Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201135
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:7920201135.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, A. - O., zastúpenej
advokátskym združením JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Topoľčany, Škultétyho

1597/7, a O.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XXXX/XX., prechodne bytom C., Z. ul.
č. XX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým a úpravu styku otca s
deťmi, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. októbra 2020 č. k.
2P/14/2020-170 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
8CoP/127/2019-555 z 30.9.2019 v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom
tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej O. G. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,-
eur mesačne a k maloletej Z. G. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, s účinnosťou
od 12.3.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky

maloletých (výrok I.). V časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi návrh otca zamietol
(výrok II.). Rozsudok odôvodnil tým, že otec maloletých detí sa návrhom zo dňa 12.3.2020 domáhal
zníženia výživného na maloleté deti na sumu 30,- eur mesačne s účinnosťou od 15.10.2019 z dôvodu, že
15.10.2019 mal autonehodu v zahraničí, pri ktorej utrpel viacnásobné zlomeniny obidvoch stehenných
kostí, následne po operácii dostal trombózu ľavej dolnej končatiny, tromboembóliu pľúc a iné. Pretože
nemal poistenie, nemá žiaden príjem v podobe nemocenskej ani zo súkromného poistenia. Vybavuje si

príspevok v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Výdavky mu pomáha uhrádzať matka so sestrou.
Otec detí navrhol aj zmenu úpravy styku s deťmi tak, že vzhľadom k jeho zlému zdravotnému stavu by
matka odovzdávala deti na adrese jeho trvalého bydliska a styk by prebiehal bez prítomnosti matky detí.

1.2 Súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/127/2019-555 z
30.9.2019, právoplatným dňa 07.10.2019, bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k deťom

tak, že otec bol povinný prispievať na mal. O. a mal. Z. výživným vo výške 100,- eur na každé z detí.
Súd vtedy ustálil potenciálny príjem otca vo výške 843,44 eur na základe jeho skoršieho zamestnania
(otec bol vtedy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie). Matka bola SZČO, z jej výpovede z 30.1.2017
vyplynulo, že má príjem 1000,- eur, z čoho hradila úver 130,- eur a ostatné výdavky, pričom všetky
náklady súvisiace s chodom domácnosti a starostlivosťou o deti vyčíslila na 700-800 eur mesačne. V
súčasnosti je otec maloletých detí podľa komplexného posudku vydaného ÚPSVaR Trebišov, odbor

sociálnych vecí a rodiny z 15.4.2020, považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnej poruchy 50 %. Podľa lekárskych správ mu bolo diagnostikovaných viacero ochorení - trobmóza,flebitída a tromboflebitída iných žíl dolných končatín. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 160,80 eur
mesačne. Pred dopravnou nehodou z 15.10.2019 bolotec maloletých od 16.1.2019 živnostníkom. Matka
maloletých detí je na materskej dovolenke s treťou dcérou V., podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo

14.5.2020 má nárok na materské vo výške 1,60275 eur za deň (približne 48 eur mesačne) od 18.3.2020
do zániku nároku na materské. Poberá prídavky na deti vo výške 74,85 eur. Mal. O. je žiačka X. ročníka
ZŠ, navštevuje aj ZUŠ, poplatky s tým spojené predstavujú 230,- eur ročne. Mal. Z. je žiačkou X. ročníka
ZŠ, rovnako navštevuje ZUŠ a náklady sú rovnaké ako u jej staršej sestry.

1.3 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 36
ods. 1, § 62 ods. 1 - 6, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 - 3 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine s tým, že deti sú vo veku, keď aj napriek možnému vplyvu matky na ich názor
majú už vlastné názory a postoje. Tie prejavili na súdnom pojednávaní celkom jednoznačne tak, že
o kontakt s otcom záujem nemajú, pričom len u maloletej Z. bolo možné badať, že v prípade citlivej
a úprimnej snahy otca je možné, že by postoj k nemu zmenila. Otec sám však dlhodobo nevyužíval

možnosť súdom upraveného styku, pričom styk bol upravený v roku 2017, teda zrejme v období, keď už
otec deti nenavštevoval. Preto súd prvej inštancie návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol.

