Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201452
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:1020201452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci

žalobkyne: L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. I. XXXX/XA, A., t. č. XX T., St. B., A XRX, B.,
Ontario proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 595 915 6621 0 zo dňa 23.júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 595 915 6621 0 zo dňa 23. júna 2020 z r
u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne a účelne vynaložené trovy a

zaplatiťichvlehote20dníodprávoplatnosti rozhodnutia.Výškatrovkonania budeurčenásamostatným
rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 16.5.2013 bola žalovanej doručená žiadosť žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok.
Žalovaná rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 8.1.2015 priznala žalobkyni od 16.10.2010 invalidný
dôchodok v sume 161,20 Eur, ktorý bol zároveň právnymi predpismi ustanovujúcimi pevnú sumu
zvýšenia dôchodkovej dávky od 1.1.2015 zvýšená suma invalidného dôchodku na sumu 168,40 Eur.

Následne žalovaná rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo na 11.7.2016 bola suma invalidného dôchodku
žalobkyne zvýšená na sumu 330,60 Eur. Predmetné rozhodnutia boli následne na základe rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Scud/12/2015-74 zo dňa 28.2.2018zrušené a vrátené žalovanej na
ďalšie konanie.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňový rozhodnutím č. rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 5.9.2019 bol odo dňa 16.5.2010
zvýšený invalidný dôchodok žalobkyne podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon
č. 461/2003 Z.z“) a podľa § 82 a § 293dx toho istého zákona od 1.1.2019 zvýšený invalidný dôchodok
na sumu 427,90 Eur. Z dôvodu poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola žalobkyňa uznaná za invalidnú, pričom výsledok jej
posúdenia je uvedený v lekárskej správe, odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 11.6.2019.

Žalobkyňa v posledných 10-ich rokoch pred vznikom invalidity, t. j. pred 2.1.2007 získala 2052 dní
obdobia dôchodkového poistenia. Presný rozpis je uvedený v k rozhodnutiu priloženom osobnom liste
dôchodkového poistenia. S prihliadnutím na ustanovenie § 60 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. získala
žalobkyňa pred vznikom invalidity 5 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu vznikuinvalidity žalobkyňa splnila aj ostatné podmienky, čím jej vznikol nárok podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. nárok na invalidný dôchodok od 2.1.2007. Suma invalidného dôchodku bola určená v
zmysle zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia

získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný bol je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného
v rokoch. Žalobkyňa v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2006 určenom podľa §

63 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. nezískala aspoň dvadsaťdva
kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, pričom potrebný počet rokov nezískala
ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1.január 1984. Priemerný mzdový bod bol
preto vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body.
Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok a prehľad ich hodnôt je uvedený
v osobnom liste. V prípade ak poistenec v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia

získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., patrí za takýto
kalendárny rok osobný mzdový bod v hodnote 0,3, v prípade materskej dovolenky to je 0,6 a v prípade
ak v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné
určiť osobný mzdový bod, tak tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet
priemernéhoosobnéhomzdovéhobodusavylúčiajpočetdníkalendárnehorokaobdobiadôchodkového

poistenia. V prípade ak takéto obdobie netrvalo celý kalendárny rok, patrí poistencovi pomerná časť
hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka. Žalobkyňa získala v
rokoch 1975, 1979, 1980, 1984, 1989, 1991 až 1998, 2001 a 2002 náhradnú dobu podľa § 9 zákona
č. 100/1988 Zb. a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie a preto jej patrí za
tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Okrem uvedeného žalobkyňa preukázala

aj dobu materskej dovolenky v kalendárnom roku 1981, a preto jej za toto obdobie patrí pomerná
časť osobného mzdového bodu 0,6. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 5941 dní
dôchodkového poistenia, to znamená 16,2768 rokov dôchodkového poistenia, pričom osobný mzdový
bod je 0,9481. k osobnému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2010 20% z rozdielu medzi
hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, a preto je hodnota priemerného

osobnéhomzdovéhobodužalobkyne0,958.Kudňuvznikuinvalidityzískalažalobkyňa9228dníobdobia
dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dosiahnutia dôchodkového veku. S prihliadnutím na to, že žalobkyňa vychovala 3 deti a 54 rokov
veku dosiahla 15.9.2013, tak dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahla
pripočítaním 90 kalendárnych mesiacov k veku 54 a to 15.3.2021. V období od vzniku nároku na

invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získala žalobkyňa 5186 dní, spolu s obdobím
dôchodkového poistenia 14414 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 39,4905 rokov obdobia
dôchodkového a pripočítaného obdobia. Sumu invalidného dôchodku určila žalovaná na 349,20 EUR
mesačne a určila ju ako súčin priemerného osobného bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s
pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá na rok 2010 predstavovala sumu 9,2246

