Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204102
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1222204102.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov
JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Q. Š., G.. XX.X.XXXX, B. X,
K., proti žalovaným: X/ T.. Z. Š., G.. XX.X.XXXX, M. XXX/XX, K., X/ A. Š., G.. X.XX.XXXX, M. XXX/
XX, K., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Miletičova 23, Bratislava, o
nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanej 1/, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava II č. k. 9C/56/2022-30, zo dňa 26.8.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V odôvodnení uviedol že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.8.2022 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec: K., zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. X, nachádzajúci sa na X. O., vchod: M. XX, v bytovom dome
so súpisným číslom XXX postavenom na parcelách registra „R., O. Č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/
X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve XXXX/
XXXXXX (ďalej „predmetná nehnuteľnosť“), patria do dedičstva po poručiteľovi B. Š., G.. XX.X.XXXX,
J. XX.X.XXXX, M. XX, K.. Následne žalobca 18.8.2022 doručil návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal žalovanej 1/ nakladať s

predmetnými nehnuteľnosťami, najmä aby ich nepreviedla do vlastníctva iného, nedarovala, nezaťažila
záložným právom alebo iným vecným bremenom, nevložila do obchodnej spoločnosti alebo družstva,
neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná 1/ sa pokúša darovacou

zmluvou previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom zo žaloby podanej 11.8.2022
vyplýva spornosť výlučného vlastníctva žalovanej 1/ k predmetnej nehnuteľnosti (spornosť vlastníctva
žalovanej 1/ k predmetnej nehnuteľnosti vidí v tom, že predmetom dedičského práva po poručiteľovi
nebolo majetkové právo - podiel v bytovom družstve k predmetnej nehnuteľnosti, pričom neskôr
predmetnú nehnuteľnosť žalovaná 1/ rade odkúpila od bytového družstva do svojho výlučného
vlastníctva). Z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnúť ochranu (pozn. súdu: žalobca v ďalšej

časti svojho návrhu uvádza, že má ísť o ochranu nadobúdateľa nehnuteľnosti, prípadne o ochranu
žalobcu samotného) a to prostredníctvom uloženia zákazu žalovanej 1/, na základe ktorého by
nemohla nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Vzhľadom na prebiehajúcu zmenu v osobe vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti môže uvedená zmena vlastníctva ohroziť výkon prípadného budúceho
súdneho rozhodnutia vo veci samej a to aj vzhľadom na princíp ochrany dobromyseľného nadobúdateľa.
Žalobca taktiež v návrhu uviedol, že keby došlo k zmene v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti,

došlobyikzmareniuúčelusúdnehokonaniavovecisamejažalobcabysamoholdomáhaťužlennároku
na náhradu škody. Preto za účelom dočasnej úpravy pomerov, a to najmä zachovania statusu quo,navrholvydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanej1/zákaznakladaťspredmetnou
nehnuteľnosťou, vo vzťahu ku ktorej sa domáha určenia, že patrí do dedičstva po poručiteľovi. Záverom
dodal,ževydanímneodkladnéhoopatrenianedôjdeknarušeniupomerovnastranežalovaných,nakoľko

bude obmedzená iba ich dispozícia s danou vecou, pričom existencia ich vlastníckeho práva nebude
ohrozená.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde

sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma,
alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca
tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovanej, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú
ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera

osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup
predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C. s. p.), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu

neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu
v prípade potreby.

4. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok
konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nielen

faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi
súdom, t. j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho
ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

5.Žalobcamusíopísanímrozhodujúcichskutočnostípresvedčiťopotrebenariadiťneodkladnéopatrenie

v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce
skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,

ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je
otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí

súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a
otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha
niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne

dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených
listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

6. Na základe obsahu spisu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú
dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca síce
osvedčil, že inicioval súdne konanie vo veci samej, ktorého predmetom je určenie, že predmetnánehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, avšak ak by aj súd v predmetnom konaní bol rozhodol,
že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, v zmysle § 209 C. m. p. by sa
hodnotamajetkovéhoprávakpredmetnejnehnuteľnostirozdelilaveriteľomdovýškyichneuspokojených

pohľadávok bez zreteľa na zánik neuspokojených pohľadávok veriteľov voči dedičom. Až následný
prebytok by súd prejednal ako dedičstvo. Preto bol toho názoru, že iniciovať konanie o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva by mohla iba osoba, ktorá by mohla mať zo súdneho rozhodnutia
prospech, teda osoba neuspokojeného veriteľa. A táto osoba by súčasne preukázala aj existenciu
bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je nevyhnutná pre vydanie neodkladného opatrenia. V dedičskom

