Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621200624
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4621200624.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobkyne: MUDr. F. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., A. č. p. XXXX/X, X. XX, Česká republika, občianka ČR, zastúpená: ULC Čarnogurský s.r.o.,
so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1./ TeHo Topoľčany,
s.r.o., so sídlom Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, IČO: 51 858 584, 2./ ARCA CAPITAL Slowakei

Beteiligungs GmbH., Augasse 9/12, Viedeň 1090, Rakúska republika, číslo: 6714110, žalovaní v 1. a
2. rade zastúpení: AG LEGAL s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 50 326 511, 3./ J&T BANKA, a.s., so sídlom Sokolovská 700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8,
ČR, IČO: 47 115 378, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/14/2021 - 684

zo dňa 31. 01. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súdu uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/14/2021 - 684 zo dňa 31. 01. 2022
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o podanom návrhu žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacích opatrení
proti žalovaným v 1. a 2. rade zamietol (I. výrok) a súčasne žalovaným v 1. - 3. rade priznáva náhradu
trov konania proti žalobkyni v plnej výške (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 343 ods. 1 - 3, § 344, § 324 ods. 1 - 3, § 325 ods. 1,
2 písm. c), d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 - 3 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom proti
žalovaným v 1. až 3. rade domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené

záložnéprávonanehnuteľnostiachvovýlučnomvlastníctvežalovanéhov1.radevkat.úz.K.zapísaných
na LV č. XXXX na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vyplývajúcej z vlastnej zmenky vystavenej
spoločnosťou Arca Investments a. s. Bratislava z dôvodu, že uvedená spoločnosť je jediným akcionárom
spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s. Bratislava patriacej do finančnej skupiny Arca Capital, do
ktorej nepochybne patrí aj žalovaný v 1. rade, ktorý je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností,
pričom žalobkyňa investovala finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments a. s. a na základe

vystavenej zmenky jej pohľadávka predstavuje sumu 24 730 716 CZK a žalobkyni hrozí nenávratná
ujma a zmarenie exekúcie pre prípad konkurzu. Okrem toho sa domáhala žalobkyňa nariadeniazabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 2.
rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade na zabezpečenie svojich pohľadávok a rovnako tak nariadenia
neodkladných opatrení, ktorými bude žalovanému v 2. rade zakázané previesť vlastnícke právo k

obchodnému podielu a žalovanému v 3. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich
k výkonu jeho záložného práva na tento obchodný podiel s tým, aby zároveň žalovanému v 3. rade
bolo zakázané zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva
zriadeného v jeho prospech na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2020 k obchodnému podielu
žalovaného v 2. rade. Ďalším neodkladným opatrením žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému v 3. rade,

zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v
jeho prospech k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade zapísaným na LV č.
XXXX v kat. úz. K. a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu tohto záložného
práva žalovaným v 3. rade.
Svoj návrh odôvodnila tým, že ako fyzická osoba investovala finančné prostriedky do spoločnosti
Arca Investments a. s., ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s. a patrí do

finančnej skupiny Arca Capital, do ktorej nepochybne patrí aj žalovaný v 1. rade, pričom jeho jediným
spoločníkom je žalovaný v 2. rade. K obchodnému podielu žalovaného v 2. rade vzniklo dňa 08. 12.
2020 záložné právo v prospech žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. K. a tieto sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného v 3. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2020. Žalobkyňa je majiteľom vlastných

zmeniek č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, keďže poskytla finančné investície
spoločnosti Arca Investments a nemala záujem spoločnosti poskytnúť ďalšie finančné investície, a preto
jupožiadalaovyplateniezmeniekvlehotesplatnosti,pričomspoločnosťjejpotvrdila,žeprijalajejžiadosť
a zmenky eviduje ako zmenky určené na výplatu, avšak do dnešného dňa k vyplateniu zmenkovej sumy
nedošlo. Z verejne dostupných informácií ako aj z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2019 je zrejmé,

