Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203186
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116203186.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: RS-1, s.r.o., Priemyselná

10, 821 09 Bratislava, IČO: 45 556 954, zastúp. JUDr. Igorom Milichovským, advokátom, Krmanova 14,
040 01 Košice, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO:
36 599 361, zastúp. JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, Dunajská 32, 811 08 Bratislava v konaní
o zaplatenie 8 689,19 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 8 689,19 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne
zo sumy 8 689,19 EUR od 19.02.2015 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 10.02.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
8 689,19 EUR, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 8 689,19 EUR od 19.02.2015 do
zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.
Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným
výkonom 950,4 kW, umiestnenom na pozemku s parcelným č. 2254/4 nachádzajúcom sa v katastrálnom
území Markušovce. Zariadenie na výrobu elektriny žalobcu bolo uvedené do prevádzky dňa 06.06.2011.
Rozhodnutím číslo 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len
URSO) schválil žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške
382,61 EUR/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie vo vyššie uvedenom zariadení žalobcu. Zmluvou o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej dňa 19.11.2014 medzi

žalobcom ako výrobcom elektriny, spoločnosťou Východoslovenská energetika a.s. ako odberateľom
elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy sa žalovaný v článku I odsek 1
písm. f) zaviazal okrem iného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom
uvedenýmvzmluvezaplatiťžalobcovidoplatokpodľacenovéhorozhodnutiaURSOvydanéhožalobcovi.
Listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi svoje zistenie, že zo strany žalobcu nedošlo
v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to,
aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku

2015, konkrétne že neboli na podmienky upravené v § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. (ďalej len ,,zákon
o podpore“). V ďalšej komunikácii so žalobcom žalovaný spresnil, že podľa jeho názoru zo strany
žalobcu nebola splnená oznamovacia povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona
o podpore, t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavyuplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny k 15. augustu 2014 na nasledujúci kalendárny rok. S odkazom na ust. § 4 odsek 3
zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014 žalovaný uzavrel, že žalobca si nemôže na elektrinu

vyrobenú v jeho zariadení v roku 2015 uplatniť právo na doplatok podľa § 4 odsek 1 písm. c) zákona
o podpore. Pridržiavajúc sa uvedeného žalovaný následne v prílohe listu zo dňa 19.02.2015 vrátil
žalobcovi faktúru č. 150001 zo dňa 04.02.2015, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému svoj nárok za
mesiac január 2015 vo výške 8 689,19 EUR. Žalobca nesúhlasil s tvrdením a pretrvávajúcim postojom
žalovaného, že žalobca si nemôže na elektrinu vyrobenú v roku 2015 uplatniť právo na doplatok.

Poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. c) , § 4 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.
Tvrdil, že si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore voči URSO
splnil podaním žiadosti o schválenie ceny elektriny na stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026,
čím si u URS0 uplatnil nárok na podporu v rokoch 2014 až 2026. V rámci svojho cenového návrhu
žalobca riadne špecifikoval predpokladané ročné množstvo výroby elektriny ako aj predpokladané ročné
množstvo, na ktoré sa uplatní doplatok, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia cenového

rozhodnutia URSO číslo 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013. Z dôvodu právnej istoty žalobca oznámil
URSO skutočnosti podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore aj listom zo dňa 13.08.2014, ktorý
v totožnom znení zaslal aj žalovanému. Listy zo dňa 13.08.2014 adresované URSO a žalovanému
boli na poštovú prepravu podané dňa 14.08.2014. Podľa stanoviska URSO zverejneného na jeho web
stránke www.urso.gov.sk , URSO považuje oznamovaciu povinnosť podľa

ustanovenia § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie
o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny
rok najneskôr 15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne úradu, elektronicky alebo faxom
alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu. Splnenie oznamovacej
povinnosti voči URSO však nie je medzi účastníkmi sporné a nenamieta ho ani URSO. Žalobca mal

za to, že si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore splnil aj voči
žalovanému,atonasledovne:a)zaslanímRozhodnutiaURSOčíslo0743/2014/E-OZzodňa22.10.2013
žalovanému elektronickou poštou dňa 05.02.2014, ktoré rozhodnutie URSO samo osebe obsahuje
všetkyrelevantnéskutočnostipodľaustanovenia§4odsek2písm.c)zákonaopodpore,b)listomzodňa
02.07.2014, ktorý žalobca zaslal žalovanému spoločne s faktúrou č. 140006 zo dňa 02.07.2014, ktorou

žalovanému vyúčtoval výrobu a dodávku elektrickej energie obnoviteľného zdroja energie, c) listom
zo dňa 13.08.2014 odoslaným žalovanému na poštovú prepravu dňa 14.08.2014. Z vyššie uvedených
dôkazov tak podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že tento si oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2
písm. c) zákona o podpore voči žalovanému splnil. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností a teda
skutočnosti, že žalobca si riadne a včas splnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore tak

voči URSO ako aj žalovanému, žalobca uviedol, že aj keby si túto povinnosť nesplnil, uvedené porušenie
nemôže byť u žalobcu sankcionované stratou nároku na podporu pre rok 2015 v zmysle ust. § 4 ods.
3 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014. Poukázal pri tom na ust. § 4 ods. 3 zákona o
podpore v znení účinnom do 31.12.2013 ako aj v znení účinnom od 01.01.2014 a tiež na ust. § 18e ods.
1 zákona o podpore. Mal za to, že z uvedených ustanovení zákona o podpore (najmä ust. § 18e ods. 1

zákona o podpore) jednoznačne vyplýva, že vzhľadom k skutočnosti, že zariadenie žalobcu na výrobu
elektriny bolo uvedené do prevádzky pred dňom 01.01.2014 (dňa 06.06.2011), nevzťahuje sa na neho
úprava podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014, ale úprava v znení účinnom
do 31.12.2013. Ustanovenie § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013 pritom
vôbec nesankcionuje nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, sankcionuje

iba nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o podpore a to tiež výlučne v smere
straty práva podľa § 4 odsek 1 písm. b) zákona o podpore, nie aj straty práva podľa § 4 odsek 1 písm. c)
zákona o podpore. Na základe vyššie uvedeného žalobca konštatoval, že vôbec nemôže byť postihnutý
sankciou zániku oprávnenia uplatniť si právo na podporu podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o
podpore v znení zákona č. 382/2013 Z.z. účinnom od 01.01.2014. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky

z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 8 689,19 EUR od 19.02.2015 do zaplatenia, ako aj nárok
na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.

3.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 08.07.2016 uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu. Mal za
to, že uplatnený nárok je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch z dôvodu, že žalobca

si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z.,
t.j. povinnosť oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie
podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva
elektriny na rok 2015 v zákonom stanovenej lehote do 15.08.2014, čím vlastnou pasivitou stratil možnosťúspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o
podpore. Uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012
Z.z. v platnom znení na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, a to na

základe povolenia č. 2007E 0257 vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa zákona č.
309/2009 Z.z. je žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy určená povinnosť
poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to vo forme doplatku a odberom
elektriny za cenu elektriny na straty. Túto povinnosť si žalovaný plní na základe Zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej s jednotlivými výrobcami elektriny.

Činnosť žalovaného ako prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy je prísne regulovaná zo
strany štátu a finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú
pre žalovaného každoročne prideľované zo strany úradu v závislosti od predpokladaného množstva
vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov jednotlivými výrobcami elektriny, z ktorého dôvodu je
v zákone o podpore obsiahnutá na strane výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov oznamovacia
povinnosť, a to tak vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, ako aj vo vzťahu

k úradu. Finančné prostriedky na poskytovanie podpory pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov
sú žalovanému prideľované zo strany úradu len v takej výške, ktorá zodpovedá súhrnu podpory vo
forme doplatkov a výkupu elektriny za cenu na krytie strát pre tie subjekty, ktoré si splnili všetky svoje
zákonom stanovené povinnosti, a teda ktorým nárok na uplatnenie si podpory v danom kalendárnom
roku nezanikol. Žalovaný je rovnako ako všetky ostatné subjekty povinný postupovať výlučne v súlade s

platnými právnymi predpismi, nekonať v rozpore s nimi, neobchádzať ich a v plnom rozsahu dodržiavať
resp. plniť si svoje povinnosti v nich obsiahnuté. Základnou spornou skutočnosťou medzi procesnými
stranami je predovšetkým samotné splnenie povinnosti žalobcom v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona
o podpore, ktorý žalobcovi ako výrobcovi s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť úradu a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),

vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny
rok. Žalovaný splnenie citovanej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore
voči žalobcovi neeviduje, pričom mal za to, že táto skutočnosť nebola ani zo strany samotného žalobcu
doteraz nijako dôveryhodne preukázaná. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu tak
ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany žalobcu je pritom len navodenie dojmu

neoprávneného postupu zo strany žalovaného a vyvolanie obavy o vzniku škody na strane žalobcu.
Žalobca argumentuje, že žalovanému zaslal v roku 2014 rozhodnutie Úradu č. 0743/2014/E-OZ zo dňa
22.10.2013, ktoré má podľa žalobcu samo o sebe obsahovať všetky relevantné skutočnosti podľa ust.
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Uviedol, že zákon síce nepredpisuje osobitnú formu oznámenia
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, avšak oznámenie v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia je nepochybne možné považovať za jednostranný adresovaný právny úkon a na to, aby bol
takýto právny úkon platný, musí v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov spĺňať náležitosti
vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú. Poukázal na ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že určitosť právneho úkonu je jeho podstatnou náležitosťou, ktorá
predstavuje kvalitu právneho úkonu. Ústavný súd SR sa vo svojom náleze II. ÚS 329/2010-47 vyjadril, že

„právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v ustanovení § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.“ Ak je
obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej
je zaznamenaný. Nestačí, že subjektu uskutočňujúcemu predmetný právny úkon je jasné, čo je jeho

predmetom a čo sa predmetným právnym úkonom snaží dosiahnuť, ak to nie je poznateľné z textu listiny.
Zdôraznil,žeprávnymnásledkomneurčitostiprávnehoúkonujejehoabsolútnaneplatnosť.Zuvedeného
dôvodu nie je postačujúce za splnenie si predmetnej zákonom stanovenej notifikačnej povinnosti
odkázať na akékoľvek dokumenty, ktoré žalobca zaslal žalovanému v priebehu roka 2014. Mal za to, že
cenové rozhodnutie, na ktoré sa žalovaný odvoláva nie je v žiadnom prípade spôsobilé považovať za

oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Žalovaný neeviduje voči žalobcovi splnenie
si oznamovacej povinnosti ani v súvislosti s tvrdením žalobcu, že si svoju oznamovaciu povinnosť
splnil a oznámenie odoslal žalovanému zásielkou dňa 02.07.2014 spolu s faktúrou č. 140006. Žalovaný
tvrdil, že uvedená zásielka žalobcu adresovaná žalovanému zo dňa 02.07.2014 v žiadnom prípade
neobsahovala oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona o podpore. V jeho podateľni sa všetky

prijaté zásielky evidujú, a to tak, že z ich obsahu je zrejmé, čo sa v nich pri doručení nachádza.
Žalovaný po preverení zásielky doručenej mu žalobcom potvrdil, že obsahom uvedenej zásielky bola
len faktúra č. 140006 spolu s prílohou o údajoch o výrobe a dodávke elektriny v príslušnom mesiaci, na
základe ktorej si žalobca u žalovaného uplatnil vyplatenie podpory za obdobie 06/2014. Do uplynutiazákonom stanovenej lehoty (v tomto prípade 15.08.2014) nebol žalovanému do jeho dispozičnej sféry
zo strany žalobcu doručený žiaden jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o
predpokladanej charakteristike dodávky žalobcu alebo uplatnenie podpory žalobcom. Zásielka zo dňa

13.08.2014 (pod číslom podacieho lístka RR556565395CZ), na ktorú sa žalobca taktiež odvoláva, bola
žalovanému doručená až dňa 18.08.2014. Právo na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. je
právom priznaným hmotnoprávnymi predpismi a každoročná oznamovacia povinnosť nie je procesný
úkon nakoľko sa nevzťahuje k žiadnemu konaniu (úradnému procesu), ale je hmotnoprávnym úkonom,
ktorý musí byť uskutočnený vždy do 15.08. príslušného kalendárneho roka. Právna norma obsiahnutá v

§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore zakotvujúca povinnosť výrobcu, ktorú je tento povinný v zákonom
stanovenej lehote riadne splniť a jej splnenie resp. nesplnenie v zákonom stanovenej lehote má vplyv
na existenciu nároku na uplatnenie práva, t.j. spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva,
a teda predmetná právna norma musí mať povahu normy hmotnoprávnej a rovnako tak aj lehota v
nej obsiahnutá ma povahu lehoty hmotnoprávnej. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre splnenie
oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore je nevyhnuté, aby toto oznámenie

bolo v lehote do 15.08. príslušného kalendárneho roka reálne doručené do dispozičnej sféry žalovaného
a úradu, pričom nestačí len jeho zaslanie na poštovú prepravu. Ako relevantný nie je možné považovať
ani odkaz žalovaného na publikované stanovisko úradu, podľa ktorého úrad povinnosť výrobcu uvedenú
v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore považuje za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie
o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore vrátane predpokladaného

množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15. augusta kalendárneho roka
osobne do podateľne úradu, elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie
odovzdá na poštovú prepravu a vzhľadom na nižšie uvedené tento argument nemôže ako zdôvodnenie
procesnoprávnej povahy dotknutej lehoty obstáť. Podľa názoru žalovaného ani samotný úrad nemá
úmysel prezentovať lehotu ako procesnú a ani vo zverejnenom stanovisku nezaväzuje a ani nemá

právomoc zaväzovať žalovaného aby predmetnú lehotu posudzoval ako procesnú. Úrad ako aj žalovaný
sú povinní predmetnú lehotu posudzovať výlučne v súlade so zákonom o podpore, ktorým sa musia
riadiť tak žalovaný ako aj samotný úrad, pričom ich postavenie pri výklade predmetnej lehoty je v
tomto smere rovnocenné. Ak by ktorýkoľvek z týchto subjektov pristupoval k lehote odlišne od zákonnej
úpravy, nezaväzuje tým druhý subjekt a ani no nemôže zaväzovať na rovnaký postup. Od postupu

jedného z dotknutých subjektov teda za žiadnych okolností nemožno odvodzovať správnosť alebo
nesprávnosť postupu druhého subjektu. Jediným východiskom pre posudzovanie povahy predmetnej
lehoty obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore je zákonná úprava. V súvislosti s uvedeným
upozornil na článok 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadrujúci princíp legality, podľa ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z ústavného

rámca vychádza aj zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon o regulácii
v sieťových odvetviach) upravujúci postavenie a pôsobnosť úradu, ktorý úradu nepriznáva kompetenciu
podávania záväzných výkladov. Výklad zákonov je oprávnený robiť súd svojou rozhodovacou činnosťou,
preto stanovisko úradu ako orgánu oprávneného na podieľanie sa na tvorbe zákonov na úseku regulácie
sieťových odvetví nemôže mať pre ostatných účastníkov trhu s elektrinou a plynom právnu záväznosť.

Nesúhlasil ani s výkladom ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o podpore uvedeným žalobcom. Rozšírenie
znenia § 18e zákona o podpore na sankcie za porušenie povinnosti by totiž vytvorilo dve kategórie
výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej „sankcii“ podliehajú a výrobcovia, ktorí „sankcii“ nepodliehajú,
pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do
prevádzky. Žalovaný sa domnieva, že takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo

v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy.
Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu o podpore je toho právneho názoru, že pre
dané ustanovenie § 18e by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu ,,podmienky podpory“
ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v § 18e zákona o podpore by sa malo vzťahovať
len na § 3 zákona o podpore, čo vyplýva aj z jeho pomenovania ,,Spôsob podpory a podmienky podpory

výroby elektriny.“ V ust. § 4 zákona o podpore sú obsiahnuté práva a povinnosti výrobcov elektriny
s právom na podporu, čo je tiež zrejmé zo samotného názvu uvedeného paragrafu, a na tieto sa
prechodnéustanovenie§18eods.1zákonaopodporenevzťahujeaniejemožnéhonaňanisvojvoľným
extenzívnym výkladom aplikovať. Podľa názoru žalovaného v prospech tohto užšieho a systematického
výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému zákon o podpore dáva konkrétne práva a ukladá

povinnosti, už spĺňa podmienky podľa ust. § 3 zákona, teda má právo na podporu. Z gramatickej
formulácie ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu
ako takú - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť právo na podporu ako dôsledok nesplnenia
povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 zákona podľa názoru žalovaného v 1.rade nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto
právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si právo na podporu na nasledujúci
rok je tak len určitou sankciou za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom s tým, že podmienky

podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté. V nadväznosti na uvedené zdôraznil rozdiel
medzi právom na podporu a možnosťou na úspešné každoročné uplatnenie si existujúceho práva na
podporu, ku ktorého úspešnosti musí byť zo strany výrobcu elektriny preukázané dodržiavanie a riadne
plnenie všetkých zákonom zakotvených povinností, ktoré musia byť z dôvodu zamedzenia diskriminácii
a neoprávnenému zvýhodňovaniu niektorej skupiny oprávnených subjektov, pre všetkých výrobcov

elektriny s právom podporu rovnaké. Navyše novela zákona o podpore okrem spomínaného doplnenia
ust. § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení v § 3 zákona o podpore. Žalovaný
preto zastáva názor, že práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v ust.
§ 3 zákona vznikla potreba riešiť problematiku retroaktivity takto zmenených a doplnených podmienok
podpory prostredníctvom prechodného ustanovenia zákona o podpore. Upozornil na skutočnosť, že
povinnosti výrobcu elektriny zakotvené v § 4 ods. 2 zákona o podpore, vrátane notifikačnej povinnosti

výrobcu elektriny zakotvenej v písmene b) a písmene c) uvedeného zákonného ustanovenia, sa v znení
zákona o podpore nachádzali už pred prijatím predmetnej novely, a to konkrétne od 01.01.2010 a od
tohto dátumu ich boli všetci výrobcovia elektriny s právom na podporu, vrátane žalobcu, povinní riadne
plniť. Novela zákona o podpore č. 382/2013 Z.z. nadobudla platnosť dňa 20.11.2013 a účinnosť dňa
01.01.2014, pričom lehota na splnenie zákonom stanovených povinností výrobcov elektriny s právom

na podporu obsiahnutých v § 4 odseku 2 zákona o podpore uplynula až dňa 15.08.2014, z čoho je
zrejmé, že žalobca mal pred samotným nadobudnutím účinnosti predmetnej novely zákona o podpore
a obzvlášť pred uplynutím lehoty na splnenie svojich zákonom stanovených povinností, dostatok času
na oboznámenie sa so svojimi zákonom stanovenými povinnosťami a rovnako tak s následkom ich
nesplnenia predpokladaným v § 4 odseku 3 zákona o podpore a taktiež mal dostatok času na ich

splnenie. V nadväzností na uvedené si zdôraznil všeobecne platnú a rokmi aplikovanú zásadu, že
„neznalosť zákona neospravedlňuje“, podstata je obsiahnutá v zákone č. 1/1993 Z.z., ktorý v ust. § 2
zakotvuje, že ,,o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia
sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov je nevyvrátiteľná.“ V súlade s citovanou zákonnou zásadou sa od výrobcov elektriny

očakáva, že budú poznať svoje zákonom stanovené práva a povinnosti vrátane prípadných následkov
ich nesplnenia a že zlučiteľnosť svojho správania s právnymi predpismi upravujúcimi práva a povinnosti
subjektov na úseku energetiky, posúdia na vlastnú zodpovednosť. Výrobcovia elektriny tým v zásade
sami nesú riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu a neplnenia niektorej zo svojich
zákonom stanovených povinností. Na základe uvedeného mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný a

navrhol žalobu zamietnuť.

