Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919201016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6919201016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ Z. N., narodeného XX. XX.
XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I. H., 2/ D. N., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX
I. H., zastúpených JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš,
proti žalovaným 1/ Z. E., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, 2/ O. E., narodenej
XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných 1/,
2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 9C/2/2019-141 zo 6. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota v druhom výroku, v treťom výroku a v závislom výroku

o trovách konania (štvrtý výrok), p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 06. 09. 2021 pripustil zmenu žaloby ohľadom
jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena (prvý výrok), pričom zriadil vecné bremeno in
rem, právo cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, cez parcelu registra

C, parc.č.XXXX/X, zapísanú na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, pre k.ú. a
Obec Lukovištia, na LV č.XX, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 707 m2 v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1 a cez parcelu registra C, parc.č.XXXX/X, zapísanú na
Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, pre k.ú. a Obec Lukovištia, na LV č.XX, ako
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele
1/1 za účelom prístupu vlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Rimavská Sobota,
katastrálny odbor, pre k.ú. a Obec Lukovištia, na LV č.XXX, parcely registra C, parc.č.XXXX/X záhrady

o výmere 723 m2, parc.č.1694/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, parc.č.XXXX/X orná
pôda o výmere 1055 m2 a stavby, rodinný dom súpisné číslo XXX na parc.č.XXXX/X v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov v podiele 1/1 (druhý výrok) a uložil
žalobcom a/, b/ (ďalej aj ,,žalobcovia 1/, 2/“) povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ jednorazovú náhradu za
zriadenie vecného bremena vo výške 356,- Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(tretí výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/ sa
voči žalovaným 1/, 2/ priznáva právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý výrok).
Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancievyplýva,žežalobcovia1/,2/sažaloboudomáhalizriadenia
vecného bremena, a to práva cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez
parcely žalovaných 1/, 2/ k parcelám žalobcov 1/, 2/, na ktorých majú postavený rodinný dom, ktorý jev ich spoluvlastníctve spolu s pozemkami, kde k týmto pozemkom a stavbe nie je možné zabezpečiť
prístup inak ako po prístupovej ceste žalovaných 1/, 2/.
Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu žalobcov 1/, 2/ v plnom rozsahu zamietnuť. Žalovaní 1/, 2/ by boli

ochotní v krajnom prípade zriadiť v prospech žalobcov 1/, 2/ vecné bremeno, ale výlučne len v prospech
samotných žalobcov 1/, 2/ a v prípade poskytnutia polovice nákladov za vybudovanie cesty vo výške
25.000,- Eur. Zároveň uviedli, že podľa ich názoru je stále možný iný prístup k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobcov 1/, 2/ v podobe pôvodnej cesty cez susedné pozemky pôvodných vlastníkov
Václavíkovcov a Boľfovcov.

Súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodne žalobcovia 1/, 2/ v žalobe navrhli v prípade zriadenia
vecného bremena uložiť im povinnosť zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
vo výške 200,- Eur žalovaným 1/, 2/. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom tejto
jednorazovej náhrady, bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde znalkyňa určila náhradu vo výške
356,- Eur a vzhľadom na to, že na poslednom pojednávaní žalobcovia 1/, 2/ navrhli pripustiť zmenu
žalobyohľadomvýškyjednorazovejnáhradyzazriadenievecnéhobremena,súdprvejinštancie pripustil

zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ,,CSP“) s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1, 2 CSP.
Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je sporné, že žalobcovia 1/, 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností
vedenýchnaLVč.315kat.územieLukovištiaakoparc.č.XXXX/X-záhrada,XXXX/X-zastavanáplocha
a XXXX - orná pôda, kde na parc. č. XXXX/X sa nachádza rodinný dom číslo súpisné XXX. Taktiež nie je

sporné, že žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XX kat. územie Lukovištia ako
parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a XXXX/3 - zastavaná plocha. Na nehnuteľnostiach žalovaných 1/,
2/ je vybudovaná prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov 1/, 2/ aj žalovaných 1/, 2/. Nie je ďalej
sporné, že žalobcovia 1/, 2/ na svojich nehnuteľnostiach majú postavený rodinný dom, kde zo svojich
nehnuteľností nemajú priamy prístup na verejnú komunikáciu, na prístup k verejnej komunikácii musia

byť využité susedné nehnuteľnosti. V rámci konania žalobcovia 1/, 2/ tvrdili, že z ich nehnuteľností nie je
možný iný prístup len po nehnuteľnostiach žalovaných 1/, 2/, a to konkrétne po ich parcelách č. XXXX/
X a XXXX/X, na ktorých parcelách je vybudovaná prístupová cesta, ktorú momentálne využívajú strany
sporu. Naproti tomu žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že k nehnuteľnostiam žalobcov 1/, 2/ je možný aj iný prístup,
nielen po ich nehnuteľnostiach.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 151n ods. 1, 2, 3, § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,OZ“).
Medzi stranami sporu zostala spornou otázka, či je možný k nehnuteľnostiam žalobcov 1/, 2/ aj iný
prístup ako po nehnuteľnostiach žalovaných 1/, 2/. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode o
tejto spornej okolnosti, na návrh žalobcov 1/, 2/ súd prvej inštancie nariadil obhliadku na mieste samom

za účelom posúdenia, či z nehnuteľnosti žalobcov 1/, 2/ je možný iný prístup na verejnú komunikáciu
ako po nehnuteľnostiach žalovaných 1/, 2/.
Súd prvej inštancie uviedol: ,,13. Na tejto ohliadke žalobcovia zotrvávali na tom, že k nehnuteľnostiam
je možný len prístup, ktorý je vybudovaný priamo zo štátnej cesty po nehnuteľnostiach žalovaných.
Žalovaní pritom zotrvávali na tom, že sú možné aj iné prístupy k nehnuteľnostiam, kde na mieste

samom žalovaný 1./ v prírode ukázal, kde podľa jeho názoru je umožnený iný prístup k nehnuteľnostiam
žalobcov. Jedna z možností podľa žalovaných je prístup v časti po ich nehnuteľnostiach a potom tento
prístup je smerom tým, ako bol pôvodný prístup cez pozemky G. a I. okolo oplotených nehnuteľností
pôvodného prístupu, kde súd na ohliadke konštatoval, že jedna z možností tohto prístupu okolo
pôvodného vstupu cez pozemky G. a I. vedie po lúke okolo oplotených pozemkov, časť pozemku je

v značnom stúpaní a časť pozemku bola vykosená a časť zarastená. Druhá možnosť z tohto prístupu
okolo pozemkov pôvodných vlastníkov G. a I. bola okolo celej oplotenej nehnuteľnosti po štátnej ceste
v časti po spevnenej ceste a z väčšej časti po lúke, kde žalovaný 1./ uviedol, že nehnuteľnosti, po ktorej
ide tento prístup, mu vlastnícky nepatria, on však tento prístup využíva, pričom žalobca a/ na ohliadke
uviedol,žeobidvetietonačrtnutéalternatívyokolopôvodnéhoprístupuoplotenýchpozemkovpôvodných

vlastníctvom G. a I. nikdy nevyužíval. Žalovaný 1./ pritom uviedol, že obidve naznačené alternatívy okolo
pôvodného prístupu on využíva bez problémov, tieto prejazdy po nehnuteľnostiach tretích osôb nie sú
nejako zvlášť dohodnuté, je zaužívaná prax, že aj sused chodí po jeho pozemkoch a on tým pádom
chodí aj po susedných nehnuteľnostiach. Časť týchto prístupov sú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalovaných a ostatné časti týchto alternatív prístupu sú na nehnuteľnostiach cudzích osôb.

14. Ďalej na ohliadke žalovaný 1./ fyzicky na mieste samom poukázal na ďalšiu možnosť prístupu k
nehnuteľnostiam strán sporu okolo domu pána Boľfa, ktorý sa na leteckej snímke nachádza v pravom
dolnom rohu snímky, kde táto cesta prebieha poza nehnuteľnosť pána G. po ceste, kde táto cesta ide po
lúkach, z ktorých časť podľa žalovaného 1./ vlastní aj žalobca a/, táto cesta vychádza na štátnu cestu asi300 metrov od cesty, ktorú v súčasnej dobe strany sporu užívajú. Na ohliadke žalovaný 1./ uviedol, že
tento ďalší prístup on nevyužíva, využívajú ho hlavne poľovníci, nevyužíva ho hlavne z dôvodu, že má
svoj vlastný prístup a taktiež ho nevyužíva ani žalobca s manželkou z dôvodu, že im umožnil vstup cez

ním vybudovanú cestu. Na ohliadke bolo zistené, že táto alternatíva vstupu, okolo rodinného domu pána
G. je v časti tvorená spevnenou cestou pomocou drvenej kameniny až po dom pána G., kde súd zároveň
na ohliadke konštatoval, že zvyšná časť cesty je prechod cez lúky až k nehnuteľnostiam strán sporu.
15. Ďalšou alternatívou, na ktorú poukázal žalovaný 1./ na ohliadke, je alternatíva prístupu cez pozemok
pána G. v susedstve, kde od štátnej cesty po dom pána G. asi v 1/3-ine je prístupová cesta spevnená,

odtiaľ je možné sa napojiť cez jeho pozemok na prístup k nehnuteľnostiam žalobcov, avšak by bolo
potrebné urobiť mostík cez jarok, ktorý sa tu nachádza, kde žalovaný 1./ uviedol, že on je ochotný
umožniť žalobcom urobiť taký prístup. Táto ďalšia možná alternatíva by teda išla v časti cez jeho
pozemok a potom sú tam ďalšie 4 parcely, cez ktoré parcely prechádzajú aj vlastníci rodinného domu
G.. K tomuto prístupu žalobca a/ uviedol, že je pravdou, že na časti tohto prístupu na jednej z parciel
má spoluvlastnícky podiel spolu so sestrou, avšak túto alternatívu prístupu okolo rodinného domu G.

nikdy nevyužíval, ani v minulosti, keďže nemal na to dôvod. Na ohliadke zároveň právny zástupca
žalovaných zdôrazňoval, že na všetkých alternatívach prístupov, ktoré na ohliadke naznačil žalovaný 1./,
bolo zreteľné, že sú využívané občasne na prístup k nehnuteľnostiam strán sporu a tento prístup podľa
jeho názoru je umožnený aj osobným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti však na ohliadke predseda
senátukonštatoval,ževčastiachtýchtoalternatívprístupovjezreteľné,žesúužívanéviac,niektoréčasti

sú užívané menej, na niektorých častiach je vidno, že bolo len v nedávnej dobe prejdené motorovým
vozidlom a na niektorých častiach je vidno, že tieto cesty alebo časť týchto ciest sú užívané viac, niektoré
sú užívané menej, kde na niektorých miestach je zreteľné, že len výslovne v nedávnej minulosti bola
cesta použitá ako prejazd. Zo samotnej ohliadky na mieste samom súd vyhotovil fotodokumentáciu,
ktorá je súčasťou spisu, z ktorej fotodokumentácie je zreteľné, že časti jednotlivých alternatív prístupov

sú užívané viac, niektoré sú užívané menej a iné iba ojedinele užívané.
16. Z ohliadky na mieste samom súd vyhotovil aj jednoduchý náčrt, aby boli zrejmé jednotlivé alternatívy,
ktoré na mieste samom ukázal žalovaný 1./, kde tento náčrt súd na pojednávaní doručil aj stranám
sporu. Na tomto náčrte modrou farbou je naznačená štátna cesta, v hornom rohu v strede naznačené
rodinné domy žalobcov a žalovaných. Naľavo od rodinného domu žalovaných je naznačená červenou

farbou prvá alternatíva vstupu, ktorá v časti je spoločná pre možnosť 1a, ktorá najskôr ide od rodinného
domu žalovaných popri novom oplotení pôvodných pozemkov G. a I., cez ktoré pozemky išiel pôvodný
vstup k nehnuteľnostiam strán sporu, kde v 1/3-ine pred štátnou cestou táto možnosť 1a ide cez prudký
svah. Možnosť 1b taktiež naznačená červenou farbou ide zo štátnej cesty v časti po spevnenej ceste a
ďalej v časti po lúke až k rodinnému domu žalovaných. Ďalšia alternatíva na tomto náčrte je naznačená

oranžovou farbou, táto alternatíva ide okolo rodinného domu pána G. od štátnej cesty po rodinný dom
pánaG.pospevnenejceste,kdemožnosť2aideodrodinnéhodomupánaG.anapájasanavybudovanú
cestu žalovanými na parc. č. XXXX/X, avšak s potrebou vybudovania mostíka cez jarok. Druhá možnosť
tejto alternatívy je od rodinného domu pána G. cez lúky priamo k rodinnému domu žalobcov.
17. Pokiaľ súd vychádza z toho, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu, pričom ako vlastníci stavby

nie sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov, z ktorých sa priamo dá napojiť na verejnú komunikáciu,
jednoznačne pre žalobcov vznikla potreba zriadenia vecného bremena k priľahlému pozemku, pričom
účelom ohliadky na mieste samom bolo zistiť, či týmto priľahlým pozemkom, ku ktorým sa má zriadiť
vecné bremeno, sú pozemky žalovaných alebo s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Obč.
zákonníka je možné zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe inak.

18. Po vykonaní ohliadky na mieste samom súd prijal nasledovné právne závery, ktoré súd strán
predostrel na pojednávaní aj s predbežným právnym posúdením veci.
19. Pokiaľ by mala existovať iná rovnocenná alternatíva práva prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov,
táto iná alternatíva nemôže byť závislá na neistých podmienkach súvisiacich s tým, že väčšina každej
z alternatív práva cesty a prechodu je po nehnuteľnostiach tretích osôb, s ktorými žalobcovia nemajú

žiadne dohody o práve cesty či prechodu, žalobcovia fakticky tieto iné alternatívy prístupov, ktoré na
ohliadke žalovaný 1./ predostrel, v minulosti nikdy nevyužívali. Časti týchto jednotlivých prístupov sú síce
po spevnených cestách, ale v časti aj po pozemkoch, ktoré sú zjavne užívané na prechod len celkom
výnimočne. V prípade jednej z alternatív, ktorá by počítala aj s vybudovaním mostíka cez jarok, by sa
predpokladalo nielen toto technické riešenie, ale aj dohoda o užívaní pozemku so žalovanými, keďže

v časti jedna z týchto alternatív ide aj po pozemkoch žalovaných a ďalej by bola potrebné dohoda s
vlastníkmi ďalších susedných nehnuteľností, keďže tento prístup ide aj cez ďalšie pozemky tretích osôb.
20. Ďalšia alternatíva, ktorá prechádza okolo oplotených susedných pozemkov pôvodne vo vlastníctve
G. a I., cez ktoré pozemky bol pôvodný prístup k spoločným nehnuteľnostiam, tento prístup v častiprechádzacezsvahústiacinaštátnucestu,ktorýsvahpredstavujeznačnéprevýšenie,dosťnebezpečné
pre prejazd motorovým vozidlom hlavne za dažďa či zimného počasia, kde treba stále podotknúť, že
žalobcoviažiadnuzalternatív,ktorúprezentovalžalovaný1./naohliadke,neužívajú,aninikdyvminulosti

nevyužívali.
21. Žalobcovia roky užívajú vstup po spornej ceste na parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktorý vstup im umožnili
žalovaní, pričom pôvodne používaný vstup cez pozemky G. a I. už následkom stavebných úprav nie
je realizovateľný, čo nie je sporné. Na ohliadke bolo konštatované, že každá z alternatív vstupu na
nehnuteľnosti žalobcov a k ich stavbe je minimálne v časti len ojedinele využívaná, ak vôbec je užívaná

na prechod, len žalovaný 1./ uviedol na ohliadke, že tieto ďalšie alternatívy vstupu on občas užíva po
dohode s vlastníkmi nehnuteľností na základe vzájomnosti, keď on tiež umožňuje vlastníkom susedných
parciel prejazd cez svoje nehnuteľnosti. To ale neplatí pre žalobcov, kde žalobca a/ na ohliadke uviedol,
že ani jednu z ďalších alternatív prípadného vstupu k svojim nehnuteľnostiam po susedných pozemkoch
nevyužíva, ani v minulosti nevyužíval. Nie je preukázané, že by žalobcovia mali nejaké dohody o
práve prechodu či práve cesty k svojim nehnuteľnostiam s vlastníkmi susedných nehnuteľností, nie je

preukázané, že by vlastníci susedných pozemkov do budúcnosti umožňovali prechod žalobcov k svojim
nehnuteľnostiam cez susedné nehnuteľnosti. Tieto iné alternatívy vstupu cez nehnuteľnosti tretích osôb
žalobcovia v minulosti vôbec nevyužívali, a preto možno uzavrieť, že všetky ďalšie alternatívy vstupu na
pozemky žalobcov mimo vstupu cez parc. č. XXXX/X a XXXX/3 nie sú reálne realizovateľné ako možné
spôsoby prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov.

22. Právo prístupu a právo cesty pre žalobcov do budúcnosti nemožno ponechať na zatiaľ
nepodložených predpokladoch, že vlastníci susedných nehnuteľností umožnia do budúcna na
neobmedzený čas žalobcom prechod k ich nehnuteľnosti cez svoje pozemky s prihliadnutím na to,
že takéto prechody po týchto susedných pozemkoch žalobcovia v minulosti vôbec nevykonávali. Nie
je preukázané, že by žalobcovia v minulosti vykonávali nejaké takéto právo prechodu len na základe

akýchsi dohôd urobených aj mlčky, či že by išlo o nejakú dlhodobú obyčaj.
23. Žalovaní už dlhodobo umožňujú vstup žalobcom k ich nehnuteľnostiam, avšak obmedzujú to len
na samotných žalobcov. Tým akoby mlčky súhlasili, že žalobcovia nemajú iný reálny prístup k svojim
nehnuteľnostiam hlavne s prihliadnutím na oplotenie susedného pozemku, cez ktoré pozemky pôvodne
bol realizovaný prístup k nehnuteľnostiam strán sporu cez pozemky pôvodných vlastníkov G. a I., kde

sám žalovaný 1./ na pojednávaní uviedol, že po oplotení susedného pozemku, kadiaľ viedol pôvodný
vstup k nehnuteľnostiam strán sporu, už žalobcovia nemajú iný prístup k nehnuteľnostiam.
24. Takto súd uzatvára, že sú splnené všetky predpoklady v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zákonníka na
zriadenie vecného bremena, ktoré bude zaťažovať priľahlý pozemok pre prístup vlastníka stavby, keďže
iný prístup reálne k nehnuteľnostiam žalobcov nie je možný ako po nehnuteľnostiach žalovaných, ktorý

sa využíva niekoľko rokov fakticky oboma stranami sporu na prístup k svojim nehnuteľnostiam, a z tohto
dôvodu súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľností, ktoré v súčasnej dobe vlastnia
žalobcovia, na ktorých nehnuteľnostiach sa nachádza stavba rodinného domu, kde prístup k stavbe nie
je možné zabezpečiť inak ako po nehnuteľnostiach žalovaných. Pokiaľ ide o ďalšie alternatívy prístupu k
nehnuteľnostiam žalobcov, na ktoré poukazovali žalovaní na ohliadke, pri všetkých týchto alternatívach

je možné konštatovať, že tieto alternatívy nie sú právne možné, keďže žalobcovia tieto alternatívy
vstupu k svojim nehnuteľnostiam nikdy neužívali, nie je preukázané, že by vlastníci týchto susedných
nehnuteľností umožnili vstup či prechod cez svoje nehnuteľnosti žalobcom za účelom prístupu k svojim
nehnuteľnostiam. Neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že by existovali nejaké dohody medzi
žalobcami a vlastníkmi susedných nehnuteľností o takýchto právach prechodu, nie je ani preukázané, že

by vlastníci susedných nehnuteľností aspoň mlčky tolerovali prechod žalobcov cez svoje nehnuteľnosti
k nehnuteľnostiam žalobcov.
25. Ďalej je možné konštatovať pri všetkých alternatívach, že tieto jednotlivé alternatívy, každá
z alternatív je minimálne v časti aj reálne nerealizovateľná pre účely prejazdu či prechodu k
nehnuteľnostiam žalobcov, kde pri alternatívach prechodu okolo pôvodného vstupu, ktorý pôvodný vstup

bol oplotený, jedna z možností tejto alternatívy je v prudkom svahu, ktorý sa zjavne nepoužíva na prístup
knehnuteľnostiamadruhámožnosťtejtoalternatívyjesícezčastipoštátnejcesteazčastipospevnenej
ceste, avšak veľká časť tejto možnosti ide po lúke, ktorá skutočnosť nesvedčí o tom, že by táto časť
tejto možnosti slúžila ako príjazdová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov. Obdobne to platí aj pri druhej
alternatíve okolo rodinného domu pána G., kde aj tu je časť prístupu po spevnenej ceste, avšak táto

spevnená cesta ide len po rodinný dom pána G., od ktorého rodinného domu je možnosť ísť buď cez
pozemky žalovaných, ktorá možnosť predpokladá výstavbu mostíka cez jarok a napojiť sa následne
už na existujúci vstup vybudovaný žalovanými a druhá možnosť tejto alternatívy od rodinného domu
pána G. celý ďalší prístup ide po pozemkoch tretích osôb, ktoré taktiež sa vyznačujú charakterom lúky,nie sú tam viditeľné stopy, že by opakovane tieto pozemky slúžili na prejazd po týchto pozemkoch,
a preto z týchto záverov súd vyvodil to, že zriadil vecné bremeno tak, ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia v prospech nehnuteľností, ktoré vlastnia žalobcovia, kde právo vecného bremena bude

zaťažovať nehnuteľnosti, ktoré v súčasnej dobe sú vo vlastníctve žalovaných.“
Súd prvej inštancie po zriadení vecného bremena riešil otázku jednorazovej náhrady za zriadenie
vecného bremena.
V žalobe žalobcovia 1/, 2/ navrhli výšku jednorazovej náhrady vo výške 200,- Eur. S touto výškou
žalovaní 1/,2/nesúhlasili, pretosúdprvejinštancie nariadilvoveciznaleckédokazovanie,kdeznalkyňa

z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác stanovila všeobecnú
hodnotu jednorazovej náhrady vo výške 356,- Eur, s ktorou žalobcovia 1/, 2/ súhlasili, pričom žalovaný
1/ s touto výškou nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru pri určení výšky jednorazovej náhrady neboli
zohľadnené náklady na výstavbu cesty a v tejto súvislosti navrhol, aby súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie výsluchom znalkyne.
Súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa stanovila všeobecnú

hodnotu vecného bremena v súlade s Vyhláškou MSSR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Vyhláška č. 492/2004 Z.z.“), kde
závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady
pre zaťaženého vlastníka. Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy, t.j. rozdielu budúcich
znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom počas časovo obmedzeného

obdobia. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich
rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie. Podkladom pre výpočet hodnoty
vecného bremena je stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu pozemku.
Všeobecná hodnota ročného nájmu za pozemok je možné stanoviť na báze jeho všeobecnej hodnoty
alebo aj porovnávaním. Všeobecná hodnota nájmu pozemku je stanovená výpočtom na základe

všeobecnej hodnoty pozemku.
Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota pozemku, a to oboch parciel, po ktorých má byť
realizované právo cesty, je vo výške 1.232,28 Eur. Nájom pozemku bol stanovený vo výške 76,- Eur
za rok vychádzajúc z obdobia dvadsiatich rokov ako obdobia predpokladanej návratnosti investície v
závislosti od ekonomických, polohových a fyzikálnych faktorov s prihliadnutím na priemernú úrokovú

mieru za apríl 2021 podľa podkladov na stránke Národnej banky Slovenska. V prípade zriadenia
vecného bremena za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom je možné predpokladať,
že ide o vecné bremeno zriadené na dobu neurčitú. Stanovenie všeobecnej hodnoty vecného
bremena predstavuje stanovenie hodnoty primeranej výšky jednorazovej úhrady, ktorá by primerane
kompenzovala majetkovú ujmu povinného. Výpočet náhrady sa vykonal kapitalizáciou hospodárskej

ujmy na dobu neurčitú v trvaní dvadsiatich rokov. Čistý príjem z nehnuteľnosti sa stanovil ako
výnos z prenájmu nehnuteľnosti bez zohľadnenia vecného bremena a so zohľadnením nákladov
súvisiacich z bežným hospodárením a straty pri bežnom hospodárení s nehnuteľnosťou. Strata sa
zvyčajnepreukazujepercentuálnympodielomzdosiahnuteľnýchhrubýchvýnosov,kdevdanomprípade
znalkyňa odhadla stratu vo výške 10 %. Budúci odčerpateľný zdroj predstavuje predpokladaný čistý

príjem, ktorý dosiahne vlastník nehnuteľnosti pri riadnom hospodárení s nehnuteľnosťou pri existencii
vecného bremena. Pri jeho výpočte boli zohľadnené jednorazová strata pri bežnom hospodárení s
nehnuteľnosťou a zohľadnené vecné bremeno ako obmedzenie. Vzhľadom na veľkosť pozemkov, ktoré
sú predmetom zriadenia vecného bremena a jeho polohy, znalkyňa odhadla obmedzenie s titulom
závady, teda titulom vecného bremena vo výške 25 %.

Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parc. č.
XXXX/X a XXXX/3 vo výške 356,- Eur vychádzajúc z odhadovanej straty vlastníka povinného pozemku
10 %, z obmedzenia vlastníka pozemku titulom závady 25 %, budúceho odčerpateľného zdroja 39,22
Eur za rok, hospodárskej ujmy 17,01 Eur za rok, úrokovej miery 0,11 % ročne, všeobecnej hodnoty

ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena 0,02 Eur za 1 m2 a všeobecnej hodnoty jednorazovej
odplaty 0,44 Eur za 1 m2. Pri výpočte znalkyňa vychádzala z rozlohy pozemkov 756 m2, kde hodnota
pozemkov, ktoré budú obmedzené pri zriadení vecného bremena predstavuje 1.230,- Eur a nájom týchto
pozemkov za rok by predstavoval sumu 76,- Eur ročne.
Znalkyňa pri podaní znaleckého posudku a výpočte jednorazovej náhrady vychádzala z príloh F a G

Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., v ktorom sú stanovené predpoklady v prílohe F.2 pre výpočet všeobecnej
hodnoty vecného bremena, kde výpočet sa vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú
tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota
tejto výhody sa vynásobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi rokmi, pri právach časovoobmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi rokmi. Zároveň
sa zohľadnia závady viaznuce na nehnuteľnosti, ktoré sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá
vyplýva zo závady pre zaťaženého vlastníka. Vo vzorci pre výpočet všeobecnej hodnoty vecného

bremena sa použijú veličiny ako trvalo odčerpateľný zdroj, časové obdobie trvania vecného bremena,
pri neobmedzenom trvaní platí dvadsiatich rokov a úroková miera. Ďalej sa postupuje podľa prílohy G
Vyhlášky č. 492/2004 Z.z, kde je stanovený vzorec pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok,
kde do vzorca sa dosadzujú veličiny ako všeobecná hodnota pozemku, úroková miera, koeficient
zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu a obdobie predpokladanej návratnosti. Pri porovnaní

týchto príloh Vyhlášky č. 492/2004 Z.z so znaleckým posudkom súd prvej inštancie konštatoval, že
znalkyňa pri výpočte jednorazovej náhrady postupovala v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z.z a
zohľadnila všetky Vyhláškou č. 492/2004 Z.z predpísané veličiny.
Pokiaľ žalovaný 1/ na pojednávaní namietal, že pri predpokladoch pre stanovenie jednorazovej náhrady
znalkyňa nezohľadnila náklady na výstavbu cesty a v tejto súvislosti navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom znalkyne, súd prvej inštancie uviedol, že z príloh Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. nevyplýva, že

by pri výpočte jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, pri výpočte všeobecnej hodnoty
vecného bremena a pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok, ktoré tvoria predpoklady pre
výpočet jednorazovej náhrady, sa nezohľadňujú náklady za vybudovanie pozemku, ktorý bude zaťažený
vecným bremenom a z tohto dôvodu súd prvej inštancie ani nevyhovel návrhu žalovaného 1/ na
vykonanie dôkazu výsluchom znalkyne.

Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa stanovuje jednorazová náhrada za zriadenie
vecnéhobremenaaneriešisaotázkavlastníctvanehnuteľností,kdepriporovnaníhodnotynehnuteľností
vo výške 1.230,- Eur je treba takto pristupovať aj k hodnote jednorazovej náhrady, ktorá bola určená
znaleckým posudkom. V danom prípade nejde ani o určenie nájmu za užívanie nehnuteľnosti, ktorý
nájom bol určený vo výške 76,- Eur ročne, kde v danom prípade nájmu by žalobcovia 1/, 2/ počas

doby prípadného nájmu mali oprávnenie výlučne užívať pozemky žalovaných 1/, 2/ na základe prípadnej
nájomnej zmluvy. V danom prípade však nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom zostávajú vo
vlastníctve žalovaných 1/, 2/, nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom budú na účely prístupu k
nehnuteľnostiam užívať tak žalobcovia 1/, 2/, ako aj žalovaní 1/, 2/, preto pri zohľadnení hodnoty
pozemkov, hodnoty prípadného nájmu je hodnota jednorazovej náhrady tak, ako ju určila znalkyňa

primeraná a v súlade s právnou úpravou.
Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaných 1/, 2/ v prospech nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/, stanovil jednorazovú náhradu
v súlade so znaleckým posudkom.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods.

1 CSP, keďže súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mali žalobcovia 1/, 2/ plný
úspech v konaní, pričom súd prvej inštancie im priznal voči žalovaným 1/, 2/ právo na plnú náhradu
trov konania.

2. Žalovaní 1/, 2/ podali včas formálne odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, avšak z

obsahu ich odvolania vyplýva, že podali odvolanie de facto voči výrokom, ktorými súd prvej inštancie
zriadil vecné bremeno na nehnuteľnostiach žalovaných 1/, 2/ (druhý výrok), uložil žalobcom 1/, 2/
povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena (tretí výrok)
a do závislého výroku o trovách konania (štvrtý výrok).
Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365

ods. 1 písm. f/, h/ CSP.
Podľa ich názoru sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami dôležitými pre objektívne rozhodnutie, pričom ich argumenty nevzal pri vyhodnotení
dôkazov do úvahy, teda uplatnil čisto subjektívny názor.
Zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré uvádzali pred súdom prvej inštancie, a to písomne alebo ústne.

Uviedli, že žalobcovia 1/, 2/ majú možnosť prechodu po ceste, ktorá vedie k ich pozemku. Je pravdou,
že je potrebné uvedenú cestu upraviť na ich náklady, avšak cesta, ktorá je predmetom žaloby, bola
upravenávýlučnenimizaichnáklady,pričom dojejvybudovaniainvestovalinemaléfinančnéprostriedky
a teraz, keď je vybudovaná, ju žalobcovia 1/, 2/ majú záujem využívať, pričom nie sú ochotní im uhradiť
ani polovicu z ich investícií. Pokiaľ žalobca 1/ tvrdil, že im prispel finančne starý otec žalovaného 1/, túto

skutočnosť od začiatku popierali, keďže sa nezakladá na pravde a žalobca 1/ ani toto tvrdenie ničím
nepreukázal.
Nesúhlasili, aby mali žalobcovia 1/, 2/ právo prechodu podľa rozsudku súdu prvej inštancie, keďže
majú možnosť prechodu po inej ceste - pôvodnej parc. č. 1708/2. Považovali za nespravodlivé, ak si onivybudovali cestu na vlastné náklady, aby žalobcovia 1/, 2/ v súčasnej dobe prišli prakticky ,,na hotové.“
V čase budovania cesty oni vyzvali žalobcov 1/, 2/, či sú ochotní prispieť finančne na jej vybudovanie,
čo jednoznačne odmietli. Z uvedeného dôvodu teda považovali aj jednorazovú náhradu za neprimerane

nízku.
Podotkli, že uvedenú cestu je potrebné udržiavať, čo budú musieť v budúcnosti riešiť na vlastné náklady,
pretože predpokladajú neochotu žalobcov 1/, 2/ podieľať sa na týchto nákladoch. Okrem toho žalobcovia
1/, 2/ priznali, že majú záujem svoje nehnuteľnosti odpredať, čo pre nich znamená problémy s budúcim
vlastníkom, keďže nevedia, aký bude mať zámer s týmito nehnuteľnosťami.

Podľa ich alternatívy všetky možné alternatívy, na ktoré poukázali, sú realizovateľné, len by musela byť
ochota zo strany žalobcov 1/, 2/ a financovanie z vlastných zdrojov žalobcov 1/, 2/ na vybudovanie inej
možnosti prejazdu a prechodu. Jednu z uvedených alternatív užíval a používal žalobca 1/ so svojimi
rodičmi od roku 1955 do roku cca 1970, čo priznal sám žalobca 1/ na pojednávaní. Po tomto užívali
cestu, ktorá viedla cez nehnuteľnosti I. a G. až dovtedy, kým oni neupravili predmetnú cestu na vlastné
náklady.

V žalobe žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že prístup po ceste parc. č. XXXX/X (čo je zrejme chyba a jedná sa o
parc. č. 1708/2) využíval žalobca 1/ a aj jeho predkovia cca 60 rokov. Z toho by vyplývalo jednoznačne,
že táto cesta je ako ďalšia alternatíva pre žalobcov 1/, 2/ realizovateľná.
Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne zvážil možnosti iných alternatívnych prechodov a prejazdov
a zvolil alternatívu najjednoduchšiu, ktorá je však pre nich neprijateľná, keďže budú diskriminovaní. Je

jednoduché využiť možnosť, ktorú si sám vybuduje a financuje niekto iní a bez pričinenia vlastného
profitovať z práce iného.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s možnosťami, ktoré oni ponúkli žalobcom 1/, 2/, ktoré
žalobcovia 1/, 2/ jednoznačne odmietli.
Ich argumenty neboli súdom prvej inštancie absolútne akceptované a súd prvej inštancie dal za

pravdu vo všetkom len žalobcom 1/, 2/. Neprihliadol ani na dôkaz - článok v Právnych novinách,
kde je jednoznačne uvedené, že relevantným pre zriadenie vecného bremena nie je zabezpečenie
pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciu
prístupu nemusel vykonať stavebné úpravy.
Nesúhlasili ani s vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý stanovil hodnotu pozemku a nezaoberal sa

nákladmivynaloženýminarealizáciupredmetnejcesty.Akovyplývazčlánku11ods.4Listinyzákladných
práv a slobôd, dotknutý vlastník má právo na primeranú náhradu bez toho, aby bolo nevyhnutné toto
právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť' primeraná ujme, ktorú
vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty utrpí.
Keďže z ich strany bol záujem na uzavretie dohody a spolufinancovanie vybudovania predmetnej cesty,

nesúhlasili s tým, aby boli povinní uhradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania. Približne trikrát ponúkli v
začiatkoch návrh na dohodu medzi nimi. Považovali to v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobcovia
1/, 2/ im robia napriek, hoci medzi žalovaným 1/ a žalobcom 1/ existuje rodinný vzťah.
3. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu odvolacieho konania.