že spoločnosť je v strate a jej prehlásenia ako aj finančný stav svedčia o tom, že spoločnosť nemá
prostriedky na úhradu nesporného nároku žalobcu titulom zmeniek splatných v dňoch uvedených na
týchto zmenkách. Pohľadávka žalobkyne voči Arca Investments v súčasnej dobe predstavuje nespornú
istinu vo výške 24 730 716 CZK, pričom uvedená spoločnosť nárok žalobkyne nerozporuje, avšak
doposiaľ k vyplateniu zmenkovej sumy nedošlo. Podľa účtovných závierok je strata spoločnosti Arca

Investmentsvytvorenázarok2019vovýškecca9,5miliónaeur,čopreukazuje,žeriadnenehospodárila.
Reálna hodnota nehnuteľností, ktorých vlastníkom je Arca Capital Slovakia je nízka a z dostupných
informácií je zrejmé, že táto sa zbavuje svojho majetku, čo spôsobí, že žalobkyňa nebude mať
uspokojené všetky svoje pohľadávky. Rovnako tak pohľadávky žalobkyne, ktoré nie sú sporné, nebudú
uspokojené z majetku spoločnosti Arca Investments, čo potvrdzujú vyjadrenia jej štatutárneho zástupcu.

VsúčasnejdobezačalokonkurznékonanieprotispoločnostiArcaCapitalSlovakia,ktorátiežvykonávala
ukracujúce úkony a tieto je možné vidieť aj v ďalších prepojených a ovládaných spoločnostiach na Arca
Investments. Tým sú splnené podmienky preukázania neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, keďže existuje predpoklad, že žalovaný v 1. rade sa tiež bude zbavovať
majetku resp. jeho majetok bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny Arca a je splnená

aj v tom, že žalovaný v 3. rade resp. ďalší veritelia získajú cez záložné práva hodnotný majetok zo
skupiny Arca.
Súd o návrhu žalobkyne rozhodol uznesením sp. zn. 4Cb/14/2021 - 292 zo dňa 16. 03. 2021 tak, že
nariadil vo výroku I. zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobkyne na
nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz.

K. a zároveň vo výroku II. zriadil v prospech žalobcu záložné právo na obchodný podiel žalovaného v
2. rade v spoločnosti TeHo Topoľčany s.r.o. na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne spolu vo výške 24
730 716 CZK s príslušenstvom. Výrokom III. zamietol návrh na nariadenie neodkladných opatrení proti
žalovaným v 2. a 3. rade a vo výroku IV. poučil žalovaných v 1. a 2. rade o možnosti podať žalobu vo veci
samej proti žalobkyni o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Výrokom V. priznal žalobkyni náhradu

trov konania proti žalovanému v 1./rade vo výške 100 % a výrokom VI. rozhodol, že žalobkyňa a žalovaní
v 2. a 3. rade nemajú navzájom na náhradu trov konania právo.
Na základe odvolania žalovaných v 1. a 2. rade Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 15Cob/49/2021
- 665 zo dňa 29. 10. 2021 zrušil uznesenie tunajšieho súdu v napadnutej časti I., II., IV., V., VI. výroku
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd po opätovnom oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacích opatrení proti
žalovaným v 1. a 2. rade (v prípade návrhu na nariadenie neodkladných opatrení proti žalovaným
v 2. a 3. rade už bolo o tomto právoplatne rozhodnuté predchádzajúcim uznesením tunajšieho
súdu vo výroku III.) ako aj s listinami pripojenými k návrhu a rešpektujúc názor odvolacieho súdudospel súd k záveru, že návrh žalobkyne v tejto časti nie je dôvodný a preto ho zamietol. Podľa
názoru súdu v tomto prípade nie sú dané predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
keď žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti Arca

