Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010101
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818010101.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 7. marca 2019 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej prejednal
odvolanie obžalovaného B. V. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/36/2018 zo 6.12.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. V. a prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný B. V. uznaný za vinného zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. na
skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého bol

zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva v neprospech obžalovaného do výroku o treste.
V odvolaní uviedol, že trest uložený obžalovanému je v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách
pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. Pri ukladaní trestu prvostupňový súd podľa § 39 ods. 1
Tr. zák. mimoriadne znížil trestnú sadzbu napriek tomu, že podľa názoru prokuratúry neboli splnené
zákonné podmienky na takýto postup. Nestotožňuje sa s úvahami, ktoré súd prezentoval v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd prihliadal na skutočnosť, že obžalovanému ukladal popri

treste aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. S prihliadnutím na okolnosti prípadu
aplikoval pri uložení trestu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. Prvostupňový súd konštatoval, že konanie
obžalovaného nevykazovalo až také znaky bezcitnosti ako je tomu zvyčajne pri tomto trestnom čine. Tiež
prihliadol na skutočnosť, že vyvolávanie niektorých napätých a stresových situácií bolo aj za prispenia
manželky obžalovaného, ktorá má rovnako sklony k požívaniu alkoholu. Prvostupňový súd konštatoval,
že obžalovaný si uvedomil svoje konanie a svoju závislosť na alkohole chce liečiť. Skutočnosti, ktoré

uviedol prvostupňový súd v súvislosti s postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., nemožno považovať za také
okolnosti,ktorébyodôvodňovaliaplikáciutohtozákonnéhoustanoveniaomimoriadnomzníženítrestu.Z
ustálenejprávnejpraxevyplýva,žemimoriadnezníženietrestuodňatiaslobodynemôžebyťodôvodnené
len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, musia byť zistené ale také okolnosti prípadu alebo pomery
na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v iných obdobných
prípadoch a zároveň vzhľadom na ktoré použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval
ajtrestkratšiehotrvania.Prokurátorpoukázal,žeobžalovanýspáchaltrestnúčinnosťnaôsmichosobácha taktiež trestnú činnosť páchal približne sedem rokov. Tieto okolnosti odôvodňujú použitie kvalifikovanej
skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody

minimálne vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že krajský
súd už uznesením z 11.11.2018 zrušil pôvodný prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby zameral dokazovanie na zistenie akých konkrétnych

útokov sa mal obžalovaný dopustiť, voči ktorým deťom sa dopúšťal takéhoto konania a aký bol
charakter útokov, v akom rozsahu a intenzite. Okresnému súdu v tejto súvislosti uložil opätovné
vypočutie manželky obžalovaného, ako aj svedkov M. a O. V.. Prvostupňový súd v napadnutom
rozsudku dôvodí, že obžalovaný sa mal útokov dopúšťať takmer každý deň. Manželke a deťom
mal vulgárne nadávať, pričom deti budil zo spánku, tiež ich budil, aby mu zapálili cigaretu, aby
išli nakúriť do pece, sťahoval z nich prikrývku, v denných aj nočných hodinách, v čase keď nemal

alkohol, posielal deti, aby mu ho kúpili. Poukázal, že na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu je potrebné, aby protiprávne konanie malo určitý stupeň intenzity, frekvenciu, resp.
opakovanie, trvácnosť a dĺžku. Okrem vyššie uvedených útokov mal deťom odopierať stravu a odopierať
im spánok. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na výpovede jednotlivých svedkov - maloletých
detí ohľadom rôznych útokov obžalovaného. Konanie obžalovaného podľa výpovedí svedkov však

nedosahovalo ani intenzitu, ani trvalosť aké sa vyžadujú pri tomto trestnom čine. Poukázal ďalej na
zmenu pri § 208 ods. 1 Tr. zák. účinnú od 1.1.2016. Ani po tejto zmene nepostačuje na naplnenie
znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu len ojedinelé, osamotené, či jednorazové konanie,
ale nevyhnutná určitá hromadnosť, sústavnosť a intenzita konania páchateľa. Takéto konanie je
základom skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby aj po 1.1.2016. Pokiaľ

ide o spôsobenie psychického, resp. fyzického utrpenia, ohľadom tejto skutočnosti sa vždy vykonáva
znalecké dokazovanie. Bez ohľadu na zistenie kedy mal presne obžalovaný vykonať jednotlivé čiastkové
útoky, iba sústavným a opakovaným protiprávnym konaním môže dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty
tohto trestného činu, pričom kvalifikačným následkom je spôsobenie psychického alebo fyzického
utrpenia. S poukazom na jednotlivé svedecké výpovede je zrejmé, že nebolo preukázané, že by sa

