Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919010375
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7919010375.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.
júla 2020, v trestnej veci proti F. S., obžalovaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods.1 písm.a/, písm.e/, ods.3 písm.d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b/ Tr.zák., o odvolaní
okresného prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.2.2020 sp.zn.

3T/81/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamieta odvolanie poškodenej E. D., predtým S..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.2.2020 sp.zn. 3T/81/2019 bol obžalovaný F. S. podľa

§ 285 písm.b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

od presne nezistenej doby roku 2008 až do mesiaca september 2018 v mieste trvalého bydliska v Q.
M. na ul. S. Č.. XX/XX N. X. E., ako aj na iných miestach, pod vplyvom alkoholu spôsoboval psychické

utrpenie svojej manželke, poškodenej E. S., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom E., V.. S. Č.. XX/XX, tým
spôsobom, že jej vulgárne nadával, ako aj jej rodinným príslušníkom, odopieral jej styk s rodinnými
príslušníkmi, vypínal jej kúrenie v dome, vodu a osvetlenie, bezdôvodne poškodzoval zariadenie domu
rozbíjaním spomienkových predmetov, pálením rodinných fotografií a ničením jej kvetov, bez súhlasu
míňal peniaze, ktoré patrili výlučne poškodenej a jeho konanie vyvrcholilo v mesiaci september 2018,
kedy vymenil zámky na vstupných bránkach do dvora ich rodinného domu s tým, že ju odmietol vpustiť

do domu, čím u nej vyvolával strach a stres a neumožňoval jej využívať ich spoločný majetok,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú E. S., H.. XX.X.XXXX v K., trvale bytom E., V.. S. XX/XX, s
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie okresný prokurátor a poškodená
E. S..

Vpísomnýchdôvodochodvolaniaprokurátoruviedol,ženapadnutýrozsudokokresnéhosúduje vcelom
rozsahu nesprávny, pretože okresný súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v tejto trestnej veci

vykonané.Z výsledkov dokazovania vykonaného v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní okresného súdu
je podľa názoru prokurátora zrejmé, že obžalovaný F. S. sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe a
tento skutok má znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a), písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku usvedčuje najmä poškodená E. S., ktorá vierohodným
spôsobom popísala konanie obžalovaného, spočívajúce v jednotlivých dielčích skutkoch, ktoré
obvinený páchal po dlhší čas a ktoré vyvrcholilo v septembri 2018. Toto konanie obžalovaného

spočívalo v spôsobovaní fyzického a psychického utrpenia poškodenej E. S. ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku,
ktorý má poškodená právo užívať.

VdôsledkutohtodlhodobéhokonaniavočipoškodenejE.S.sapoškodenejzačalzhoršovaťjejzdravotný
stav a konkrétne jej psychický stav s takou razanciou, že u nej boli diagnostikované ťažké depresie, ktoré

napriek nasadenej liečbe viedli k niekoľkonásobným hospitalizáciám poškodenej na psychiatrických
oddeleniach v zdravotníckych zariadeniach v rokoch 2010 až 2011.

Usvedčujúcu výpoveď poškodenej potvrdzujú sčasti aj výpovede svedkýň P.. Z.. N. C. a jej matky T. C.,
ku ktorým poškodená občas chodila na návštevy a ktorým o správaní sa obžalovaného voči jej osobe a

o niektorých jeho dielčích skutkoch hovorila, pričom po vyostrení vzťahu s obžalovaným v jeseni 2018
u týchto svedkýň poškodená E. S. určitý čas aj bývala.

Počas uvedeného pobytu poškodenej u týchto svedkýň, bola svedkyňa P.. Z.. N. C. s poškodenou
niekoľkokrát v jej rodinnom dome v Kravanoch pre osobné veci poškodenej, pretože poškodená sa bála

sama do domu chodiť. Táto svedkyňa od poškodenej vedela, že obžalovaný asi dvakrát vymenil zámok
na vstupnej bráničke, a preto sa obe dostali na dvor len cez veľkú bránu. Keď bola táto svedkyňa s
poškodenou v dome po tretíkrát, na dvor rodinného domu poškodenej sa už vôbec nedostali, pretože
aj na veľkej vstupnej bráne už bol vymenený zámok.

V neprospech obžalovaného svedčí aj znalecký posudok znalkyne z odboru psychológie, odvetvie
klinická psychológia detí, dospelých, sexuality a poradenskej psychológie S.. N. R. S.. Znalkyňa v
podanom znaleckom posudku, okrem iného skonštatovala, že u poškodenej neboli zistené sklony
k fabulácii a konfabulácii a ku skresľovaniu jej výpovedí, čo podľa znalkyne potvrdzuje všeobecnú
vierohodnosť a použiteľnosť v trestnom konaní.