Investments. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí zároveň aj hroziť. Pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba
samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný
plniť svoje záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Pokiaľ aj žalobkyňa
poukazuje na konkrétne časti predloženej účtovnej závierky spoločnosti Arca Investments za rok 2019,

ktorými odôvodňuje ohrozenie prípadnej exekúcie, tak na tieto poukazuje bez zreteľa na ďalšie údaje
ohľadom majetku spoločnosti, ktoré vyplývajú z predloženej účtovnej závierky za rok 2019, podľa ktorej
celkový majetok spoločnosti za rok 2019 bol vo výške 713 756 382 eur, čo predstavuje nárast oproti
roku 2018 a z tejto uzávierky tiež vyplýva dlhodobý finančný majetok spoločnosti za rok 2019 vo
výške 700 409 174 eur. Súd teda nemôže vzhľadom na rozsah celkového majetku spoločnosti Arca
Investments v pomere k nároku žalobkyne, a to ani pri realizácii výkonu záložného práva spoločnosťou

Z., na ktorú poukazuje žalobkyňa konštatovať osvedčenie reálneho a bezprostredného ohrozenia alebo
zmarenia prípadnej exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments resp. osvedčenie nemožnosti
splnenia žalobcovho nároku z majetku tejto spoločnosti a v nadväznosti na to ani konštatovať potrebu
neodkladnej úpravy pomerov žalobkyne a spoločnosti Arca Investments neodkladnými opatreniami, a
to ani s prihliadnutím na žalobkyňou uvádzané medializované informácie. Ani samotné neuhradenie

pohľadávky žalobkyne neodôvodňuje navrhované zabezpečovacie opatrenie, pokiaľ nie je osvedčené
budúce ohrozenie exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa spoločnosť Arca Investments zbavovala
majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp. iným spôsobom, ktorým
by dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom ohrozujúcim budúcu exekúciu
tejto spoločnosti. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie, že jej finančné investície

mali slúžiť na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam, teda že nemali slúžiť na investovanie
ale na sanáciu prepojených spoločností. Žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, aké konkrétne úkony
mali byť takto uskutočnené a s akým obsahom a či boli urobené bez primeraného zabezpečenia
resp. protiplnenia. Súd nemal za osvedčené, že samotné nakladanie s finančnými prostriedkami Arca
Investments bolo robené so zámerom zbavovania sa majetku, keďže v danom prípade nie je možné

vylúčiť ani určitý investičný zámer spoločnosti. Rovnako ani zo zriadeného záložného práva automaticky
nevyplýva zámer spoločnosti zbavovať sa majetku, resp. úkon, ktorým má podľa žalobkyne dochádzať
k zvýhodňovaniu iného veriteľa. Iba domnienky a predpoklady žalobkyne nemôžu podľa názoru súdu
postačovať k záveru, že v prípade dlžníka dochádza k zbavovaniu sa majetku. Ani samotné vykázanie
straty v jednom účtovnom období spoločnosti Arca Investments, resp. finančné problémy a úkony iných

dcérskych spoločností, na ktoré poukazuje žalobkyňa v rámci podaného návrhu nemožno vzhľadom
na celkový majetok spoločnosti Arca Investments vo vzťahu k výške žalobcovho nároku bez ďalšieho
automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa
v právnom vzťahu.
Ani hrozba reštrukturalizácie, resp. konkurzu, na ktorú poukazuje žalobkyňa nie je dôvodom pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v oboch prípadoch ide o legitímny nástroj smerujúci
k pomernému uspokojeniu pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi, ktorého dôsledkom nie je zníženie
majetku dlžníka na úkor veriteľov. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej
situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale naopak, chrániť
záujmy veriteľov. Veriteľ má v takýchto konaniach možnosť participovať na riešení úpadku, napr. formou

účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia jeho pohľadávky. Súd tak nemal
za preukázané také konanie spoločnosti Arca Investments, ktoré by podstatnou mierou vzhľadom na
majetok spoločnosti negatívne ovplyvňovalo jej majetkové pomery v takom rozsahu, že by reálne a
bezprostredne ohrozovalo budúcu exekúciu.
Je nesporné, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania predložila súdu doklad o tom, že originály