konanie obžalovaného vyznačovalo hromadnosťou, sústavnosťou, hrubosťou, bezohľadnosťou, ktorá
by spôsobovala psychické utrpenie, ktoré nie je celkom krátkeho prechodného charakteru. Z výpovedí
svedkov vyplýva, že jednotlivé čiastkové útoky sa udiali vždy len raz, pričom v niektorých prípadoch išlo
len o zriedkavé úkazy. V konaní obžalovaného preto chýba potrebná hromadnosť a sústavnosť, ktorá
ani opakovaným dokazovaním na okresnom súde zistená a preukázaná nebola. Nesprávne skutkové

závery možno badať aj vo vzťahu k vzniku psychického utrpenia. Obžalovaný namieta, že psychické
utrpenie v konaní nebolo riadne zistené a preukázané. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že deti
obžalovaného jeho útoky nevnímali ako ťažké príkorie. Deti obžalovaného sa zvykli s ním pobiť, vrátili
mu facku, rovnako manželka obžalovaného ho napadla a deti sa hádali s obžalovaným, odvrávali mu,
nepočúvali ho, nepomáhali mu, nevykonávali jeho príkazy ako otca v domácnosti. Keď bol opitý natáčali

ho na video a keď ich mal posielať do obchodu po alkohol, odmietli to. Maloleté deti zároveň uviedli,
že majú otca radi a že sa ho neboja. Znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD. zdôraznil, že nenachádza u detí
žiadne z prejavov psychického utrpenia. Znalec ani v znaleckom posudku, ani na hlavnom pojednávaní
neidentifikoval, resp. nestotožnil psychické poruchy u detí so psychickým utrpením zapríčineným v
dôsledku konania obžalovaného. Obžalovaný namieta, že prvoinštančný súd opakovane nezdôvodnil a

nepoukázal vo vzťahu k svedeckým výpovediam na podstatné skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal
a na základe ktorých mal za preukázané, že konanie obžalovaného bolo sústavne opakované a
s takou intenzitou, že poškodeným bolo zapríčinené psychické utrpenie. Je preto presvedčený, že
okresnýsúddospelzvykonanéhodokazovaniaknesprávnymskutkovýmzáverom,pričomtakétozávery
nemožno objektívne ani zo zisteného skutkového stavu náležite odôvodniť. Ďalej obžalovaný poukázal

na absenciu riadneho zdôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Obžalovaný je toho
názoru,žeprvostupňovýsúdvodôvodnenígeneralizujeskutkovýstavbeztoho,abypoukázalnadôkazy,
z ktorých vyvodil jednotlivé skutkové závery vo vzťahu k intenzite sústavnosti a opakovania sa konania
obžalovaného. Prvostupňový súd len všeobecne odkazuje na výpovede svedkov, prípadne znalecké
posudky. Odôvodnenie prvostupňového súdu v tomto, nebezpečne a opakovane napriek upozorneniu

druhostupňového súdu, generalizuje skutkové okolnosti a pripisuje im protiprávny následok v príčinnej
súvislosti s neurčitým konaním obžalovaného. Je otázne, či vzhľadom na zistený skutkový stav, je
možné tieto nesprávne skutkové závery prvostupňového súdu, vôbec zdôvodniť. Prvostupňový súd v
odôvodnení nepoukázal na skutkové okolnosti, z ktorých by bola zrejmá hromadnosť, opakovanosť asústavnosť konania obžalovaného. Z výpovedí svedkov sa naopak javí, že jednotlivé čiastkové útoky
obžalovaného boli buď jednorázové, alebo len zriedkavé, pričom tieto boli vykonané so značným
časovým odstupom (niekoľko mesiacov alebo rokov). Pokiaľ prvostupňový súd dôvodí, že skutok ako

celok sa stal, nepopisuje jednotlivé čiastkové útoky s dostatočnou určitosťou, najmä čo sa týka ich
počtu a časového zaradenia a osôb, ktoré mali byť týmto poškodené v tom-ktorom čase. Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé kedy mal obžalovaný vykonať jednotlivé čiastkové útoky, neskúma sa hlbšie ich
intenzita, ani sa nepopisuje početnosť. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa prvostupňový súd
vysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný v rokoch 2010 až 2017 chodil na týždenné turnusy mimo

miesta trvalého pobytu. Keďže v konaní doposiaľ neboli zistené časy jednotlivých čiastkových útokov
obžalovaného, nebolo preto vôbec preukázané, že by sa mal ktorýchkoľvek domnelých čiastkových
útokov dopúšťať každý deň, keďže tento bol mimo domova v práci. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje
na výpoveď svedkyne A. V., nie je zrejmé akým spôsobom preukazuje intenzitu a už vôbec nie
opakovanosť. Čo sa týka určenia času jednotlivých útokov, prvostupňový súd ignoruje ich značný
časový rozostup. Prvostupňový súd vzal do úvahy len tie skutočnosti, ktoré svedčia v neprospech

