Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010498
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918010498.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

2.7.2019

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. X. , nar. XX.XX.XXXX v P. N., trvale bytom
P. N., Y. XXXX/X, prechodne bytom I. 2

j e v i n n ý , ž e

ako zákonný otec si od mesiaca október XXXX až doposiaľ neplní pravidelne z nedbanlivosti, a to

v mieste bydliska ako aj inde vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi N. Č., nar. X.X.XXXX, ktorá mu
vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a zároveň mu bola uložená aj rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/420/2015 zo
dňa 27.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2016 prispievať na výživu svojho mal. syna
mesačne sumou 100,- €, a to vždy do prvého dňa toho, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky S.
S., rod. I., čím mu takto za obdobie od 2.10.2016 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 3.200,-
€, pričom za takýto čin bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a to Trestným

rozkazom vydaným sudcom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. 5T/128/2016 zo dňa 1.12.2016
právoplatným dňa 2.10.2017, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 4 (štyri)
mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 3.10.2018,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného a
činuvedenývodseku1spáchalzávažnýmspôsobomkonania-podlhšíčas,hocibolvpredchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch za trestný čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere
2 (dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 11.9.2018 obžalobu na obžalovaného K. X.
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom

základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Konajúci súd vydal dňa 17.9.2018 trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného K. X. vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy a podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona
uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinený proti trestnému rozkazu podal včas odpor, v ktorom uviedol, že si je vedomý, že neplatí výživné
a celá táto situácia je pre neho hanba, uviedol, že chce aby pojednávanie bolo vytýčené po 23.10.2018,
pretože vtedy bude mať finančné prostriedky, z ktorých bude môcť uhradiť všetko zameškané výživné.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.

Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že je pravdou, že neplatil výživné na syna Y. bývalej družke
S. S. od októbra 2016, pretože bol nezamestnaný, nemá žiaden príjem, iba čo zarobí na príležitostných
brigádach, pokiaľ mal pravidelný príjem tak výživné platil, ale odkedy je nezamestnaný tak výživné nemá

z čoho platiť, uvedomuje si, že už má kvôli výživnému aj exekúciu, uviedol, že mu je ľúto tejto situácie.
Na hlavných pojednávaniach vzhľadom k prísľubom obžalovaného a žiadostiam o odročenie hlavného
pojednávanie s tým, že dlžné výživné uhradí, súd v podstate nevykonal jeho výsluch, pričom posledné
pojednávanie sa uskutočnilo na žiadosť obžalovaného v jeho neprítomnosti, preto súd iba prečítal jeho
výpoveď z prípravného konania.

Z výsluchu svedkyne S. S.j, k rukám ktorej má uhrádzať obžalovaný pravidelné výživné, vyplynulo, že
obžalovaný neplatí výživné na syna od začiatku októbra 2016 až doposiaľ, iba dvakrát uhradil sumu po
100,- €, uviedla, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za taký istý trestný čin, pričom od odsúdenia
až na dva prípady, kedy zaplatil po 100,- €, a to v novembri 2016 a februári 2017, iba stále sľubuje, že

dlžné výživné vyplatí, čo sa nestalo. Svedkyňa uviedla, že ona a jej syn núdzou netrpia, je zamestnaná,
resp. bola na materskej dovolenke, ale svojmu synovi zabezpečuje všetko, čo potrebuje. Uviedla, že
od apríla 2017 poberala z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach náhradné výživné, ale v
apríli 2018 sa presťahovala k svojmu priateľovi do Trebišova a vyplácanie náhradného výživného jej
bolo pozastavené. V júli 2018 sa vydala za svojho priateľa, preto náhradné výživné jej stopli.

Z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/420/2015 zo dňa 27.4.2016 právoplatného
16.5.2016, vyplýva, že bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti
k maloletému dieťaťu, a to Y. X., nar. X.X.XXXX, pričom otec sa zaviazal prespievať na výživu syna
sumou 100,- € mesačne, vždy do prvého dňa mesiaci vopred k rukám matky počnúc 8.12.2015.

Z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9P/244/2016 zo dňa 23.8.2017 vyplýva, že bol
zmenený vyššie citovaný rozsudok okresného súdu sp. zn. 9P/420/2019, pričom otec bol zaviazaný
prespievať na výživu maloletého syna sumou 100,- € mesačne, vždy do prvého dňa v mesiaci vopred
do rúk matky.

Z rodného listu vydaného Matričným úradom Mestskej časti Košice - Šaca 8.2.2013 vyplýva, že Y. X. sa
narodil X.X.XXXX a jeho otcom je K. X., nar. XX.X.XXXX.

Z potvrdenia materskej školy, ul. Hviezdoslavova v Trebišove zo dňa 14.6.2018 vyplýva, že dieťa Y. X.,

nar. X.X.XXXX navštevuje ich materskú školu, a to od 2.9.2017.

