Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Fedorková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203424
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620203424.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, vo veci sporu žalobcu: Štátny

fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, Bratislava 37, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária GARAJ & Partners s. r. o., Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125 proti
žalovaným: 1/ I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., M. XXX/X, právne zastúpenej Mgr. Petrom Lindemanom
- advokátom so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, Poprad, 2/ H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/
XX A.-S. a 3/ O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U., G. 6, o zaplatenie 15.569,47 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. až 3. rade vo vzťahu k žalobcovi majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.9.2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným
1,2 a 3 povinnosť zaplatiť mu sumu 12.958,89 eur so zmluvným úrokom vo výške 1.168,54 eur, s
9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.958,89 eur počnúc do 11.6.2012 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu vo výške 1.442,04 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že ako veriteľ uzavrel
so žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou dňa 23.5.2000 Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č.
810/7882/1998 uzavretú podľa ustanovení zákona číslo 126/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania

a základe ktorej bola žalovanej 1, poskytnutá podpora jednak vo forme úveru vo výške 16.596,96 eur
a jednak vo forme nenávratného príspevku vo výške 4.979,09 eur. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy
sa žalovaná 1, zaviazala splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 1 % a to formou
359 splátok vo výške jednotlivej splátky 53,41 eur a poslednej splátky vo výške zostatku dlhu. Začiatok
splácania sa určil v trvaní troch mesiacov od uzavretia zmluvy. Zmluva bola zabezpečená ručením
žalovanými 2 a 3. Listom zo dňa 25.4.2012 žalobca žalovaným 1,2,3 zaslal odstúpenie od predmetnej
zmluvy z dôvodu porušovania povinností zo strany žalovaných 1,2,3, čím sa stal splatným celý dlh.

Žalovaní 1,2,3 boli zároveň vyzvaní k úhrade celého dlhu.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 8C/405/2015- 19 dňa 24.9.2015, ktorým žalovaným 1,2,3
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.569,47,- eur, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
12.958,89 eur počnúc do 11.6.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

3. Žalovaný v 3. rade proti platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že v predmetnom
zmluvnomvzťahuvystupujeakoručiteľdlžníka.Poukázalnato,žeodstúpenímodzmluvydňa25.4.2012
zo strany žalobcu sa zmluva od začiatku zrušila a namietal premlčanie žalobného nároku.4. Uznesením č. k. 8C/405/2015 - 63 zo dňa 29.7.2016 súd v zmysle § 267 ods. 3 C.s.p. s použitím
ustanovenia § 76 C.s.p. zrušil platobný rozkaz.

5. Žalovaná 1,2 sa k žalobe písomne nevyjadrili.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

7. Zmluvou o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zákona číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom
rozvoje fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, číslo č. 810/7882/1998 zo dňa 25.5.2000
sa zmluvné strany: žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1 ako dlžníčka a žalovaní 2,3 ako ručitelia dohodli
na uzavretí zmluvy o poskytnutí podpory podľa ustanovení zákona číslo 124/1996 o Štátnom fonde
rozvoja bývania. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov fondu vo forme úveru.
Účelom úveru bolo stavba rodinného domu v Smižanoch. Zmluvné strany sa dohodli na úvere vo výške

16.596,96 eur a nenávratnom príspevku vo výške 4.979,09 eur pri základnej úrokovej sadzbe 1 % s
lehotou splatnosti 50 rokov.

8. Žalobca listom zo dňa 25.4.2012 adresovanom žalovaným v 1 až 3 rade oznámil, že odstupuje od
úverovej zmluvy z dôvodu, že si nesplnili povinnosť splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných

splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci a dostali sa do omeškania z 10 splátkami vo výške 534,09 eur.

9. Žalobca k námietke premlčania poukázal na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010
Z.z. nemožno predmetný úver považovať za spotrebiteľský úver. Úver poskytnutý žalobcom, teda
Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľským úverom. V tejto veci je potrebné zastávať

právny názor, že zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru bola uzavretá podľa § 497 Obchodného
zákonníka, čím medzi zmluvnými stranami vznikol obchodnoprávny vzťah upravený ustanoveniami
Obchodného zákonníka a nejde o spotrebiteľský úver. Predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a z toho dôvodu je potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu
dobu odo dňa nastúpenia účinkov platného odstúpenia od zmluvy, takže predmetný dlh nie je premlčaný.

10. Právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením veci ako to
prezentoval žalobca v tom zmysle, že by sa mali výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluva,
ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými 1,2,3 nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto
na predmetný právny vzťah je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak by zmluvné

strany mali záujem riadiť sa pri poskytnutí úveru ustanoveniami Obchodného zákonníka, mohli si v
zmluve dohodnúť, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluvné strany si však
v zmluve dohodli, že ich práva a povinnosti sa budú riadiť predovšetkým zákonom č. 124/1996 Z.z.
a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi vzťahy ŠFRB a ďalej ich vzájomné vzťahy sa budú
riadiť ostanými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Občianskym zákonníkom. Pokiaľ

žalobca uskutočnil 25.4.2012 písomné odstúpenie od zmluvy, ktoré malo byť doručené žalovaným
1,2,3 dňa 11.12.2012, týmto odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku a zmluvné
strany si boli povinné vydať vzájomné plnenia podľa zásad upravených v občianskom zákonníku o
vydaní bezdôvodného obohatenia. Tieto súvislosti poukázal na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v lehote 2 rokov odo dňa keď

sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Keďže
k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 25.4.2012, 2-ročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplynula 25.4.2014. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 11.9.2015, žalovaní 1,2,3 preto vznášajú
námietku premlčania a považujú celý nárok žalobcu za premlčaný. Z pozície ručiteľov - žalovaného 2-3
pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy, došlo k zániku - zrušeniu zmluvy a záväzku, keďže ručenie , ktoré

zabezpečovalo vrátenie úveru sa viaž na hlavný záväzkový vzťah, tak zaniklo aj ručenie žalovaného v
2 a 3 rade.

11. V prvom rade sa súd musel zaoberať otázkou, aký právny režim bude v danej veci aplikovať, teda či
zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou 1/ z titulu Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme

úveru uzavretej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, je možné
charakterizovať ako spotrebiteľský, alebo sa jedná o vzťah obchodnoprávny vzťah.12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že ŠFRB je právnickou osobou pôvodne
zriadenou zákonom č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania účinným od 1. mája 1996. Tento
zákonupravilpodmienkypreposkytovaniepodporyštátunarozširovanieazveľaďovaniebytovéhofondu

a vytvoril systém ekonomickej podpory rozvoja bývania a sústredenia zdrojov pre tento účel v ŠFRB,
ktorý bol ním zriadený (§ 1 ods. 1). Postavenie ŠFRB zostalo nezmenené aj po zákonných zmenách
(zákon č. 607/2003 Z.z., zákon č. 150/2013 Z.z.)

13. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 150/2013 Z.z. je ŠFRB finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu

finančných nástrojov podľa osobitného predpisu, ktorými sú Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o
Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom
poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým
sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom
fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie

Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013). ŠFRB neposkytuje podporu vo forme úveru širokej
verejnosti, ale iba vymedzenému okruhu osôb, ktoré musia mať na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt, ak ide o fyzickú osobu, prípadne sídlo, ak je žiadateľom podpory právnická osoba (§ 7 zákona
č. 150/2013 Z.z.).

14. Podpora sa poskytuje za zvýhodnených podmienok upravených v zákone. Štátny fond rozvoja
bývania je koncipovaný ako tzv. obrátkový fond. Znamená to, že prostriedky, ktorými disponuje, sú
používané najmä na poskytovanie podpory vo forme úverov za zvýhodnených podmienok, oproti
podmienkam trhovým (§ 3, § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 150/2013 Z.z.). Prostriedky fondu možno
použiť aj na správu fondu, avšak len v zákonom limitovanom rozsahu (§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona č.

150/2013 Z.z.).

15. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobca - ŠFRB je osobitným subjektom zriadeným
zákonom, prostredníctvom ktorého štát realizuje svoju bytovú politiku zákonom upravenými nástrojmi,
medzi ktoré patrí aj zmluva o úvere. Jeho činnosť nemá atribúty podnikateľskej činnosti podľa

Obchodného zákonníka, nevzťahuje sa na neho osobitná právna úprava spotrebiteľských úverov
upravených zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nespĺňa ani pojmové znaky
dodávateľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

16. Zmluvné strany si však v uzavretej zmluve, konkrétne v článku XII. bod 12.3. dohodli, že "ich práva
a povinnosti sa budú riadiť predovšetkým zákonom č. 124/1996 Z. z. a ostatnými právnymi predpismi
upravujúcimi vzťahy k ŠFRB a ďalej ich vzájomné vzťahy sa budú riadiť ostatnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, najmä Občianskym zákonníkom. Z uvedeného vyplýva, že strany si pre úpravu
ich záväzkového vzťahu, aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka nedohodli ale svoje nároky si

zabezpečili ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

17. Pri rešpektovaní princípu lex specialis a lex generalis potom nemožno opomenúť, že ak osobitný
predpis (v danom prípade zákon č. 607/2003 Z. z.) nemá danosť na použitie Obchodného zákonníka,
bude potrebné použiť základný predpis občianskeho práva, a to Občiansky zákonník. Súd preto pri

rozhodovaní o nárokoch žalobcu na úhradu istiny, zmluvného úroku, zmluvnej pokuty, či posúdenie
platnosti odstúpenia od zmluvy a premlčanie bude aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo

v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Podľa 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zporušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).

21. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

22. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

23. Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú v spore
vzniesli žalovaní 1 a 3. Z vykonaných dôkazov súd zistil, žalobca odstúpil od zmluvy dňa 25.4.2012. Ako
bolo už uvedené, podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a momentom

odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi tak vzniklo právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

24. Podľa ustanovenia § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky
námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. To platí aj vo vzťahu k námietke premlčania [(porovnaj

Jaromír Svoboda a kol. Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, Eurounion, str .
501 : " Ručiteľovi sa zachovávajú všetky námietky, ktoré mal dlžník voči pohľadávke v čase prevzatia
ručenia. Ručiteľovi tak patria aj námietky smerujúce proti pohľadávke (napríklad, že je premlčaná)].
Odstúpením od zmluvy ručenie žalovaných 2,3 automaticky nezaniklo, avšak žalovaní 2,3 využili nástroj
spoločnej obrany a uplatnili spolu s dlžníkom ( žalovanou 1) námietku premlčania.

25. Čo sa týka argumentu právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná 1, dobrovoľnou úhradou dlžnej
splátky, prípadne svojim postojom v konaní uznala svoj dlh čo do dôvodu aj výšky, súd udáva, že
uznaniedlhuvzmysle§558Občianskehozákonníkamusíspĺňaťformálnenáležitostianavyševprípade
premlčaného dlhu musí ten, kto dlh uznal, mať vedomosť o jeho premlčaní, čo žalobca nepreukázal.

Námietku premlčania vznesenú veriteľmi dlžníkov preto považoval súd za dôvodnú a žalobu zamietol.

26. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani to, že žalovaná 1, súhlasila so splátkovým kalendárom pretože
uvedené nie je možné považovať za nováciu zmluvného vzťahu. Tento úkon nie je možné vyhodnotiť
ako dohodu v zmysle ustanovenia § 570 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa veriteľ dohodne

s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je
povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o
zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok (§ 570
OZ). Návrh na uzavretie splátkového kalendára a jeho súhlas nezodpovedajú citovanému ustanoveniu,
preto o nováciu nemôže ísť.

27. Za situácie, keď žalobca odstúpil od zmluvy dňa 25.4.2012, ktoré odstúpenie bolo doručené
žalovaným 1,2,3 dňa 11.5.2012, do dňa podania žaloby 11.9.2015 uplynula premlčacia doba tak
subjektívna v trvaní 2 rokov, ako aj objektívna v trvaní 3 rokov.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. Vzhľadom na plný úspech žalovaných 1,2,3 v konaní a na to, že nie sú dôvody hodné osobitného
zreteľa pre ktoré by im náhrada trov neprináležala, súd rozhodol, že majú nárok na plnú náhradu

trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným rozhodnutím.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.