obžalovaného, čo okrem iného považuje obžalovaný aj za porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia je konštatovanie súdu, že svedectvá jednotlivých svedkov sú vo
vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného.
Naopak svedecké výpovede si navzájom odporujú, sú rozporné s mnohými skutkovými závermi
súdu. Prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal a nezdôvodnil z čoho má za preukázanú existenciu

psychického utrpenia u detí obžalovaného. Taktiež prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal preukázaním
a zdôvodnením existencie príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom psychického utrpenia a konaním
obžalovaného. Na druhej strane takáto skutočnosť ani z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva,
preto ide celkom zrejme o nesprávny a objektívne nezdôvodniteľný záver prvostupňového súdu.
Prvostupňový súd sa rovnako nezaoberal v akom rozsahu zistené duševné poruchy u detí majú

súvis s rodinnou situáciou, resp. životným štandardom rodiny, správaním matky ako ďalšieho rodiča
ostrakizovaním a vylučovaním detí zo spoločnosti rovesníkmi, resp. vzájomnou interakciou s okolím,
nepriaznivou finančnou situáciou rodiny, nízkym kultúrnym povedomím rodiny a vrodenou mentálnou
zaostalosťou detí. Obžalovaný je presvedčený, že na nepochybné preukázanie viny je potrebné zreteľné
odseparovať všetky tieto vplyvy a aspekty a určiť ich rozhodujúce dopady na psychiku detí, pričom až

potom možno s istotou konštatovať, že v akom rozsahu a či vôbec bolo príčinou vzniku porúch u detí
práve správanie obžalovaného. Zo strany prvostupňového súdu nedošlo k zisteniu skutkového stavu
tak, že malo vzniknúť psychické utrpenie v dôsledku konania obžalovaného, a to aj s poukazom na
znalecký posudok PhDr. Jána Šútovca, PhD. Znalec vo svojom posudku neuvádzal, že deťom bolo
konaním obžalovaného spôsobené psychické utrpenie. Znalec v posudku prezentoval rodinu ako celok,

teda samostatné spoločenstvo dvoch rodičov a ich detí, pričom z pohľadu znalca nešlo o vylúčenie
na samostatné konanie obžalovaného z hľadiska vplyvu na psychiku detí. Znalec konštatoval, že
neskúmal nakoľko konanie otca bolo príčinou akýchkoľvek porúch u detí, pričom rovnako to nijako
nekonštatoval. Znalec s istotou nepotvrdil či poruchy, ktoré existujú u detí sú následkom prejavov
psychického utrpenia. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že diagnostikované poruchy detí

nemajú svoj pôvod v uvedenom konaní obžalovaného, ale vo vnútornom nastavení a fungovaní rodiny
ako celku a jej interakcií so spoločenským okolím. Znalec neskúmal a nekonštatoval priamu príčinnú
súvislosť medzi správaním obžalovaného a poruchami u detí a rovnako neskúmal vznik psychického
utrpenia u detí v dôsledku konania obžalovaného. Obžalovaný má za to, že zo zisteného skutkového
stavu nevyplýva, že u detí vzniklo psychické utrpenie a rovnako nevyplýva, že ak by aj vzniklo, tak to bolo

v príčinnej súvislosti s akýmkoľvek konaním obžalovaného. Poukázal na konštatovanie znalca, že ani
jedno z detí netrpí posttraumatickou stresovou poruchou. Znalec síce diagnostikoval rôzne poruchy, pri
ktorých však zdôvodnil, že ide o dlhodobé dôsledky životného štýlu a denné štandardy rodiny ako takej,
a teda tieto poruchy nie sú výlučným dôsledkom konania obžalovaného, v kontexte čoho tiež dôvodil, že
všetky deti sú inteligenčne zaostalé. Znalec veľmi jednoznačne potvrdil, že u detí neboli zaznamenané

žiadne známky po obzvlášť hrubom správaní, surovosti, trýznení, extrémnej brutalite, ani spôsobovanie
bolesti na hranici znesiteľnosti. Napriek týmto skutočnostiam prvostupňový súd konštatuje, že zo
znaleckého posudku jednoznačne vyplýva vznik psychického utrpenia u neidentifikovaného počtu detí.
Prvostupňový súd síce konštatuje existenciu psychického utrpenia u detí, avšak vôbec neuvádza
dôkazný zdroj a jeho obsah, z ktorého vychádzal pri determinovaní psychického utrpenia u detí. Súd

