Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7211211109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: CONEX-BB s.r.o., sídlo:
Selčianska cesta 75, Selce 976 11, IČO: 31 594 191, zastúpený advokátskou kanceláriou: URBÁNI
& Partners s.r.o., sídlo: Skuteckého 17, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 646 181 proti žalovanému:
A. B. – INT informačná technika, sídlo: 044 31 Družstevná pri Hornáde, Slnečná 171/3, IČO: 32 562
969, zastúpený fyzickou osobou: C. C. D., narodený: XX.X.XXXX, bytom: XXX XX E. XXX, v konaní
o zaplatenie 635,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
II, č.k. 34Cb/128/2011 - 124 zo dňa 15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 34Cb/128/2011 - 124 zo dňa 15. januára 2019.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo výroku I uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 635,72 eur s 13,50 % ročným úrokom z omeškania od 22.12.2007 do zaplatenia,
vo výroku II konanie ohľadom úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti zastavil a vo výroku III priznal
žalobcovi nárok na nahradenie trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 2 až 7 tohto
odôvodnenia. Žalobca svojou žalobou zo dňa 26.4.2011 navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu 635,72 eur s príslušenstvom titulom práva na doplatenie zostatku kúpnej ceny za predaj
tovaru vyúčtovaného k odplate daňovým dokladom žalobcu č. 460179 v sume 5.362,63 eur, z ktorej
žalovaný dňa 21.12.2007 zaplatil časť v sume 4.726,91 eur. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie úroku z omeškania 13,5 % z dlžnej sumy 635,72 eur ročne od 4.4.2006 do zaplatenia
a tiež si uplatnil právo na nahradenie trov súdneho konania. Neskôr žalobca ohľadom úroku z omeškania

zobral svoju žalobu čiastočne späť a to v časti za obdobie do 22.12.2007 (v tejto časti bolo konanie
zastavené vo výroku II napadnutého rozsudku).

3. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol už svojim skorším rozsudkom zo dňa 16.2.2012,
ktorým žalobu zamietol a to z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania. V súvislosti s týmto
rozhodnutím súd prvej inštancie konštatoval, že list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 28.4.2008
nie je možné považovať za platné uznanie záväzku žalovaným, ktoré by mohlo spôsobiť nové plynutie

premlčacej doby. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd svojim
uznesením č.k. 3Cob/85/2012-57 zo dňa 15.11.2013 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.2.2012
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. Odvolací súd dal súdu prvej inštancie za pravdu v jeho zistení, že „odsúhlasenie zostatkov“ zo dňa
28.4.2008 nie je možné považovať za platné uznanie záväzku, avšak zároveň poukázal na nasledovné :
1, Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca na základe objednávky žalovaného dodal

žalovanému tovar dňa 28.3.2006 a že faktúrou č. 460179 zo dňa 27.3.2006, splatnou dňa 3.4.2006
a doručenou žalovanému vyfakturoval dodaný tovar v cene 161.554,50 Sk (5.362,63 eur). Taktiež je
nesporné, že žalovaný uhradil časť faktúry č. 460179 dňa 21.12.2007 vo výške 142.403,00 Sk t.j. v sume
4.726,91 eur. Sporná bola len skutočnosť, či žalovaný dlh uhradil v zmysle fakturácie pokiaľ sám tvrdil,
že všetky úhrady vykonal, ako aj či čiastočným plnením (čiastočnou úhradou faktúry dňa 21.12.2007),

vychádzajúc aj z podania žalovaného zo dňa 28.4.2008 (z účtovnej evidencie žalovaného), nastúpili
účinky predpokladané zákonným ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka; 2, Pokiaľ sa súd
prvého stupňa uspokojil s tvrdením žalovaného „že neuznáva úhradu v žalovanej výške, nakoľko má za
to, že všetky úhrady boli vykonané“ bez toho, aby vyzval žalovaného na zdokladovanie ním tvrdených
skutočností, prípadne bez toho, aby objasnil toto svoje tvrdenie, nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Je totiž potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že podkladom na platenie peňažného záväzku žalovaného

je faktúra, v ktorej je uvedená výška záväzku žalovaného a lehota, v ktorej má záväzok splniť. Výška
záväzku žalovaného vyplývajúca z predloženej faktúry však nekorešponduje s tvrdením žalovaného o
splnení dlhu, pokiaľ len uviedol bez ďalšieho, že dlh splnil dňa 21.12.2007 zaplatením sumy 142.403,00
Sk (4.726,91 eur). Tvrdenie žalovaného nekorešponduje ani s jeho účtovnou evidenciou uvedenou v
podaní zo dňa 28.4.2008, v rámci ktorej eviduje vo vzťahu k žalobcovi na úhradu spornej faktúry dlh vo

výške minimálne 15.000,00 Sk (497,90 eur); 3, V nadväznosti na vyššie uvedené, súd prvého stupňa
tiež pochybil, pokiaľ sa žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou čiastočnej úhrady pohľadávky žalobcu
žalovaným, ktorú úhradu žalovaný vykonal na faktúru č. 460179 dňa 21.12.2007 vo výške 142.403,00
Sk (4.726,91 eur), kedy nastupujú účinky predpokladané zákonným ust. § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Je totiž potrebné zdôrazniť, že za uznanie nepremlčaného záväzku sa považuje aj právny

