Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 18Cpr/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200871
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2520200871.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou v spore žalobcu: P.. X. V., X.., Z..

XX.XX.XXXX, B. A. XXXX/XA, B., v zastúpení: LEGAL & CORP s.r.o., IČO: 47 237 325, so sídlom
Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Piešťany, IČO: 00 612 031, so sídlom Námestie SNP
1475/3, Piešťany, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je
neplatné a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá.

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 47.871 Eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.5.2020, v znení zmeny pripustenej na pojednávaní dňa
30.6.2022, domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo
dňa 7.1.2020 je neplatné a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.773 Eur mesačne od 1.4.2020 až do
času, kým mu žalovaný umožní pokračovať v práci, ako aj zaplatiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho pracovný pomer u žalovaného bol založený na základe Pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2016 v znení Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 7.2.2017,
s názvom pracovnej pozície Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb. Obsahom pracovnej
náplne a kompetencie vedúceho boli riadiť, kontrolovať, koordinovať prácu na oddelení právnych a

klientských služieb, pridelovať úlohy na riešenie podriadeným zamestnancom a kontrolovať spôsob ich
vybavenia, predkladať prednostovi MsÚ návrh rozpočtu, jeho zmeny a doplnky a sledovať jeho čerpanie
v rámci oddelenia, vydávať príkazy a nariadenia referentom oddelenia, vo zverených záležitostiach
zastupovať Mesto Piešťany pri rokovaniach so štátnou správou, právnickými a fyzickými osobami,
právne zastupovať Mesto Piešťany v súdnych sporoch, zabezpečovať a poskytovať všeobecné právne
služby a právne poradenstvo pre potreby Mesta Piešťany a jeho jednotlivým útvarom MsÚ, pre mestom
založené alebo zriadené právnické osoby, spracovávať materiály a zúčastňovať sa na rokovaniach

mestského zastupiteľstva a mestskej rade. Platobným výmerom zo dňa 30.6.2017 s účinnosťou od
1.7.2017 bol žalobca zaradený do 11. platovej triedy s funkčným platom vo výške 1.449,50 Eur mesačne
a dojednaný úväzok 22,5 hodín týždenne. Platobným výmerom zo dňa 30.12.2019 s účinnosťou od
1.1.2020 bol žalobcovi určený funkčný plat vo výške 1.773 Eur mesačne na 100% úväzok, pričom k1.1.2020 mu bola vypočítaná prax 30 rokov a 185 dní. Dňa 7.1.2020 po návrate žalobcu do zamestnania
po dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej od 16.1.2019, bol žalobca zavolaný do kancelárie prednostky
p. J.. L. B., kde mu bolo za prítomnosti p. P.. E.Í. L. a primátora p. F.. X. P. oznámené, že rozhodnutím

zamestnávateľa zo dňa 1.9.2019 došlo k organizačným zmenám v dôsledku čoho došlo k zrušeniu
niekoľko pracovných miest vrátane pracovného miesta žalobcu, t. j. vedúceho oddelenia právnych
a klientskych služieb, čím sa žalobca stal nadbytočným. Prítomných ako zástupcov zamestnávateľa
žalobca požiadal, aby mu predložili zápisnicu o prejednaní organizačných zmien vrátane zrušenia jeho
pracovného miesta. Zamestnávateľ mu takúto zápisnicu nepredložil a o prerokovaní organizačných

zmien s odbormi sa odmietol vyjadriť. Žalobcovi boli ponúknuté voľné pracovné miesta, ktoré však
nezodpovedali jeho odbornej kvalifikácii, vzdelaniu, dlhoročným skúsenostiam a tiež ani platovým
pomerom a celkovému postaveniu právnika v organizácii. Žalobca odmietol okamžité skončenie
pracovného pomeru dohodou so 4-mesačným odstupným, nakoľko mal za to, že zmena organizačnej
štruktúry bola nedôvodná, účelová a v rozpore s právnymi predpismi, a preto bola nezákonná. Po
odmietnutí dohody o okamžitom ukončení pracovného pomeru predložil žalovaný žalobcovi pripravenú

výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre
nadbytočnosť s tým že žalovaný ako zamestnávateľ nemal pre žalobcu príslušnú pracovnú náplň a
pracovné miesto. Žalobca výpoveď prevzal osobne dňa 7.1.2020 na vyššie uvedenom stretnutí. Na
základe prevzatej výpovede mala výpovedná doba začať plynúť dňa 1.2.2020 a skončiť dňa 31.3.2020,
kedy sa mal aj skončiť pracovný pomer. Žalobca dňa 26.3.2020 počas plynutia výpovednej doby doručil

žalovanému oznámenie podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že výpoveď neuznáva a trvá
na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával. Žalovaný oznámil žalobcovi, že na podanej výpovedi
trvá. Žalobca považuje výpoveď za neplatnú z dôvodu, že počas trvania jeho práceneschopnosti
žalovaný vyhlásil výberové konanie na miesto „vedúci odboru právnych a klientskych služieb“, kde
názov pracovného miesta aj obsah pracovnej náplne bol totožný s pozíciou žalobcu, ktorá podľa

vyjadrenia zástupcov zamestnávateľa na stretnutí 7.1.2020 bola zrušená z dôvodu organizačných
zmien k 1.9.2019, nakoľko pracovná pozícia sa stala nadbytočnou. Na oficiálnej stránke žalovaného
bolo pritom dňa 13.9.2019 zverejnené výberové konanie na miesto vedúceho odboru právnych a
klientskych služieb, s lehotou na predloženie žiadostí do 7.10.2019. Z obsahu pracovnej náplne
vedúceho Odboru právneho a klientskeho centra bolo zrejmé, že pracovná náplň vedúceho Odboru

právneho a klientskeho centra je totožná s pracovnou náplňou žalobcu v tom čase vedúceho oddelenia
právnych a klientskych služieb, a že došlo len organizačnej zmene u žalovaného, ktorý zrušil oddelenia
a vytvoril odbory. Spravidla pod odbor v rámci podnikov organizačne spadajú ďalšie oddelenia. V tomto
prípade žalovaný vytvoril odbory bez vytvorenia menších oddelení a bez zmeny ponechal podriadené
referenčné miesta, ktoré spadajú pod manažérske riadenie vedúceho odboru, a teda nedošlo ani k

žiadnej inej zmene, nakoľko referenčné miesta spadali organizačne pod riadenie vedúceho oddelenia
právnych a klientskych služieb. Názov pracovnej pozície z vedúceho oddelenia právnych a klientskych
služieb sa zmenil na vedúceho odboru právneho a klientskeho centra so zachovaním totožnej pracovnej
náplne. K vytvoreniu predmetného „nového“ pracovného miesta teda došlo v rozpore s ustanovením
§ 61 ods. 3 Zákonníka, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ nesmie počas dvoch mesiacov znovu

vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto
iného zamestnanca. Lehota, v priebehu ktorej zamestnávateľ nemôže znovu vytvoriť pracovné miesto
sa počíta od skončenia pracovného pomeru, teda ak pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť dňa
31.3.2020, žalovaný nemohol vytvoriť pracovné miesto až do 31.5.2020. Žalovaný na stretnutí vo veci
výpovedežalobcovineoznámil,ževyhlásilvýberovékonanieaanimuneponúkolpracovnúpozíciu,ktorú

práve obsadzoval, čím žalobcovi znemožnil sa takéhoto výberového konania zúčastniť. Žalobca ďalej
uviedol, že má vedomosť, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu organizačných zmien zamestnávateľa s
odbormi (zástupcami zamestnancov), a to vopred pred doručením výpovede na stretnutí dňa 7.1.2020,
čím žalovaný porušil ustanovenie § 74 Zákonníka práce, a teda je výpoveď neplatná. Žalobca považuje
zrušenie pracovného miesta, ktoré zastával za tendenčné, osobné, účelové a nezákonné. Žalovaný len