nedôvodne a procesne neprípustne generalizuje skutkové okolnosti, ktoré svedčia v prospech domnelej
existencie jednotlivých, opakovaných, hromadných a trvalých čiastkových útokov obžalovaného a
následne neodôvodnene determinuje kauzálnu linku so vznikom nepreukázaného psychického utrpenia,
a to neurčito u každého z detí. Keďže v konaní nebola preukázaná existencia psychického utrpenia,prvostupňový súd mal v zmysle zásady „in dubio pro reo“ rozhodnúť tak, že nebolo preukázané, že
skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, je trestným činom. Ak existuje takáto dôvodná pochybnosť
o skutkovom stave, o trestnosti skutku obžalovaného, musí byť obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Je presvedčený, že napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bola porušená zásada prezumpcie
neviny. Obžalovaný ďalej namietal, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, keď pre ozrejmenie vzťahov a situácie v rodine obžalovaného nevypočul navrhnutých svedkov,
a to M. V. a O. O.. V tomto smere prvostupňový súd neodôvodnene odmietol vykonať tieto dôkazy, hoci
by mohli napomôcť zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Obžalovaný ďalej namietal

aj výrok o treste. V tomto smere uviedol, že prvostupňový súd neprihliadol na jeho zníženú inteligenciu
a mentálnu zaostalosť. Poukázal pritom na závery znalkyne JUDr. Jany Bullovej. Taktiež prvostupňový
súd nezohľadnil úmysel obžalovaného, ktorý sám deklaroval v jeho výpovedí spred súdneho konania,
že nikdy nemal záujem a ani nechcel deti týrať ani psychicky, ani fyzicky. Z dokazovania je zrejmé,
že štandardy rodiny, čo sa týka správania a vzájomnej interakcie sú značne odlišné od bežnej normy.
Rodičia si nadávajú medzi sebou, bijú sa, deti sa pobijú s otcom a nadávajú rodičom. Rovnako deti

sú mentálne zaostalé, arogantné a výchovne nezvládnuteľné. Pokiaľ teda obžalovaný využil výchovné
prostriedky ako nadávky, krik, prípadne výnimočne fyzický trest, bolo to v úmysle deti vychovávať a
nie týrať. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že matka detí V. V. sama výchovu detí nezvláda.
Deti sú nezvládnuteľné, z dôvodu ktorého je prítomnosť obžalovaného v domácnosti z výchovného
hľadiska nevyhnutne potrebná. Upozornil, že v čase, keď bol triezvy mal na deti pozitívny výchovný

vplyv. Ďalej poukázal, že vo väzbe sa nachádza už 14-ty mesiac a aj táto skutočnosť prispela k jeho
náprave. Na zlú finančnú situáciu v rodine poukázal aj znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD., ktorý zdôraznil,
že ďalšia neprítomnosť obžalovaného ešte prehĺbi chudobu v rodine, čo spôsobí ešte zhoršenie rodinnej
situácie, prípadne úplný rozvrat rodiny. Poukázal, že dobrovoľne sa rozhodol podstúpiť protialkoholické
liečenie, pričom v súčasnosti už abstinuje viac ako 8 mesiacov. Pokiaľ je pre spoločnosť nebezpečný,

tak je to iba v čase jeho opitosti, pričom v súčasnosti abstinuje. Z vykonaných dôkazov vyplýva,
že konanie obžalovaného vôbec nespočívalo vo fyzickom násilí. V tomto kontexte sa preto vytvára
priestor pre ponechanie obžalovaného na slobode s podmienečným trestom odňatia slobody, nakoľko
nehrozí žiadna ujma na zdraví a nie je ani ohrozený život žiadneho z poškodených. Prvostupňový
súd vo vzťahu k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa uvedených zásad čiastočne správne hodnotil

zistený skutkový stav a vyhodnotil z neho zodpovedajúce právne závery. Vo svojom rozhodnutí však
nevzal do úvahy všetky okolnosti, a preto sa obžalovaný s výrokom o treste nestotožňuje. V tejto
súvislosti poukázal, že prvostupňový súd neprihliadal na potrebu prítomnosti obžalovaného ako otca
v rodine a jeho výchovné pôsobenie na detí, nakoľko matka nezvláda výchovu sama. Neprihliadal na
potrebu prítomnosti obžalovaného na slobode ako dôležitý zdroj príjmov rodiny, ďalej na skutočnosť, že

obžalovaný sa mal protiprávneho konania dopúšťať výlučne pod vplyvom alkoholu, pričom v súčasnej
dobe abstinuje, neprihliadal na dostatočnosť uloženia podmienečného trestu odňatia slobody v súvislosti
s uložením protialkoholického liečenia, ďalej neprihliadal na skutočnosť, že obžalovaný sa mal konania
dopúšťať psychickým násilím a nie fyzickým. Ďalej na skutočnosť, že obžalovaný je síce trestne
zodpovedný, ale je mentálne zaostalý, pričom nie sú u neho rozvinuté tzv. vyššie city, a to vzhľadom

