Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519202778
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7519202778.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu sudcu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a
členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu : KONEL s.r.o., sídlo :
Kamenná 4405, 760 01, Zlín, Česká republika, 040 01, IČO: 494 34 799, zastúpený advokátom : JUDr.
Radko Timkanič, sídlo : Jakobyho 19, Košice, proti žalovaným : 1, chrysso s.r.o., sídlo : Popradská
56, Košice, 040 01, IČO : 44 459 751, zastúpený advokátom : JUDr. Tomáš Sisák, sídlo : Hroncova

1, Košice, 2, OTP Banka Slovensko, a.s., sídlo : Štúrova 5, Bratislava 813 54, IČO : 31 318 916, v
konaní o zaplatenie 58.759,50 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti Uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 8Cb/29/2019 zo
dňa 13. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výrokoch II a III.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku I mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu zodpovedajúcom výroku I vydaného uznesenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v civilnom sporovom konaní
o zaplatenie 58.759,50 eur s príslušenstvom podľa § 324 a § 325 Civilného sporového poriadku na
základe návrhu žalobcu vydal neodkladné opatrenie, ktorým : 1, uložil žalovanému v 1. rade zdržať

sa akéhokoľvek nakladania a prevádzkovania elektrickej sušiarne cestovín EST-03XL, výrobné číslo :
1802401-B; elektrickej sušiarne cestovín EST-03XL, výrobné číslo : 1802402-C; elektrickej sušiarne
cestovín EST-03XL, výrobné číslo : 180240-D a elektrickej sušiarne cestovín EST-03XL, výrobné číslo :
1802403-E; 2, uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa akéhokoľvek nakladania s finančnými prostriedkami
na účte č. IBAN : P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v OTP Banka Slovensko, a.s. a to do
výšky 58.759,50 eur; a 3, uložil žalovanému v 2. rade zabrániť žalovanému v 1. rade v akomkoľvek

nakladaní s finančnými prostriedkami na účte č. IBAN : P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v
OTP Banka Slovensko, a.s. a to do výšky 58.759,50 eur.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou zabrániť ohrozeniu prípadnej exekúcie na
zabezpečenie úhrady pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade na doplatenie odmeny vo výške
58.759,50 eur za vykonanie diela ( vyúčtovanej faktúrou žalobcu č. 1803238 ) podľa Zmluvy o dielo č.

20185024 zo dňa 10.9.2018. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca dostatočne osvedčil existenciu
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a tiež dostatočne osvedčil aj obavu žalobcu o
uhradenie jeho pohľadávky prostredníctvom budúcej exekúcie. Obava o ohrozenie exekúcie bola podľa
súdu prvej inštancie konkrétne dostatočne preukázaná skutočnosťou, že žalovanému od 31.3.2019
skončilo živnostenské oprávnenie na výrobu pekárskych a cukrárskych výrobkov a k rovnakému dňu
žalovaný zrušil aj svoju prevádzkareň, kde mala byť táto výroba vykonávaná. Rozhodnutie o povinnosti

žalovaného v 2. rade ( výrok III ) napadnutého uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie potrebou
súčinnosti vo vzťahu k tretej osobe ( t.j. nie účastník primárneho záväzkového vzťahu ), keďže ide obanku, ktorá vedie peňažný účet žalovaného v 1. rade, pretože tento účet žalobca navrhol neodkladným
opatrením „zablokovať“.

3. Žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie,
pretože podľa jeho názoru je nariadené neodkladné opatrenie nesprávne a nezákonné, nakoľko :
1, neodkladné opatrenie vydal miestne nepríslušný súd; 2, súd svojim postupom porušil právo na
spravodlivý proces, pretože žalovanému v 1. rade nebolo doručené podanie žalobcu zo dňa 2.5.2019
a bez návrhu žalobcu vykonal dokazovanie v prospech žalobcu; 3, výrok I napadnutého uznesenia je

pre svoju neurčitosť ( akékoľvek nakladanie ) nevykonateľný; 4, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z neúplného skutkového stavu, nakoľko žalobca zamlčal podstatné skutkové okolnosti; 5, súd ignoroval
obsah zmluvy o dielo a skutočnosť, že dielo nebolo do dnešného dňa riadne odovzdané bez nedorobkov
a vád; 6, súd nebral ohľad nato, že žalobcovi doposiaľ nevznikol nárok na zaplatenie zostávajúcej časti
ceny diela a teda faktúra č. 1083238 bola vystavená v rozpore so zmluvou, na základe čoho faktúra
doposiaľniejesplatnáa7,súdneprihliadolnapodstatnéomeškaniežalobcusdodanímdiela,nazáklade

čoho vznikol žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý značne
prevyšuje nezaplatenú časť diela. Žalovaný v 1. rade na základe vyššie vedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietne.

4. Žalobca a žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade nijako nevyjadrili.

5. Podľa § 365 ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“

6. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

7. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení,
ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“

8. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa ako aj z obsahu ďalších podaní a listinných

dôkazov predložených žalovaným v 1. rade v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho výrokoch II a III vecne správne a preto ho v tejto časti podľa
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. Zároveň postupom podľa § 388 civilného sporového
poriadku výrok I napadnutého uznesenia zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
a ani na jeho zrušenie.

9. Z dôvodov uvedených v odsekoch 10 až 21 tohto odôvodnenia sú neopodstatnené námietky
žalovaného procesného charakteru v tom zmysle, že neodkladné opatrenie vydal miestne nepríslušný
súd a že súd svojim postupom porušil právo na spravodlivý proces, pretože žalovanému v 1. rade nebolo
doručené podanie žalobcu zo dňa 2.5.2019 a tiež, že súd bez návrhu žalobcu vykonal dokazovanie v

jeho prospech.

10. Podľa § 13 Civilného sporového poriadku ( Všeobecná miestna príslušnosť ) : „Na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.“

11. Podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v
ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.“12. Podľa § 19 písm. c) Civilného sporového poriadku ( Osobitná miestna príslušnosť ) : „Popri
všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode je umiestnená
organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka tejto zložky.“

13. Podľa § 41 Civilného sporového poriadku : „Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku
žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu
príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.“

14. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( Doručenie uznesenia o neodkladnom opatrení ) :
„Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením,
ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo
zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd
ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné
opatrenie nariadené.“

15. Miestnu príslušnosť súdu na konanie môže súd podľa § 41 Civilného sporového poriadku skúmať iba
na základe námietky žalovaného uplatnenej pri jeho prvom procesnom úkone. Vychádzajúc z obsahu
§ 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku mal súd prvej inštancie povinnosť doručiť návrh žalobcu
na vydanie neodkladného opatrenia žalovanému až spolu s rozhodnutím, ktorým ho nariadil. Prvým

procesným úkonom žalovaného v tomto konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo jeho
odvolanie. Až po doručení odvolania obsahujúceho námietku miestnej nepríslušnosti súdu mohol súd
prvej inštancie skúmať otázku miestnej príslušnosti.

16. Logickým záverom časového postupu úkonov podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení ( §

41 a § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) je záver, že napadnuté rozhodnutie vydal súd prvej
inštancie v súlade so zákonom a to aj v prípade, žeby sa neskôr na základe námietky žalovaného zistilo,
že tento konkrétny súd nie je na konanie vo veci samej miestne príslušný.

17. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalovaný v 1. rade má umiestnené žalobcom dodané

zariadenia v Obci Malá Ida ( nachádza sa v obvode Okresného súdu Košice - okolie ). Z tejto skutočnosti
vyplýva, že žalovaný v 1. rade tam má umiestnenú svoju organizačnú zložku. Na daný prípad je
preto možné aplikovať osobitnú miestnu príslušnosť podľa § 19 písm. c) Civilného sporového poriadku
( uplatnenú žalobcom ). Podaním odvolania bola žalovaným vznesená námietka miestnej príslušnosti
súdu, preto súd prvej inštancie postupom podľa § 40 až § 43 Civilného sporového poriadku bude túto

námietku riešiť v ďalšom konaní vo veci samej.

