Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 24C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119222796
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Chovan

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:6119222796.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so
sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom
Moyzesova 5, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, za účasti intervenienta popri žalovanej: B. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy vo výške 47 000,00 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh intervenienta popri žalovanej na prerušenie konania sa zamieta.

II.Žalovanájepovinnádotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudkuzaplatiťžalobcovisumuvovýške47
000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 47 000,00 € od 01.01.2019
do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa proti žalovanej a intervenientovi popri žalovanej spoločne a nerozdielne priznáva
náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorú odôvodnil tak, že so žalovanou uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
vlastníctva k označenému bytu a ktorá je neplatnou z dôvodu určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby,
v ktorej tento byt nadobudol právny predchodca žalovanej - intervenient, sa žalobca domáhal zaplatenia

žalovanej sumy s príslušenstvom ako kúpnej ceny podľa tejto kúpnej zmluvy, ktorú je žalovaná povinná
vrátiť.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že predmetná kúpna zmluva neobsahuje skutočný prejav jej vôle,
nakoľko ju podpísala bez vedomosti o jej obsahu na žiadosť intervenienta - jej syna rovnako ako ďalšie
právne úkony, a že kúpnu cenu podľa nej nedostala.
3. Intervenient sa k žalobe vyjadril tak, že uzavretá kúpna zmluva je platná napriek neplatnosti uvedenej
dobrovoľnej dražby, keďže súd nerozhodol aj o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, a že žalobca je naďalej

vlastníkom tohto bytu. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného práva žalobcu.
4. Podaním, doručeným súdu dňa 10.02.2021, intervenient navrhol prerušiť toto konanie z dôvodu, že
na Najvyššom súde Slovenskej republiky je pod sp. zn. 2Cdo/286/2019 vedené konanie o dovolaní proti
rozsudku, ktorým bola dobrovoľná dražba, v ktorej nadobudol predmetný byt, vyhlásená za neplatnú.
5. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

6. Intervenient neuviedol, aká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto spore, sa
rieši v uvedenom dovolacom konaní, ani inak neuviedol predmet tohto dovolacieho konania a žiadne
dôvody, pre ktoré by toto malo byť dôvodom na prerušenie konania (24C/30/2019). Napokon súd zistil,že toto dovolacie konanie sa uvedeného rozsudku o neplatnosti dražby netýka. Preto dospel k záveru,
že návrh intervenienta na prerušenie konania nie je dôvodný a zamietol ho.
7. Súd vykonal dokazovanie uzavretou kúpnou zmluvou zo dňa 07.04.2010, detailom pohybu na

účte v banke zo dňa 03.05.2010 a výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava V, obec I. F. B., katastrálne územie B..
8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetný byt nadobudol intervenient v dobrovoľnej dražbe,
následne intervenient vlastníctvo k tomuto bytu previedol na žalovanú a tá ho uzavretou kúpnou zmluvou
previedla na žalobcu a že dobrovoľná dražba bola určená za neplatnú rozsudkom Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 25.11.2016, č. k. 42C/174/2010-364, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2018, č. k. 10Co/131/2017-455, v spore, ktorého stranami boli
strany tohto sporu, ako aj intervenient.
9.Podľa§34ods.2zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľností
aozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),aksúdrozhodoloneplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym

úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
10. Podľa § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) výrok právoplatného rozsudku
je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku,
ak nie je ustanovené inak.

11. Keďže stranami sporu o určenie neplatnosti uvedenej dobrovoľnej dražby boli strany tohto sporu,
ako aj intervenient, je rozsudok, ktorým bola určená neplatnosť tejto dražby záväzný aj pre nich.
Pôvodní vlastníci predmetného bytu sú teda jeho vlastníkmi naďalej a uvedená skutočnosť je zapísaná
aj v katastri nehnuteľností. Zápis o vlastníctve tohto bytu v katastri nehnuteľností mal súd preukázanú
vykonaným dokazovaním čiastočným výpisom z listu vlastníctva. Nedôvodné sú preto námietky

intervenienta, že uzavretá kúpna zmluva je platná a že žalobca si nesplnil svoju vzájomnú povinnosť
(k povinnosti žalovanej vrátiť kúpnu cenu) „vrátiť“ vlastníctvo bytu. Uzavretá kúpna zmluva je neplatná,
keďže žalovaná nemohla na žalobcu previesť viac práv, ako sama mala. Nebolo pritom potrebné, aby
súd, ktorý rozhodol o neplatnosti dražby, osobitne rozhodol aj o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.
12. Podľa § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba

urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
13. Nedôvodné sú takisto námietky žalovanej, že nevedela o obsahu uzavretej kúpnej zmluvy. Ak
by aj túto zmluvu uzavrela v tvrdenom omyle, nespôsobilo by to jej neplatnosť. Dôvodom neplatnosti
zmluvy (vrátane jej dojednaní) by za splnenia ďalších podmienok bol len taký jej omyl, ktorý by vyvolal

alebo o ktorom musel vedieť žalobca ako osoba, ktorej bol právny úkon určený, a ktorý by bol zároveň
ospravedlniteľný. Žalovaná však na jednej strane ani netvrdila, že žalovaný vyvolal takýto jej omyl
alebo o ňom musel vedieť, na druhej strane sama tvrdila, že obsah zmluvy si neprečítala a obdobné
právne úkony robila na podnet intervenienta opakovane. Takéto neobozretné, opakované konanie
žalovanej nemožno považovať za ospravedlniteľný omyl. Pre úplnosť súd uvádza, že rokovania žalobcu