na primitívnu štruktúru jeho osobnosti. Prvostupňový súd taktiež neprihliadal na štandardy rodiny, v
ktorej je bežné chovanie detí s dešpektom a neúctou voči rodičom a medzi rodičmi navzájom, vzájomné
hádky, bitky a používanie vulgarizmov. Obžalovaný je presvedčený, že za uvedených okolností je u
neho namieste uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s mimoriadnym znížením a ochranným
opatrením vo forme povinnosti obžalovaného nastúpiť protialkoholické liečenie. Takýto trest zároveň

postihuje iba páchateľa takým spôsobom, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby, najmä s ohľadom na obžalovaného ako dôležitý finančný zdroj rodiny. Vzhľadom na
celkovú dôkaznú situáciu však navrhuje, aby bol prioritne spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, majúc na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané, ak
by tieto odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolania boli podané v
zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektmi, avšak nie sú dôvodné.

Krajský súd poznamenáva, že svojim rozhodnutím z 11. októbra 2018 zrušil pôvodný rozsudok
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/36/2018 z 22.6.2018 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vo svojom rozhodnutí krajský súd uložil okresnému
súdu doplniť dokazovanie výsluchmi svedkov. Prvostupňový súd po doplnení dokazovania v zmyslenázoru vysloveného krajským súdom rozhodol vo veci dňa 6.12.2018 napadnutým rozsudkom. V
pôvodnom rozsudku okresného súdu, sp.zn. 6T/36/2018 z 22.6.2018 bolo konštatované, že obžalovaný
sa dopustil skutku voči svojim 8 deťom a manželke. Skutok mal pritom páchať rôznymi útokmi takmer

denne. Okresný súd po vrátení veci krajským súdom v rozsudku zo 6.12.2018 však podstatne zmenil v
prospech obžalovaného skutok, keď konštatuje, že obžalovaný sa útokov dopúšťal voči manželke a 6
deťom. Na rozdiel od pôvodného rozsudku sa však obžalovaný útokov dopúšťal v rozsahu vulgárnych
nadávok, vykrikovaním niektorým deťom, že nie sú jeho, ich budením v noci a bránením im v spánku.
Útokov sa pritom dopúšťal v dvojtýždňových a dlhších pracovných turnusoch, najmä počas víkendov.

Dňa 18.6.2017 taktiež kopol do zadnej časti tela svoju manželku a maloletú L.J. Ostatné útoky zo
strany obžalovaného voči svojim príbuzným prvostupňový súd vypustil. Takáto úprava skutku aj podľa
názoru krajského súdu zodpovedá dôkaznej situácii a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.
V tomto smere krajský súd poukazuje najmä na výpovede manželky obžalovaného, či už z prípravného
konania alebo na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že obžalovaný sa dopúšťal útokov voči nej
a deťom v rozsahu minimálne uvedenom v napadnutom rozsudku. Výpovede manželky obžalovaného

potvrdzujú v jednotlivých častiach aj vypočuté deti obžalovaného. Z týchto svedeckých výpovedí, tak ako
na ne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, aj podľa názoru krajského súdu
dostatočne vyplýva, že obžalovaný sa opakovaných útokov voči svojim 6 deťom a manželke dopúšťal v
období od leta 2010 do 18.6.2017. V tomto smere sa krajský súd nestotožňuje s odvolacími námietkami
obžalovaného, že tento sa mal útokov dopúšťať takmer každý deň, a to aj tým, že ich budil, aby mu

zapálili cigarety, aby išli nakúriť do pece a keď nemal alkohol, posielal ich, aby mu alkohol kúpili, nakoľko
takéto útoky zo strany obžalovaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedené nie sú. Pokiaľ
ide o intenzitu jednotlivých útokov, z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa ich obžalovaný mal
dopúšťať takmer každý deň, ale v skutkovej vete je uvedené, že útokov sa dopúšťal v dvojtýždenných a
dlhších pracovných turnusoch, najmä počas víkendov, keď bol pod vplyvom alkoholu. Taktiež krajský súd

považuje za neopodstatnenú námietku obžalovaného v súvislosti s tým, že mal deťom odopierať stravu,
nakoľko ani takéto konanie zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplýva. Z výpovede manželky
obžalovaného, ktorú v jednotlivých častiach podporujú aj výpovede jeho detí vyplýva, že v prípade
obžalovaného nešlo o ojedinelé útoky, ale týchto sa dopúšťal v dvojtýždňových a dlhších intervaloch,
najmä počas víkendov od leta 2010 do 18.6.2017, teda 7 rokov. Aj keď deti obžalovaného jednotlivé