18. Ako z predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva ( ods. 14 ), tak podanie žalobcu zo dňa
2.5.2019 ako doplnenia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemalo byť žalovanému v 1. rade
doručené pred vydaním neodkladného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že jeho doručením po vydaní

rozhodnutia nemohlo dôjsť k namietanému porušeniu procesných práv žalovaného v 1. rade.

19. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz,
ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon

neustanovuje inak.“

20. Súd prvej inštancie postupom podľa § 185 ods.2 Civilného vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom účtovnej závierky žalovaného v 1. rade za rok 2017, t.j. nad rámec návrhov žalobcu na
vykonanie dokazovania. Toto dokazovanie skutočne nebolo vykonané v súlade s citovaným zákonným

ustanovením, pretože za vtedajšej procesnej situácie ( žalovaný sa k veci z vyššie uvedených dôvodov
ešte nevyjadril ) nebolo potrebné zisťovať, či skutkové tvrdenia strán sú v súlade so skutočnosťou.
Vykonanie tohto dôkazu však nespôsobilo tak zásadné porušenie procesných práv žalovaného, ktoré
by mohlo mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko žalobca dostatočne osvedčil
potrebu vydania navrhovaného neodkladného opatrenia aj bez tohto dôkazu.

21. Pojem „akékoľvek nakladanie“ vo výroku I napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je
neurčitým ( t.j. aj nevykonateľným ) výrokom. Súčasná právna prax ( ako aj teória ) je dostatočne
jednoznačná v chápaní pojmu nakladať v súvislosti s obsahom vlastníckeho práva k veci.22. Obdobne nie sú opodstatnené ani námietky žalovaného v 1. rade v tom zmysle, že súd prvej
inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a to z nižšie uvedených

dôvodov ( odseky 23 až 29 ).

23. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

24. Inštitút neodkladného opatrenia v zmysle § 325 Civilného sporového poriadku má za účel okamžite
( t.j. ešte pred rozhodnutím vo veci samej ) v prípade obavy ohrozenia budúcej exekúcie ( prípadne
potreby úpravy pomerov strán ) uložiť povinnosti druhej strane sporu. Zásadným v rámci konania o
neodkladnom opatrení je rýchle ( neodkladné ) rozhodnutie, z čoho vyplýva, že v tomto konaní nie je
možnérelevantnéskutočnostidostatočneobjektívnezistiťspôsobomakosatodejev riadnomkonanívo
veci samej. Z uvedených dôvodov sa v rámci tohto inštitútu rozhoduje v zásade na základe osvedčenia

nároku ako takého.

25. Vychádzajúc z obsahu vyjadrení žalobcu a žalovaného v 1. rade a taktiež aj z obsahu nimi
predložených listinných dôkazov ( Zmluva o dielo, odovzdávacie protokoly a korešpondencia žalobcu
a žalovaného v 1. rade ) dospel odvolací súd k nasledovným záverom. Nárok na zaplatenie doplatku

odmeny za vykonanie diela bol osvedčený a tiež bolo osvedčené aj konanie žalovaného v 1. rade, z
ktorého je možné vyvodiť záver, že bude ohrozená exekúcia, ktorou by sa žalobca v budúcnosti domáhal
uhradenia svojej pohľadávky.

