Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Michálik

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Ndt/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010142
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Michálik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6316010142.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika,
sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom
17. mája 2018 v Bratislave, v trestnej veci obvineného D. A. pre pokračovací zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona po schválení dohody o vine a treste, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3T/60/2016,

o námietke zaujatosti oznámenej sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martinom
Piovartsym, v zmysle § 32 ods. 1 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martin
Piovartsy j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obvinenému
D. A., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Tdo 23/2018.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obvineného D. A. pre pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde
Brezno pod sp. zn. 3T/60/2016, prebieha na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Tdo
23/2018, konanie o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 30. mája 2016, č.k.
3T/60/2016-1733, ktorá bola pridelená senátu 2T dňa 12. apríla 2018.

Písomným podaním z 13. apríla 2018 sudca senátu 2T, JUDr. Martin Piovartsy oznámil s poukazom
na čl. IV ods. 1 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle § 31 ods. 1 a § 32
ods. 1 Trestného poriadku svoju zaujatosť a uviedol, že v trestnej veci vedenej na Najvyššom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Tdo 23/2018, v ktorej bol určený riadiacim predsedom senátu JUDr.
Paludom ako sudca spravodajca, je predmetom rozhodovania dovolacieho súdu dovolanie obvineného
D. A. voči rozsudku Okresného súdu v Brezne z 30. mája 2016, sp. zn. 3T 60/2016, ktorý rozhodol v

senáte, predsedníčkou ktorého je JUDr. Alica Gálová, ktorá je zároveň aj predsedníčkou disciplinárneho
senátu, ktorému bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie návrh na začatie disciplinárneho konania
voči JUDr. Martinovi Piovartsymu a ďalšiemu sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr.
Viliamovi Dohňanskému. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v posudzovanej veci
existujú dôvodné pochybnosti o jeho objektívnej nestrannosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť oznámenej zaujatosti sudcu senátu 2T, JUDr.
Martina Piovartsyho a zistil, že sú dané dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného
konania v trestnej veci proti obvinenému D. A., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod
sp. zn. 2 Tdo 23/2018.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci

sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti prejeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä skutočnosť, že orgán
uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony,
resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo
týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám
najmä v pomere príbuzenskom, alebo inom obdobnom pomere (napr. druh a družka), ktorý by mohol

odôvodniť pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti úradnej osoby. Za relevantný pomer v zmysle tohto
ustanovenia je potrebné považovať aj súčasný alebo minulý bližší priateľský vzťah, nepriateľský vzťah,
osobný alebo pracovný konflikt ako aj dlhodobejší bezprostredný osobný alebo pracovný kontakt, ktorý
by mohol odôvodňovať pochybnosť o nezaujatosti.

Podľa § 32 ods. 1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo

prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo
dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne
predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v §
31 ods. 2 alebo ods. 3, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho
nahradí iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi

svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent
prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo ods.
3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení
rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak
z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne

nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení
rozhodne bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky priznané právo domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde v sebe zahŕňa aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosťou treba rozumieť
absenciu predsudkov alebo predpojatosti (absenciu objektivizmu). Nestrannosť je potrebné skúmať z

dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné
presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné
zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na

to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia

dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra
1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v
očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek
legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ale sa musí aj javiť,

že je vykonaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 17. januára
1970). V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi zistí danosť predsudkov alebo predpojatosti
u konajúceho sudcu, potom je nevyhnutné vysloviť, že sú dané predpoklady na zaujaté konanie a
rozhodovanie, a tým existencia dôvodu či dôvodov na jeho vylúčenie.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku predstavuje výnimku z
ústavnej zásady v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý
svojmu zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť sudcu aj súdu ustanoví zákon. Sudcu preto možno
vylúčiť z prejednávania a rozhodovania v pridelenej veci iba celkom výnimočne, a to iba zo závažnýchzákonných dôvodov uvedených v § 31 Trestného poriadku, ktoré sudcovi bránia rozhodovať v súlade
so zákonom objektívne a nezaujato.

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal návrh sudcu JUDr. Martina Piovartsyho na
jeho vylúčenie a dospel k záveru, že v jeho prípade skutočne existujú okolnosti, ktoré môžu vzbudzovať
dôvodnú pochybnosť o jeho objektívnom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní, a ktoré teda podľa
jeho názoru odôvodňujú jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej
veci.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v
enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.