útoky z jeho strany, pokiaľ ide o rozsah a charakter, opisovali rozdielne, z ich výpovedí však jednoznačne
vyplýva, že nešlo o náhodné ojedinelé konanie. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že svedecké
výpovede detí obžalovaného potvrdzujú v rôznych častiach výpovede manželky obžalovaného, či už
z hlavného pojednávania alebo prípravného konania. Manželka obžalovaného najmä v prípravnom
konaní dostatočne, presne popísala v akom rozsahu a akých útokov sa obžalovaný dopúšťal nielen

voči nej, ale aj voči ich deťom. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že intenzita jednotlivých útokov bola v
rôznych obdobiach rôzna, avšak je nesporne preukázané, že týchto sa obžalovaný dopúšťal opakovane
a dlhodobo v priebehu 7 rokov. V tomto smere sa krajský súd preto nestotožňuje s odvolacou námietkou
obžalovaného, že intenzita jeho útokov bola nepatrná a jeho konaniu chýba určitá hromadnosť, resp.
sústavnosť.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou obžalovaného, pokiaľ ide o skutočnosť, že
obžalovaný svojim príbuzným útokmi spôsoboval psychické utrpenie. Nemožno prehliadnuť v tomto
smere ani osobnosť manželky obžalovaného a osobnosti jeho detí. Znalec PhDr. Monika Navrátilová
charakterizuje manželku obžalovaného V. V. ako psycho-sexuálne nezrelú symplexnú primitívnu

osobnosť, u ktorej badať počínajúcu osobnostnú degradáciu. Ostatné deti obžalovaného, okrem syna
W., sú podľa znalca PhDr. Jána Šútovca, PhD. mentálne zaostalé, pričom dcéra V. je retardovaná.
Z posudku znalca PhDr. Jána Šútovca, PhD. vyplýva, že maloleté deti boli konaním obžalovaného
šikanované, pričom voči 5 deťom mali útoky zo strany obžalovaného charakter psychického násilia.
Maloleté deti konanie obžalovaného prežívali zle. Znalec u piatich detí konštatoval poruchy emocionality

a u chlapcov aj poruchy správania. Taktiež u detí znalec konštatoval úzkostné poruchy, ktoré sú v
príčinnej súvislosti so životným štýlom rodiny, ktorý je významnou mierou ovplyvnený aj správaním
obžalovanéhovopitosti.ZposudkuznalcaPhDr.MonikyNavrátilovejvyplýva,žekonanieobžalovaného,
jeho hrubosť, šikanovanie, verbálnu agresivitu voči členom rodiny možno považovať za páchanie určitej
formy psychického násilia. V dôsledku tohto konania obžalovaného najviac trpeli najmenšie deti.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namieta, že voči deťom a manželke sa nedopúšťal fyzických útokov,
krajský súd poznamenáva, že z napadnutého rozsudku ani nevyplýva, že by obžalovaný svojim konaním
spôsobovalsvojimpríbuznýmajfyzickéutrpenie.Útokyuvedenévskutkovejvetenapadnutéhorozsudkucharakterizoval prvostupňový súd ako konanie, ktorým obžalovaný spôsoboval svojim blízky psychické
utrpenie. Pokiaľ ide o deti obžalovaného, znalec PhDr. Ján Šútovec, PhD. ďalej v posudku konštatuje, že
tieto okrem mentálneho zaostávania trpia aj rôznymi formami porúch adaptácie. U synov obžalovaného

sútoporuchysprávaniaaustaršíchdvochdievčatúzkostnéporuchy,poruchyemocionalityaunajstaršej
dcéryideofóbiobickúporuchu.Tietoporuchysprávaniaudetísúvýsledkomšpecifickejrodinnejsituácie,
ktorými aktérmi sú obidvaja rodičia, ale prvotným spúšťačom je opilecké správanie obžalovaného, ktoré
obsahujeprvkyšikanovaniaaponižovania.Obžalovanýsvojimkonanímvytvárapermanentnúatmosféru
napätia, pričom u detí ide o istú mieru nepohodlia, ktorá trvá roky, čo možno považovať za zdroj stresu.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní uvádzal, že z výpovedí detí obžalovaného nevyplýva taká intenzita a
rozsah útokov ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, krajský súd poznamenáva, že z posudku PhDr.
Jána Šútovca, PhD. vyplýva, že najmä Y., V., X., O. a M. sa snažia konanie obžalovaného zľahčovať s
tým,žehomajúradiažeimakootecchýba.TaktiežzposudkuznalcaPhDr.MonikyNavrátilovejvyplýva,
že pokiaľ ide o svedkov W. V. a V. V. - syna obžalovaného a manželku obžalovaného, títo majú sklony k

