Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215225042
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7215225042.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: M. R., D.. XX.XX.XXXX,
N. Z. XXX, X. P., Č. F., zast. JUDr. Marií Šupkovou, advokátkou, so sídlom Hradební 1294, Uherské
Hradiště, Česká republika, proti povinnej: O.. W. D., D.. XX.XX.XXXX, N. G. X, G., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Letná 47, pod sp. zn.

EX 505/2015, o vymoženie 1.315.800,- Kč s prísl., o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 21.12.2018, č.k. 48Er/3990/2015-143

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví návrh povinnej na
zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený S. R., D.. XX.XX.XXXX podal u súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnej za účelom
vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozsudok
Okresného súdu v Uherskom Hradišti č.j. 7C/197/2007-439 zo dňa 18.04.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Brne č.j. 59Co/274/2014-473 zo dňa 15.10.2014. Dňa 19.08.2015 doručil súdny

exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd vydal
dňa 14.11.2017 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 23.05.2018 bol súdu prvej inštancie doručený
návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že na vykonanie exekúcie na základe toho
istého exekučného titulu už bol poverený súdny exekútor v Českej republike, ktorý dokonca vykonal
dražbu nehnuteľností, čím oprávneného uspokojil. Povinná mala za to, že súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie voči občanovi Českej republiky s trvalým pobytom v Českej republike a na základe

rozsudku českého súdu bez toho, aby skúmal či v Českej republike nie je vedená totožná exekúcia. Z
dôvodu duplicity konania tak povinná žiadala exekúciu zastaviť. Dňa 11.09.2018 povinná svoj predošlý
návrh doplnila o skutočnosť, že exekútor poverený vykonaním exekúcie v Českej republike vydražil
rodinný dom za cenu, z ktorej uhradí celú pohľadávku oprávneného a trovy konania, pričom dom s
pozemkami bol vydražený za sumu viac ako 2.700.000,- Kč. Povinná tak bola názoru, že sú splnené
podmienky na zastavenie exekúcie vedenej na území Slovenskej republiky. Oprávnený vo vyjadrení k

návrhupovinnejnazastavenieexekúcieuviedol,žepovinnáčinípouskutočnenejdražbeprocesnékroky,
ktoré bránia dokončeniu procesu dražby, zmene vlastníka nehnuteľnosti a uspokojeniu oprávneného z
výťažku dražby. V exekučnom konaní v č.j. 177Ex 394/15 vedenom v Českej republike bola vydražená
nehnuteľnosť (rod. dom) za sumu 2.660.000,- Kč a pozemok za sumu 437.917,- Kč. Celkom by tak
exekútor dražbou vymohol sumu 3.097.917,- Kč v prípade, že by bola právoplatná. Ako prvá mala byť
z čiastky získanej dražbou nehnuteľnosti uspokojená banka ako záložný veriteľ, a to približne v sume

2.200.000,- Kč, a na pohľadávku oprávneného a trovy súdneho exekútora by tak ostalo 897.917,- Kč.
Predpokladaná odmena súdneho exekútora sa bude pohybovať v sume 300.000,- Kč, teda oprávnenýby bol uspokojený len čiastočne, a to v sume približne 600.000,- Kč. Vzhľadom však na to, že povinná
sa voči súdnym exekútorom vydaným uzneseniam neustále odvoláva, nemohol exekútor doposiaľ z
výťažku dražby uspokojiť nikoho, a teda ani čiastočne oprávneného. Tvrdenia povinnej o tom, že

oprávnený bol z výťažku dražby úplne uspokojený sú teda podľa oprávneného absolútne nepravdivé,
a i v prípade, že bude výťažok z tejto dražby v budúcnosti rozdelený, oprávnený bude uspokojený len
čiastočne, preto podľa jeho názoru nie sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie. Oprávnený zároveň
uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal i v Slovenskej republike vedome, s cieľom dosiahnuť
plnenie rozsudku, a to najmä v dôsledku obštrukcií povinnej, po siedmych rokoch súdneho konania.