predstieral, že jeho pracovné miesto zrušil, pričom ani nedodržal zákonnú lehotu dvoch mesiacov a
rovnaké pracovné miesto znovu obsadil v rozpore s ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca
sa nemohol stať nadbytočným, keďže žalovaný jeho pracovné miesto vzhľadom na pracovnú náplň
jeho odchode znovu obsadil, a teda k faktickému zrušeniu pracovnej pozície žalobcu nikdy nedošlo.
Nakoľko si žalobca do „skončenia" pracovného pomeru do 31.5.2020 uplatnil u žalovaného oznámenie

o ďalšom trvaní na pracovnom pomere v súlade s § 61 ods. 3 Zákonníka práce, platí fikcia ďalšieho
pokračovaniavpracovnompomereažalobcasižalobouoneplatnosťrovnakouplatňujeajnáhradumzdy
v súlade § 79 Zákonníka práce vo výške priemerného zárobku, a to odo dňa 26.3.2020, kedy oznámilzamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do rozhodnutia súdu o skončení pracovného
pomeru.

3. K žalobe ako dôkazy predložil žalobca pracovnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným zo dňa
15.2.2016, dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 7.2.2017, životopis, výpoveď danú
zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, oznámenie zamestnávateľovi podľa
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 26.3.2020, platobný výmer zo dňa 30.6.2017, platobný výmer zo
dňa 30.12.2019, kolektívnu zmluvu na r. 2019 a vyhlásenie výberového konania na pozíciu vedúceho

odboru právneho a klientskeho centra.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 9.7.2020 uviedol, že žalobca mal
uzatvorenú so žalovaným pracovnú zmluvu od 15.2.2016 na dobu určitú do 14.2.2017, ktorá bola
dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 7.2.2017 zmenená na dobu neurčitú. Žalobca
bol práceneschopný od 16.1.2019 do 6.1.2020. Žalovaný rozhodnutím zamestnávateľa o iných

organizačných zmenách č. 1/2019 rozhodol o iných organizačných zmenách Mestského úradu Piešťany
s účinnosťou od 1.9.2019 tak, že o.i. zrušil pôvodné organizačné útvary - oddelenia (5) a vytvoril
nové organizačné zložky - odbory (9), pričom sa zrušili pôvodné funkcie (pracovné miesta) vedúcich
oddelení a vytvorili sa nové funkcie (pracovné miesta) vedúcich odborov. Pôvodný názov organizačného
útvaru „Oddelenie personálnych služieb“ sa nahradilo novým názvom organizačnej zložky „Odbor

personalistiky a miezd“. V nadväznosti na toto rozhodnutie bol vypracovaný Organizačný poriadok
Mestského úradu Piešťany, ktorý bol prerokovaný dňa 23.8.2019 so zástupcami odborov. Pracovné
miesto žalobcu „Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“ bolo zrušené. Žalobca doručil
žalovanému dňa 27.12.2019 hlásenie o ukončení dočasnej práceneschopnosti. Nastúpil do práce dňa
7.1.2020. Žalovaný vypracoval zoznam voľných pracovných miest k 7.1.2020, ktoré mal pripravené

žalobcovi ponúknuť. Pokiaľ by žalobca neprijal voľné pracovné miesto, mal žalovaný pripravenú dohodu
o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a
výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola prerokovaná so zástupcami Odborovej
organizácie SLOVES - Závodným výborom Základnej organizácie Slovenského odborového zväzu
verejnej správy a kultúry - ZV Mestského úradu Piešťany a ZV Mestskej polície mesta Piešťany (ďalej

len „odborová organizácia SLOVES“) dňa 7.1.2020 o 7.00 hod. v kancelárii prednostky Mestského úradu
Piešťany. Žalobca sa dňa 7.1.2020 asi okolo 9.00 hod. dostavil na žiadosť prednostky MsÚ J.. L. B.
do jej kancelárie, kde prednostka MsÚ podrobne oboznámila žalobcu s organizačnou zmenou, pričom
žalobca uviedol, že o nej vie, a boli mu ponúknuté voľné pracovné miesta žalovaného, ktoré odmietol.
Nakoľko bolo jeho pracovné miesto zrušené a nebolo možné mu prideľovať prácu, bola mu navrhnutá

dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce,
ktorú odmietol, lebo „sa bude súdiť". Následne mu bola daná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b)
Zákonníka práce, ktorú prevzal a podpísal. Súčasne mu bolo odovzdané Usmernenie v súvislosti s
prekážkami v práci na strane zamestnávateľa. Výberové konanie na miesto „Vedúci odboru právneho a
klientskeho centra“ bolo zverejnené po vzniku novej organizačnej štruktúry dňa 13.9.2019 do 7.10.2019

na webovej stránke žalovaného, v týždenníku A.B. Piešťany č.36/2019 dňa 20.9.2019 a v mobilnej
aplikácii„VOBRAZE"od13.9.2019do7.10.2019.Pracovnánáplňanázovnovovzniknutéhopracovného
miesta „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“ nie sú totožné so zrušeným pracovným miestom
„Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“, ktoré zastával žalobca. Zmena nastala v tom, že z
pôvodného Oddelenia právnych a klientskych služieb boli odčlenené Organizačné služby, ktoré podľa

nového organizačného poriadku patria do Odboru organizačného a informatiky. Ďalšou zmenou bolo, že
súčasťou klientskeho centra na Odbore právnom a klientskeho centra sa stala pokladňa (predtým bola
súčasťou Oddelenia finančných služieb), a tiež znížil sa stav a zmenili pracovné náplne zamestnancov
v klientskom centre. Na novovzniknutom Referáte právnom na Odbore právnom a klientskeho centra
bolo vytvorené nové pracovné miesto - referent pre exekúcie. Rozhodnutie zamestnávateľa o iných

organizačných zmenách č. 1/2019 a Organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany č. 18/2019,
účinný od 1.9.2019 boli zverejnené dňa 2.9.2019 na webovej stránke žalovaného. Žalobca bol riadne
oboznámený s organizačnými zmenami po nástupe do práce po dlhodobej práceneschopnosti (od
16.1.2019 - 6.1.2020) dňa 7.1.2020. Vzhľadom k tomu, že jeho pracovné miesto bolo zrušené boli
mu žalovaným ponúknuté voľné pracovné miesta, ktoré odmietol. Následne odmietol prijať dohodu o

skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a tak dal
žalovaný žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola prerokovaná so
zástupcami odborov, a ktorú žalobca prevzal a podpísal. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu
v plnom rozsahu zamietnuť.5. Spolu s vyjadrením k žalobe predložil žalovaný súdu rozhodnutie zamestnávateľa o iných
organizačných zmenách č. 1/2019, organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany č.18/2019 účinný

od 1.9.2019, záznam o prerokovaní nového Organizačného poriadku MsÚ Piešťany č. 18/2019 s
Odborovou organizáciou SLOVES zo dňa 23.8.2019, zoznam voľných pracovných miest, žiadosť o
prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa, záznam o prerokovaní výpovede, výpoveď daná
žalobcovi podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce so zoznamom voľných pracovných miest k
7.1.2020, usmernenie v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa, inzerát zverejnený

v týždenníku A. B. Piešťany č.36, inzerát zverejnený v mobilnej aplikácii V OBRAZE, pracovnú náplň
vedúceho Oddelenia PaKS - zrušené miesto, pracovnú náplň vedúceho Odboru PaKC - novovzniknuté
miesto, organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany č. 3/2016 účinný od 9.11.2016 do 31.8.2019,
vrátane dodatkov č. 1 - 3 a organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany č. 18/2019 účinný od
1.9.2019.