zmeniek uložila do úschovy súdu a to na Městský soud v Praze dňa 11. 10. 2021 v rámci insolvenčného
konania, do ktorého prihlásila svoju pohľadávku a teda od uvedeného dátumu by zmenky nemali byť v
obehu a aktívna vecná legitimácia žalobkyne by mala naďalej trvať.
Žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu so žalovanými v 1. a 2. rade a žalobkyňou tvrdený
nárok, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana nie je nárokom voči žalovanému

v 1. rade a ani žalovanému v 2. rade, ale voči tretej osobe, spoločnosti Arca Investments a. s. Aj keď
nemožno vylúčiť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči tretej osobe, uvedené je však možné iba
vtedy, ak je zároveň preukázaná aj existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (v tomto
prípade medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade).O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP, pričom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že v celom rozsahu vyhovie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
návrhu na nariadenie neodkladných opatrení a žalobkyni prizná voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.
V odôvodnení podaného odvolania ďalej poukázala na to, že žalobkyňa má za to, že napadnuté

rozhodnutie je zaťažené viacerými zásadnými vadami, najmä v súvislosti s nesprávnym právnym
posúdením a nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu.
Zo skutkového stavu v návrhu, v odvolaní ako aj z predložených dôkazov a notoricky známych
skutočností je nepochybné, že finančná skupina Arca nemá finančné prostriedky na splatenie a platenie
svojich záväzkov voči investorom.
Uvedeným argumentom žalobkyne sa súd prvej inštancie pri opätovnom posúdení prípadu nezaoberal

dostatočným spôsobom pre spravodlivé a správne rozhodnutie a súd sa nezaoberal ani ďalšími
zásadnými skutočnosťami.
Zo skutkového stavu je nepochybné a nesporné, že sa skupina Arca sa zbavovala majetku, ktorý by
mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne.
Arca Investments, ktorá informovala aj žalobkyňu, že je na tom dobre z hľadiska majetkového vybavenia,

pritom, ale ako vyplýva z jej účtovnej závierky za rok 2019, evidovala Výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie 2019 po zdanení (riadok č. 67 - výkaz ziskov a strát) vo výške - 9 586 945 eur, čiže v roku 2019
bola v strate cca. 9,5 milión eur.
Zároveň z toho istého riadku uvedeného dôkazu vyplýva, že v roku 2018 bola Arca Investments ešte
v zisku vo výške 62 013 eur.

Z uvedeného je zrejmé, že Arca Investments kladný hospodársky výsledok za rok 2018 využila na
získanie investícii od veľkého množstva investorov, ktorí netušili, že výsledkom hospodárenia v roku
2019, kedy finančné investície poskytli, bude strata skoro 9,5 milióna eur.
Z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 je nepochybné, že Arca Investments v roku 2019
evidovala ostatné dlhodobé záväzky (riadok č. 110 - strana pasív) vo výške XX XXX XXX eur, čo zrejme

predstavuje záväzky aj voči zmenkovým veriteľom Arca Investments.
Z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 je tiež nepochybné, že Arca Investments v roku 2019
poskytla prepojeným účtovným jednotkám Arca Investments pôžičky (riadok č. 25 - strana aktív) vo
výške XXX XXX XXX eur.
Z uvedeného možno odvodiť, že zrejme aj finančná investícia žalobkyne slúžila na poskytnutie pôžičiek

prepojeným spoločnostiam Arca Investments, čiže sa možno domnievať, že primárne neslúžila na
investovanie, ale na sanáciu prepojených spoločností Arca Investments.
Každopádne uvedené skutočnosti svedčia o nepoctivosti Arca Investments, ktorá aj napriek zlej
finančnej situácii Arca Investments, deklarovala, že je na tom dobre.
V účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019 je uvedené, že Arca Investments v roku 2019 poskytla

prepojeným účtovným jednotkám žalovaného pôžičky (riadok č. 25 - strana aktív) vo výške XXX XXX
XXX eur, čiže je dôvodné prijať záver, že Arca Investments napriek tomu, že má veriteľov, poskytuje
pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca Capital.
Stav skupiny Arca Capital je z verejne dostupných informácií veľmi zlý, nakoľko nebola zverejnená
účtovná závierka skupiny Arca Capital za rok 2019, je aj ťažko overiteľný.

Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je nepochybné, že Arca Investments nebola a nie je k 22.
10. 2020 vlastníkom nehnuteľností.
Arca Investments je v omeškaní s výplatou zmenkovej sumy zo zmeniek a ich príslušenstva, pričom
prehlásenia Arca Investments a jej finančný stav svedčia to tom, že Arca Investments nemá na úhradu
nesporného nároku žalobkyne prostriedky a nechce ho uhradiť.

Arca Investments ako subjekt prijímajúci finančné investície, má v ich dôsledku záväzok voči veriteľom
vo výške 35 005 289 eur, čiže vymoženie pohľadávok veriteľov, teda aj žalobkyne, je ohrozené, ak
nie zmarené, a to vzhľadom na uvedené skutočnosti o Arca Investments, kde strata Arca Investments
vytvorená za rok 2019 vo výške cca. 9,5 milión eur preukazuje, že žalobca nebude riadne uspokojený.
Vzhľadom na skutočnosť, že nesporná pohľadávka žalobkyne, ktorú Arca Investments nerozporuje,

nebola uhradená, je zrejmé, že žalobkyňa si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku
Arca Investments, ktorej hrozí konkurz, pričom reštrukturalizačné konanie bolo začaté na Arca Capital
Slovakia, ktorá tiež nemá prostriedky na uspokojenie veriteľov.Konkurzné konanie začalo pri spoločnosti Arca Capital Slovakia, ktorá tiež vykonávala ukracujúce úkony
a tieto je možné vidieť aj v ďalších prepojených a ovládaných spoločnostiach na Arca Investments.
Nemožno nespomenúť, že žalobkyňa nie je jediným veriteľom Arca Investments, pretože Arca

Investments ako subjekt prijímajúci finančné investície, má v ich dôsledku záväzok voči veriteľom vo
výške 35 005 289 eur, čiže vymoženie pohľadávok veriteľov, teda aj žalobbkyne, je ohrozené, ak nie
zmarené, a to vzhľadom na uvedené skutočnosti o Arca Investments, kde strata Arca Investments
vytvorená za rok 2019 vo výške cca. 9,5 milión eur preukazuje, že žalobkyňa nebude riadne uspokojená.
Žalobkyni vznikla a vzniká ujma v dôsledku toho, že napriek tomu, že investovala rozsiahly majetok,

Arca Investments ani čiastočne neuspokojila jej splatnú pohľadávku titulom zmeniek a ani ho nijako
nezabezpečila.

5. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, pričom navrhli, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a súčasne žalovaným v 1. a 2. rade
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V obsahu podaného vyjadrenia ďalej poukázali na to, že voči spoločnosti Arca Investments prebieha
na území Českej republiky insolvenčné konanie, insolvenčné konanie má charakter hlavného
insolvenčného konania a súčasne Mestským súdom v Prahe ako súdom príslušným na vedenie
hlavného insolvenčného konania bola povolená reorganizácia spoločnosti Arca Investments.
Po začatí insolvenčného konania nie je možné voči spoločnosti Arca Investments začať a viesť

súdne konania, pretože všeobecne platí, že po začatí insolvenčného konania dlžníka si môžu veritelia
uplatňovať svoje nároky počas insolvenčného konania len spôsobom ustanoveným ustanoveniami
insolvenčného zákona, t. j. prihlásením svojej pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom
prihlášky. Inými slovami povedané jedným z účinkov začatia insolvenčného konania podľa českého
insolvenčného zákona je to, že pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments si môžu jej veritelia

uplatňovať len prihláškou pohľadávok do insolvenčného konania.
Vzhľadom na začaté insolvenčné konanie a povolenie reorganizácie spoločnosti Arca Investments si
žalobkyňa mohla uplatniť svoje tvrdené zmenkové pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments len
prihláškou do insolvenčného konania, tzn., že žalobkyňa nie je po rozhodnutí o úpadku a povolení
reorganizácie spoločnosti Arca Investments oprávnená iniciovať voči spoločnosti Arca Investments

