Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200054
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200054.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. V. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Matoška & partners,
s. r. o., so sídlom Ševčenkova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 45 376 263, proti žalovanému: Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, so sídlom Námestie

slobody č. 6, 810 05 Bratislava 15, za účasti: Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826
19 Bratislava, IČO: 00 003 328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12066/2022/
SSSVP/13669 zo dňa 04. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby
SR, sekcia stavebnej správy a verejných prác Bratislava č.
12066/2022/SSSVP/13669 zo dňa 04.02.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby
a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014 zo dňa 12.11.2021 a vec v r a c i a správnemu

orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd") dňa 23.02.2022
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie"), ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v

znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené
rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán I.
stupňa") č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014 zo dňa 12.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"),
ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní pozemkov") v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemnýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„cestnýzákon")naúčeluskutočnenia

líniovejstavby„ObchvatmestaPrievidza,I.etapa,2.stavba-cestavbudúcejI/64"voverejnomzáujme,v
súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil
vlastnícke práva žalobcu k podielom špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia v k. ú. V. v prospech
Slovenskej republiky, v mene ktorej konal ďalší účastník - Slovenská správa ciest ako správca zastúpený
organizačnou zložkou Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest, so sídlom M. Rázusa
104/A, 010 01 Žilina (ďalej aj ako „vyvlastniteľ") za náhradu pre žalobcu v celkovej výške 77.086,25 Eur.

2. Žalobca v podanej žalobe navrhoval zrušiť napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť
správnemu orgánu I. stupňa z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákonač. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"). Žalobca
poukázal na to, že na stavbu, pre ktorú sa vyžaduje územné rozhodnutie sa verejný záujem vyvlastnenia
preukazuje územným rozhodnutím a na preukázanie verejného záujmu nemožno použiť stanovisko

obce. Rozhodnutie o umiestnení stavby vydané Obcou Kanianka pod č. SOcÚ
75/2006/SP dňa 30.06.2006 (ďalej aj ako „územné rozhodnutie") sa až na jednu výnimku (parcela č.
XXXX/XXX) vôbec nevzťahuje na vyvlastnené pozemky. Skutkový stav zistený správnymi orgánmi je
podľa žalobcu v rozpore s územným rozhodnutím. Územné rozhodnutie sa vzťahuje na pozemky na
západ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty, pričom všetky vyvlastnené pozemky okrem parcely č.

XXXX/XXX sa nachádzajú na východ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty. Na
vyvlastnenietedaabsentovalanevyhnutnápodmienka,nakoľkonavyvlastnenépozemky(okremparcely
č. XXXX/XXX) nebolo vydané územné rozhodnutie. Uvedené územné rozhodnutie zo dňa 30.06.2006
(vzťahujúce sa okrem iného aj na parcelu č. XXXX/XXX) v čase rozhodovania správnych orgánov
už nebolo platné, nakoľko stratilo platnosť už v roku 2009. Vyvlastniteľ predložil do konania nákres s
dátumom 07/2008, čo je dva roky po uplynutí právoplatnosti územného rozhodnutia. Zrejme na túto

mapku sa žalovaný odvoláva, keď uvádza, že sú všetky dotknuté pozemky určené na uskutočnenie
predmetnej líniovej stavby. Avšak tento nákres nemohol byť súčasťou územného rozhodnutia, keďže
bol vypracovaný až dodatočne. Navyše sa ani nevzťahuje na všetky vyvlastnené pozemky. Žalovaný
nesprávne uvádza, že sa platnosť územného rozhodnutia môže predĺžiť, ak sa požiada o stavebné
povolenie len pre časť stavby. Uvedená interpretácia je podľa žalobcu chybná. Navyše údajne bolo

požiadané o stavebné povolenie na objekty cca. 2 km od pozemkov žalobcu. Vyvlastniteľ
nepreukázal podanie žiadosti o stavebné povolenie na celú stavbu riešenú územným rozhodnutím.
Argumentácia, že „z dikcie cit. ustanovenia je teda zrejmé, že pokiaľ stavba ako celok pozostáva z
viacerých stavebných objektov, podaním žiadosti o stavebné povolenie aspoň na jeden zo stavebných
objektov, ktorý je súčasťou objektovej skladby stavby, územné rozhodnutie o umiestnení stavby nestráca

platnosť" je podľa žalobcu nesprávna.
3. Podľa žalobcu musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako

aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Vyvlastnenie
musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím,
ktoré musí byť platné. Platnosť územného rozhodnutia je zákonnou podmienkou pre vyvlastnenie alebo
obmedzenie vlastníckeho práva, na ktorú stavebný úrad v konaní o vyvlastnenie alebo
obmedzenie vlastníckeho práva prihliada z úradnej povinnosti vychádzajúc z územného rozhodnutia

o umiestnení stavby, ktorým rozhodnutím je stavebný úrad viazaný. Vzhľadom k uvedenému konaniu
o vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva musí predchádzať územné konanie o vydanie
územnéhorozhodnutiaoumiestnenístavby.Účelvyvlastneniavyžadujevydanieúzemnéhorozhodnutia.
Povinnosťou stavebného úradu je skúmať splnenie podmienky verejného záujmu, ktorej dôkazom
splnenia môže byť len platné územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby.