V afektívnej oblasti bolo vyšetrením poškodenej zistené, že je introvertom a jej prejav, resp. výpovede
sú viazané na vnútorné prežívanie a vysoko intenzívne vnímanie emocionálnych zážitkov a situácií,
ktoré citlivo v nervovom systéme spracováva, odrazom čoho je jej psychický diskomfort /afektívna
zmena/, ktorý sa s vysokou mierou pravdepodobnosti viaže na prebiehajúci stav poškodenej po útokoch

obžalovaného na jej osobu a nepohoda spojená s jej psychickým ochorením, ako aj jej dlhodobé
problémy v manželskom živote.

Záverom znalkyňa konštatovala, že poškodená E. S. počas inkriminovaného obdobia, ako aj v čase
vypracovávania znaleckého posudku, javila známky fyzického a psychického utrpenia spôsobovaného

jej manželom - obžalovaným, pričom jej aktuálny stav je odrazom dlhodobo neriešenej manželskej krízy,
vyvrcholením ktorej je stav, že poškodenej bolo, ako aj je spôsobované fyzické a psychické utrpenie, čo
poškodená pociťovala a pociťuje ako ťažké príkorie.

Táto znalkyňa na hlavnom pojednávaní konanom 03.12.2019 okrem iného uviedla, že spúšťačom

všetkých problémov poškodenej je neurolabilná osobnosť poškodenej, čo v podstate znamená, že takýto
človek vysoko senzitívne reaguje na okolnosti, ktoré sú sprevádzané životom, či je to manželstvo,
výchova, práca, bežný život. V danom konkrétnom prípade sú to aktuálne prejednávané skutočnosti,
s ktorými sa poškodená obrátila na políciu. Psychologickým vyšetrením poškodenej boli u poškodenej
zistené hodnoty smerujúce k depresii a z fyzického hľadiska boli zistené pocity bolesti, triašky a

búšenie srdca, ktoré znaky sú spájané s klasickým diskonfortom. V čase vyšetrovania boli tieto príznaky
psychickej poruchy, to znamená depresívne tendencie a porucha emotivity zjavné, pričom uvedený stav
je odrazom dlhodobo neriešenej manželskej krízy. Išlo o aktuálny zistený stav a či tento pretrváva aj v
súčasnosti, to znalkyňa uviesť nevedela.Z výpovede znalca psychiatra A.. Z.. A. V. z hlavného pojednávania konaného 28.01.2020 vyplýva, že
počas psychiatrického vyšetrenia poškodenej nezistil prítomnosť akejkoľvek duševnej choroby alebo

poruchy. Taktiež nezistil ani žiadnu posttraumatickú stresovú poruchu, avšak zároveň ako psychiater
obratom uviedol, že psychiatria ako odvetvie nemá metodiku na to, aby zistila príčinu, resp. podstatu
depresie, ktorá skutočnosť patrí do odboru psychológie. V tomto smere preto znalec - psychiater uviedol,
že nemá žiadny dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie.
Znalec - psychiater navyše uviedol, že vo svojom znaleckom posudku sa najviac zaoberal posledným

obdobím psychiatrickej liečby poškodenej, kedy bol jej stav už dlhodobo stabilizovaný a bez potreby
ústavnej liečby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor vyjadril názor, že vina obžalovaného v danej
trestnej veci bola preukázaná dostatočným spôsobom a z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby Krajský
súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov v celom rozsahu a vec vrátil tomuto

súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Poškodená E. S. v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že dôvodom jej odvolania proti rozsudku je
to, že Okresný súd v Trebišove nerozhodol správne, ak oslobodil obžalovaného spod obžaloby. Podľa
názoru poškodenej vykonaným dokazovaným, a to výsluchom svedkov, znaleckým posudkom, ako aj

listinnými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním voči jej osobe, ktoré pretrváva
dlhodobo, naplnilo znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle obžalobného návrhu podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona.

