Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207934
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1414207934.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: I.

H., narodený XX. XX. XXXX, bytom J. H. XXXX, XXX XX O. X., zastúpený: Združenie na ochranu
práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovanej:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V žalobe doručenej súdu 28. 4. 2014, žalobca uviedol, že 29. 6. 2012 Rozhodcovský súd Slovenskej

asociácie vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. II/2009-1449, ktorým žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť OTP Banke Slovensko, a.s. (žalobcovi v rozhodcovskom konaní) sumu 103.791,62 eur s
príslušenstvom. Uviedol, že dojednanie, na základe ktorého mali byť všetky spory vyplývajúce medzi
žalobcom a OTP Bankou Slovensko, a.s. vyplývajúce zo zmluvy o úvere, žalobca s OTP Bankou
Slovensko, a.s. individuálne nedojednal. Uviedol, že žije v zahraničí, prišiel len na podpis zmluvy,
úverovú zmluvu ani neštudoval. Žalobca tiež vytýkal, že rozhodcovský rozsudok bol doručovaný len
jeho právnemu zástupcovi a nie aj jemu. Ďalej uviedol, že dňa 4. 10. 2012 bolo vydané poverenie na

vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 616/12, ktorým bol súdny exekútor Z.. K. G. poverený vykonaním
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2009-1449, vydaného Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie dňa 29. 6. 2012. Uviedol tiež, že právny zástupca žalobcu
v exekučnom konaní podal 25. 10. 2012 námietky voči exekúcii s návrhom na odklad exekúcie a
návrhom na jej vyhlásenie za neprípustnú a s návrhom na zastavenie exekúcie, ktoré boli súdom
zamietnuté. V žalobe sa domáhal, aby súd uložil žalovanej 1 (Slovenská republika) a žalovanej 2 (OTP
Banka Slovensko, a.s.) povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne ako majetkovú škodu sumu

165.825,62 eur. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovanej 2 (OTP Banka Slovensko, a.s.) povinnosť
zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu vo výške 3.660 eur, spočívajúcu v uhradených splátkach úveru,
poplatku za spracovanie úverového obchodu a provízii zmluvnému sprostredkovateľovi. Domáhal sa
tiež, aby súdu uložil povinnosť žalovanej 1 zaplatiť žalobcovi nemajetkovú škodu vo výške 20.000
€, ktorá mu mala vzniknúť tým, že bolo zhoršené postavenie žalobcu v očiach spoluobčanov ako
nepoctivého predávajúceho (mal mať uzavreté zmluvy na predaj ním vlastnených nehnuteľností, ktoré
však boli v rámci exekučného konania zablokované), navyše na vyplatenie exekúcie si musel požičať

finančné prostriedky, ktoré musel vrátiť z následného predaja ním vlastnenej nehnuteľnosti. K žalobe
priložil odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 15Er4137/2012-164, rozhodnutie
Katastrálneho úradu v G., Správy katastra pre hlavné mesto G., č. V-378/08, uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV, č. k. 15Er/4137/2012-164, námietky žalobcu ako povinného proti exekúcii č. k. EX 616/12zo dňa 3. 11. 2012 spolu s ich doplnením zo dňa 8. 11. 2012, Dohodu o urovnaní zo dňa 13. 2. 2013
uzavretú medzi žalobcom a OTP Bankou Slovensko, a.s., výpis z katastra nehnuteľností č. 3400 zo
dňa 25. 4. 2014, vyjadrenie Z.. M. E. zo dňa 8. 1. 2013, výzvy týkajúce sa zisťovania stavu právneho

zastúpenia žalobcu v rozhodcovskom konaní, vyjadrenie OTP Banky Slovensko, a.s. k námietkam
povinného (žalobcu v tomto konaní), vyhlásenie Z.. M. E. k jeho zastupovaniu žalobcu v rozhodcovskom
konaní vedenom pod sp. zn. II/2009 na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie,
upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 616/12-28 zo 16.10.2012, upovedomenie o začatí exekúcie
č. k. EX 616/12-33 z 18. 10. 2012, upovedomenie o začatí exekúcie č. k. EX 616/12-33 z 18. 10. 2012,

upovedomenie o začatí exekúcie č. k. EX 616/12-29 zo 16. 10. 2012, výzvu na zaplatenie záväzku po
splatnosti zo dňa 17. 9. 2009 adresovanú OTB Bankou Slovensko, a.s. žalobcovi, upomienku zo dňa
2. 2. 2009 adresovanú spoločnosťou Coface Slovakia Credit Management Services s.r.o. žalovanému,
vyjadrenieOTPBankySlovensko,a.s.vrozhodcovskomkonaníkvyjadreniuprávnehozástupcužalobcu
(v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného), rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-1449 zo dňa 29.
6. 2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie.

2. Súd podľa § 112 ods. 2 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, uznesením
č. k. 25C/139/2014-65, právoplatným 24. 11. 2014, vylúčil na samostatné konanie návrh na náhradu
majetkovej škody vo výške 3.660 eur proti žalovanému 2 (OTP Banka Slovensko, a.s.) a návrh na
náhradu nemajetkovej škody vo výške 20.000 eur proti žalovanému 1 (Slovenská republika).

3. Podaním doručeným súdu 29. 12. 2014 žalobca vzal späť žalobu späť voči žalovanému 2, OTP Banke
Slovensko, a.s., pričom voči žalovanému 1, Slovenskej republike na žalobe zotrval. Súd uznesením č.
k. 25C/139/2014-80 zo dňa 21. 12. 2015 zastavil konanie v časti voči žalovanému 2.