4. Žalobca v žalobe namietal, že v prejednávanej veci územné rozhodnutie k väčšine parciel vydané
nebolo a k jednej stratilo platnosť, nakoľko navrhovateľ vyvlastnenia nepredložil do konania právoplatné
rozhodnutie o predĺžení platnosti územného rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že platnosť územného
rozhodnutia je potrebné disponovať rozhodnutím o predĺžení platnosti územného rozhodnutia, a v tomto

prípade navrhovateľ nepreukázal platnosť územného rozhodnutia, nakoľko nepredložil rozhodnutie o
predĺžení platnosti územného rozhodnutia. Návrhu navrhovateľa na vyvlastnenie z uvedeného dôvodu
nebolo možné vyhovieť, pretože predmetné územné rozhodnutie v čase rozhodovania o tomto návrhu
stratilo platnosť. Žalobca konštatoval, že námietkou absencie územného rozhodnutia o umiestnení
stavby sa správne orgány vôbec nezaoberali. Platnosť územného rozhodnutia zo dňa 30.06.2006, o

ktoré sa opiera prvostupňové rozhodnutie vypršala. V samotnom územnom rozhodnutí je uvedené, že
jeho platnosť je 3 roky (predmetné územné rozhodnutie bolo vydané v roku 2006 a platnosť mu skončila
v roku 2009), nemožno teda uvažovať o platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby ako celku.
Podľa žalobcu nie je mysliteľné, aby sa správny orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí odvolával na
16 rokov staré územné rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu na vyvlastnenie je potrebné nové územné

rozhodnutie, navyše, je podľa žalobcu potrebné, aby ohľadom predmetnej stavby došlo k aktuálnemu
posúdeniu jej vplyvov na životné prostredie (EIA) a až na základe výsledkov takéhoto posúdenia je
možné konštatovať, či je samotná stavba vo verejnom záujme a či je teda samotné vyvlastnenie vo
verejnom záujme. Správnemu orgánu neboli predložené žiadne listiny, ktoré by preukazovali, že navšetky vyvlastnené pozemky žalobcu bolo vydané rozhodnutie, že by daná stavba nemala závažné
následky na životné prostredie a zdravie obyvateľov.

5. Žalobca v žalobe poukázal i na to, že vyvlastniteľ predložil do konania stanovisko mesta Prievidza,
avšak toto stanovisko je nepresné, nie je v ňom uvedené, ktorých pozemkov sa týka a navyše uvádza,
že v zmysle § 39a ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") rozhodnutie o umiestnení stavby
sa nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení

vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. V konaní pred správnymi orgánmi
nebolo vôbec skúmané, či sa vyvlastnené pozemky nachádzali v uzavretých priestoroch existujúcich
stavieb, a či sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.
Pri posudzovaní tejto podmienky je potrebné, aby správny orgán vychádzal z existujúceho
stavebnéhopovolenia,územnéhorozhodnutia aďalšíchrozhodnutínaužexistujúcustavbu.
V tomto konkrétnom prípade sa tieto podmienky vôbec neskúmali. Žalobca ďalej uviedol, že si nevie

vysvetliť ako by bolo možné nezastavaný pozemok mimo existujúcej cesty z vonkajšej strany považovať
za priestor v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb. Tu sa jednoznačne mení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru (bude sa musieť spraviť rozšírenie cesty a násyp, aby
sa súčasná cesta s novou cestou výškovo zosúladili). Žalobca mal za to, že žiaden z pozemkov, ktoré
boli vyvlastnené, nespĺňa podmienku výnimky z požiadavky z územného rozhodnutia z dôvodu, že by

sa pozemky nachádzali v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb a súčasne by sa nemenilo ich
vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. V tejto právnej veci sa bude vždy
meniť vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Ak chceme rozširovať cestu,
tak je potrebné zvýšiť terén násypom, prípadne rozšíriť násyp.

6. Žalobca požadoval, aby pre prípad vyvlastnenia (t. j. ak by aj napriek námietkam žalobcu bolo
rozhodnutéovyvlastnení)sadopredmetuvyvlastneniazahrnuliajďalšiepozemkyvpriestorekrižovatky,
a to parcely XXXX/XXX., XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Navrhovateľ vyvlastnenia odmietol návrh na
rozšírenie vyvlastnenia okrem iného aj z dôvodu, že žalobca má prístup k pozemkom.

Znalec Ing. X. S. sa v znaleckom posudku 13/2021 na strane 5 vyjadril, že dobudovaním križovatky
môže žalovaný stratiť prístup na pozemky, avšak správny orgán toto vyhodnotil tak, že nevidí dôvod
na rozšírenie vyvlastnenia, hoci strata, resp. obmedzenie prístupu je zákonným dôvodom na rozšírenie
vyvlastnenia. Znalec Ing. S. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že by bolo možné zostávajúce
časti pozemkov po realizácii stavby križovatky a vnútri nej považovať za neužívateľné pre vlastníka na

pôvodný spôsob užívania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne konštatoval,
že sa v konkrétnom prípade jedná o vyvlastnenie celistvých existujúcich pozemkov a nie
ich častí. Podľa žalobcu správne orgány však vôbec neskúmali, že jeden pozemok žalobcu môže byť
určený aj viacerými parcelnými číslami, pričom v takomto prípade sa jedná o jeden pozemok, ktorý má
rovnakého vlastníka, rovnaký spôsob užívania a pod. Navyše pozemky žalobcu pôvodne tvorili väčšie