bagatelizácii a zľahčovaniu konania obžalovaného. Sklony k nepravde u týchto svedkov a k zľahčovaniu
a účelovej reinterpretácii vyplývajú z menej diferencovaných symplexných osobností svedkov, kedy si
nie celkom jasne uvedomujú vlastnú rozporuplnosť.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že svojim konaním nespôsoboval príbuzným psychické utrpenie,

krajský súd poznamenáva, že psychický stav utrpenia je individuálnou kategóriou závislou od práv
znášanlivosti každého človeka, pričom v posudzovanom prípade nemožno opomenúť, ale naopak treba
zvýrazniť fakt, že väčšina detí obžalovaného, voči ktorým sa dopúšťal útokov sú mentálne zaostalé a
pokiaľ ide o manželku obžalovaného, je to osobnosť psycho-sexuálne nezrelá, symplexná, primitívna,
u ktorej je možné badať počínajúcu osobnostnú degradáciu. Aj z tohto hľadiska je potom potrebné

posudzovať útoky obžalovaného voči poškodeným z hľadiska ich kvalifikácie ako psychického utrpenia.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku
rozviedol aj prvostupňový súd aj podľa názoru krajského súdu obžalovaný svojim konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák., keď sa konania dopúšťal po dlhší čas a na viacerých osobách.
Odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere preto nepovažuje krajský súd za opodstatnené.

Krajský súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou obžalovaného týkajúcou sa nedostatočného
odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Prvostupňovýsúdpodľanázorukrajskéhosúdudostatočnevyložil,

ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Keďže
vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd v súlade so zákonom, dospel preto aj podľa názoru
krajského súdu ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. Ani odvolaciu námietku obžalovaného,
že nebolo preukázané, že u jeho detí by vzniklo psychické utrpenie v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného, nepovažuje krajský súd za opodstatnenú, nakoľko u detí obžalovaného zistené poruchy

správania a úzkostné poruchy boli spôsobené významnou mierou aj správaním obžalovaného v opitosti.
V tomto smere považuje krajský súd za podstatný aj záver posudku znalca PhDr. Moniky Navrátilovej,
z ktorého vyplýva, že konanie obžalovaného, jeho hrubosť, šikanovanie a verbálnu agresivitu voči
ostatným členom rodiny možno považovať za páchanie určitej formy psychického násilia, ktorým trpeli
najviac najmenšie deti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje krajský súd výrok o vine obžalovaného za
zákonný a majúci dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie aj výsluchmi svedkov M. V. a

O. O., ktorí sa mali vyjadriť k vzťahom a k situácii v rodine obžalovaného, krajský súd poznamenáva, že
ani podľa jeho názoru dokazovanie v tomto smere nie je potrebné, nakoľko už z doposiaľ zadovážených
dôkazov možno dostatočne posúdiť aká bola situácia v rodine obžalovaného v čase spáchania trestného
činu. Práve táto nepriaznivá rodinná situácia má podľa názoru krajského súdu podstatný význam pri
určovaní druhu a výmery trestu.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd poznamenáva, že aj tento považuje za zákonný, avšak z
iných dôvodov než ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd. Prvostupňový
súd podľa názoru krajského súdu nesprávne odôvodnil postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnomzníženítrestu,okolnosťamiprípadu.Jenesporné,žeobžalovanýsadopustilzločinutýraniablízkejosoby
a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 3. Krajský súd
poznamenáva, že Trestný zákon v tomto smere vychádza zo zásady, že znížiť trest z dôvodov okolností

prípadupoddolnúhranicuprípustnejtrestnejsadzbyzvýšenejnazákladeokolnosti,ktorátopodmieňuje,
je vylúčené. Pokiaľ sa teda obžalovaný dopustil trestného činu konaním, ktorým naplnil kvalifikovanú
skutkovú podstatu trestného činu, ktorá zároveň zvyšuje trestnú sadzbu z dôvodov okolností prípadu,
nemožno súčasne z dôvodov okolností prípadu znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V
takomto prípade môže byť znížená dolná hranica trestnej sadzby len vzhľadom na pomery páchateľa. V

posudzovanom prípade sú podľa názoru krajského súdu splnené zákonné podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na pomery páchateľa, a to z dôvodov, ktoré
podrobne rozviedol v odôvodnení svojho odvolania obžalovaný a s ktorými sa aj krajský súd stotožňuje.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný má spoločne so svojou manželkou výrazné problémy
pri výchove svojich detí. Deti obžalovaného - poškodení svojich rodičov neposlúchajú. Podľa znalca