1.4 Vo vzťahu k výške výživného mal súd prvej inštancie za to, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie vyživovacej

povinnosti otca k deťom. Objektívny dôvod je dopravná nehoda otca detí dňa 15.10.2019 a z nej
vyplývajúce zranenia, ktoré vyústili do dlhodobej práceneschopnosti, pričom nie je predpoklad, že v
dohľadom čase bude otec detí schopný pracovať (k tomu poukázal na komplexný posudok ÚPSVaR
Trebišov z apríla 2020, podľa ktorého je termín opätovného prehodnotenia zdravotného stavu apríl
2021). Príslušný orgán rozhodol o tom, že ho možno považovať za osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím. V súčasnosti nemá iný príjem, len dávku v hmotnej núdzi 160,- eur. Podľa súdu prvej
inštancie to, že otec detí nemá nárok na nemocenské, je dôsledkom toho, že sa rozhodol podnikať
s vedomím, že pri neodvádzaní odvodov na sociálne poistenie nebude mať v prípade neočakávanej
udalosti, ako je úraz, nárok na nemocenské. Podobne to, že príjem matky je len 48,- eur je dôsledkom
toho, v akej výške má nárok na dávky podľa sociálneho poistenia, čo sa odvíja od výšky odvodov,

keď pred nástupom na materskú dovolenku vykonávala podnikateľskú činnosť. Tak matka ako aj otec
uvádzali, že ten druhý má iný zdroj príjmu, no súd vykonal dokazovanie len v rozsahu, v ktorom
bolo možné považovať dokazovanie za hospodárne a vedúce k zisteniu rozhodných skutočností, nie k
rozširovaniu dokazovania na preverovanie dohadov účastníkov konania. Takto bolo zistené, že jediný
preukázateľný príjem matky je 48,- eur mesačne, a príjem otca detí cca 160,- eur mesačne. Súd preto

znížil výživné otca na sumu 40,- eur mesačne na každé z detí. Súd neznížil výživné už od 15.10.2019,
ale až od podania návrhu, pretože otec detí nepreukázal žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by bolo dôvodné výživné znížiť za skoršie obdobie. Vzhľadom k tomu súd ani neskúmal možnosti
otca platiť výživné v období od 15.10.2019 do podania návrhu.

2. Proti výroku I. tohto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho
zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa nej v

možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí je zabezpečiť výživné v doterajšej výške. Otec len
umelo vytvára situáciu, ktorá by mala byť v jeho prospech, hoci realita je iná. Matka uznáva, že otec
bol účastníkom autonehody, pri ktorej utrpel zranenia, avšak otec nevysvetlil, kto bol vinníkom nehody,
keďže vodičom vozidla bol on. Je to dôležité aj z toho dôvodu, že z poistenia motorového vozidla by si
mohol otec riešiť otázky náhrady škody a vôbec by sa mu neznížil jeho mesačný príjem. Ďalej matka

poukázala na to, že otec v konaní uviedol, že v D. pracoval aj ako H.. To, že má v súčasnosti obmedzenú
mobilitu, nebráni tomu, aby mohol svoje znalosti z D. využívať ako H., či A. z pohodlia domova. Je tiež
podľa matky otázne, či si otec takouto formou neprivyrába, čo súd vôbec nezisťoval, keďže dožiadanie
bolo vybavené stroho a príliš stručne, z čoho pojednávajúci súd nemohol prísť k žiadnym dôkazom a
k žiadny záverom. Z dožiadania vyplynulo, že otec maloletých detí používa účet svojej matky, na ktorý

mu chodia sociálne dávky. Bolo preto potrebné, aby si súd vyžiadal výpis z účtu jeho matky, aby sa tak
zistili skutočné príjmy otca. Takýto dôkaz však súd odmietol vykonať. Otec tiež neuviedol a nepreukázal,
aký mal príjem zo svojej pracovnej resp. podnikateľskej činnosti v D. hoci bol súdom na to vyzvaný.
Uviedol iba účet, na ktorý mu tento príjem chodil, avšak zároveň dodal, že tento účet zrušil. To podľamatky znamená, že otec musel disponovať nie malou finančnou čiastkou na tomto účte, avšak súd prvej
inštancietútoskutočnosťnepreveril.Súdpodstatneznížilvýživnénapriektomu,žesámkonštatoval,žesi
otec neplnil svoje základné zákonné povinnosti podnikateľa, a preto nemá nárok na nemocenské dávky.