úkon - čiastočné plnenie záväzku, ktoré má účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že
plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku; 4, V prejednávanej veci žalovaný nenamietal, že zo strany
žalobcu tovar nebol dodaný a ani neuviedol žiadny dôvod, prečo mal za to, že dlh splnil (súd ani
nezisťoval dôvod tvrdenia žalovaného). Žalovaný dňa 21.12.2007 aj čiastočne splatil svoj záväzok na
zaplatenie kúpnej ceny, kedy v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka platí vyvrátiteľná právna

domnienka, že žalovaný uznáva kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve ako platne dohodnutú a uznáva
záväzok na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny. Žalovaný vychádzajúc aj z obsahu spisu doposiaľ
žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by neuznával zvyšok dlhu, neuviedol.

5. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť v ďalšom konaní

predovšetkým doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného v intenciách odvolacieho súdu, vyzvať
účastníkov aj na dokladovanie svojich tvrdení a v nadväznosti na zistené skutočnosti posúdiť, či
čiastočnou úhradou faktúry dňa 21.12.2007 nastali účinky predpokladané zákonným ustanovením §
407 ods. 3 Obchodného zákonníka a to v nadväznosti aj na účtovnú evidenciu žalovaného uvádzanú
v podaní zo dňa 28.4.2008.

6. Súd prvej inštancie na základe záväzných pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, na základe
čoho zistil, že : 1, žalovaný nepreukázal ním tvrdenú čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu v sumách
1.178,- Sk dňa 11.1.2007 a 2.973,50 Sk dňa 19.1.2007 a 2, listom zo dňa 24.4.2008 žalovaný sám uznal,
že mu ostáva doplatiť 15.000,- Sk.

7. Ohľadom vyvrátiteľnej domnienky podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovaný žiadnymi tvrdeniami nepreukázal skutočnosť, že bol v presvedčení, že plnením
zo dňa 21.12.2007 vykonal celú platbu, zaplatil celú kúpnu cenu, čo následne vyvrátil aj písomnými
prejavmi, okrem iného odsúhlasením zostatkov zo dňa 24.4.2008. Žalovaný ani na základe výzvy súdu

na zdokladovanie tvrdených skutočností nepredložil žiaden dôkaz a neuviedol skutočnosti, ktorými by
poprel žalobou uplatnený nárok podľa § 407 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov
podľa názoru súdu žalovaný nepreukázal tvrdené skutočnosti, t.j. že zaplatením časti kúpnej ceny bol
v tom, že zaplatil celú kúpnu cenu a nepreukázal ani to, že by ďalším správaním poprel, že neuznáva
zvyšnú časť peňažného dlhu proti žalobcovi.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi danými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. T.j. namietal, že : 1, súd prvej inštancie dospel nazáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 2, súd vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 9 až 12
tohto odôvodnenia. Žalovaný vo svojom odvolaní síce vo všeobecnosti tvrdí, že odvolanie podáva voči

celému rozsudku, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že v skutočnosti sa odvoláva iba voči výroku
I a III rozsudku (t.j. nie voči čiastočnému zastaveniu konania o zaplatení časti úrokov z omeškania za
obdobie od 4.4.2006 do 22.12.2007).

9. Žalovaný poukázal nato, že predmetom konania je doplatok faktúry žalobcu č. 460179, vystavenej

na 5.362,62 eur a splatnej dňa 3.4.2006. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dňa 21.12.2007 uhradil
4.792,92 eur a v roku 2008 došlo k elektronickej komunikácii medzi stranami sporu, podľa ktorej žalobca
ako dlžnú sumu uvádzal už iba sumu 497,90 eur, následne nato komunikácia skončila a žalovaný mal
zato, že všetko je v poriadku. Z uvedeného dôvodu žalovaného veľmi prekvapilo podanie žaloby.