4. Podaním doručeným súdu 17. 5. 2016 žalobca navrhol aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým uloží
žalovanej(Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSR)povinnosťdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu škody 105.000 eur, primerané zadosťučinenie 10.000 eur a škodu
za trovy konania vo výške 1.667,16 eur. Poukázal na to, že je priemerným spotrebiteľom, ktorý
sa v minulosti nestretol s pojmom rozhodcovský súd a rozhodcovské konanie, uviedol, že samotná

rozhodcovská zmluva nebola individuálne dohodnutá. Poukázal na svoju neskúsenosť v zložitých
finančno - obligačných a právnych postupoch. Poukázal tiež na konanie súdu v exekučnom konaní, kedy
súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, odmietol vyhovieť námietkam žalobcu ako povinného v
exekučnom konaní a zastaviť exekúciu. Nesprávny postup a nezákonné rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV spočíva podľa žalobcu v tom, že neskúmal exekučný titul, a ignoroval ochranu spotrebiteľa.

Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup súdu podľa žalobcu spôsobili, že žalobca nemohol
užívať svoj majetok, musel si požičať veľkú finančnú hotovosť, ktorú musí splácať aj napriek tomu, že
dodávateľ podľa žalobcu svojím zavinením prispel k tomu, že žalobca nemá ani finančné prostriedky z
úveru a nemá ani predmet poskytnutého úveru. K podaniu žalobca doložil Dohodu o urovnaní uzavretú
s OTP Bankou, a.s. dňa 13. 2. 2013, príkaz na úhradu na sumu 105.000 eur zo dňa 13. 2. 2013, faktúry

č. 289/2012 a 304/2012, spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi vystavené spoločnosťou Consilior
Iuris, s.r.o. Súd vyhodnotil podanie doručené súdu 17. 5. 2016 ako čiastočné späťvzatie žaloby (nakoľko
sa žalobca podľa jeho obsahu domáhal priznania nižšej sumy oproti pôvodnej žalobe) a zároveň ako
zmenu žaloby, nakoľko sa domáhal zároveň nároku na primerané zadosťučinenie vo výške 10.000 eur
(Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo). Súd preto

uznesením dňa 7. 6. 2016 pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanej
povinnosť uhradiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 10.000 eur a zároveň uznesením č. k.
25C/139/2014 - 120 zo dňa 7. 6. 2012 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 59.158,02 eura. Súd
ďalej konal o nároku tak, ako ho uplatnil žalobca v podaní doručenom súdu 17. 5. 2016.

5. Žalovaná sa vyjadrila, že nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný, pričom dôvodom bolo, že
Ministerstvo spravodlivosti SR síce v dôsledku jeho žiadosti doručenej ministerstvu 27.08.2014 vyzvalo
žalobcu na odstránenie nedostatkov, výzva sa však Ministerstvu spravodlivosti SR vrátila 16.10.2014
s poznámkou „adresát neznámy“. Ministerstvo preto na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
neprihliadalo podľa §16 ods. 4 zákona č. 514/2003. Žalovaná preto uzavrela, že spojení s § 161 ods.

1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nie sú splnené procesné
podmienky a jedná sa o taký nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Uviedla, že žalobca
namieta nesprávny úradný postup pri vykonaní exekúcie Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.
15Er/4137/2012, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach. Uviedla tiež, že žalobcasám pristúpil k dohode o urovnaní s OTP Bankou a to tak, že zaplatil 105.000,- eur na účet súdneho
exekútora. Žalovaná má za to, že nedošlo k zníženiu majetku žalobcu, nakoľko tento si najskôr vzal
úver v OTP Banke, ktorý bol povinný plniť, svoje povinnosti porušil, pričom následne veriteľ plnenie

týchto povinností vymáhal. Samotná skutočnosť, že žalobca zaplatil sumu 105.000,- eur OTP Banke,
neznamená podľa žalovanej zníženie majetku žalobcu, keďže týmto plnil svoj dlh. Žalovaná uviedla,
že žalobca nepredložil žiaden dôkaz podporujúci nemajetkovú ujmu, ktorú si v tomto konaní taktiež
uplatňuje a aj v tomto prípade ho zaťažuje jednak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Podľa
žalovanej nebol preukázaný žiaden nesprávny úradný postup, nebola preukázaná ani škoda, ktorá mala

vzniknúť žalobcovi, a teda nemôže byť ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Ak teda žalobca namieta nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava IV, konkrétne
to, že súd nezamietol námietky povinného, je podľa žalovanej potrebné povedať, že podľa judikatúry v
Slovenskej republike nemožno považovať za nesprávny úradný postup žiadne konanie súdu smerujúce
k vydaniu rozhodnutia.