4.Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne, nezákonne, svojvoľne a diskriminačne vyhodnotil
otázku splnenia, resp. nesplnenia povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.
Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej doručenie cenového rozhodnutia URSO

elektronickou poštou žalobcu zo dňa 05.02.2014 nie je možné považovať za splnenie oznamovacej
povinnosti podľa zákona o podpore. Mal za to, že cenové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore a žalovaný potvrdil, že cenové rozhodnutie mu bolo
doručené. Uviedol, že ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore neustanovuje pre splnenie tam uvedenej
oznamovacej povinnosti žiadnu osobitnú formu, z čoho vyplýva, že oznámenie je možné vykonať tak

písomne, ústne ako aj konkludentne. Je zrejmé, že žalobca zaslal žalovanému cenové rozhodnutie, aby
ním deklaroval svoj zámer poberať podporu v zmysle zákona o podpore a aby preukázal žalovanému
splnenie všetkých predpokladov pre jej čerpanie. Doručením cenového rozhodnutia žalovaný bez
akýchkoľvek pochybností musel nadobudnúť vedomosť o tom, že (i) žalobca má nárok na podporu podľa
ustanovenia § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore, že (ii) má zámer túto podporu v roku 2015 čerpať

(t.j. uplatňuje si nárok na podporuj a že (iii) predpokladané množstvo vyrobenej elektriny predstavuje
961,4 MWh/rok, pričom po odpočítaní vlastnej spotreby je predpokladané množstvo elektriny, na ktoré
sa uplatní doplatok 958,9 MWh/rok (ako vyplýva z obsahu cenového rozhodnutia na jeho 2. strane).
Doručeniecenovéhorozhodnutiažalovanémutotižžiadnyinýakovyššieuvedenývýznammaťnemohlo.
Iba sotva môže žalovaný tvrdiť, že doručením cenového rozhodnutia od žalobcu mohol nadobudnúť

opačné presvedčenie, a to že si žalobca na od žalobcu mohol nadobudnúť opačné presvedčenie, a
to že si žalobca na rok 2015 nechce uplatniť podporu podľa § 4 odsek 1 písm. c) zákona o podpore.
Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na výpis z knihy došlej pošty, v ktorej sa nenachádza konštatovanie
o doručení oznámenia podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o podpore, uviedol, že tento dôkaz nieje spôsobilý preukázať nepravdivé tvrdenie žalovaného, že mu oznámenie podľa § 4 odsek 2 písm.
c ) zákona o podpore nebolo doručené. Žalovaný toto svoje tvrdenie navyše sám vyvrátil, keď v
prílohe svojho podania predložil nielen faktúru č. 140006 zo dňa 02.07.2014, ale aj dokument s

názvom ,,Údaje o výrobe a dodávke elektriny“. O tomto dokumente sa totiž kniha došlej pošty nijak
nezmieňuje. Z uvedeného vyplýva, že evidencia pošty u žalobcu nezodpovedá skutočnému obsahu
doručených zásielok. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, podľa ktorého za splnenie oznamovacej
povinnosti nie je možné považovať ani doručenie listu žalobcu zo dňa 13.08.2014, pričom poukázal na
ustanovenie § 17 odsek 1 zákona o podpore, ktorý upravuje podpornú aplikáciu ustanovení zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na konanie podľa zákona o podpore, na ustanovenie
§ 27 odsek 3 Správneho poriadku, podľa ktorého cit.: „Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá
na poštovú prepravu.“, na stanovisko URSO zverejnené na jeho webovom sídle www.urso.sk , ktoré už bolo vyššie uvedené. Ako žalobca uviedol už vo svojej žalobe, oznámenie
zo dňa 13.08.2014 adresované žalovanému, zasielal žalovanému na poštovú prepravu v totožný deň

ako oznámenie adresované URSO. URSO považuje oznámenie žalobcu podľa § 4 odsek 2 písm.
c) zákona o podpore za včas doručené. Žalovaný naopak tvrdí, že žalobca lehotu uvedenú v § 4
ods. 2 písm. c) zákona o podpore zmeškal, odôvodňujúc svoj názor tým, že tam uvedená lehota je
vo vzťahu k nemu ako subjektu súkromného lehotou hmotnoprávnou. Tvrdenie žalovaného je tak v
príkrom rozpore so stanoviskom URSO, ktoré uvedenú lehotu označilo za procesnú, a zároveň nemá

žiadnu oporu v ustanoveniach zákona o podpore, ktoré vôbec neobsahuje žalovaným prezentovanú
úpravu o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty a dokonca ani odkaz na iný právny predpis,
o ktorý by bolo možné právny názor žalovaného oprieť. Je totiž zrejmé, že jedna a tá istá lehota v
právnom predpise nemôže byť zároveň lehotou procesnou a zároveň lehotou hmotnoprávnou a aj keď
je žalovaný subjektom súkromného práva, vo veci ide o splnenie povinnosti verejnoprávneho charakteru

vo verejnoprávnom vzťahu žalobcu a žalovaného, priamo regulovaného predpisom verejného práva
- zákonom o podpore. Mal za to, že činnosť žalovaného je v celom rozsahu regulovaná zákonom a
rozhodnutiami URSO, pričom aj taký dokument, akým je prevádzkový poriadok žalovaného, podlieha
schváleniu URSO. Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že k odoslaniu vyššie uvedených oznámení žalobcu
(žalovanému a URSO) došlo spoločne s obdobnými oznámeniami, ktoré odoslali iní výrobcovia elektriny,

v danom prípade personálne spriaznení so žalobcom (spoločnosti EL-INSTA SLOVAKIA, s.r.o. a
IPDG, s.r.o.) inému slovenskému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy - spoločnosti Západoslovenská
distribučná, a.s., ktorá v totožný deň zaslané oznámenia u týchto výrobcov akceptovala. Dodal, že
disponuje informáciou od troch iných výrobcov elektriny (spoločností EcoPlan 1 s.r.o., EcoPlan 4 s.r.o.,
EcoPlan 5 s.r.o.), ktorí obdobne ako žalobca doručili oznámenie podľa § 4 odsek 2 písm. c) zákona o

podpore žalovanému prostredníctvom pošty až dňa 18.08.2014 (obdobne s dátumom odoslania pred
dňom 15.08.2014), avšak žalovaný ich oznamovaciu povinnosť paradoxne (na rozdiel od žalobcu)
považuje za splnenú. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva nielen svojvôľa žalovaného pri výklade
ustanovení zákona o podpore, ale tiež selektívny prístup žalovaného, ktorý v rovnakej situácii postupuje
k rôznym výrobcom elektriny nerovnako, vo vzťahu k žalobcovi diskriminačne. Uvedené preukazuje

skutočnosť,žežalovanývočispoločnostiamEcoPlan1s.r.o.,EcoPlan4s.r.o.,EcoPlan5s.r.o.považoval
lehotu uvedenú v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore za procesnú, nakoľko u nich splnenie ich
oznamovacej povinnosti akceptoval, a to napriek tomu, že ich oznámenia boli doručené žalovanému
v totožný deň ako oznámenie od žalobcu. Žalobca dôvodí existenciu svojho práva na podporu okrem
iných aj tým, že z dôvodu intertemporálneho ustanovenia § 18e odsek 1 zákona o podpore v znení

účinnom od 01.01.2014 sa na neho novelizované ustanovenie § 4 odsek 3 zákona o podpore v
znení účinnom od 01.01.2014 nevzťahuje a že jeho zariadenie na výrobu elektriny normatívne naďalej
podlieha ustanoveniu § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013. Uvedené je
dané skutočnosťou, že zariadenie žalobcu na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky pred dňom
01.01.2014. Sporným medzi stranami je, či ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o podpore v znení

účinnom od 01.01.2014 má na mysli podmienky podpory v širšom zmysle, t.j. všetky podmienky podpory
vyplývajúce z ustanovení zákona o podpore, vrátane negatívnej podmienky uvedenej v § 4 odsek 3
zákona o podpore, alebo len podmienky uvedené v ustanovení § 3 zákona o podpore. Pri výklade
právnych noriem je (nielen) súd povinný postupovať ucelene, vnímajúc nielen vykladanú právnu normu
osamotene, bez ohľadu na ostatný obsah právneho predpisu, v ktorom sa vykladaná norma nachádza.

Zároveň je potrebné vnímať vykladanú normu aj v kontexte celého právneho poriadku, neopomínajúc
pritom v prvom rade predpisy ústavného práva. Uviedol, že pri výklade sporného ustanovenia § 18e
zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014 nie je možné opomenúť ani verejnoprávny charakter
zákona o podpore. Ustanovenie § 18e odsek 1 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014používa vo svojej textácii slovné spojenie ,,podmienky podpory“, pričom zákonodarca bližšie neuvádza,
ktoré konkrétne podmienky podpory má na mysli. Podľa názoru žalobcu je ustanovenie § 18e odsek 1
zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014 potrebné vykladať v tom zmysle, že pre výrobcov

elektriny v zariadeniach uvedených do prevádzky pred 1. januárom 2014 ponecháva zachované všetky
pôvodné podmienky podpory uvedené v zákone o podpore v znení účinnom do 31.12.2013, t.j. nielen tie,
ktoré sú obsahom ustanovenia § 3 zákona o podpore. Uviedol, že výkladom predmetného ustanovenia
nie je možné zistiť takú skutočnosť, ktorá by rozumne a ústavne konformne odôvodňovala taký výklad,
že by podmienky podpory uvedené v iných ustanoveniach ako v § 3 zákona o podpore nemali byť