parcely registra „E" KN (najmä XXXX/X a XXXX), ktoré vyvlastniteľ rozdelil viacerými geometrickými
plánmi na rôzne parcely registra „C." V skutočnosti teda ide o väčšie pozemky. Časť
pozemku nemožno vykladať v tom zmysle, že ide len o časti zemského povrchu označenú jedným
parcelným číslom. Žalobca mal za to, že v rámci vyvlastňovacieho konania mu mali byť vyvlastnené celé
pozemky a všetky jeho pozemky, ktoré súvisia s predmetnou stavbou tak, ako uviedol v odvolaní voči

prvostupňovému rozhodnutiu. Nie je prípustné, aby mu boli selektívne vyvlastnené len niektoré časti
pozemkov, pričom napríklad stredy križovatky ostanú pre žalobcu nevyužiteľné z dôvodu neexistencie
prístupu k pozemkom spôsobenej v dôsledku stavby na vyvlastnených pozemkoch ako aj z dôvodu
znemožnenia užívania pozemkov na doterajší účel.

7. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť s odôvodnením, že správny orgán I. stupňa pri posúdení nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia
vychádzal z geometrických plánov uvedených v časti 1.5 Znalecký posudok č. 88/2021 zo dňa
04.05.2021 vyhotovený Ing. Miroslavom E., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb, nechal vytvoriť žalobca, pričom znalec nenamietal, že

by pozemky boli irelevantné pre stavbu. Žalobca dokonca v konaní o vyvlastnení žiadal o
vyvlastnenie viacerých pozemkov podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, pretože by
nemohol zostávajúce pozemky riadne užívať, alebo by ich mohol využívať iba s neprimeranými
ťažkosťami.8. K námietke žalobcu, že územné rozhodnutie nebolo v dobe vyvlastnenia platné, žalovaný uviedol,
že územné rozhodnutie, ktoré je podkladom rozhodnutia o vyvlastnení je platné podľa § 40 stavebného

zákona. Trojročná doba platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby
pri líniových stavbách vyplýva práve z časovej náročnosti prípravy podkladov pre stavebné konanie
pri týchto rozsiahlych stavbách. V prípade líniových stavieb, ktoré pozostávajú z viacerých stavebných
objektov je táto podmienka dodržaná, ak bola žiadosť o stavebné povolenie podaná čo i na jeden zo
stavebných objektov, ktorého umiestnenie je povolené v objektovej skladbe právoplatného územného

rozhodnutia. Je teda jednoznačné, že ak stavba ako celok pozostáva z viacerých stavebných objektov,
podaním žiadosti o stavebné povolenie aspoň na jeden zo stavebných objektov,
ktorý je súčasťou objektovej skladby stavby, územné rozhodnutie nestráca platnosť. V tomto konkrétnom
prípade predmetom vyvlastnenia boli pozemky vo vlastníctve žalobcu, potrebné na uskutočnenie
stavby, ktorá je líniovou stavbou a umiestnenie tejto stavby bolo povolené územným rozhodnutím, a
nakoľko na niektoré stavebné objekty stavby, ktorá je líniovou stavbou, už boli medzičasom vydané

stavebné povolenia, územné rozhodnutie nestratilo platnosť. Podľa § 58a stavebného zákona, žiadosť o
stavebné povolenie možno podať aj na jednotlivé stavebné objekty - sústavu stavieb, ktoré tvoria stavbu
umiestnenú územným rozhodnutím. Vo vzťahu k platnosti územného rozhodnutia je
právne irelevantné, či bola žiadosť o stavebné povolenie podaná na všetky stavebné objekty uvedené
v právoplatnom územnom rozhodnutí alebo len na niektoré z nich. V intenciách stavebného zákona v

prípade územných rozhodnutí, stavebných povolení alebo kolaudačných rozhodnutí nie je možné, aby
bola platná, resp. neplatná iba časť rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného, postup správnych orgánov
bol v súlade so zákonom, keď pri rozhodovaní zohľadnili skutočnosť, že na stavbu bolo vydané územné
rozhodnutie, na základe tohto platného a právoplatného územného rozhodnutia, bol vo vyvlastňovacom
konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, podľa

ktorého sú vyvlastnené pozemky, uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení, určené na
uskutočnenie predmetnej líniovej stavby a pre túto stavbu bolo vyvlastnené vlastnícke právo k dotknutým
pozemkom vo verejnom záujme podľa § 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov v spojení s §
17a cestného zákona, v nevyhnutnom rozsahu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o „absencii
územného rozhodnutia o umiestnení stavby."