konaní si uplatnilo pohľadávky 20 veriteľov v celkovej hodnote 6.090.484,84 eura (t. j. 183.481.946,40,-
Sk), z ktorých bola uspokojená časť pohľadávok veriteľov vo výške 1.558.358,13 eura (t. j. 46.947.097,-
Sk). Nakoľko dedičstvo po poručiteľovi bolo predĺžené (- 3 572 258,36 eura) a z okolnosti prípadu je
zrejmé, že ani prípadné dodatočné rozdelenie majetku poručiteľa by neuspokojilo všetkých veriteľov v
plnej miere (a nieto ešte aby vznikol prebytok dedičstva), súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva (pretože jeho pozícia sa

nemôže zlepšiť ani v prípade, ak by súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel). Z rozhodovacej činnosti
najvyššieho súdu taktiež vyplýva, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži
potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov (rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Na základe uvedeného mal za zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v danej situácii nemôže osvedčiť ochrany akých svojich
práv sa domáha. Aj ďalšie v návrhu uvedené tvrdenie žalobcu (že v prípade, ak by súd nenariadil
neodkladné oparenie a došlo by k zmene v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, mohol by sa
domáhať už iba náhrady škody) je nesprávne, nakoľko ako bolo uvedené už vyššie, žalobca (aj v prípade

určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva), nie je osobou, ktorá by z dodatočného rozdelenia majetku
veriteľom poručiteľa mala alebo mohla mať akýkoľvek prospech a tým pádom nie je ani osobou, ktorej by
mohla vzniknúť akákoľvek škoda. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal naliehavý právny záujem na tom, aby súd
zakázal žalovanej 1/ disponovať predmetnou nehnuteľnosťou, pretože žiadnym spôsobom neosvedčil,

že mu reálne a bezprostredne hrozí ujma. V návrhu uvedené skutočnosti nie sú postačujúcimi na
preukázanie existencie dôvodnej obavy vzniku akejkoľvek (hoci aj iba potenciálnej) ujmy. Žalobca teda
neuniesol bremeno tvrdenia, keď súdu neosvedčil v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tvrdené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia.

7. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností mal
súd prvej inštancie za to, že je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného
opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods.
1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 228 ods. 1, ods.
2 C. s. p. a § 209 C. m. p. zamietol. Keďže ide o návrh neodkladného opatrenia, ktorý nekonzumuje

vec samú, o trovách konania nerozhodoval.

8. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g) a h)
C. s. p. a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a zakázať žalovanému 2/ nakladať
s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä aby ich nepreviedol do vlastníctva iného, nedaroval, nezaťažil

záložným právom alebo iným vecným bremenom, nevložil do obchodnej spoločnosti alebo družstva,
neprenajal alebo iným spôsobom nescudzil alebo nezaťažil, a to až do právoplatného skončenia veci
samej sp. zn. 9C/56/2022. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho
odvolania(§393ods.2C.s.p.)bolanámietka,ženapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieneobsahuje
náležitosti rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 C. s. p. a odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je

presvedčivé, pričom súd prvej inštancie dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 191 C. s. p.

9. Namietal, že napadnuté uznesenie obsahuje vecné odôvodnenie len v odseku 21 a popiera jeho
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov,

a obranou proti takému uplatneniu. Prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil svoje uznesenie, keďže
v napadnutom uznesení z 26.8.2022 absentuje dostatočné odôvodnenie k skutočnostiam, na ktoré
detailne poukazoval vo svojich podaniach či v žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené, má za to, že súdprvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Zastával názor, že v konaní boli preukázané všetky skutkové a právne okolnosti uvádzané žalobcom
v žalobe (doručenej súdu 11.8.2022) o určenie, že vec (nehnuteľnosť) patrí do dedičského konania sp.
zn. D 1119/94, Dnot 275/94 vedeného na Notárskom úrade (súdnej komisárky) JUDr. Jany Mikušovej
po poručiteľovi: B. Š., G.Ý. XX.X.XXXX, J. XX.X.XXXX, G. K. M. XX, K., štátny občan SR a skutkové
a právne okolnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení návrhu žalobcu

na zmenu žalovanej 1/ na žalovaného 2/ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (doručeného
súdu 8.9.2022) a teda predpoklady podľa § 325 ods. 1), ods. 2 písm. c) a § 326 C. s. p. Úvahu súdu
prvej inštancie v napadnutom uznesení, kde viaže aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie, že
vec patrí do dedičstva na osobu neuspokojeného veriteľa, považoval za nesprávnu. V zmysle ustálenej
súdnej praxe medzi majetkové práva dedičov patrí dedičské právo dedičov (teda aj žalobcu), ktoré
sa týka právneho predchodcu - poručiteľa bez ohľadu na stav dedičstva - veľkosť a hodnotu majetku,

resp. prípadnú predĺženosť dedičstva. Okolnosť hodnoty čistého majetku poručiteľa nemá žiadny súvis
a relevanciu vo vzťahu k majetkovému dedičskému právu dedičov (žalobcu) a k aktívnej legitimácii
dediča (žalobcu) o určenie, že vec patrí do dedičstva. Ustanovenie § 209 C. m. p. upravuje zánik práv
neuspokojených pohľadávok veriteľov. Uvedeným ustanovením nie je nijako upravený zánik dedičského
majetkového práva dediča - žalobcu - vo vzťahu k majetku poručiteľa. Keďže v ďalšom ustanovení §

