Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010231
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2619010231.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a

sudcov JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Michala Polláka v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 13.04.2022, sp. zn. 2T/52/2019,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa 321 odsek 1 písm. d), odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.,
E. XX/X,

u k l a d á

Podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38
odsek 2, odsek 5 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci 1 ks krátkej pištole čiernej farby
vzor 27, značky ČZ, kal. 7.65, výr. č. 475043, 1 ks zásobníka z uvedenej zbrane s označením P. Model
27, 1 ks zelenej krabičky s názvom Sellier&Bellot, 1 ks červeno-šedej krabičky s názvom Sellier&Bellot.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa r u š í výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T/88/2017 zo dňa 11.1.2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/40/2018 zo dňa 19.7.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduSenicazodňa13.04.2022,sp.zn.2T/52/2019bolobžalovanýA.B.uznaný
za vinného z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1

Trestného zákona a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od 1.4.2015 do 2.12.2016 v F. v bytovej jednotke so súpisným číslom XXX napriek tomu, že
nie je držiteľom zbrojného preukazu ani iného oprávnenia dovoľujúceho prechovávať strelivo a strelnú
zbraň, prechovával bez povolenia v garáži, ktorá je súčasťou nehnuteľnosti 1 ks krátkej pištole čiernej

farby vzor 27, značky ČZ, kal. 7.65, výr. č. 475043, 1 ks zásobník z uvedenej zbrane s označením P.
Model27,8ksnábojovkalibru7,65,1kszelenejkrabičkysnázvomSellier&Bellot,vktorejsanachádzalo
23 ks nábojov značky Browning kalibru 7.65, 1 ks červeno-šedej krabičky s názvom Sellier&Bellot,
v ktorej sa nachádzalo 16 ks nábojov značky Browning, kalibru 7.65 a 4 ks čiernych plastových
brokových nábojov s názvom SB Corona, Sellier&Bellot 12, pričom predložená pištoľ vzoru 27, kaliber

7.65 Browning, v. č. 475043 je podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ Bratislava streľbyschopná a treba ju považovať za zbraň kategórie A - zakázanú zbraň, a
náboje môže nadobudnúť do vlastníctva držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ
sprievodného zbrojného listu na trvalý vývoz podľa § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných
zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, s použitím
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci 1
ks krátkej pištole čiernej farby vzor 27, značky ČZ, kal. 7.65, výr. č. 475043, 1 ks zásobník z uvedenej

zbrane s označením P. Model 27, 1 ks zelenej krabičky s názvom Sellier&Bellot, 1 ks červeno-šedej
krabičky s názvom Sellier&Bellot.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestuokresnýsúd zrušilvýrokotreste,
ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T/88/2017 zo dňa
11.1.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/40/2018 zo dňa 19.7.2018, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 512-518 spisu.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2020
urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe. Následne vo veci

vypovedal tak, že nebolo jeho úmyslom nedovolene sa ozbrojovať a že nemal vedomosť o tom, že
nájdená zbraň bola u neho doma. Pri výsluchu konanom dňa 20.12.2016 svedok A. G. uviedol, že asi
mesiac potom, čo bol prepustený z výkonu trestu, t.j. od 7.7.2016 videl u obžalovaného doma zbraň -
teda od augusta 2016 do novembra 2016 videl osobne túto zbraň v garáži u obžalovaného minimálne
3 krát. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný mal v minulosti v držbe aj plynovú

zbraň. Pri výsluchu konanom dňa 6.6.2017 svedok A. G. vo veci odmietol vypovedať z dôvodu, aby si
nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Svedok D. B. na hlavnom pojednávaní vo veci odmietol
vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jeho bývalý švagor. Pri výsluchu konanom dňa 28.7.2017 svedok
H. B. uviedol, že žiadnu zbraň k obžalovanému nepriniesol, o žiadnej zbrani nič nevedel, nevedel, že by
obžalovaný mal mať nejakú zbraň. To, že sa mala u obžalovaného pri domovej prehliadke nájsť nejaká

zbraň sa dozvedel až od polície. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky vyplynulo, že pri prehliadkeboli zaistené okrem iných vecí aj - 1 ks krabička zelenej farby s nábojmi kal. 7.65 Browning s počtom
nábojov 23 ks, 1 ks krabička červeno šedej farby s nábojmi kal. 7.65 Browning o počte nábojov 16 ks
(stopa č. 16) - pričom tieto veci boli nájdené v kabely na sedačke v garáži, 1 ks krátka pištoľ čiernej farby

zn. ČZ model 27 kal. 7.65 v.č. 475043 s 1 ks zásobníka s obsahom 8 ks nábojov (stopa č. 17) - pričom
tieto boli nájdené na stoličke vedľa koženkového kresla v garáži, 4 ks brokových nábojov s označením
ENOL 2, Sellier & Bellot (stopa č. 21) - nájdené v garáži v drevenej poličke vľavo od vstupných dverí.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplynulo, že tento bol 14 krát súdne trestaný - najmä pre

