Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919201016
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6919201016.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcov: a/ Z. a b/ D. a

zast. JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1 vedenej proti žalovaným: 1./
Z. a 2./ O. o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby ohľadom jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena.

Súd z r i a ď u j e vecné bremeno in rem, právo cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu
motorovým vozidlom, cez parcelu registra C, parc.č.1708/3, zapísanú na Okresnom úrade Rimavská
Sobota,katastrálnyodbor,prek.ú.aObecX.,naLVč.XX,akozastavanéplochyanádvoriaovýmere707

m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1 a cez parcelu registra C, parc.č.1695/3,
zapísanú na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, pre k.ú. a Obec X., na LV č.XX, ako
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele
1/1 za účelom prístupu vlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Rimavská Sobota,
katastrálny odbor, pre k.ú. a Obec X., na LV č.XXX, parcely registra C, parc.č.1693/2 záhrady o výmere
723m2,parc.č.1694/2zastavanéplochyanádvoriaovýmere212m2,parc.č.1695/2ornápôdaovýmere
1055 m2 a stavby, rodinný dom súpisné číslo 203 na parc.č.1694/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalobcov v podiele 1/1.

Žalobcovia a/, b/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovaným 1./, 2./ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného
bremena vo výške 356,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcom a/, b/ sa voči žalovaným 1./, 2./ priznáva právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na súd žalobu, v ktorej žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno, a to právo cesty

za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parcely žalovaných k parcelám
žalobcov, keďže podľa žalobcov na svojich nehnuteľnostiach majú postavený rodinný dom, ktorý je v ich
spoluvlastníctve spolu s pozemkami, kde k týmto pozemkom a stavbe nie je možné zabezpečiť prístup
inak ako po prístupovej ceste žalovaných. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že pôvodne nehnuteľnosti
žalobcov a žalovaných tvorili jeden celok, teda dvor, stavby a záhrady, ktoré patrili rodičom žalobcu a/,
kde zo súboru týchto nehnuteľností žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú ich vlastníctvom, na
základe darovacej zmluvy v roku 1984 a ostatné nehnuteľnosti z tohto súboru nehnuteľností nadobudli

žalovaní. Podľa žalobcov k tomuto súboru nehnuteľností žalobcov a žalovaných vedie jediná prístupová
cesta po pozemkoch žalovaných.
2. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že k pôvodnému súboru nehnuteľností viedla prístupová cesta, ktorá
je čiastočne totožná s cestou, ktorá je vo vlastníctve žalovaných, kde túto pôvodnú cestu žalobcovia ajužívali na základe dohody z roku 1955 asi do roku 1968, kde od tohto obdobia cesta bola rozoraná a
bol zbúraný mostík, kde od tohto obdobia bol prístup k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovaných pešo aj
autom cez pozemky I. a G.. Žalobca a/ vo svojej výpovedi zároveň uviedol, že asi v roku 2004 začali

žalovaní s výstavbou cesty, kde materiál na cestu zabezpečovali žalovaní, on im pri výstavbe cesty
pomáhal, práce boli ukončené asi v roku 2007 alebo 2008, on žalovaným žiadnym spôsobom finančne
neprispel na výstavbu novej cesty, kde podľa jeho názoru na novú cestu dal peniaze jeho otec. Nový
prístup po ceste na pozemku žalovaných žalobcovia so žalovanými užívali až do roku 2012 alebo 2013,
kedy žalobcovia začali uvažovať, že nehnuteľnosti chcú predať a vtedy žalovaní začali vyhlasovať, že

je to ich cesta a nikoho tam nepustia. Čo sa týka pôvodného prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a
žalovaných cez pozemky I. a G., tento prístup bol užívaný ešte vtedy, keď sa stavala nová cesta,
avšak podľa žalobcov posledných 10 rokov tento prístup už nie je možné využívať, keďže nový vlastníci
nehnuteľnosti oplotili a takto podľa žalobcov zostáva jediný možný prístup cez nehnuteľnosti žalovaných
po ceste, ktorú vybudovali. Pokiaľ ide o ďalšie alternatívy prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov, ktoré
uvádzali žalovaní, po týchto alternatívach nie je možný prístup k nehnuteľnostiam žalobcov.