Podľa matky teda otec svojím zavineným konaním vytvoril situáciu, že sa údajne dostal do platobnej
neschopnosti.Okremtohosúdnerozhodoloužsplatnomvýživnom,keďžeotecužodmesiacaapríl2020
plní vyživovaciu povinnosť len vo výške 30 eur na každé dieťa. Čo s nedoplatkom po 10 eur mesačne
na každé dieťa, súd nerozhodol, keď otcovi neuložil žiadnu povinnosť platiť už aj splatné výživné.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že pri určovaní výšky
vyživovacej povinnosti majú byť použité všetky zákonné ustanovenia, pričom v najlepšom záujme detí je,
aby bola stanovená taká výška vyživovacej povinnosti, ktorá bude primerane zohľadňovať opodstatnené
potreby maloletých detí, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

4. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ ide o autonehodu, poskytol

kontaktné údaje svojho advokáta v D., ktorý môže priebežne informovať o tomto ešte neuzavretom
prípade.KpráciH.uviedol,žepriprácivD.používal30základnýchslov,ktorésiodgymnáziazapamätal,
avšak 22 rokov D. vôbec nepoužíval, nemá žiadnu štátnu skúšku z D., ani žiaden certifikát alebo licenciu
na A.. Zároveň vyhlásil, že si takouto formou ako H. neprivyrába. Na matkin účet si necháva posielať ako
jediný príjem peniaze z úradu práce, na ktoré mu nemôže siahnuť exekútor, hoci exekútor má prístup

ku všetkým účtom. Peniaze, ktoré za päť mesiacov zarobil v D., aj minul, nakoľko mal nezaplatené dlhy,
potom autonehodu, následnú zdravotnú starostlivosť a liečbu v D., ktoré si musel hradiť sám, ako aj
prevoz z jednej nemocnice do druhej. Z týchto peňazí aj žil a platil výživné 5 mesiacov po autonehode.
Preto aj požiadal o zníženie výživného, lebo peniaze mu došli. K plateniu odvodov zdôraznil, že prvý rok
ako začínajúci podnikateľ nemusel platiť odvody, nakoľko by mu ani nevedeli vypočítať výšku odvodov,

takže odmieta, že by si neplnil základné zákonné povinnosti podnikateľa. V súčasnosti je stále PN a
po vyšetrení na chirurgickej ambulancií v Košiciach ho čakajú ešte dve operácie - prvá je naplánovaná
na 30.4.2021, druhá o rok neskôr. Zároveň uviedol, že dorovnal dlžné výživné od apríla 2020, k čomu
doložil aj potvrdenie z banky o zrealizovanej transakcii (prevod sumy 120 eur na účet matky maloletých
detí). Otec maloletých detí k svojmu vyjadreniu pripojil aj vyhlásenie svojej matky, že okrem synovej 160-

eurovej podpory jej na účet nechodia žiadne iné príjmy.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec maloletých detí uviedol, že nechápe, z čoho sa mu má
ešte zobrať, aby sa podľa názoru kolízneho opatrovníka stanovila taká vyživovacia povinnosť, ktorá by
primerane zohľadňovala opodstatnené potreby maloletých detí. Jeho príjem je 160 eur mesačne, z čoho

keď uhradí výživné vo výške 80 eur mesačne na obe deti, ostane mu 80 eur, z ktorých si prevažne
hradí lieky. V domácnosti matky maloletých detí, ak by sa bral zreteľ len na ich oficiálne príjmy vo výške
770 eur mesačne, na päť osôb to vychádza 154 eur mesačne. Nechápe, na aké možnosti, schopnosti
a majetkové pomery súd opomenul použiť všetky zákonné prostriedky. Zdôraznil, že jeho možnosti a
schopnosti sú v súčasnosti také, že je stále na PN, čaká na operáciu a keby preňho existovala nejaká

práca, tak by do nej šiel.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec v rozsahu
zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP)

7. Výrok II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zmenu
úpravy styku, nebol odvolaním napadnutý, preto odvolací súd tento výrok nepreskúmaval.

8.Priznanévýživnémožnovzmysle§78ods.1Zákonaorodinezmeniťvprípade,aksazmeniapomery.
Citované ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v
čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane
detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov

a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích
povinností.9. Súd prvej inštancie sa síce správne zameral na zisťovanie, či na strane detí a ich rodičov došlo k
zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. V danom prípade bola posledná úprava
výživného vykonaná rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/127/2019-555 z 30.9.2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2019. Krátko po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia (15.10.2019)
mal otec maloletých detí v D. autonehodu, pri ktorej utrpel vážne zranenia. Vzhľadom k tomu, že otec
bol dlhodobo práceneschopný a bol úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uznaný za osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, jeho zdravotný stav je objektívnou skutočnosťou, ktorá predstavuje zmenu
pomerov na strane otca.