majetkovú a drogovú trestnú činnosť. Z pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/88/2017
vyplynulo, že rozsudkom č. k. 1T/88/2017-532 zo dňa 11.1.2018 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 5To/40/2018-573 zo dňa 19.7.2018 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným a to - výsluch svedkyne I. B. a svedka
C. J., výsluch F. B. - nezúčastnenej osoby prítomnej pri domovej prehliadke, výsluch príslušníkov
PZ vykonávajúcich domovú prehliadku, výsluch príslušníkov PZ, ktorí vykonávali činnosť, na základe
ktorej bol následne vydaný príkaz na domovú prehliadku. Okresný súd uviedol, že nezistil žiadne

skutočnosti prečo by mala byť predmetná domová prehliadka vykonaná nezákonne. Návrh na vydanie
domovej prehliadky zo strany prokuratúry a následne príkaz na domovú prehliadku vydaný sudkyňou
pre prípravné konanie Okresného súdu Senica boli zákonné a rovnako bol zákonný aj postup a spôsob
jej vykonania o čom svedčí predmetná zápisnica o vykonaní domovej prehliadky. Výsluch osôb, ktoré
mali byť pri domovej prehliadke prítomné by bol nadbytočný a žiadne nové skutočnosti dôležité pre

trestné konanie by tieto osoby súdu nepriniesli. Zbraň a náboje nájdené pri prehliadke boli objavené
náhodne - neočakávane, preto aj keď cieľom domovej prehliadky bolo hľadanie iných vecí, nemožno
vysloviť, že nájdenie nelegálne držanej zbrane a nábojov by bolo v rozpore so samotnou podstatou
domovej prehliadky. Náhodnosť - neočakávané nájdenie inej ako hľadanej veci dôležitej pre trestné
konanie (bez akéhokoľvek náznaku manipulačného postupu polície) je základným predpokladom pre

vyslovenie záveru, že takto získaný dôkaz je získaný v súlade so zákonom, teda zákonný

Z vyjadrení svedkov A. G., H. B. a D. B. v podstate okresný súd zhrnul, že ani jeden z týchto
svedkov nepotvrdzuje výpoveď obžalovaného, žiadnym spôsobom svojimi výpoveďami obžalovanému
nepomohli, pričom naopak z ich výpovedí vyplynulo, že výpoveď a tvrdenia obžalovaného sú nepravdivé

aúčelové.Výpoveďobžalovanéhookresnýsúdvyhodnotilakochaotickú,nelogickú,nepravdivúurobenú
s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Súd
poukázal na viaceré rozpory vo výpovedi obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nehovorí
pravdu a vo svojej výpovedi si viac krát protirečí. Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania
na hlavnom pojednávaní okresný súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., nakoľko boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty týchto trestných činov.

K uloženému trestu okresný súd uviedol, že prihliadol súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a
písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov a už bol
za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť súd nevzhliadol žiadnu. Pri rozhodovaní o uložení trestu
okresný súd pripojil a nahliadol aj do spisu sp. zn. 1T/88/2017, v ktorom konaní bol obžalovaný odsúdený
rozsudkom č. k. 1T/88/2017-532 zo dňa 11.1.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave

č. k. 5To/40/2018-573 zo dňa 19.7.2018 pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného
zákona, začo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom k tomuto odsúdeniu bolo teda v danom
prípade potrebné uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 42

ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste, ktorý bol
obžalovanému týmto skorším rozsudkom uložený, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Vzhľadom na
bohatútrestnúminulosť(14záznamov vregistritrestov)okresnýsúdkonštatoval,žeanipredchádzajúceodsúdenia a viacnásobné výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody nemali na obžalovaného
prevýchovný účinok a neodradili ho od páchania ďalšej trestnej činnosti, a preto je podľa názoru súdu
potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Okresný súd ďalej rozhodol

podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci - 1 ks
krátkej pištole čiernej farby vzor 27, značky ČZ, kal. 7.65, výr. č. 475043, 1 ks zásobník z uvedenej
zbrane s označením P. Model 27, 1 ks zelenej krabičky s názvom Sellier&Bellot, 1 ks červeno-šedej
krabičky s názvom Sellier&Bellot, pričom vlastníkom týchto vecí sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podal obžalovaný odvolanie, ktoré dodatočne písomne
odôvodnil(č.l.524-575spisu)anáslednezaslalajdoplneniekodvolaniu(č.l.581-596spisu).Prokurátor
sa vzdal práva podať odvolanie (č. l. 507 spisu).

