Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806206712
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8806206712.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: REAL VT s.r.o., so sídlom Dr. C. Daxnera 86, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, právne zastúpeného zastúpeného JUDr. Igorom Lakatošom,
advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 875/200,
093 01 Vranov nad Topľou, proti povinnému: V. I., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Y. C. XXX, štátna
občianka SR, o vymoženie 159,33 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er/799/2006-11 zo
dňa 18.9.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto uznesenia.

Vdôvodochrozhodnutiauviedol,ženazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúciedoručeného
exekútorovi dňa 21.08.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5713 009245*, vydaného Okresným
súdom Vranov nad Topľou dňa 26.09.2006, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Stanislav

Moskvič. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je Notárska zápisnica
spísaná pred JUDr. Valériou Zahorjanovou, notárkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, dňa 06.07.2006,
sp. zn. N/149/2006, NZ 26864/2006. V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Q. U.,
splnomocneného povinným, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Na základe zmluvy o pôžičke č. P252/2006, uzavretej dňa 15.05.2006, oprávnený poskytol
povinnému pôžičku vo výške 4.000,-Sk pričom povinný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť, vrátane úrokov.

Súčasťou predtlače zmluvy o pôžičke bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil
tam uvedeného Q. U. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného
uznal záväzok z tejto zmluvy o pôžičke tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom
dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Na základe takto
udeleného splnomocnenia uznal Q. U. dlh za povinného voči oprávnenému. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám alebo

dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne. Ak Q. U. bol splnomocneným zástupcom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v
rozpore so zákonom, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore
so záujmami
povinného a taktiež nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 3 dní od spísania
notárskej zápisnice) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice.

Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku
nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadnýzáväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok
v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase
uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno

ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu)
vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať zástupcu, pretože tento
bol už určený v predtlači zmluvy o pôžičke a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne spolu úzko
spolupracujú. Spôsob, akým bol zástupca ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený,
jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana

vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o pôžičke, musel prijať
oprávneným vopred vybraného zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom
povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť
rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o pôžičke ako celok.
Prvostupňový súd preto považuje takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného
a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ. Z tohto dôvodu exekučný

titul - notárska zápisnica, spísaná Q. U., je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej
proti povinnému. Prvostupňový súd dospel k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a preto exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Keďže súd prvého stupňa
nemal v čase rozhodnutia k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie súdnym exekútorom rozhodol tak, že

o nich rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že prvostupňový súd
nedostatočne skúmal a zisťoval okolnosti uzatvorenia zmluvy o pôžičke, nakoľko dlžník mal právo
ustanoviť si ním zvoleného zástupcu, čoho dôkazom sú zmluvy o pôžičke uvádzané v prílohe. Rozpor

medzi záujmami zástupcu a zastúpeného však nemusí byť všade tam, kde obaja majú účasť na
tom istom právnom vzťahu. Má za to, že v zmluve o pôžičke priamo vyslovený súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na
transformáciu tohto súhlasu do notárskej zápisnice, a na tomto základe spísaná notárska zápisnica
spĺňa všetky predpoklady stanovené v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a je podkladom na

základe ktorého možno v zmysle Exekučného poriadku vykonať exekúciu. Toto tvrdenie podporuje
aj fakt, že notárska zápisnica spísaná rovnako na základe plnej moci udelenej povinnou osobou
v zmluve o pôžičke, s tým, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice bol rovnako udelený
splnomocnencom, ktorý bol na udelenie tohto súhlasu výslovne splnomocnený sa stalo podkladom
pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Vranov nad Topľou dňa

26.9.2006. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa odvolaniu nevyhovela a rozhodla o predložení veci odvolaciemu súdu (č.
l. 22 spisu). Z týchto dôvodov vec bola odvolaciemu súdu predložená zodpovedajúco ust. § 374 ods.
4 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonanéhosúdomprvéhostupňa(§213ods.3,4,5O.s.p.),apretobeznariadeniapojednávania(§214
ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať napadnuté uznesenie z iných

dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by boli vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právnyúkon,oktorýide,aniten,záujmyktorésúvrozporesozáujmamizastúpeného.Samotnámožnosť
existencie rozporu so záujmami zastúpeného nestačí, pretože rozpor musí existovať.