6. Súd vykonal dňa 11.5.2021 pojednávanie podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju
neprítomnosť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal.

7. Žalovaný zastúpený zamestnancom F.. P. V. sa v rámci vyjadrenia k žalobe podľa § 181 ods. 1 CSP
pridržiaval písomného vyjadrenia. Zdôraznil, že organizačná zmena, ktorá bola vykonaná s účinnosťou

1.9.2019, nemala účelový charakter vo vzťahu k žalobcovi. Išlo o komplexnú zmenu na pracovisku
žalovaného, ktorá súvisela s tým, že nedošlo len k premenovaniu jednotlivých organizačných útvarov
žalovaného, ale aj k reálnej zmene štruktúry jednotlivých organizačných útvarov, odborov, na ktorých
by 31.8.2019 existovala nelogická štruktúra, keď konkrétne na oddelení právnom a klientskych služieb,
jeho súčasťou bolo zároveň aj v súčasnosti nový odbor informačných technológií a s tým súvisela

potreba vykonať nejaké logické usporiadanie týchto štruktúr žalovaného. Tak sa stalo na všetkých
odboroch,keďokreminýchboliajslužbyIT.Bolvytvorenýnovýodborinformačnýchtechnológií.Zároveň
do nového odboru bola pridelená aj pokladňa, ktorá predtým patrila pod oddelenie ekonomické. To
bola celá zmena. Tým, že bola nová organizačná zmena, tak z toho vznikla aj potreba zrušiť pozície
dovtedajších vedúcich a na nové pozície boli vykonané výberové konania, na ktorých sa mohli zúčastniť

aj dovtedajší vedúci a u žalovaného došlo aj k takej situácii, že napríklad na odbore personálnom zostala
vedúcou už nového odboru, tá istá osoba, ktorá bola dovtedy na personálnom oddelení. Nešlo o to,
že by išlo o plošnú zmenu vedúcich, ale aby došlo k logickému usporiadaniu útvarov. Mali možnosť sa
zúčastniť pohovorov aj pôvodní vedúci. O všetkých pohovoroch a výberových konaniach boli inzeráty v
denníkoch a na internetovej stránke Mesta Piešťany. V prípade žalobcu, v tom čase bol na dlhodobej

PN, konkrétne od januára 2019, pričom k organizačnej zmene došlo od 1.9.2019. On bol o situácii u
žalovaného informovaný telefonicky zo strany personálneho odboru a zároveň tým, že všetky informácie
boli zverejnené, tak si vedel aj počas PN tieto informácie overiť na webovej stránke a mohol využiť
príležitosť zúčastniť sa na výberových konaniach a na pohovoroch. Túto situáciu nevyužil. V dôsledku
toho sa stalo to, že žalovaný musel vyberať nových vedúcich len z tých ľudí, čo sa zúčastnili výberových

konaniach.

8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.8.2021 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
v dňoch 16.1.2019 - 6.1.2020 bol žalobca ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného.
V zmysle práceneschopnosti bol žalobca v ochrannej dobe, počas ktorej platí v zmysle § 64 ods. 1

písm. a) Zákonníka práce zákaz výpovede. Dňa 7.1.2020, po nástupe žalobcu naspäť do práce, boli
žalobcovi oznámené prijaté organizačné zmeny. Žalovaný tvrdí, že v dôsledku týchto organizačných
zmien prišlo k zrušeniu aj pracovného miesta žalobcu. Podľa vyjadrenia žalovaného prebiehalo po
vzniku novej organizačnej štruktúry v termíne od 13.9.2019 do 7.10.2019 výberové konanie na pracovnú
pozíciu s názvom ,,Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“, na ktorú bola ešte počas pracovnej

neschopnosti žalobcu prijatá P.. E. L.. Nakoľko názvy pracovných pozícií sú obdobné, rovnako ako
je obdobná pracovná náplň pracovnej pozície s názvom Vedúci oddelenia právnych a klientskych
služieb s pracovnou náplňou pracovnej pozície s názvom Vedúci oddelenia právneho a klientskeho
centra, má žalobca za to, že takéto organizačné zmeny prijaté rozhodnutím žalovaného boli účelové,
zámerne zavádzajúce a prijaté s cieľom obchádzania zákona a síce pracovné miesto formálne zaniklo,

ku skutočnému zániku tohto pracovného miesta neprišlo. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 5 Cdo 42/2010, ktorý v rozhodnutí uviedol, že Zákonník
práce sankcionuje výpoveď neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca má za to, že absentujeprávna podmienka dobrých mravov a nemožnosti obísť zákon, nakoľko sa žalovaný prijatím rozhodnutia
o organizačných zmenách snažil zastrieť svoje skutočné zámery.

9. Súd vykonal dňa 30.6.2022 pojednávanie podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju
neprítomnosť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal.

10. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby a vyjadrení podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol,
že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení. Uviedol, že pracovná pozícia žalobcu nebola

de facto zrušená, vyplýva to aj zo samotného rozhodnutia žalovaného o zrušení pracovného miesta
žalobcu, kde v rámci tohto istého písomného rozhodnutia bola vytvorená nová pracovná pozícia, ktorá
je svojim obsahom prakticky totožná. Zo samotného názvu pôvodná pozícia sa volala vedúci oddelenia
právnych a klientskych služieb. Nová pozícia, ktorá bola vytvorená tým istým rozhodnutím, ktorým bolo
zrušené toto oddelenie, sa volá vedúci odboru právneho a klientskeho centra. V prípade, že pracovná
pozícia je zrušená len fiktívne a sleduje konkrétny zámer zbavenie sa konkrétneho zamestnanca, takýto

výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Z porovnania pracovnej činnosti alebo z obsahovej náplne
oboch týchto pozícií je zrejmé, že sa jedná o totožné pozície. Nakoľko pracovná pozícia zrušená nebola,
neboli splnené podmienky pre výpoveď pre nadbytočnosť. Naviac žalobca bol od 16.1.2019 do 6.1.2020
práceneschopný, t. z. nachádzal sa v ochrannej dobe, počas ktorej platí zákaz výpovede. Výpoveď mu
síce bola daná formálne až 7.1.2020, t. j. deň po ukončení ochrannej lehoty, ale je nesporné, že 1.9.2019

ešte počas ochrannej doby bolo zrušené jeho pracovné miesto. Výklad ochrannej doby je potrebné
chápať extenzívne a sú zakázané aj také úkony zamestnávateľa, ktoré bezprostredne a nevyhnutne
smerujú k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou, ak sú tie úkony realizované počas ochrannej doby
a v tomto prípade tomu tak bolo. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že od 13.9.2019 do 7.10.2019
prebiehalo výberové konanie na novovytvorenú pozíciu, ktorá v podstate nahradila alebo kopírovala

pracovnú pozíciu žalobcu, to je ten vedúci odboru právneho a klientskeho centra, pričom žalovaný síce
7.1.2020 žalobcovi ponúkol akési voľné pracovné miesta, ale tieto neboli primerané jeho kvalifikácií.
Žalovaný mal v tomto prípade povinnosť ponúknuť žalobcovi aj toto konkrétne pracovné miesto, ktoré
bolo zriedené rozhodnutím 1.9.2019, t. j. tým istým, ktorým bola zrušená jeho pracovná pozícia alebo
formálne zrušená a následne bolo vypísané výberové konanie od 13.9.2019. Neponúknutie tohto

konkrétneho miesta predstavuje porušenie ponukovej povinnosti ako takej, samé o sebe je spôsobilé na
neplatnosť výpovede. Pokiaľ ide o prerokovanie s odborovou organizáciou, nebolo preukázané, že táto
podmienka, ktorá je podmienkou na to, aby skončenie pracovného pomeru bolo platné, bola splnená.
Neexistuje v súdnom spise žiadny záznam z tohto stretnutia, ktoré sa malo udiať 7.1.2020 o 07:00 hod.
ráno.