3. Žalovaní žiadali žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietnuť, nespochybňovali tú skutočnosť, že
pôvodne nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných tvorili jeden celok. K rozdeleniu pôvodne spoločných
nehnuteľností došlo v roku 1984, kedy časť nehnuteľností bolo darovaných žalobcovi a/, ktorý následne
na týchto nehnuteľnostiach si postavil chatu v súčasnosti evidovanú ako rodinný dom č. 203 a zriadil dvor
a záhradu. Zvyšnú časť nehnuteľností odkúpili žalovaní. Pokiaľ ide o pôvodnú prístupovú cestu ešte k

pôvodne spoločným nehnuteľnostiam, podľa vedomostí žalovaných táto prístupová cesta sa minimálne
od 50-tych rokov 20. storočia nevyužívala. Na prístup bola využívaná prístupová cesta cez pozemky I.
a G., ktoré pozemky sa nachádzali v susedstve pôvodného N. majetku.
4. Po tom, ako žalovaní v roku 1997 odkúpili zvyšnú časť spoločného majetku, začali riešiť potrebu
priameho prístupu k svojim nehnuteľnostiam, keďže nechceli využívať na prístup k pozemku cudzie

nehnuteľnosti, ktorý prístup v horšom počasí bol sťažený. Za účelom vybudovania vlastnej prístupovej
cesty potom žalovaní odkúpili nehnuteľnosti, na ktorých vedie súčasná prístupová cesta, ktorá z časti
ide aj po hraniciach, kde na mape bola zakreslená pôvodná prístupová cesta. Žalovaní ďalej tvrdili,
že po nadobudnutí svojich nehnuteľností oslovili žalobcov, že majú záujem vybudovať prístupovú
cestu, čo bude finančne náročné, keďže predpokladali, že aj žalobcovia budú mať záujem novú cestu

využívať. Túto ponuku žalobcovia odmietli, a preto žalovaní vybudovali cestu na svoje náklady na svojich
nehnuteľnostiach. Poukázali na to, že bolo potrebné navoziť asi 250 nákladných áut väčšinou stavebnej
sute. Žalovaní ďalej uviedli, že po vybudovaní novej prístupovej cesty vzhľadom na príbuzenské pomery
so žalobcami umožnili žalobcom užívanie tejto prístupovej cesty, keďže tento prístup im podstatne
zjednodušil príchod k ich nehnuteľnostiam oproti predchádzajúcemu prístupu cez susedné pozemky I.

a G..
5. Žalovaní sa vyjadrili tiež v tom smere, že so žalobcami nemajú žiadne spory ani nezhody, avšak
podľa vedomostí žalovaných žalobcovia prejavili záujem svoje nehnuteľnosti odpredať a zrejme
potencionálnych záujemcov o kúpu ich nehnuteľností odradzuje neprístupnosť nehnuteľností žalobcov
priamo zo štátnej cesty. Žalovaní by boli ochotní v krajnom prípade zriadiť v prospech žalobcov vecné

bremeno, ale výlučne len v prospech samotných žalobcov a v prípade poskytnutia polovičky nákladov za
vybudovanie cesty vo výške 25.000,- eur. Zároveň uviedli, že podľa ich názoru je stále možný iný prístup
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v podobe pôvodnej cesty cez susedné pozemky pôvodných
vlastníkov I. a G..
6. Na pojednávaní žalovaný 1./ uviedol, že pokiaľ sa on pamätá, pôvodný prístup sa počas jeho života

nevyužíval. K spoločným nehnuteľnostiam žalobcov aj žalovaných sa chodilo cez pozemky I. a G., avšak
táto cesta sa už nedá použiť viac ako 4 roky, pretože noví vlastníci nehnuteľnosti oplotili. Ďalej uviedol,
že v súčasnej dobe nie je daný iný prístup k ich nehnuteľnostiam, len po ceste, ktorú žalovaní vybudovali.
Za účelom vybudovania cesty žalovaní odkúpili susedné nehnuteľnosti od pána N. a v roku 2004 začali
so stavbou cesty, ktoré práce boli dokončené asi v roku 2008, kde od dokončenia tejto cesty túto cestu

používajú aj žalobcovia, ktorým žalovaní umožňujú prístup, avšak len im a nie cudzím ľuďom. Žalovaní
zároveň mali záujem odkúpiť nehnuteľnosti žalobcov, avšak ponúknutá cena bola neakceptovateľná
pre žalovaných. Priamo na pojednávaní právny zástupca žalovaných upresňoval vyjadrenie žalovaného
1./ v tom smere, že na nehnuteľnosti žalobcov je možný aj iný prístup, ktorý prístup umožňuje terén
susedných nehnuteľností, dá sa ísť aj okolo oplotených nehnuteľností pôvodne vo vlastníctve I. a G.,