Povinná sa v dobe podania návrhu na vykonanie exekúcie už viac ako 5 rokov mala fakticky nachádzať
a podnikať na území Slovenskej republiky, pričom bola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v obci Dolný
Ohaj a podnikala v Košiciach, kde sa má nachádzať byt v jej osobnom vlastníctve. V Košiciach má
povinná podnikať v rámci obchodnej spoločnosti Lucidum, s.r.o., v ktorej má vlastniť 100 % podiel.
Oprávnený bol názoru, že sa nejedná o duplicitné exekučné konanie a tento postup zapríčinila povinná
tým, že nehnuteľnosť, z ktorej mohol byť nárok oprávneného uspokojený zaťažila záložným právom,

a to s cieľom zmariť vymoženie pohľadávky oprávneného voči nej. Oprávnený teda navrhol návrh
povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť v celom rozsahu, a to i vzhľadom na skutočnosť, že z
majetku povinnej v Českej republike nedošlo doposiaľ ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Dňa
11.10.2018 bola súdu prvej inštancie doručená odpoveď súdneho exekútora O.. O. M., v ktorej uviedol,
že vykonaním exekúcie vo výške 1.315.800,- Kč bol v danej veci poverený na základe poverenia č.

25EXE XXXX/XXXX-XX zo dňa 19.06.2015, ktoré vydal Okresný súd v Uherskom Hradišti. Celkovo
bolo doposiaľ vymožených 26.900,- Kč, z toho 9.795,- Kč bolo vymožených v prospech oprávneného a
17.105,- Kč pripadlo na odmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor ďalej uviedol, že bola vykonaná
dražba nehnuteľností povinnej, no proti uzneseniu o príklepe nehnuteľností bolo povinnou podané
odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ odvolacím súdom rozhodnuté. Zároveň bol povinnou podaný

návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol uznesením Okresného súdu Uherské Hradiště zamietnutý. Dňa
29.10.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené i oznámenie Okresného súdu v Uherském Hradišti, v
ktorom súd uviedol, že dňa 21.05.2018 rozhodol uznesením č.j. 25 EXE XXXX/XXXX-XXX o zamietnutí
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 06.11.2017. Voči tomuto uzneseniu sa povinná odvolala,
pričom Krajský súd v Brně, pobočka ve Zlíně, uznesením č.j. 59Co 220/2018-2015 zo dňa 25.09.2018

rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu dňa 18.10.2018 vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd tak bude opätovne rozhodovať o návrhu povinnej na odklad exekúcie a následne o jej
návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.11.2017.

3. Po citovaní § 57 ods. 1, § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie

konštatoval, že Exekučný poriadok nerieši otázku cezhraničného vymáhania pohľadávky oprávneného,
keďže ide o právny predpis platný a účinný len na území Slovenskej republiky. Pokiaľ teda má oprávnený
vedomosť, že povinný má majetok v zahraničí, nič mu nebráni podať návrh na vykonanie exekúcie
napríklad českému súdnemu exekútorovi. Rovnako v prípade, že exekučné konanie je už vedené v
Českej republike a oprávnený má informácie o majetku povinného na území Slovenskej republiky,

môže podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora v Slovenskej republike. Na toho istého
povinného tak môžu byť vedené dve rovnaké exekučné konania v rôznych štátoch, keďže územná
pôsobnosť súdneho exekútora je ohraničená územnou pôsobnosťou Exekučného poriadku platného
a všeobecne záväzného na tom - ktorom území. Súdny exekútor vykonávajúci exekúciu na základe
poverenia vydaného súdom v Českej republike nemôže exekvovať majetok nachádzajúci sa na území

Slovenskej republiky a opačne. Exekúcia, ktorá bude vedená v Českej republike, nemá teda za následok
zastavenie exekúcie na Slovensku a zároveň exekúcia, ktorá v rovnakej veci začala skôr v Českej
republike teda nemusí byť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie na území Slovenskej republiky
najprv zastavená. Prekážka litispendencie, a teda, že v tej istej veci nemôže prebiehať iné exekučné
konanie, sa tak vzťahuje iba na územie jedného a toho istého štátu. Súd ďalej uviedol, že povinná

má na území Slovenskej republiky nahlásený trvalý pobyt, je konateľkou spoločnosti Lucidum, s.r.o.,
IČO: 36 587 478, so sídlom v Košiciach. Zároveň i korešpondenčná adresa, ktorú povinná uviedla
vo svojom podaní je na území Slovenskej republiky, preto možno usúdiť, že podmienka miestnej
príslušnosti bola splnená. Tvrdenia povinnej o uspokojení pohľadávky oprávneného, považoval súd za
bezpredmetné, a to s prihliadnutím na všetky skutočnosti, o ktorých bol informovaný cestou súdneho