210 a nasl. C. m. p. je upravený postup pri objavení ďalšieho majetku poručiteľa (čo samozrejme nie
je tento prípad). Z uvedenej štruktúry koncepcie tvorby C. m. p. jednoznačne vyplýva, že zánik práv
dediča nie je nikdy viazaný na stav a hodnotu majetku poručiteľa. Ustanovenia o dedení (§ 460 až 487
Občianskeho zákonník) neviažu zánik dedičského majetkového práva na moment predĺženia dedičstva
po poručiteľovi. Preto úvaha súdu prvej inštancie o tom, že iniciovať konanie o určenie, že nehnuteľnosť

patrí do dedičstva by mohla iba osoba, ktorá by mohla mať zo súdneho rozhodnutia prospech, teda
osoba neuspokojeného veriteľa, nemá žiadnu oporu v zákone. Dedičstvo prejednávané v dedičskom
konaní D 1119/94, Dnot 275/94 by v žiadnom prípade nebolo predĺžené, keby žalovaná 1/ zahrnula
do dedičstva aj majetkové právo k družstevnému bytu (predmetnej nehnuteľnosti). Zákonný postup (§
471 Občianskeho zákonníka) upravujúci postup pri predĺženom dedičstve nijako neupravuje zánik práv

dedičov pri predĺženom dedičstve, naopak upravuje dohodu dedičov s veriteľmi. Hmotné aj procesné
práva dedičov vo vzťahu k majetku poručiteľa (v akejkoľvek hodnote a stave) zostávajú dedičom
nepretržite (okrem odmietnutia dedičstva samotnými dedičmi). Dôvodnosť právneho názoru žalobcu
je podporený navyše aj skutkovou okolnosťou o tom, že žalovaná 1/ sa počas dedičského konania D
1119/94, Dnot 275/94 chválila pred svedkyňou N. O. (G. XXXX) o tom, že s predmetnou nehnuteľnosťou

bude nakladať tak, aby nebola predmetom dedičského konania. Uvedená okolnosť svedčí o tom, že
žalovaná 1/ vyvíjala aktívne kroky k tomu, aby predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského
konania sp. zn. D 1119/94, Dnot 275/94. Navrhol, aby odvolací súd vykonal dôkaz výsluchom svedkyne
N. O. (G.. XXXX), J. X, K..

11. Mal za to, že preukázal naliehavosť právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,
keďže majetkové dedičské právo žalobcu voči majetku poručiteľa nie je dotknuté stavom, hodnotou,
predĺženosťou dedičstva poručiteľa. Jedná sa o dedičské právo, ktoré nie je viazané na čistú hodnotu
dedičstva. Zastával názor, že v konaní vo veci samej aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo jednoznačne preukázané, aby žalovaná 1/ nenakladala s predmetnou nehnuteľnosťou, vyplývajúca

z pravdivých a úplne opísaných rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, preukázaných dôkazov, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana s konkrétnym špecifikovaním neodkladného opatrenia,
ktoré vyplýva zo skutkových a právnych okolností vyplývajúcich zo žaloby a tiež z evidencie katastra,
z ktorej vyplýva skutočnosť o prebiehajúcom vkladovom konaní - plomba vyznačená na základe

V-25159/2022 (Darovacia zmluva) pri predmetnej nehnuteľnosti. Z evidencie katastra vyplýva tiež
skutočnosť o informatívnej poznámke, ktorá podľa § 228 ods. 2 C. s. p. spôsobuje, že výrok budúceho
(pozitívneho) právoplatného rozsudku by bol záväzný aj pre osobu, ktorej by sa týkal prípadný budúci
návrh na vklad vecného práva k tejto nehnuteľnosti. Medzičasom už došlo rozhodnutím katastrálneho
úradu V-25159/2022 z 23.8.2022 k zavkladovaniu vlastníckeho práva z darovacej zmluvy k predmetnej