Podstatou pomerne obsiahleho odôvodnenia bolo zhrnutie obsahu napadnutého rozsudku a tvrdenia
obžalovaného, že celé odôvodnenie rozsudku je v podstate opreté iba o domnienky. Podľa názoru

obžalovaného súd vyhodnotil dôkazy jednostranne a spôsobom nekontradiktórnym, navyše pripustil
vykonávanie dôkazov, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Tiež namieta, že dôkazy boli
vykonávané bez jeho prítomnosti a súd mu teda bránil právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, čím porušil jeho právo na obhajobu. Namieta, že rozsudok je rovnako nepreskúmateľný,
nakoľko neobsahuje údaje o tom, o ktoré dôkazy súd opiera skutkové zistenia. Podľa jeho názoru

súd si vopred zvolil určitú predstavu o ňom a jeho konaní popísanom v obžalobe a na základe toho
posudzoval aj ďalšie dôkazy, všetky dôkazy vyhodnotil jednostranne len v jeho neprospech a na základe
vlastných domnienok a hypotéz. V odôvodnení odvolania obžalovaný v podstate v značnej miere
cituje a parafrázuje ustanovenia Trestného poriadku a relevantnej judikatúry ohľadom dokazovania
a zákonnosti/nezákonnosti dôkazov.

V podrobnostiach obžalovaný namietal najmä, že:

súd sa nevysporiadal s popretím vlastníctva zaistenej veci „zbrane a nábojov“, ktorú obžalovaný poprel,
že by patrila jemu

žiadnych svedkov sa nikto neopýtal, či vedia niečo o zaistenej zbrani a či vedia niečo z pohľadu jeho
výpovede, napr. či nejakú zbraň vlastnil a súd teda nezistil, čo svedkovia vedia a čo nie
ak pretrvávajú pochybnosti, ako v danom prípade o priebehu skutku, mal súd uplatniť pravidlo „in dubio
pro reo“

z výpovedí svedka A. G. a rovnako aj svedka H. B. nevyplýva, že by si mal údajne úmyselne odo dňa
01.04.2015 do 02.12.2016 zadovážiť strelnú zbraň a náboje
výpoveď svedka A. G. uskutočnená dňa 20.12.2016 predtým, než mu bolo v tejto veci vznesené
obvinenie a následne ustanovený obhajca je porušením jeho práva na obhajobu, keďže sa nemohol
zúčastniť tohto úkonu

Garáž a terasa, v ktorej mal údajne prechovávať zbraň a strelivo nie je súčasťou bytovej jednotky
a predajne so súpisnom č. XXX, postavenej na parcele č. 2528/8 a 2528/10 zapísanej na LV č. XXX, tak
ako je to popisované v rozsudku, pretože táto je mimo iného na parcele č. 2528/9 a ktorá parcela nebola
ani v obsahu príkazu na domovú prehliadku, teda príkaz na domovú prehliadku neobsahoval ďalšie
ustanovenia, ktoré by oprávňovali OČTK aby vykonali prehliadku garáže a preto takto získaný dôkaz bol

nezákonný a výrok rozsudku je nepravdivý, keď nesprávne popisuje kde mala byť zbraň a strelivo
súd bol pomocníkom obžaloby a súdy sa nesmú stavať do tejto pozície usilujúcej sa iba o odsúdenie,
nakoľko súd je povinný dopĺňať dokazovanie v rozsahu potrebnom na spravodlivé rozhodnutie, ktoré
nemusí byť nutne odsudzujúce
prvostupňový súd sa v ďalšom vôbec nezaoberal zákonnosťou a odôvodnenosťou vydania príkazu na

domovú prehliadku a príkaz je nezákonný
čo sa týka trestu, okolnosť že už bol za trestný čin odsúdený je porušením zásady „ne bis in idem“
a rovnako súd neprihliadol na jeho osobu, jeho pomery a možnosť nápravy

V dodatočne písomne zaslanom doplnení odvolania uviedol nad rámec predošlého odvolania ďalej že:

k výpovedi A. G. – túto súd iba vyselektoval spôsobom jednostranným, nakoľko tento svedok uviedol
okrem iného aj „videl zbraň, túto mi nikdy neukazoval“, „videl zbraň bez nábojov“ „videl čiernu malzbraň“ „táto zbraň mohla byť vlastne aj K., to je jeho prezývka, myslí si, že sa volá C.“ „nevie, či bola
pravá“
v odôvodnení rozsudku popisuje súd skutočnosti, ktoré nekorešpondujú so spisovým materiálom

a listinnými dôkazmi a dôkazy sú pozmeňované

ani jeden svedok nevypovedal priamo o jeho vine, žiadny zo svedkov nepotvrdil, že zbraň patrila jemu
súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy spôsobom, ktorý nemá oporu v Trestnom poriadku
rozpory vo výpovediach obžalovaného - súd tvrdí že niečo vypovedal aj napriek tomu, že to nie je

pravda, keďže v spisovom materiály sa takéto výpovede nenachádzajú
nevie ako súd dospel k zisteniam, že svedok H. B. mal manipulovať s predmetnou zbraňou, nakoľko sa
nikto v tomto konaní o tom nezmieňuje
súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 13.04.2022 bez jeho prítomnosti, hoci na to neboli splnené
zákonné požiadavky nakoľko doložil riadne ospravedlnenie, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny
proces

súd sa absolútne nevysporiadal s jeho obhajobou a to bez dôvodných pochybností

V závere navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 321
ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Konanie na odvolacom súde