EUR. Žalovaná ďalej v odôvodnení poukázala na zmenu sumy invalidného dôchodku podľa jednotlivých
určení opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie.

3. Generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak,
že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie orgánu prvého stupňa a spisovú dokumentáciu v
celom rozsahu, pričom dospel k tomu, že postup prvostupňového orgánu bol správny a toto rozhodnutie
treba potvrdiť. Z administratívneho spisu generálny riaditeľ žalovanej zistil, že rozhodnutím 595

915 6621 0 zo dňa 16.8.2018 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 313,80 EUR.
Posudkový lekár sociálneho poistenia určil dátum vzniku invalidity žalobkyne od 27.6.2008. Následne
rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 19.6.2019 bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok na sumu
370,00 EUR, pričom k samotnej zmene došlo na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne
posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý určil dátum vzniku invalidity od 2.1.2007. Odvolaním

napadnutým rozhodnutím došlo následne k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobkyne na sumu 359,90
EUR. Žalovaná ďalej uviedla, že z posledný 10 rokov pred vznikom invalidity žalobkyňa získala
2052 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 5 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového
poistenia a tak splnila podmienku potrebné počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vzniknároku na invalidný dôchodok. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.
V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2006 určenom podľa § 63 ods. 7 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov, za

ktoré možno určiť osobné mzdové bodov, pričom potrebný počet rokov nezískala ani po postupnom
rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1.1.1984. Priemerný osobný mzdový bod bol vypočítaný z tohto
nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. S prihliadnutím na
to, že žalobkyňa získala náhradnú dobu a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie v
kalendárnom roku 1975 122 dní, v kalendárnom roku 1979 221 dní, v kalendárnom roku 1980 24 dní,
v kalendárnom roku 1984 345 dní, v kalendárnom roku 1989 84 dní, v kalendárnom roku 1991 39 dní,

v kalendárnom roku 1992 21 dní, v kalendárnom roku 1993 45 dní, v kalendárnom roku 1994 29 dní,
v kalendárnom roku 1995 57 dní, v kalendárnom roku 1996 26 dní, v kalendárnom roku 1997 56 dní,
v kalendárnom roku 1998 42 dní, v kalendárnom roku 2001 131 dní, v kalendárnom roku 2002 129
dní, preto jej patrí za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3, podľa ustanovenia
§ 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobkyňa preukázala taktiež aj dobu materskej dovolenky v

kalendárnom roku 1981 196 dní, a preto jej patrí za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového
bodu 0,6. Úhrn osobných bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 15,4306. V
rozhodujúcomobdobížalobkyňaúhrnomzískala5941dnídôchodkovéhopoistenia,toznamená16,2768
rokov dôchodkového poistenia, pričom osobný mzdový bod je 0,9481. k osobnému bodu v hodnote
nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2010 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného

osobného mzdového bodu, a preto je hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobkyne
0,958.K nezhodnoteniu doby štúdia žalobkyne od 1.1.1975 do 31.8.1975 vo veci osobného mzdového
bodu za rok 1975 poukázal generálny riaditeľ žalovanej na ustanovenie § 255 ods. 1 a ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z., podľa ktorého sa za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby ktoré sa
hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov pred 1.1.2004 a ktoré trvala celý kalendárny

rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3 a v prípade materskej dovolenky 0,6 . Ak tieto doby trvali
len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového
bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového
bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom
sa tieto doby získali. V období od 1.9.1975 do 31.8.1975 doba štúdia netrvala celý rok, preto bol osobný

mzdový bod určený ako podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý
kalendárny rok a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Za dobu štúdia, ktorá trvala
celý kalendárny rok, patrí žalobkyni osobný mzdový bod 0,3, potom za jeden deň patrí osobný mzdový
bod 0,0009 (0,3 : 365 = 0,00082191, po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta 0,0009). Žalobkyňa v
predmetnom období získala 122 dní doby štúdia, preto patrí osobný mzdový bod 0,0009 x 122 = 0,1098.