Po citácii ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 3 písm. d) Tr. zákona poškodená uviedla,

že obžalovaný sa dlhodobo správal voči jej osobe tak, že jej spôsoboval psychické utrpenie a vyvolával
v nej strach, pričom od konania neupustil ani keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a naďalej
jej zasielal urážlivé správy, ktoré sú súčasťou trestného spisu. Dokonca ju obmedzil v ich spoločnom
dome, keď uzamkol dvere vedúce na poschodie domu v čase, keď sa nachádzala na poschodí, kde si
brala svoje osobné veci. Obžalovaný jej opakovane spôsoboval ujmu ničením jej vecí, či už vyhodením

oblečenia, pálením fotografií, porozbíjaním darov, povyhadzovaním a poničením kvetov a podobne, čím
poškodenej spôsobil finančnú ujmu.

V závere písomných dôvodoch odvolania poškodená navrhla, aby krajský súd v odvolacom konaní zrušil
rozhodnutie súdu prvého stupňa a na základe listinných dôkazov, výpovedí svedkov, ako aj znaleckého

posudku vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným za žalovaný skutok a uloží mu primeraný
trest, prípadne vráti vec na opätovné prejednanie Okresnému súdu v Trebišove.

Zároveň navrhla, aby bol obžalovaný F. S. zaviazaný k náhrade spôsobenej škody, ktorý nárok si ako
poškodená uplatnila včas v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní, a to za majetkovú škodu v

sume 3.600,- € a za morálnu ujmu v sume 12.000,- €.

Na podklade odvolania okresného prokurátora a poškodenej krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného F. S., prečítaním výpovedí
poškodenej E. S. výsluchom svedkov F. S. Z.., Z. S., P.. Z.. N. C., T. C. znalkyne z odboru psychológie
S.. N. R. S.., a výsluchom znalca Z.. A.. A. V. S.., ktorým bol znalecky vyšetrený obžalovaný a
poškodená, prečítaním znaleckého posudku z odboru psychológie S.. G. E. a prečítaním listinných

dôkazov objektivizujúcich skutkový stav, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky potrebné dôkazy na
objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por.

Krajský súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení, keďže tieto zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že
skutok sa nestal. Aj krajský súd je toho názoru, že týraním podľa Trestného zákona je také zlézaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou
trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci zo záverov znaleckého posudku z odboru
psychológie a výsluchom znalkyne S.. N. R., ktorá ho vypracovala bolo zistené, že u poškodenej boli
zistené zmeny v oblasti afektivity v zmysle úzkostlivosti a depresivity, ktorá bola v čase znaleckého
posudzovania významne situačne podmienená. Na základe cielenej komplexnej psychodiagnostiky
na určenie možného aktuálneho, či prolongovaného stresu bolo zistené, že poškodená počas

inkriminovaného obdobia, ako aj v súčasnosti javí známky fyzického (pocity triašky, bolesti, búšenie
srdca) a psychického utrpenia spôsobovaného jej manželom - obžalovaným, pričom u poškodenej bolo
zistené, že jej aktuálny stav je odrazom dlhodobo neriešenej manželskej krízy, ktorej vyvrcholením
je stav, že poškodenej bolo, ako aj je spôsobované fyzické a psychické utrpenie, ktoré pociťuje ako
ťažké príkorie. Na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu znalkyňa upresnila, že spúšťačom všetkých
jej problémov sú geneticky podmienené determinanty, keďže poškodená je osobnosť neurolabilná.

V psychickej oblasti poškodená vykázala hodnoty smerujúce k depresii. Zo záverov znaleckého
posudku a z výpovede znalca z odvetvia psychiatria A.. Z.. A. V. aj krajský súd zistil, že poškodená
E. S. je od roku 1990 psychiatricky liečená pre depresívne stavy, pričom bola aj psychiatricky
hospitalizovaná naposledy v roku 2011. Od uvedeného obdobia absolvuje iba ambulantnú formu liečby.
Na hlavnom pojednávaní znalec ďalej uviedol, že u poškodenej nezistil splnenie diagnostických kritérií

posttraumatickej stresovej poruchy podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. U poškodenej zistil, že v
poslednom období psychiatrickej liečby bol stav dlhodobo stabilizovaný bez potreby ústavnej liečby,
pričom liečba je založená na ambulantných kontrolách a užívaní antidepresív. Znalec nespochybnil
závery znaleckého posudku z odboru psychológia, avšak uviedol, že depresie poškodenej mohli
mať vplyv na jej vnímanie správania obžalovaného (depresívna osoba môže okolité konanie vnímať

negatívnejšie ako osoba zdravá).

Znaleckým vyšetrením obžalovaného neboli zistené príznaky závislosti na alkoholických nápojoch a ani
na iných návykových látkach, nebol zistený ani súvis jeho konania v čase spáchania skutku s užívaním
návykových látok.