(spornej) nehnuteľnosti zo žalovanej 1/ na žalovaného 2/, o čom svedčí výpis z katastra nehnuteľností
list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. aktuálny k 7.9.2022. Zo žaloby doručenej súdu 11.8.2022
o. i. vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Po poručiteľovi prebehlo dedičské konania sp.
zn. D 1119/94, Dnot 275/94 vedené na Notárskom úrade (súdnej komisárky) JUDr. Jany Mikušovej,ktoré skončilo uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. D 1119/94-342, Dnot 275/94, zo dňa
22.2.2002, právoplatným 31.5.2002, ktorým súd vykonal rozvrh výťažku speňaženia poručiteľa medzi
rôznych veriteľov zo sumy 46.947.097,- Sk. Z obsahu dedičského spisu sp. zn. D 1119/94, Dnot 275/94

vedeného na Notárskom úrade (súdnej komisárky) JUDr. Jany Mikušovej jednoznačne vyplýva, že
predmetom dedičského konania nebolo majetkové právo - podiel v bytovom družstve - k predmetnému
bytu. Predmetný byt neskôr žalovaná 1/ kúpila od bytového družstva, čo je zapísané pod Z.-XXXX/
XX zo dňa 29.5.2000 do výlučného vlastníctva 1/1, a to napriek tomu, že ku dňu úmrtia poručiteľa
29.9.1994, majetkové právo - podiel poručiteľa v bytovom družstve nebol prededený v dedičskom

konaní sp. zn. D 1119/94, Dnot 275/94 vedenom na Notárskom úrade (súdnej komisárky) JUDr. Jany
Mikušovej. V rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o dedičskom práve a prechode práv k
družstevnému bytu a v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka o družstve, teda v rozpore so
zákonom, nebolo majetkové právo poručiteľa B. Š. k predmetnému družstevnému bytu prejednané v
dedičskom konaní sp. zn. D 1119/94. Dnot 275/94, čím došlo k ukráteniu majetkových práv dedičov:
žalobcu 1/ (syna), žalovaného 2/ (syna), žalovanej 1/ (manželky a matky synov). Preto aj prevod

majetkových práv z družstva na žalovanú 1/ kúpou zapísanou pod Z.-XXXX/XX dňa 29.5.2000 v
priebehu dedičského konania po poručiteľovi B.. B. Š. (kde samotné rozhodnutie súdu o dedičskom
práve má deklaratórny účinok spätne ku dňu smrti 29.9.1994) nemohol spôsobiť prevod vlastníckeho
právo vo výlučnom spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku na žalovanú 1/, keďže také majetkové právo
nebolo možné previesť v súlade so zákonom, keďže tomuto prevodu vlastníckeho práva nepredchádzal

prechod práv v dedičskom konaní po poručiteľovi B.. B. Š.. Až po prejednaní dedičského práva o
prechode práv poručiteľa na dedičov (synov a manželku) k predmetnému družstevnému bytu (v súlade
s Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom) mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
(majetkových práv dedičov k družstevnému bytu) z dedičov (synov a manželky) na konkrétnu osobu
(z okruhu synov a manželky). Vzhľadom na vykonanú zmenu v osobe vlastníka (Z.-XXXXX/XXXX)

zo žalovanej 1/ na žalovaného 2/ uvedená zmena vlastníctva evokuje ohrozenie výkon prípadného
budúceho súdneho rozhodnutia vo veci sp. zn. 9C/56/2022 a to aj vzhľadom na princíp ochrany
dobromyseľného nadobúdateľa, keďže žalovaný 2/ v snahe ochrániť predmetnú nehnuteľnosť pred
majetkovým nárokom (dedičským právom v predmetnom dedičskom konaní) môže previesť vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (napriek existencii informatívnej poznámky). V dôsledku

uvedeného je ohrozené i usporiadanie vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti titulom skutočností
preukázaných v žalobe sp. zn. 9C/56/2022. Keby došlo k zmene v osobe vlastníka predmetnej
nehnuteľnosti zo žalovaného 2/ na tretiu osobu, došlo by i k zmareniu účelu súdneho konania sp. zn.
9C/56/2022 a žalobca by sa mohol domáhať už len nároku na náhradu škody. Uložením neodkladného
opatrenia nedôjde k narušeniu pomerov na strane žalovaných 1/ a 2/, nakoľko bude obmedzená len

dispozícia žalovaného 2/ s danou vecou, pričom existencia ich vlastníckeho práva nebude ohrozená.
Zachovanie statusu quo sa inými menej obmedzujúcimi prostriedkami nedá dosiahnuť.

12. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. Bola názoru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

ako i odvolanie žalobcu sú nedôvodné, zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nie
sú dané. Uviedla, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej 1/nakladať s predmetným bytom. Návrh
odôvodnil tým, že žalovaná 1/ sa pokúša previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu, pričom podľa
názoru žalobcu zo žaloby vo veci samej vyplýva údajná spornosť výlučného vlastníctva žalovanej 1/ k

predmetnému bytu. Žalobca uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v žalobe vo
veci samej v podstate totožné tvrdenia, že predmetný byt bol podľa názoru žalobcu družstevným bytom
a podľa názoru žalobcu údajné majetkové právo poručiteľa B.. B. Š., G.. XX.X.XXXX, G. K. M. XX, K., J..
XX.X.XXXX (ďalej len „poručiteľ”) malo byť predmetom dedičského konania po poručiteľovi. Na týchto
tvrdeniach zotrval aj vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

13. Toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé, pretože predmetný byt nikdy nebol družstevným bytom.
Poručiteľ bol manželom žalovanej 1/ a otcom žalobcu a žalovaného 2/. Ku dňu smrti poručiteľa, poručiteľ
nebolvlastníkom,anispoluvlastníkompredmetnéhobytu(anikedykoľvekpočasživotanebolvlastníkom,

resp. spoluvlastníkom bytu), ani nemal k predmetnému bytu iné práva, ktoré by mali byť predmetom
dedenia po poručiteľovi. Byt bol tzv. štátny byt. Za trvania manželstva poručiteľa a žalovanej 1/ vznikol
k predmetnému bytu iba spoločný nájom (spoločné užívanie) bytu manželmi - žalovanej 1/ a poručiteľa.
V dôsledku smrti poručiteľa, spoločný nájom predmetného bytu manželmi zanikol a jediným nájomcombytu ostala žalovaná 1/ (pozostalá manželka). Pre úplnosť, ohľadom nadobudnutia práva nájmu k
predmetnému bytu uviedla, že v čase pred uzavretím manželstva s poručiteľom požiadala Obvodný
národný výbor Bratislava II o zapísanie do poradovníka žiadateľov o byt. Tejto jej žiadosti bolo napokon

vyhovené rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava II, č. j. Byt XXX/X - XXXX/ XX zo dňa
28.8.1987 a následne jej bol pridelený štátny byt na Š. XX v K.. Obvodný národný výbor v Bratislave
vydal rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 21.7.1989, č. k. K. XXX/X-XXXX/XX, (t. j.
za trvania manželstva žalovanej 1/ a poručiteľa), ktorým schválil dobrovoľnú výmenu bytov a rozhodol o
tom, že žalovaná 1/ sa nasťahuje do štátneho bytu v K., M. XX/I/X (t. j. do predmetného bytu). Na základe

zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 26.7.1989 žalovaná 1/ prevzala predmetný byt do
užívania (nájmu). Vzhľadom na to, že žalovaná 1/ a poručiteľ boli v tom čase manželmi, k predmetnému
bytu vzniklo tzv. spoločné užívanie (spoločný nájom) bytu manželmi. Žalovaný 2/ nadobudol predmetný
byt od žalovanej 1/ darovacou zmluvou, Z.-XXXXX/XXXX zo dňa 23.8.2022 a v súčasnosti je žalovaný 2/
výlučným vlastníkom predmetného bytu. Vzhľadom na vyššie uvedené je preukázané, že poručiteľ nebol
vlastníkom, ani spoluvlastníkom predmetného bytu ku dňu jeho smrti, ani nikdy počas jeho života ním

nebol, ani ku dňu smrti poručiteľa, poručiteľ nemal k predmetnému bytu akékoľvek iné práva, ktoré by
mali byť predmetom dedenia po poručiteľovi, predmetný byt, ktorý bol štátnym bytom, bol v spoločnom
nájme (spoločnom užívaní) bytu manželmi - žalovanej 1/ a poručiteľa, pričom tento spoločný nájom
(spoločné užívanie) bytu vzniklo za trvania manželstva žalovanej 1/ a poručiteľa na tom základe, že
žalovaná 1/ získala byt do nájmu v dôsledku výmeny bytov, smrťou poručiteľa spoločný nájom bytu

manželmi (žalovanou 1/ a poručiteľom) zanikol a jediným nájomcom bytu ostala žalovaná 1/ podľa § 707
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 1/ nadobudla do výlučného vlastníctva predmetný byt v roku
1999, t. j. až po smrti poručiteľa, a preto, s poukazom na uvedené skutočnosti, nebol daný žiadny právny
dôvod na to, aby bol predmetný zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi. Žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia založil na nepravdivom tvrdení, že predmetný byt bol družstevným bytom a

na domnienke žalobcu, že predmetom dedičského konania po poručiteľovi mal byť predmetný byt,
odvíjajúcej sa od nepravdivého tvrdenia, že bol družstevným bytom. S poukazom na to, že predmetný
byt bol štátnym bytom a ku dňu smrti poručiteľa nemal poručiteľ k nemu akékoľvek právo, ktoré by mohlo
byť predmetom dedenia po poručiteľovi je zjavné, že žaloba vo veci samej o určenie, že predmetný
byt patrí do dedičského konania po poručiteľovi, je nedôvodná. V súčasnosti je výlučným vlastníkom

predmetného bytu žalovaný 2/, ktorý ho nadobudol od žalovanej 1/ darovacou zmluvou, Z. - XXXXX/
XXXX zo dňa 23.8.2022.

14. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nesplnil podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom poukázala na to, že „Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti

je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či
reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v
konkrétnom prípade podmienené, navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej

javí ako neodôvodnený. Predbežná právna ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s
podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho
nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a
kvalifikovanou právnou argumentáciou.“ (Doc. JUDr. Števček. PhD., M. A kol.: Civilný sporový poriadok,
komentár, C.H.Beck, 2016, s.1107). V zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia je existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
t. j. existencia rozhodujúcich skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, pričom žalobca musí v návrhu opísať tieto skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku. Poukázala na odsek 20 napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o

potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred naradením
neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami,
žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z hroziacej exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ako vyplýva z § 326 C. s. p. odsek 20 napadnutéhouznesenia súdu prvej inštancie a citovaného komentára k Civilnému sporovému poriadku, v návrhu
žalobca musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností je jednou
z podmienok, ktorá musí byť splnená, aby neodkladné opatrenie mohlo byť nariadené. Inštitút

neodkladného opatrenia ma osobitný charakter, ktorému zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu, ktorý spravidla (a tak tomu bolo aj v predmetnom prípade) rozhodne bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v štandardnom rozsahu v
zmysle § 185 a nasl. C. s. p. súd nevykonáva a pri rozhodovaní súd vychádza z obsahu návrhu, listín
predložených navrhovateľom a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.

Žalobca založil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (rovnako ako žalobu vo veci samej)
na (nepravdivom) tvrdení, že predmetný byt bol družstevný, a preto údajne mal byť predmetom dedenia
po poručiteľovi. Žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal jediným dôkazom; ako vyplýva z návrhu -
okrem listu vlastníctva č. XXXX pre C.. Ú.. G. a žiadosti o prerušenie konania o vklade vlastníckeho
práva k predmetnému bytu adresovanej Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor, nepriložil k
návrhu žiadne iné dôkazy. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, a preto aj s poukazom na to,
že nepreukázal svoje tvrdenie ohľadom charakteru predmetného bytu ako družstevného bytu, návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá podstatné náležitosti vyplývajúce z § 326 ods. 1 C.
s. p., ktoré návrh musí mať, aby neodkladné opatrenie mohlo byť nariadené. Zdôraznila, že žalobca ani
nemohol predložiť dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie, nakoľko takýto dôkaz neexistuje, keďže predmetný

byt bol štátny. Mala za to, že žalobca si uvedomuje dôkaznú núdzu, o čom svedčí aj to, že v odvolaní
uvádza absurdné a nepravdivé tvrdenia, že žalovaná 1/ sa počas dedičského konania po poručiteľovi
"chválila", že bude s predmetným bytom nakladať tak, aby nebol predmetom dedičského konania po
poručiteľovi, pričom navrhla v odvolacom konaní ako dôkaz vypočuť svedkyňu O..

15. Vzhľadom na to, že predmetný byt bol štátnym bytom, ku ktorému vzniklo len právo spoločného
nájmu žalovanej 1/ a poručiteľa, ktoré zaniklo smrťou poručiteľa, kedy sa jediným nájomcom bytu ostala
žalovaná 1/, ku dňu smrti poručiteľa neexistovalo akýkoľvek právo poručiteľa k predmetnému bytu, ktoré
by bolo dôvodom na to, aby bol zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi, preto žalobca, ktorý je synom
poručiteľa, nemohol byť ukrátený na svojich právach tým, že predmetný byt nebol zahrnutý do dedičstva

po poručiteľovi. Žalovaná 1/ nadobudla predmetný byt do výlučného vlastníctva na základe zmluvy o
prevodevlastníctvabytuČ..XXXXXXXXXzodňa23.6.1999,t.j.takmer5rokovpoA.O.(J.XX.X.XXXX),
ktorú uzavrela ako kupujúca s Hlavným mestom SR Bratislava ako predávajúcim. Vzhľadom na vyššie
uvedené neexistuje akékoľvek právo žalobcu k predmetnému bytu, ktorému by bolo treba poskytnúť
ochranu neodkladným opatrením, preto nie je splnený (daný) základný predpoklad na nariadenie

neodkladného opatrenia - existencia práva žalobcu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana. Vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek práva žalobcu k predmetnému bytu, nemohlo dôjsť k
porušeniu alebo ohrozovaniu neexistujúceho práva žalobcu tým, že žalovaná 1/ s predmetným bytom
nakladala, t. j. darovala žalovanému 2/, preto je žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nedôvodný. Poukázala tiež na zmätočnosť návrhu, keď v čl. III žalobca návrhu uvádza, že došlo k