Rovnako boli určené aj osobné mzdové body za obdobia náhradnej doby, ktoré netrvali celý kalendárny
rok, t. j. roky 1984 a 1989. Vo veci zhodnotenia náhradnej doby, ktorú žalobkyňa získala v roku 1984
v rozsahu 345 dní uviedol, že s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 121/1975
Zb. o sociálnom zabezpečení sa ako náhradná doba hodnotí aj doba, po ktorú mal pracujúci nárok na
peňažnú pomoc v materstve, ktorá sa považuje za nemocenskú dávku. Podľa § 15 ods. 1 zákona č.

54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov nemocenské náleží namiesto mzdy, platu alebo
odmeny za prácu zamestnancovi, ktorý je pre nemoc alebo úraz uznaný dočasne za neschopného na
výkon svojho doterajšieho zamestnania. Nakoľko obdobne poberanie peňažnej pomoci v materstve v
roku 1984 nenadväzovalo na zamestnanie, obdobie od ukončenia starostlivosti o dieťa I., nar. XXXX do
začiatku starostlivosti o dieťa O., nie je obdobím dôchodkového poistenia ani náhradnou dobou.

4. Pre účely určenia sumy dôchodkovej dávky je rozhodujúci dátum priznania tejto dávky a nie
dátum vzniku nároku na dôchodok. Preto sa na určenie sumy dôchodku upravuje priemerný osobný
mzdový bod podľa právnych predpisov platných v čase priznania dôchodkovej dávky. Suma invalidného
dôchodku žalobkyne bola určená správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, odvolanie

žalobkyne bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto generálny riaditeľ žalovanej rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Žalobné body5. Žalobkyňa podanou správnou žalobou proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č.
5959156621 0 zo dňa 23.6.2020 namietala, že z textu rozhodnutia je zrejmé, že jeho vydanie trvalo

viac než 6 mesiacov od podania odvolania. Samotné rozhodnutie ignorovalo odvolacie dôvody, ktorými
žalobkyňažiadalapodložiťodôvodnenierozhodnutiasúvisiacesvýpočtomjejosobnéhomzdovéhobodu
ustanoveniami zákona, podľa ktorého sa výpočet uskutočnil. Ide o uvedenie príslušného paragrafového
znenia a jeho citáciu podľa ktorého žalovaná tvrdí, že náhradná doba v r. 1975 trvala od 1.9.1975 do
31.12.1975 hoci počas roku 1975 žalobkyňa navštevovala školu (od 1.1.1975 základnú a od 1.9.1975

strednú), čo uviedla aj v podanom odvolaní.

6. Vo veci priemerného osobného mzdového bodu, ktorý žalovaná upravila o 20 % (rok 2010) a nie o
32 % (rok 2007) keďže žalobkyni nárok na dôchodok vznikol v roku 2007 a k tomuto dátumu boli tiež
posudzované všetky skutočnosti potrebné k splneniu nároku na invalidný dôchodok.

7. Žalobkyňa má za to, že jej požiadavka o uvedenie príslušného paragrafového znenia, na základe
ktorého žalovaná rozhodla pri výpočte osobného mzdového bodu žalobkyne, je opodstatnená s
prihliadnutím na to, že žalovaná pri výpočte jej dôchodku urobila opakovane chybu. Žalobkyňa preto s
prihliadnutím na vyššie uvedené požaduje preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