K obdobným záverom dospela aj ďalšia znalkyňa z odboru psychológie S.. G. E., ktorá psychologických
vyšetrením u obžalovaného nezistila patologické chorobné zmeny v štruktúre pamäťových zložiek.
Nezistila indície konzumácie alkoholu, ani iných omamných a psychotropných látok. Obžalovaný nemá
sklon ku fabulácii a ku konfabulácií, nemá sklony ku klamaniu a skresľovaniu reálne prežitých a

uvedomovaných si skutočností.

K dôvodom odvolania prokurátora krajský súd uvádza, že na jednej strane poškodená E. S. usvedčuje
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a znalecký posudok z odboru psychológie deklaruje,
že dlhodobá neriešená manželská kríza spôsobila stav, že poškodenej bolo spôsobované fyzické a

psychické utrpenie, ktoré pociťovala ako ťažké príkorie. Na druhej strane krajský súd zdôrazňuje, že
tieto zistenia je potrebné vyhodnotiť v kontexte ďalšími vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní.
Z výpovede poškodenej jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný len raz, a to koncom januára roku 2018
vypol kúrenie v dome a aj teplú vodu, teda nevypínal jej dlhodobejšie kúrenie, vodu a osvetlenie, ako
je to uvedené v obžalobe prokurátora. Čo sa týka poškodzovania zariadenia domu, k tomu poškodená

uviedla, že sa to stalo len raz, a to v auguste roku 2018, kedy jej obžalovaný pohádzal truhlíky s kvetmi
z balkóna dole a porezal jej kvety, okrasné stromy a kríky.

Obdobne tomu bolo tiež len v jednom prípade, kedy jej rozbil porcelán a spomienkové predmety, čo
dostala od dcéry. Jedenkrát jej taktiež poslal správu, na ktorých horeli fotografie na záhrade. V mesiaci

september taktiež len v jednom prípade vymenil zámok na bránke (september 2018), kedy už bola zo
spoločného domu odsťahovaná a išla s kamarátkinou dcérou po svoje osobné veci.

Takéto konanie podľa názoru krajského súdu nebolo tak hrubé, bezcitné, ako to vyžaduje Trestný zákon
pri § 208 ods. 1 písm a/, ods. 3 písm. d/ Tr.zák.

Toto konanie navyše nespĺňa ani určitú mieru trvalosti, sústavnosti a predovšetkým vykonaným
dokazovaním neboli zabezpečené také nespochybniteľné dôkazy, ktoré by túto sústavnosť a trvalosť
potvrdzovali, či už v podobe psychických, resp. fyzických útrap. Navyše v závere skutku je doslovneuvedené: „čím u nej vyvolával strach a stres a neumožňoval jej využívať ich spoločný majetok“. Uvedené
je v zjavnom rozpore s objektívnou stránkou zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá spočíva
v dokonaní útokov, ktoré spôsobili či už fyzické alebo psychické následky poškodeným. Teda došlo k

dokonaniu a nie k ohrozeniu chráneného záujmu Trestným zákonom (t.j. ochrana určitej kategórie osôb
pred domácim násilím).

Krajský súd si je vedomý, že dokazovanie pri tzv. „domácom násilí a týraní“ je značne sťažené tým, že
je v podstate „skryté“, prebieha v domácnosti, kde medzi blízkymi osobami existujú určité citové väzby,

ktoré sa dlhšie obdobie vytvárajú v rámci rodiny. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že o
protiprávnom konaní páchateľa musia existovať okrem výpovedí poškodenej aj iné nezávislé dôkazy,
ktoré dokazovanú skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností preukazujú.

Takýmito dôkazmi sú napríklad viaceré lekárske správy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s konaním
páchateľa, viaceré oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, fotografie,

výpovede nezaujatých svedkov (susedov, učiteľov, sociálnych kurátoriek), ale aj napríklad iných
rodinných príslušníkov, ktorí majú nenarušený vzťah, či už k obžalovanému, alebo poškodeným.

Priamym svedkom udalostí opísaných v obžalobe prokurátora v podstate okrem poškodenej nebola
žiadna z vypočúvaných osôb. Z výpovede svedkýň, na ktoré poukazuje prokurátor P.. Z.. N. C. B. T. C.

vyplynulo, že všetky skutočnosti, ktoré opisuje poškodená boli čiastočne oznámené týmto svedkyniam,
a to výhradne poškodenou. Nikdy neboli svedkom toho, aby obžalovaný akýmkoľvek spôsobom fyzicky
alebo psychicky ubližoval poškodenej. Nikdy nevideli obžalovaného opitého a všetky skutočnosti sa
dozvedeli len sprostredkovane od poškodenej. Svedkyňa P.. Z.. N. C. v podstate uviedla, že keď išla s
poškodenou do domu v jednom prípade bol vymenený kľúč na bráničke a v jednom prípade na bráne.