s intervenientom pred uzavretím kúpnej zmluvy samy osebe nemožno vykladať ako vedomosť o tomto
omyle žalovanej.
14. Súd sa ďalej vysporiadal s námietkami žalovanej o nezaplatení kúpnej ceny podľa uzavretej kúpnej
zmluvy. Z vykonaného dokazovania touto kúpnou zmluvou mal súd preukázané, že žalovaná pri podpise
tejto zmluvy prevzala časť kúpnej ceny vo výške 3 300,00 €, čo potvrdila svojím podpisom, a zvyšok

kúpnej ceny vo výške 43 700,00 € mal byť zaplatený na označený účet v banke. Z vykonaného
dokazovania detailom pohybu na účte v banke mal súd preukázané, že žalobca zvyšnú časť kúpnej
ceny na tento účet zaplatil. Pre úplnosť súd uvádza, že zaplatenie zvyšku kúpnej ceny na označený účet
vbankežalovanávýslovnenepoprela(apretojenesporné)anemalanámietkyanikvykonanémudôkazu
detailom pohybu. Súd preto nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny.

Zaplatenie prvej časti kúpnej ceny mal dostatočne preukázané z vykonaného dokazovania a predloženie
príjmového dokladu (ktoré navrhovala žalovaná) nepovažoval za dôvodné, nakoľko vydanie takéhoto
osobitného dokladu nie je povinné. Zaplatenie zvyšku kúpnej ceny nebolo sporné a súd ho mal
dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním.
15. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu

alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.16. Ako nedôvodné súd vyhodnotil aj námietky žalovanej, že nebola majiteľom ani disponentom účtu
v banke, na ktorý bol zaplatený zvyšok kúpnej ceny, a že tieto finančné prostriedky jej neboli skutočne
poskytnuté. Táto okolnosť nemá vplyv na splnenie povinnosti žalobcu zaplatiť túto kúpnu cenu a na

povinnosť žalovanej ju vydať. Zaplatenie tohto zvyšku kúpnej ceny na uvedený účet si dohodli strany
sporu. Prípadné nároky žalovanej proti tretím osobám tým nie sú dotknuté, avšak žalobca nemôže
niesť dôsledky takéhoto postupu zo strany žalovanej. Súd preto nevykonal ani dokazovanie o majiteľovi
a disponentovi uvedeného účtu v banke a o tom, kto tieto finančné prostriedky z tohto účtu vybral.
17. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
18. Súd teda mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli (inak platnú) kúpnu zmluvu, na základe
ktorej žalovaná previedla na žalobcu predmetný byt a žalobca žalovanej zaplatil kúpnu cenu zaň, že
vdôsledkuneplatnostiuvedenejdobrovoľnejdražbysúsistranysporupovinnévrátiťvšetko,čopodľanej
dostali, že žalobca svoju povinnosť splnil, keďže vlastníkmi predmetného bytu sú jeho pôvodní vlastníci
(spred uvedenej dobrovoľnej dražby), a že žalovaná si svoju povinnosť nesplnila. Žalobca preto má proti

žalovanej právo na zaplatenie žalovanej sumy.
19. Súd sa napokon zaoberal námietkou premlčania uplatneného práva žalobcu. Intervenient namietal
uplynutie tzv. objektívnej premlčacej doby.
20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.
21. Neplatnosť dobrovoľnej dražby je tzv. relatívnou neplatnosťou, čiže súd ju môže určiť len na
základe návrhu oprávnenej osoby, a to v ustanovenej lehote. Ak súd o neplatnosti dobrovoľnej dražby
právoplatne nerozhodol, je potrebné ju považovať za platnú. Z toho potom vyplýva, že bezdôvodné
obohatenie podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o určenie

neplatnosti dražby. Keďže o neplatnosti dražby bolo rozhodnuté v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu zo dňa 25.10.2018, najskôr v tento deň mohlo rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Premlčacia
doba na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia preto mohla uplynúť najskôr dňa 25.10.2020.
Žaloba bola na súde podaná dňa 01.02.2019, uplatnené právo žalobcu teda premlčané nie je.
22. Súd preto žalobu považuje za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.

23. Pre úplnosť súd uvádza, že pre rozhodnutie sporu nemalo význam uznanie dlhu žalovanou. Účinkom
uznania dlhu je nastolenie tzv. vyvrátiteľnej domnienky existencie dlhu. Keďže však existencia dlhu bola
v spore preukázaná, takáto domnienka je bezpredmetná. Z tohto dôvodu súd nevykonal dokazovanie
na preukázanie platnosti a okolností tohto uznania dlhu.
24. Súd takisto nevykonal dokazovanie spisom súdu, ktorý rozhodol o neplatnosti uvedenej dobrovoľnej

dražby. Žalovaná neuviedla a súdu nie je zrejmé, aké skutkové tvrdenia strán sporu sa mali týmto
dokazovaním preukázať. Určenie neplatnosti tejto dražby (ako ani jej okolnosti alebo dôvody a
právoplatnosť určenia jej neplatnosti) neboli pritom medzi stranami sporné.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.
27. Súd spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z nej tak, ako si ho žalobca uplatnil. Na základe zhodných tvrdení strán sporu pritom súd
zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy najneskôr ústne dňa 29.11.2018.
28. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Vo veci mal žalobca plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalovanej v celom
rozsahu.
30. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).