8. Žalobkyňa pôvodne podala správnu žalobu na Krajskom súde v Bratislave, ako na správnom súde,
kde bola správna žaloba spolu s prílohami doručená dňa 19.10.2020. Krajský súd v Bratislave následne
po preskúmaní veci zistil, že nie je miestne príslušným správnym súdom, a preto vec postúpil Krajskému
súdu v Banskej Bystrici, ako miestne príslušnému správnemu súdu. Vec bola predložená tunajšiemu

súdu 9.8.2021.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaná k správnej žalobe uviedla, že rozhodnutím 595 915 6621 0 zo dňa 16.8.2018 bol žalobkyni

priznaný invalidný dôchodok vo výške 313,80 EUR. Posudkový lekár sociálneho poistenia určil dátum
vzniku invalidity žalobkyne od 27.6.2008. Následne rozhodnutím č. 595 915 6621 0 zo dňa 19.6.2019
bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok na sumu 370,00 EUR, pričom k samotnej zmene došlo na
základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorý určil
dátum vzniku invalidity od 2.1.2007. Žalovaná ďalej uviedla, že z posledný 10 rokov pred vznikom

invalidity žalobkyňa získala 2052 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 5 rokov a 227 dní
obdobia dôchodkového poistenia a tak splnila podmienku potrebné počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobkyni
2.1.2007, avšak nárok na výplatu dôchodku vznikol žalobkyni odo dňa 16.5.2010 s prihliadnutím
na to, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku doručila žalobkyňa žalovanej dňa 16.5.2013.

Žalovaná uvedené odôvodnila s poukazom na ustanovenia § 114 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z., podľa ktorých môže priznať invalidný dôchodok najviac 3 roky spätne od doručenia
žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia je 15,4306. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 5941 dní
dôchodkového poistenia, t.j. 16,2768 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z..

10. Priemerný osobný mzdový bod je 0,9481, čo predstavuje podiel úhrnu osobných mzdových bodov
a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Ustanovenie § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 584/2005 Z. z ustanovovalo, že k priemernému osobnému mzdovému bodu

v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta v roku 2010 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou
priemerného osobného mzdového bodu, a preto v súlade s uvedeným bola upravená hodnota osobného
mzdového bodu žalobkyne, podľa ktorej je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,9585.
Aktuálna dôchodková hodnota bola použitá v súlade s ustanovením § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.
z., teda ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

11.Knámietketýkajúcejsanezhodnoteniaobdobiaštúdiaod1.1.1975do31.8.1975žalovanápoukázala
na § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa predmetné obdobie hodnotí podľa
vtedy platných právnych predpisov. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 bod 4 zákona č. 101/1964 Zb.zákona o sociálnom zabezpečení sa požadovalo na vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá
doba zamestnania, pod ktorou sa rozumejú tieto doby od vzniku československého štátu doba štúdia
na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej

dochádzky. Žalobkyni bolo zhodnotené pre dôchodok štúdiu po skončení povinnej školskej dochádzky.
Obdobne upravuje doby štúdia aj ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o
sociálnom zabezpečení a tiež § 8 ods. 1 písm. F) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
S prihliadnutím na uvedené sa žalovaná pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v
napadnutom rozhodnutí, suma invalidného dôchodku žalobkyne je určená správne, v súlade s právnymi

predpismi, a preto navrhuje podanú správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákonč. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec

prejednalbeznariadeniapojednávaniapostupompodľa§107ods.2SSPapopreskúmanínapadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k zisteniu, že žaloba bola dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15.Podľa § 293z zákona č. 461/2003 Z. z. Ak nárok na dôchodkovú dávku vznikol pred 1.januárom 2008,
podmienky nároku na dôchodkovú dávku sa posudzujú a jej suma sa určuje aj po 31. decembri 2007
podľa zákona účinného pred 1. januárom 2008, ak tento zákon neustanovuje inak.

16.Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 (4) K
priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi
hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku
a) 2004 60%,
b) 2005 40%,

c) 2006 36%,
d) 2007 32%,
e) 2008 28%,
f) 2009 24%,
g) 2010 20%,

h) 2011 16%,
i) 2012 12%,
j) 2013 8%,
k) 2014 4%.

17.Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. (6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota
určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

18.Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

19. Žalobkyňa opodstatnene namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že z
odôvodnenia nevie, prečo jej nebolo zarátané štúdium počas celého roka 1975 do 31.12.1975 napriektomu, že v odvolaní túto skutočnosť namietala. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zistil, že išlo o odôvodnenú námietku. Žalovaná skutočne nedala na túto námietku
vyčerpávajúcu odpoveď. Vo vyjadrení k žalobe už doplnila argumentáciu, ktorej nemožno nič vytknúť.

