Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Gálisová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207398
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4116207398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O., toho času bytom U. XXX, zastúpenej: L.. P. B., advokát so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanej:
Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00
585 441, zastúpenej: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058
310, o náhradu liečebných nákladov, o odvolaniach strán proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
19. januára 2022 pod č.k. 16C/149/2016- 431 takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievII.výrokutýkajúcomsapočiatkuplateniaúrokov

z omeškania p o t v r d z u j e .

V III. výroku rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie I. výrokom v časti o zaplatenie sumy 733,91
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16.03.2016 do zaplatenia a v časti o
zaplatenie sumy 277,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 02.10.2015 do
zaplatenia zastavil II. výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 229,24 eura spolu s

úrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy229,24euraod04.10.2015dozaplateniaasumuvo
výške 17,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17,81 eura od 19.03.2016 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol.
IV. výrokom rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyni proti žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 21,94 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyplatenia nákladov na liečenie. V konaní medzi

stranami konania nebolo sporné, že žalobkyňa ako spolujazdkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa
17.07.2008 ťažký úraz, t. j. ťažké zranenia s dobou liečenia nad 42 dní. V dôsledku úrazu utrpela
krvácanie do mozgu, stlačenie pľúc, podvrtnutie krčnej chrbtice C4-C5, zlomeninu krčného stavca C4,
poranenie miechy, stlačeniu ramenného kĺbu a kľúčnej kosti vpravo a poranenie tváre s následkom
tetraparezoplégie, obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, ventilačnej poruchy pľúc, unikania moču,
nedomykavosti ritných zvieračov, vážnych duševných porúch a poškodenie tváre. Uvedené zranenia
boli preukázané viacerými lekárskymi správaní, ich rozsah nebol v konaní sporný. V dôsledku toho

si uplatnila voči žalovanej ako poisťovateľovi podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení nárok na
náhradu liečebných nákladov celkovo v sume 1754,69 eura v zmysle špecifikácie uplatnených nárokov
zo dňa 01.12.2015 a 16.06.2015. Uplatnený nárok zo dňa 01.12.2015 pozostával z liekov a liečiv a
zdravotných pomôcok v celkovej sume vo výške 588,87 eura označených pod položkou č. 174 až 250 (č.1. 11) a cestovných nákladov v sume 283,35 eura (č. 1. 12), celkovo v sume 872,22 eura. Nárok zo dňa
16.06.2015 pozostával z liekov a liečiv a zdravotných pomôcok v celkovej sume vo výške 882,47 eura
označených pod položkou č. 74 až 173 (č. 1. 10). Žalobkyňa špecifikovala svoje nároky tým spôsobom,

že ku každej označenej položke priložila blok z lekárne spolu so špecifikáciou konkrétneho lieku (liekov),
ich ceny uvedenej na jednom bloku.
Citoval z lekárskych správ| MUDr. U. V. (urológ) zo dňa 27.04.2015 15, zo správy gastroenterologickej
ambulancie Prof. MUDr. P. U., CSc. zo dňa 29.09.2015, chirurga MUDr. K. X.. Zo správy neurologickej
ambulancie MUDr. U. E. zo dňa 13.08.2015, zo správy psychiatrickej ambulancie MUDr. U. P. zo dňa

23.07.2015, MUDr. U. F. zo dňa 01.03.2018 ako ošetrujúcej všeobecnej lekárky žalobkyne, vykonal
dokazovanie prečítaním znaleckého posudku č. 86/2019 zo dňa 26.09.2019, vypracovaným MED-
PRO-ORTO, s.r.o., znalecká organizácia. Predmetným znaleckým dôkazom bola posúdená účelnosť
jednotlivých liekov, ktorých náhradu si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej; bolo posudzované, do akej
kategórie patria, ako ovplyvňujú zdravotný stav žalobkyne. Uviedol lieky súvisiace s liečbou , výživové
doplnky, ako aj ich množstvo a nesúvisiace.

1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 449 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001
Z. z.), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zák. č.

381/2001 Z. z., § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Po plnení a
čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 743,20 eura, ktorú možno diferencovať
v časti uplatnených nákladov zo dňa 16.06.2015 na sumu 604,89 eura a v časti uplatnených nákladov
zo dňa 01.12.2015 na sumu 138,31 eura. Preto zameral svoju pozornosť na to, či žalobkyňa preukázala
lekárskymi správami a znaleckým posudkom č. 86/2019 preukázané liečebné náklady, ktoré jej vznikli

v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 17.07.2008. Dospel k záveru, že preukázala
dôvodnosť uplatňovania nárokov na náhradu liečebných nákladov uplatnených zo dňa 01.12.2015 len
v sume 17,81 eura s príslušným úrokom z omeškania a v časti uplatnených liečebných nákladov
zo dňa 16.06.2015 preukázala dôvodnosť uplatňovaných nárokov len v sume 229,24 eura spolu s
príslušenstvom.