9. K námietke žalobcu ohľadne toho, že do predmetu vyvlastnenia neboli zahrnuté ďalšie pozemky
v priestore križovatky, žalovaný poukázal na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o vyvlastňovaní pozemkov
a nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96 zo dňa 27.02.1997, pričom uviedol, že vyvlastniteľ
podal návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva len na tie predmetné pozemky, ktorých vyvlastnenie

bolo práve z dôvodu umiestnenia a spôsobu uskutočnenia stavby nevyhnutné. Vyvlastnenie iných/
ďalších pozemkov nebolo potrebné. Žalobca žiadal o rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie pozemky, ktoré
sa nachádzajú pod novou cestou, pod existujúcou cestou alebo v strede už vybudovanej križovatky.
Žalovaný mal vedomosť, že pozemky, ktoré sa nachádzajú pod už existujúcou cestou I. triedy a sú
využívané pre potreby už existujúcich pozemných komunikácií, vyvlastniteľ rieši v rámci tzv. „stavieb

v prevádzke." Žalobcovi ako vlastníkovi týchto pozemkov bol tiež zaslaný návrh kúpnej zmluvy. Vec
sa však netýka rozhodnutia o vyvlastnení, a teda nemôže byť predmetom tohto súdneho sporu. V
prípade pozemkov nachádzajúcich sa v uzavretej križovatkovej vetve, ktorá bola budovaná v roku
1979 v rámci inej stavby („I/64 Južný obchvat Prievidze"), a ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, zaslal
vyvlastniteľ žalobcovi taktiež konkrétny návrh kúpnej zmluvy, pričom zo strany vyvlastniteľa nie je

dôvodné nadobúdať dohodou, resp. vyvlastnením pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré nie sú v strede
križovatky a je k nim zabezpečený prístup. Tieto pozemky nie sú zahrnuté v územnom rozhodnutí, teda
nemohli byť predmetom vyvlastnenia, môžu byť predmetom iných právnych nárokov. Žalovaný k veci
dodal, že predmetom vyvlastnenia môžu byť iba pozemky v trvalom zábere stavby. Vzhľadom na to, že
ostatné pozemky neboli nevyhnutné pre stavbu podľa územného rozhodnutia, nebolo možné vyhovieť

žiadosti žalobcu o rozšírenie vyvlastnenia o ďalšie pozemky. V prvostupňovom rozhodnutí je riadne
zdôvodnené, že v tomto prípade nie je možné ani použiť § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní pozemkov,
nakoľko neboli totiž naplnené podmienky uvedené v § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a teda
žalobca nepreukázal neprimerané ťažkosti v zmysle uvedeného ustanovenia.

10. Ďalší účastník sa k správnej žalobe písomne vyjadril, pričom nesúhlasil s podanou správnou žalobou
proti napadnutému rozhodnutiu a v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím.11. Žalobca sa písomne replikou vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podanej
žaloby a zopakoval argumenty uvedené v žalobe.

12. Žalovaný sa písomne duplikou ďalej už nevyjadril k replike žalobcu.

13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa, v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase

vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba
bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré
je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne
nariadenom pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami
žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

16. Podľa § 191 ods. 1 d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

17. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy
v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne
zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,

môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

18. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
č. 12066/2022/SSSVP/13669 zo dňa 04.02.2022, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014

zo dňa 12.11.2021, ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov v spojení s § 17a
cestného zákona na účel uskutočnenia líniovej stavby „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba
- cesta v budúcej I/64" vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, na
podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil vlastnícke práva k podielom žalobcu na pozemkoch
špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia v k. ú. V. v prospech Slovenskej republiky ako vyvlastniteľa

za náhradu pre žalobcu v celkovej výške 77.086,25 Eur.

19. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 03.12.2020 bol
doručený žalobcovi zo strany vyvlastniteľa písomný návrh na uzavretie dohody spolu s návrhom kúpnej
zmluvy, cieľom ktorej bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným v predmetnej

kúpnej zmluve vyvlastniteľom vo vlastníctve žalobcu dohodou v zmysle § 3 ods. 3 zákona o
vyvlastňovaní pozemkov. Dôvodom návrhu na odkúpenie predmetných pozemkov bola skutočnosť, že
aj na predmetných pozemkoch má byť uskutočnená líniová stavba „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa,
2. stavba - cesta budúcej I/64" vo verejnom záujme. Žalobca v zákonom stanovenej neodpovedal na
predmetný návrh a preto vyvlastniteľ považoval návrh na uzavretie dohody za odmietnutý.

20. Dňa 15.04.2021 bol doručený správnemu orgánu I. stupňa návrh na vyvlastnenie podaný zo strany
vyvlastniteľa, predmetom ktorého bolo odňatie vlastníckych práv k pozemkom žalobcu v k. ú. V., za
účelom uskutočnenia líniovej stavby ,,Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej
I/64" podľa § 17a cestného zákona v nasledovnom rozsahu:

- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 414 m2
zapísaný na LV č. XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 467 m2
zapísaný na LV č. XXXXX;- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 50 m2 zapísaný na LV č. XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 323 m2
zapísaný na LV č. XXXXX;

- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 202 m2
zapísaný na LV č. XXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 357 m2
zapísaný na LV č. XXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2

zapísaný na LV č. XXXX;
-pozemokparcelyregistraCsparc.č.XXXX/XX-zastavanáplochaanádvorieovýmere30m2zapísaný
na LV č. XXXX.

21. Správny orgán I. stupňa písomným oznámením zo dňa 19.04.2021 oznámil účastníkom konania
začatie vyvlastňovacieho konania v danej veci a zároveň ich požiadal o vyjadrenie sa k predmetnému

návrhu.

22. Žalobca sa k predmetnému návrhu vyjadril dňa 27.04.2021 a podal námietky, ktoré sa týkali
rozšírenia návrhu na vyvlastnenie (námietka č. 1), neaktuálnosti znaleckého posudku vyhotoveného
znalcom Ing. Q. Q. (námietka č. 2) a nesprávneho zamerania pozemkov a chybového

vyhotovenia geometrického plánu (námietka č. 3). Žalobca podaním zo dňa 18.05.2021 doplnil uvedené
námietky a oznámil, že sa nanovo vyhotovuje geometrický plán a do konania doloží aktuálny znalecký
posudok (námietka č. 4).