Žalovaná správne uviedla, že: „ podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004 podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že obdobie
štúdia žalobkyne v roku 1975 sa hodnotí podľa vtedy platných príslušných právnych predpisov. Podľa §
6 ods. 1, bod 4 zákona č. 101/1964 Zb. zákona o sociálnom zabezpečení, kde sa podľa tohto zákona

požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto
doby od vzniku Československého štátu doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná
na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Žalobkyni bolo zhodnotené pre
dôchodok štúdium, ktoré získala až po skončení povinnej školskej dochádzky. Obdobne hodnotenie
doby štúdia upravuje § 10 ods. 1, písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a tiež §
8 ods. 1, písm. f) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Faktom ale je, že v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia takáto argumentácia absentuje. Chybu nedostatku dôvodov rozhodnutia,
ktorou je aj nezodpovedanie podstatných námietok účastníka konania, nemožno napraviť správnou
argumentáciou vo vyjadrení k správnej žalobe. Na druhej strane, je notoricky známa skutočnosť, že do
dôb sociálneho poistenia sa zarátavajú až doby po skončení povinnej školskej dochádzky a skutočnosť,
že žalobkyňa si musí byť vedomá, že v predmetnom roku 1975 navštevovala ďalšie vzdelávanie po

skončení povinnej školskej dochádzky až od 1.9.1975. Potom len takúto chybu odôvodnenia by nebolo
možné považovať za dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, najmä keď z tohto dôvodu nie
je možné očakávať zmenu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov
verejnej správy, resp. ich predchádzajúcich postupov neslúži na to, aby boli odstraňované všetky
pochybenia administratívneho orgánu ale na ochranu pred nezákonnosťou rozhodnutí orgánov verejnej

správy, to znamená len na odstraňovanie takých pochybení aj v postupe orgánu verejnej správy, ktoré
mohli mať za následok nezákonnosť a vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že
tento dôvod nezákonnosti sám o sebe by nestačil na to, aby bolo rozhodnutie žalovanej zrušené.

20. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa získala z posledných 10-

tich rokov pred vznikom invalidity, t. j. pred 2. januárom 2007 5 rokov a 227 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok. Žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok 2. januára 2007.
Žalovaná ďalej v odôvodnení správne uviedla, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel
úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia

dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Žalovaná tiež správne určila
rozhodujúce obdobie pre určenie priemerného osobného mzdového bodu a ďalej v odôvodnení uviedla,
že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2006 určenom podľa § 63 ods. 7 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. žalobkyňa nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov, za
ktoré možno určiť osobné body, preto podľa § 63 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. bol priemerný osobný

mzdový bod vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť mzdové body.
Úhrn osobných mzdových bodov kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval sumu 15,4306.

21.Vo veci úpravy priemerného osobného mzdového bodu žalovaná uviedla, že na účely sumy
dôchodkovej dávky je rozhodujúci dátum priznania tejto dávky a nie dátum vzniku nároku na dôchodok,

a preto sa na určenie sumy dôchodku upravuje priemerný osobný mzdový bod podľa právnych predpisov
platných v čase priznania dôchodkovej dávky. Takúto argumentáciu vo veci úpravy priemerného
osobného mzdového bodu nepodoprela žiadnym ustanovením zákona o sociálnom poistení. Žalovaná
vo vyjadrení k žalobe svoju úpravu priemerného osobného mzdového bodu odôvodnila tým, že
poukázala na znenie § 63 ods. 4, písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 584/2005 Z.