Rozpor so záujmami zastúpeného je však daný v prípade, keď vopred určený zástupca uvedený vo

formulárovej spotrebiteľskej zmluve zastupuje veriteľa opakovane aj v iných spotrebiteľských zmluvách,
čo je treba považovať za dôkaz blízkych vzťahov veriteľa a zástupcu dlžníka. Zástupca, ktorý túto funkciu
vykonáva po dohode s veriteľom opakovane pri zastupovaní viacerých dlžníkov, zastupuje v konečnom
dôsledku aj veriteľa, jeho záujmy, ktoré boli uvedené v obsahu plnej moci.Notárska zápisnica v preskúmavanej veci spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre exekučný
titul (§ 41 ods. 2, písm. c/ Exekučného poriadku).

Pri zastupovaní dlžníka povinného pri spisovaní notárskej zápisnice však došlo k zjavnému porušeniu
citovaného § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba,
ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt rozporu vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Q. U. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu

zo strany povinného, pričom súdu sú známe aj ďalšie spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi terajším
oprávneným a inými spotrebiteľmi, ktoré obsahovali totožné splnomocnenie pre toho istého zástupcu.
Existencia takýchto spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z ďalej uvedených rozhodnutí Ústavného súdu
SR a Najvyššieho súdu SR.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 25.11.2010 spisovej značky

3Cdo63/2009 „aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje takzvaná prezumpcia
správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych
podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), ďalším sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice“.

Notárska zápisnica ako verejná listina, pokiaľ nemá tieto zákonom stanovené náležitosti, nie je
spôsobilým exekučným titulom.

Zásadný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu v preskúmavanej veci má posúdenie skutkových
a právnych záverov preskúmavaného uznesenia, týkajúcich sa tvrdenia, že notárska zápisnica z dňa
6.7.2006 je nespôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok. Nespôsobilosť tejto notárskej

zápisnicebyťexekučnýmtitulomvpreskúmavanejvecijedôsledkomneplatnostisplnomocneniadaného
povinnou pre Q. U. v zmluve o pôžičke zo dňa 15.5.2006.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje v prvom rade na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
23.11.2011 č. k. I.UD456/2011-19, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to napríklad aj na účely zistenia existencie
zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ak
neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho,
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

V nadväznosti na takéto uznesenie Ústavného súdu SR zaujal stanovisko k tejto problematike aj
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvovecispisovejznačky2Cdo263/2010zdňa21.12.2011.„Podstatnou
skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a
všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu
výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný

záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok
v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v
čase uznania, pretože neistý záväzok budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Navyše nemožno
ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec
v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere,

vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací súd považuje
za neplatné. Povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne
obmedzená natoľko, že pri možnejjedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už
vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec
hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec

bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda
plnomocenstvo udelené platným spôsobom nebolo, nemohol neskorší právny úkon uskutočnený
„splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene
ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného
právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom,

na základe ktorej by oprávnenej či povinnej/povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla
v rámci exekúcie domáhať“.

Odvolací súd dáva do pozornosti aj časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR spisovej značky
2ÚS 499/2010 a 2ÚS 489/2010, podľa ktorého „...Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny
predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať s súlade s celkovým účelom právneho

predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení
exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným
aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z
ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v jeho v rozhodnom znení, vyplýva viacero dôvodov,

kvôli ktorým exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve
od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví,
napríklad v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal
vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v
rozhodnom znení), alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným
titulom dodatočne zaniklo (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak
už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), pričom tento zákonodarcom

explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napríklad,
ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení
a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné
osoby a pod.)...“.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení potvrdil.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že o trovách konania bude
rozhodovať prvostupňový súd po právoplatnosti tohoto uznesenia. V súlade

s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súčasne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.