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného A. B., za splnenia
všetkých procesných podmienok pre konanie v jeho neprítomnosti podľa § 293 odsek 5 Trestného

poriadku. Upovedomenie o konaní verejného zasadnutia mal obžalovaný preukázateľne doručované,
avšak zásielku neprevzal v odbernej lehote pričom dátum uloženia zásielky je 28.10.2022.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nezistil dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných
podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné ani čo do výroku o vine, ani čo
do výroku o treste, avšak v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu bolo nevyhnutné napadnutý
rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku, pričom odvolací súd v uvedenej
časti sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými
úvahami sa spravoval a k akým záverom dospel, ktoré závery odvolací súd považuje za správne a v

plnom rozsahu na ne odkazuje.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia § 317 ods.1 Trestného
poriadku odvolací súd zistil

prokurátorkaOkresnejprokuratúrySenicapodalanaOkresnýsúdSenicadňa14.08.2017obžalobuč.Pv
772/16/2205-22, ktorou kládla obvinenému A. B. za vinu spáchanie zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa obvinený maldopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku s modifikáciou
prednesenou na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2020

okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov A. G. a D. B., resp. prečítaním ich výpovedí z prípravného konania, nakoľko na hlavnom
pojednávaní využili svoje právo a vo veci nevypovedali, ďalej prečítaním výpovedí svedkov C. L. a H. B.
z prípravného konania, ako aj oboznámením listinných dôkazov a vypracovaných znaleckých posudkov,

ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

K výroku o vine

Odvolací súd mal rovnako jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil

trestného činu, ktorý sa mu kládol za vinu. Z trestnej činnosti uvedenej v obžalobe je obžalovaný
usvedčovaný najmä svedeckými výpoveďami H. B. a A. G., vypracovanými znaleckými posudkami,
zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky a v neposlednom rade aj samotnou rozporuplnou výpoveďou
obžalovaného.

Obžalovaného zo skutku usvedčuje najmä : zápisnica o vykonaní domovej prehliadky v bytovej
jednotke so súpisným číslom XXX M. J. F. postavenej na parc. č. 2528/8 a 2528/10 a k nej patriacich
a priľahlých priestoroch z ktorej vyplynulo, že pri prehliadke boli zaistené okrem iných vecí aj - 1 ks
krabička zelenej farby s nábojmi kal. 7.65 Browning s počtom nábojov 23 ks, 1 ks krabička červeno šedej
farby s nábojmi kal. 7.65 Browning o počte nábojov 16 ks (stopa č. 16) - pričom tieto veci boli nájdené

v kabely na sedačke v garáži, 1 ks krátka pištoľ čiernej farby zn. ČZ model 27 kal. 7.65 v.č. 475043
s 1 ks zásobníka s obsahom 8 ks nábojov (stopa č. 17) - pričom tieto boli nájdené na stoličke vedľa
koženkového kresla v garáži, 4 ks brokových nábojov s označením ENOL 2, Sellier & Bellot (stopa č.
21) - nájdené v garáži v drevenej poličke vľavo od vstupných dverí. Zmluva o prenájme domu v obci
F. , N. O. P.XXX ( č.l.33 spisu) z ktorej vyplýva, že nájomcom predmetného domu bol obžalovaný A.

B. od 01.04.2015. Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2016/16098 zo dňa 13.02.2017 z ktorého vyplynulo, že zo stopy č. 17, t. j. z krátkej
strelnej zbrane značky ČZ model 27 kal. 7.65 v.č. 475043, ktorej súčasťou bol aj zásobník s 8 kusmi
nábojov, boli odobraté stery, z ktorých bola izolovaná a analyzovaná DNA, pričom zo steru zo záveru
zbrane bola porovnávaním zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru osoby

označenejA.B..VýpoveďsvedkaA.G.,(ktorábolasícevykonanápredvznesenímobvineniaavšakslúži
ako podporný dôkaz v tomto trestnom konaní) ktorý uviedol, že u obžalovaného videl doma zbraň od
augusta 2016 do novembra 2016 a videl osobne túto zbraň v garáži u obžalovaného minimálne 3 krát.
Svedok H. B. pri výsluchu konanom dňa 28.07.2017 ku skutku uviedol, že to, že sa mala u obžalovanéhopri domovej prehliadke nájsť nejaká zbraň sa dozvedel síce až od polície (teda prítomnosť zbrane
nepotvrdil), avšak svojou výpoveďou vyvrátil tvrdenia obžalovaného, že by mal dňa 02.12.2016 priniesť k
obžalovanému domov nejakú strelnú zbraň a rovnako uviedol že to, čo uvádza obžalovaný nie je pravda.