zachované v pôvodnom znení. Už použitím gramatického (jazykového) výkladu ustanovenia § 18e
odsek 1 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014 je možné dospieť k záveru, že pod
spojením ,,podmienky podpory“ je treba rozumieť všetky podmienky podpory, tak negatívne ako aj
pozitívneformulovanévzákoneopodpore.Malzato,žepokiaľbyzákonodarcachcel,abysazachovanie
podmienok podpory po 31.12.2013 vzťahovalo výlučne na podmienky podpory uvedené v ustanovení
§ 3 zákona o podpore, v ustanovení § 18e ods. 1 zákona o podpore by to explicitne uviedol. K inému

právnemu záveru nie je možné dospieť ani pri nadväzujúcej aplikácii systematického a zužujúceho
výkladu sporného ustanovenia, ktorých sa dovoláva žalovaný. Systematický výklad sa zameriava na
umiestnenie vykladanej právnej normy v texte právneho predpisu (napr. hodnotí sa členenie predpisu
na časti, oddiely a pod.) a na to, aké je postavenie právneho predpisu v prislúchajúcom právnom
odvetví a prípadne aj v celom právnom poriadku. Zo systematického začlenenia § 18e ods. 1 zákona o

podporevzneníúčinnomod01.01.2014,predovšetkýmvšakzozačleneniauvedenejnormyvosobitnom
zákone - novele č. 382/2013 Z.z. nie je možné dospieť k záveru prezentovanému žalovaným. Žalovaný
v skutočnosti neargumentoval systematickým umiestnením § 18e odsek 1 v zákone o podpore, ale
iba označením (nadpisom) § 3 zákona o podpore v znení ,,Spôsob podpory a podmienky podpory
výroby elektriny“, odvodzujúc z uvedeného nadpisu, že výlučne podmienky podpory uvedené v § 3

mal mať zákonodarca na mysli aj v ustanovení § 18e odsek 1 zákona o podpore v znení účinnom
od 01.01.2014. Výklad načrtnutý žalovaným tak nie je výsledkom použitia systematického výkladu, ale
len dôvodením obsahu sporného slovného spojenia „podmienky podpory“ poukazom na nadpis § 3
zákona o podpore. Avšak ani s touto argumentáciou žalovaného nie je možné súhlasiť. Autentický výklad
(niekedy nepresne nazývaný aj legálny), t.j. všeobecne záväzný výklad právnych pojmov použitých v

právnom predpise, podáva priamo tvorca právneho predpisu, v posudzovanom prípade zákonodarca.
Nejde teda o výklad v pravom zmysle slova, ale o legislatívnu precizáciu pojmov a slovných spojení
použitých v právnom predpise. Takýto výklad sa nachádza aj v ustanovení § 2 zákona o podpore, pričom
medzitamvykladanýmiprávnymipojmami,resp.slovnýmispojeniami,saspojenie,,podmienkypodpory“
nenachádza. Zákonodarca tak zjavne nemal v úmysle poskytnúť autentický výklad spojenia ,,podmienky

podpory“ a uvedené nie je možné dôvodiť ani z rámcového označenia (nadpisu) § 3 zákona o podpore
ako tvrdí žalovaný. Napriek tomu, že ustanovenie § 3 zákona o podpore je označené nadpisom ,,Spôsob
podpory a podmienky podpory výroby elektriny“, z ostatného textu zákona o podpore jednoznačne
vyplýva,že§3zákonaopodporeniejejedinýmustanovenímupravujúcimpodmienkypodpory(súmedzi
nimi aj napr. ustanovenia § 4, 5, 6 zákona o podpore). Pokiaľ ide o zužujúci výklad spojenia ,,podmienky

podpory“, žalovaný argumentoval tým, že ustanovenie § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom
od 01.01,2014 neupravuje zánik podpory, ale len dočasnú nemožnosť jej uplatnenia, preto ustanovenie
§ 4 odsek 3 zákona o podpore nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp.
zánik práva na podporu. K tvrdeniam žalovaného nesúhlasne uviedol, že vychádzajúc z dikcie § 4 odsek
3 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014, toto ustanovenie explicitne odníma výrobcovi

elektriny možnosť uplatniť si právo na podporu podľa § 4 odsek 1 písm. b) a c) zákona o podpore
na nasledujúci kalendárny rok v prípade nesplnenia povinnosti uvedenej v ustanovení § 4 odsek 2
písm. c) zákona o podpore. Zákonodarca tu v súvislosti s odňatím možnosti uplatniť si právo na
podporu používa formuláciu ,,nemôže si uplatniť právo“. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ sa nositeľovi
práva priamo zákonom odníme možnosť jeho uplatnenia, právo samotné tým stráca svoj zmysel a

podstatu, pričom nemá povahu ani len naturálnej obligácie (ako napr. pri premlčaní, kedy si veriteľ
naturálnej obligácie právo uplatniť môže, a to aj v súdnom konaní, avšak súd mu ho neprizná len
na námietku premlčania dlžníka, resp. aj bez námietky v spore zo spotrebiteľského úveru). Zákon tu
totiž výslovne zakazuje výrobcovi elektriny uplatniť si právo (na podporu), t.j. zakazuje mu vykonať
ho, neobmedzujúc sa pritom len na súdny alebo len na mimosúdny výkon (napr. vystavenie faktúry,

zaslanie výzvy na zaplatenie, započítanie a pod.). Pokiaľ je teda akékoľvek uplatnenie (výkon) práva v
rozpore so zákonom, z povahy veci nemôže ísť o právo, ale o ,,neprávo“, pretože právo v subjektívnom
zmysle pre svoju existenciu vždy vyžaduje súladnosť s právom v zmysle objektívnom. S poukazom
na uvedené žalobca konštatuje, že ustanovenie § 4 odsek 3 zákona o podpore je potrebné vykladaťako negatívnu podmienku nároku na podporu, ktorá ak nastane, právo na podporu na nasledujúci
kalendárny rok nejestvuje, t.j. zanikne. Argumentácia žalovaného, že aj právo bez obsahu a možnosti
uplatnenia je naďalej právom v akejsi latentnej forme, je preto nezmyselná. Pri výklade ustanovenia

§ 18e odsek 1 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014 je potrebné v neposlednom rade
prihliadať aj na verejnoprávny charakter tohto právneho predpisu. Žalobca upriamuje pozornosť súdu na
všeobecne akceptované výkladové pravidlo verejnoprávnych noriem ,,in dubio mitius“, resp. „in dubio
pro libertate“, teda voľne vyjadrené, v pochybnostiach miernejšie a v prospech jednotlivca. Ide o tézu
majúcu pôvod v článku 4 odsek 4 Listiny základných práv a slobôd (cit.: „Pri používaní ustanovení o

medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno
zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené“), resp. v článku 13 odsek 4 Ústavy Slovenskej
republiky (cit.: „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu o zmysel.
Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ“), v tejto súvislosti žalobca poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008, či nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 666/02 zo dňa 15.12.2003. Výkladový význam zásady in dubio mitius spočíva

vtom, že pokiaľ existujú vo verejnom práve dva porovnateľné právne výklady určitého ustanovenia, mal
by súd vždy zvoliť ten, ktorý je priaznivejší voči jednotlivcovi. Podľa názoru žalobcu, nie je dôvod sa
pri výklade sporného ustanovenia § 18e odsek 1 zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014
od vyššie uvedenej zásady odchýliť. Žalobca nadobudol právo na podporu, ktoré je v širšom zmysle
potrebné chápať ako ústavou garantované právo vlastniť majetok (článok 11 Listiny základných práv a

slobôd, článok 20 Ústavy Slovenskej republiky), a to za podmienok vymedzených zákonom o podpore
účinným do 31.12.2013. Výklad ustanovenia § 18e zákona o podpore v znení účinnom od 01.01.2014,
ktorého sa domáha žalovaný, by mohol predstavovať výrazný zásah do takto žalobcom nadobudnutého
práva na podporu, a to v smere jeho straty na obdobie jedného kalendárneho roka. Preto je namieste
vykladať § 18e zákona o podpore aj skrz ústavných limitov uvedených v článku 4 odsek 4 Listiny

základných práv a slobôd, resp. v článku 13 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. posúdiť, či by
aplikácia tejto normy v smere, ktorého sa domáha žalovaný, sledovala novelou ustanovený cieľ. Cieľ,
resp. účel novelizovaného ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore, z obsahu novely nevyplýva.
Tento účel nevyplýva ani z dôvodovej správy k zákonu o podpore. Žalovaný tvrdí, že účelom novely
bolo údajne zabezpečenie včasnej predikcie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, na podklade

ktorej Úrad pre reguláciu sieťových odvetví každoročne prideľuje žalovanému prostriedky určené na
podporuvýrobyelektriny.Žalobcavšakuvádza,ženovelizovanýmznením§4odsek3zákonaopodpore
sa predikcia výroby elektriny žiadnym spôsobom neposilňuje, nakoľko údaje o predikcii sú Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví známe z cenových rozhodnutí, ktoré sám výrobcom elektriny vydáva, pričom
práve na základe predpokladanej ročnej výroby elektriny Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určuje

pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku na niekoľko rokov dopredu, v prípade žalobcu na obdobie
rokov 2014 až 2026. Podľa názoru žalobcu tak nie je možné považovať za ústavne konformný taký
výklad ustanovenia § 18e zákona o podpore, podľa ktorého by podmienky podpory uvedené v iných
ustanoveniach ako § 3 zákona o podpore nemali byť pre žalobcu zachované v pôvodnom znení, a to
vrátane ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o podpore v znení účinnom do 31.12.2013. Poukázal tiež na

rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 30Cb/82/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 3Cob/96/2016 v podobnej veci.