11. Súd na pojednávaní uskutočnil výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že výpoveď zo strany žalovaného bola
tendenčná, zavádzajúca a úplne skreslená. Žiadal pri prejednaní 07.01., aby mu dali zápis zo stretnutia,
ktoré sa uskutočnilo o 07:00 hod. Takýto zápis neexistoval. Je to aj v protokole o prejednaní. Je to
tendenčné, smerujúce k likvidácii jeho osoby a nielen jeho, ale dopadlo to tak, že celé vedenie mesta

všetci 6 vedúci dostali buď dohodu o rozviazaní pracovného pomeru alebo výpoveď. Výpoveď dostal aj
hlavný ekonóm, aj vedúci hospodárskeho úseku, aj on. Takýto účel to malo. Bola predpríprava v osobe
pani L., ktorá bola zastupujúcou prednostkou na preklenovaciu dobu, kedy sa mu zmenila pracovná
náplň. Ona sa nestenšila, ona len taxatívne vyložila to, čo by taký vedúci právneho a klientskych služieb
mal robiť a čo aj stíha robiť. Pre porovnanie predložili súdu pracovnú náplň pani L.. On vymenil ju

a potom ona jeho. Každá organizačná zmena musí doniesť efektivitu, hospodárnosť, legitimitu. Tou
zmenou organizačnej štruktúry sa vrátili k trojstupňovému riadeniu, čiže o určenosti a efektívnosti a
hospodárnosti nie je chýru ani slychu. Keď porovnáva pracovnú náplň, keby to mal jeden človek stíhať a
toto robiť, tak deň by nemal 24 hodín, ale 48. Jeho pracovná náplň a pracovná náplň pani P.. L. nemôžu
byť ani rozdielna, lebo v plnom základe riešia tie isté situácie, tie isté pôsobnosti, úplne totožné, len je to

rozpísané každý ten bod do úplných podrobností, čo si myslí, že pracovná náplň takto nemá vyzerať.
Pri tom samotnom prejednaní mu nikto nepovedal ani jednu vetu „ďakujem Ti za Tvoju prácu“ a to sú
veci, ktoré nevie odpúšťať ani zabudnúť. Vystriedala ho pani P.. L. s tým, že išla následne do dôchodku,
lebo už bola v dôchodkovom veku a ju vystriedal F.. P. V.. Hneď ako prejednali tú výpoveď, tak mu podľa
zákona chodili také ponuky, že kuriča, skladníka a také pod jeho kvalifikáciu. Počas práceneschopnosti

mu od zamestnávateľa nedali vedieť, že prebiehajú nejaké výberové konania alebo že sa obsadzujú
miesta. Je kvalifikovaný človek. Starosta alebo primátor obce má v pôsobnosti aj tú pracovnoprávnu
stránku veci a nemôže postupovať tak, že vyhral voľby a vymení si celé vedenie mesta. Stále na to všetci
zabúdajú. Nevymenili len jeho ako pozíciu, ale celé vedenie mesta.12. Na pojednávaní bol vypočutý svedok P. V., ktorý pri výsluchu uviedol, že je bývalý zamestnanec
Mesta Piešťany. Pracovný pomer ukončil z vlastnej vôle. So zamestnávateľom sa rozišiel neutrálne.

Voči bývalému zamestnávateľovi nikdy nepodal žiadny podnet ani návrh na konanie na inšpektorát
práce, trestné konanie, akékoľvek iné. Voči žalobcovi nie je v žiadnom vzťahu, pretože keď svedok
nastúpil do pracovného pomeru, tak žalobca v tom čase síce formálne bol zamestnaný, ale bol na
dlhodobej PN. Žalobcu spoznal keď 7.1.2020 prišiel do práce po skončení PN. Nemal žiadnu skúsenosť
s pracovnoprávnymi spormi, preto sa informoval u kolegýň, ktoré boli v tom čase zamestnané na MsÚ

ako právničky a informoval sa aj u prednostky o okolnostiach prijatia organizačnej zmeny, skončenia
pracovného pomeru so žalobcom. Konzultoval to aj s bývalou vedúcou odboru právneho a klientskeho
centra - pani L.. Kolegyne mu potvrdili, že nejde o organizačnú zmenu vykonanú zákonným spôsobom,
ale ide o účelovú zmenu. Z oboch organizačných poriadkov vyplynulo, že v podstate všetky organizačné
útvaryzostalizachované,lenoddeleniasapremenovalinaodboryačiastočneniektorétieodboryzmenili
názov oproti pôvodnému. V tomto konkrétnom prípade bolo pôvodné oddelenie právne a klientskych

služieb a nahradil ho odbor právny a klientskeho centra, čo je v podstate to isté. Pracovná náplň
vedúceho bola takmer tá istá. Činnosti pridané do pracovnej náplne vedúceho odboru neboli takého
charakteru, ktoré by si vyžadovali nejaké ešte ďalšie vzdelanie. Vysokoškolsky vzdelaný človek v oblasti
práva mohol tú pozíciu vedúceho vykonávať, či za predchádzajúceho organizačného poriadku alebo za
nového organizačného poriadku. Reálnym dôvodom organizačných zmien bola skutočnosť, že žalovaný

potreboval na miesta vedúcich vrátiť bývalých vedúcich jednotlivých oddelení. V roku 2014 sa totiž
po voľbách zmenilo vedenie mesta a došlo k masovému ukončeniu pracovného pomeru s bývalými
vedúcimi a oni spolu s vtedajšou prednostkou a aj súčasnou prednostkou odišli pracovať na Mestský
úrad do Hlohovca. Po návrate prednostky na MsÚ Piešťany v roku 2019 boli dovtedy prebiehajúce
pracovnoprávne súdne spory vedené bývalými zamestnancami voči Mestu Piešťany, ukončené súdnym

zmierom a títo zamestnanci sa na základe uzatvorených súdnych zmierov chceli vrátiť, čo bol reálny
dôvod vykonania organizačnej zmeny a prijatie organizačného poriadku. Organizačná zmena nebola
mierená voči žalobcovi, ale reálny dôvod bol návrat bývalých zamestnancov.

13. Právny zástupca žalobcu k výpovedi svedka uviedol, že z výpovede je jednoznačne preukázané,

že údajná organizačná zmena, ktorá bola realizovaná písomným rozhodnutím žalovaného, bola len
fiktívna. Skutočným cieľom bolo vymeniť personálne pozície a konkrétneho človeka vymeniť za druhého
konkrétneho človeka. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 9.8.2021, kde popri judikatúre NS SR, ktorá
poukazuje na práve preskúmanie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b), kedy je potrebné
sa sústrediť na otázku, či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo

iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi
nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa
boli od počiatku sledované iné ciele a zamestnávateľ iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so
zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo
môže mať dopad na platnosť výpovede. V danom prípade z výpovede svedka vyplynulo, že v skutočnosti

nešlo o žiadnu organizačnú zmenu, ktorá by mala priniesť nejaké zlepšenie alebo nejaké zefektívnenie
postupov zamestnávateľa. Pracovná náplň novovytvorenej pozície, a údajne zrušená pracovná pozícia
žalobcu je prakticky totožná.