Z vyjadrení svedkov A. G., H. B. v podstate vyplýva, že ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil
výpoveď obžalovaného (že zbraň mu mal priniesť jeho švagor), žiadnym spôsobom svojimi výpoveďami
obžalovanémunepomohli,pričomnaopakzichvýpovedívyplynulo,ževýpoveďatvrdeniaobžalovaného
sú nepravdivé a účelové. Výpovediam svedkov práve korešpondovali aj vypracované znalecké posudky

a napokon tieto skutočnosti potvrdzovala aj zápisnica o vykonaní domovej prehliadky. Preto aj
odvolací súd považoval výpoveď obžalovaného za chaotickú, nelogickú, nepravdivú urobenú s cieľom
vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, pričom poukazuje
aj na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktorý poukázal na viaceré rozpory vo výpovedi
obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nehovorí pravdu a vo svojej výpovedi si viac krát
protirečí.

Vzhľadom k tomu, že skutkové zistenia okresného súdu ohľadom skutku sa opierajú o dôkazy, na ktoré
sa poukazuje v napadnutom rozsudku a o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá pochybnosť ani odvolací
súd, preto si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje. Ani krajský súd nemal
dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí svedkov vyššie menovaných hoci obžalovaný týchto svedkov

spochybňoval.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného
poriadku, pretože obsahuje všetky resp. úplné právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval pri
posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného

nepovažuje odvolací súd tieto za potrebné doplniť a zmeniť v žiadnom smere.

K výroku o treste

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa

navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného

činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

Podľa § 294 ods.2 Trestného zákona, kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži
alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane
určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo
takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu u obžalovaného
vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný boluž za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť súd nevzhliadol žiadnu. Ako ďalej vyplynulo z odpisu
registra trestov, obžalovaný už bol v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.
1T/145/2010 zo dňa 27.01.2014 pre zločin a preto odvolací súd v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona

zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu - t. j. na 5 rokov a 6 mesiacov
až 8 rokov.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/88/2017 zo dňa 11.01.2018 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/40/2018 zo dňa 19.07.2018 odsúdený pre prečin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, začo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom
k tomuto odsúdeniu bolo teda v danom prípade potrebné uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods.
1 Trestného zákona a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu odvolací
súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému týmto skorším rozsudkom uložený, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Odvolací súd prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj okolnosti na strane obžalovaného, najmä
jeho bohatú trestnú minulosť (14 záznamov v registri trestov), pričom z uvedeného možno konštatovať,

že ani predchádzajúce odsúdenia a viacnásobné výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody
nemali na obžalovaného prevýchovný účinok a neodradili ho od páchania ďalšej trestnej činnosti. Z toho
dôvodu odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Odvolací súd u obžalovaného nezohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,

keďže mu ukladal súhrnný trest a priznanie tejto priťažujúcej okolnosti by bolo v rozpore s asperačnou
zásadou. Rovnako v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 1/2011 trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h) Trestného zákona
v otázke pojmu "viac" trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010.

„Pojmy viac v slovnom spojení viac trestných činov v § 37 písm. h/ Trestného zákona a dva a viac v
slovnomspojenídvaaviactrestnýchčinovv§41ods.1Trestnéhozákonasúsynonymomaustanovenie
§ 37 písm. h/ Trestného zákona je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje
za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu.“

„Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou ne bis in idem, vyjadrenou v §
38 ods. 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona.,
ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o
okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Trestného zákona.)."

V rámci vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody odvolací súd obžalovaného pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin ( trest vykonal
18.03.2007 – rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.06.2006 sp.zn.5Ntc2/06, 18.03.2012 –

rozsudok Okresného súdu Brno zo dňa 27.07.2005 sp.zn.3T84/05, naposledy vykonal trest 26.8.2013
– väzbou, uložený rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 27.01.2014 sp.zn.1T145/2010).

Odvolací súd zároveň uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest
prepadnutia veci - 1 ks krátkej pištole čiernej farby vzor 27, značky ČZ, kal. 7.65, výr. č. 475043, 1 ks

zásobník z uvedenej zbrane s označením P. Model 27, 1 ks zelenej krabičky s názvom Sellier&Bellot, 1
ks červeno-šedej krabičky s názvom Sellier&Bellot, pričom vlastníkom týchto vecí sa stáva štát.

Takto uložený trest je podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajúci požiadavke nielen
individuálnej, ale i generálnej prevencie, pričom zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.

K odvolacím námietkam obžalovanéhoProces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/36/2015 zo dňa 25.8.2015).

Súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s
rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd

dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa jednak skutok stal, tento vykazuje
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný
skutok spáchal obžalovaný. Ak nebude splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno
dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch v
akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení,

musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť
v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada „in dubio pro reo". Pri zisťovaní skutkového stavu,
okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania, je prioritná aj požiadavka týkajúca sa
kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v
trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V

danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná
nevina (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 To 10/2015 zo dňa 29. októbra
2015).

