Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010629
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717010629.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Štefana Nováka LL.M. a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. mája 2019, v
trestnej veci obžalovaného U. Z. Q. U. U., stíhaného pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora voči rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 4T/196/2017 zo 14.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného U. Z. Q. U. U. a okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 4T/196/2017 zo 14.11.2018 bol obžalovaný U. Z. Q. U.
U. uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a),
b) Tr. zák. a iné za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
v presne nezistenom čase dňa 18.11.2008 v byte matky obžalovaného v S., A. U. Y. pred plánovaným

návratom do SR zobral svojej manželke S. U., nar. XX.XX.XXXX ich spoločného maloletého syna U.
U. Z. U., nar. XX.XX.XXXX pod zámienkou, že tohto ide ukázať rodine, avšak za svojou manželkou sa
opätovne vrátil až po 4 hodinách bez maloletého syna, pričom jej odmietol oznámiť, kde sa maloletý
nachádza a maloletého syna matke do starostlivosti doposiaľ nevrátil, ani neoznámil miesto jeho
súčasného pobytu, čím porušil S. U., nar. XX.XX.XXXX jej rodičovské práva ako zákonného zástupcu
- matky maloletého.

Za toto konanie ho okresný súd podľa § 375 ods. 2 Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže voči nemu podali odvolanie jednak okresný
prokurátor vo Zvolene, ako aj obžalovaný cestou svojho ustanoveného obhajcu.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ sa týka uznania viny

obžalovaného, s touto nemá problém a rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a zákonné,
ale pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje za nesprávny. Podľa jeho názoru ide o trest prakticky
nevykonateľný voči obžalovanému, keďže tento sa nikdy na územie Slovenskej republiky po spáchaní
trestnej činnosti nedostavil, celé konanie bolo vedené ako proti ušlému a preto nie je možné, aby takýto
trest, teda trest podmienečný bol voči obžalovanému vykonaný.
Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci rozhodol sám

tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 až 18 mesiacov a pre
výkon trestu ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, prípadne ak tak neurobí sám, aby
vrátil vec súdu prvého stupňa s takýmto pokynom na nové prejednanie a rozhodnutie.
Za obžalovaného, voči ktorému bolo skutočne vedené konanie ako voči ušlému, jeho ustanovená
obhajkyňa podala odvolanie, kde uviedla, že obžalovaný sa necíti byť vinným z trestnej činnosti, keďže
podľa jej názoru nenaplnil skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1

písm. a), ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. Poukázala na skutočnosť, že skutková veta obžaloby sa nezhoduje
a nie je totožná ani s výpoveďou samotnej poškodenej, vypočutej na hlavnom pojednávaní, ktorápred súdom podrobne mala opísať spôsob vykonania skutku obžalovaným. S poukazom práve na túto
výpoveď preto sa nezhoduje ani čas, ani miesto skutku v skutkovej vete rozsudku.
Naviac podľa obhajoby sa obžalovaný nedopustil poškodzovania cudzích práv, nemal úmysel nikoho

poškodiť, pričom okrem výpovede poškodenej neboli zabezpečené žiadne iné dôkazy, ktoré by
preukazovali hodnovernosť jej výpovede.
Navrhla preto za obžalovaného, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaniach procesných strán, sa obžalovaný nedostavil

tak, ako to bolo už vyššie uvedené, konalo sa voči nemu ako voči ušlému, pričom ani na predchádzajúce
konania sa obžalovaný nedostavoval a krajský súd preto predvolanie obžalovaného vyvesil na úradnú
tabuľu krajského súdu. Za obžalovaného bola prítomná na verejnom zasadnutí jeho obhajkyňa, ktorá
potom v konečnom návrhu v zhode s písomným odvolaním uviedla, že trvá na podanom odvolaní, podľa
jej názoru nebolo jednoznačne preukázané, že sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania a navrhla,
aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Naopak, krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje
s písomným odvolaním okresného prokurátora, podľa jeho názoru podmienečný trest odňatia slobody
u obžalovaného, ktorý sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, nie je možné vykonať a navrhol, aby v tomto
smere krajský súd vo výroku o treste zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici zistil v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por., že odvolania obžalovaného U. Z. Q. U. U., ako aj okresného prokurátora nie sú dôvodné.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal na
hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby
mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil

jednotlivo, ako aj v súhrne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky
skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Je zrejmé z tohto odôvodnenia aj to, ako sa okresný súd vysporiadal s obranou obžalovaného, ktorú za
neho na hlavnom pojednávaní uvádzal jemu ustanovený obhajca a prečo tejto obrane neuveril.
Ani Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a aj krajský súd
je toho názoru, že nimi je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný U. Z. Q. U. U. sa v

kritickom období dopustil prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a), b) Tr. zák. a iné voči poškodenej S. U., keď jej zabraňuje v styku s maloletým U. U. Z. U..
Zákonu zodpovedá rozhodnutie okresného súdu aj o uloženom treste, a to podmienečnom treste odňatia
slobody, keďže doposiaľ tak, ako je to zrejmé z odpisu z registra trestov, obžalovaný súdne trestaný
nebol a naviac od spáchania skutku do rozhodnutia okresného súdu uplynula doba viac ako 10 rokov.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného podrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto
skutočnostiach žiadne pochybnosti, a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu
osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného v tom smere, že nemal záujem nikomu poškodiť cudzie práva. V tomto

smere sa krajský súd s takouto obranou pretaktovanou v odvolaní obhajkyne obžalovaného nemohol
stotožniť, je nepochybné, že poškodená nemá možnosť stýkať sa so svojím maloletým synom a v tomto
smere sú poškodzované jej práva, obžalovaný jej zabraňuje v tomto styku.
Pokiaľ však ide o odvolanie okresného prokurátora v súvislosti s uloženým trestom, je potrebné
konštatovať, že odo dňa spáchania skutku ku dňu rozhodovania krajského súdu uplynula lehota viac

ako 10 rokov, obžalovaný doposiaľ na území Slovenskej republiky súdne trestaný nebol, a preto nie je
možné za takéto jeho protiprávne konanie mu ukladať nepodmienečný trest. Pokiaľ ide o samotný výkon
podmienečného trestu odňatia slobody, tu bude na okresnom súde, aby dôsledne skúmal, či je možné v
dobe podmienečného odsúdenia konštatovať, že odsúdený viedol alebo neviedol riadny spôsob života
a až potom bude sa rozhodovať o tom, či ten trest, ktorý mu bol v tomto konaní uložený je primeraný

alebo či je potrebné nariadiť premenu tohto trestu.
Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolania tak obžalovaného cestou obhajkyne, ako aj okresného
prokurátora zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.