14. Súd sa oboznámil so žalobou, predloženými listinnými dôkazmi, prednesom strán, výsluchom

svedka, vykonal dokazovanie listinami - pracovnou zmluvou zo dňa 15.2.2016, dohodou o zmene
pracovných podmienok zo dňa 7.2.2017, oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa
30.12.2019, pracovnou náplňou žalobcu zo dňa 28.12.2018, žiadosťou o prerokovanie výpovede
zo strany zamestnávateľa zo dňa 3.1.2020, záznamom o prerokovaní výpovede zo dňa 7.1.2020,
výpoveďou podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce zo dňa 7.1.2020, žiadosťou o pokračovanie

pracovného pomeru zo dňa 22.3.2020, usmernením v súvislosti s prekážkami v práci na strane
zamestnávateľa zo dňa 7.1.2020, zoznamom voľných pracovných miest k 7.1.2020, rozhodnutím
zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2019, organizačným poriadkom Mestského úradu
Piešťany č. 18/2019 zo dňa 23.8.2019, organizačným poriadkom Mestského úradu Piešťany č. 3/2016,
inzerátmi o výberovom konaní na pozíciu Vedúci odboru právneho a klientskeho centra, pracovnou

náplňou P.. E. L. zo dňa 31.8.2019, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

15. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 15.2.2016 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 15.2.2016,
na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prácu vedúceho oddelenia právnych a klientskychslužieb s miestom výkonu práce v Piešťanoch na Mestskom úrade. Pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu určitú do 14.2.2017. V zmysle pracovnej zmluvy bol plat určený samostatným oznámením o
výške a zložení funkčného platu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy. Výplatný termín bol

stanovený na 10. v mesiaci, plat bol splatný mesiac dozadu a poukazovaný na účet žalobcu.

16.Dohodouozmenepracovnýchpodmienokzodňa7.2.2017došlosúčinnosťouod14.2.2017kzmene
pracovného pomeru na dobu neurčitú.

17. V zmysle pracovnej náplne zo dňa 28.12.2018 bolo pracovnou náplňou žalobcu ako vedúceho
oddelenia právnych a klientskych služieb v súlade s príslušnými právnymi predpismi vykonávať a
zodpovedať najmä za tieto činnosti - riadiť, koordinovať a kontrolovať prácu na oddelení právnych a
klientskych služieb; predkladať prednostovi MsÚ návrh rozpočtu, jeho zmeny a doplnky, sledovať jeho
čerpanie v rámci svojho oddelenia; vydávať príkazy a nariadenia referentom oddelenia; v zverených
záležitostiach zastupovať mesto v jednaní so Štátnou správou, právnickými a fyzickými osobami;

zastupovať mesto v súdnych sporoch; zabezpečovať a poskytovať všeobecné právne služby a právne
poradenstvo pre potreby mesta, pre jednotlivé interné útvary MsÚ, pre mestom založené alebo zriadené
právnické osoby; zúčastňovať sa rokovaní MsR a MsZ; spracovávať materiály na rokovanie MsR a MsZ;
vybavovať žiadosti podľa zák. č .211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v z.n.p. a sťažnosti
v rámci zvereného oddelenia; vykonávať základnú finančnú kontrolu podľa §7 zák. č. 357/2015 Z. z. o

finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov; plniť ďalšie úlohy podľa pokynov
nadriadených, ak sú vydané v súlade s právnymi predpismi.

18. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.12.2019 bol s účinnosťou od 1.1.2020 v
zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určený funkčný plat žalobcu vo výške 1.773 Eur
mesačne na 100% úväzok.

19. Usmernením v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 7.1.2020, bol
žalobca zo strany žalovaného informovaný, že v dôsledku zrušenia pracovného miesta vedúci oddelenia

právnych a klientskych služieb vznikla dňom 7.1.2020 prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa
§ 142 ods.3 Zákonníka práce a z tohto dôvodu žalobcovi nie je možné prideľovať prácu. Súčasne
žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie agendy a pracovných pomôcok a upovedomil ho o skutočnosti,
že s poukazom na uvedené skutočnosti nebude žalovaný považovať neprítomnosť žalobcu v práci
za porušenie pracovnej disciplíny platného pracovného poriadku. Počas trvania prekážok v práci na

strane zamestnávateľa mala byť žalobcovi vyplácaná náhrada mzdy (vo výške funkčného platu ku dňu
7.1.2020), a to až do skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou.

20.Zozoznamuvoľnýchpracovnýchmiestk7.1.2020,vyplýva,žežalobcovineboloponúknutépracovné
miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii a doterajšiemu pracovnému zaradeniu.

21. Listom zo dňa 7.1.2020 označeným ako Výpoveď podľa § 63 ods. 1, písm. b) zák. č. 311/2001 Z.z.
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, žalovaný oznámil žalobcovi, že mu dáva výpoveď podľa
§ 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť, a to z dôvodu, že na základe písomného
Rozhodnutia zamestnávateľa Mesto Piešťany č. 1/2019 o iných organizačných zmenách Mestského

úradu Piešťany s účinnosťou od 109.2019 bolo o.i. zrušených niekoľko pracovných miest a medzi nimi
aj pracovné miesto Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb, ktoré podľa pracovnej zmluvy
uzatvorenej dňa 15.2.2016 vykonával žalobca ku dňu jeho zrušenia. V dôsledku uvedenej organizačnej
zmeny sa žalobca stal nadbytočný a žalovaný ako zamestnávateľ po nástupe do práce dňa 07.01.2020,
t. j. po ukončení práceneschopnosti, ktorá trvala od 16.1.2019 do 6.1.2020, mu ponúkol všetky

voľné pracovné miesta, ktoré žalobca odmietol. Pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím výpovednej
doby, ktorá je dvojmesačná a začala plynúť dňa 1.2.2020 a uplynie dňa 31.3.2020. Výpoveď zo
strany zamestnávateľa bola prerokovaná so zástupcami odborovej organizácie SLOVES dňa 7.1.2020.
Žalobca podpisom potvrdil osobné prevzatie výpovede dňa 7.1.2020 a vo vyjadrení k výpovedi uviedol,
že s výpoveďou nesúhlasí a neakceptuje aktuálnu ponuku voľných pracovných miest.

22. Listom zo dňa 22.3.2020 označeným ako Žiadosť oznámil žalobca žalovanému, že trvá na
pokračovaní pracovného pomeru v pozícii vedúci právnych a klientskych služieb z dôvodu, žerozhodnutie zamestnávateľa č. 1/2019 o zrušení niekoľkých pracovných miest ako aj následná výpoveď
zo strany žalovaného sú nedôvodné, neopodstatnené, protiprávne a žiada o vykonanie nápravy.

23. Podľa záznamu o prerokovaní nového Organizačného poriadku Mestského úradu Piešťany č.
18/2019 s odborovou organizáciou SLOVES, bol dňa 23.8.2019 prerokovaný Organizačný poriadok
Mestského úradu Piešťany č. 18/2019 v súlade s článkom 11 Kolektívnej zmluvy na rok 2019 uzatvorenej
medziMestomPiešťanyaodborovouorganizáciouSLOVES.Výsledkomprerokovaniabolo,žeúčastníci
prerokovania sa dohodli na znení organizačného poriadku v predloženom znení.

24. Rozhodnutím zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2019 prijatým v súlade s
ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení,
účinným od 1.9.2019 bol okrem iného zrušený pôvodný organizačný útvar „Oddelenie právnych a
klientskych služieb“ (bod 14. rozhodnutia), vznikla nová organizačná zložka „Odbor právny a klientskeho
centra“ (bod 24. rozhodnutia), bola zrušená pôvodná funkcia „Vedúci oddelenia právnych a klientskych

služieb“(bod29.rozhodnutia)avzniklanováfunkcia„Vedúciodboruprávnehoaklientskehocentra“(bod
39. rozhodnutia).