K odvolacej námietke obžalovaného, že súd okresný súd absolútne nezisťoval čo svedkovia skutočne

vedia a čo nie a pri vyhodnotení dôkaznej situácie nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods.
12 Trestného poriadku a že vychádzajúc z § 2 ods. 5, 10, 12 Trestného poriadku súd prvej inštancie
vyhodnotil vykonané dôkazy arbitrárne výlučne v neprospech obžalovaného, je potrebné sa vyjadriť,
že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotil všetky relevantné

dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, a to nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Ako vyplýva z odvolania obžalovaného, tento spochybňuje správnosť zistenia skutkového stavu a

správnosť hodnotenia dôkazov okresným súdom, avšak je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil
procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku aj ďalšie námietky obžalovaného týkajúce sa
procesného postupu súdu alebo hodnotenia dôkazov odvolací súd vyhodnotil ako účelové vzhľadom na
dôkaznú situáciu.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom je
nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom
prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu, a súčasne zabraňuje šablónovitému, mechanickému
postupu pri hodnotení dôkazov. Zákon pritom nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam a

ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Orgány činné
v trestnom konaní a súd hodnotia pritom dôkazy nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v
trestnom konaní alebo strana, a to z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti.
Postup súdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní) pri voľnom hodnotení dôkazov a dôvodnosť
vnútorného presvedčenia sú preskúmateľné nadriadeným orgánom v odvolacom konaní a nesprávnosť

vyhodnotenia dôkazov môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd však nemôže
vstupovaťdotohtohodnoteniadôkazovanariadiťsúdunižšiehostupňa,kakýmzáverommádospieť.Na
základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tentozáver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie.
Tak je tomu aj v posudzovanej veci.

V súvislosti s námietkou obžalovaného, že súd neaplikoval základnú zásadu trestného konania (v
pochybnostiach v prospech obvineného), odvolací súd poznamenáva, že použitie zásady „in dubio pro
reo“, ktorá je zakotvená v ustanovení § 2 ods. 4 Trestného poriadku, prichádza do úvahy len v prípade,
že rozumné pochybnosti o skutkovej otázke trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých relevantných
dostupných dôkazov. V preskúmavanom prípade nie je možné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“, teda

v pochybnostiach v prospech žalovaného, nakoľko okresný súd vyhodnotil všetky relevantné dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku
tak, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Čo sa týka argumentov obžalovaného, že výpoveď svedka A. G. uskutočnená dňa 20.12.2016 predtým,

než mu bolo v tejto veci vznesené obvinenie a následne ustanovený obhajca je porušením jeho práva na
obhajobu, keďže sa nemohol zúčastniť tohto úkonu odvolací súd dodáva, že uznesením vyšetrovateľa
zo dňa 02.12.2016 bolo začaté trestné stíhanie vo veci, uznesením vyšetrovateľa zo dňa 11.04.2017
bolo proti obžalovanému (obvinenému) vznesené obvinenie. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo
obžalovanému doručené dňa 18.04.2017. Pri výsluchu konanom dňa 06.06.2017 svedok A. G. vo

veci odmietol vypovedať z dôvodu, aby si nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Svedok
rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2021 odmietol vo veci vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil
nebezpečenstvo trestného stíhania. Okresný súd preto postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 20.12.2016. K uvedenému odvolací súd dodáva, že
oboznamovanie výpovede tohto svedka, ktorého výsluch bol vykonaný pred vznesením obvinenia, bolo

podľa názoru odvolacieho súdu vykonané zákonným spôsobom ako i v súlade s judikatúrou ESĽP k čl. 6
ods. 3 písm. d/ Dohovoru, nakoľko na tomto dôkaze nebolo výlučne alebo v rozhodujúcej miere založené
uznanie viny obžalovaného, pretože tieto podstatné tvrdenia svedka boli potvrdené v kontinuite ďalších
dôkazov, svedeckých výpovedí H. B. a D. B., vypracovanými znaleckými posudkami či zápisnicou o
vykonanídomovejprehliadky,ktorésúvosvojomsúhrnetakýmidôkazmi,zktorýchnepochybnevyplýva,

že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti rozsudku. Výpoveď svedka A. G. zo dňa
20.12.2016, na ktorú okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal a ktorú postupom podľa § 263 ods. 4
Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní, bola podporným, nie však jediným či rozhodujúcim
dôkazom, ktorý preukazuje spáchanie skutku a vinu obžalovaného.

K odvolacej námietke obžalovaného, že súd prvej inštancie výpoveď svedka A. G. iba vyselektoval
spôsobom jednostranným, nakoľko tento svedok uviedol okrem iného aj skutočnosti svedčiace
v prospech obžalovaného, odvolací súd uvádza, že pri výsluchu konanom dňa 20.12.2016 svedok A. G.
uviedol, že asi mesiac potom, čo bol prepustený z výkonu trestu, t.j. od 7.7.2016 videl u obžalovaného
doma zbraň a videl osobne túto zbraň v garáži u obžalovaného minimálne 3 krát. Svedok uviedol, že

obžalovaný pred ním so zbraňou nikdy nemanipuloval, ani sa mu s ňou nikdy obžalovaný nechválil,
pričom táto zbraň aj bývala položená na stolíku, kam mu napríklad priniesla I. (družka obžalovaného)
kávu. Svedok zbraň opísal tým spôsobom, že to bola krátka čierna zbraň, bola podľa neho ozajstná a
nebolatožiadnaplastováatrapaanidetskáhračka.Svedkovibolatakistopredloženáfotografiazaistenej
zbrane (č.l. 40), pričom sa mal vyjadriť k tomu, či sa jedná na fotografii o zbraň, ktorú videl v garáži u