6. Žalobca v konaní (podaním doručeným súdu 24.10.2016), akcentoval skutočnosť, že s účinnosťou od
1. 1. 2008 bol zákonom č. 568/2007 Z. z. zmenený Občiansky zákonník, pričom bol rozšírený indikatívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok a to aj zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Vytkol exekučnému súdu, že
neskúmal úverovú zmluvu v intenciách zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že

postihnutím majetku žalobcu v exekúcii vznikol stav, ktorý nie je možné navrátiť, pričom zákon explicitne
predpokladá v takomto prípade náhradu škody proti štátu, postihnutím majetku žalobcu ako povinného
v exekučnom konaní sa majetok zmenšil a ide o priamu škodu, výška ktorej je známa. (č. l. 140 v
spise, vyjadrenie žalobcu doručené súdu 24. 10. 2016). Zároveň uviedol, že žalobca podal námietky a
návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nezákonnosti exekučného titulu, ktorý súd zamietol. Poukázal

na rozhodnutia Súdneho dvora ako aj vnútroštátnych súdov vo vzťahu k rozhodcovským doložkám
v právnych vzťahoch dodávateľov so spotrebiteľmi. Uviedol, že neobstojí argumentácia žalovanej, že
žalobca sa mal brániť v exekučnom konaní, nakoľko na jednej strane stál exekučný súd s odborným,
prevažne právnickým aparátom, na druhej strane žalobca ako povinný s učňovským vzdelaním. Poprel,
že dobrovoľne pristúpil k uzavretiu dohody o urovnaní s veriteľom (OTP Bankou Slovensko, a.s.),

nakoľko bol donútený bezodkladne vyplatiť exekúciu, pretože ako predávajúci prevzal finančné zálohy
na základe kúpnych zmlúv na predaj svojich nehnuteľností, ktoré nakoniec nemohol previesť z dôvodu
zriadených exekučných záložných práv, pričom k uzavretiu zmlúv o predaji nehnuteľností došlo skôr,
ako sa žalobca dozvedel o exekúcii. Poukázal na skutočnosť, že OTP Banka Slovensko, a.s. v súvislosti
s úverom poskytnutým žalobcovi nepostupovala s odbornou starostlivosťou a nevykonala opatrenia,

aby žalobcovi uzavretím úverovej zmluvy nevznikla žiadna škoda, pričom v tejto súvislosti uviedol, že
podpísal nevyplnené prevodné príkazy po uistení bankou, že k čerpaniu úveru dôjde až po súhlase
žalobcusčerpaním.Nazákladeprevodnýchpríkazovbolinásledneprevedenépeňažnéprostriedkyčasť
na účet Y. a časť na účet predávajúcich, pričom žalobca nebol majiteľom účtu, z ktorého boli prostriedky
prevedené. Žalobca uzavrel, že čerpanie úveru prebehlo bez jeho účasti, vedomia a prejaveného

súhlasu. Nemajetková ujma žalobcu spočíva podľa vyjadrenia žalobcu v tom, že uňho nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to podľa žalobcu dalo očakávať.
Naopak, žalobca musel peniaze získané z predaja ním vlastnených nehnuteľností použiť na vyplatenie
OTP Banky Slovensko, a.s., hoci ich mohol použiť na dokončenie vlastnej nehnuteľnosti. Zároveň
uviedol, že nemajetková satisfakcia nie je náhrada za skutočnú škodu, ale je na zmiernenie utrpenia

o ohrozenia zdravia, ako aj obmedzenia vlastníctva, ktoré v dôsledku týchto udalostí nastali. V tejto
súvislosti odkázal na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

7. Z rozhodnutia katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto G., vydaného 23.
9. 2008, založeného na č. l. 16 v spise, súd zistil, že týmto rozhodnutím bolo podľa § 47 ods. 1 zákona č.

7/2008 Z. z. o konkurze a vyrovnaní prerušené konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa záložnej zmluvy k bytu zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
O. J. I., byt č. XX, vchod Z. K. č. 9.

8. Z uznesenia č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XXX, vydaného 15. 2. 2013, založeného na č. l. 17 v spise, súd

zistil, že Okresný súd Bratislava IV zamietol námietky povinného (žalobcu v tomto konaní) voči exekúcii,
zamietol návrh na odklad exekúcie, zamietol návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a
zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že povinný
neuviedol skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, ani iné dôvody, pre ktoré jeexekúcia neprípustná. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie bol
doručovaný právnemu zástupcovi povinného, Z.. M. E. dňa 9. 7. 2012, pričom nedošlo k účinnému
odvolaniu plnej moci (vo vzťahu ku konajúcemu rozhodcovskému súdu) udelenej povinným jeho

právnemuzástupcovi.Návrhpovinnéhonaodkladexekúciesúdzamietolzdôvodu,žezamietolnámietky
povinnéhovočiexekúciiaspoukazomnavýrokovúčasťuznesenianebolomožnéočakávať,žeexekúcia
bude zastavená. Návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú z dôvodu, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, súd zamietol, nakoľko podľa
vyjadrenia oprávneného sú banky podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších

predpisov povinné ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
a klient má možnosť voľby, či tento návrh prijme alebo neprijme, inak sa prípadné spory z obchodu s
takýmto klientom riešia postupom podľa osobitných predpisov. Súd vyvodil, že rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná, nakoľko ju povinný mohol podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách odmietnuť. Preto rozhodcovskú doložku dojednanú v čl. X zmluvy o poskytnutí úveru na
financovanie bývania č. 133/2014/07 HSU, uzavretú v Bratislave dňa 8. 1. 2008 medzi oprávneným

a povinným nepovažoval za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
8. 1. 2008, nakoľko ju považoval za dojednanú individuálne s odkazom na poslednú vetu § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia sa začala a
rozhodnutiesanestalovykonateľnýmodôvodnilsúdtým,žerozhodcovskýrozsudokbolúčinnedoručený
právnemu zástupcovi povinného, pričom povinný nepreukázal, že konajúcemu rozhodcovskému súdu

doručil výpoveď/odvolanie plnej moci, ktorú udelil svojmu právnemu zástupcovi.

9. Z podania zo dňa 6. 11. 2012, doručeného právnym zástupcom žalobcu (ako povinného v exekučnom
konaní), súdu v konaní vedenom pod sp. zn. EX 616/12, ktorým žalobca v exekučnom konaní doručil
súdu námietky proti exekúcii a z podania žalobcu (ako povinného v exekučnom konaní) zo dňa 8. 11.

