Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Bodnárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/219/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217213203
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217213203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: Q. D., R.. XX.XX.XXXX, D. J., D. X, o zaplatenie 157,52 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27Csp/108/2017
- 103 z 15.02.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 157,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 157,52 eur od
15.08.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnej
výške.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 157,52 eur s príslušenstvom
titulom zaplatenia dlžného poistného do zániku poistenia.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi pôvodným žalobcom (právnym predchodcom žalobcu)
a žalovaným vznikol na základe písomne uzatvorenej poistnej zmluvy dňa 06.08.2012 č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Škoda Fabia Š. J. XXXHY so začiatkom poistenia
14.08.2012 na dobu neurčitú. Dohodnuté bolo ročné poistné vo výške 315,04 eur so splatnosťnou v

splátkach štvrťročne po 78,76 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca (správne právny predchodca
žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) listom z 21.08.2015 oznámil žalovanému zánik poistenia
výpoveďou poisťovne pred uplynutím poistného obdobia dňom 14.08.2015 a vyzval ho na úhradu
dlžného poistného za obdobie od 14.02.2015 do 14.08.2015 do 15 dní od doručenia oznámenia.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 796 ods. 1, 2, § 800 ods. 1, § 803 ods. 1, 2, 3 OZ, vychádzajúc
z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na

základe poistnej zmluvy so začiatkom bežného poistenia od 14.8.2012 s ročným poistným vo výške
315,04 € so splatnosť štvrťročne 78,76 €, vždy ku dňu 14.08,14.11,14,02 a 14.05. Poistný vzťah medzi
stranami sporu zanikol dňa 14.08.2015, pričom žalovaný uhradil poistné len do 14.02.2015. Žalobca
vyzval žalovaného listom zo dňa 21.08.2015 na úhradu poistného v žalovanej výške do 15 dní odo dňadoručenia výzvy a zároveň ho informoval o zániku poistenia ku dňu 14.08.2015. Tieto skutkové tvrdenia
žalobcu žalovaný výslovne nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p.
Sporné bolo skutkové tvrdenie či uvedené poistné bolo uhradené, keďže žalovaný v odpore uviedol, že

žalobca odpočítal uvedené poistné keď mu plnil z poistnej udalosti, avšak túto skutočnosť nepreukázal
ani bližšie neidentifikoval (kedy a v akej výške), preto ho súd nemal preukázané. Uzavrel, že k zániku
poistného vzťahu došlo 14.08.2015, žalobca má nárok na zaplatenie poistného až do jeho zániku, a
keďže žalovaný nehradil poistné od 14.02.2015 uložil mu povinnosť zaplatiť čiastku 157,52 eur, čo je
poistné vo výške 78,76 eur za dve štvrťročné obdobia.

5. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania rozhodol vychádzajúc z § 517 ods. 1,2 OZ, priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne vychádzajúc z § 3 nar. vl. č.
87/1995 Zb. a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný v plnej

výške, keďže bol úspešný ohľadom istiny, neúspešný len ohľadom nepatrnej časti príslušenstva, priznal
plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol, aby rozsudok vo výroku, ktorým

bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 157,52 eur s úrokom bol zrušený. Uviedol, že namieta nátlak žalobcu
na jeho osobu pracovníčkou žalobcu, ktorá ho telefonicky upomínala niekoľkokrát denne celý mesiac,
že nemá vyrovnaný dlh voči spoločnosti. Nemal vedomosť o tom, že menovaná spoločnosť odkúpila
pohľadávku od Komunálnej poisťovne. Vo vzťahu k uzavretej poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX uviedol,
že v dôsledku autonehody, ktorá sa stala nie jeho zavinením 14.10.2014 o 19.40 hodine v obci Myslava,

jeho vozidlo Škoda Fabia zostalo nepojazdné. Na druhý deň nahlásil škodovú udalosť na Komunálnu
poisťovňu, ktorá dala súhlas na obhliadku technikom Slovexperty, ktorý konštatoval rozsah poškodenia
vyšší ako je cena vozidla, preto nedoporučil opravu vozidla a stanovil totálnu škodu vozidla. Cena opravy
bola vyčíslená na 3.589,- eur. Z dôvodu, že likvidátor Komunálnej poisťovne nesúhlasil, aby táto škodová
udalosť bola plnená z havarijnej poistky, navrhol likvidovanie škody rozpočtom i keď bola uzavretá