obžalovaného, načo svedok potvrdil, že sa jedná o tú istú zbraň. Tento svedok jasne a zrozumiteľne
popísal skutočnosti, ktoré mal za dôležité a ktoré sa týkajú žalovaného skutku. Rovnako odvolací súd
nevzhliadol akúkoľvek jednostrannosť pri vyhodnotení tejto výpovede a uvádza, že ide iba o domnienky
obžalovaného a nie o relevantné fakty.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným

je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v
inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného
(často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde
najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom aobžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou
súdu,abypozváženívšetkýchtýchtodôkazovaokolnostíprípadu,postupomvzmysleust.§2ods.12Tr.
por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná

nie je (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/97/2009 zo dňa 3.9.2009.)

K odvolacej námietke obžalovaného, že garáž a terasa, v ktorej mal údajne prechovávať zbraň a strelivo
nie je súčasťou bytovej jednotky a predajne so súpisnom č. XXX, postavenej na parcele č. 2528/8 a
2528/10 zapísanej na LV č. XXX, tak ako je to popisované v rozsudku, pretože táto je mimo iného na

parcele č. 2528/9 a ktorá parcela nebola ani v obsahu príkazu na domovú prehliadku a preto takto
získaný dôkaz bol nezákonný odvolací súd uvádza nasledovné. Zbraň a náboje nájdené pri prehliadke
boli objavené náhodne - neočakávane, preto aj keď cieľom domovej prehliadky bolo hľadanie iných
vecí, nemožno vysloviť, že nájdenie nelegálne držanej zbrane a nábojov by bolo v rozpore so samotnou
podstatou domovej prehliadky. Náhodnosť - neočakávané nájdenie inej ako hľadanej veci dôležitej pre
trestnékonanie(bezakéhokoľveknáznakumanipulačnéhopostupupolície)jezákladnýmpredpokladom

pre vyslovenie záveru, že takto získaný dôkaz je získaný v súlade so zákonom, teda je zákonný. V
predmetnej veci to platí pokiaľ ide o nájdenú zbraň a náboje.

Ak je domová prehliadka vykonávaná podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku s cieľom
nájsť vec, ktorá môže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, nemožno považovať náhodne -

neočakávane nájdenú inú vec dôležitú pre trestné konanie, ktorá nebola uvedená v príkaze na domovú
prehliadku a bola zákonným spôsobom vydaná, resp. odňatá, za nezákonne získaný dôkaz. Práve
náhodnosť nájdenia takej veci (bez akéhokoľvek náznaku manipulačného postupu polície) je základným
predpokladom pre vyslovenie záveru, že takto získaný dôkazný prostriedok - vec, je získaný v súlade
so zákonom, teda zákonný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/37/2019 zo

dňa 01.08.2020).

Odvolací súd poukazuje na ustanovenia o domovej prehliadke, ktoré poskytujú dostatočný právny
rámec, aby náhodne - neočakávane objavené veci nespochybniteľnej trestnej povahy boli zaistené v
rámci jej priebehu bez toho, aby bolo nevyhnutné legalizovať ich odhalenie novým súdnym príkazom

na domovú prehliadku, pretože príkaz na domovú prehliadku má zásadne účinky ex nunc. Vzhľadom
na to, že orgán vykonávajúci domovú prehliadku v predchádzajúcej výzve podľa § 104 TP nemohol z
objektívnych dôvodov do nej zahrnúť aj požiadavku na vydanie náhodne objavených dôkazov, je jeho
povinnosťou požiadať osobu, u ktorej sa domová prehliadka vykonáva o ich dobrovoľné vydanie. Ak ich
táto osoba odmietne vydať, dochádza k ich zákonnému odňatiu. Na tento postup nie je potrebný osobitný

príkaz, pretože výzva na vydanie veci a ich odňatie sú už zahrnuté v príkaze na domovú prehliadku,
ktorej dôvodom je práve vydanie, resp. odňatie dôležitej veci pre trestné konanie. Tento postup vyplýva
z ustanovenia § 105 ods. 4 TP, ktorý "počíta" s vydaním alebo odňatím veci, čo však treba vyznačiť
v zápisnici. Na základe uvedeného treba konštatovať, že ak je domová prehliadka vykonávaná podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku s cieľom nájsť veci, ktoré môžu slúžiť ako dôkazy v trestnom

konaní, nemožno považovať neočakávane nájdené veci, ktoré neboli uvedené v príkaze na domovú
prehliadku a boli zákonným spôsobom vydané resp. odňaté, za nezákonne získaný dôkaz. Na základe
uvedeného odvolací súd nezistil taký postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý by spôsobil
nezákonnosť daného úkonu.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal predovšetkým vymedzenie priestoru v ktorom sa uskutočnila
domová prehliadka v rozpore s údajmi, ako sú predmetné priestory uvedené a popísané v katastri
nehnuteľností, tak uvedený a hoci aj opodstatnene namietaný formálny nedostatok, nespôsobuje
nezákonnosť vykonanej domovej prehliadky a ani nezákonnosť dôkazov zaistených domovou
prehliadkou - t. j. zbrane a streliva. Identifikácia obydlia ako priestoru slúžiaceho na bývanie, vrátane