2012 označeného ako doplnenie námietok, založené na č. l. 22 - 25 v spise, súd zistil, že žalobca
namietal právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) z dôvodu, že
tento bol doručovaný JUDr. M. E., ktorý v čase doručovania rozhodcovského rozsudku už nevykonával
advokátsku prax. Zároveň namietal právomoc Stáleho rozhodcovského rozsudku konať a rozhodovať
v rozhodcovskom konaní o žalobe OTP Banky Slovensko, a. s., nakoľko tento odvodil svoju právomoc

konať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní od ustanovenia článku X bodu 7 zmluvy o poskytnutí
úveru na financovanie bývania č. 133/2014/07HSU zo dňa 8. 1. 2008, teda v čase, kedy už bolo platné
ustanovenie § 53 ods. ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako povinný v exekučnom konaní žiadal,
aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, alternatívne, aby súd námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.

10. Z dohody o urovnaní z 13. 2. 2013, založenej na č. l. 26 (a č. l. 110) v spise, súd zistil, že zmluvné
strany (OTP Banka Slovensko, a. s. na jednej strane a žalobca na druhej strane) sa dohodli, že žalobca
zaplatí OTP Banke Slovensko, a.s. sumu vo výške 105.000 eur, ako sumu urovnania na účet súdneho
exekútora s tým, že OTP Banka Slovensko doručí do 3 dní od pripísania sumy urovnania na účet
súdneho exekútora do podateľne Okresného súdu Bratislava IV návrh na zastavenie exekúcie, vedenej

pod sp. zn. 15/Er/4137/2012, v celom rozsahu. Trovy súdneho exekútora znášala podľa dohody OTP
Banka Slovensko, a.s. v celom rozsahu. Obe strany považovali uzavretím dohody svoje vzájomné práva
a povinnosti uplatnené v exekučnom konaní vyplývajúce Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie
bývania č. 133/2014/07HSU zo dňa 8. 1. 2008 a rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2009 - 1449,
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie za definitívne vysporiadané,

pričom OTP Banka Slovensko, zvyšok svojich nárokov žalobcovi podľa dohody odpustila.

11. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXX, založeného na č.l. XX v spise, súd zistil, že vlastníkmi
bytu č. XX na 7. p. na ul. J. K. X boli ku dňu vyhotovenia 25. 4. 2014 F. N. narodený X. X. XXXX a D.
N., narodená XX. X.. XXXX.

12. Z vyhlásení Z.. M. E., založených na č. l. 34 a 35 v spise (datované 23. 10. 2012, súd zistil, že Z.. M.
E. zastupoval žalobcu v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. II/2009 na Stálom rozhodcovskom
súde Slovenskej bankovej asociácie. Z.. M. E. poslal rozhodcovskému súdu dve vyjadrenia dňa 2. 7.
2009 a 10. 8. 2009. Doklady súvisiace s konaním vrátil dňa 17. 2. 2011 pani D. N., ktorá mu zastupovanie

žalobcuvrozhodcovskomkonanísprostredkovala.Predpokladal,žeostatnévecizariadipaniN.,nakoľko
on sa následne podrobil operácii. Dňa 9. 7. 2012 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok datovaný
na deň 29. 6. 2012. V čase doručenia rozsudku už JUDr. M. E. nevykonával advokátsku prax, nakoľko
ju ukončil k 1. 4. 2012. K veci sa vrátil až po tom, čo ho kontaktovala pani N. dňa 19. 10. 2012, či mubolo doručené nejaké rozhodnutie vo veci žalobcu. V deň vyhotovenia vyhlásenia, 23. 10. 2012 mu
žalobca doručil vypovedanie plnej moci, ktoré on považoval za bezpredmetné, nakoľko on považoval za
deň ukončenia zastupovania deň, kedy vrátil doklady pani D., teda deň 17. 2. 2011.

13. Z upovedomenia o začatí exekúcie založeného na č.l. 36 v spise, sp. zn. EX 616/12, súd zistil,
že dňa 16. 8. 2012 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného OTP Banky Slovensko, a.
s. a v neprospech povinného - žalobcu v tomto konaní. Exekučné konanie sa začalo na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č. k. II/2009 - 1449, vydaného Stálym rozhodcovským

súdom Slovenskej bankovej asociácie dňa 29. 6. 2012, ktorý sa stal právoplatným 9. 7. 2012 a
vykonateľným 12. 7. 2012 a na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 8. 2012 a
poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Bratislava IV, vydaného dňa 4. 10. 2012.

14. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2009-1449, založeného na č. l. 45 v spise súd zistil, že
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie uložil žalobcovi (ako žalovanému v predmetnom

rozhodcovskom konaní, povinnosť zaplatiť OTP Banke Slovensko, a.s. sumu 103.791,62 eur spolu
s úrokom vo výške 5 % p. a. zo sumy 75.561,67 eur od 17. 4. 2009 do zaplatenia, s úrokom vo
výške 5 % zo sumy 22.011,42 eur od 17. 4. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3
% p. a. zo sumy 75.561,67 eur od 17. 4. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 1 %
p. a. zo sumy 22.011,42 eur od 174. 4. 2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského

konania pozostávajúce z poplatku za podanie návrhu na rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní vo
výške 3.114 eur a paušálneho poplatku na krytie správnych nákladov Rozhodcovského súdu vo výške
16,60 eur, to všetko troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Svoju právomoc odvodil
rozhodcovský súd z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku X, bod 7 Zmluvy o poskytnutí úveru
na financovanie bývania č. 133/2014/07HSU zo dňa 8. 1. 2008, pri zohľadnení príslušných ustanovení

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľa v
Občianskom zákonníku (vrátane § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka) a ustanovení zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

15. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie bývania č. 133/2014/07HSU zo dňa 8. 1. 2008

založenej na č. l. 57 v spise súd zistil, že táto v Čl. X bod 7 (prvá veta) obsahovala ustanovenie, podľa
ktorého sa zmluvné strany (žalobca v tomto konaní a OTP Banka Slovensko, a.s. dohodli, že všetky
spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu
neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom
rozhodcovskom súde Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave.