10. Dopravnú nehodu a následné zhoršenie zdravotného stavu otca nemožno považovať za také
konanie otca, ktorým by sa úmyselne vzdal vyššieho príjmu. Bez ohľadu na to, či je/bude za vinníka
nehody označený otec maloletých detí alebo iný účastník nehody, pokiaľ otec maloletých detí nebol v
súvislosti s nehodou odsúdený za úmyselný trestný čin, nemožno ani prípadné spôsobenie nehody (t. j.
aj keby bol jej vinníkom) považovať za úmyselné konanie smerujúce k zníženiu príjmu.

11. Na druhej strane však je potrebné dať za pravdu matke v tom, že ak otec nebol vinníkom dopravnej
nehody, je potrebné preskúmať, či má proti vinníkovi nehody alebo proti jeho poisťovni nárok na náhradu
za stratu príjmu. Ak by strata príjmu bola takto kompenzovaná, súd by na zníženie príjmu na strane
otca nemohol prihliadať (resp. musel by vziať do úvahy výšku náhrady za stratu príjmu). Na túto otázku

rozhodnutie súdu prvej inštancie nedáva odpoveď.

12. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku matky, že súd prvej inštancie nepreskúmal príjmy
otca, ktoré dosahoval krátko pred dopravnou nehodou (najmä počas práce v D.) a jeho možnosti
kompenzovať stratu príjmu z úspor. Otec síce pri vypočutí dožiadaným súdom uviedol, že pracoval v

D. (len) päť mesiacov, a to ako pomocná pracovná sila, avšak túto okolnosť súd nepreveril napriek
tomu, že otec uviedol pracovnú agentúru, ktorá mu prácu v D. sprostredkovala. Otec sa pri vypočutí
dožiadanýmsúdomvyjadril,žepracovnúzmluvudoložínavýzvusúdu(súdhonevyzvalnajejdoloženie),
vo vyjadrení k odvolaniu však uviedol, že pred dopravnou nehodou bol živnostníkom. Tento rozpor je
potrebné odstrániť a zistiť, či bol otec počas práce v D. tam prihlásený ako zamestnanec alebo ako

samostatne zárobkovo činná osoba a či tam mal sociálne a nemocenské poistenie.

13. K matkou namietanej možnosti otca zarobiť si H./A. otec vysvetlil, že nemá schopnosti na A. a H..
Súd však nepreskúmal jeho možnosť vykonávať inú prácu. Odvolací súd považoval za nesprávny resp.
predčasný záver súdu prvej inštancie, že nie je predpoklad, že v dohľadom čase bude otec detí schopný

pracovať. Pokiaľ súd prvej inštancie k tomu poukázal na posudok ÚPSVaR Trebišov z apríla 2020, z
tohto posudku vyplýva len to, že otec sa pohybuje s oporou jednej alebo dvoch francúzskych barlí, avšak
v oblasti komunikácie je bez sociálnych následkov, je tiež schopný samostatne vykonávať sebaobslužné
činnosti a realizovať sociálne aktivity. Stanovenie termínu opätovného prehodnotenia zdravotného stavu
(apríl 2021) na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu zdravotných postihnutí neznamená, že

zdravotný stav neumožňuje otcovi pracovať.

14. Otec pri výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu uviedol dlhodobú práceneschopnosť (len v
súvislosti so zrušením účtu, ale nevyjadril sa výslovne, či je stále práceneschopný), listinný dôkaz o jeho
práceneschopnosti je však v spise len z 30.10.2019, teda nie je zrejmé, či bol otec v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie práceneschopný. Zamestnávanie zdravotne ťažko postihnutých osôb (aspoň na
skrátený úväzok) nie je výnimočné, preto treba túto možnosť preskúmať. Zo spisu je zrejmé, že otec
maloletýchdetípoužívadvavysokoškolskétituly(O..,O..),jetedapravdepodobné,žemávysokoškolské
vzdelanie v dvoch odboroch. Je teda potrebné zistiť, či sa otec napriek zdravotnému postihnutiu nemôže
uchádzať o prácu, ktorú by mu jeho zdravotný stav umožnil vykonávať (a ak môže, prečo takúto prácu

nevykonáva).

15. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal niektoré dôkazy (medzi nimi aj
dôkazy navrhované účastníkmi konania), ktoré mohli viesť k lepšiemu zisteniu skutočného stavu. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať podľa vyššie uvedených inštrukcií,
najmä zistí potencialitu príjmov otca maloletých detí v závislosti od jeho schopnosti pracovať, prípadne
možnosť náhrady straty príjmu z poistenia alebo z nároku voči vinníkovi dopravnej nehody.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia

nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.