Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/102/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522204530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1522204530.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov
Mgr. Zity Leimbergerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: N. R., Q.. XX.XX.XXXX,
W. R. D. XXXX/X, U., bytom: U. XXXX/X, U., zastúpený IVANOVIČ LEGAL s.r.o., IČO: 54 434 556, so
sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava proti žalovanej: P. R., N.. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. T. XXXX/X,
U., zastúpená JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa
15.07.2022, č. k. 39C/59/2022-61 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na vydanie neodkladného
opatrenia sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladným opatrením zakázal žalovanej vstupovať do
bytu č. XX, T. U. X, poschodie X, súpisné č. XXXX v bytovom dome - stavba - U. X, XX, XX, postavený

na parcele reg. „C“ katastrálny odbor, okres U. T., obec: U.-R., katastrálne územie R. na LV č. XXXX
(I. výrok); žalobcovi uložil povinnosť podať proti žalovanej žalobu o jej vylúčenie z užívania bytu č. XX,
vchod U. X, poschodie X, súpisné č. XXXX v bytovom dome - stavba - U. X, XX, XX, postavený na
parcele reg. „C“ katastrálny odbor, okres U. T., obec: U.-R., katastrálne územie R. na LV č. XXXX, a to v
lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia (II. výrok); žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti uznesenia (III. výrok).

2. V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca návrhom doručeným
dňa 06.07.2022 do konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej
Q. R. žiadal, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanej vstupovať do bytu č. XX, T. U. X,
súp. č. XXXX v bytovom dome U. X, XX, XX, U. až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetný návrh bol uznesením č.k. 61P/49/2021-549 zo

dňa06.07.2022vylúčenýnasamostatnékonanie.Súdprvejinštancieďalejzhrnulskutkovézdôvodnenie
návrhu, podľa ktorého žalobca dňa 15.03.2021 podal návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletej na čas po rozvode, návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej Q. na čas do rozvodu. Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 61P/121/2021 - 61 zo
dňa 24.06.2021 mu bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti na čas do právoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a

zároveň, upravený styk žalovanej s maloletou za prítomnosti žalobcu alebo tretej osoby každú stredu
od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu od 13:00 hod. do 19:00 hod. a to načas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej. Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/15/2022 - 18 zo dňa
05.05.2022bolovovecimaloletejnariadenévýchovnéopatrenie,ktorýmmaloletej,žalovanejažalobcovi

uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v občianskom združení TENENET so sídlom
Lichnerova 41, Senec; žalovanej, žalobcovi a maloletej nariadil zúčastniť sa na určených stretnutiach,
ktorých presná špecifikácia a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia
(ďalej len „Nariadenie výchovného opatrenia“). Žalovaná nežije so žalobcom a maloletou v spoločnej
domácnosti od marca 2021. Nariadeniu výchovného opatrenia predchádzalo pojednávanie, ktoré sa

uskutočnilodňa28.04.2022,naktorombolvypočutýznalecMgr.etMgr.MartinBalko(ďalejlen„Znalec“),
ktorý vyšetroval žalovanú, žalobcu aj maloletú v rámci konania o rozvod a úpravu práv a povinností
k maloletej. Po vydaní výchovného opatrenia sa žalovaná, napriek výslovnému nesúhlasu maloletej
nasťahovala do bytu dňa 25.06.2022. Napriek výslovnému nesúhlasu maloletej, jej obrovskému stresu
a strachu si žalovaná vynútila vstup do bytu, t.j. na jediné pre maloletú dovtedy bezpečné miesto,
do jej domova. Maloletá so žalobcom sa museli narýchlo uchýliť k matke žalobcu, čím bola výhradne

v dôsledku konania žalovanej, vytrhnutá zo svojho domáceho prostredia; maloletá náhle stratila svoj
domov, známe prostredie, svoje domáce zvieratá, svoju izbu a bola nútená prakticky okamžite opustiť
byt pre zachovanie vlastnej bezpečnosti, nakoľko z vyjadrení znalca je jednoznačné, že žalovaná je pre
maloletú hrozbou už len v rámci stretnutí, ktoré nemôžu prebiehať bez prítomnosti tretej osoby, a teda je
nepochybné,žemaloletánemôžežiťsožalovanouvspoločnejdomácnostibeztoho,abybolažalovanou

ohrozená. Maloletá sa potrebuje vrátiť do svojho domova, čo však nie je možné dovtedy, dokým v
ňom býva žalovaná, ktorá v zmysle vyjadrení znalca predstavuje pre maloletú hrozbu. Maloletá má
zhoršený zdravotný stav v dôsledku správania žalovanej, pričom uvedené bolo riešené aj z iniciatívy jej
obvodnej lekárky na preventívnej prehliadke, ktorá jednak priamo v lekárskej správe konštatovala úbytok
hmotnosti u maloletej a taktiež zhodnotila, že aspoň pol roka neodporúča styk maloletej so žalovanou.

Žalobca s maloletou si zbalili najnutnejšie veci a byt opustili, keď žalovaná im nechcela umožniť ani
to, aby sa v kľude pobalili, na čo žalobca požadoval jednu hodinu času, avšak žalovaná agresívne,
bezohľadne a direktívne reagovala tak, že ihneď ide do bytu a žalobca s maloletou sa budú baliť v jej
prítomnosti s vyhrážkou, že „inak zámočník ide vŕtať“. Hliadka PZ umožnila aspoň odchod maloletej
z bytu bez toho, aby sa musela stretnúť so žalovanou, nakoľko maloletá stretnutie výslovne odmietla.

Počas balenia žalobcu na neho žalovaná neustále slovne útočila. Žalobca sa po hodine vrátil, nakoľko si
nestihol vziať monitory k PC a v byte už našiel z dvoch tretín vypitú fľašu červeného vína, pohár s vínom
na stole a v chladničke už bola ďalšiu plechovku s alkoholom. Žalobca sa do bytu vrátil aj dňa 27.06.2022
v sprievode svojho brata, nakoľko potreboval učebnice pre maloletú, ktoré mali v škole odovzdávať v
nasledujúci deň, pričom v byte našiel doslova „spúšť“, ktorú tam urobila žalovaná. Na zemi pri šatníkovej

skrini bola vyhádzaná kopa liekov, zo skríň boli vyhádzané veci, ktoré boli na kopách v chodbe na
zemi. Išlo najmä o oblečenie. Vedľa postele bolo pohádzané špinavé prádlo a prázdne fľaše od alkoholu
v spálni na zemi. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca na preukázanie skutkového stavu založil do
spisu dôkazy - zápisnicu z pojednávania zo dňa 28.04.2022; Znalecký posudok; Whatsapp komunikáciu
01; Lekársku správa; Printscreen z aplikácie Dôvera; fotodokumentáciu; Čestné prehlásenie J.. Ľ.I.

R., a ozrejmil tiež, že sa oboznámil s obsahom súdneho spisu sp. zn. 61P/49/2021 a Uznesením č.k.
22P/15/2022-18 zo dňa 05.05.2022 o uložení výchovného opatrenia.

3. Za zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. f), § 336
ods. 1,2,3,4 C.s.p., § 146 ods. 1, 2 Obč. Zák., Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, súd prvej

inštancie ozrejmil, že uložením zákazu žalovanej vstupovať do bytu, ku ktorému jej svedčí vlastnícke
právo, dochádza k zásadnému zásahu do jej práv ako bezpodielového spoluvlastníka nehnuteľnosti,
musel dôkladne posúdiť, či žalobca osvedčil také závažné okolnosti, na základe ktorých sa možno
domnievať,žepovinný(žalovaná)svojimkonanímohrozuje telesnúaleboduševnúintegrituosoby,ktorá
sa takejto ochrany domáha, resp. blízkej osoby. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil,

že žalobca ako bezpodielový spoluvlastník bytu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
vážnym ohrozením zdravia a vývoja maloletej Nikol, ktorá mu bola uznesením súdu dočasne zverená
do osobnej starostlivosti; zásah vo vzťahu k maloletej odvodzoval od toho, že žalovaná nevytvára
pre maloletú vhodné prostredie na zdravý telesný a duševný vývin. Súd prvej inštancie poukázal
na závery vykonaného znaleckého dokazovania, ako aj na výchovné opatrenie uložené uznesením

č.k. 22P/15/2022 zo dňa 05.05.2022. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.04.2022, ako
aj z predbežného právneho posúdenia predmetnej veci podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že návrh
na rozvod manželstva je dôvodný, vzhľadom na narušenie vzťahu s matkou preukázané znaleckým
posudkom je potrebné urýchlene pristúpiť k sanovaniu ich vzájomného vzťahu asistovaným stykom vnevyhnutnom rozsahu potrebnom na zlepšenie vzťahu matky s maloletou. Vzťah s matkou je vážne
narušený a výchovným opatrením, s ktorým súhlasili obaja rodičia malo dôjsť k jeho zlepšeniu. Žalovaná
tým, že sa napriek nariadenému výchovnému opatreniu, bez súhlasu žalobcu a proti zápornému

postoju maloletej sa nasťahovala späť do bytu podľa súdu prvej inštancie marí účel nariadeného
výchovného opatrenia a jej správanie neprispieva k zlepšeniu vzťahu matky a maloletej a tým k
stabilizácii psychického stavu dieťaťa. Dodal, že listiny predložené žalobcom, ako aj uznesenie, ktorým
bolo nariadené výchovné opatrenie, jednoznačne preukazujú z hľadiska času správanie sa žalovanej
spôsobilé mariť účel súdom uloženého výchovného opatrenia. Sumarizujúc uvedené mal súd prvej

inštancie za osvedčené, že konaním žalovanej dochádza k ohrozovaniu duševnej integrity maloletej,
preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal ako
vlastník nehnuteľnosti (BSM) proti žalovanej rovnako vlastníčke nehnuteľnosti, ktorá svojim konaním
ohrozuje duševnú integritu blízkej osoby a navrhol nariadenie neodkladného opatrenia do právoplatného

skončenia konania o vyporiadanie BSM. Podľa súdu prvej inštancie by konanie o zrušenie BSM
vzhľadom na skutočnosť, že rozvodom manželstva zanikne zo zákona aj BSM bolo nadbytočné.
Medzi stranami sporu existuje spoluvlastnícky vzťah k bytu, kde bývali s maloletou dcérou do marca
2021. Žalovaná sa do bytu opätovne nasťahovala 25.06.2022 a žalobca bol nútený, vzhľadom na
všetky okolnosti, sa aj s maloletou odsťahovať. Za situácie, že v prípade spoločného bývania hrozí

nebezpečenstvo, že žalovaná bude páchať na maloletej psychické násilie hlavne po požití alkoholu,
pričom s ohľadom na jej doterajšie správanie, nie je záruka, že žalovaná naďalej nebude pokračovať vo
svojom konfliktnom správaní voči žalobcovi a maloletej, u ktorej vyvoláva strach z ďalšieho spolužitia
v byte, súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia podať
žalobu podľa ust. § 146 ods. 2 Obč. Zák.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 252 ods. 1 C.s.p. a plne procesne
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu doručenom odvolaciemu súdu 5.10.2022 navrhol napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K vyjadreniu predložil ďalšie listinné dôkazy a to trestné
oznámenie na žalovanú zo dňa 28.7.2022 a komunikáciu medzi žalovanou a maloletou zo dňa 9.9.2018,
19.8.2018, úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a fotodokumentáciu.

7. Proti tomuto uzneseniu (I. a III. výroku) podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla

odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a svojim nesprávnym procesným
postupom porušil jej právo na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Poprela tvrdenia
žalobcu uvádzané v návrhu, že by mala s maloletou dcérou zlý vzťah, čo je zrejmé aj zo spoločnej

Whatsapp komunikácie z rokov 2019 a 2020, a z ktorej možno vyvodiť, že u maloletej bola preferovaným
rodičom, ktorá hľadala ochranu pred žalobcom. Výrazná zmena medzi ňou a dcérou začala až v
roku 2020, kedy žalobca vystupňoval psychický teror voči nej, vedúci aj k tomu, že je v súčasnosti
pacientkou psychiatrickej kliniky. Úplný rozpad vzťahu s maloletou nastal od roku 2021, kedy žalobca
podal návrh na rozvod manželstva spolu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal

uložiť jej zákaz užívať byt. Súd prvej inštancie výlučne na základe nepravdivých tvrdení žalobcu vydal
uznesenie o neodkladnom opatrení zo dňa 22.03.2021, č.k. 10C/13/2021-43, na základe čoho musela
opustiť spoločnú domácnosť. Maloletá dcéra tak bola výrazne manipulovaná žalobcom, a to do takej
miery, že v súčasnosti odmieta kontakt s ňou. Predmetné uznesenia bolo však na základe jej odvolania
zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.05.2021, č.k. 7Co 56/2021-121, tak že

návrh bol zamietnutý. Napriek tomu jej žalobca reálne užívať byt znemožňoval a pri každom jej odchode
z bytu nechal vymeniť zámok, slovne ju atakoval, z ktorého dôvodu podala na žalobcu dňa 8.6.2021
trestné oznámenie a následne niekoľko ďalších trestných oznámení. V dôsledku správania žalobcu bola
z užívania bytu vylúčená a keďže nedokázala ďalej znášať jeho psychický teror, prestala so svojimi
pokusmi užívať byt a napraviť si vzťah s maloletou. Po zlepšení zdravotného stavu začala opätovne

riešiť situáciu s užívaním bytu, kam sa chcela vrátiť, nakoľko nemala pre dlhodobú práceneschopnosť
prostriedky na zabezpečene si iného ubytovania a tiež chcela zlepšiť svoj vzťah s dcérou. V dôsledku
psychického teroru žalobcu je liečená na psychiatrickej klinike a berie viacero liekov na upokojenie,
bola jej diagnostikovaná stredne ťažká depresia a panická porucha z dôvodov atakov žalobcu. Nakoľkoneexistovalo žiadne rozhodnutie, ktoré by ju akokoľvek obmedzovalo v užívaní bytu, dňa 25.06.2022 sa
pokúsila dostať opäť do bytu, kde žalobca nechal vymeniť zámky. Z tohto dôvodu privolala príslušníkov
PZ SR a zámočníka, ktorý jej byt sprístupnil. Žalobca ju po celý čas urážal a slovne atakoval. Následne

prišiel do bytu 27.06.2022, 30.06.2022 a 2.7.2022, kedy ho doslova vyraboval. Za účelom úplného
znemožnenia užívania bytu odniesol z neho kuchynské vybavenie, skrine, skrinky, počítač, zvesil zo
steny televízor, matrac, záclony a rozobral na polovičku manželskú posteľ. Úmyselne z bytu odniesol
ovládač od externých roliet a klimatizácie, na základe čoho bola v byte teplota 38,5 stupňov, čím
sa stal prakticky neobývateľným. Žalobca následne vždy, keď sa vzdialila z bytu, nechal na byte

vymeniť zámky, aby jej znemožnil do neho vstúpiť. Tým, že súd prvej inštancie vydal ďalšie uznesenie
nariadení NO, len žalobcovi pomohol v jej ďalšom týraní. Už v deň prevzatia predmetného uznesenia
(25.07.2022) žalobca vymenil zámok a odmietol jej byt sprístupniť za účelom prevzatia osobných vecí a
najmä liekov a preto bola nútená dňa 27.7.2022 nechať vymeniť zámok na byte, aby si prevzala aspoň
najnutnejšie veci, o čom žalobcu informovala. Žalovaná akcentovala, že žalobca je za svoje skutky voči
nej trestne stíhaný za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a bolo voči nemu dňa 24.03.2022

vznesení obvinenie. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod, argumentovala aj tým, že súd prvej inštancie vydal
uznesenie o neodkladnom opatrení bez vykonania akéhokoľvek relevantného dokazovania, nekriticky
prevzal klamstvá žalobcu uvádzané v návrhu a svojim rozhodnutím bezprecedentne zasiahol do jej
práv, čím jej znemožnil užívať byt ako jej jedinú nehnuteľnosť. Dodala, že z bytu odišla výlučne z
dôvodu, že jej to prikázal súd v uznesení o neodkladnom opatrení zo dňa 22.3.2021, pričom žalobca toto

obdobie využil na ovplyvňovanie maloletej, následne jej rok znemožňoval byt užívať, čo len prehĺbilo jej
odcudzenie s dcérou. Odvolateľka tiež namietala pravdivosť tvrdenia, že by bola akokoľvek nebezpečná
pre maloletú ako psychická hrozba, takýto záver totiž nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého
žalobcom; z dôkazov ním predložených rovnako nevyplýva, že by sa niekedy dopustila akéhokoľvek
prejavu agresie voči maloletej, ktorú miluje ako svoju jedinú dcéru. Poukázala tiež na to, že nebola

v byte s maloletou de facto žiadny čas, nakoľko žalobca maloletú z bytu ihneď po jej návrate vzal,
je preto vylúčené, aby jej stihla ubližovať do takej miery, aby jej bolo potrebné zakázať vstup do bytu
uznesením o NO. Žalovaná rovnako namietala tvrdenia žalobcu o jej alkoholizme a neporiadku v byte.
Ozrejmila, že niektoré kusy oblečenia sa skutočne nachádzali na zemi, avšak výlučne z dôvodu, že
žalobca nechal rozobrať a odniesť takmer všetky skrine z bytu, odniesol aj polovičku manželskej postele

a tak si oblečenie z podlahy bytu snažila upratať, ale nemala kam. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený
alkoholizmus, ešte v prvej polovici roka 2021 sa nechala podrobiť klinickým vyšetreniam, na základe
ktorých bolo jednoznačne konštatované, že „nejaví príznaky od alkoholu a je veľmi nepravdepodobné,
že touto diagnózou trpí“. Naviac, užíva psychofarmaká vydávané len na lekársky predpis, a ktoré je
vylúčenéužívaťvkombináciisalkoholom.Pokiaľideodruhýodvolacídôvod,žalovanánamietala,žesúd

prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu, hoci je zrejmé, že je medzi nimi mimoriadne konfliktný
vzťah, a že vec nebude čierno-biela tak ako to žalobca popisuje, naviac za situácie, keď je trestne
stíhaný za psychický teror páchaný na nej. Ak by súd prvej inštancie postupoval aspoň minimálne
obozretne, zistil by, že rovnaké neodkladné opatrenie navrhol žalobca nariadiť už v roku 2021, na takmer
rovnakých skutkových základoch, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nepreukázané a uznesením návrh

nanariadenieNOzamietol;rovnakobyzistilajto,žetentoinštitútzneužívavýlučnenajejpoškodzovanie,
čoho dôkazom je, že ihneď po nadobudnutí účinnosti uznesenia o NO vymenil v byte zámky, čím ju
v sekunde vyhodil na ulicu bez hotovosti, oblečenia, hygienických potrieb a psychiatrických liekov.
Odvolateľka poukázala na ten fakt, že v listinných dôkazoch predložených žalobcom bolo uvedené, že
prítomnosť žalovanej spôsobuje pre maloletú stres a svoj vzťah majú budovať postupne a pozvoľna.

Nikde však nebola zmienka o agresivite žalovanej, atakoch, požívaní alkoholu alebo o tom, že by pre
maloletú predstavovala nebezpečenstvo. Závery súdu prvej inštancie, že cit. „žalovaná svojim konaním
ohrozuje duševnú integritu maloletej“, že „v prípade spoločného bývania hrozí nebezpečenstvo, že
žalovaná bude páchať na maloletej psychické násilie hlavne po požité alkoholu, pričom vzhľadom na
jej doterajšie správania nie je záruka, že žalovaná bude pokračovať vo svojom konfliktom správaní voči

žalobcovi a maloletej, u ktorej vyvoláva strach z ďalšieho spolužitia v byte“, nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, ale predstavujú neprípustnú nadprácu súdu pri dotváraní skutkového stavu na základe
jeho fantázie. Je neprípustné, aby súd fabuloval závažné skutkové závery, evidentne výlučne na základe
svojej vlastnej autorskej tvorby. Dodala, že maloletá dcéra stretávanie sa s ňou podmieňuje splnením
pokynov, ktorej jej tlmočí od žalobcu, maloletá sa žalobcu zrejme bojí, obáva sa jeho reakcie po tom,

ako by prejavila náklonnosť k matke.8.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolaniažalovanej(§379,§380ods.1C.s.p.),preskúmal
napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba,
ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním ohrozuje.

10. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 C.s.p. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s
tým, že účastníci (strany) nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.

Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže
prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

11. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že súd prvej inštancie už o obdobnom návrhu
žalobcu smerovanému voči žalovanej rozhodol uznesením zo dňa 22.03.2021, č.k. 10C/13/2021-43
tak, že navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze žalovanej vstupovať do bytu č. XX
nachádzajúcom sa v bytovom dome na U. I.. Č.. X T. U., a to do právoplatného skončenia konania o

rozvod a úpravu práv a povinností k mal. sp. zn. 61P/49/2021, vydal. Odvolací súd uznesením zo dňa
12.5.2021, č.k. 7Co/56/2021-121 na základe odvolania žalovanej toto rozhodnutie zmenil tak, že návrh
zamietol. Z dôvodov posudzovaného uznesenia č.k. 39C 59/2022-61 nie je zrejmé, ako sa súd prvej
inštancie s touto skutočnosťou vysporiadal, resp. či ju vôbec vzal v zreteľ. Jeho primárnou úlohou bolo
porovnať, v čom došlo k zmene skutkového stavu, oproti obdobiu, kedy bolo prvý krát rozhodované o

návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 3 C.s.p.).

12. Súd prvej inštancie svoje prvé rozhodnutie vydané vo veci zákazu vstupu žalovanej do bytu č.
XX v bytovom dome na U. I.. Č.. X T. U. založil na skutkovom zistení, že „správanie žalovanej
voči žalobcovi a ich maloletej dcére v spornom byte opodstatňuje obavu najmä o zdravie a zdravý

psychický a fyzický vývoj dieťaťa a je pravdepodobné, že žalovaná bude v takomto správaní aj naďalej
pokračovať s poukazom na neustále konflikty medzi ňou a žalobcom a nezodpovedné správanie sa
žalovanej voči dieťaťu“. Vyvodil tiež, že „samovražedné pokusy žalovanej, ktoré mala prezentovať aj
samotnej maloletej sa nesporne nepriaznivo odrazili na duševnom stave dieťaťa. Nakoľko žalobkyňa
opúšťa domácnosť, stýka sa podľa návrhu s cudzími mužmi, odkazuje maloletú výlučne na starostlivosť

žalobcu a v tejto pandemickej dobe je možnosti nákazy ochorenia COVID 19 tak žalobcu ako i
maloletej Q.“. Za daných okolností mal súd prvej inštancie nebezpečenstvo ohrozenia duševnej integrity
žalobcu i maloletej zo strany žalovanej za dostatočne osvedčené. Z dôvodov citovaného uznesenia
vyplýva, že vychádzal z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, priloženého návrhu na rozvod
manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej, ako aj žalobcom predloženej fotodokumentácie

a whatsapp komunikácie. Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí č.k. 7Co 56/2021-121
zo dňa 12.5.2021, okrem iného, skonštatoval, že „Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
odvolací súd zistil, že žalobca ho odôvodnil vážnym ohrozením života, zdravia a vývoja maloletej.
Pričom zásah vo vzťahu k maloletej odvodzoval od toho, že žalovaná nevytvára pre maloletú vhodné
prostredie na zdravý telesný a duševný vývin. Bližšie žalobca ním uvádzané nevhodné výchovné

postupy žalovanej nešpecifikoval. I keď žalobca v návrhu uviedol, že žalovaná holduje požívaniu
alkoholu, v čoho dôsledku trpí nekontrolovateľnými výbuchmi zlosti, tieto skutočnosti uvádzal len vo
vzťahu k svojej osobe, pričom vo vzťahu k maloletej tieto uviedol len v podobe pravdepodobnosti.
Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tvoril súčasť návrhu na rozvod a úpravu práv a
povinností k maloletej, žalobcom uvádzaný prístup žalovanej k výchove maloletej, možno považovať

za argumentáciu v prospech jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho výlučnej starostlivosti. Listiny
predložené žalobcom, ktorými mienil upriamiť pozornosť na stav domácnosti, jednak s ohľadom na to, že
ich nemožno jednoznačne z hľadiska času verifikovať, ani nemožno posúdiť, či dokumentujú správanie
sa žalovanej, neboli spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu, že tento stav bol spôsobený žalovanoupráve v dôsledku požitia alkoholických nápojov. Záujem prípadne nezáujem žalovanej zabezpečovať
chod domácnosti, je bez vplyvu na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd nemal žalobcom za osvedčené, že by konaním žalovanej dochádzalo k ohrozovaniu

telesnej alebo duševnej integrity maloletej. Zohľadniac skutočnosť, že žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nepodal v mene maloletej, ako jej zákonný zástupca, ale vo svojom mene,
odvolací súd vyvodil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhal ochrany voči
žalovanej samotný žalobca. Bolo na žalobcovi, aby osvedčil také závažné okolnosti na základe ktorých
sa možno domnievať, že povinný (žalovaná) svojim konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu

žalobcu. Žalovaná v odvolaní nepoprela skutočnosť, že pravidelne navštevuje odborných lekárov
(psychiatrov), poprela však, že by jej bol diagnostikovaný alkoholizmus, príp. požívanie omamných
a psychotropných látok. Z vyjadrenia žalovanej zároveň vyplýva, že lieky na základe odporúčania
odborných lekárov užíva už dlhodobo, nejedná sa tak o novú skutočnosť, o ktorej by nemal žalobca
vedomosť.Tvrdeniežalobcutýkajúcesapsychickéhotýraniazastranyžalovanejvovzťahukjehoosobe,
zo záverov znaleckého posudku č. 14/2020 nebolo preukázané. Závery znalca v znaleckom posudku,

že žalobca je osobou, ktorá sa vyhýba kritike a agresívnym prejavom, je nadpriemerne inteligentný,
skôr introvert, nepreukazujú záver o psychickom týraní žalobcu zo strany žalovanej. Odpoveď znalca
na otázku č. 3 "Zistite, či v manželskom spolužití menovaného sa prejavujú znaky psychického týrania",
vychádza výlučne z vnímania situácie žalobcu vo vzťahu k žalovanej. Z výsledkov psychologického
vyšetrenia žalobcu znalcom, že u žalobcu boli manifestované schizoidné rysy, s predikciou miernej

depresie, so sklonom k submisívnemu správaniu, bez zohľadnenia predchádzajúceho psychického
stavužalobcu,nemožnovyvodiť,žedošlopríp.dochádzakžalobcomtvrdenémupsychickémutýraniuzo
strany žalovanej. Znalecký posudok bol vyhotovený k dátumu 22.06.2020, žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia doručil súdu dňa 15.03.2021, nemožno tak ani posúdiť, či závery znaleckého
posudku sú naďalej platné, príp. či na strane žalobcu došlo k zmene psychického stavu, ktorá by nastala

v príčinnej súvislosti so správaním sa žalovanej. Možno súhlasiť so žalobcom, že psychické násilie
nezanecháva žiadne viditeľné stopy, avšak na základe nesvedčeného tvrdenia žalobcu o narušení
jeho práva na ochranu telesnej a duševnej integrity, nemožno vyvodiť potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, ktorej sa žalobca v konaní domáha. V danom prípade je potrebné zohľadniť aj argumentáciu
žalovanej v podanom odvolaní, ktorá uviedla, že žalobca majúc vedomosť o jej zdravotnom stave ,

ju neustále provokoval a manipulatívne sa k nej správa. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že sa
žalovaná pokúsila už 5 - krát o samovraždu, tieto tvrdenia boli zo strany žalovanej spochybnené. Email
zo dňa 25.05.2020, ktorý napísala žalovaná maloletej skôr navodzuje dojem, že k takémuto konaniu
sa žalovaná uchýlila práve z dôvodu, že nebola schopná ďalej fungovať vo vzťahu so žalobcom.
Podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov nemožno vyvodiť ani z ďalších dôkazov predložených

žalobcom, nakoľko tieto sa vzťahujú k obdobiu roka 2018 (správa z polície) a k obdobiu apríl - máj
2020. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nemal za preukázané splnenie podmienok na vydanie
neodkladného opatrenia, t.z. také okolnosti na strane žalobcu, ktoré by navodzovali, že je v postavení
strany, ktorú treba chrániť za cenu zásahu do vlastníckeho práva žalovanej“.

13. V posudzovanej veci žalobca (oproti pôvodnému návrhu) potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
dôvodil najmä vo vzťahu k mal. dcére Q., poukazujúc na znalecký posudok znalca Mgr. Et Mgr. Martina
Balka č. 49/2021, v ktorom uviedol, že výchovné kompetencie žalovanej sú znížené a jej výchovné
metódy sú nesprávne a škodlivé“, ďalej konštatáciou znalca na pojednávaní vo veci rozvodu žalobcu a
žalovanej a súvisiacej úpravy práv a povinností k mal. Q. zo dňa 28.04.2022 „žalovaná môže byť pre

mal. hrozbou a preto neodporúčam individuálne stretávanie žalovanej s maloletou. Žalovaná by mohla
maloletú psychicky ohroziť, keby dochádzalo k stretávaniu žalovanej s maloletou bez prítomnosti tretej
osoby; ďalej Lekárskou správou J.. Š.P. zo dňa 27.12.2021 a svojim skutkovými tvrdeniami, že „žalovaná
sa dlhodobo vyhrážala maloletej svojim návratom do bytu a k stretnutiu s ňou“; „Po vydaní výchovného
opatrenia, kedy žalovaná nadobudla istotu, že maloletá stretnutia s ňou musí absolvovať aj proti svojej

vôli, sa žalovaná napriek výslovnému nesúhlasu maloletej nasťahovala do bytu a to dňa 25.06.2022.
Žalovaná opätovné nasťahovanie dňa 22.6.2022 oznámila maloletej cez Whatsapp, pričom maloletá s
tým vyjadrili jednoznačný nesúhlas“; „Z vyjadrení znalca je jednoznačné, že žalovaná je pre maloletú
hrozbou už len v rámci stretnutí, ktoré preto nemôžu prebiehať bez prítomnosti tretej osoby“, z čoho
žalobca vyvodil, že „je nepochybné, že maloletá nemôže žiť so žalovanou v spoločnej domácnosti bez

toho, aby bola žalovanou ohrozovaná“; „maloletá má zhoršený zdravotný stav v dôsledku správania
žalovanej,pričomboloriešenéajziniciatívyjejobvodnejlekárkynapreventívnejprehliadke,ktorájednak
priamo v lekárskej správe konštatovala úbytok hmotnosti u maloletej a taktiež zhodnotila, že aspoň pol
roka neodporúča styk maloletej so žalovanou“, ako aj nariadeným výchovným opatrením.14. Sumarizujúc obsah dôkazov predložených žalobcom je potrebné uviesť, že odporúčanie detskej
pediatričkyJ..X.Š.K.obsiahnutévlekárskejspráve,datovanej27.12.2021, „aspoňnapolrokaobmedziť

styk dieťaťa s matkou“, ako sama v lekárskej správe uviedla, na základe cit. „údajov od otca dieťaťa
aj Q., nemôže vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu zo dňa 15.07.2022 relevantne
obstáť. Jednak pre jeho značný časový odstup od vydania preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej
inštancie, zohľadniac, že z hľadiska svojho obsahu je založený najmä na údajoch a iniciatíve žalobcu,
a napokon aj pre nedostatočnú odbornosť J.. Š. (ide o detského pediatra, nie detského psychológa).

Pokiaľ ide o znalecký posudok klinického psychológa Mgr. Et Mgr. Martina Balka č. XX/XXXX, tento bol
vypracovaný dňa 09.11.2021 na podklade predošlých vyšetrení mal. Q. a jej rodičov, a preto závery v
ňom obsiahnuté,súrovnakoaktuálnektomutodátumu.Znalecnastr.49ods.5.posudkukonštatoval,že
„osobnosťmatkyjemomentálnebezzávažnejpsychopatologickejsymptomatiky,pričomvzhľadomnajej
abnormnú organizáciu je u nej prítomná tendencia k maladaptívnym stratégiám pri kumulácii záťažových
faktorov,vrátaneopakovanýchakútnychhospitalizáciivdôsledkuintoxikácieliekmi,napriekambulantnej

psychiatrickej liečbe, čo má negatívny dopad na kvalitu jej rodičovských kompetencií, a podľa názoru
znalca matka predstavuje riziko primárne vo vzťahu k sebe, nie voči maloletej“. Pokiaľ ide o súdom prvej
inštancie nariadené výchovné opatrenie (uznesenie č.k. 22P/15/2022-18 zo dňa 05.05.2022), týmto bola
uložená mal. Q. a jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v občianskom združení W.
v rozsahu 50 hodín, s cieľom cit. „znovunadobudnutia komunikačných zručností v rámci veľmi narušenej

vzájomnej rodičovskej interakcie a interakcie dcéry s matku, s cieľom akceptácie a obnovenia kontaktov
maloletej Nikol s matkou vo forme, ktorá nebude pre maloletú neprimerane psychicky zaťažujúca“.
Podľa názoru odvolacieho súdu posúdením týchto dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
nie je možné prijať záver o dôvodnosti tak závažného bezodkladného zásahu do vlastníckeho práva
žalovanej uložením zákazu vstupovať do bytu a do jej práva na obydlie. Závery súdu prvej inštancie,

že hrozí nebezpečenstvo, že žalovaná bude páchať na maloletej „psychické násilie hlavne po požité
alkoholu, pričom vzhľadom na jej doterajšie správanie nie je záruka, že žalovaná bude pokračovať vo
svojom konfliktom správaní voči žalobcovi a maloletej“, nemôžu na podklade predložených dôkazov a
skutkového stavu vo vzťahu k charakteru navrhovanej dočasnej úpravy pomerov obstáť.

15. Treba tiež akcentovať, že žalovanej po rozhodnutí odvolacieho súdu č.k. 7Co 56/2021-121 zo dňa
12.5.2021, nič nebránilo užívať svoju nehnuteľnosť. Nepotrebovala k tomu súhlas žalobcu, maloletej
dcéry, a v tomto smere ju neobmedzovalo ani nariadené výchovné opatrenie, ako mylne skonštatoval
súd prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca žalovanej po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu
bránil v užívaní spoločného bytu výmenami zámku, následne po jej znovu nasťahovaní dňa 25.06.2022

neštandardnevyprázdnilbyt,vrátaneovládačovodexteriérovýchžalúziíaklimatizácie,vypovedájednak
o tom, že nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu, a tiež o nezvládnutí vzniknutého stavu aj z
dôvodov na jeho strane.

16. Po dôkladnom posúdení predmetnej veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobca ani v tomto

prípade neosvedčil tak závažné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že žalovaná v
časerozhodovaniasúduprvejinštanciesvojimkonanímohrozovala telesnúaleboduševnúintegritujeho
a maloletej dcéry a teda ani opodstatnenosť tak závažného zásahu do jej vlastníckeho práva a práva
na slušné obydlie, akcentujúc, že s výnimkou asistovaných stretnutí a stretnutí v rámci nariadeného
výchovného opatrenia, žalovaná a mal. dcéra prakticky od apríla 2021 spoločne byt č. XX na U. I.. Č.. X

T. U.Y. neužívali. A keďže je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie
nemohol brať v zreteľ listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil až vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa §
388 C.s.p. tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, a to vrátane druhého, odvolaním

nenapadnutého výroku ako výroku súvisiaceho.

18. Odvolací súd nad rámec apeluje na strany tohto konania, aby korigovali svoje konfliktné správanie,
ktoré môže mať nenapraviteľné následky najmä na zdraví ich mal. dcéry, a zároveň brali v zreteľ, že
mal. Nikol pre svoj vývoj potrebuje nielen žalobcu ako aktuálne rezidenčného rodiča ale aj zdravú matku

(žalovanú). Rovnako akcentuje, že je nevyhnutné, aby obaja rešpektovali nariadené výchovné opatrenie
a postupne odstraňovali negácie z interakcií s maloletou dcérou bez manipulačných vplyvov.19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).