16. Z faktúr č. 289/2012, 304/2012 a príjmových pokladničných dokladov založených na č. l. 112-114 v
spise súd zistil, že žalobca zaplatil 23. 11. 2012 advokátskej kancelárii Consilior Iuris, s.r.o za poskytnuté
služby v exekučnom konaní sumy 1.064,57 eur a 602,59 eur.

17. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva práva k bytu s podpismi na zmluve overenými 22. 10.
2012 založenej na č. l. 155 v spise, súd zistil, že k uvedenému dátumu uzavrel žalobca (spolu so
spoluvlastníkmi) zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej bol spoluvlastníkom a ktorou mal zámer
odpredať byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ul. Z., na XX.
p. bytového domu, postaveného na pozemku parc. Č. XXXX/XX, so spoluvlastníckym podielom na

spoločných častiach. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 10.10.2012, založenej
na č. l. 158 v spise súd zistil, že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 10. 10. 2012 previedol na tretiu
osobu nehnuteľnosti nachádzajúce sa na liste vlastníctva č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v BV.,
Správou katastra O..

18. Z prevodných príkazov z č. l. 166-168 v spise súd zistil, že z č. účtu XXXXXXXX/XXXX bola dňa 10.
1. 2008 prevedená suma 644.119,98 SKK na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, z č. účtu XXXXXXXX/XXXX
bola dňa 10. 1. 2008 prevedená suma 438.147,24 SKK na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX (obe označené
ako „čerpanie HU“) a dňa 10.1.2008 bola z účtu č. XXXXXXXX/XXXX prevedená suma 1.887.732,78
€ na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

19. Zo spisu vedeného pod sp. zn. 15Er/4137/2012 súd zo žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie z č. l. 1 spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z č. l. 2 v spise súd zistil, že dňa 16. 8.
2012 súdny exekútor Patricius Baďura požiadal Okresný súd Bratislava IV o vydanie poverenia navykonanie exekúcie pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok: č. k. II/2009 - 1449, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dňa 29. 6. 2012 a ktorý sa stal právoplatným 9. 7.
2012 a vykonateľným dňa 12. 7. 2012 na základe návrhu oprávneného OTP Banky Slovensko, a. s.

proti povinnému - žalobcovi v tomto konaní.

20. Zo žiadosti o výmaz poznámky o začatí exekúcie z č. l. 109 v spise vedenom pod sp. zn.
15Er/4137/2012 súd zistil, že právny zástupca žalobcu ako povinného v exekučnom konaní požiadal
podaním z 12. 11. 2012 súdneho exekútora K. o výmaz poznámky o začatí exekúcie zapísanej na

liste vlastníctva č. XXX, okres O. k nehnuteľnostiam - parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/XXX o
výmere 458 m2, druh pozemku záhrady a parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/XXX o výmere 119
m2, druh pozemku ostatné plochy. Žiadosť odôvodnil tým, že uvedené nehnuteľnosti predal vrátane
stavby nezapísanej na liste vlastníctva, od kupujúcej mu bola za ne uhradená kúpna cena, pričom
kupujúcej nebol povolený vklad vzhľadom na upovedomenie súdneho exekútora, pričom poukázal na to,
že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané 16. 10. 2012, teda po uzavretí kúpnej zmluvy a žalobca

ako povinný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemal vedomosť o existencii exekučného konania proti
jeho osobe. Zároveň uviedol, že sumu 110.000 eur blokuje exekútor na účte povinného vedenom vo I.
čím vznikla situácia, kedy exekútor blokoval tak nehnuteľnosť, ktorú žalobca ako povinný predal, ako aj
peňažné prostriedky, ktoré sa nachádzali na účte povinného a zároveň blokoval aj ďalšie nehnuteľnosti
povinného (na ktorých má povinný podiel) a peňažné prostriedky na účte.

21.ZrokovaciehoporiadkuStálehorozhodcovskéhosúdubankovejasociácie,založenéhovexekučnom
spise na č. l. 144 súd zistil, že podľa úpravy čl. 22 ods. 9 sa rozhodcovský rozsudok doručuje
účastníkom rozhodcovského konania alebo ich právnym zástupcom s poučením o možnosti podať
žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia všeobecným súdom.

22. Z uznesenia č. k. 15Er/4137/2012-175 zo dňa 16. 04. 2013 založeného na č. l. 175 v exekučnom
spise súd zistil, že súd zastavil exekúciu po tom, čo oprávnený (OTP Banka Slovensko, a.s.) podal návrh
na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie súd odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) exekučného
poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej

vykonanie.

23. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj z medzi stranami nesporných skutočností súd
ustálil nasledovný skutkový stav: Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie bývania č.
133/2014/07HSU zo dňa 8. 1. 2008 bol žalobcovi poskytnutý úver v celkovej výške 2.970.000 SKK,

ktorého čerpanie upravil článok V. zmluvy tak, že dátum čerpania bol vymedzený v období 10. 1. 2008
do 8. 2. 2008, pričom nárok na čerpanie úveru mal zaniknúť 8.1.2009. Účelom úveru bolo financovanie
investičného zámeru, nadobudnutie bytu zapísaného na LV č. XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom
území O., okres BV.. Dlžník - žalobca v tomto konaní sa zaviazal splácať úver v 192 mesačných
anuitných splátkach s tým, že prvá splátka bola splatná 10. 2. 2008, ďalšie splátky (2 až 191) boli splatné

vždy v 10. deň v mesiaci a posledná 192. splátka mala byť splatná 10. 1. 2024. K samotnému prevodu
vlastníckeho práva k bytu na žalobcu nedošlo. Žalobca sa následne dostal do omeškania zo splácaním
poskytnutého úveru, na čo následne 16. 10. 2008 OTP Banka Slovensko, a.s. vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca OTP Banke Slovensko, a.s. pohľadávku vzniknutú
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuhradil, uplatnila si ju táto na Stálom rozhodcovskom súde

Slovenskej bankovej asociácie. V rozhodcovskom konaní bol vydaný dňa 29. 6. 2012 rozhodcovský
rozsudok,ktorýboldoručenýprávnemuzástupcovižalobcu,JW.dňa9.7.2012.Rozhodcovskýrozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 9. 7. 2012 a vykonateľnosť dňa 12. 7. 2012. Podaním zo dňa 14. 8.
2012 doručeným súdnemu exekútorovi Z. navrhla OTP Banka Slovensko, a.s. vykonanie exekúcie
na vymoženie sumy 103.791,62 € s príslušenstvom a súdny exekútor požiadal podaním doručeným

Okresnému súdu Bratislava IV dňa 30. 8. 2012 o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd
Bratislava IV dňa 4. 10. 2012 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril JW., aby vykonal
exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie v Bratislave č. k. II/2009-1449 zo dňa 29. 6. 2009 v prospech oprávneného OTP Banky
Slovensko, a.s. a v neprospech povinného - žalobcu. Dňa 13. 2. 2013 zmluvné strany (OTP Banka

Slovensko, a. s. na jednej strane a žalobca na druhej strane) sa dohodli, že žalobca zaplatí OTP
Banke Slovensko, a.s. sumu vo výške 105.000 eur, ako sumu urovnania na účet súdneho exekútora
s tým, že OTP Banka Slovensko doručí do 3 dní od pripísania sumy urovnania na účet súdneho
exekútora do podateľne Okresného súdu Bratislava IV návrh na zastavenie exekúcie, vedenej pod sp.zn. 15/Er/4137/2012, v celom rozsahu. Trovy súdneho exekútora znášala podľa dohody OTP Banka
Slovensko, a.s. v celom rozsahu. Obe strany považovali uzavretím dohody svoje vzájomné práva a
povinnosti uplatnené v exekučnom konaní vyplývajúce zo Zmluvy o poskytnutí úveru na financovanie

bývania č. 133/2014/07HSU zo dňa 8. 1. 2008 a rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2009 - 1449,
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie za definitívne vysporiadané,
pričom OTP Banka Slovensko, zvyšok svojich nárokov žalobcovi podľa dohody odpustila. Podaním
doručeným Okresnému súdu Bratislava IV OTP Banka Slovensko, a.s. navrhla, aby súd zastavil
exekúciu vedenú súdnym exekútorom JW. pod sp. zn. EX 616/12, vedenú na Okresnom súde Bratislava

IV pod sp. zn. 15Er/4137/2012. Okresný súd Bratislava IV exekúciu uznesením zo dňa 16. 4. 2013,
právoplatným 2. 5. 2013, zastavil.

24. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca uzavrel s OTP Bankou Slovensko, a.s. dňa
8. 1. 2008 zmluvu o úvere. Taktiež nebolo sporné, že došlo k čerpaniu úveru, následnému vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, rozhodcovskému konaniu, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok,

na podklade ktorého OTP Banka Slovensko, a.s. podala návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému
- žalobcovi. Zároveň nebolo sporné, že Okresný súd Bratislava IV vydal na základe rozhodcovského
rozsudku sp. zn. II/2009 - 1449, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
poverenie súdnemu exekútorovi,. na vykonanie exekúcie, ktorý zriadil v rámci exekúcie exekučné
záložné práva na majetok žalobcu. Sporná však bola podstatná otázka pre toto konanie, a to, či konaním

Okresného súdu Bratislava IV vznikla žalobcovi škoda. Žalobca tvrdil, že mu škoda vznikla jednak
v dôsledku vydania poverenia na vykonanie exekúcie, (tvrdenia zástupcu žalobcu na pojednávaní
13. 10. 2016) a jednak postupom Okresného súdu Bratislava IV, kedy tento uznesením č. k.
15Er/4137/2012-164zamietolnámietkyžalobcuakopovinného,zamietoljehonávrhnaodkladexekúcie,
zamietol návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zamietol návrh na zastavenie exekúcie, hoci

podľa žalobcu mal súd jeho návrhom vyhovieť. Žalovaná naopak tvrdila, že nie sú splnené predpoklady
vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Jednak namietala, že absentuje podmienka predbežného
prerokovania nároku, čo je podľa žalovanej dôvodom na zastavenie konania. Taktiež uviedla, že
žalobcovi nevznikla žiadna škoda, nakoľko povinnosť plniť z úveru mu vyplývala jednak zo záväzkového
vzťahu uzavretého s OTP Bankou Slovenskou, a.s. a jednak samotný žalobca uzavrel s OTB Bankou