K tomu, či sa poškodená nevedela dostať do domu, sa nevedela vyjadriť.

Výpovede svedkov Z. S. a spoločného syna obžalovaného a poškodenej F. S. Z.. vyznievajú aj podľa
zisteníkrajskéhosúduvneprospechpoškodenej.Títosvedkoviaobžalovanéhoopisujúakostarostlivého
manžela, ktorý mal poškodenú rád, práve spúšťačom všetkých konfliktov bolo konanie poškodenej, keď

obžalovaného podvádzala a viackrát odišla zo spoločnej domácnosti, či už na dovolenku, liečenie alebo
na návštevu za dcérou do zahraničia. Všetci títo svedkovia potvrdili tú skutočnosť, že poškodená v
podstate od septembra 2017 nežila trvale v spoločnej domácnosti s obžalovaným, resp. neustále a v
skoršom období odchádzala z domu bez toho, aby o tom obžalovaný vedel.

Svedkyňa Z. S. tvrdila, že od roku 2015 poškodená žila sama na poschodí v spoločnom dome s
obžalovaným, pričom obžalovaný bol na prízemí. Obžalovaný vypínal kúrenie na hornom poschodí z
dôvodu nedostatku financií, ale poškodená na hornom poschodí prebývala naďalej, nič jej nebránilo
bývať dole.

Svedok F. S. Z.. upresnil, že posledných desať rokov otec - obžalovaný kvôli zdravotným problémom
prestal pracovať, ostal doma a od tej doby si jeho matka - poškodená nemohla robiť čo chcela, lebo
bolo aj menej peňazí. Menovaný svedok vie o tom, že matka chodila na dovolenky s iným mužom a
aktuálne má tiež nejaký vzťah.

Tieto skutočnosti potvrdil za prítomnosti poškodenej na verejnom zasadnutí aj obžalovaný, ktorý uviedol,
že poškodená od 17.9.2017 vyše dvoch rokov býva u pána Z. a že celý problém ich 42-ročného
manželstva nastal až vtedy, keď si poškodená našla priateľa v Bardejovských kúpeľoch.

Na verejnom zasadnutí bola prítomná aj poškodená, ktorá tieto skutočnosti nepoprela a v podstate

zotrvala na podanom odvolaní a zopakovala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju dostane do klietky a
ničil jej veci, čo nie je možné vyhodnotiť ako priestupok, ale podľa jej názoru je to trestný čin.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne a so znalosťou veci rozviedol, ako je to už vyššie
uvedené, na základe akých dôkazov dospel k svojmu oslobodzujúcemu verdiktu.

Po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov, ako aj dôkazov, o ktoré okresný súd oprel svoje
rozhodnutie a kde s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané,ktoré za pochybné a akými hodnotiaci závermi sa riadil, aj krajský súd pri hodnotení týchto dôvodov
dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle in dubio pro reo je v celom rozsahu namieste.

V nadväznosti na ďalšie námietky uplatnené v odôvodnení odvolania prokurátora krajský súd v tomto
smere poukazuje na ustálenú súdnu prax v tom zmysle, že na to, aby páchateľ naplnil pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, musí
sa jeho konanie vyznačovať vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré postihnutá
osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

Záver o vine môže súd prijať len na základe dôkazov, u ktorých nie sú žiadne pochybnosti a v prípade,
ak tomu tak je, tieto pochybnosti je súd povinný vyložiť v prospech obžalovaného.

Za dôkaznej situácie, ktorú mal k dispozícii okresný súd, ani neexistovali takéto pochybnosti, a
teda okresný súd postupoval zákonným spôsobom, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania

kontradiktórnym spôsobom dospel k oslobodzujúcemu verdiktu.

V ďalšom krajský súd poukazuje na vecne správne dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v celom
rozsahu poukazuje.

K dôvodom podaného odvolania poškodenou E. S. krajský súd uvádza nasledovné:

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú E. S., H.. XX.X.XXXX N. K., trvale bytom E., V.. S.
XX/XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods.3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 316 ods.1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou, alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré

v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje, že okresný súd rozhodol
zákonným spôsobom, keď odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces, preto

odvolanie poškodenej podľa § 316 ods.1 Tr. por. zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.