havarijná poistka. Bol toho názoru, že škodu, ktorú vyčíslil technik Slovexperty si Komunálna poisťovňa
mala nárokovať od poisťovne vinníka, ktorý spôsobil nehodu a nárokovať si za túto havarijnú udalosť,
ktorú mala plniť (čo neplnila), Komunálna poisťovňa a.s. z jeho havarijnej poistky vynaložené finančné
prostriedky si mala nárokovať od príslušnej poisťovne. Ďalej uviedol: „K nehode došlo dňa 14.10.2014,
infarkt som prekonal 05.11.2014 operácia bola prevedená dňa 13.11.2014. Žiadosť o likvidáciu poistnej

udalosti rozpočtom č. N. XXXXXXXXXX som mal podať podľa Komunálnej poisťovne dňa 03.11.2014
čo nebolo možné z mojej strany podať na Komunálnu poisťovňu „žiadosť o plnenie rozpočtom škodovej
udalosti“ preto lebo som bol pod lekárskym dozorom, (bol som v izolačke) ale je nutné si porovnať
moje podpisy: na zmluvách ktoré boli uzavreté s Komunálnou poisťovňou, ktoré som podpísal ako aj
oznámenie o vzniku škodovej udalosti a taktiež správu o nehode dopravnej polície bolo podpísane

mnou“ podpis na žiadosti o plnením rozpočtom nie je môj podpis, porovnaním týchto podpisov čo sa dá
rozpoznať voľným okom“ preto je načase aby Komunálna poisťovňa a.s., ktorá si neplní svoje povinnosti
voči klientom ako je likvidátor - S. W. zamestnanec poisťovne, ktorý podľa vzoru podpisu na žiadosti o
plnení rozpočtom mal porovnať keďže mal všetky písomné podklady, na ktorých je môj podpis, nebral to
do úvahy, je to už druhý prípad, keď likvidátor neplní škodovú udalosť a robí všetko pre to, aby nemusela

Komunálna poisťovňa a.s. Uhradiť škodovú udalosť. Na podklade zamestnanca Komunálnej poisťovne
a.s., ktorý ako likvidátor škodovej udalosti S. W. odmietol plnenie škodovej udalosti zo dňa 14.10.2014 z
mojej havarijnej poistky, ktorá bola vyplatená do 14.02.2015 aj na náš protest, aby neplnil túto škodovú
udalosť „rozpočtom“ z dôvodu, že bolo uzatvorené havarijné poistenie. Ale na základe plnenia škodovej
udalosti z havarijnej poistky uzavretou z Komunálnou poisťovňou a.s. na motorové vozidlo Škoda Fabia:

Š. - J. XXX H. a pre nákladnú opravu spomínaného motorového vozidla, na ktorú som nemal finančne
prostriedky na opravu spomínane vozidlo stalo rozbite v garáži viac ako 18 mesiacov“. V ďalšej časti
odvolania opätovne poukazoval na konanie pracovníka právneho predchodcu žalobcu, likvidátora S.
W. v súvislosti s riešením poistnej udalosti zo dňa 14.10.2014. Zdôrazňoval, že právny predchodca
žalobcu si uplatňuje poistné za tri kvartálne obdobia, pričom škodovú udalosť neplnil, ktorú mal plniť zo

zákona. Ďalej uviedol: „Vozidlo viac ako 18 mesiacov nebolo pojazdné, čoho si Komunálna poisťovňa
bola vedomá, preto neuhradením, neplnením škodovej udalosti uložená zákonom, pritom si žiada za 6
mesiacov“ ručením havarijného poistenia, ktoré už nepotreboval, čo potvrdil aj technik Slovexperty. Bol
toho názoru, že poistiteľ nemá právo na poistné, ak v čase keď poistiteľ mal vedomosť o tom, že neplnilškodovú udalosť a na vozidle, na ktorom je totálna škoda - nepojazdné, poistiteľ mal o tom vedomosť aj
napriek tomu, poskytne havarijné ručenie na nepojazdné, nefunkčné vozidlo, pritom sám poistiteľ neplnil
zo zákona svoju povinnosť z havarijného poistenia. Je tak zbavený povinnosti platiť poistné bez toho,