10. Žalovaný tiež dodal, že podal námietku premlčania, pričom súd prvej inštancie to uznal a žalobu

zamietol. Následné rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel nepovažuje žalovaný za
správne a odmieta ho, pretože o uznaní dlhu pri čiastočnom plnení podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníkanemožnohovoriť,akzovzájomnejkomunikáciemedzistranamivyplýva,ženejdeouznanieaj
zvyšku záväzku. K tomuto žalovaný namietal, že z komunikácie v roku 2008, ktorá neviedla k žiadnemu
záveru, jasne vyplýva, že žalovaný dal konkludentne dostatočne najavo, že úhrada pohľadávky je

konečná. Na potvrdenie opodstatnenosti svojho stanoviska žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 28. apríla 2011, č.k. 23 Cdo 1336/2010-141.

11. Žalovaný tiež namietal, že pokiaľ bol žalobca presvedčený o správnosti svojej pohľadávky, tak mal
povinnosť ju zažalovať do 4 rokov od splatnosti faktúry a to najneskôr do 4.4.2010, preto keď bola žaloba

podaná až v roku 2011, tak nárok žalobcu je jednoznačne premlčaný.

12. Podľa žalovaného žalobca sám presne nevie, kedy začala nová premlčacia lehota plynúť, o čom
svedčí aj to, že by si musel uplatniť úrok z omeškania od nového začatia plynutia premlčacej doby a nie
od 4.4.2006. Uplatňovaním si úroku od dátumu pôvodnej splatnosti znamená, že nedošlo k plynutiu

novej premlčacej doby.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril svojim podaním zo dňa 8.4.2019 tak, že navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať právo na nahradenie trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým

zisteniam, ktoré náležite právne posúdil, preto podľa neho nie sú naplnené žalovaným uvedené
odvolacie dôvody.

14. Podľa žalobcu žalovaný nesplnil svoje dôkazné bremeno v tom zmysle, žeby vyvrátil zákonnú
domnienku uznania záväzku čiastočným plnením podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Nekonanie žalovaného po jeho čiastočnej úhrade dňa 21.12.2007, podľa žalobcu nie je možné
považovať za naplnenie vyvrátiteľnej domnienky o uznaní záväzku.

15. K žalovaným označenému judikátu Najvyššieho súdu ČR žalobca uviedol, že tento judikát nie
je možné na danú vec aplikovať, pretože išlo o inú skutkovú situáciu. Konkrétne poukázal nato, že

v spomínanom konaní žalovaný ako objednávateľ hneď po prevzatí diela žiadal zľavu z ceny diela
a ešte pred vykonaním čiastočnej úhrady došlo k rozsiahlym rokovaniam strán, z ktorých bolo zrejmé,
že zo strany objednávateľa nedôjde k celkovej úhrade diela. Naproti tomu v tomto konaní žalovaný voči
fakturácii nič nenamietal, pričom pred vykonaním čiastočnej úhrady 4.726,90 eur (dňa 21.12.2007) a ani
ponejžalobcovineoznámil,žekúhradezostatkufaktúrynedôjde.Žalobcanapodporusvojhostanoviska

v súvislosti s dôkazným bremenom žalovaného (preukázanie vyvrátenia domnienky podľa § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka) poukázal na 2 judikáty a to na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.5.2003
sp. zn. 29Odo 180/2003 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.8.2004 sp. zn. 32Odo 1160/2003.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie (vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 15.11.2013
to uviedol aj odvolací súd), tak nespornými vo veci samej boli nasledovné skutočnosti : 1, žalobca
na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar dňa 28.3.2006 a že faktúrou č. 460179
zo dňa 27.3.2006, splatnou dňa 3.4.2006 a doručenou žalovanému vyfakturoval dodaný tovar v cene
161.554,50 Sk (5.362,63 eur) a 2, žalovaný uhradil časť faktúry č. 460179 dňa 21.12.2007 vo výške

142.403,00 Sk t.j. v sume 4.726,91 eur. Žalovaný v odvolacom konaní už nenamietal uskutočnenie ním
tvrdených 2 čiastočných platieb (1.178,- Sk dňa 11.1.2007 a 2.973,50 Sk dňa 19.1.2007).

20. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo pre rozhodnutie vo veci samej podstatným právne
uzavrieť,čiplneniežalovanéhodňa21.12.2007(čiastočnáúhradafaktúryvsume4.726,91eur)jemožné

považovať za uznanie zostatku záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Toto je podstatné
z dôvodu, že žalovaný na svoju obranu vzniesol námietku premlčania.

21. Podľa § 407 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka : „(1) Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie
nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová

premlčacia doba ohľadne tejto časti. (3) Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“

22. Čiastočné plnenie podľa § 407 ods. 3 Občianskeho zákonníka má účinky uznania záväzku len za
splnenia zákonnej podmienky, že možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku.

Pre posúdenie splnenia tejto podmienky je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Nie
je potom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku.
Pri čiastočnom plnení je preto namieste obozretnosť dlžníka. Ak nechce svojím čiastočným plnením
spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že
hoci to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať následky uznania zvyšnej časti záväzku.