Slovensko, a.s. dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa upravil ich vzájomný vzťah. K namietaniu
samotného poverenia na vykonanie exekúcie ako nezákonného rozhodnutia uviedla žalovaná, že toto
poverenie nebolo následne zrušené ako nezákonné. K postupu exekučného súdu uviedla žalovaná,
že sa jednalo o postup súdu, ktorý smeroval k vydaniu rozhodnutia, pričom podľa súdnej praxe
nemožno takýto postup považovať za nesprávny. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, podľa

žalovanej žalobca neuniesol ani len bremeno tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, žalovaná tiež uviedla,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom žalovanej a uplatnenou škodou žalobcu, nakoľko sám
žalobca poukazoval na iné konanie. Súd nevykonával dokazovanie všetkými listinami založenými v
súdnom spise, nakoľko považoval skutočnosti v nich uvedené za nesporné a na zistenie skutkového
stavu postačovalo vyššie uvedené vykonané dokazovanie v spojení s nespornými skutočnosťami.

25. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 1 ods.
1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody a právo na regresnú náhradu.

26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

28. Podľa § 4 ods. 1 bodu 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

30.Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z., aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prvej vety, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

32. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

33. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa

tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

34. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

35. Podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné

rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

36. Zodpovednosť štátu je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, bez možnosti zbavenia
sa zodpovednosti. Súd v žalovanej veci uzavrel, že nedošlo k zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu je dná vždy,
ak je daná príčinná súvislosť medzi škodou a výkonom verejnej moci, pričom v konkrétnom prípade
bolo namietané ako nezákonné rozhodnutie poverenie súdneho exekútora výkonom exekúcie a postup

Okresného súdu Bratislava IV, kedy tento uznesením č. k. 15Er/4137/2012-164 zamietol námietky
žalobcu ako povinného, zamietol jeho návrh na odklad exekúcie, zamietol návrh na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a zamietol návrh na zastavenie exekúcie, hoci podľa žalobcu mal súd jeho návrhom
vyhovieť. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že nie sú splnené podmienky konania, nakoľko
nárok žalobcu nebol prerokovaný. S odkazom na odbornú literatúru (Občiansky zákonník pre prax,

Komentár, autor Jaroslav Krajčo, vydaný v roku 2015, str. 1818) súd považoval aj skoršiu judikatúru
k zákonu č. 58/1969 Zb., ktorá považovala absenciu predbežného nároku na prerokovanie nároku za
prekonanú. Z odôvodnenia ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v rámci legislatívneho
procesu (ustanovenie je účinné od 1. 1. 2013) je zrejmé, že účelom zmeny právnej úpravy bolo zamedziťvýkladovým a aplikačným problémom, preto bolo výslovne zákonom stanovené, že neprihliadanie na
žiadosť z dôvodu, že sa štátny orgán domnieva, že žiadosť nemá všetky formálne náležitosti, nie je
prekážkou toho, aby sa občan mohol obrátiť za splnenia podmienok podľa zákona na súd so žalobou

o náhradu škody. Preto boli na koniec navrhovaného § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pripojené
slová „tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona
uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.“

37. Ako bolo vyššie uvedené, zodpovednosť štátu je dná vždy, ak je daná príčinná súvislosť medzi

škodouavýkonomverejnejmoci.Súdsastotožnilsnámietkamižalovanej,aktátouvádzala,ževprípade
žalobcu nie je možné hovoriť o vzniku škody len z dôvodu, že žalobca plnil OTP Banke Slovensko,
a.s. (hoci aj v priebehu exekučného konania) dlh, ktorý mu vznikol z úverovej zmluvy. Žalobca pritom
vo vzťahu k OTP Banke Slovensko, a.s. vzal žalobu podaním doručeným 29. 12. 2014 späť, na čo
súd následne konanie vzťahu k tomu subjektu konanie zastavil. Ak sa teda žalobca s OTP Bankou
Slovensko, a.s. dohodol na mimosúdnom vyrovnaní vzájomných vzťahov, čo jednoznačne vyplynulo z

dohody o urovnaní z 13. 2. 2013, nie je možné hovoriť o spôsobení škody či už nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym postupom. Žalobca označoval ako nezákonné rozhodnutie poverenie na vykonanie
exekúcie. Je preto potrebné zdôrazniť, že poverenie na vykonanie exekúcie nepredstavuje súdne
rozhodnutie, ale len procesný úkon, či listinu súdu, ktorá oprávňuje súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie (Exekučný poriadok, Komentár, 2. vydanie, 2015, C-H-Beck, strana 180).

38. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodňoval nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorý
videl v tom, že Okresný súd Bratislava IV, uznesením č. k. 15Er/4137/2012-164 zamietol námietky
žalobcu ako povinného, zamietol jeho návrh na odklad exekúcie, zamietol návrh na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a zamietol návrh na zastavenie exekúcie, hoci podľa žalobcu mal súd jeho návrhom

vyhovieť. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava IV vydal
uznesenie č. k. 15Er/4137/2012-164 dňa 15. 2. 2013, teda po tom, ako žalovaný 13. 2. 2015 uzavrel
dohodu o urovnaní s OTP Bankou Slovensku, a.s. a aj po tom, ako žalobca z tejto dohody OTP
Banke Slovensko, a.s. plnil. Súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca k dohode s OTP Bankou
Slovensko, a.s. pristúpil preto, lebo potreboval dokončiť realizáciu predaja iných nehnuteľností, na

ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo a v súvislosti s ktorými prevzal zálohové platby. Štát
však nemôže niesť zodpovednosť, za rozhodnutie žalobcu uzavrieť dohodu o urovnaní záväzku,
ktorý sa stal základom sporu medzi žalobcom a OTP Bankou Slovensko, a.s. aby si mohol žalobca
následne splniť záväzky z ďalších zmlúv o prevodoch nehnuteľností, ktoré následne žalobca uzavrel. S
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/2004, súd uvádza,

že v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o
porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou alebo s ňou nesúvisí,
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať
ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie. Nesprávny úradný postup je porušením

pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o
postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Aj keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym

úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie, či oneskorené vydanie
rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa
uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s takým chybným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo
vzťahu príčiny a následku (z rozsudku Najvyššie súdu SR z 31. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 115/2010).

39. Ak žalobca vytýkal, že súd nevyhovel námietkam žalobcu a exekúciu nezastavil, resp. nepovolil
jej odklad, resp. ju nevyhlásil za neprípustnú, hoci v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí úveru na
financovanie bývania č. 133/2014/07HSU dňa 8. 1. 2008 už bolo platné a účinné ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že exekučný súd sa v rozhodnutí o námietkach

dôvodmi, prečo akceptoval uzavretú rozhodcovskú doložku, zaoberal a svoje rozhodnutie odôvodnil.

40. Ak žalobca vytýkal súdu, že konal na základe exekučného titulu, ktorý nebol právoplatný a
vykonateľný, nakoľko nebol žalobcovi doručený, je potrebné uviesť, že rozhodcovský súd doručovalrozhodcovský rozsudok tak v súlade ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a rokovacím
poriadkom rozhodcovského súdu, ako aj v súlade s ustanovením § 49 vtedy platného a účinného
Občianskeho súdneho poriadku. Samotný žalobca (a ani jeho zástupca v rozhodcovskom konaní)

nepopierali, že rozhodcovskému súdu ukončenie zastupovania neoznámili, už vôbec nie pred tým,
ako rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok. Právny zástupca žalobcu o doručení
rozhodcovského rozsudku podľa vlastného vyhlásenia neinformoval ani žalobcu, pričom odišiel na
plánovanú dovolenku a k celej záležitosti sa vrátil až po niekoľkých mesiacoch, po tom, čo bol na
doručovanie rozsudku dotazovaný. Je preto možné uzavrieť, že rozhodcovský rozsudok bol doručený

žalobcovi účinne, ak bol tento doručený jeho právnemu zástupcovi. Samotná skutočnosť, že advokát
medzitýmukončilsvojučinnosťniejerelevantná,nakoľkotútoskutočnosťkonajúcemurozhodcovskému
súdu neoznámil. Je pravdou, že Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil správnosť a
zákonnosť rozhodnutí okresných a krajských súdov, ktoré považovali rozhodcovský rozsudok, vydaný
na základe rozhodcovskej doložky za materiálne nevykonateľný, keďže rozhodcovská doložka, tvoriaca
súčasťformulárovejzmluvyalebovšeobecnýchobchodnýchpodmienok,nebolaindividuálnedojednaná.

Argumentácia dodávateľov, ktorí namietali, že platnosť rozhodcovskej doložky mohla byť preskúmaná
v samotnom rozhodcovskom konaní alebo v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
Najvyšším súdom SR odmietnutá. Je však vždy potrebné rozlišovať medzi mierou individualizácie zmlúv
uzatváranýchmedzispotrebiteľminajednejstraneadodávateľminadruhejstrane.Zmluva,ktorúuzavrel
žalobca s OTP Bankou a.s. a ktorá smerovala k čerpaniu úveru žalobcom, má nepochybne vyššie

znaky individualizácie, ako štandardizované zmluvné formuláre uzatvárané niektorými nebankovými
subjektami (to platí aj k výhrade žalobcu (č. l. 139 v spise), že ten istý konajúci súd v inej veci exekúciu
zastavil, nakoľko v žalobcom uvádzanej inej veci išlo práve o vzťah na základe formulárovej zmluvy).

41. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie, pričom poukázal

na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je potrebné uviesť, že
ustanovenie § 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vymedzuje predmet zákona tak,
že tento zákona podľa odseku 1 upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich,
dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie
právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a

označovanie výrobkov cenami a podľa odseku 2 sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie
služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním
na území Slovenskej republiky. Je teda zrejmé, žalovaná v intenciách uplatneného nároku nie je
subjektom, voči ktorému mohol vzniknúť nárok upravený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa
poslednej vety ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá. Ak si žalobca uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa ustanovenia
§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak, je potrebné uviesť, že súd z vyššie uvedených dôvodov uzavrel, že
k zodpovednosti štátu za škodu nedošlo, preto súd ako nedôvodný zamietol aj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.

42. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto by jej podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd samotný nárok na náhradu
trov konania úspešnej žalovanej nepriznal z dôvodu, že žalovaná náhradu trov v konaní nepožadovala,
pričom možno konštatovať zo súdneho spisu, že žalovanej trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto
skutočnosti súd žalovanej nárok na náhradu trov konania v konečnom dôsledku nepriznal a to z dôvodu,

že v CSP nemožno ohľadne trov konania priznať potenciálny nárok, ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí
súdu o trovách konania zo spisu vyplývať, ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
strana sporu nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť
jeho existenciu.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.