26. Žalovaný v 1. rade namieta oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku tvrdením, že nejde o splatný

nárok, že dielo bolo vykonané vadne a tiež tvrdením, že má voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty. T.j. nárok na zaplatenie doplatku odmeny za vykonanie diela je sporný. O opodstatnenosti tohto
nároku bude možné zodpovedne rozhodnúť až po vykonaní riadneho dokazovania vo veci samej. Takéto
dokazovanie však prevyšuje zákonom predpokladaný rozsah konania o neodkladnom opatrení. Pre
rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia teda súd vychádza iba už z vyššie citovaného

zistenia, že nárok ako taký bol osvedčený.

27. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v 1. rade od
31.3.2019 zrušil svoje živnostenské oprávnenie na výrobu pekárskych a cukrárskych výrobkov a k
rovnakému dňu zrušil aj svoju prevádzkareň, kde mala byť táto výroba vykonávaná. Žalovaný v 1. rade

tieto skutočnosti ( ide o tvrdenia žalobcu v jeho návrhu ) nijako nepoprel. Odvolací súd teda podľa znenia
§ 151 Civilného sporového poriadku považuje tieto skutočnosti za nesporné.

28. Obmedzovanie podnikateľských aktivít žalovaného v 1. rade, akým bezpochyby je jeho nesporné
zrušenie živnosti a prevádzky, logicky evokuje predstavu, že zrejme dochádza k zániku tohto subjektu.

Na základe tohto záveru je namieste obava, že v budúcnosti sa žalobca nebude vedieť domôcť
uhradenia svojej peňažnej pohľadávky prostredníctvom exekúcie.

29. Nárok žalobcu ako aj obava z ohrozenia budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu boli dostatočne
zistené ( osvedčené ), preto bolo nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie vecne

správne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd výroky II a III napadnutého uznesenia potvrdil. Zablokovanie
príslušnej finančnej čiastky žalovaného v 1. rade na jeho účte vedenom u žalovaného v 2. rade by
nemalo byť pre žalovaného v 1. rade likvidačné, pretože v zásade ide o peňažnú čiastku, ktorú v prípade
riadneho splnenia uzavretej zmluvy o dielo mal žalobcovi zaplatiť za už vykonané dielo.

30. Neodkladné opatrenia nemajú nadmerne a zbytočne zaťažovať povinnú stranu a v zásade
mali by byť primerané k právu, ktoré má byť týmto opatrením chránené. Súd prvej inštancie svojim
opatrením poskytol ochranu osvedčeného práva žalobcu tým spôsobom, že uložil žalovanému v 1. rade
nenakladať s jeho finančnými prostriedkami až do výšky žalobcovej pohľadávky a žalovanému v 2. rade
( peňažnému ústavu, kde sú príslušné finančné prostriedky uložené ) zakázal umožniť žalovanému v 2.

rade s týmito prostriedkami nakladať. Takéto neodkladné opatrenie považuje odvolací súd za dostatočné
a opodstatnené.31. Súd prvej inštancie vo svojom výroku I napadnutého rozhodnutia zakázal žalovanému v 1. rade
akokoľvek nakladať a prevádzkovať sušiarne cestovín, ktoré žalobca dodal žalovanému v 1. rade na
základe uzavretej zmluvy. Budúca exekúcia bola dostatočne zabezpečená ( viď ods. 30 ), z uvedeného

dôvodu je tento ďalší zákaz nadbytočný a neprimeraný. Zakázanie prevádzkovania sušiarní je s
ohľadom na budúcu exekúciu dokonca kontraproduktívne, pretože prevádzkovaním sušiarní môže
žalovaný vytvárať zisk, ktorý v rámci exekúcie môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Z uvedeného dôvodu a keďže neboli splnené podmienky na zrušenie alebo potvrdenie výroku I
napadnutého uznesenia odvolací súd podľa § 388 Civilného sporového poriadku tento výrok zmenil tak,

že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu zamietol.

32. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného
rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. V tomto prípade ide o návrh
na neodkladné opatrenie podaný počas konania vo veci samej, preto o trovách konania súvisiacich s
neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej ( § 262 ods. 1

Civilného sporového poriadku ), v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

33. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).