Z návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom vyplýva, že vo veci
oprávneného Y. X., nar. X.X.XXXX zastúpeného zákonnou zástupkyňou S. I., proti povinnému K. X., ako
aj z upovedomenia o začatí exekúcie, vyplýva, že sa vedie exekučné konanie na vymoženie sumy vo

výške 1.477,42 € titulom dlžného výživného.Z vkladov v hotovosti vydaných L. Bankou vyplýva, že v prospech účtu S. S. bola X.X.XXXX a 2.11.2017
zaplatená suma vždy vo výške 100,- €.

Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za roky 2016 a 2017 vyplýva, že S. S. poberala na maloletého
syna v roku 2016 a 2017 mesačne sumu 23.52 €, za rok 2018 od januára do apríla vrátane vždy sumu
23,68 €.

Z potvrdenia o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné za rok 2017 vyplýva, že poberala
náhradné výživné od mesiaca apríl do mesiaca október 2017 vrátane mesačne po 100,- €, za rok 2018
od mesiaca január do mesiaca apríl vrátane tak isto vždy sumu 100,- € mesačne.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ trikrát odsúdený, v roku 2013
v dvoch prípadoch, a to Okresným súdom Nitra pre prečin podvodu, v druhom prípade išlo o súhrnný

trest odňatia slobody, pričom tento trest vykonal a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, naposledy
bol odsúdený Okresným súdom Košice - okolie, a to trestným rozkazom, právoplatným 20.10.2017 pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kde mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom na jeden rok, pričom skúšobná doba tohto
odsúdenia uplynula dňa 3.10.2018.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel
k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, pretože od začiatku mesiaca október
2016 až do dňa rozhodnutia, t. j. 2.7.2019 neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi Y. X., hoci

tak bol povinný na základe rozsudku Okresného súdu Košice, právoplatného 16.5.2016, keď mal na
základe tohto plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- € mesačne, vždy do prvého dňa toho
ktorého mesiaca k rukám matky S. S., rod. I., a vznikol mu dlh od 2.10.2016 do dnešného dňa vo výške
3.200,- €, keďže uhradil dva mesačné splátky po 100,- €.

Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tohto trestného činu sa dopustil napriek tomu,
že tento spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvoch rokoch za trestný čin odsúdený a tohto konania sa
dopustil závažnejším spôsobom, keď neplatil dlžné výživné po dlhší čas.

Obžalovaný v prípravnom konaní sa priznal k spáchaniu skutku, ľutoval ho, túto ľútosť prejavil aj v rámci

podaného odporu proti trestnému rozkazu.

Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčený svedkyňou S. S., ktorá potvrdila, že dlžné výživné od
októbra 2016 až doposiaľ neuhrádza s výnimkou dvoch mesiacov, keď zaplatil dvakrát po 100,- € na
výživnom v prospech maloletého syna Y.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaný svoju povinnosť plniť výživné na maloletého
syna od októbra 2016 až doposiaľ neplní s výnimkou dvoch mesiacov, obžalovaný v konaní opakovane
žiadal o odročenie hlavného pojednávanie s tým, že celé dlžné výživné uhradí, sľuboval a tvrdil, že má
nájdené zamestnanie, resp. tvrdil, že dlžné výživné do ďalšieho dátumu pojednávania uhradí, čo sa však

nestalo, súd z uvedených dôvodov v záujme maloletého syna, aby táto povinnosť bola splnená zo strany
obžalovaného, vzhľadom k prísľubom obžalovaného odročoval opakovane, vzhľadom k uvedenému
súd výsluch obžalovaného nevykonal, rozhodol až na hlavnom pojednávaní 2.7.2019, keď obžalovaný
žiadal, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, čo súd učinil. Aj v tomto prípade obžalovaný
ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto poslednom hlavnom pojednávaní, keď tvrdil, že nastúpil do

zamestnania a počas pracovného týždňa, vzhľadom k tomu, že do práce nastúpil iba pred krátkym
časom, nemôže čerpať dovolenku a nemôže sa zúčastniť hlavného pojednávanie a tvrdil, že dlžné
výživné čím skôr uhradí. Preto súd rozhodol, že hlavné pojednávanie sa uskutoční v neprítomnosti
obžalovaného podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, ktorý žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by okrem dvoch mesiacov od októbra 2016 doposiaľ dlžné výživné uhradil.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa priznal k
spáchaniu skutku a oľutoval ho, tak isto jednu priťažujúcu okolnosť, a to že za trestný čin bol v minulosti
odsúdený,pretoneupravovaltrestnúsadzbu,atodolnúanihornúhranicu aukladaltrestodňatiaslobody
podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. v rozpätí od 1 do 5 rokov a uložil obžalovanému trest

odňatia slobody vo výmere 2 rokov, domnievajúc sa, že takýto trest je z hľadiska ochrany spoločnosti,
ako aj z hľadiska potreby pôsobiť na páchateľa za dostatočný a keďže v posledných 10 rokoch pred
spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, pre výkon trestu odňatia slobody ho
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach.