Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 15. január 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/2860/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122448994
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122448994.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776
005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: AVANT-1, s.r.o., IČO 36 722 634,
so sídlom Platanová 3226/7, 010 07 Žilina, o vymoženie 132 EUR, vedenom súdnym exekútorom Mgr.
Marián Janec, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. 351EX 759/22,
o návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.10.2022 domáhal od
povinného vymoženia 132 eur na základe exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení pokuty za
správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-ZA-OCDPK-2019/039962 zo dňa 09.09.2019, ktorý vydal
Okresný úrad Žilina a Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-ZA-

OCDPK-2019/039958 zo dňa 09.09.2019, ktorý vydal Okresný úrad Žilina.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Janeca,
so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina vydaním poverenia pod sp. zn.
32Ek/2860/2022 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122448994.1,
exekučné konanie je vedené na exekútorskom úrade pod značkou 351EX 759/22.

3.Súdnyexekútordňa13.01.2023doručilsúdunávrhnauloženieporiadkovejpokutyzodňa13.01.2023,
v ktorom uviedol, že navrhuje uložiť Finančnému riaditeľstvu, Daňový úrad Žilina poriadkovú pokutu vo
výške 500,00 EUR alebo zaviazanie na predloženie požadovaných písomností. Svoj návrh odôvodnil
tým, že žiadosťou o poskytnutie súčinnosti sa obrátil na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
v zastúpení Daňovým úradom Žilina a žiadal o oznámenie identifikačných údajov bankového účtu

povinného, z ktorého vykonáva platby a ktorý uviedol v komunikácií s finančnou správou, o oznámenie,
či je povinný platiteľom DPH, o oznámenie, či povinný podal daňové priznanie za posledné zdaňovacie
obdobie, o oznámenie výšky daňového nedoplatku, o oznámenie nadmerného odpočtu a preplatku na
dani, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou prikázaním inej peňažnej pohľadávky podľa ust. § 105
a nasl. Exekučného poriadku, kópiu kontrolného výkazu dani z pridanej hodnoty podľa § 78a zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Následne mu bola doručená odpoveď, v ktorej mu bolo v

rozpore so zákonom odmietnuté poskytnutie informácií o povinnom v požadovanom rozsahu a doručená
výzvanadoplneniežiadosti.Svojužiadosťdoplniladodatočnežiadalouvedeniespôsobuakýmsamôže
oboznámiť s obsahom kontrolného výkazu DPH. Správca dane naďalej odmieta poskytnúť súčinnosti
v požadovanom rozsahu, najmä oznámenie bankového účtu, s odvolaním sa na daňové tajomstvo.
Vo svojej odpovedi si správca dane protirečí, ak niektoré údaje ako výšku preplatkov, nedoplatkov
a dátumy podania daňových priznaní oznámi a ostatné skutočnosti, podľa svojho výberu naďalej

neoznámi. Uvedené nemá oporu v zákone, ako dôkaz prikladá odpoveď Daňového úrad Bratislava zo
dňa 07.06.2022 (v anonymizovanej podobe), ktoré nemal žiadny problém s oznámením požadovanýčísiel účtov. Správca dane si vykladá Exekučný poriadok tak, že akákoľvek informácia, ktorá nie je
verejné dostupná na webe Finančnej správy Slovenskej republiky, nie je oprávnená na sprístupniť
súdnemu exekútorovi. Všetky informácie, ktoré poskytli sú verejne dostupné. Podľa daného výkladu by

ustanovenia § 42 Exekučného poriadku, absolútne strácali význam a nútené vymáhanie pohľadávok
prostredníctvom súdneho exekútora, by bolo postavené na úroveň inkasných spoločností. Správca dane
svojim selektívnym prístupom zvýhodňuje výkon rozhodnutia prostredníctvom Daňového úradu, ktorý
informácie o dlžníkoch povinného má a môže teda efektívne vymáhať pohľadávky. Výkon rozhodnutia
prostredníctvom exekútora a výkon rozhodnutia Daňovým úradom je postavený z procesného hľadiska

na rovnakú pozíciu, avšak Daňové úrady svojím bezdôvodným neoznamovaním požadovaných údajov,
neúmerne vytvárajú prednosť daňových pohľadávok pred ostatnými judikovanými pohľadávkami. Pokiaľ
Daňový úrad poukazuje na to, že súdny exekútor má oprávnenie zisťovať pohľadávky povinného v
rozsahu Centrálneho registra exekúcii, súdny exekútor uvádza, že podľa Centrálneho registra exekúcií
(ďalejlenCRE)povinnýnemávedenéžiadneexekučnékonania,vktorýchbyvystupovalakooprávnený.
VýkladDaňovéhoúraduŽilinaopäťsmerujekuskutočnostiam,podľaktorýchbyexekútormoholzisťovať

iba verejne dostupné informácie. Informácie z CRE sú dostupné všetkým osobám, ktoré zaplatia
poplatok za sprístupnenie. Údaje uvedené v kontrolnom výkaze DPH smerujú k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného i na nejudikovaných a nevymáhaných pohľadávkach. Účelom poskytnutia informácie
je vymoženie pohľadávky, oprávnený s touto informácie môže nakladať ako účastník exekučného
konania iba v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok, alebo ho napriek inhibitóriu na základe príkazu

na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky splní povinnému. Prikázanie inej peňažnej
pohľadávky podľa ustanovení Exekučného poriadku je jedným zo základných spôsobov, ktorý je možné
využiť v exekučnom konaní. Pohľadávka je definovaná ako parciálne oprávnenie veriteľa na plnenie
čoby súčasť záväzkovoprávneho vzťahu, v zmysle ktorého záväzkovoprávny vzťah je právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie a od dlžníka vzniká povinnosť splniť záväzok. Exekúcia

v tomto prípade postihuje právo povinného čoby veriteľa, a to tak že tretej osobe prikáže plniť túto
pohľadávku nie povinnému, ale priamo oprávnenému s právnym následkom zániku povinnosti tretej
osoby plniť povinnému. Súdny exekútor súhlasí so správcom dane v tom, že výkaz DPH neslúži na
identifikáciu pohľadávok, ale mohol by slúžiť, ak bude správca dane poskytovať súčinnosť v súlade so
zákonom. Skutočnosť, že správca dane kontrolný výkaz DPH na tieto účely nepoužíva neznamená,

že by kontrolný výkaz DPH nemohol byť použitý súdnym exekútorom na účely identifikácie dlžníkov
povinného. Ako súdny exekútor žiadal iba informácie o dlžníkoch povinného, preto je možné zo strany
správcu dane dodať iba časť o vystavených faktúrach povinným. Údaje, ktoré súdny exekútor požaduje,
riadne opakovane identifikoval, takisto ich rozsah. Súdny exekútor záverom uviedol, že pokiaľ ide o
vyjadrenie správcu dane, že údaje z kontrolného výkazu majú veľmi citlivý charakter a sú utajovanými

skutočnosťami, súdny exekútor k uvedenému poukázal na ust. § 1 Nariadenia vlády č. 216/2004 Z.
z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností, pričom z každej v predmetnom ustanovení
uvedených oblastí uviedol, že kontrolný výkaz DPH sa uvedenej oblasti netýka. Poskytnutie súčinnosti
súdnemu exekútorovi nemôže byť v žiadnom prípade porušením povinnosti podľa zákona č. 215/2004
Z.z. - o ochrane utajovaných skutočností, nakoľko informácie v ňom uvedené nie sú utajovanou

skutočnosťou.

4. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) počas exekúcie
sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom

vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 42 ods. 2 Exekučného poriadku súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, poskytnú

údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.

6. Podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby,
ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku,

poskytnú údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán,
ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, vodičských
preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.7. Podľa § 42 ods. 5 Exekučného poriadku tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty
týkajúce sa majetku podliehajúceho exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi
tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú

alebo urobia iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov
alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

8. Podľa § 42 ods. 12 Exekučného poriadku súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné
poskytnúť exekútorovi bezodkladne, bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to

vytvorené technické podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom na
základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami o poskytnutie
súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.

9. Podľa § 42 ods. 15 Exekučného poriadku pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej
pokute pri neposkytnutí súčinnosti povinným použijú rovnako.

10. Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný
vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote
vymáhanej povinnosti.

11. Podľa § 65 Exekučného poriadku exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj
niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného
majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti
majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v

prevyšujúcej časti.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 102 ods. 1 CSP, súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä
tým, že: a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi
okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo

dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.

14. Podľa § 102 ods. 2 CSP, výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

15. Podľa § 102 ods. 3 CSP, súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu
do 2 000 eur.

16. Poriadková pokuta je jedným z prostriedkov poriadkových opatrení, ktoré zákon umožňuje použiť
súdu na riadny a nerušený chod konania. Pri ukladaní poriadkovej pokuty je súd v rámci voľnej úvahy

povinný diferencovať stupeň a závažnosť previnenia osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá, a to so
zreteľom na požadovaný účel vo forme efektívnosti a hospodárnosti konania.

17. Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je zabezpečenie toho,
aby bola splnená povinnosť uložená súdom, respektíve súdnym exekútorom pri výkone exekúcie. V

exekučnom konaní možno rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty vnímať ako procesnú sankciu,
ktorou možno vynútiť splnenie tých povinností, ktorých splnenie je nevyhnutné pre riadny priebeh
exekučného konania a ktoré plnené neboli. Svojou podstatou zároveň umožňuje zabezpečiť nielen
súčinnosť povinného, ale aj tretích osôb v prípade, ak títo nemajú záujem plniť povinnosti uložené
Exekučným poriadkom. Výška pokuty musí byť primeraná v pomere k tomu, aby prevenčne pôsobila

smerom k splneniu procesnej povinnosti.

18. Exekučný súd k návrhu súdneho exekútora na uloženie poriadkovej pokuty uvádza, že vyššie
citovaná právna úprava na jednej strane ukladá povinnosť štátnym orgánom poskytnúť súdnemuexekútorovi na základe jeho výzvy ním požadovanú súčinnosť (§ 42 ods. 2, ods. 4 Exekučného
poriadku) za predpokladu, že je to na ukončenie exekúcie potrebné a zároveň je to primerané
vymáhanému nároku, avšak na strane druhej, poskytnutím súčinnosti nemôže byť porušená povinnosť

zachovávať mlčanlivosť uložená podľa osobitných predpisov (§ 42 ods. 2 posledná veta za bodkočiarkou
Exekučného poriadku). Na to, aby súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie postupoval tak, že podá
návrh na uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu z dôvodu neposkytnutia ním požadovanej
súčinnosti, je potrebné splnenie podmienky, že takýto procesný postup je nevyhnutný pre dosiahnutie
ukončenia exekúcie, podmienka primeranosti a skutočnosť, že dotknutý štátny orgán vedie evidenciu

majetku povinného a v poskytnutí súčinnosti mu nebráni žiadna zákonná prekážka. Inak povedané,
súdny exekútor požiada súd o uloženie poriadkovej pokuty štátnemu orgánu, ktorý vedie evidenciu
majetku povinného v prípade, ak z dôvodu jeho pasivity v konaní, súdny exekútor nemôže pokračovať vo
výkone exekúcie v čoho dôsledku dochádza k narušeniu riadneho priebehu exekučného konania. V tejto
súvislosti je potrebné ďalej poznamenať, že ak štátny orgán súčinnosť súdnemu exekútorovi neposkytne
a o prípadných následkoch nesplnenia si tejto povinnosti bol exekútorom poučený, exekučný súd mu

poriadkovúpokutumôžeuložiť.Zuvedenéhotedavyplýva,žeuloženieporiadkovejpokutyjefakultatívne
a teda súd pristúpi k jej uloženiu po tom, čo zistí, že požadovaná súčinnosť poskytnutá nebola, pričom
tomu nebránili žiadne objektívne dôvody. Exekučný súd ďalej prihliada aj na výšku vymáhaného nároku,
požadovanú súčinnosť a jej vplyv na ukončenie, resp. neukončenie exekúcie.

19. K návrhu súdneho exekútora exekučný súd ďalej uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o uložení
poriadkovej pokuty sa riadi vlastnou úvahou nielen v tom smere, v akej výške ju uloží, keď v zmysle
ust. § 102 ods. 2 a 3 CSP možno uložiť pokutu v maximálnej výške 500,- eur a pri opakovanom
porušení povinnosti maximálne do 2.000,- eur, ale aj v tom smere, či poriadkovú pokutu vzhľadom na
jej účel uloží. V posudzovanej veci sa súdny exekútor domáha sprístupnenia kontrolných výkazov DPH

povinného. Exekučný súd je však toho názoru, že kontrolný výkaz DPH v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadá
pod daňové tajomstvo, keďže ide o informáciu, ktorá bola získaná správcom dane pri správe daní.
Pokiaľ súdny exekútor poukazuje na ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004
Z.z. ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane

utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď poukazuje na skutočnosť, že
kontrolný výkaz DPH sa oblastí uvedených v § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004
Z.z. netýka, exekučný súd uvedené tvrdenie v súvislosti s návrhom na uloženie poriadkovej pokuty
považuje za irelevantné a to s poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 216/2004 Z.z. v zmysle
ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje na ochranu tajomstva upraveného v osobitných predpisoch

(napr. § 17 Obchodného zákonníka, § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23, 23a a 23b zákona Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov). Exekučný súd zároveň v predmetnom prípade nemôže konštatovať
ani pasivitu zo strany Daňového úradu Žilina, keďže tento vyzval súdneho exekútora na odstránenie

nedostatkov jeho podania, čo podľa Oznámenia Daňového úradu Žilina zo dňa 13.01.2023 súdny
exekútor nevykonal. Tiež je potrebné poukázať aj na ust. §§ 64 a 65 Exekučného poriadku, podľa ktorých
zisťovaniemajetkovýchpomerovpovinnéhomásmerovaťpredovšetkýmkdanejvymáhanejpohľadávke
a musí zodpovedať princípu primeranosti. To znamená, že súdny exekútor má oprávnenie požadovať
poskytnutie súčinnosti len v rozsahu primeranom vymáhanému nároku po tom, čo vyčerpal všetky

jemu dostupné možnosti, prostredníctvom ktorých má možnosť zistiť pre neho relevantné informácie v
súvislosti so zisťovaním majetkových pomerov povinného. Súčinnosť zo strany subjektov vymedzených
v ust. § 42 Exekučného poriadku je popri šetrení lustráciami z verejne dostupných zdrojov, súčinnosti
povinného či vyhlásenia povinného o majetku v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, a napokon
osobného zisťovania majetkových pomerov povinného, len jedným zo spôsobov získavania informácií

nevyhnutných k ukončeniu exekúcie. Nakoľko v posudzovanej veci súdny exekútor žiadnym spôsobom
nepreukázal, ako postupoval v prípade zisťovania majetku povinného a či vyčerpal všetky vyššie
uvedené možnosti, súd aj vzhľadom na doposiaľ uvedené jeho návrhu nevyhovel a tento ako nedôvodný
zamietol.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.