exekútora vykonávajúceho exekúciu v Českej republike a súdu, ktorý tohto exekútora vedením exekúcie
voči povinnej poveril, a na ktorom je exekúcia v rovnakej veci vedená. Vzhľadom na to, že z majetku
povinnej v Českej republike došlo len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného a trov
exekúcie tamojšieho súdneho exekútora, súd prvej inštancie mal za to, že podmienky na zastavenieexekúcie nie sú v zmysle Exekučného poriadku splnené a zastavením exekúcie by došlo k poškodeniu
oprávnených záujmov na strane oprávneného. Z tvrdení povinnej a z listinných dôkazov, ktoré predložila
nevyplynuli žiadne iné skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik nároku oprávneného, alebo pre ktoré by bolo

možné exekúciu vedenú na území Slovenskej republiky pokladať za neprípustnú. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a žiadala, aby súd preveril
pravé skutočnosti, ktoré sa týkajú exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 505/15. Uviedla, že firmu Lucii dom

Košice od roku 2016 už nevlastní a skutočná výška jej dlhu aj s úrokom predstavuje 1.450.000,- Kč a
nie 2.200.000,- Kč, čo potvrdil aj exekútorský úrad v Zlíne, z ktorého dôvodu žiadala, aby súd riadne
preskúmal dlh, ktorý je založený na skutočnosti.

5. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý odvolanie povinnej považoval za zmätočné, bol
názoru, že toto neobsahuje všeobecné náležitosti odvolania a to označenie rozhodnutia, proti ktorému

smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda a nie je z neho zrejmé z akých dôvodov povinná
považuje rozhodnutie za nesprávne. Uviedol, že odvolanie povinnej je ďalším pokusom o odloženie
okamihu vyrovnania záväzku povinnej voči oprávnenému. Oprávnený u súdneho exekútora v ČR
zároveň zistil, že ku dňu 14.08.2019 zostávalo uhradiť vrátane trov konania na právoplatne priznaný
nárok sumu 1.561.784,92 Kč a preto tvrdenie povinnej, že skutočná dlžná čiastka s úrokmi predstavuje

1.450.000,- Kč, nie je pravdivé. Doposiaľ bolo v ČR na dlh vymožených 35.886,- Kč. Povinná neustálymi
obštrukciami znemožnila rozdeliť výťažok z úspešnej dražby nehnuteľností v kat. úz. Uherský Ostroh
medzi veriteľov a tým vyrovnať svoj záväzok a ukončiť exekúciu na Slovensku. Oprávnený sa s
rozhodnutím súdu prvej inštancie plne stotožnil a žiadal, aby odvolací súd odvolanie povinnej ako
nedôvodné zamietol.

6.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam povinnej odvolací súd
uvádza nasledovné:

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučným titulom je rozsudok Okresného
súdu v Uherském Hradišti č.j. 7C 197/2007-439 zo dňa 18.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.11.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brně, pobočky v
Zlíně, č.j. 59Co 274/2014-473 zo dňa 15.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2014. Súd

prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2017 poverenie na vykonanie exekúcie.

14. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a
rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten,
kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne

rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,

že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu

zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).

16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

17. K odvolacej námietke povinnej, aby odvolací súd preskúmal existujúci dlh resp. výšku pohľadávky
súd uvádza, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom
exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava
existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a
povinnou, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu

orgánom, ktorý exekučný titul vydal. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá,
pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu
exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50

Exekučného poriadku).

18. V štádiu exekučného konania už exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť
exekučného titulu, ani zákonnosť postupu súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Do hmotnoprávneho
vzťahu účastníkov exekučného konania môže exekučný súd vstúpiť iba v prípade, že rozhodnutie je

vydané v rozhodcovskom konaní, o aký prípad v prejednávanej veci nejde.

19. V odvolacom konaní nebolo preukázané uhradenie pohľadávky v celom rozsahu ani povinná
nepreukázala, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na zastavenie exekúcie tak,
ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.

20. Exekučný poriadok pritom taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno
rozširovať.

21.Nazáverodvolacísúdkonštatuje,ženaskutočnosti,ktoréexistovalipredvydanímexekučnéhotitulu,

v exekučnom konaní už nemožno prihliadať, ani ich preskúmavať, a teda v exekučnom konaní nemožno
naprávať prípadné pochybenia súdu v základnom konaní, na ktorý účel slúžia riadne a mimoriadne
opravné prostriedky.

22. Odvolacie námietky povinnej v danom prípade nemajú žiaden vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia

a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bude povinnosťou súdu resp. súdneho exekútora v exekúcii
pokračovať, s tým že ak súd zistí dôvody pre zastavenie exekúcie, bude jeho úlohou sa nimi aj bez
návrhu zaoberať (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude
konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).