1.3. Priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.., pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou nákladov
spojených s liečením žalobkyne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 3 mesiace a 15 dní po
doručení oznámení (18.06.2015 a 03.12.2015) o uplatnení nárokov žalobkyne t. j. odo dňa 04.10.2015

a 19.03.2016, kedy bola žalovaná preukázateľne v omeškaní (a to s poukazom na § 11 ods. 6, 7 zákona
č. 381/2001 Z. z.). Tento nárok si žalobkyňa neuplatnila správne, pretože požadovala priznať úrok z
omeškania od 02.10.2015, resp. od 16.03.2016 kedy ešte žalovanej plynula uvedená lehota. Keďže sa
žalovaná dostala s platením peňažného dlhu do omeškania, je povinná zaplatiť sumu priznanú súdom
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17,81 eura od 19.03.2016 podľa nariadenia

vlády č. 87/1995 Zb., pretože základná úroková sadzba ECB bola dňa 19.03.2016 vo výške 0 % (už aj
dňa16.03.2016bola0%),ažalobkynipatríúrokzomeškaniao5bodovvyšší,tedanietakakosiuplatnila
žalobkyňa v tejto časti vo výške 5,05 %. Súčasne jej priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy
229,24 eura od 04.10.2015. Výšku úroku si uplatnila správne. Žalovanej uložil priznanú sumu spolu
s príslušenstvom zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože

nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie dlhšej lehoty na plnenie (paričnej lehoty).
Ďalej uviedol, že žalovaná ako poisťovateľ je v kontexte riešenej problematiky rovnakým dlžníkom
ako každý iný subjekt. Jej povinnosť plniť vzniká v zákonom určenej lehote (§ 11 ods. 7 prvá alinea
zákona č. 381/2001 Z.z.) a v zákonom/ v zmluve vymedzenom rozsahu. Pokiaľ tento rozsah zistí
nesprávne (nie je podstatné či vedome alebo či „len“ na základe vlastných nedôsledností) - v menšom

rozsahu, resp. plnenie, ktoré by mala poškodenému objektívne poskytnúť, neopodstatnene zníži, potom
úrok z omeškania je sankciou za toto nesprávne zistenie rozsahu plnenia, resp. nedôvodné zníženie
nároku poškodeného (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/80/2020 zo dňa 30.12.2020). K
problematike úrokov z omeškania v súvislosti so zákonom č. 381/2001 Z. z. sa už vyjadril aj Ústavný
súd Slovenskej republiky, v náleze sp. zn. III. ÚS. 214/2020 zo dňa 14.10.2021 v ktorom judikoval tento

právny názor: „Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania
vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si
poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania
nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplatežiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým
je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku,
ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo

žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia
na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s
týmspojenéúrokyzomeškaniasaviazalinienavýzvunaplnenie,alenarozhodnutiesúdu.Trojmesačná
zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa
ZoPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje

žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 OZ)
vzniknutej z ublíženia na zdraví.“ Nemal pochybnosť o tom, že žalobkyni patria úroky z omeškania, ktorý
nárok treba počítať spôsobom ako uviedla žalobkyňa, avšak od preukázateľného uplatnenia nárokov u
poisťovateľa - od preukázateľného doručenia uplatneného nároku.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, citoval z rozhodnutia
Ústavného súd SR uznesenie IV. ÚS 71/2019-12 zo dňa 07.02.2019, Krajského súd v Nitre uznesenie

č.k. 25Co/148/2018-1266 zo dňa 30.01.2019, č. k. 9Co/267/2018-307 zo dňa 29.11.2018 týkajúcich sa
nemajetkovej ujmy, podľa ktorých záverov žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 229,24
eura s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 17,81 eura s príslušenstvom. Patril by jej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V predmetnom prípade však musel zohľadniť procesné
zavinenie na zastavení konania v častiach, v ktorých vzala žalobkyňa svoju žalobu čiastočne späť v