5.Žalovaný v ďalšom nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého nepridelenie finančných prostriedkov
žalovanému zo strany URSO za účelom úhrady podpory vo forme doplatku je spôsobené zavinením

žalovaného. Žalovaný tvrdil, že konal plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Podmienkou vzniku
nároku žalobcu na podporu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore pre nasledujúci
kalendárny rok je splnenie povinnosti žalobcu voči žalovanému a Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore. Žalobca si však v dôsledku vlastnej
nedbanlivosti uvedenú zákonom stanovenú povinnosť nesplnil včas. Povinnosti žalobcu ako výrobcu

elektriny zakotvené v § 4 ods. 2 zákona o podpore vrátane notifikačnej povinnosti žalobcu ako
výrobcu elektriny zakotvenej v písmene b) a písmene c) uvedeného zákonného ustanovenia, sa v
znení zákona nachádzali už pred prijatím predmetnej novely zákona o podpore. Uviedol, že tieto
legislatívno-administratívne povinnosti výrobcov elektriny zakotvené v § 4 odseku 2 zákona o podpore
sú nevyhnutným predpokladom pre správne nastavenie a následné fungovanie systému podpory a

výpočet regulovaných položiek, povinnosti nie sú nové a výrobcovia elektriny s právom na podporu mali
povinnosť ich dodržiavať aj v minulosti. Novela zákona o OZE č. 382/2013 Z.z. nadobudla platnosť
dňa 20.11.2013 a účinnosť dňa 01.01.2014, pričom lehota na splnenie zákonom stanovených povinností
výrobcov elektriny s právom na podporu obsiahnutých v § 4 odseku 2 zákona o OZE uplynula až dňa15.08.2014, z čoho je zrejmé, že žalobca mal pred samotným nadobudnutím účinnosti predmetnej
novely zákona a obzvlášť pred uplynutím lehoty na splnenie svojich zákonom stanovených povinností,
dostatok času na oboznámenie sa so svojimi zákonom stanovenými povinnosťami a rovnako tak s

následkom ich nesplnenia predpokladaným v § 4 odseku 3 zákona o OZE a taktiež mal dostatok času
na ich splnenie. Podotkol, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich
práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou, sú predvídaví a predchádzajú možnému
vzniku problémov súvisiacich s prípadným nesplnením si svojich zákonných povinností. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011. Žalobca si riadne a včas

nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, t.j.
povinnosť omámiť žalovanému uplatnenie podpory podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona
o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015, do 15.08.2014, čím
vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa zákona
o podpore. Poukázal aj na všeobecne platnú zásadu, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ktorej
podstata je obsiahnutá v zákone č. 400/2015 Z.z. (v čase lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti

§ 2 zák. č. 1/1993 Z.z.). Aplikáciu uvedeného princípu potvrdzuje aj Ústavný súd SR v uznesení
sp. zn. III. ÚS 21/07. Žalobcovi bol zo strany zákonodarcu poskytnutý dostatočný časový priestor na
splnenie oznamovacej povinnosti. Poukázal aj na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
bol žalobca povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám ako aj na ust. § 384 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého bol žalobca povinný urobiť všetky opatrenia potrebné na odvrátenie alebo

zmiernenie hroziacej škody. Mal za to, že k strate nároku žalobcu na uplatnenie si podpory ako aj
prípadnej škode s tým súvisiacej došlo výlučne z dôvodu nesplnenia si povinnosti zakotvenej v zákone
o podpore žalobcom. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého si tento splnil oznamovaciu
povinnosť zaslaním schváleného cenového rozhodnutia URSO žalovanému, pretože je to v rozpore s
ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore a to najmä s akcentom na pravidelnosť vykonávania týchto

oznámení. O charaktere pravidelnosti plnenia povinnosti výrobcu elektriny v zmysle § 4 ods. 2 písm.
c) zákona o podpore svedčí aj právny následok nastupujúci v prípade jej nesplnenia v zmysle § 4
ods. 3 zákona o podpore, ktorý nezakotvuje absolútnu stratu nároku žalobcu na uplatnenie podpory v
prípade nesplnenia predmetnej oznamovacej povinnosti, aká by nepochybne bola logickým následkom
nesplnenia jednorazovej oznamovacej povinnosti, ale len stratu nároku na uplatnenie podpory na

najbližší nasledujúci kalendárny rok, ktorého sa údaje obsiahnuté v predmetnom oznámení mali tykať.
Z uvedeného je zrejmé, že ak si žalobca v nasledujúcom kalendárnom roku predmetnú oznamovaciu
povinnosť riadne splní a si ju plniť opakovane každoročne, bude trvať aj jeho nárok na uplatnenie práva
na podporu. Zároveň je potrebné, aby oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore ako
jednostranný adresovaný právny úkon obsahovalo základné náležitosti nevyhnutné na jeho platnosť,

a to náležitosti vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú. Vzhľadom k
uvedenému nie je možné obchádzať splnenie si zákonom stanovenej oznamovacej povinnosti odkazom
na rôzne iné dokumenty, ktoré má či už žalovaný alebo URSO k dispozícii z iného právneho dôvodu resp.
z dôvodu plnenia inej zákonom stanovenej povinnosti. Cenové rozhodnutie URSO bolo žalovanému
doručené dňa 05.02.2014, t.j. v čase kedy žalovaný ešte nemohol mať vedomosť o tom, či si žalobca

svoje ostatné zákonom stanovené povinnosti riadne splní alebo nie. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že
tento si svoju oznamovaciu povinnosť splnil podaním v zásielke, v ktorej bola obsiahnutá faktúra č.
140006 zo dňa 02.07.2014. Predmetná zásielka zo dňa 02.07.2014 obsahovala len faktúru č. 140006
spolu s prílohou o údajoch o výrobe a dodávke elektriny v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorou
si žalobca uplatnil podporu za mesiac 6/2014. Tvrdil, že jeho podateľňa funguje správne a zápisy v

nej obsiahnuté zodpovedajú skutočnému obsahu doručených zásielok. Poukázal však aj na to, že
dôkazné bremeno pri preukazovaní obsahu zásielky znáša žalobca, pričom mal za to, že zo žiadneho
žalobcom predloženého dôkazu nevyplýva, že by obsahom predmetnej zásielky mal byť dokument,
ktorého obsahom by bola predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny žalobcu
na rok 2015 alebo uplatnenie podpory žalobcom v roku 2015. Mal za to, že nepreukázané tvrdenie

žalobcu o odoslaní zásielky a jej obsahu nepreukazuje obsah odosielanej zásielky. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalobcu o splnení oznamovacej povinnosti zásielkou zo dňa 13.08.2014 doručenou žalovanému dňa
18.08.2014uviedol,ženázoržalobcu,podľaktoréhosalehotanasplnenietejtopovinnostimápovažovať
za procesnoprávnu, nie je správny. Tvrdil, že lehota je hmotnoprávna. Uviedol, že v danom prípade
nie je možné použiť ustanovenia správneho poriadku. Pôsobnosť správneho poriadku nie je možné

rozšíriť na hmotnoprávne normy. Ustanovenia obsiahnuté v § 4 zákona o podpore neobsahujú úpravu
konania, ale výlučne úpravu práv a povinností výrobcov elektriny. Neplatnosť uplatnenia si podpory
nastáva priamo zo zákona a nie v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu alebo prevádzkovateľa
distribučnej sústavy a nenastáva ani ako výsledok žiadneho konania. V danom prípade nie je naplnenýani základný predpoklad správneho konania, a to jeho začatie. Správne konanie tiež predpokladá
okrem vymedzenia momentu svojho začiatku, svoje zavŕšenie určitým individuálnym správnym aktom,
ktorým sa predpísaným procesným postupom autoritatívne zasahuje do právnej situácie konkrétnych

fyzických alebo právnických osôb a obsahom ktorého je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej
situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí oprávnenia, čo v prípade uplatňovania
nároku na podporu a poskytovania podpory zákon o podpore nepredpokladá. K zániku práva na
úspešné uplatnenie nároku výrobcu elektriny na podporu vo forme doplatku na najbližší kalendárny
rok v dôsledku nesplnenia si zákonom stanovenej notifikačnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c)

zákona o podpore dochádza ex lege, priamo zo zákona akonáhle nastanú skutočnosti predpokladané
v dispozícii právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 3 zákona o podpore. Nesúhlasil ani s
publikovaným stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vo vzťahu k posúdeniu predmetnej
otázky. Tvrdil, že toto stanovisko nie je pre žalovaného záväzné. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, ako aj na stanovisko Krajského súdu v Trnave uvedené v rozsudku sp. zn. 24CoPr/2/2014 zo
dňa 30.04.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/433/2009. Mal za to, že povinnosti

zakotvené v § 4 ods. 2 zákona o podpore sú hmotnoprávnymi povinnosťami. V prípade ak si žalobca
nesplní hmotnoprávnu oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore a v
zákonom stanovenej lehote neoznámi, či si bude právo na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku
uplatňovať a v akom rozsahu, jeho nárok na uplatnenie podpory na nasledujúci kalendárny rok zanikne.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca zákonom stanovenú lehotu zmeškal. Poukázal tiež na analogickú