súdne konanie o zaplatenie zmenkových pohľadávok a príslušný súd nie je oprávnený voči spoločnosti
Arca Investments viesť takéto súdne konanie, keďže všetky začaté súdne konania sa prerušujú.
Žalobkyňa v súdnom konaní neosvedčila aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne ani pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaných, keďže žalobkyňa v návrhu a v odvolaní netvrdila a ani neosvedčila existenciu
hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a/alebo žalovaným v 2. rade ani

existenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku) žalobkyne voči žalovanému v 1. rade a/
alebo žalovanému v 2. rade.
Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi môže byť zabezpečovacím opatrením
zriadené záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, t. j.
osoby, voči ktorej má veriteľ peňažnú pohľadávku. Uvedené znamená, že zabezpečovacie opatrenie nie

je možné nariadiť voči tretej osobe, t. j. osobe, voči ktorej nemá veriteľ peňažnú pohľadávku.
Žalobkyňa v návrhu a ani v odvolaní navyše neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé preukázať aspoň pravdepodobnosť ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade
a/alebo na majetok žalovaného v 2. rade, a nešpecifikuje žiadne úkony žalovaného v 1. rade a ani
žalovaného v 2. rade, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k ohrozeniu exekúcie na majetok žalovaného

v 1. rade a/alebo na majetok žalovaného v 2. rade.
Exekúcia voči spoločnosti Arca Investments však aktuálne ani nemôže byť ohrozená, pretože exekúcia
voči spoločnosti Arca Investments je neprípustná.
Skutočnosti uvádzané v návrhu a v odvolaní nie sú spôsobilé preukázať, že by zmenkové pohľadávky
nemohli byť uspokojené z majetku spoločnosti Arca Investments, resp. že by mohla byť ohrozená

prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments za účelom vymoženia zmenkových
pohľadávok, pričom skutočnosti uvádzané v návrhu a v odvolaní v súvislosti so spoločnosťou Arca
Investments nemajú akúkoľvek relevanciu vo vzťahu k súdnemu konaniu.

6. K vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

21.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného
opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.

26. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

27. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne

súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre
rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému

ohrozeniu oprávnených záujmov.

28. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je

nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a

osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

29. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k §
325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej

osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie
povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému
má byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej

osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade,
ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového
poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé,
že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť

pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe
pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28.
11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcouv tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je
žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu
sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou

procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu
označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v
skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v
prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých
vyslovenianeúčinnostisažalobcoviasvojoužaloboudomáhajú,povykonanomdokazovanírozhodnutím

(rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia
ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo
vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby
v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu
na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II
ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“

30. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia na tom právnom závere, že žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej
budúcej exekúcie spoločnosti Arca Investments s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nepostačuje iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa

nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky, bez ďalšieho
neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa spoločnosť Arca
Investments zbavovala majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp.
iným spôsobom, ktorým by dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom
ohrozujúcim budúcu exekúciu tejto spoločnosti. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom

období spoločnosti Arca Investments, resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností,
na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemožno vzhľadom na celkový majetok spoločnosti Arca Investments
vo vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo
vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa v právnom vzťahu. Podľa názoru odvolacieho
súdu prvoinštančný súd postupoval správne, keď prednostne posudzoval splnenie predpokladov na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. V
procese posudzovania dôvodnosti pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné osvedčiť
existenciuprávnehovzťahumedzižalobkyňouažalovanýmv1.radea2.radeaažnásledneposudzovať
otázku existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa neosvedčila existenciu peňažnej
pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Podľa petitu návrhu žalobkyne voči žalovanému v 1. rade

mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva
pohľadávka voči spoločnosti Arca Investments, a. s. vo výške 24 730 716 CZK titulom vlastných zmeniek
č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX vystavenej Arca Investments a. s. „bez protestu“.
Jetedazrejmé,ženejdeopohľadávkuvočižalovanémuv1.a2.rade.Ajkeďnemožnovylúčiťnariadenie
neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči tretej osobe, uvedené je však podľa