u obžalovaného, pokiaľ ide o duševnú zaostalosť, bolo zistené hraničné pásmo s normou, ktoré je
označené ako mentálna subnorma. Obžalovaný v detstve zažíval agresívne konanie svojho otca a v
rámci osobnostného vývinu mohlo dôjsť k tzv. indentifikácii s agresorom. Rovnako v detstve obžalovaný
zažíval alkoholické excesy svojho otca a jeho agresívne konanie voči matke. Tieto skutočnosti mohli do
určitej miery podmieniť stotožnenie sa s nechorobnými výchovnými postupmi, aj keď uvedomovanie si

toho, že to nie je správne, bolo zachované. Krajský súd sa stotožňuje aj s konštatovaním obžalovaného,
že štandardy rodiny obžalovaného, čo sa týka správania sú značne odlišné od bežnej normy. Rodičia
si nadávajú medzi sebou, bijú sa, deti sa pobijú s otcom a nadávajú rodičom. Objektívne bola zistená
mentálna zaostalosť väčšiny detí - poškodených. Pokiaľ ide o manželku obžalovaného, u nej je možné
badať počínajúcu osobnostnú degradáciu - napr. hygienické zanedbanie, vulgárny slovník, emočné

otupenie, ľahostajnosť, laxnosť a nezodpovednosť, ktoré sú aj v príčinnej súvislosti s požívaním alkoholu
manželkou obžalovaného. Z vykonaných dôkazov taktiež vyplýva, že manželka obžalovaného nezvláda
starostlivosť nielen o domácnosť, ale ani o svoje deti. Je nesporné, že rodina obžalovaného trpí
nedostatkom finančných prostriedkov. Nízka je aj kultúrna úroveň rodiny. Z posudku znalca PhDr.
Moniky Navrátilovej ďalej vyplýva, že manželstvo obžalovaného a jeho manželky V. V. je hlboko

rozvrátené, dlhoročne disharmonické, plné konfliktov a negatívnych emócií. Obaja manželia majú sklony
k požívaniu alkoholických nápojov. Na vygradovaní vzájomných konfliktov do neúnosnej miery, kedy
nastal úplný vzťahový rozvrat ich manželstva a kedy obaja zlyhávajú v rodičovskej roli, nesie určitý
podiel viny aj manželka obžalovaného V. V.. Zo správy sociálnej kurately vyplýva, že veľkým problémom
v rodine obžalovaného je zlá finančná situácia. Ďalším problémom je nerešpektovanie autority matky

u maloletých detí. Autoritou v rodine bol vždy obžalovaný, ktorý ju uplatňoval voči všetkým rodinným
príslušníkomnevhodnýmspôsobom,atoajkonaním,prektoréjestíhaný.Vzťahyvrodineobžalovaného
sú dlhodobo narušené, či už ide o vzťah medzi rodičmi navzájom alebo o vzťah medzi matkou a deťmi
a nefunkčné sú aj vzťahy medzi súrodencami navzájom. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplýva, že
obžalovaný predstavoval pre rodinu dôležitý zdroj príjmov. Všetky tieto vyššie uvedené okolnosti posúdil

krajský súd ako okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., pokiaľ ide o pomery
obžalovaného vymykajúce sa z rámca obvyklých bežných rodinných pomerov. S prihliadnutím aj na
doterajší život obžalovaného dospel preto krajský súd k záveru, že by použitie trestnej sadzby v zmysle
§ 208 ods. 3 Tr. zák. - v rozpätí od 7 do 15 rokov bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania. Preto pokiaľ prvostupňový

súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, takýto trest považuje aj krajský súd za primeraný a zákonný. Ide o trest,
ktorý zodpovedá aj ustanoveniu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého mohol prvostupňový
súd ukladať obžalovanému trest odňatia slobody od 2 rokov vyššie. Okresný súd preto podľa názoru
krajskéhosúduprirozhodovaníotrestepostupovalvsúladesozákonom,keďrozhodolodruhuavýmere

trestu. Aj krajský súd považuje takýto trest za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a
generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu a v plnej miere odzrkadľujúci možnosť nápravy
a pomery obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu ide o trest, ktorý je zároveň spôsobilý aj vyjadriť
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na rozsah trestnej činnosti, pre ktorú bol obžalovaný uznaný za vinného, ako aj
počet poškodených, voči ktorým sa obžalovaný útokov dopustil, sa nestotožnil krajský súd s
odvolacou námietkou obžalovaného, že tomuto bude postačovať aj uloženie trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu.Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, aj keď tento správne namietal nesprávnosť použitia § 39 ods. 1 Tr.
zák. pre okolnosti prípadu, keďže postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňovali pomery páchateľa, na

čo vyššie poukázal krajský súd, je potrebné odvolanie prokurátora považovať za nedôvodné, pokiaľ sa
tento domáhal uloženia trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného B. V. a prokurátora
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.