25. Podľa Organizačného poriadku Mestského úradu Piešťany č. 3/2016 zo dňa 8.11.2016 v znení
neskorších dodatkov bolo oddelenie základnou organizačnou zložkou mestského úradu. Jedným z

oddelení MsÚ bolo aj Oddelenie právnych a klientskych služieb, ktorého úlohou bolo poskytovať
právne zabezpečenie činnosti MsÚ, vrátane zastupovania mesta na súdoch, vymáhania pohľadávok,
dodržiavania zásad hospodárenia s majetkom mesta a uzatvárania zmluvných vzťahov. Vykonávalo
matričný úrad, evidenciu obyvateľstva a osvedčovanie listín a podpisov. V súlade s internými predpismi
a zákonmi zodpovedalo za organizačné zabezpečenie chodu MsÚ (podateľňa), prípravu a distribúciu

materiálov predkladaných do MsR a MsZ, spracovanie, evidenciu a distribúciu uznesení MsR a MsZ.
Zabezpečovalo prvý kontakt klienta so zamestnancami MsÚ v Klientskom centre.

26. Organizačným poriadkom Mestského úradu Piešťany č. 18/2019 zo dňa 23.8.2019, s účinnosťou
od 1.9.2019 boli vytvorené nové organizačné zložky - odbory, ktoré sa ďalej členia na referáty.

Jedným z novovytvorených odborov bol „Odbor právny a klientskeho centra“. Odbor zodpovedá za
právne zabezpečenie činnosti MsÚ, vrátane zastupovania mesta na súdoch, vymáhania pohľadávok,
dodržiavania zásad hospodárenia s majetkom mesta a uzatvárania zmluvných vzťahov. Vykonáva
klientske služby ako podateľňu, pokladňu, matričný úrad, evidenciu obyvateľstva, register adries,
vydávanie súpisných a orientačných čísel, osvedčovanie listín a podpisov, činnosť integrovaného

obslužného miesta a ostatné klientske služby (poskytovanie informácií k vydávaným úradným tlačivám,
žiadostiam a iným podaniam, poskytuje informačné a propagačné materiály, brožúry a pod.). Odbor
zabezpečuje úlohy prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Referát právny a Klientske
centrum (referát). Organizačný poriadok definuje náplň činnosti oboch referátov.

27. Podľa žiadosti o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa zo dňa 3.1.2020, požiadal
žalovaný odborovú organizáciu SLOVES v zmysle § 74 Zákonníka práce o prerokovanie Výpovede
podľa §63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom Mesta Piešťany P.. X. V., X.., vedúcim
Oddelenia právnych a klientskych služieb, dňa 07.01.2020 o 7.00 hod. v kancelárii prednostky MsÚ.

28. Podľa záznamu o prerokovaní výpovede s odborovou organizáciou SLOVES bola dňa 7.1.2020
medzi žalovaným a odborovou organizáciou prerokovaná výpoveď zamestnancovi P.. X. V.Š. podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v súlade s článkom 11 ods. 2 Kolektívnej zmluvy na rok 2020
uzatvorenej medzi Mestom Piešťany a odborovou organizáciou SLOVES.

29. V zmysle pracovnej náplne zo dňa 31.8.2019 po prijatí organizačných zmien na MsÚ došlo v prípade
Vedúceho odboru právneho a klientskeho centra v porovnaní s funkciou Vedúceho oddelenia právnych
a klientskych služieb k presnejšej špecifikácii a čiastočnému rozšíreniu pôvodnej pracovnej náplne.

30. Z inzerátov zverejnených na úradnej tabuli Mesta Piešťany, v A.B. Piešťany ako aj na webovej

stránke mesta Piešťany vyplýva, že v období od 13.9.2019 do 7.10.2019 vyhlásil žalovaný výberové
konanie na pozíciu Vedúci odboru právneho a klientskeho centra.31. Z výpovede svedka P. V., ktorý je bývalým zamestnancom žalovaného vyplynulo, že žalovaným
vykonaná organizačná zmena bola účelová, nakoľko všetky organizačné útvary zostali zachované, len
oddelenia sa premenovali na odbory a čiastočne niektoré odbory zmenili názov oproti pôvodnému.

Pracovná náplň vedúceho bola takmer tá istá. Činnosti pridané do pracovnej náplne vedúceho odboru
neboli takého charakteru, ktoré by si vyžadovali ďalšie vzdelanie.

32. Podľa § 13 odsek 3 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník
práce“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade

s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného
zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné
oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

33. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

34. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

35. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

36. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

37. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.

38. Podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná
výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať

doterajšiu prácu, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov.

39. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

40. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z

dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave.

41. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinnýprerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

42. Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je
zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa

osobitného predpisu.

43. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon

alebo osobitný predpis.

44. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

45.Podľa§79ods.1a2Zákonníkapráce,akzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďalebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

46. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

47. Podľa 4 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 553/2003 Z.
z.“), zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri

uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

48. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa
tohto zákona.

49. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo
o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný
plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

50. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., pri poskytovaní platu zamestnancom,
na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1
písm. d) , § 96
ods. 3 a , § 118 ods. 2 až 4 , § 119 ods. 2 , § 120 až 122 , § 122a ods. 2 až4 , § 122b ods.
2 až 4 , § 123
ods. 2 a 3 , §

124 , § 127 ods.
1 až 3 , § 128
, § 134 a 135 Zákonníka práce
.

51. Podľa § 151 odsek 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

52. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že v časti o určenie neplatnosti výpovede zo strany žalovaného zo dňa 7.1.2021 podľa

§ 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce danej žalobcovi, je žaloba žalobcu dôvodná a preto žalobe v
tejto časti vyhovel.

53. V konaní bolo nesporné, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným bol založený pracovnou
zmluvou zo dňa 15.2.2016. Žalobca u žalovaného pracoval na pozícii vedúci oddelenia právnych

a klientskych služieb. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 7.2.2017 došlo k zmene
pracovného pomeru na dobu neurčitú. K skončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa
a to výpoveďou podľa § 63 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce listom zo dňa 7.1.2020 z dôvodu,
že rozhodnutím zamestnávateľa č. 1/2019 o iných organizačných zmenách MÚ Piešťany s účinnosťou
od 1.9.2019 bolo zrušené pracovné miesto „vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“ a z toho

dôvodu sa stal zamestnanec nadbytočným. Žalobca výpoveď prevzal dňa 7.1.2020. Výpovedná doba
začala plynúť 1.2.2020 a uplynula dňa 31.3.2020. Žalobca listom zo dňa 22.3.2020 zamestnávateľovi
oznámil, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával.

54. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne

zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa
§ 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote
dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že výpoveď bola žalobcovi doručená osobne dňa
7.1.2020 a pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby dvoch mesiacov dňa 31.3.2020.
Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy na súd dňa 28.5.2020, čiže v

zákonnej dvojmesačnej lehote.

55. Ustanovenia § 59 až § 72 a § 74 Zákonníka práce zakotvujú podmienky pre platné
skončenie pracovného pomeru rôznymi spôsobmi. Ide o Zákonníkom práce (lex specialis) predpísané
hmotnoprávne, ako aj formálne podmienky pre právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného

pomeru. Právny úkon, ktorým sa iniciuje skončenie pracovného pomeru, musí spĺňať aj všeobecné
náležitosti pre platnosť právnych úkonov dané predpismi civilného práva (Občiansky zákonník).
Preto platnosť právneho úkonu, t.j. spôsobu skončenia pracovného pomeru, bude súd posudzovať
nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru predpísaných
Zákonníkom práce, ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje Občiansky zákonník,

a to z hľadiska náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom,
dobrými mravmi, resp. v súvislosti s obchádzaním zákona.