23. Dňa 16.07.2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, v rámci ktorého žalobca predložil znalecký

posudok č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021 vyhotovený Ing. E.. Dňa 02.08.2021 sa uskutočnilo dodatočné
ústne pojednávanie, na ktorom vyvlastniteľ zotrval na pôvodnom návrhu na vyvlastnenie s doplnením
o parcely vo vlastníctve žalobcu v k. ú. V., ktoré sa nachádzajú v trvalom zábere stavby,
pričom išlo o
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 27 m2 zapísaný na LV

č. XXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 25 m2 zapísaný na LV č.
XXXXX;
- pozemok parcely registra C s parc. č. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 53 m2 zapísaný na LV
č. XXXXX.

Vyvlastniteľ zároveň súhlasil, aby náhrada za vyvlastnenie pozemkov, ktoré sú predmetom návrhu na
vyvlastnenie bola určená na podklade znaleckého posudku č. 88/2021 zo dňa
04.05.2021 vyhotoveného Ing. E., predloženého žalobcom a predložil písomné
doplnenie návrhu na vyvlastnenie, predmetom ktorého sú vyššie uvedené pozemky. Vyvlastniteľ uviedol,
že pozemky, ktoré žalobca požaduje vysporiadať nad rámec vyvlastňovacieho konania bude riešiť v

rámci tzv. majetkovoprávneho vysporiadania stavieb v prevádzke, vzhľadom na skutočnosť, že pozemky
sa nachádzajú mimo trvalého záberu stavby. Žalobca predložil písomné námietky proti vyvlastneniu
(námietky č. 5 až 8) a zároveň uviedol, že územné rozhodnutie sa nevzťahovalo na vyvlastňované
parcely, ale skončilo sa pred odbočkou na starú tehelňu, a tým ani nevzniklo.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán I. stupňa vydal prvostupňové rozhodnutie
č. OU-TN-OVBP2-2021/014232-014 zo dňa 12.11.2021, ktorým podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní
pozemkov v spojení s § 17a cestného zákona na účel uskutočnenia líniovej stavby „Obchvat mesta
Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64" vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil vlastnícke práva k

podielom žalobcu na pozemkoch v k. ú. V. špecifikovaných vo výroku (uvedené v bode 20. a 23.
tohto rozsudku) v prospech Slovenskej republiky ako vyvlastniteľa za náhradu pre žalobcu v celkovej
výške 77.086,25 Eur. Správny orgán I. stupňa určil uvedenú primeranú náhradu podľa § 4 ods. 3
zákona o vyvlastňovaní pozemkov na podklade znaleckého posudku č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021,
ktorý vypracoval Ing. E. a ktorým bola stanovená všeobecná hodnota dotknutých pozemkov vo výške

37,15 €/m2. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán I. stupňa zároveň rozhodol o námietkach
žalobcu, ktoré uviedol počas vyvlastňovacieho konania (námietky č. 1 až 8) a to tak, že predmetné
námietky zamietol. Správny orgán I. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vyvlastnenie je v
súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a tento súlad je preukázaný územným rozhodnutím oumiestnení stavby ,,Prístupová komunikácia - Západ I. - Železnica - Napojenie na cestu I/50" vydaným
obcou Kanianka pod č. 75/2006/SP zo dňa 30.06.2006, právoplatným dňa 15.8.2006. Predmetné
rozhodnutie o umiestnení stavby nestratilo platnosť, nakoľko v určenej lehote 3 rokov vyvlastniteľ podal

dňa 16.01.2009 žiadosť o stavebné povolenie na časť objektov (SO 102, SO 103, SO 104) stavby
Prístupová komunikácia - Západ I. Železnica - Napojenie na cestu I/50 v navrhovanej trase - Obchvat
mesta Prievidza MZ - v trase budúcej I/64. Dňa 6.11.2020 bolo správnemu orgánu I. stupňa doručené
podanie, v ktorom vyvlastniteľ ako investor stavby okrem iného uviedol, že na základe vzájomných
rokovaní došlo od 11/2006 k zmene investora z mesta Prievidza na vyvlastniteľa a tiež k zmene názvu

stavby z ,,Prístupová komunikácia - Západ I. - Železnica - Napojenie na cestu I/50" na ,,Obchvat mesta
Prievidza I. etapa, 2. stavba - cesta v trase budúcej I/64."

25. Správny orgán I. stupňa v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že v konaní bol preukázaný
účel vyvlastnenia podľa § 17a cestného zákona tým, že účelom vyvlastnenia je uskutočnenie
stavby ,,Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64." Verejný záujem je

preukázaný územným rozhodnutím o umiestnení stavby. Súčasná komunikačná sieť mesta Prievidza
je tvorená prieťahom cesty I/64 v smere Nováky - Nitrianske Pravno, I/9 v smere Prievidza - Handlová
a III/1774 v smere Prievidza - Bojnice cez mesto a doplnená je miestnymi komunikáciami. Prechádza
ňou vonkajšia (vo vzťahu k mestu Prievidza) tranzitná doprava, zdrojová a cieľová doprava. Prieťahy
sú zároveň hlavnými zbernými miestnymi komunikáciami s vysokým podielom aj vnútornej dopravy s