ukráteniu práv žalobcu a žalovaných tým, že predmetný byt nebol prejednaný v dedičskom konaní
po poručiteľovi a v čl. IV uvádza, že ,,...je preto potrebné poskytnúť ochranu zákazom nakladania
žalovanej 1/ s predmetnou nehnuteľnosťou“, avšak žalobca nekonkretizuje, komu, resp. akému nároku,
sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniajevzmysle§326ods.1C.s.p.ajšpecifikácianároku,ktorémusamaposkytnúť

neodkladným opatrením ochrana. Vzhľadom na to, že z návrhu nie je zrejmé, komu, resp. akému nároku
sa mala poskytnúť neodkladným opatrením ochrana, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj
pre absenciu tejto podstatnej náležitosti nie je v súlade s § 326 ods. 1 C. s. p. a takémuto návrhu nemôže
súd vyhovieť.

16. Napokon poukázala na to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol,
aby zákaz nakladania s predmetným bytom súd uložil neodkladným opatrením žalovanej 1/, kým v
odvolaní navrhuje, aby krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zákaz nakladania s predmetným
bytom uloží žalovanému 2/, pričom poukázal na § 329 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a tiež na to, že v čase

vydania napadnutého uznesenia, žalovaná 1/ už nebola vlastníkom predmetného bytu, t. j. aj z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 1/, súd prvej inštancie nemohol nariadiť neodkladné opatrenie
v zmysle žalobcovho návrhu, resp. ak by súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v zmysle
návrhu žalobcu, takéto neodkladné opatrenie by nebolo vykonateľné.17. Uvažujúc v teoretickej rovine zdôraznila, že aj keby súd prvej inštancie v konaní bol rozhodol,
že predmetný byt patrí do dedičstvo, nastala by situácia, ktorú popisuje súd prvej inštancie v bode

21. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pričom pripomenula, že súd nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako
neodôvodnený. Predbežná právna ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s podstatou
a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku
môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou

právnou argumentáciou (Doc. JUDr. Števček. PhD., M. A kol.: Civilný sporový poriadok, komentár,
C.H.Beck, 2016, s.1107). Odvolanie považovali za v celom rozsahu nedôvodné a je z neho
zrejmé, že žalobca nerozumie podstate konania o nariadení neodkladného opatrenia, v ktorom súd
pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom

v návrhu osvedčiť. Je teda na pleciach žalobcu aby uniesol bremeno tvrdenia a osvedčil tvrdenia
uvedené v návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd vydáva uznesenie bez nariadenia
pojednávania a výsluchu účastníkov konania, preto je mylný názor žalobcu o tom, že súd mal vysvetliť,
prečonevykonalprečítanímďalšievkonaníuvedenéanavrhnutédôkazy.Vtejtosúvislostitiežzdôraznili,
že žalobca v odvolaní ani len neuviedol o aké dôkazy by malo ísť. Ak sa javí súdu na základe

predbežnéhoposúdenianárokakonedôvodný,nemôženeodkladnéopatrenievydať.Súdprvejinštancie
v odseku 21 odôvodnenia podrobne vysvetlil, prečo zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatreniaatoajsohľadomavovzťahukžalobevovecisamej,keďženeodkladnéopatreniebolapodané
na súd prvej inštancie po podaní žaloby vo veci samej. Je zrejmé, že žalobca nerozumie ani podstate
predĺženého dedičstva, ktoré spočíva v tom, že všeobecná hodnota majetku je nižšia ako je výška dlhov

poručiteľa. Dedičstvo po poručiteľovi bolo predĺžené, pričom Okresný súd Bratislava II uznesením č. k.
D 1119/94-155, Dnot 275/94 určil výšku predĺženia dedičstva - 107.617.855,40 Sk (t. j. - 3.572.258,36
eur). Žalobca sa mylne domnieva, že ak by do dedičstva po poručiteľovi bol zahrnutý predmetný byt,
dedičstvo by predĺžené nebolo. Vzhľadom na výšku predĺženia dedičstva a hodnotu predmetného bytu
je evidentné, že ani jeho zahrnutie do dedičstva by nezmenilo nič na tom, že dedičstvo po poručiteľovi

bolo predĺžené.

18. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedol, že nepreukázala, že predmetný byt bol tzv.
štátnym bytom ani nevyvrátila hodnoverné tvrdenie, že byt bol družstevným. Mal za to, že aj keby bol
byt štátny, nájomné právo patrí medzi majetkové práva a malo byť tiež predmetom dedenia.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

20. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; a najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala.

23. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.25. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobava,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obava z ohrozenia exekúcie. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko

napraviteľná ujma.

26. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť

presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 C. s. p. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s
tým, že strany nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam
toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový
stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie; na neskoršie zmeny
prihliadnuť nemôže.

28. Je notorietou, že pre úspech strany je nevyhnutné nielen to, aby navrhovateľ neodkladnej úpravy
pomerov bol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia ide, ale aby bol odporca nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o
ktorej sa v konaní o neodkladnom opatrení rozhoduje. Z hľadiska posúdenia tejto tzv. pasívnej vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí, že

odporca je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebonieje.Preskúmavanieaktívnejakoajpasívnejvecnejlegitimáciejeimanentnousúčasťoukaždého
súdneho konania.

29. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanej

1/ nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území G., U.: K., zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX, K. Č.. X, nachádzajúci sa na X. O., vchod: M. XX, v bytovom dome so
súpisným číslom XXX postavenom na parcelách registra „R., O. Č.A. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstvom: XXXX/
XXXXXX, najmä aby ich nepreviedla do vlastníctva iného, nedarovala, nezaťažila záložným právom

alebo iným vecným bremenom, nevložila do obchodnej spoločnosti alebo družstva, neprenajala alebo
iným spôsobom nescudzila alebo nezaťažila, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

30. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., ktorý žalobca pripojil ako listinný
dôkaz spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že je na ňom vyznačená

plomba na základe Z.-XXXXX/XXXX, osvedčujúca doručenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny
na zápis vkladom a vedenie konania vo veci vkladu vlastníckeho práva alebo iného práva (§ 44 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. 22/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a
správy katastra).

31. Nakoľko súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je viazaný návrhom
(§ 216 ods. 1 C. s. p v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p.) a pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2C. s. p.), súd prvej inštancie bol povinný v situácii, keď už z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo zrejmé vyznačenie plomby o zmene práva k nehnuteľnosti, skúmať existenciu tvrdeného
a preukázaného právneho vzťahu žalovanej 1/ k nehnuteľnosti v čase rozhodnutia o návrhu, ktorý je

conditio sine qua non pre uloženie povinnosti, ktorej sa žalobca voči žalovanej 1/ ako evidovanému
vlastníkovi nehnuteľností domáhal.

32. V posudzovanej veci, ako vyplýva z obsahu spisu (z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie G., ktorý založil žalobca do spisu 9.9.2022), bol dňa 23.8.2022 pod Z.-

XXXXX/XXXX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie G., obec: K., a to k bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. O., vchod: M. XX,
v bytovom dome so súpisným číslom XXX postavenom na parcelách registra „R., O. Č.A. XXXXX/X,
XXXXX/X, XXXXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve XXXX/XXXXXX, v prospech A. Š., G.. X.XX.XXXX, M. XXX/XX, K. (žalovaného 2/) ako
nového výlučného vlastníka; a teda, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie

- 26.8.2022, žalovaná 1/ už nebola vlastníkom uvedených nehnuteľností, nemohla byť ani pasívne
vecne legitimovaným subjektom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca tak v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie nedisponoval žiadnym procesným právom domáhať sa nariadenia
neodkladného opatrenia a uloženia povinnosti v zmysle § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. voči
žalovanej 1/. Žalobca nemohol tento stav zvrátiť ani tým, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie podal

návrh na zmenu strany v konaní a domáhal sa uloženia povinnosti voči žalovanému 2/, nakoľko v tomto
prípade sa o zmenu strany v konaní nejedná. Povinnosť, uloženia ktorej sa žalobca domáhal nariadením
neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/ podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C. s. p. je viazaná na
subjekt, voči ktorému návrh smeruje. Pokiaľ preto v čase, kedy súd prvej inštancie o návrhu žalobcu proti
žalovanej 1/ už rozhodol, žalobca sa uloženia povinnosti podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p.

mohol domáhať voči žalovanému 2/ ako novému vlastníkovi nehnuteľnosti iba podaním nového návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti
podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C. s. p. Z uvedeného dôvodu preto žalobca v odvolacom konaní ani nemohol
žiadať, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie
nariadil proti žalovanému 2/, pretože predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodoval o návrhu žalobcu proti žalovanej 1/.

33. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože žalovaná 1/ v čase vydania napadnutého uznesenia nebola
vlastníčkou predmetného bytu, a žalobca v čase napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie

nedisponoval žiadnym procesným právom domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia a uloženia
povinnosti žalovanej 1/ v zmysle § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p., odvolací súd námietky žalobcu
uplatnené v podanom odvolaní vyhodnotil za v celom rozsahu ako právne irelevantné a preto sa s nimi
ani bližšie nezaoberal.

34. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C. s. p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).