56. Súd žalobu skúmal v intenciách ustanovení § 61 ods. 1 a ods. 2 a § 70 Zákonníka práce, teda či
predmetná výpoveď z pracovného pomeru spĺňa hmotnoprávne podmienky platnosti v tom zmysle, či

žalovaný zamestnávateľ dodržal zákonnú písomnú formu tohto jednostranného právneho úkonu, či v
ňom skutkovo vymedzil dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a či ho
doručilžalobcoviakozamestnancovi.Sporomdotknutávýpoveďspĺňaformálnenáležitostivtomzmysle,
že bola urobená písomne, je v nej uvedený dôvod tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a
zároveň bola výpoveď žalobcovi doručená.

57. Súd následne skúmal, či výpoveď z pracovného pomeru spĺňa aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku
svojej platnosti, a to, či žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 74
Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Vykonaným dokazovanímbolo preukázané, že žalovaný požiadal odborovú organizáciu SLOVES v zmysle § 74 Zákonníka práce
o prerokovanie výpovede žalobcu podľa §63 ods. 1 písm. b), pričom k prerokovaniu došlo dňa 7.1.2020
pred doručením výpovede žalobcovi.

58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť podľa
§ 74 Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Vzhľadom na uvedený
záver súd v spore ďalej skúmal, či sú splnené ostatné podmienky výpovede.

59. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Obsahovou
náležitosťou výpovede (v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa) je uplatnenie dôvodu uvedeného
v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom a aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer so zamestnancom. Z predmetnej výpovede je zrejmé z akého dôvodu bola daná, a to z

dôvodu nadbytočnosti žalobcu na základe rozhodnutia zamestnávateľa o iných organizačných zmenách
č. 1/2019 a obsahuje i odkaz na právnu úpravu, a to § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zmyslom
ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane chránení,
aby sa mohli brániť, že výpovedný dôvod nie je daný. Súd preto ďalej skúmal, či označený dôvod
výpovede z pracovného pomeru bol daný, či dôvod uvedený vo výpovedi obstojí ako výpovedný dôvod,

nakoľko zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených v § 63
ods. l Zákonníka práce. Predpokladom platnej výpovede je existencia dôvodu v čase výpovede. To, či
skutočne došlo k organizačnej zmene zakladajúcej dôvod výpovede, kto, kedy, akým rozhodnutím a o
akých konkrétnych zmenách rozhodol a či tieto zmeny existovali v čase výpovede, je vecou dokazovania
o existencii použitého výpovedného dôvodu.

60. Vzhľadom na dôvod uvedený v predmetnej výpovedi zo dňa 7.1.2020 súd vychádzal z ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý obsahuje výpovedný dôvod spočívajúci v tzv. vnútorných
organizačných zmenách, ktoré vyúsťujú do nadbytočnosti zamestnanca. Predpoklady použitia
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú existencia organizačnej zmeny

(písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tejto zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná (objektívne
jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť
zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami
dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ
ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.

V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná
zmena urobila zamestnanca nadbytočným. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné
miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve,

prípadne jeho kvalifikácii. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ.

61. V danom prípade písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorého mal žalovaný
stratiť možnosť naďalej zamestnávať žalobcu ako svojho zamestnanca a v dôsledku ktorého sa
žalobca mal stať podľa žalovaného nadbytočným, predstavuje Rozhodnutie zamestnávateľa o iných

organizačných zmenách č. 1/2019 účinné od 1.9.2019, ktorým bola okrem iného zrušená pôvodná
funkcia žalobcu „Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“ a zároveň vznikla nová funkcia
„Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“. V zmysle vyjadrenia žalovaného išlo o komplexnú
zmenu na pracovisku, v rámci ktorej došlo k reálnej zmene štruktúry jednotlivých organizačných útvarov.
Zároveň však potvrdil, že sa zrušili pôvodné funkcie (pracovné miesta) vedúcich oddelení a vytvorili sa

nové funkcie (pracovné miesta) vedúcich odborov.

62. I keď súd v konaní o žalobe o určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také
rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale iba skutočnosťou, ktorá

je hmotnoprávnym predpokladom pre skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným
z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tu
boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie bolo preto
posúdenie toho, v čom spočívala organizačná zmena u žalovaného prijatá rozhodnutím č. 1/2019 anásledne toho, či táto organizačná zmena odôvodňuje použitie výpovede podľa ustanovenia § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. či sa organizačnou zmenou zamestnanec stal nadbytočným a či prijatá
organizačná zmena je v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou žalobcu.

63. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný (ktorý bol v tejto časti nositeľom
dôkazného bremena) nepreukázal nadbytočnosť žalobcu a teda ani príčinnú súvislosť medzi
organizačnou zmenou a jeho nadbytočnosťou. Nemožno hovoriť o nadbytočnosti žalobcu aj z dôvodu,
že v konaní bolo samotným žalovaným uvedené a nesporné, že žalovaný po prijatí rozhodnutia o

iných organizačných zmenách, na základe ktorého sa mal stať žalobca nadbytočným, vyhlásil v období
od 13.9.2019 do 7.10.2019 (počas trvania práceneschopnosti žalobcu a trvania pracovného pomeru
žalobcu), výberové konanie na pozíciu Vedúci odboru právneho a klientskeho centra. Z dokazovania
vyplynulo, že rozdielnosť pracovných náplní zrušenej pracovnej pozície žalobcu a novovytvorenej
pracovnejpozíciijeminimálnaažalobcaspĺňalpredpokladynavýkonprácenatejtopracovnejpozícii..Je
tak zrejmé, že žalovaný aj po predmetnej organizačnej zmene potreboval práce vykonávané žalobcom,

nestal sa nadbytočným, nedošlo ani k zníženiu počtu zamestnancov žalovaného, čím nebola splnená
podmienka pre platnosť výpovede.

64. Súd sa vzhľadom na uvedený záver nezaoberal podrobne ďalšími možnými dôvodmi neplatnosti
predmetnej výpovede, keďže by to už nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu, avšak podotýka, že

novovzniknutú pracovnú pozícii Vedúceho odboru právneho a klientskeho centra žalovaný žalobcovi
nesporne neponúkol, aj keď bola po prijatí organizačných zmien obsadzovaná. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/39/2003 v zmysle
ktorého, pokiaľ by žalovaný takto konal voči žalobcovi z dôvodu jeho momentálne nepriaznivého
zdravotnéhostavu(vtomistomčaseamiesteodlišneakovočiinýmzamestnancom)nevytvorilžalobcovi

rovnakú možnosť prijať osobné rozhodnutie v situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene
a konanie žalovaného by tak malo znaky diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania.

65. Výpoveďou svedka P. V. bolo navyše potvrdené, že došlo len k premenovaniu oddelení na
odbory a čiastočne k zmene názvov niektorých odborov oproti pôvodným oddeleniam, pričom

predmetná organizačná zmena vykonaná žalovaným bola účelová, aj keď nie mierená proti konkrétnym
zamestnancom, avšak s cieľom obsadenia novovzniknutých pracovných pozícií konkrétnymi osobami.