prepojením na miestne obslužné komunikácie do obytných častí mesta Prievidza a Bojnice. V dôsledku
narastajúcej intenzity tak motorovej ako aj pešej dopravy komunikácia I/64 ako prieťah ovplyvňuje
negatívne kvalitu života v meste (hlavne v úseku centra mesta) - dochádza tam k negatívnemu
ovplyvňovaniu chodcov a zvýšená je dopravná nehodovosť. Z uvedených dôvodov je
vhodné navrhnúť dopravno-technicky kvalitnejšiu komunikáciu - obchvat mimo zastavanej časti mesta

s cieľom odklonenia celej tranzitnej dopravy mimo centrálnu oblasť mesta, čím dôjde k zvýšeniu
plynulosti dopravy, zvýšeniu bezpečnosti dopravy a zníženiu negatívnych vplyvov dopravy na ŽP na
zostávajúcej komunikácii. Stavba zabezpečí aj zníženie hlukového a emisného zaťaženia na prieťahu
cez centrum mesta. Novonavrhovaná komunikácia ako preložka bude mať lepšie stavebnotechnické
riešenie, čím sa dosiahne väčšie využitie územia v nadväznosti na nadradený komunikačný systém a

tým sa zabezpečí zvýšenie bezpečnosti dopravy a zlepšenie životného prostredia v dotknutom území.
Stavba sa na začiatku napája na zrealizovanú stavbu v rámci ,,I. etapa, 1. stavba." Verejný záujem na
výstavbe predmetnej stavby je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočnenia stavby, ktorým sa
uspokojí potreba verejnosti. Verejný záujem prevažuje nad ochranou subjektívneho vlastníckeho práva
jednotlivých vyvlastňovaných.

26. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu, žalovaný napadnutým rozhodnutím č.
12066/2022/SSSVP/13669 zo dňa 04.02.2022 podľa § 59 ods. 2 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správneho I. stupňa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutím stručne uviedol
obsah odvolania žalobcu ako aj priebeh prvostupňového konania. Žalovaný preskúmal odvolaním

napadnuté prvostupňové rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom týkajúcim sa veci v
celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
najmä s príslušnými ustanoveniami zákona o vyvlastňovaní pozemkov, cestného zákona a správneho
poriadku, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom nezistil dôvody na
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia okresného úradu.

27. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

28. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

29. Podľa § 17a cestného zákona z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych ciest vrátane
zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu
vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o
vyvlastňovaní.30. Podľa § 40 ods. 1 stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o
využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej
stavby platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených

prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné
povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1
), alebo ak sa začalo s
využitím územia na určený účel.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

32. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov vyvlastnenie musí byť v súlade s
cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom
alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.

33. Podľa § 9 ods. 3 písm. g) zákona o vyvlastňovaní pozemkov k návrhu vyvlastniteľ priloží právoplatné
územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje vydanie
územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby.

34. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní pozemkov námietky proti vyvlastneniu musia účastníci

vyvlastňovaciehokonania,akoajzúčastnenéosobyuplatniťnajneskôrpriprerokovanínávrhunaústnom
pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo
ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť
vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho
konania.

35. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní pozemkov na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

38. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovaného ako aj

administratívneho spisu senát správneho súdu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy,
ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo
vyvodiť z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom

jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia
subjektami, ktorým boli priznané (nález Ústavného súdu I. ÚS 17/1999). Úlohou súdu v podmienkach
materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,
preto súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému
výsledku.

39. Správny súd poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a
právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v
správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu,ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, a teda, či príslušné orgány
verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či vo veci zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená
zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia. V súlade s §
139 ods. 2 SSP sa správny súd zameral na posúdenie len podstatných skutkových tvrdení a právnych
argumentov.

40. Správny súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa o vyvlastnení vlastníckeho práva k podielom
žalobcu na pozemkoch v k. ú. V. v prospech vyvlastniteľa v súvislosti s výstavbou líniovej stavby s
názvom Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64 za finančnú náhradu.

41. V prejednávanom prípade správny súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutia
správnych orgánov ohľadne vyvlastnenia musia byť preskúmateľné. Vyvlastňovacie konanie a následné
rozhodnutie o vyvlastnení musia byť v súlade nielen s Ústavou SR, ale musia rešpektovať aj podmienky
obsiahnuté v zákone o vyvlastnení pozemkov ako aj v cestnom zákone, ktoré sú aplikovateľné v danej
veci. Z rozhodnutia o vyvlastnení musí byť úplne a jasne zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, na

základe ktorého sa uskutočnilo vyvlastnenie, aký je verejný záujem na vyvlastnení, pričom verejný
záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní a teda správny orgán je povinný
preukázať verejný záujem. Zákon o vyvlastňovaní pozemkov v ustanovení § 2 ods. 1 písm. b) uvádza, že
„vyvlastnenie možno uskutočniť len vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný
záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní." Uvedená formulácia v spojení s

ustanovením § 17a cestného zákona (upravujúcim účel vyvlastnenia v predmetnom prípade) vyjadruje,
že ak je daný účel vyvlastnenia, t. j. výstavba obchvatu mesta Prievidza, musí sa ešte preukázať, že táto
činnosť je vo verejnom záujme, pričom uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že verejný záujem
je daný už zákonom a teda, že ho v rámci vyvlastňovacieho konania už preukazovať netreba. Skúmanie
existencie verejného záujmu na vyvlastnení prináleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver

náležite odôvodniť.

42. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní
pozemkov vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Uvedené sa
vo vyvlastňovacom konaní preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným

stanoviskom obce. Ak teda účel vyvlastnenia vychádza z ustanovenia § 17a cestného zákona a verejný
záujem (ako aj súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania) je preukázaný územným rozhodnutím o
umiestnení stavby, tak z územného rozhodnutia musia byť zrejmé aj konkrétne parcely, ktorých
sa územné rozhodnutie dotýka, a teda cez ktoré parcele má plánovaná cesta prebiehať. Z
rozhodnutia o vyvlastnení musí byť zrejmé, že vyvlastnenie bolo zrealizované v nevyhnutnom rozsahu,

a teda bolo vyvlastnené všetko to, čo v zmysle zákona o vyvlastňovaní pozemkov malo byť vyvlastnené
spolu s časťami, ktoré síce nie sú potrebné na vyvlastnenie v nevyhnutnom rozsahu, avšak ktoré sú
nevyužiteľné pre danú osobu, ktorej majetok bol vyvlastnený. Správny súd konštatuje, že rozhodnutím
o vyvlastnení nastáva veľký zásah do majetkovej sféry osoby, ktorej majetok bol vyvlastnený, resp. do
jej vlastníckeho práva, ktorý môže byť uskutočnený len za splnenia podmienok vymedzených v čl. 20

ods. 4 Ústavy SR a v Zákone o vyvlastňovaní pozemkov a preto rozhodnutia o vyvlastnení musia byť
preskúmateľnéamusíbyťkaždémuznichzrejmé,atedaajbežnémuobčanovi(laikovi),nazákladečoho
bolo zrealizované vyvlastnenie, prečo tak bolo uskutočnené a v akom rozsahu sa tak stalo, nevyhnutnosť
tohto rozsahu.

43. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukazuje na čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého má každá fyzická alebo
právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného
práva. Právo štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v

súlade so všeobecným záujmom, zostáva zachované. Podmienky verejného záujmu možno pokladať
za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka,
a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré
zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva. Verejný záujem, ktorý je predmetomposudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania je predmetom správnej úvahy. Podmienka nevyhnutnej
miery implikuje požiadavku nevyhnutnosti a požiadavku miery. Splnenie tejto podmienky závisí od
súbežného splnenia oboch požiadaviek, teda od zásahu do vlastníctva, iba ak je zásah nevyhnutný.

Podmienku nevyhnutnosti obmedzenia Ústavný súd SR vysvetlil tak, že „v súlade s medzinárodným
štandardom, termín nevyhnutný v demokratickej spoločnosti možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú
potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv je nevyhnutné, keď
možno konštatovať, že cieľ obmedzenia nemožno dosiahnuť inak" (nález ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 15/1998
zo dňa 11.03.1999).

44. Správny súd konštatuje, že v prejednávanom prípade podkladom pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia o vyvlastnení, ktoré bolo vydané správnym orgánom I. stupňa bolo územné
rozhodnutie o umiestnení stavby vydané Obcou Kanianka pod č. W. XX/XXXX/SP dňa
30.06.2006. To, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení bolo územné rozhodnutie ešte z
roku 2006, správny súd nepovažuje za pochybenie zo strany správnych orgánov. Je tomu tak z dôvodu,

že z administratívneho spisu je naozaj zrejmé, že predmetné územné rozhodnutie sa týka líniovej stavby,
čiže stavby, ktorá pozostáva z viacerých samostatných stavieb, na ktoré nemusí byť vydané stavebné
povolenie ako na celok (v zmysle ustanovenia § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona sú líniovými
stavbami diaľnice, cesty a miestne komunikácie). Je postačujúce, keď bolo stavebné povolenie vydané
na jednotlivé časti líniovej stavby. Pokiaľ na jednotlivé časti líniovej stavby už bolo vydané stavebné

rozhodnutie, čo platí aj v tomto prípade, nakoľko na tri časti líniovej stavby bolo stavebné povolenie
vydané , územné rozhodnutie nestráca platnosť v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 stavebného zákona.
Z uvedeného vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo podkladom pre vydanie
rozhodnutia o vyvlastnení nestratilo platnosť a je naďalej platné. Názor žalobcu, že predmetné územné
rozhodnutie stratilo platnosť, je nesprávny.

45. Podľa správneho súdu správne orgány pochybili v tom, že pri vyvlastňovaní vychádzali z územného
rozhodnutia o umiestnení stavby, z ktorého nie je vôbec zrejmé, ktorých parciel sa má uvedená stavba
dotýkať. Čo sa týka parciel, tak v územnom rozhodnutí je síce uvedené na mieste pre označenie parciel
„podľa opisu územia v bode č. 1 a 2 tohto rozhodnutia" (str. 2), avšak v bode č. 1 a 2 územného

rozhodnutia je uvedený len popis stavieb, ktoré majú byť realizované ako napr. „D 201-00 Most nad
nákladnou stanicou Prievidza príprava na stavbu" s popisom stavby („celková dĺžka mosta je 133,730 m
a dĺžka premostenia je 120,30 m") bez uvedenia konkrétnych parciel, cez ktoré majú predmetné stavby
prechádzať. Preto potom pokiaľ žalobca už v priebehu administratívneho konania poukazoval na to, že
vyvlastňované pozemky sa nenachádzajú v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby, nakoľko územné