časti o zaplatenie sumy 684,89 eura s príslušenstvom a v časti 277,58 eura s príslušenstvom, ako aj
v časti o zaplatenie sumy 49,02 eura s príslušenstvom. Čo sa týka sumy 277,58 eura a 49,02 eura s
príslušenstvom (späťvzatie zo dňa 09.12.2020) žalobkyňa poznamenala, že predmetné späťvzatie bolo
reakciou na znalecký posudok vypracovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra, sp. zn.
9C/348/2015. V dôsledku tejto skutočnosti nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania

na ťarchu žiadnej strany, a to práve z dôvodu objektivizácie nároku znaleckým posudkom, teda zo strany
subjektu stojaceho mimo pozície strán konania, ktorú skutočnosť musel nevyhnutne zohľadniť aj pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Vo vzťahu k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy
684,89 eura s príslušenstvom zo dňa 23.08.2017 žalobkyňa ako dôvod tohto čiastočného späťvzatia
uviedla, že žalovaný oznámením zo dňa 10.02.2016 plnil časť liečebných nákladov v tejto výške. Keďže

žaloba bola podaná na súd až dňa 21.03.2016 je zrejmé, že žalobkyňa v tejto časti preukázateľne
nesie svoju procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Mala si ujasniť, akú výšku nároku bude v
konaní po plnení zo strany žalovanej požadovať. V tomto prípade žalobkyňa podala žalobu v časti o
zaplatenie sumy 684,89 eura s príslušenstvom nedôvodné. Žalovanou bolo poskytnuté peňažné plnenie
ešte pred podaním žaloby. Pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku č. 86/2019 (hoci

oboznámený ako listinný dôkaz) musel považovať čiastočný úspech žalobkyne ako jej celkový úspech
v rozsahu 100 %, súčasne zohľadňujúc procesné zavinenie žalobkyne na zastavení konania v časti
o zaplatenie sumy 684,89 eura (čo je 39,03 % z celkovo žalovanej sumy 1754,69), v dôsledku čoho
bola žalobkyňa úspešná v časti 60,97 % a jej celkový úspech potom predstavoval 21,94 % (60,97 % -
39,03%). Zároveň nevzhliadol žiadne okolnosti podľa § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie

o nároku na náhradu trov konania.

2. Obe strany podali proti rozsudku odvolanie.

3. Žalobkyňa podala odvolanie v časti náhrady trov konania. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365

ods. 1 písm. f), h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Nesprávne posúdil jej zavinenie v časti zastavenia konania o zaplatenie sumy 684,89 eura. Uviedla, že
už pri späťvzatí poukázala na to, že u žalovanej uplatnila náhradu liečebných nákladov v sume 882,47
eura s príslušenstvom podaním zo dňa 16.06.2015 a náhradu liečebných nákladov v sume 872,22 eura

s príslušenstvom podaním zo dňa 01. 12. 2015. Žalovaná z uplatnenej náhrady plnila časť z nákladov
uplatnený podaním zo dňa 01. 12. 2015 náhradu za vynaložené lieky v sume 401,54 eura a náklady na
cestovné vynaložené v súvislosti s členmi sume 283,55 eura, spolu 684,89 eura. Uvedené plnenie jej
oznámila oznámením zo dňa 10. 02. 2016. Oznámenie neobsahovalo špecifikáciu nákladov,
ktoré žalovaná touto sumou uhradila. Nakoľko si voči nej uplatňovala náhradu liečebných nákladov

postupne viacerými podaniami, nevedela, na základe nešpecifikovaného oznámenia o plnení presne
identifikovať, ktoré náklady jej žalovaná uvedenou platbou uhradila. Až z podania právneho zástupcu
žalovanej zo dňa 13.01. 2007 je zrejmé, že čo žalovaná platbou v sume 684,89 eura oznámenou
oznámenímzodňa10.02.2016plnila.Pretopredpodanímžalobynemohlaanemalariadnuvedomosťopreukázaní čiastočného plnenia žalovanej z dôvodu riadneho nesplnenia povinnosti žalovanej uloženej
jej ustanovením § 11 ods. 6 zákona číslo 381/2001 Z.z.. Bola to práve žalovaná, ktorá procesné zavinila
zastavenie konania v časti 684,89 eura s príslušenstvom. Preto jej mal súd prvej inštancie priznať nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaná podala odvolanie v časti počiatku priznania úroku z omeškania. Odvolanie zdôvodnila
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci v napadnutej časti. Žiadala rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne v časti úroku z omeškania. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie poukazujúce na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10C/80/20 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.
ÚS 214/2020 zo dňa 14. 10/2021. Nespĺňa zákonom požadované náležitosti na úplné, zrozumiteľné,
presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie súdu. Citované rozhodnutia vybočujú z ustálenej súdnej
praxe. V prípade rozhodnutia Krajského súdu Žiline nejde o judikát. Poukázala na princíp právnej

istoty a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/145/2017 zo dňa 22. 11. 2018, uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky II. ÚS 184/2019 zo dňa 03.07. 2019, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky SR 1 Cdo/212/2017 zo dňa 26. 02.2019 z ktorých záverov vyplýva povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady žalovanej. Do omeškania by
sa mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím

zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie uznal, že
objektivizácia jej nároku bola daná až na základe znaleckého posudku zo dňa 26. 0 9. 2019. Napriek tejto
skutočnosti priznal žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 229,24 eura od 04. 10. 2015 a zo sumy 17,81
eura 19. 03.2016 čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ďalej uviedla, že konanie pred súdom prvej
inštancie trvalo 6 rokov, čím by v prípade priznania nároku na úrok z omeškania bola sankcionovaná za

to, že súd konal v rozpore s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku.

5. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. Citovala ustanovenia § 11 ods. 2, 6
písm. a), b ), § 11 ods. 8 zákona číslo 381/ 2001 Z.z., ustanovenie § 517, 559 Občianskeho zákonníka
na základe ktorých odvolanie žalovanej považovala za nedôvodné. Uviedla, že plnenie náhrady škody

v zmysle § 11 ods. 6 zákona musí byť zaplatené riadne a včas. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju
povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v
zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť peňažné
plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa
skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, respektíve o

dôvode neplnenia. Ide o 2 odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú
to relatívne samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrovanie
poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, respektíve dôvodu neplnenia nezaniká
povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, a túto náhradu
plniť riadne a včas. Poukázala na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona číslo 381/2011 Z.z, ktoré sa

nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním, pri jeho
samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou
poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 zákona číslo 381/ 2001 Z.z.. Zákon stanovuje
subsidiámu pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Na predmetný právny vzťah sa bude vzťahovať
Občiansky zákonník ako základný súkromnoprávny predpis Slovenskej republiky. Zákon nevylučuje

aplikáciu § 517 ods. 2 OZ. Žalobkyňa citovala z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 13 Co 16/2021, 20
Co 158/ 2011. K namietaným rozhodnutiam žalovanou uviedla, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14. 10 2021 bol rozsudok NS SR 3Cdo 145/2017 zo dňa 22. 11.
2018 zrušený a nálezom III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14. 10. 2021 bol zrušený rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 212/2017 26. 2 2009.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
strán podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3
CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. Preto napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v časti dátumu určenia omeškania žalovanej. V časti náhradytrov konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
389 CSP).

7. Žalovaná v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda z dôvodu nesprávneho
skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci. Z bodu II. odvolania vyplýva, že namietala
nesplnenie základných náležitostí rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd skúmal vadu konania
namietanú žalovanou spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

8. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok obsahuje náležitosti §
220 ods. 2 CSP. Citované ustanovenie ukladá súdu v druhej vete jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení uvedie, ktoré z rozhodných skutkových

okolností preukázané boli a ktoré nie. Pokiaľ súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré sú
preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia tohto
postupu navonok v uvedení tzv. súborového zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový stav
ako celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil.
Pre kvalitné súdne rozhodnutie je nepostačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale

neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom,
ktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z vykonaných
dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Je potrebné vychádzať z princípu voľného hodnotenia
dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 CSP. Aj tento princíp medzi
skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia

dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúcich k jednostranným záverom.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí podrobne uviedol vyjadrenia strán, listinné dôkazy a ich obsah,
vyhodnotil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, uviedol právne predpisy aplikujúce
na zistený skutkový stav a tieto v časti odvolania žalovanej správne aplikoval. Námietka žalovanej

spočívajúca v jej nestotožnení sa s názorom Ústavného súdu SR III.ÚS 214/2022 zo dňa 14.10.2021, na
ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a nevychádzal z rozhodnutí uvádzaných žalovanou ,
nezakladá nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

9. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal z najnovšej rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu SR a žalovaná svoj právny názor odvodzovala od rozhodnutí prijatých v rokoch 2017,
2019 a tvrdila, že do omeškania sa mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti stanovenej
jej súdom. Odvolací súd ďalej dodáva, že sa nejedná o ojedinelé rozhodnutie Ústavného súdu. Súd
prvej inštancie vychádzal z Nálezu Ústavného súdu III.ÚS 214/2020-29. Ústavný súd v bode IV.
rozhodnutia citoval ustanovenia zákonov vzťahujúcich sa na danú vec, v bode IV.2. podrobne vysvetlil

vzťah poškodeného a poisťovateľa daný špeciálnym ustanovením § 11 ods. 6 až 8 ZoPZP, zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach 1 Cdo/212/2017 z 26.02.2019 a v bode 32 rozhodnutia uviedol,
že ustanovenie ZoPZP chráni poisťovateľa, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak
je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11
ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne

uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§11 ods.6 ZoPZP a 15 dní ( § 11 ods. 7ZoPZP), od ich
uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho
dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala
svoje oprávnenie podľa § 11 ods.6 a 7 ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej
škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu ku sťažovateľovi dostala do omeškania. Rovnaký právny názor

zaujal Ústavný súd SR v Náleze IIIÚS 309/2020 zo 14.10.2020. Žalobkyňa nároky na uplatnenie
liečebných nákladov za iné obdobie uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
8C/16/2021. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť je úrok z omeškania . Žalovaná podala
odvolanie, namietala priznaný úrok z omeškania .Odvolací súd rozsudkom zo dňa 04.05.2022 pod
č.k.6 Co/6/2022-121 potvrdil rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc na Nález Ústavného súdu

IIIÚS 214/2020-29 . Odvolací súd nemal dôvod odkloniť sa od právneho posúdenia odvolacieho súdu
v rozhodnutí 6 Co /6/2022. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.10. Žalovaná v odvolaní v I. bode odvolania citovala obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie, v bode II.
namietala nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, neaplikáciou ňou predložených rozhodnutí. V čom mal
spočívať odvolací dôvod neprávneho skutkového zistenia, v odvolaní neuviedla. Odvolací súd sa ním

pretonezaoberal.Zobsahuodvolaniavyplýva vyplývanámietkanesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

11. Žalobkyňa podala odvolanie v časti náhrady trov konania. Namietala nesprávne posúdenie trov
konania v časti zavinenia zastavenia konania v sume 684,89 eura. Súd prvej inštancie napriek tomu,
že rozhodoval vo veci samej a o späťvzatí žaloby, rozhodol o trovách konania jedným výrokom. Mal

rozhodnúť samostatne o časti trov konania v zastavujúcej časti a vo veci samej. Mal použiť separáciu
trov konania podľa § 256 CSP a § 255 CSP. Uvedené pohľadávky nie je možné započítať, pretože
až rozhodnutím súdu vzniká nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa podala žalobu 21.03.2016. K
žalobe pripojila náklady uplatnené u žalovanej 16.06.2015 a 01.12.2015 bez ich špecifikácie a množstvo
pokladničných blokov , ktorými preukazovala nákup. Napriek tomu, že bol zastúpená advokátom,
žaloba nespĺňala náležitosti § 132 ods. 1 CSP a právny zástupca v rozpore s ustanovením § 132

ods.2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nahradil odkazom preložených pokladničných blokov.
Tým celú záťaž preniesol na seba súd, ktorý pracne zisťoval, z čoho pozostáva nárok žalobkyne.
Žalovaná predložila oznámenie o poistnom plnení v sume 684,89 eura zo dňa 09.02.2016 v ktorom
zároveň oznámila, za ktoré uplatnené nároky žalobkyni plnenie nepriznáva (presne uviedla lieky).
Žalobkyňa od uvedeného dňa mala vedomosť o tom, za ktoré lieky jej nebola priznaná náhrada

priznaná. Preto musela vedieť, za ktoré uplatnené nároky žalovaná jej nárok neuznala. Jej tvrdenie, že
z oznámenia žalovanej nevedela, za čo jej hradila liečebné náklady nie je pravdivé. Súd prvej inštancie
v dôvodoch rozhodnutia citoval rozhodnutie ústavného súdu, odvolacieho senátu, ktoré podľa názoru
odvolacieho súdu nie je možné použiť. Predmetom konania nie je nemajetková ujma, ktorej výška je
daná od úvahy súdu a rozhodnutie nebolo závisle na znaleckom posudku. Pokaľ by žalobkyňa presne

špecifikovala, čoho sa domáha, s predložením lekárskych potvrdení o používaní predpísaných liekov,
liekov nepredpísaných súvisiacich s poškodením zdravia, nemusel túto otázku súd riešiť znaleckým
posudkom. Rozhodnutie nebolo závislé na znaleckom posudku. Preto bude povinnosťou súdu prvej
inštancie rozhodnúť samostatne o trovách konania v zastavujúcej časti a vo veci samej. Žalobkyňa v
odvolaní žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žiadala náhradu za celé konanie.

Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách odvolacieho konania ( § 398 ods.3
CSP)

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovoláte!' domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovoláte!' musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovoláte!' v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.