úpravu v zák. č. 503/2003 Z.z., zák. č. 282/1993 Zb., zák. č. 161/2005 Z.z. a zák. č. 229/1991 Zb.,
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 10/2008 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
206/09, ako aj na ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce, v ktorých sú obsiahnuté
hmotnoprávne prekluzívne lehoty (lehota na podanie odporovacej žaloby, lehota na prijatie návrhu na
využitiepredkupnéhopráva,zánikpoistenia).Uviedol,žejeakciovouspoločnosťouzaloženouzaúčelom

podnikania, pričom jeho postavenie pri výkone činnosti súvisiacej s distribúciou elektriny mu nepriznáva
oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, nemá teda postavenie
orgánu štátnej správy na úseku energetiky. Právny vzťah medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy
a výrobcom elektriny je výlučne súkromnoprávnym záväzkovým obchodnoprávnym vzťahom založeným
Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, uzatvorenou medzi tromi

podnikateľskými subjektmi, ktorá zakotvuje pre všetky zmluvné strany určité práva a povinnosti a v
rámci ktorej majú všetky zmluvné strany rovné postavenie, v dôsledku čoho v danom právnom vzťahu
úplne absentuje prvok nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je charakteristický pre právne vzťahy medzi
orgánmi verejnej správy a fyzickými alebo právnickými osobami, v ktorých je orgánom verejnej správy
priznané oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach dotknutých fyzických alebo právnických

osôb. Žalovaný má rovnako ako žalobca postavenie súkromného subjektu, z čoho je zrejmé, že vzťah
medzi uvedenými subjektmi je vzťahom súkromnoprávnym. Pričom pre súkromnoprávne vzťahy medzi
dvoma súkromnými subjektmi je charakteristické plynutie hmotnoprávnych lehôt pre uskutočňovanie
jednostranných resp. dvojstranných adresných právnych úkonov. Všeobecnou požiadavkou toho, aby
bolo v hmotnom práve možné určitú písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu

možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za
doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s
obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. V
zmysle uvedeného teda na splnenie spornej lehoty obsiahnutej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore
je nevyhnutné, aby jednostranný právny úkon obsahovo predstavujúci oznámenie o predpokladanej

charakteristike dodávky žalobcu a uplatnení podpory žalobcom na nasledujúci kalendárny rok bolo v
posledný deň zákonnej lehoty doručené do dispozičnej sféry žalovaného. Skutočnosť, že spoločnosť
Západoslovenská distribučná, a.s. zvolila v prípade niektorých výrobcov elektriny odlišný postup ako
žalovaný, neznamená, že takto zvolený postup je správny a je v súlade s účelom a výkladom dotknutých
právnych noriem. Uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že by žalovaný mal v porovnaní s

inými výrobcami elektriny v obdobnej pozícii postupovať inak, ako voči žalobcovi. V prípade dotknutých
výrobcov elektriny bola zásielka v posledný deň lehoty, t.j. 15.08.2014 uložená na dodávacej pošte
žalovaného, zatiaľ čo v prípade žalobcu bola predmetná zásielka v posledný deň lehoty ešte len v
procese spracovania a na dodacej pošte žalovaného bola uložená až dňa 16.08.2014, t.j. deň po
uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Uviedol, že všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo

v hmotnom práve možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa
s touto oboznámiť. Žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej zásielky
najskôr dňom jej uloženia na dodacej pošte žalovaného. Vo vzťahu k ust. § 18e ods. 1 zákona o podpore
uviedol, že toto ustanovenie sa vzťahuje na aplikovanie podmienok podpory výroby elektriny, a tieto súupravené v § 3 zákona o podpore, čo vyplýva už z jeho pomenovania. V ust. § 4 zákona o podpore
sú obsiahnuté niektoré práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu, čo je zrejmé zo
samotného názvu uvedeného paragrafu, a na tieto sa prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o

podpore nevzťahuje a nie je možné ho naň ani svojvoľným extenzívnym výkladom aplikovať. Opätovne
poukázal na rozdiel medzi právom na podporu a možnosťou na úspešné každoročné uplatnenie si
existujúceho práva na podporu. Z gramatickej formulácie § 4 ods. 3 zákona o podpore je zrejmé,
že sa nejedná o zánik práva na podporu, ale naopak, o dočasnú nemožnosť uplatniť si nárok na
podporu ako dôsledok nesplnenia zákonom požadovanej povinnosti. V súvislosti s argumentáciou

žalobcu vo vzťahu k zásade právnej istoty, nevyhnutnosťou stability podmienok, za ktorých je podpora
zo strany štátu poskytovaná žalovaný poukázal na to, že stabilita neznamená nemennosť práva
a stagnáciu akejkoľvek regulácie. Predmetnou novelou nedošlo k zásahu do nadobudnutých práv,
pretože žalobcovi právo nezaniklo, ale v dôsledku svojej nedbanlivosti nenadobudol žiadne nároky z
neho vyplývajúce. K strate podpory nedošlo priamo nadobudnutím účinnosti predmetného zákonného
ustanovenia, ale došlo k tomu výlučne z dôvodu nedbanlivosti žalobcu, ktorý bol povinný plniť svoje

zákonom stanovené povinnosti. Vo vzťahu k ochrane majetku žalobcu žalovaný poukázal na viaceré
rozhodnutia medzinárodných súdov, tribunálov a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa
ktorých vlády v rámci realizácie výkonnej moci sú v reakcii na meniace sa ekonomické podmienky,
oprávnené meniť zákony a opatrenia, za účelom úpravy užívania majetku v súlade so všeobecným
záujmom a zabezpečením platenia daní a iných poplatkov a pokút. Poukázal aj na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. júna 2016, podľa ktorého aj v podmienkach trhovej ekonomiky je
odôvodnená intervencia štátu do odvetvia energetiky vzhľadom na jeho špecifické črty. Ústavný súd v
predmetnom náleze okrem iného uviedol, že „...takáto podpora zo strany štátu nie je výrobcom elektriny
garantovaná žiadnym z ústavných práv...“, výrobcovia elektriny „...nemôžu očakávať, že sa podmienky
ich pôsobenia na trhu v rámci regulovaného odvetvia nebudú meniť resp. že nebudú prijaté nové právne

predpisy, ktoré do budúcna zavedú nové podmienky podnikania v danom regulovanom odvetví.“

6.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Rozhodnutie úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013 o
schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026, Zmluvu o dodávke

elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku Číslo zmluvy PDS: OZE_252_2011_15, Číslo
zmluvy VSE: OZE_252_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014 (uzavretú medzi žalobcom ako výrobcom,
žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a spoločnosťou Východoslovenská energetika
a.s.,Mlynská31,04291 Košice,IČO:44483767,akoodberateľom),Listžalovanéhozodňa15.12.2014
adresovaný žalobcovi - Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015,

List žalovaného zo dňa 19.02.2015 adresovaný žalobcovi - Vrátenie faktúry č. 111150001, Faktúru
č. 150001 (111150001) zo dňa 04.02.2015 splatnú 18.02.2015 na sumu 8 689,19 EUR (vystavenú v
zmysle zmluvy OZE_252_2011, za dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja energie “FVE
Markušovce 1“ - za 1/2015), Oznámenie - „Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej
elektriny v roku 2015 a Oznámenie o uplatnení podpory“ zo dňa 13.08.2014, Podacie potvrdenie z

Českej pošty, s.p. o podaní zásielky zo dňa 14.08.2014 adresovanej žalovanému, Výtlačok stanoviska
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k doručovaniu oznámení o uplatnení podpory (z webovej
stránky URSO - www.urso.gov.sk ), e-mail zo dňa 05.02.2014 o doručení
cenového rozhodnutia URSO žalovanému vydaného pre žalobcu, e-mail žalovaného zo dňa 05.02.2014
potvrdzujúci doručenie cenového rozhodnutia, List žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 02.07.2014

- Oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 a o predpokladanom množstve dodanej elektriny, List
spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. adresovaný spoločnosti EL-INSTA SLOVAKIA, s.r.o.
zo dňa 05.02.2015, List spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. adresovaný spoločnosti IPDG,
s.r.o. zo dňa 05.02.2015, „doklad o sledovaní doporučenej zásielky“, zoznam výrobcov elektriny,
ktorý si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona o podpore, uverejnený Úradom pre reguláciu sieťových

odvetví, „podací stvrzenku“ o podaní zásielky č. 556565395CZ dňa 14.08.2014, doklad o podaní
zásielky č. 556565395CZ a Servisnú zmluvu č. 6778S zo dňa 01.07.2014 (vrátane prílohy) uzavretú
medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou EL-INSTA ENERGO s.r.o., v zmysle ktorej
menovaná spoločnosť vykonávala pre žalobcu technický aj netechnický servis v súvislosti s prevádzkou
fotovoltaickej elektrárne (vrátane kompletnej poštovej agendy).

7.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné
dôkazy: Rozhodnutie URSO zo dňa 04.06.2007, Rozhodnutie URSO zo dňa 11.05.2009, Rozhodnutie
URSO zo dňa 06.06.2011, výpis z poštovej knihy so záznamom o doručení faktúry žalobcu č. 140006,faktúru žalobcu č. 140006 zo dňa 02.07.2014 splatnú 16.07.2014 na sumu 55 488,80 EUR spolu s
údajmi o výrobe a dodávke elektriny, kópiu obálky od odosielateľa EL-INSTA ENERGO s.r.o. s došlou
pečiatkou žalovaného zo dňa 18.08.2014 (v ktorej podľa žalovaného bolo mu doručené oznámenie

žalobcu o predpokladanej ročnej charakteristike dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a oznámenie
o uplatnení podpory zo dňa 13.08.2014), Oznámenie - „Predpokladaná ročná charakteristika dodávky
vyrobenej elektriny v roku 2015 a Oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015“ zo dňa 13.08.2014 s
pečiatkou žalovaného potvrdzujúcou jeho doručenie dňa 18.08.2014, výpis z poštovej knihy žalobcu -
vzory rôznych zápisov,

8.Nie je medzi stranami sporné, že uzatvorili Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku Číslo zmluvy PDS: OZE_252_2011_15, Číslo zmluvy VSE:
OZE_252_2011_15_VSE zo dňa 19.11.2014, že žalovaný v 1. rade listom zo dňa 15.12.2014 oznámil
žalobcovi nemožnosť uplatnenia podpory pre kalendárny rok 2015, že žalobca doručil žalovanému
faktúru č. 150001 (111150001) zo dňa 04.02.2015 splatnú 18.02.2015 na sumu 8 689,19 EUR a že

žalovaný faktúru vrátil žalobcovi.

9.Spornou zostala skutočnosť, či si žalobca riadne a včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť v roku
2014 v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore a či žalobca má nárok na zaplatenie sumy 8
689,19 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 19.02.2015 do zaplatenia.