rozhodnutia sa týka len územia na západ od Košovskej a Ciglianskej cesty, pričom vyvlastňované
pozemky sa nachádzajú na východ, tak rozhodnutie o vyvlastnení je úplne nepreskúmateľné a to z
dôvodu, že nie je možné overiť, či žalobca má pravdu alebo nie. Správne orgány sa s
touto námietkou žalobcu absolútne vôbec nevysporiadali, nakoľko odkázali len na geometrické plány
uvedené v časti 1.5 Podklady pre vypracovanie znaleckého posudku č. 88/2021 zo dňa 04.05.2021

vyhotoveného H.. E., ktoré boli uskutočnené v rokoch 2018 až 2021, čiže viac ako 10 rokov po vydaní
územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Správny súd konštatuje, že v územnom rozhodnutí by
mal byť uvedený bližší popis územia s uvedením konkrétnych parciel (parcelných čísiel), z ktorého by
bolo zrejmé, kadiaľ stavba „Obchvat mesta Prievidza, I. etapa, 2. stavba - cesta v budúcej I/64," bude
prechádzať. Pokiaľ sa správne orgány s uvedenou skutočnosťou nezaoberali a táto skutočnosť nie je

zrejmá ani z administratívneho spisu, tak pre správny súd je rozhodnutie o vyvlastnení ako aj napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

46. Správny súd opätovne poukazuje na ust. § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov, z ktorého
vyplýva, že vyvlastnenie parciel musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a teda,

ak je v danom prípade na výstavbu predmetnej cesty „Obchvat mesta Prievidza..." vydané územné
rozhodnutie, tak z tohto územného rozhodnutia by malo byť nepochybné, cez ktoré parcely bude
cesta vybudovaná. Žalobca už v priebehu administratívneho konania poukazoval na to, že územné
rozhodnutie sa netýka parciel (okrem 1 parcely), ktoré mu boli napadnutým rozhodnutím vyvlastnené,
uvedenú námietku špecifikoval v podanej žalobe, keď uviedol, že územné rozhodnutie z r. 2006 sa

vzťahuje na pozemky na západ od Košovskej cesty a Ciglianskej cesty, pričom vyvlastnené parcely sa
nachádzajú na východ od uvedených ciest. Žalovaný sa k tejto námietke nevyjadril a keďže územné
rozhodnutie z r. 2006, ktoré bolo podkladom pre vyvlastnenie, nešpecifikuje parcele, cez ktoré má cestaprebiehať a uvedené nie je zrejmé ani z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, správny
súd nemôže preskúmať dôvodnosť či nedôvodnosť tejto námietky.

47. Z ustanovenia § 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov vyplýva, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť
len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na účel stanovený zákonom, za primeranú náhradu
a len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Z uvedeného
vyplýva,žepreukázanieexistencieverejnéhozáujmunavyvlastnenídotknutýchpozemkovjeskutkovým
predpokladom pre možnosť vyvlastnenia vlastníckeho práva. Z toho vyplýva, že ak orgán I. stupňa

rozhodoval o vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu a žalovaný jeho rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil, bolo jeho povinnosťou uviesť v rozhodnutí úvahu ohľadom preukázania
verejného záujmu na vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia na základe konkrétnych skutkových zistení a
podkladov v danej veci. Keďže v rozhodnutí o vyvlastnení, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného
bolo preukázanie verejného záujmu stotožnené s účelom vyvlastnenia, de facto vydané
rozhodnutia neobsahujú žiadnu úvahu k preukázaniu verejného

záujmu na vydaní rozhodnutia o vyvlastnení, ktorú by bolo možné podrobiť preskúmaniu, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Správne orgány konštatovali len to, že verejný záujem je preukázaný
územným rozhodnutím o umiestnení stavby, v ktorom však nie sú uvedené konkrétne parcely, cez ktoré
má stavba viesť. V napadnutých rozhodnutiach absentuje akákoľvek skutková argumentácia, z ktorej
by bolo možné správnou úvahou vyvodiť, že vzhľadom na konkrétne okolnosti predmetnej veci je

daný verejný záujem na vyvlastnení vlastníckeho práva žalobcu práve ku tým parceliam, ktoré mu boli
vyvlastnené a nie i ďalších parciel, ktoré žalobca žiadal tiež vyvlastniť. Z uvedeného vyplýva, že bola
dôvodná žalobná argumentácia, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre absenciu
úvahy ohľadom preukázania verejného záujmu na vyvlastnení v nadväznosti na nedostatok konkrétnych
skutkových zistení, z ktorých by bolo možné verejný záujem na vyvlastnení vyvodiť.

48. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

49. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym
súdom (§ 191 ods. 6 SSP), vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami a následne rozhodnutie
riadne odôvodniť tak, aby bolo súdom preskúmateľné. Správne orgány sa v novom rozhodnutí budú
zaoberať i námietkou žalobcu týkajúcou sa nevyužiteľnosti parciel, ktoré žiada tiež vyvlastniť.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

51. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu
dôvodnevynaloženýchtrovkonania(§167ods.1SSP).Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávny
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta

posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP

sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpenýadvokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o

správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.