aby tým bola dotknutá výška poistného plnenia. Poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu sa
vyhol škodovej udalosti, pretože škoda na vozidle bola veľkého rozsahu. Uviedol, že na pojednávanie
sa nedostavil, nakoľko mu to nedovoľoval jeho zdravotný stav, preto si najal právneho zástupcu, ktorý
nekonal v jeho prospech a pojednávania sa nezúčastnil. Mal za to, že žalobca si protiprávne nárokuje
na niečo, čo podľa zákona mu neprináleží. Uviedol, že dňa 07.02.2017 podal žalobu proti poistiteľovi,

ktorá sa vedie pod sp.zn. 22C/9/2017.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správne v celom rozsahu. S odvolaním žalovaného nesúhlasil. Pokladal ho za účelové s cieľom
vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo
posúdil. Uviedol, že dňa 06.08.2012 so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe

ktorej poskytol žalovanému havarijné poistenie motorového vozidla zn. Škoda Fabia so začiatkom
poistenia 14.08.2012 s dohodnutou výškou ročného poistného 551,32 eur so splatnosťou poistného v
štvrťročných splátkach vo výške 137,83 eur. Žalovaný vypovedal poistnú zmluvu, v dôsledku čoho došlo
k zániku poistenia ku dňu 14.08.2015. Žalovaný nezaplatil dojednané poistné do zániku poistenia. Bol
toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je
vecne správne sa v plnej miere stotožnil.

9. Výrok rozsudku, ktorým v časti bola žaloba zamietnutá nebol napadnutým odvolaním, stál sa
právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo vyhovené a výrok o
trovách konania ako výrok súvisiaci (ďalej len rozsudok).

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

12. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 157,52 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 157,52 eur od 15.08.2015 do zaplatenia vecne správny, preto ho v tomto
výroku v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.02.2020 o 09.50 hodine

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.02.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

14.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzust.§192C.s.p.,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné

ustanovenia nesprávne vyložil.

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

aj správny právny záver v potvrdenej časti, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v rozsahu uvedenom v petite.16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na
vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

17. Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré uvádzal aj pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi
v plnom rozsahu vyporiadal. Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku, že žalobcovi
neprináležípoistnéaždozánikupoistenia,lebomuneuhradilškodu,ktorámuvzniklavdôsledkupoistnej

udalosti. Skutočnosť, že v dôsledku poistnej udalosti právny predchodca žalobcu žalovanému neuhradil
vzniknutú škodu, sama o sebe nie je dôvodom pre konštatovanie, že pohľadávka žalobcu na úhradu
poistného do zániku poistenia je nedôvodná. Samotný žalobca v odvolaní uviedol, že svoj nárok voči
právnemu predchodcovi žalobcu Komunálnej poisťovni a.s. si uplatnil žalobou na súde, ktorá je vedená
pod sp.zn. 22C/9/2017.

18. Poistiteľ má právo na poistenie za dobu do zániku poistenia (§ 803 ods. 1 OZ).

19. V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že k zániku poistenia došlo 14.08.2015, preto nárok
žalobcu na zaplatenie poistného do tejto doby (pohľadávky, ktorá mu bola postúpená Komunálnou
poisťovňou a.s. Vienna Insurance Group) je dôvodná.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov konania, v tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie v zmysle § 389 os. 1 písm. b) C.s.p. a vracia mu vec na ďalšie konanie z dôvodu,
že odôvodnenia nie je zrejmé, či (ne)zvážil možnosť rozhodnutia podľa § 257 C.s.p. napriek tomu, že
dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania.

22. Keďže súd neskúmal pri rozhodovaní o trovách konania (ne)splnenie podmienok pre možnosť

rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p. je jeho rozhodnutie v tejto časti
aj predčasné.

23. Ani odvolací súd preto nemal podklad pre posúdenie, či (nie)sú dané dôvody pre rozhodnutie o
(čiastočnom)nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p.

24. Splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 C.s.p. súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu,
ako to bolo aj v doterajšej praxi zvlášť, vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku
na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle § 257 C.s.p.

25. Úlohou súdu po vrátení veci bude teda skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky
v zmysle § 257 C.s.p. pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalobcovi a v závislosti od
výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania sporových strán.

26. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu podanie žalovaného doručené súdu prvej inštancie 05.02.2020.
Predmetné podanie podľa obsahu je samostatným návrhom na zaplatenie 3.248,- eur s prísl., nesúvisí
s odvolacím konaním, preto nebolo možné prihliadať na toto podanie.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.