Odvolanie žalovaných 1/, 2/ považovali za nedôvodné, pričom rozsudok súdu prvej inštancie považovali
za zákonný.
Podľa ich názoru tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že sa súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre efektívne rozhodnutie, je neodôvodnené.
Žalovaní 1/, 2/ neuviedli žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť ich

odvolania.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil, preto sa s ním stotožňujú, pričom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
právne a vecne relevantnými okolnosťami. V odsekoch 19. až 24. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie sú vecne posudzované rozhodujúce okolnosti, ktoré opakovane nastoľujú žalovaní 1/, 2/.

Nie je bez významu ani to, že stanoviská žalovaných 1/, 2/ boli od počiatku (čo sa prejavuje aj v odvolaní)
rozporuplné a protichodné.
Pre odmietavý postoj žalovaných 1/, 2/ nebolo možné vec riešiť mimosúdnou cestou, pričom po podaní
žaloby žiadali túto v celom rozsahu zamietnuť, resp. požadovali ničím nepreukázanú a neprimeranú
náhradu za vybudovanie cesty, navrhovali právo prechodu in personam, atď.

Nakoniec sám žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 20. 01. 2020 uviedol, že cesta cez I. a G. sa nedá použiť
a že v súčasnej dobe nie je daný iný prístup k ich nehnuteľnostiam len po ceste, ktorú vybudoval.
K námietku žalovaných 1/, 2/ proti neprimeranosti jednorázovej náhrady poukázali na to, že sa súd
prvej inštancie aj s touto otázkou podrobne vysporiadal vo svojom odôvodnení.Podotkli, že novinové články nie sú prameňom práva, a preto je právne irelevantné poukazovať na
skutočnosť, že súd prvej inštancie neakceptoval ako dôkaz novinový článok.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (druhý, tretí výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaných 1/, 2/ v odvolaní.
8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaných 1/, 2/ odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
žalovaní 1/, 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne

nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v
ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu
10. Vecnými bremenami treba rozumieť právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi
nehnuteľnosti povinnosť niečo trpieť (pati), konať (facere) alebo sa niečoho zdržať (omittere) v prospech

iného, pričom táto povinnosť prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Každej povinnosti v tomto
vzťahu zodpovedajú subjektívne práva, ktoré sú: a) buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti
(pôsobia in rem), alebo patria určitej osobe (pôsobia in personam). Z toho vyplýva, že kým na strane
oprávneného vecné bremená pôsobia buď in rem alebo in personam, na strane povinného pôsobia in
rem vždy.

11. Prostredníctvom práv, zodpovedajúcich vecným bremenám, pôsobiacich in rem sa oprávnenému
subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme lepšieho využívania
svojej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa spravidla v blízkosti alebo priamo v susedstve veci (pozemku),
na ktorej vecné bremeno viazne. Sem patrí napr. právo cesty cez cudzí pozemok, právo čerpať vodu

zo studne umiestnenej na cudzom pozemku, právo odvádzať odpadovú vodu cez susedný pozemok
a podobne. Teda užívacie právo vyplývajúce z vecného bremena patrí v tomto prípade každému
vlastníkovi určitej nehnuteľnosti.

12. V prípade vecných bremien (zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej

nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom
nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena
osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu
zriadeného vecného bremena (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 29/2009).13. V prípade práv zodpovedajúcich vecným bremenám, pôsobiacich in personam, sa privlastňovanie
úžitkovej hodnoty cudzej nehnuteľnosti uskutočňuje v záujme uspokojenia potrieb individualizovaného

subjektu. Toto právo neprechádza na jeho právneho nástupcu - je viazané na osobu (napr. právo osoby
doživotne užívať byt v rodinnom dome, príp. ovocnú záhradu a podobne).

14. Subjektom povinnosti je vždy vlastník nehnuteľnosti, ktorého práva sú vecným bremenom
obmedzené a subjektom práva je buď taktiež vlastník nehnuteľnosti alebo určitá osoba. Predmetom

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vždy nehnuteľnosť.

15. Obsah právneho vzťahu vecného bremena tvoria práva a povinnosti jeho subjektov, ktoré v zásade
vyplývajú predovšetkým z právnych dôvodov, na základe ktorých vecné bremená vznikli. Obmedzujúca
povinnosť môže mať rôznu intenzitu. Povinnosť niečo trpieť (pati) predpokladá pasívne správanie
subjektu povinnosti vo vzťahu k aktívnemu správaniu subjektu oprávnenia, ktorý zaťaženú nehnuteľnosť

využíva na svoj prospech. Takou je napr. povinnosť vlastníka pozemku A trpieť čerpanie vody zo studne
nachádzajúcej sa na tomto pozemku za účelom polievania susednej záhrady vlastníka B.
Povinnosť niečo konať (facere) spočíva v tom, že vlastník je povinný uskutočniť určité aktívne konanie
v prospech oprávneného subjektu. Takéto konanie najčastejšie spočíva v určitom plnení alebo úkone
(napr. každoročné odovzdanie určitej časti úrody zo záhrady; úkony osobnej starostlivosti).

Povinnosť niečoho sa zdržať (omittere) znamená, že subjekt zaťaženej veci sa musí zdržať určitého
konania, na ktoré ho inak oprávňuje jeho vlastnícke právo. Pritom subjekt oprávnenia z toho, že subjekt
povinnosti určitého konania zdržal, má prospech (napr. vlastník domu s priľahlým pozemkom sa zdrží
zvyšovania múru nad určitú výšku).

16. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne
prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre
rozhodnutie sporu. Ustanovenie § 185 CSP zaviedlo princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa
rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa
tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz

iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz
sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu
a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo
ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú
vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku),

podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak,
aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu
uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v
zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na

prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite
veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky.
17. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15
ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Podstatou
tzv. materiálneho vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§
191 ods. 1 CSP).
18. Súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné
procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal

jednotlivým dôkazom súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu
voľného hodnotenia dôkazov.
19.Podľanázoruodvolaciehosúduprvoinštančnýsúdvykonalnáležitéadôslednédokazovanie(ktorého
súčasťou bola aj ohliadka na mieste samom), z ktorého nebolo možné vyvodiť iný záver ako ten, že
vzhľadom ku všetkým relevantným okolnostiam (ktoré prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia

podrobne analyzoval), ako jediná reálna možnosť prístupu žalobcov 1/, 2/ k svojmu rodinnému domu
je cez nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/.20. Ďalšie alternatívy prístupu, ktoré navrhovali žalovaní 1/, 2/, z objektívnych dôvodov (ktoré
prvoinštančný súd presne konkrétne špecifikoval a ktoré žalovaní 1/, 2/ relevantným spôsobom
nevyvrátili alebo nespochybnili) neprichádzali do úvahy, resp. boli de facto nerealizovateľné.

21. Odvolací súd konštatuje že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal i s alternatívami
eventuálneho zriadenia vecného bremena na nehnuteľnostiach vo vlastníctve tretích osôb vzhľadom
na prostriedky procesnej obrany žalovaných 1/, 2/ a správne prihliadol na závery zistené súdom prvej
inštancie pri obhliadke nehnuteľností. V posudzovanej veci sa nejedná o alternatívu najjednoduchšieho

zriadenia vecného bremena, ako sa mylne domnievajú žalovaní 1/, 2/, ale sa jedná o zriadenie vecného
bremena v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 OZ.
22. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ mali záujem o mimosúdne vyriešenie
sporu, avšak žalovaní 1/, 2/ ich návrh na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neakceptovali,
preto je logické, že žalobcovia 1/, 2/ pristúpili k jedinému možnému spôsobu vyriešenia situácie vo forme
zriadenia vecného bremena súdnym rozhodnutím.

23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných 1/, 2/ odvolací súd uvádza, že medzi žalobcami
1/, 2/ a žalovanými 1/, 2/ neexistoval žiaden zmluvný vzťah resp. žiadna zákonná povinnosť vyplývajúca
z právneho predpisu, na základe ktorých by žalobcovia 1/, 2/ boli povinní podieľať sa na financovaní
budovania prístupovej cesty na nehnuteľnostiach, ktoré nepatrili do vlastníctva eventuálne podielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/, 2/.

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal i s výškou finančnej náhrady,
ktorú sú žalobcovia 1/, 2/ povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ za zriadenie vecného bremena, pričom
vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktorý bol v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi.
25. I podľa názoru odvolacieho súdu závery Znaleckého posudku č. 51/2021 v spojení s doplnením číslo
1 Znaleckého posudku č. 51/2021 súdnej znalkyne Ing. Q. (ďalej aj ,,znalecký posudok“) sú náležitým

spôsobom odôvodnené, sú podložené obsahom nálezu znalkyne. Súdna znalkyňa prihliadla ku všetkým
skutočnostiam,sktorýmibolopotrebnévposudzovanejvecisavysporiadaťstým,že záveryznaleckého
posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a zároveň odôvodnenie znaleckého posudku
zodpovedá pravidlám logického myslenia.
26. Odvolací súd konštatuje, že súdna znalkyňa Ing. F. zodpovedala na všetky súdom prvej inštancie

položené otázky určite a zrozumiteľne, znalecký posudok netrpí rozpormi a má oporu v podkladových
materiáloch. Všeobecná hodnota vecného bremena v znaleckom posudku bola určená v súlade s
VyhláškouMSSRč.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuvzneníneskoršíchprávnych
predpisov.
27. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 151n ods. 3 OZ, z ktorého vyplýva, že

pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Pokiaľ teda ide o
náklady súvisiace so zachovaním a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s výkonom práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou účastníkov.

Dohoda môže byť uzavretá v ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad do katastra
nehnuteľností. Ak takáto dohoda nebola uzavretá, každý, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť
na základe vecného bremena, je povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím na rozsah
a spôsob tohto užívania. Na úhradu týchto nákladov je povinný prispievať pomerne aj sám vlastník
povinnej nehnuteľnosti, ak ju spoluužíva.

28. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovaných 1/, 2/ týkajúcich sa rozhodovania o trovách
konania odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 257 CSP súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku, kedy sa úspešnej
strane sporu náhrada trov konania na základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná.

Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu.

30. ,,...ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusízaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným

okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu
prax, dnes ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3

MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania

alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či
tedanaponechanieúčinkovprávnejnormyniesúdanédôvody.Nejdeoautomaticképravidlo,ktorébysa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07,
či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného

súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie §
257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia
strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o

vedenie konania a jeho výsledok.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
102/2017 z 31. júla 2017)
31. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nezistil existenciu takých
okolností, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257
CSP na to, aby úspešnej strane sporu (žalobcom 1/, 2/) nepriznal náhradu trov konania voči žalovaným

1/, 2/.
32. Ako už bolo uvedené žalobcovia 1/, 2/ mali záujem o mimosúdne vyriešenie sporu, avšak žalovaní
1/, 2/ ich návrh na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neakceptovali, preto žalobcovia 1/, 2/
boli nútení podať žalobu o zriadenia vecného bremena. Z postoja žalovaných 1/, 2/ v priebehu konania
vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ počas celého konania nesúhlasili so zriadením vecného bremena in rem a

taktiež nesúhlasili s výškou finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena.
33. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaní 1/, 2/ v odvolaní neuviedli žiadne
konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešným
žalobcom 1/, 2/ náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná.

34. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách
konania (štvrtý výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
35. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/, 2/, preto odvolací
súd rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %,

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
37. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.