66. Súd pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.04.2004, sp. zn.
21Cdo 2204/2003, podľa ktorého „v prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu),

poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda
zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh,
technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú
organizačnú zmenu), je potrebné bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie
o organizačnej zmene nebolo prijaté.“

67. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí mať za cieľ zefektívnenie práce, zmenu organizačnej
štruktúry a zníženie počtu zamestnancov, prirodzene vyvolané zmenou v organizácii zamestnávateľa.
Súd má za to, že v danom prípade došlo len k premenovaniu útvarov a čiastočnej zmene náplne
práce, avšak samotné miesto vedúceho právneho oddelenia/odboru zrušené nebolo. Súd poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.04.2005, sp. zn. 21 Cdo 2095/2004, podľa
ktorého „o rozhodnutie o organizačnej zmene by u žalovanej mohlo ísť iba vtedy, keby jeho účelom
(zmyslom) bolo zníženie stavu zamestnancov alebo zmena v ich kvalifikačnom zložení oproti stavu, ako
ho predpokladala doterajšia "organizačná schéma" alebo do tej doby platný najvyššie prípustný stav jej
zamestnancov; také opatrenie však žalovaná neprijala.“

68. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ciele a že zamestnávateľ
iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol
naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z
hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu

zamestnávateľa s dobrými mravmi (porov. R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 33/2008).69. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v časti platnosti výpovede danej žalobcovi podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce dospel súd k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa žalobca
na základe organizačnej zmeny č. 1/2019, v dôsledku ktorej mal byť so žalobcom skončený pracovný

pomer, stal nadbytočným. Následkom organizačnej zmeny nebolo zníženie počtu zamestnancov.
Žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, keďže
aj po organizačnej zmene potreboval práce vykonávané žalobcom v pôvodnom rozsahu. Tým istým
rozhodnutím zamestnávateľa došlo k zrušeniu a zároveň aj k vzniku pracovnej pozície s pracovnou
náplňou, ktorú žalobca pre žalovaného vykonával a následne aj k jej obsadeniu. V danom prípade tak

nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, keďže žalobca sa nestal nadbytočných z dôvodov uvedených v predmetnej výpovedi.

70. V konaní bolo navyše preukázané, že pôvodná pracovná pozícia žalobcu nebola reálne zrušená, ale
len premenovaná a rozhodnutie o iných organizačných zmenách č. 1/2019 nesledovalo zníženie počtu
zamestnancov objektívne vyvolané zmenou organizácie práce s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

Predmetnou organizačnou zmenou žalovaný sledoval aj iné ako ním uvádzané ciele, a to obsadenie
zrušených a následne novovzniknutých pracovných miest konkrétnymi osobami a takého konanie je
nevyhnutnéposúdiťakozakonanievrozporesdobrýmimravmiapretojevýpoveďzpracovnéhopomeru
daná žalobcovi zneužitím práva a právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi bez existencie právne
relevantného výpovedného dôvodu, ktorý je preto aj podľa 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13

ods. 3 Zákonníka práce neplatný.

71. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, aplikujúc
zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd posúdil podanú žalobu v časti neplatnosti
skončenia pracovného pomeru ako dôvodnú, žalobe vyhovel a výrokom I. rozsudku určil, že výpoveď

zo strany žalovaného zo dňa 7.1.2020 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná žalobcovi je
neplatná a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá.

72. Vzhľadom na to, že žalovaný so žalobcom neplatne skončil pracovný pomer výpoveďou a žalobca
oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí (§

79 ods. 1 Zákonníka práce).

73. Po určení neplatnosti výpovede danej žalobcovi posudzoval súd žalobcom uplatnený nárok na
náhradu mzdy, ktorú si žalobca v zmysle zmeny žaloby uplatnil vo výške 1.773 Eur mesačne od

01.04.2020 až do času, kým mu žalovaný umožní pokračovať v práci.

74. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámi
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer
nekončí a ostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti plynúce z § 47 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi súčasne poskytnúť náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu
mzdy závisí od toho, kedy zamestnane oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej
zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v
práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

75. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca listom zo dňa 22.3.2020 oznámil žalovanému, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, pretože výpoveď zo dňa 7.1.2020 považuje za neplatnú. Súd mal tiež za
preukázané, že žalobca bol u žalovaného v čase výpovede zamestnaný ako Vedúci oddelenia právnych
a klientskych služieb, pričom jeho plat bol určený oznámením o výške a zložení funkčného platu v súlade
so zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre účely určenia výšky náhrady mzdy súd vychádzal
z priznaného funkčného platu žalobcu v čase skončenia pracovného pomeru, lebo podľa § 29 ods. 1
až 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v čase dania výpovede sa na výpočet náhrady mzdy použije funkčný plat
priznaný zamestnancovi podľa § 1 ods. 1, § 4 ods. 4 až 6 a § 30 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z.. V danom
prípade sa pri výpočte náhrady mzdy nepoužili ustanovenie § 134 a § 135 Zákonníka práce. V konaní

bolo nesporné a preukázané, že funkčný plat žalobcu bol v danom čase v sume 1.773 Eur mesačne.

76. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za 36 mesiacov. Pokiaľ celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presiahol 12 mesiacov, môže súd za ďalšiu dobu povinnosťzamestnávateľa na náhradu mzdy primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy vôbec nepriznať, avšak len
na základe žiadosti zamestnávateľa, o čo žalovaný v tomto konaní nežiadal.

77. Súd mal v konaní za preukázané, že nárok žalobcu v časti náhrady mzdy od 1.4.2020 do 30.6.2022
je oprávneným žalobným návrhom a je možné mu v tejto časti vyhovieť. Žalobcovi v zmysle uvedeného
vznikol nárok na náhradu mzdy za obdobie 27 mesiacov (od 1.4.2020 do 30.6.2022), v celkovej sume
47.871 Eur (27 mesiacov x 1.773 Eur).

78. Súd môže priznať náhradu iba takej mzdy, ktorá je splatná v čase vydaného súdneho rozhodnutia,
pričom ju zásadne nemožno priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti - pre rozsudok je totiž
určujúci stav v čase jeho vyhlásenia (viď rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/55/2019 - 745 zo
dňa 1.10.2020). V zmysle uvedeného súd vo výroku III. žalobu o náhradu mzdy zamietol v časti náhrady
mzdy od vyhlásenia rozsudku „do času, kým žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci“.

79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. V danej veci je potrebné zohľadniť to, že žalobca jednak požadoval určiť neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a jednak žiadal priznať náhradu mzdy. V nároku o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bol žalobca plne úspešný, keď bolo rozhodnuté, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou bolo neplatné, a preto mu v tejto časti prináleží nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

82. Určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je základným nárokom zamestnanca, ktorý môže
uplatniť na súde, od ktorého sa potom odvodzujú aj jeho prípadné ďalšie (peňažné) nároky s tým
súvisiace. Keďže žalobca bol úspešný čo do právneho základu, t.j. čo do určenia neplatnosti výpovede,
vznikol mu v tomto prípade zákonný nárok na náhradu mzdy. Rozhodnutie o výške nároku na náhradu

mzdy závisí od úvahy súdu, ktorý posúdil v tejto časti dôvodnosť uplatňovaného nároku na náhradu
mzdy čo do jeho výšky na základe konkrétnych skutkových zistení, týkajúcich sa danej veci. Možno
tak uzavrieť, že žalobca mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku, pričom výška plnenia v
danom prípade závisela od úvahy súdu, preto zamietnutie žaloby v časti náhrady mzdy nebolo prejavom
procesného úspechu žalovaného, ale dôsledkom úvahy súdu. (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 22CoPr/1/2021) Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné úspech strán sporu posúdiť ako celkový
úspech žalobcu voči žalovanému v tomto konaní v rozsahu 100 %.

83.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počterovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie.