Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010406
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8114010406.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.09.2022 v trestnej veci
obžalovaných A. B. a C. D. pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. d)
Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov

proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/37/2014 zo dňa 14.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil obžalovaných
A. B. a C. D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. d) Tr. zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. j) a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

- dňa 25.11.2011 v Prešove, po spoločnej dohode v byte na ul. E. B. X, na X. Poschodí majiteľov E.
F. G. a H. F., v čase približne od 06.45 hod. do 17.00 hod. tohto istého dňa od tam prítomných osôb
H. F. a E. F. G., ich detí E. F. F., F. F. a ich babky I. D., požadovali hrozbou násilia peniaze, hnuteľné

veci, prevod nehnuteľného majetku a to uvedeného bytu, ako aj ďalšieho bytu vo vlastníctve I. D., čo
odôvodňovali kompenzáciou ich pohľadávok voči E. F. ml., ktoré mali vzniknúť v súvislosti s podnikaním
E. F. ml., pričom týmto osobám opakovane prikazovali, aby sa zdržiavali v predmetnom byte, zakázali
im telefonovať na políciu a neustále sa vyhrážali ujmou na zdraví a zabitím, pričom A. B. svoju hrozbu
na adresu F. E. F. zdôrazňoval slovami "keď nevrátiš peniaze, dostaneš guľku do hlavy" a od I. D. so
slovami "nevyskakuj ty stará beštia, lebo dostaneš guľku do hlavy", pričom v uvedenom čase od 06.45

hod. do 17.00 hod. poškodení nemohli opustiť byt, pričom obvinení C. D. a A. B. do uvedeného bytu
telefonicky pozývali aj ďalšie osoby, po príchode ktorých aj v ich prospech hrozbou násilia požadovali
finančné alebo iné majetkové alebo nemajetkové plnenia, ako kompenzáciu ďalších pohľadávok voči
E. F. ml., kde následne keď zo strany poškodených žiadne peniaze alebo hnuteľný, alebo nehnuteľný
majetok nedostali tak prinútili E. F. ml. uznať dlh vo výške 443.800,- eur a to vyhlásením do notárskej
zápisnice, za neustálej prítomnosti obvinených, ktorá bola toho istého dňa 25.11.2011 po 17.00 hod.

spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Jána Marušina v Prešove, na ul. Slovenskej 69, pod sp. zn.
N826/2011, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, v neprospech obžalovaných, odvolanie
prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, ktorý v dôvodoch odvolania namietal, že súd síce poukázal na
vykonané dokazovanie, avšak zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i v ich súhrne, nesprávne

ich právne a skutkovo vyhodnotil, keďže obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm.
a) Tr. poriadku. Obžaloba sa so skutkovým a právnym posúdením predmetnej trestnej veci súdomprvého stupňa nestotožnila a poukázala na to, že aj keď obžalovaní popierajú trestnú činnosť a na svoju
obhajobu uvádzajú celý rad dôkazov v tom smere, že síce boli dňa 25.11.2011 na ul. E. X J. K., avšak
konali tak so súhlasom a vedomím poškodeného F. F., ktorého poznal obžalovaný B. a normálnym

spôsobom vyžadovali od F. peniaze, ktoré im dlhoval, pričom práve tento poškodený ich mal pozvať do
bytu k jeho rodičom, kde sa mal problém vyriešiť a keďže celá rodina nebola schopná zabezpečiť také
množstvo financií, mal sám poškodený F. súhlasiť s uznaním dlhu prostredníctvom notárskej zápisnice,
prokurátor poukázal na to, že poškodený uvádza, že v tomto byte došlo k násiliu a nátlaku a dokonca
obžalovaný B. sa mal vyhrážať poškodenej babke I. D. aj zbraňou. Uvedené má vyplývať jednak

z výpovede poškodeného F. F., ako aj z výpovedí ostatných poškodených, pričom do tohto kontextu
má zapadať aj čiastočne výpoveď svedka F. K. a potvrdenie o prepise nehnuteľností. V tejto súvislosti
poukázal aj na znalecké posudky, záznamy PZ, zápisnicu o konfrontácii, zápisnicu o previerke výpovede
na mieste s prílohami a fotodokumentáciou a na údaje o telekomunikačnej činnosti. Záverom prokurátor
uviedol, že na notárskom úrade nedošlo k prepisu nehnuteľností, resp. bytu len z toho dôvodu, že
v tom čase tam nebola prítomná spoluvlastníčka bytu, t. j. poškodená H. F., pretože v tom čase bola

v práci. Na základe uvedeného má prokuratúra za to, že obžalovaní spáchali zločin hrubého nátlaku
podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. d) Tr. zákona, a to formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona, § 139 písm. e) Tr. zákona, pretože
násilného konania sa dopustili voči viacerým osobám obaja obžalovaní spoločným konaním a vo vzťahu
k poškodenej babke I. D. tak konali voči chránenej osobe, t. j. osobe staršej ako 60 rokov.

Obžalovaná C. D. k odvolaniu prokurátora uviedla, že nepopiera tú skutočnosť, že v inkriminovaný
deň bola prítomná v byte poškodených, avšak popiera spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.
Poukázala na to, že žiaden z členov rodiny F. sa neobrátil na OČTK v čase žalovaného skutku, až takmer
rok po tom, čo sa tento mal stať, a to práve v súvislosti so zisťovaním podozrivých transakcií s OMV

poukážkami, ktoré obžalovaným a ďalším svedkom, ktorí boli dňa 25.11.2011 v byte F., dodával práve
F. E. F. ml., ktorý je v súčasnosti v týchto veciach trestne stíhaný. Z tohto hľadiska označila obžalovaná
výpovede rodinných príslušníkov F. F. F., ako aj svedka F. K., za nevierohodné. Poukázala aj na rozpor
výpovedí s výpisom hovorov E. F. G., z ktorého vyplýva, že táto osoba v uvedený deň riadne užívala svoj
mobilný telefón a volala z neho 19-krát. Poukázala aj na to, že ani jeden zo svedkov, ktorí vypovedali

na hlavnom pojednávaní a s ktorými sa poškodený F. G. dňa 25.11.2011 rozprával prostredníctvom
mobilného telefónu, nevedeli o prítomnosti obžalovaných v byte poškodených, ani o okolnostiach
žalovaného skutku. Čo sa týka konštatovania prokuratúry, že nedošlo k prepisu nehnuteľnosti len
z dôvodu, že poškodená H. F. v uvedený deň bola v práci, obžalovaná poukázala na to, že v konaní bolo
preukázané, že v ten deň poškodená do práce nešla a na notársky úrad nešla z dôvodu, že to sama

nechcela, teda dobrovoľne sa rozhodla, že tam nepôjde. Taktiež poukázala aj na výpoveď notára JUDr.
Jána Marušina, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že si nevšimol, aby bol poškodený k niečomu nútený
a vzhľadom na výšku pohľadávky sa ho niekoľkokrát pýtal, či so spísaním notárskej zápisnice súhlasí,
pričom,akbybolinejaképroblémy,takbyzápisnicunespísal.Taktiežobžalovanádaladopozornostifakt,
že dohoda o uznaní dlhu z 25.11.2011 bola spísaná s poškodeným F. E. F. ml. a veriteľmi (obžalovaným

B., obžalovanou D., svedkami L., L. a F.), pričom poškodený v tom čase nebol vlastníkom žiadnych
nehnuteľností, ani veci vyššej hodnoty, preto žiadne potvrdenie o prepise nehnuteľnosti z tohto dôkazu
nevyplýva. Vyslovila, že pokiaľ dlžník súhlasí s exekúciou na svoj neexistujúci nehnuteľný majetok,
takúto exekúciu nemožno vykonať. Poukázala tiež na argumentáciu obhajoby, že spísanie predmetnej
dohodyouznanídlhu,akoajnotárskejzápisnicebolilenformálnymiaktmi,ktoréprenemajetnosťdlžníka

boli nevykonateľné. Vzhľadom na uvedené navrhla zamietnuť odvolanie prokuratúry.

Nazákladepodanéhoodvolaniaokresnéhoprokurátorapostupovalkrajskýsúdvintenciáchustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd na základe včas podaného odvolania prokurátora, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

výroku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, a zároveň preskúmal aj správnosť postupu
súdu prvého stupňa, ktorý vydaniu napadnutého výroku predchádzal a dospel k nasledovným záverom.Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že v danej trestnej veci nebola
naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu hrubého nátlaku podľa §190 ods. 1,
ods. 3 písm. b), písm. d) Tr. zákona, nakoľko nebolo preukázané, že by obžalovaní od poškodených

požadovali akékoľvek plnenia, a to ani majetkovej ani nemajetkovej povahy za služby, ktoré im mali
obžalovaní vnútiť. Keďže nebolo preukázané, že by obžalovaní nútili poškodeným akékoľvek plnenie,
nebolo možné konanie obžalovaných kvalifikovať ako vyššie uvedený trestný čin hrubého nátlaku, pod
ktorým je potrebné chápať konanie typické pre tzv. výpalníctvo. Súd prvého stupňa taktiež vyslovil
nemorálnosť a neetickosť konania obžalovaných, ktorí mali svoje pohľadávky vymáhať zákonným

spôsobom prostredníctvom príslušných štátnych orgánov, avšak vzhľadom na zistený skutkový stav a to,
že obžalovaní sa síce nachádzali v byte rodičov poškodeného F. E. F., ml., avšak nebolo preukázané, že
by poškodené osoby nemali možnosť používať mobilný telefón, nedošlo k naplneniu znakov stíhaného
trestného činu. Naopak, bolo preukázané, že poškodení neboli strážení takým spôsobom, aby svoje
telefóny nemohli použiť, dokonca poškodený E. F. komunikoval s viacerými osobami, ktoré boli následne
vypočuté a z ich výpovedí nevyplýva, že by mali vedomosť o situácii, ktorá sa mala dňa 25.11.2011

odohrávať v byte poškodených. Taktiež bolo preukázané, že poškodená I. D. slobodne prišla do bytu
a slobodne opustila byt poškodených. Súd poukázal aj na nevierohodnosť výpovedi poškodených, ktorá
vyplýva z toho, že tieto podali trestné oznámenie až v septembri 2012, teda takmer rok po inkriminovanej
skutočnosti. Súd neuveril tvrdeniam poškodených, že títo mali strach z obžalovaných, preto trestne
oznámenie podali až s odstupom takého času, nakoľko zo samotných výpovedi poškodených je zrejmé,

že títo boli v kontakte s obžalovanými iba jedenkrát (poškodený F. st. sa s obžalovaným stretol ešte
raz v decembri 2011, teda obžalovaní sa s poškodenými nevideli minimálne od januára 2012, pričom
trestné oznámenie podali až v septembri 2012). Nemenej významnou skutočnosťou v tomto smere je aj
to, že obžalovaní poškodených ani telefonicky nekontaktovali, teda výpovede poškodených o existencii
ich obáv z obžalovaných, sa javí ako nevierohodné. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj možnosťou, či

skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, je možné pri jeho totožnosti, posúdiť ako iný trestný čin, avšak
dospel k záveru, že správanie obžalovaných nenaplnilo znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu,
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahom predloženého spisu

konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v rozsahu potrebnom na
zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených
dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, ako sú uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a prvostupňový súd
vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje

skutkové zistenia za správne, stotožňuje sa s nimi a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal, vysporiadal,
odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

S poukazom na vykonané dokazovanie, aj krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že

vykonané dokazovanie jednoznačne nepreukázalo, že žalovaný skutok je trestným činom.

V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že z výpovedí samotných poškodených, a to H. F., ako aj E. F.
st. je zrejmé, že v čase príchodu poškodeného F. st. do bytu po tom, čo po neho bol jeho syn F. a sestra
obžalovanej M. D. v Humennom, bol obžalovaný B. spolu s ďalšími osobami a jeho synom E. v detskej

izbe a poškodená H. F. spolu s poškodenou I. D. v kuchyni. Z výpovede poškodeného F. G. vyplýva, že
v tom čase mu bolo oznámené, že jeho syn dlhuje 500.000,- eur uvedeným osobám za poukážky, ktoré
im mal dodať. Chcel zavolať políciu, avšak obžalovaný mu povedal, že sa dohodnú, že pôjdu k notárovi
prepísať byt. Poškodený F. st. sa šiel poradiť s bývalým policajtom p. N., avšak v byte ho nezastihol
a telefonický kontakt na neho nemal. Následne šiel na ul. Slovenskú k notárovi s obžalovaným a jeho

synom. Taktiež uviedol, že obžalovaný u nich v byte nemal pýtať od tohto poškodeného byt, ale u notára
už áno. Uvedené práve odporuje skutočnostiam ním skôr uvedeným vo výpovedi, a to, že o prepísaní
bytu sa hovorilo už v čase, kedy chcel poškodený v byte zavolať políciu. Čo sa týka bránenia v zavolaní
polície, k tomu malo dôjsť tak, že obžalovaný mal na neho položiť ruku a povedať mu, že sa dohodnú.
Vypovedal,žeobžalovanýsamunemalvyhrážaťfyzickýmnásilím,taktiežsaobžalovanýnemalvyhrážať

ani iným osobám. Keď sa poškodený F. st. vrátil od notára okolo obeda, nikto sa nesprával násilne,
iba obžalovaná vykrikovala, avšak nikto im nič nezakazoval, ani neprikazoval. Z výpovede poškodenej
H. F. je zrejmé, že obžalovaný neponúkal poškodeným žiadne služby, iba chcel peniaze, ktoré mu
dlhoval ich syn a chcel, aby to s manželom zaplatili za syna. Z výpovede poškodenej je zrejmé, že tátosa mohla slobodne pohybovať po byte, zavolať svojej mame, aby k nim prišla do predmetného bytu
a zároveň sa mohla aj slobodne rozhodnúť, či pôjde k notárovi alebo nie. Polícii nemala volať z dôvodu,
že sa bála, nakoľko obžalovaní sa mali vyhrážať jej synovi, avšak, ako bolo zistené na základe otázok

sudcu okresného sudcu na hlavnom pojednávaní, o tejto skutočnosti sa mala dozvedieť až po príchode
jej syna od notára, teda o údajnom vyhrážaní sa obžalovaných jej synovi sa dozvedela až poobede,
preto uvedené odporuje tomu, čo poškodená uviedla vo svojich predchádzajúcich tvrdeniach, ktorými
odôvodňovala existenciu jej strachu a nemožnosti nahlásenia incidentu polícii v doobedných hodinách.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd neuveril popisu skutkových okolností predmetného incidentu zo

dňa 25.11.2011 tak, ako ich uvádzala poškodená F.. Z výsluchu poškodenej D. vyplýva, že aj táto sa
mohla slobodne pohybovať po byte, mohla kedykoľvek odísť, čo aj využila, a to dokonca ešte počas
toho, ako boli obžalovaní u poškodených v byte, pričom napriek tomu, že tento byt opustila, políciu
nekontaktovala a konanie obžalovaných voči nej, ako aj voči ďalším poškodeným, neohlásila, čím mohla
uvedené konanie prerušiť, ak mala za to, že toto je protiprávne. Ako ďalej vyplýva z jej výpovede,
obžalovaný jej mal povedať: „Ty stará beštia, buď ticho, lebo dostaneš guľku medzi oči“, na to mu však

poškodená mala uviesť, že ak nemá úctu ku nej, ako k žene, tak by mal mať úctu k jej veku. Odvolací
súd nemá na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že by sa obžalovaný B. mal poškodenej
D. vyhrážať, nakoľko samotná poškodená D. uviedla, že v čase jej príchodu bol v detskej izbe jej vnuk
a ďalších päť osôb, pričom práve z výsluchu týchto ďalších svedkov (F. F., O. L., F. B., P. L.) vyplýva,
že títo nepočuli žiadne vyhrážky adresované ani poškodenému F. F., ani poškodenej D.. Aj z výpovede

poškodeného E. F. F.. vyplýva, že on túto vyhrážku adresovanú jeho babke nepočul, ale nakoľko to
stará mama stále opakovala, nemá dôvod jej neveriť. Odvolací súd konštatuje, že ak by táto vyhrážka
mala padnúť v detskej izbe, ako to tvrdí poškodená D., museli ju počuť jednak svedkovia, ktorí boli
v detskej izbe a zároveň aj samotný poškodený E. F., teda jej vnuk. Pre trestnosť vyhrážky sa vyžaduje
vzbudenie dôvodnej obavy, že to vzbudí dôvodnú obavu. V danom prípade tieto vyhrážky, ani podľa

názoru krajského súdu, neboli spôsobilé túto obavu vzbudiť, o čom svedčí už konštatovaná skutočnosť,
že poškodení tento incident oznámili na polícii až po roku, po tom, čo malo začať trestné stíhanie
poškodeného. Čo sa týka vyššie uvedených svedkov, títo mali do bytu prísť na základe telefonátu
obžalovanej a do bytu boli vpustení matkou poškodeného E. F. F., ktorá im zároveň mala ponúknuť aj
občerstvenie (kávu).

Vo vzťahu k atmosfére, ktorá vládla v byte, títo svedkovia uviedli, že v byte sa riešilo to, čo bude s ich
peniazmi a poukážkami. Obžalovaní, ktorí sa bezprostredne pred skutkom kladeným im v obžalobe
za vinu, v Bratislave definitívne dozvedeli, že peniaze, ktoré odovzdali poškodenému F. F., im vrátené
nebudú a nedostanú za nich žiadne poukážky. Išlo pritom o vysoké sumy, ktoré si mali obžalovaní zarobiť

a našetriť. Práve poškodený E. F. st., ktorý sa momentálne dozvedel o dlhu syna, mal byť tým, kto kričal
na syna a vyčítal mu, čo spravil a či sa nehanbí. Svedkyňa L. uviedla, že poobede mal do bytu prísť
aj známy poškodených, s ktorým sa radili, čo ďalej. Boli dve možnosti, a to buď ísť na políciu alebo
vyhotoviť doklad o uznaní dlhu. Dohodli sa na návrh poškodeného, že spíšu u notára zápisnicu, pričom
ako uviedol obžalovaný a svedkyňa L., uvedený exekučný titul bol nevymožiteľný z dôvodu nemajetnosti

poškodeného. Veritelia poškodeného F. F., ako aj obžalovaný B. a F. st. sa presunuli na notársky
úrad. Notár E. F., ktorý spisoval predmetnú notársku zápisnicu, uviedol, že si nič neštandardné počas
spisovania nevšimol, pričom vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú poškodený E. F. ml. uznával, sa tohto
niekoľkokrát pýtal, či zápisnicu slobodne uzatvára a či súhlasí s vydaním zápisnice ako exekučného
titulu, pričom tento neuviedol, že nesúhlasí s jej spísaním. Z notárskej zápisnice, spísanej na Notárskom

úrade JUDr. Jána Marušina, č. N826/2011 zo dňa 25.11.2011, je zrejmé, že poškodený F. E. F. uznal
svoje dlhy na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 25.11.2011 voči obžalovaným, ako aj voči O. L., P.
L. a F. F. F. v celkovej sume 443 800,- eur a súhlasil s jej vydaním ako exekučným titulom.

Odvolací súd konštatuje, že trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí

ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej
alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby,
ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera.

Z uvedeného je zrejmé, že na naplnenie zákonných znakov predmetnej skutkovej podstaty je

nevyhnutné, aby páchateľ, resp. páchatelia nútili poškodeného, aby im, prípadne tretej osobe, poskytol
majetkové alebo nemajetkové plnenie za vnucované služby. V uvedenom prípade však žiaden zo
svedkov, ale ani samotní poškodení netvrdili, aby im boli zo strany obžalovaných vnucované akékoľvek
služby, za ktoré by poškodení boli nútení poskytovať plnenia. Všetci svedkovia vo svojich výpovediachjednoznačne uvádzajú, že v byte poškodených sa riešili dlhy F. E. F. ml., ktoré vznikli v dôsledku jeho
činnosti s poukážkami OMV, a zároveň sa riešil spôsob ich úhrady jednotlivým veriteľom dlžníka. Z
uvedeného teda vyplýva, že konanie obžalovaných jednoznačne nemôže napĺňať skutkovú podstatu

trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods.1 Tr. zákona z dôvodu absencie naplnenia objektívnej
stránky tohto trestného činu, keďže poškodení neboli nútení poskytovať obžalovaným plnenia za nimi
poskytované služby, a to aj keby bolo poskytovanie služieb len predstierané.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sa zaoberal aj tým, či konanie obžalovaných, pri

zachovaní totožnosti skutku definovaného v obžalobe prokurátora, nenapĺňa skutkovú podstatu iného
trestného činu, uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že v uvedenom
prípade by mohlo byť takto špecifikované konanie obžalovaných právne kvalifikované ako privilegovaná
skutková podstata zločinu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zákona,
ktorého sa páchatelia dopustia za predpokladu, ak poškodeného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou
inej ťažkej ujmy nútia plniť povinnosť zo záväzku, na ktorého splnenie majú inak nárok. Objektívna

stránka tohto trestného činu spočíva v donucovaní dlžníka k tomu, aby tento splnil svoju záväzkovo-
právnu povinnosť, pričom sa vyžaduje, aby páchateľ použil násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej
ťažkej ujmy. V prejednávanej trestnej veci je však nevyhnutné konštatovať, že na základe vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by zo strany obžalovaných došlo k použitiu násilia, hrozby násilia,
resp. použitia hrozby inej ťažkej ujmy. Z výpovedí jednotlivých svedkov (F. F., O. L., F. B., P. L.),

ktorí, podľa ich výpovedí, boli v byte ešte pred samotným príchodom poškodenej D., starej mamy
poškodeného E. F. ml., ako aj z výpovede poškodeného E. F. st. je zrejmé, že zo strany obžalovaných
nedošlo k použitiu násilia, hrozby násilím ani hrozby inej ťažkej ujmy. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že
v byte vládla napätá atmosféra spôsobená tým, že rodičia E. F. ml. boli v tom čase prvýkrát oboznámení
so skutočnosťou, že ich syn dlhuje uvedeným osobám peniaze, pričom títo boli na syna nahnevaní

a kričali po ňom. Zároveň sa hľadal spôsob, akým dlžník uhradí veriteľom peniaze. Ako však vyplýva
z výpovedí svedkov, nikto sa nikomu nevyhrážal, ani nikto nepoužíval násilie voči druhým osobám,
teda voči poškodeným. V tejto súvislosti je nevyhnutné upriamiť pozornosť na výpoveď samotného
poškodeného E. F., st., ktorý bol prítomný v detskej izbe spolu so svojím synom a obžalovanými, ako
aj ďalšími veriteľmi jeho syna, teda bol očitým svedkom skutku, pričom práve tento vo svojej výpovedi

uviedol,ževtomčasesaniktonikomunevyhrážal,aninebolopoužiténásiliezaúčelomvymoženiadlhov.
Ak by aj zo strany obžalovaného došlo vo vzťahu k poškodenej D. k uvedeniu tých slov, ktoré sa mu
kladú za vinu, a to: „Ty stará beštia, buď ticho, lebo dostaneš guľku medzi oči“, uvedené je nevyhnutné
posúdiť v kontexte okolností, ktoré sa odohrávali v predmetnom byte, a teda, či takéto ojedinelé
vyjadrenie by bolo možné kvalifikovať ako hrozbu násilia. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že

pod pojmom hrozba násilia je potrebné rozumieť hrozbu bezprostredného fyzického násilia, teda hrozbu,
že poškodenej D. bude bezprostredne po vyslovení hrozby zasiahnuté do telesnej integrity spôsobom,
ktorý bol uvedený v hrozbe, pričom poškodenej bolo zrejmé, že obžalovaný žiadnu zbraň v tom čase
pri sebe nemá, vedela, že uvedené vyslovil len v dôsledku nervozity a atmosféry, ktorá v tom čase bola
prítomná v predmetnom byte, dokonca z výpovede poškodenej D. vyplýva, že brat obvineného sa jej mal

za to aj ospravedlniť a vysvetliť jej, že uvedené bolo povedané len pod vplyvom nervozity. Poškodenej
za takýchto okolností muselo byť zrejmé, že táto hrozba nebola mienená vážne a jej účelom bolo len
utíšiť poškodenú, aby sa k danej veci (riešeniu situácie ohľadom vzniknutých dlhov), nevyjadrovala. Zo
skutočností uvádzaných predmetnou poškodenou je zrejmé, že ak by aj obžalovaný vyslovil uvedenú
„vyhrážku“, táto poškodená si bola vedomá, že uvedené vyjadrenie obžalovaný nemyslel vážne, nakoľko

obžalovaného poučila o spôsobe správania sa k ženám a osobám vyššieho veku. Vzhľadom na uvedené
okolnosti odvolací súd konštatuje, že ak by obžalovaný vo vzťahu k poškodenej D. vyslovil akúkoľvek
vyhrážku, tieto slová by nebolo možné kvalifikovať ako použitie hrozby násilia za účelom vynútenia
plnenia povinnosti poškodeného E. F. ml. zo záväzku. Taktiež z výpovedí svedkov a poškodeného F. st.
nevyplýva ani to, že by sa obžalovaní mali vyhrážať ani jemu a ani jeho synovi, teda v danom prípade

nedošlo ani k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hrubého nátlaku podľa § 191 ods. 1, ods. 2
písm. b), písm. d) Tr. zákona.

Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k tvrdeniam poškodených, že títo sa báli, resp.
nemohli kontaktovať políciu v deň incidentu, nakoľko z vykonaného dokazovania je odvolaciemu súdu,

rovnako ako súdu prvého stupňa, zrejmé, že poškodení sa voľne pohybovali po byte, mohli volať zo
svojich mobilných telefónov, nakoľko je preukázané, že poškodená H. F. volala svojej mame, poškodená
D. po tom, čo uviedla, že chce odísť, tak ju vnuk F. spolu so M. D. odviezli tam, kam táto chcela,
a zároveň poškodený E. F., st. vykonal v uvedený deň niekoľko hovorov, dokonca chcel osobne navštíviťaj známeho E. N., s ktorým sa chcel poradiť ohľadom vzniknutej situácie, ktorý však v čase, kedy
poškodený k nemu došiel, nebol doma, teda ich tvrdenia spočívajú v tom, že by im malo byť bránené
v kontaktovaní polície, sú vyvrátené. Za bránenie nemožno považovať ani to, že obžalovaní povedali

poškodenému F. G., že nech nekontaktuje políciu, lebo sa dohodnú na vyriešení vzniknutej situácie,
ani to, keď mu povedali, že ak bude kontaktovať políciu, tak to bude prvý rodič, ktorý chce uškodiť
svojmu dieťaťu. Poškodenému uvedeným konaním obžalovaných nebolo ani fyzicky ani psychicky (pod
vplyvomvyhrážok)zabránenévtom,abyohlásilichprotiprávnučinnosť,akmalzato,žeobžalovanítakto
postupujú. Práve naopak, poškodený E. F. st. sa na základe svojej vlastnej, slobodnej vôle rozhodol, že

incidentzodňa25.11.2011neoznámi,pričomkuvedenémuzáverudospelnazákladetoho,žemuzjavne
bolo zrejmé, že konanie obžalovaných nenaplnilo znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu
a situácia, ktorá sa u nich riešila, spočívala iba v hľadaní spôsobov, ako uhradiť dlhy, ktoré mal spôsobiť
ich syn F. E. F. F., pričom nedošlo k použitiu žiadneho násilia, hrozby násilia alebo hrozby inej ťažkej
ujmy. V súvislosti s uvedeným záverom je preto aj pre odvolací súd otázne, z akého dôvodu pristúpili
poškodení, až takmer po roku od incidentu, k jeho oznámeniu na príslušnom orgáne, a to práve v čase,

kedy sa začalo viesť trestného stíhanie voči ich synovi, kde tento je stíhaný z obzvlášť závažného zločinu
podvoduazároveňvčase,kedyichobžalovaníužviacakopolrokavôbecnekontaktovaliohľadomúhrad
existujúcich dlhov ich syna. Navyše, v osobách poškodených a obžalovaných nešlo o osoby neznáme,
keď sestra obžalovanej C. D., M. D., bola v minulosti dlhšiu dobu priateľkou poškodeného E. F. F...

Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak
obžalovaných oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. d) Tr. zákona,
spáchaného formou spolupáchateľa, z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú
obžalovaní stíhaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.