujúca strana nič také nepredložila. Hranica tak prebieha, ako je zobrazená v ZP 2/16

a tak, ako je zobrazená v platnej katastrálnej . mape. Ak vyššie uvedený GP rieši určenie hranice, (to
ale v GP nie je definované), podľa pozemkovej knihy, ktorá je bez matematického základu - netechnický
podklad, tak je to hrubé porušenie smernice S 74.20.73.43.00, §22 ods. 1, kde sa uvádza, že ak pre
vytýčeniehranicepozemkovniesúkdispozíciítechnicképodklady,vytvorenénamatematickom základe
(uvedené v §20 ods. 1) a do katastrálneho operátu neboli prevzaté výsledky registrov vlastníckych
práv, zjednodušených registrov pôvodného stavu a registrov obnovenej evidencie pozemkov, vytýčenie

vlastníckych hraníc pozemkov z netechnických podkladov (pozemnoknižných náčrtov a pod.) nemožno
vykonať.

12. Ustanovenie § 4 OZ zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého právo je ohrozené
alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorými sú jednak

pozemky a jednak stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ).

13. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje (§ 126 ods. 1 OZ). Môže
sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na

zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem.

14.Základnoupodmienkouúspechuvšetkýchžalôbvoveciachvlastníckychjepreukázanievlastníckeho
práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný

domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z úspešného preukázania vlastníctva však
ešte nevyplýva, že žalobcov nárok na požadovanú ochranu je už tým samým opodstatnený. Žalovaný
totiž môže mať právo na užívanie žalobcovej veci, právo na zasahovanie do žalobcovho vlastníctva,
ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žalobca o ochranu vlastníckeho
práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch oprávnenia žalovaného vyplývajúceho

z vecných bremien, platných zmlúv alebo iných skutočností napr. na základe dlhodobej dobromyseľnej
držby a podobne. Z toho dôvodu súd musí požadovať od žalobcu, aby toto vlastníctvo dokázal. Ak
totiž žalovaný tvrdí, že nadobudol v čase do 1.4.1964 vlastníctvo mimo pozemkovej knihy od svojho
právneho predchodcu, ktorý tiež nebol pozemnoknižným vlastníkom, musí súd žiadať v takomto prípade
preukázanie vlastníctva tohto právneho predchodcu a pritom musí súd vychádzať z ustanovenia §

498 OZ, kde sú odchylnosti v úprave vzniku a zániku vlastníckeho práva podľa predchádzajúcej
právnej úpravy. Ako predurčujúca otázka môže sa vo vlastníckych sporoch teda aj pri spore či už o
určenie vlastníckeho práva alebo vypratanie nehnuteľnosti vyskytnúť zistenie hraníc medzi pozemkami
účastníkov. V takomto prípade v podstate vždy ide o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktorej
vlastníctvo je sporné medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov. Súd nesmie pustiť zo zreteľa,

že hranica, podľa ktorej vlastníci svoje pozemky v minulosti pokojne a dobromyseľne užívali, stala sa
obvykle následkom vydržania aj hranicou vlastníckou bez ohľadu na to, či bola v súlade so správnou
hranicou mapovou a či nie a to aj v tom prípade, ak mapová hranica pred vydržaním bola správna.
Pozemnoknižné dáta o výmere jednotlivých parciel neboli nikdy záväzné, takže iba z tej okolnosti,
že výmera uvedená v pozemkovej knihe nezodpovedá skutočnej výmere v prírode, nemožno ešte

vyvodzovať, že hranica v prírode je nesprávna.

15. V danom prípade žalobkyňa napáda správnosť v prírode prebiehajúcej, jestvujúcej hranice teda
hranice pokojného užívania, ktorú účastníci rešpektovali ako čiaru vymedzujúcu aj hranice vlastníctva
susediacim pozemkom ako aj hranice v časti, kde rodinný dom v spoluvlastníctve žalovaných smeruje

do jej pozemku, presahuje ňou tvrdený priebeh hranice. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že už právni predchodcovia účastníkov sa v podstate dohodli na užívaní nehnuteľností
a priebehu hranice tak, ako teraz prebieha v prírode a tomu nasvedčujú výsledky vykonaného
dokazovania a jednak dohoda účastníkov, ako aj tá skutočnosť, keď v obci Matiaška bola vykonanáROEP-ka, nebola evidovaná hranica zaznamenaná ako sporná hranica, neboli k nej vznášané
pripomienky.

16. Na základe vyššie uvedeného potom súd rozhodol podľa výrokovej časti tohto rozsudku.

17. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18.Podľa§262ods.1a2CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdv zhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19.Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, z toho dôvodu patrí úspešným žalovaným náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.