z., podľa ktorého sa k priemernému osobnému mzdovému bodu hodnoty nižšej ako 1,0 pripočíta v
roku 2010 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Vo
vyjadrení uviedla aj to, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobkyni od 2. januára 2007, t. j. od
vzniku invalidity a nárok na výplatu dôchodku vznikol od 16. mája 2010. Z uvedeného plynie, že žalovaná
spája výpočet výšky invalidného dôchodku s dátumom, ku ktorému v prípade žalobkyne vzniklo právo

na výplatu tohto dôchodku. Z dôvodu, že žalobkyňa si uplatnila právo na priznanie invalidného dôchodku
až v roku 2013, bolo jej možné tento priznať spätne najviac tri roky dozadu, čo je od 16. mája 2010.23. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla. Správny
súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaná uviedla úvahu, ktorou sa spravovala
pri použití právnych predpisov vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho obdobia podľa § 63 ods. 7 zákona o
sociálnom poistení, ďalej k spôsobu výpočtu invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1, ďalej k výpočtu

priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná
v odôvodnení tiež uviedla, že na určenie sumy invalidného dôchodku použila aktuálnu dôchodkovú
hodnotu platnú k 16. máju 2010. K tomu ale neuviedla, na základe ktorého ustanovenia zákona tak
urobila (§ 64 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Žalovaná v odôvodnení takisto neuviedla, na základe
ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod zvýšila podľa § 63 ods.
4 písm. g) v znení účinnom do 31.12.2007. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu

namietala, že prvostupňovému rozhodnutiu chýba aplikácia právneho predpisu, prečo bol priemerný
osobný mzdový bod upravený o 20%, ako sa upravuje v roku 2010 a nie o 32% ako sa upravuje v roku
2007,vktoromžalobkynivznikolnároknainvalidnýdôchodok,tedaniepodľa§63ods.4písm.d)zákona
o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok. Žalovaná, napriek
takto uplatnenej námietke, žalobkyni v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odpoveď na túto odvolaciu

námietku dala opätovne bez toho, aby uviedla, na základe ktorého ustanovenia zákona podoprela svoju
úvahu, že na účely určenia sumy dôchodkovej dávky je rozhodujúci dátum vzniku nároku na výplatu tejto
dávky a nie dátum vzniku nároku na dôchodok. Správny súd konštatuje, že aj pre správny súd zostalo z
takéhoto odôvodnenia skryté, akou právnou úvahou pri použití ktorých ustanovení zákona o sociálnom
poistení, k takému záveru žalovaná dospela. Žalovaná pritom správne uviedla, že pre určenie sumy

invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku
poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako70%, a
určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a

štvrtá veta platia rovnako. Kým pre určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty v zmysle § 64 ods. 6 zákona
o sociálnom poistení sa pri výpočte použije tá dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na
výplatu dôchodkovej dávky, čo bolo v prípade žalobkyne spätne k 16. máju 2010, žalovaná v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia neuviedla žiadnu úvahu, na základe ktorej takýto istý postup uplatnila aj pri
výpočte ďalšieho činiteľa pre výpočet sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, konkrétne priemerného osobného mzdového bodu, resp. pre jeho úpravu podľa § 63 ods. 4
zákona o sociálnom poistení. Z toho plynie, že chýbajú skutkové dôvody ale aj právne posúdenie pre
takýto výpočet úpravy priemerného osobného mzdového bodu, ktorý žalobkyňa dosiahla za rozhodujúce
obdobie rokov predchádzajúcich vzniku nároku na invalidný dôchodok. Nedostatok takýchto dôvodov
rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191

písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

24. Bude úlohou žalovanej , aby vo veci znovu rozhodla a svoje rozhodnutie založila na aplikácii
na vec priliehajúcich ustanovení zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie odôvodniť s náležitosťami
odôvodnenia podľa § 209 ods. 4) zákona č. 461/2003 Z.z.. Bude úlohou žalovanej, pokiaľ zotrvá na

správnosti svojej úvahy o tom, že činiteľ vo výpočte invalidného dôchodku - priemerný osobný mzdový
bod je potrebné modifikovať podľa § 63 ods 4 písm g) zákona o sociálnom poistení vo vyššie citovanom
znení, doplniť odôvodnenie aj o úvahu na základe ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení
je možné tento činiteľ vo výpočte invalidného dôchodku vypočítať inak ako by tomu bolo ku dňu vzniku
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému by bezpochyby úprava priemerného osobného mzdového

bodu mala byť vykonaná podľa § 63 os. 4) písm d ) zákona o sociálnom poistení v znení podľa §a §
293 z zákona o sociálnom poistení.

25.O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na
náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa bola v

súdnom konaní úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov
konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,

ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.