10.Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4)
2. prístupom do sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b)

odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku
8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje
na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c)
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s

celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou
výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický
podiel plynov vznikajúcich ako
vedľajšíproduktvmetalurgickomvýrobnomprocesevpalivejevyššíako40%.(4)Podporapodľaodseku
1 písm. c) sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení

výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenú
vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným
výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej
elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer
sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení

výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15
MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení
výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15
MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu
vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak

podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu
z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom
nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného
na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov
energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak

podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické
účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v
zariadenínakombinovanúvýrobuscelkovýminštalovanýmvýkonomnad5MW,akpodielobnoviteľných
zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40%
z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým

inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v
metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d)
sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri
zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm.d) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku 1 písm.
b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia
do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia

výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny
s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7)
Rekonštrukcia alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť
technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení
inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu

elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie
zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím
alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia
ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom
biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového
zariadenia len na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh

vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá je vyrobená a) z biomasy, ktorá ako vstupná surovina
pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky na kvalitu
a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej udržateľnosti

podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený
anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje
lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn
z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych odpadov s maximálnym podielom biologicky
rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj

slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom
do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so
zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľnosti. 9a) (11) Pri zariadení výrobcu elektriny,
ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu
vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej

50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na energetické spracovanie zvyšku
biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods.
1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného
odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne
využíva menej ako 40% účelovo pestovanej biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50%

dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny,
ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie
doplatku na elektrinu vyrobenú z biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie
v energetike, sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm.

b) a c) sa nevzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW.

11.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013: (1) Výrobca elektriny,
ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na

podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,
prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa
technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť
a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných

zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o
dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za

kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov
energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú
vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber
elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnejsústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1.
odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto
zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia

zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9)
technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na
podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi

regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú
charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;prizariadeniachvýrobcuelektrinyuvedených

do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu
elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa §
3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3)
Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť

podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané
potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci
kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak
sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou,
je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do

15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka
právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a)
vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej

energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných
bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a
úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o
množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou
kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo,

ministerstvu a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6)
Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c)
a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s

právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné
nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej

sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo
elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo

na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)
technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je

povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektrinyvyužívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o
jeho jednotkovom výkone.

12.Podľa ust. § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca
elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na
podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny,
prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa
technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť

a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny
spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energiealebovysokoúčinnoukombinovanouvýrobou,ktorúdodalzakalendárnymesiacalebovprípade
malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom
povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny,
c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi

regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo
v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej
podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny

pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do
prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom
roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo
odrokurekonštrukciealebomodernizácie9)technologickejčastitakéhotozariadeniauplynulonajviac15
rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie
o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci
kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú
zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v
prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon

zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátanepredpokladanéhomnožstvadodanejelektriny,vždyk15.augustunanasledujúcikalendárnyrok;
pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný
informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr

30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami
podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa
odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa
odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou,

ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou
za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku
1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou
kombinovanouvýrobou,jepovinnýdoplatokpodľaodseku1písm.c)vrátiťprevádzkovateľoviregionálnej
distribučnejsústavydo15.apríla.Aksineuplatnilprávonadoplatokpodľaodseku1písm.c)anazáklade

vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombino-vanou výrobou preukáže,
že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu
uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou
výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky
tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné

údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému
energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára
za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a
výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú
výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky

(ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny
rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo
c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov
energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energiealebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s
právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním
alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné

nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca
elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým
inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej
sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo

elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm.
a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z
biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo
na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo
elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku
uvedeniazariadenianavýrobuelektrinydoprevádzkyaleboodrokurekonštrukciealebomodernizácie9)

technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je
povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý
objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej
sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny

využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o
jeho jednotkovom výkone.

13.Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení

výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa
osobitnéhopredpisu20)pred1.augustom2015,sanaúčelyvýpočtupodľa§3ods.4započítamnožstvo
elektriny vyrobené z biomasy alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm.

a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi
uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa
§ 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra
2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo
modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z

prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.

14.Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto
časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa
podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci

môžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravenáakotypzmluvy.Akvšakúčastnícidostatočneneurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

15.Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 CSP: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

16.Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr
do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa
toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia

dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník
je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a
najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehotasplatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne.
Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania

veriteľa.

17.Podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18.Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije

počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak
veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia

úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

19.Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20.Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

21.Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22.Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd mal za
preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je

výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal dňa 22.10.2013
rozhodnutie, ktorým schválil žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie
doplatku. Žalovaný listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory
pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že vo vzťahu k zdrojom prevádzkovaným žalobcom nedošlo v
roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby

žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015.
Žalobcavystaviladoručilžalovanémufaktúruč.150001zodňa04.02.2015.Žalovanýpredmetnúfaktúru
neuhradil s poukazom na to, že žalobca si v roku 2014 nesplnil riadne a včas svoju oznamovaciu
povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore vo vzťahu k žalovanému a faktúru vrátil
žalobcovi.

23.Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd
preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl.
13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24.Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie 8 689,19 EUR s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne od 19.02.2015 do zaplatenia.25.Ako predbežnú otázku súd riešil, či si žalobca splnil riadne a včas svoju oznamovaciu povinnosť
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.

26.Žalobca tvrdil, že si splnil svoju oznamovaciu povinnosť: a) doručením cenového rozhodnutia Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví e-mailom zo dňa 05.02.2014, b) doručením oznámenia spolu s faktúrou
č. 140006 zo dňa 02.07.2014 a c) doručením Oznámenia - „Predpokladaná ročná charakteristika
dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a Oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015“ zo dňa
13.08.2014. Navyše mal za to, že ak by aj nedoručil žalovanému oznámenie o uplatnení podpory,

nevzťahuje sa na neho sankcia uvedená v § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom
od 01.01.2014 s poukazom na § 18e ods. 1 zákona o podpore.

27.Spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy
(žalovaný)neevidujevočižalobcovikpredmetnémudátumu15.augustapríslušnéhoroka(2014)včasné
splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.

28.Povinnosť výrobcu elektriny oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c),
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny
rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste povinnosť informovať

prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred
uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po 01.01.2014. Zákonom č. 382/2013
Z.z. došlo k zmene ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014 takto: Výrobca
elektrinysprávomnapodporu,ktorýnesplnípovinnostipodľaodseku2,sinemôženaelektrinuvyrobenú

v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci
kalendárny rok.

29.V zmysle čl. I bodu 1. písm. f) Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku (číslo zmluvy PDS: OZE_252_2011_15, Číslo zmluvy VSE: OZE_252_2011_15_VSE zo dňa

19.11.2014) žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

30.Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení

výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa
doterajších predpisov.

31.Súd mal za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. účinnou od 01.01.2014 nedošlo k
zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako

takéostaliajpo01.01.2014nezmenené.Došlolenkzmenenásledkovnesplneniasipovinnostívýrobcov
uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu,
ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu
elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

32.Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017
táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014
nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou.

33.Súdu nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanému spolu s faktúrou č. 140006 zo dňa

02.07.2014 aj list zo dňa 02.07.2014 o oznámení uplatnenia nároku na podporu na rok 2015. Z
poštovej knihy žalovaného nevyplýva doručenie takéhoto listu. Vzhľadom na žalobcom zvolený spôsob
doručovania ním údajne odoslanej zásielky, nevie žalobca súdu hodnoverne a preukázateľne doložiť,
či predmetné oznámenie bolo, alebo nebolo doručené žalovanému. Relevantným dôkazom by mohla
byť doručenka.

34.Súd nevykonal výsluch svedkýň Renáty Karbanovej a Svetlany Kozelovej, nakoľko ani ich
výpoveďou, vzhľadom na ich pomer k procesným stranám, nie je možné bez pochybností preukázať, čis faktúrou č. 140006 zo dňa 02.07.2014 bolo, alebo nebolo žalovanému doručené oznámenie žalobcu
o uplatnení podpory na rok 2015.

35.Keďže oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť periodicky každý rok, nie je možné akceptovať
názor žalobcu, že si svoju povinnosť splnil doručením cenového rozhodnutia (e-mailom zo dňa
05.02.2014). Aj keď zákon neustanovuje formu oznámenia, s prihliadnutím na požiadavku určitosti a
zrozumiteľnosti prejavu vôle, z jednostranného právneho úkonu, ktorým sa oznamovacia povinnosť plní
musí byť zrejmé, kto ho robí, komu je určený a čo sa ním sleduje, k čomu smeruje, resp. aké práva

a povinnosti z neho majú vzniknúť. Vzhľadom na uvedené e-mailová správa doručená žalovanému
dňa 05.02.2014 obsahujúca okrem iného aj rozhodnutie URSO č. 0743/2014/E-OZ zo dňa 22.10.2013
nepreukazuje splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu.

36.Podľa zoznamu zverejneného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví žalobca si svoju oznamovaciu
povinnosť voči nemu riadne a včas nesplnil.