Ak dlžník zaplatí časť záväzku, ktoré spôsobí uznanie zvyšku dlhu, nemôže po jeho zaplatení namietať
premlčanie dlhu.

23. Ako to zistil súd prvej inštancie, tak z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutočnosti.
Žalovaný dňa 21.12.2007 uhradil žalobcovi časť jeho pohľadávky v sume 4.726,91 eur. Žalovaný dňa

2.3.2008 zaslal žalobcovi svoje odsúhlasenie zostatkov za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2007, podľa
ktorého uvádza, že z faktúry žalobcu 460179 mu zostáva zaplatiť sumu 19.151,50 Sk (635,72 eur).
Žalovaný dňa 24.4.2008 zaslal žalobcovi nové odsúhlasenie zostatkov k faktúre 460179, podľa ktorého
mu zostáva doplatiť sumu vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur). Žalobca dňa 28.4.2008 zaslal žalovanému
oznámenie, že voči nemu stále eviduje ako neuhradenú sumu vo výške 19.151,50 Sk.

24. Žalovaný dňa 21.12.2007 uhradil žalobcovi podstatnú časť jeho pohľadávky vyúčtovanej faktúrou
č. 460179, pričom v čase tejto čiastočnej úhrady žiadnym spôsobom neupozornil žalobcu, že zostatok
jeho pohľadávky 635,72 eur mu neuhradí. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal (ani to netvrdil),
žeby žalobcu ku dňu čiastočnej úhrady upozornil, že mu jeho pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. 460179

neuhradí a logicky teda neuviedol ani žiadny konkrétny dôvod jej neuhradenia. V konaní navyše nebolo
žiadnym spôsobom preukázané a ani žalovaným tvrdené, žeby rozporoval opodstatnenosť pohľadávky,
ktorú si žalobca voči nemu vyúčtoval predmetnou faktúrou.

25. Vychádzajúc z výkladu k obsahu ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva (viď

ods. 23) a z okolností prípadu uvedených v predchádzajúcom odseku, teda súd prvej inštancie správne
rozhodol, ak čiastočnú úhradu záväzku žalovaným dňa 21.12.2007 uzavrel ako uznanie zostatku
záväzku. Táto skutočnosť (uznanie zostatku záväzku) zo zákona spôsobila, že od 21.12.2007 začalaplynúť nová 4 ročná premlčacia lehota, pričom žalobca podal svoju žalobu dňa 26.4.2011, t.j. ešte pred
jej uplynutím. Pohľadávky žalobcu uplatnená v tomto konaní teda nie je premlčaná.

26. Je potrebné uvedomiť si skutočnosť, že k predmetnému úkonu žalovaného (úhrada 4.726,91 eur),
t.j. k uznaniu záväzku došlo dňa 21.12.2007. Žalovaný na svoju obranu uvádza, že ku korešpondencii,
z ktorej by malo byť zrejmé, že neuznáva zostatok pohľadávky žalobcu, došlo až v priebehu roka
2008. Táto korešpondencia teda bola uskutočnená až dodatočne, t.j. až po platnom uznaní záväzku,
ku ktorému došlo dňa 21.12.2007.

27. V súvislosti s predmetnou korešpondenciou odvolací súd poukazuje na rozporné stanoviská
samotného žalovaného, keď vo svojom liste adresovanom žalobcovi zo dňa 2.3.2008 uznáva zostatok
záväzku vo výške 19.151.50 Sk a neskôr dňa 24.4.2008 už uvádza, že zostatok záväzku je iba 15.000,-
Sk. Ak mal žalovaný takéto rozdielne vyjadrenia, tak je otázne a nijako nepreukázené, aké bolo jeho
stanovisko k pohľadávke žalobcu ku dňu 21.12.2007, kedy došlo k uznaniu záväzku (dôkazné bremeno

v tomto smere je na žalovanom).

28.ŽalovanývosvojomodvolanípoukázalnavyššieuvedenýjudikátNajvyššiehosúduČeskejrepubliky.
V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so stanoviskom žalobcu, podľa ktorého ide o iný skutkový
stav ako je to v tomto prípade, t.j. toto rozhodnutie je pre rozhodnutie v tejto veci právne irelevantné.

Naproti tomu odvolací súd poukazuje na iný judikát, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 11.12.2007, sp. zn. 1Obo 123/2006, ktorý okrem iného konštatoval : „Dlžník svoj záväzok čiastočne
splnil a toto plnenie má účinky uznania aj zvyšku dlhu. Dlžník žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by
neuznával zvyšok dlhu, neuviedol. Možno teda dôvodne predpokladať, že zaplatením časti faktúr uznal
aj zvyšok dlhu. Právo navrhovateľa teda nie je premlčané.“

29. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).