priestorov k nemu patriacich (§ 99 ods. 1 Trestného poriadku), môže byť v záujme vykonateľnosti
predmetného príkazu realizovaná prostredníctvom viacerých údajov (adresa, údaje zapísané v katastri
nehnuteľností, slovný popis) tak, aby priestorové vymedzenie obydlia, jeho povahy a k nemu
prináležiacich priestorov bolo popísané s potrebnou mierou určitosti a bolo teda zrejmé, v akom priestore
má byť vykonaná domová prehliadka. Z obsahu príkazu na domovú prehliadku (č. l. 70 – 72 spisu)

nevyplýva taká miera zmätočnosti, nejasnosti určenia obydlia obžalovaného, že by nebolo možné ho
správne identifikovať, keď z jeho obsahu dostatočne určito vyplýva jeho identifikácia, t. j., že domová
prehliadka má byť vykonaná v nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Senica, katastrálnom
odbore, okres Senica, obec F., katastrálne územie F., na LV č. XXX, a to v bytovej jednotke a predajni sosúpisným číslom XXX, postavenej na parc. č. 2528/8 a 2528/10 zapísanej na LV č. XXX, a v ostatných
priestoroch k nej priľahlých a patriacich nachádzajúcich sa na pozemku s parcelným číslom 2528/8
a 2528/10 zapísaných na na LV č. XXX- čiastočný parcela registra „C“ druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie s parc. č. 2528/8 o výmere 171 m2 a s parc. č. 2528/10 o výmere 61 m2 . Pokiaľ
obžalovaný namietal, že na prehliadku garáže, v ktorej aj boli zbraň a strelivo zaistené, sa príkaz na
domovú prehliadku nevzťahoval, odvolací súd k tomuto argumentu dodáva, že pojem obydlie používaný
v ustanovení § 99 ods. 1 Trestného poriadku, ako priestor slúžiaci na bývanie a k nemu patriace priestory
je široký pojem, kladúci dôraz na faktický stav bývania z akéhokoľvek právneho titulu (napr. vlastníctvo,

nájom), ktorý nie je totožný s pojmom nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
vzťahuje sa aj na priestory patriace k priestoru slúžiacemu na bývanie (§ 99 ods. 1 Trestného poriadku).
Z fotografií vykonanej domovej prehliadky je zrejmé, (č. l. 88 spisu, fotografia č. 6) že do predmetnej
garáže sa vstupuje cez dvere z vnútorných priestorov predsiene domu a je jeho súčasťou, a preto táto
garáž predstavuje v zmysle § 99 ods. 1 Trestného poriadku, priestor patriaci k priestoru slúžiacemu
na bývanie (k rodinnému domu) a z toho dôvodu možno konštatovať zákonnosť vykonanej domovej

prehliadky.

K námietke obžalovaného, že súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 13.04.2022 bez jeho prítomnosti,
hoci na to neboli splnené zákonné požiadavky, nakoľko doložil riadne ospravedlnenie, čím porušil jeho
právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku: V prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva

rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

V prvom rade je nutné uviesť, že odvolanie obžalovaného vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu
prvého stupňa nie je dôvodné a prvostupňový súd mal splnené zákonné podmienky na konanie hlavného
pojednávania v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku v jeho neprítomnosti. Z trestného spisu vyplýva,

že obžaloba bola obžalovanému dňa 30.08.2017 riadne doručená, na pojednávanie bola včas a riadne
predvolaný a súčasne upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti,
obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným
v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a tiež
ako bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo

skrátenéhovyšetrovania.Osobitnebolvpredvolanísúdupísomnepoučenýpodľa§120ods.2Trestného
poriadku o tom, že v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom
konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Obžalovaný síce dňa 13.04.2022 doručil prostredníctvom
svojej družky na súd fotokópiu lekárskej správy, ktorého súčasťou je aj vyjadrenie obžalovaného, že
žiadala o odročenie hlavného pojednávania, avšak nepredložil súdu riadne vyjadrenie ošetrujúceho
lekára v zmysle citovaného ustanovenia § 120 Trestného poriadku, že mu zdravotný stav neumožňuje
účasť na hlavnom pojednávaní. Preto predseda senátu správne rozhodol uznesením o tom, že hlavné

pojednávanie vykoná za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného. Ani odvolací
súd v tomto postupe nezistil pochybenie a teda ani porušenie práva na obhajobu.

Záverom odvolací súd uvádza, že vzhľadom na rozsiahle námietky obžalovaného, všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra

1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).Práveprevyššieuvedenéskutočnostipotomodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupokiaľideouložený
trest a spôsob jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil a postupom
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.