37.Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že boli porušené jeho práva vlastniť majetok súd opätovne
poukazuje na vyššie uvedený nález Ústavného súdu, podľa ktorého ani tieto práva dotknutých
výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov neboli porušené. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že
zákonodarca neustanovuje subjektom práva právne povinnosti samoúčelne, ale naopak, so zjavným

zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. Je pritom nespochybniteľné, že záujem na
dôslednom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem treba považovať za
dôležitý všeobecne akceptovaný verejný záujem, ktorý môže za určitých okolností ospravedlňovať
aj neštandardné postupy pri koncipovaní právnych noriem. Za situácie, keď výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie majú nárok na zákonom ustanovené formy podpory, ktorých hodnota je

aj podľa tvrdenia skupiny poslancov mimoriadne vysoká („... predstavujú ročné náklady na prevádzku
a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory.
V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %.“), je celkom prirodzené a legitímne,
ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených
zákonom o podpore výrobcami elektriny. Povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore majú

výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako
subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti,
resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore majú výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy,
ale aj vo vzťahu k úradu. Z koncepcie posudzovanej právnej úpravy ale zjavne vyplýva, že z hľadiska

aplikácie § 4 ods. 3 zákona o podpore je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi
regionálnych distribučných sústav. Tento záver potvrdzuje predovšetkým skutočnosť, že práva podľa
§ 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore si výrobcovia elektriny môžu uplatňovať vo vzťahu k
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a nie úradu, príp. inému orgánu verejnej správy.
Za okolností, keď sa uplatnenie inštitútu ustanoveného v napadnutom ustanovení zákona o podpore

týka vzťahu dvoch subjektov súkromného práva, t. j. ide o súkromnoprávny vzťah, sa podľa názoru
ústavného súdu nejaví žiaduce a ani vhodné, aby zákon ustanovoval orgán verejnej správy, ktorý by bol
oprávnený rozhodovať o nesplnení zákonom ustanovených povinností jedného subjektu súkromného
práva voči druhému subjektu súkromného práva, a to aj s ohľadom na charakter týchto povinností (ak
by to tak bolo, nešlo by už o súkromnoprávny vzťah, ale verejnoprávny vzťah). Pri takejto koncepcii

právnej úpravy potom neprichádza do úvahy ani to, aby nemožnosť konkrétneho výrobcu elektriny
uplatniť si vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy právo na podporu vyplývajúca
z uplatnenia napadnutého ustanovenia zákona o podpore bola záväzným spôsobom deklarovaná
prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva vydaného príslušným orgánom verejnej správy.
Rovnako podľa názoru ústavného súdu nie je nevyhnutné, aby zákon podrobnejšie ustanovoval

procesný postup jedného subjektu súkromného práva proti druhému subjektu súkromného práva pri
uplatňovaní právnych dôsledkov za neplnenie zákonom ustanovených povinností, ktoré majú navyše
primárne charakter informačných, resp. oznamovacích povinností. Na uvedenom závere nič nemení
skutočnosť, že ústavný súd sa v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. júna 2016 priklonil k záveru, že
aj v podmienkach trhovej ekonomiky je odôvodnená intervencia štátu do odvetvia energetiky vzhľadom

na jeho 33 špecifické črty. Zároveň však ústavný súd v označenom náleze zdôraznil, že intervenciu
štátu do odvetvia elektroenergetiky nemožno zamieňať s akýmsi monopolom štátu regulovať osobitným
spôsobom všetky potenciálne spoločenské vzťahy, ktoré v tejto oblasti vznikajú a ktoré si osobitnú
právnu úpravu nevyžadujú, keďže existujúci právny rámec poskytuje pre subjekty právnych vzťahovv oblasti elektroenergetiky primerané záruky vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu
garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy a nasl. Ústavný súd si uvedomuje, že medzi výrobcami elektriny z
obnoviteľných zdrojov energií a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav môžu v súvislosti

s plnením povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona o podpore, ktoré sú esenciálnym predpokladom
uplatnenia napadnutého ustanovenia tohto zákona, vzniknúť právne spory súvisiace najmä s otázkou,
či si výrobcovia elektriny splnili tieto povinnosti riadne (v zákonom požadovanom rozsahu a kvalite)
a včas. Podľa názoru ústavného súdu však nie je potrebné a ani vhodné, aby arbitrom takýchto
sporov subjektov súkromného práva bol zákonom ustanovený orgán verejnej správy. To platí o to

viac, že aj v prípade, ak by zákonodarca zvolil takúto koncepciu právnej regulácie, by „konečným“
arbitrom právneho sporu súvisiaceho s nesplnením povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o
podpore a jeho právnymi dôsledkami (nemožnosť uplatniť si právo na podporu), ktorý má primárne
súkromnoprávny charakter, bol orgán súdnej moci (v rámci správneho súdnictva). Právny spor súvisiaci
so záverom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, že výrobca elektriny si nesplnil niektorú
z povinností ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o podpore, s ktorými posudzovaná zákonná úprava

spája nemožnosť uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) tohto zákona, sa
podľa názoru ústavného súdu nepochybne môže stať predmetom preskúmavania v rámci (civilného)
občiansko-právneho súdneho konania. Ústavný súd ešte zdôraznil, že súkromnoprávny vzťah medzi
výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných
sústav v súvislosti s uplatňovaním práva na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore

nie je oslabený, resp. spochybnený tým, že povinnosti pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie, splnenie ktorých je zákonným predpokladom na uplatnenie práva na podporu, sú ustanovené
priamo zákonom. Zákonná úprava povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je totiž
prejavom intervencie štátu, ktoré je v odvetví elektroenergetiky, ako to už bolo zdôraznené na inom
mieste, žiaduce. Ústavný súd zároveň podčiarkol, že nemožnosť výrobcu elektriny uplatniť si právo na

podporu podľa § 4 ods. 3 zákona o podpore, ktorá má charakter súkromnoprávnej sankcie, nemožno
stotožňovať so sankciami ukladanými za protiprávne konanie, ako typický inštitút verejného práva, ktorý
je aj v zákone o podpore prítomný. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na § 16 zákona o podpore,
v zmysle ktorého štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona výrobcami elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie, prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a inými právnickými osobami a

fyzickými osobami vykonáva Štátna energetická inšpekcia, ktorá môže za správne delikty vymedzené
v ustanoveniach § 16 ods. 1 zákona o podpore ukladať finančné pokuty ako typické verejnoprávne
sankcie v sumách ustanovených týmto zákonom. Poukázal tiež na skutočnosť, že sankčný mechanizmu
ustanovený v § 4 ods. 3 zákona o podpore spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo
na podporu treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v § 3b

ods. 2, 3 a 5 zákona o podpore; tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam
ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných
ustanovení zákona o podpore.

38.Žalovaný (v podaní doručenom súdu dňa 08.07.2016) uviedol, že dňa 18.08.2014 mu bolo v zásielke

(s číslom RR556565395CZ) od spoločnosti EL-INSTA ENERGO s.r.o., doručené oznámenie žalobcu
o uplatnení podpory („Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a
Oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015“) s dátumom 13.08.2014.

39.Podací stvrzenkou zo dňa 24.01.2018 mal súd preukázané, že zásielka č. RR556565395CZ bola

daná na poštovú prepravu dňa 14.08.2014. Odosielateľom bola spoločnosť EL-INSTA ENERGO s.r.o.,
ktorá v zmysle Servisní smlouvy č. 6778S vykonávala okrem iného aj administratívne činnosti pre
žalobcu a mala na starosti aj kompletnú poštovú agendu.

40.Na základe skutočností uvedených v bodoch 35. a 36. tohto odvolania mal súd za to, že žalobca splnil

svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona o podpore keď vyplnené tlačivo „Predpokladaná ročná
charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a Oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015“
s dátumom 13.08.2014, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 18.08.2014, podal na poštovú prepravu
dňa 14.08.2014.

41.Obrana žalovaného vo vzťahu k splneniu oznamovacej povinnosti doručením oznámenia žalobcu o
uplatnení nároku na podporu dňa 18.08.2014 spočívala v tvrdení, že žalobca bol povinný splniť svoju
povinnosť do 15.08.2014. Mal za to, že táto lehota je hmotnoprávna, preto nestačí, aby žalobca podalzásielku obsahujúcu oznámenie do dňa 15.08.2014 (vrátane) na poštu. Tvrdil, že oznámenie mu malo
byť doručené (malo dôjsť do jeho dispozičnej sféry) najneskôr dňa 15.08.2014.

42.Súd aj s prihliadnutím na stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zverejnené na jeho
webovom sídle má za to, že žalobca si túto povinnosť splnil. Z ust. § 4 ods 2 písm. c) zákona o
podpore vyplýva, že pre splnenie tejto povinnosti je potrebné, aby bolo oznámenie o uplatnení podpory
a množstve elektriny ÚRSO doručené alebo podané na poštovú prepravu v zákonom stanovenej lehote,
t.j. k 15. augustu príslušného roka. Žalobca oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny pre

rok 2015 podal na poštovú prepravu dňa 14.08.2014.

43.Pri posudzovaní tejto lehoty žalovaným namietanej ako hmotnoprávnej, súd vychádzal v prvom rade
z ust. § 17 zák. č. 309/2009 Z.z., ktorý ustanovuje, že „na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak“, ktorý je procesnoprávnym
predpisom a taktiež zo samotného zverejneného stanoviska ÚRSO. Nie je možné vykladať lehotu (k 15.

augustu na nasledujúci kalendárny rok) podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore, raz voči orgánu
verejnej správy (ÚRSO) za procesnú lehotu, pre dodržanie ktorej stačí podanie oznámenia na poštovú
prepravu aj v tento deň (v posledný deň lehoty), a v druhom prípade voči subjektu súkromného práva
(spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.) za hmotnoprávnu lehotu, ktorej nedodržaním podľa
žalovaného zaniklo právo žalobcu na podporu.

44.Podľa ustálenej súdnej praxe, ak nie je termín určený presne a jasne, musí sa vychádzať z
predpokladu, že podanie bolo urobené v lehote, t.j. v prospech žalobcu. V danom prípade zákonné
znenie „k 15. augustu“ pripúšťa rôzny výklad, o čom svedčí aj tento spor. Žalobca postupoval podľa
usmernenia URSO, ktoré je v súlade so súdnou praxou.

45.Súd teda mal za to, že žalobca si riadne splnil svoju povinnosť doručiť oznámenie podľa ust. § 4 ods.
2 písm. c) zákona o podpore prevádzkovateľovi distribučnej sústavy aj Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví, preto v zmysle uzavretej zmluvy mu vznikol nárok na zaplatenie vyúčtovanej ceny za dodávku
elektriny spolu v sume 8 689,19 EUR.

46.Keďže žalovaný neuhradil vyúčtovanú cenu za dodanú elektrinu žalobcovi v lehote splatnosti
uvedenej vo faktúre, dostal sa do omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Výška úroku z omeškania je v súlade s citovanými právnymi
predpismi.

47.Žalobca si uplatnil nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 EUR v súlade s citovanými právnymi predpismi.

48.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že

žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

49.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

51.Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§365 ods. 3 CSP).