názoru odvolacieho súdu možné iba vtedy, ak je zároveň preukázaná aj existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami (v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade). V danom prípade
žalobkyňa náležite nezdôvodnila (a teda ani neosvedčila), prečo by malo byť nariadené zabezpečovacie
opatrenie vo vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade.
Keďže spoločnosť Arca Investments, a. s. je samostatnou entitou, právnickou osobou odlišnou od

spoločnosti žalovaného v 1. rade, hoci majetkovo prepojenou, nie je možné podľa názoru odvolacieho
súdu vysloviť záver o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na
základe prenesenia hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a. s.,
nakoľkotonevyplývazožiadnychžalobkyňoupredloženýchdôkazov.Žalobkyňarelevantnýmspôsobom
nezdôvodnila, ako by sa mohla jej pohľadávka zo zmenky prípadne uspokojiť z majetku žalovaného

v 1. a 2. rade, keďže právnu povinnosť zo zmenky nie je možné bez ďalších právnych úkonov alebo
právnych skutočností previesť zo spoločnosti Arca Investments, a. s. na žalovaného v 1. rade. V danom
prípade obchodný podiel predstavuje majetok žalovaného v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca
Investmentsa.s.,vdôsledkučohobysažalobkyňamohladomáhaťuspokojeniaňoutvrdenejzmenkovej
pohľadávky exekúciou na majetok spoločnosti Arca Investments a. s. Uvedené súvisí s tým, že nie je

možné zamieňať žalovaného v 1. rade so spoločnosťou Arca Investments ani so spoločnosťou Arca
Capital Slovakia, keďže ide o samostatné právnické osoby so samostatným majetkom, samostatnými
záväzkami a pohľadávkami.31. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa obavy z
ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do skupiny
Arca. V prípade tvrdenej obavy z ohrozenia exekúcie je nevyhnutné, aby žalobkyňa osvedčila existenciu

tejto obavy zo strany subjektu, voči ktorému návrh smeruje. Žalobkyňa v návrhu ani v odvolaní žiadnym
spôsobom neosvedčila, že by žalovaní v 1. a 2. rade vykonávali akékoľvek úkony, ktoré by mohli viesť k
ohrozeniu exekúcie jeho majetku. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že tak reštrukturalizačné, ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam
smerujúce) nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť

alebo ohroziť exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej
finančnej situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale
chrániť záujmy veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení dlžníkovho
úpadku napr. formou účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia svojej
pohľadávky.

32. V posudzovanom prípade žalobkyňa neosvedčila ani objektívny stav ohrozenia prípadnej
budúcej exekúcie spoločnosti Arca Investments, a. s., pričom za dostatočné z hľadiska nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia nemožno považovať iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky.
Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje
záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie, obdobne ani poskytnutá ochrana

podľa zákona č. 62/2020 Z. z. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností mala žalobkyňa súdu
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie, čo sa v danom prípade nestalo. Len samotné poukazovanie žalobkyne na konkrétne
časti predloženej účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2019, ktorými odôvodňuje ohrozenie
prípadnej exekúcie (negatívny výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a zníženie finančných

prostriedkov na účtoch v bankách), nie je dostatočné pre posúdenie splnenia podmienky existencie
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom období
spoločnosti Arca Investments, a. s., resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností,
na ktoré poukazuje žalobkyňa v rámci podaného návrhu, nemožno vzhľadom na celkový majetok
spoločnosti Arca Investments, a. s. vo vzťahu k výške nároku žalobkyne bez ďalšieho automaticky

stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa v právnom
vzťahu. Súd preto nemal za preukázané také konanie spoločnosti Arca Investments a. s., ktoré
by negatívne ovplyvňovalo jeho majetkové pomery v takom rozsahu, že by reálne a bezprostredne
ohrozovalo budúcu exekúciu. Argumentáciu žalobkyne smerom k spoločnosti Arca Investments, a. s.
nemožno automaticky vzťahovať k žalovanému v 1. a 2. rade.

33. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).