ďalší prístup je možný po nehnuteľnostiach ďalšej rodiny G., ku ktorých domu ide poľná cesta a od tohto
domu je možný prístup po lúke k nehnuteľnostiam žalobcov. Podľa žalovaných tieto iné možnosti nie sú
tak komfortné ako po ceste žalovaných, avšak je po nich umožnený prístup k nehnuteľnostiam žalobcov.7. Pôvodne žalobcovia vo svojej žalobe navrhli v prípade zriadenia vecného bremena zaviazať ich
na povinnosť zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200,- eur. Keďže
medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom tejto jednorazovej náhrady, bolo nariadené znalecké

dokazovanie,kdeznalkyňaurčilanáhraduvovýške356,-euravzhľadomnatúskutočnosťnaposlednom
pojednávanížalobcoviažiadalipripustiťzmenužalobyohľadomvýškyjednorazovejnáhradyzazriadenie
vecného bremena, ktorú zmenu žaloby v tomto smere súd pripustil, keďže ide o zmenu žaloby v tom
smere, že sa rozširuje uplatnené právo v zmysle § 140 ods. 1 C.s.p. a o prípustnosti zmeny žaloby súd
rozhodol na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1,

2 C.s.p.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom právnych zástupcov strán
sporu, žalobcu a/ a žalovaného 1./, oboznámením sa s dohodou o dare nehnuteľností z roku 1955,
výzvou zo dňa 13. 08. 2018, informatívnou kópiou z mapy z čl. 26, 27 spisu, LV č. XXX a XX kat.
územie X., vyjadrením žalobcov na čl. 32 spisu, snímkou na čl. 46 a 47 spisu, snímkou na čl. 53 spisu,
znaleckým posudkom č. 51/2021, dokladmi v prílohovej obálke - CD s fotodokumentáciou z ohliadky,

snímkou kat. územie X., dodatočným stavebným povolením zo dňa 11. 05. 2006, článkom zo Správnych
novín a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Nie je sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územie X.
ako parc. č. 1693/2 - záhrada, 1694/2 - zastavaná plocha a 1695 - orná pôda, kde na parc. č. 1694/2
sa nachádza rodinný dom číslo súpisné 203. Taktiež nie je sporné, že žalovaní sú mimo iné vlastníci

nehnuteľností vedených na LV č. XX kat. územie X. ako parc. č. 1708/3 - zastavaná plocha a 1695/3 -
zastavaná plocha. Na nehnuteľnostiach žalovaných je vybudovaná prístupová cesta k nehnuteľnostiam
žalobcov aj žalovaných. Nie je ďalej sporné, že žalobcovia na svojich nehnuteľnostiach majú postavený
rodinný dom, kde zo svojich nehnuteľností nemajú priamy prístup na verejnú komunikáciu, na prístup
k verejnej komunikácii musia byť využité susedné nehnuteľnosti. V rámci konania žalobcovia tvrdili, že

z ich nehnuteľností nie je možný iný prístup len po nehnuteľnostiach žalovaných, a to konkrétne po ich
parcelách č. 1708/3 a 1695/3, na ktorých parcelách je vybudovaná prístupová cesta, ktorú momentálne
využívajú strany sporu. Naproti tomu žalovaní tvrdili, že k nehnuteľnostiam žalobcov je možný aj iný
prístup, nielen po ich nehnuteľnostiach.
10. Podľa § 151n ods. 1 až 3 Obč. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitejosobe.Vecnébremenáspojené svlastníctvomnehnuteľnostiprechádzajúsvlastníctvomveci
na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie

a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
11. Podľa § 151o ods. 1 až 3 Obč. zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak
nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

12. Medzi stranami sporu teda zostala spornou otázka, či je možný k nehnuteľnostiam žalobcov aj
iný prístup ako po nehnuteľnostiach žalovaných, kde v prípade podmienok v zmysle § 151o ods. 3
Obč. zákonníka ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v
prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Keďže medzi stranami sporu

nedošlo k dohode o tejto spornej okolnosti, na návrh žalobcov súd nariadil ohliadku na mieste samom
za účelom posúdenia, či z nehnuteľnosti žalobcov je možný iný prístup na verejnú komunikáciu ako po
nehnuteľnostiach žalovaných.
13. Na tejto ohliadke žalobcovia zotrvávali na tom, že k nehnuteľnostiam je možný len prístup, ktorý je
vybudovaný priamo zo štátnej cesty po nehnuteľnostiach žalovaných. Žalovaní pritom zotrvávali na tom,

že sú možné aj iné prístupy k nehnuteľnostiam, kde na mieste samom žalovaný 1./ v prírode ukázal,
kde podľa jeho názoru je umožnený iný prístup k nehnuteľnostiam žalobcov. Jedna z možností podľa
žalovaných je prístup v časti po ich nehnuteľnostiach a potom tento prístup je smerom tým, ako bol
pôvodný prístup cez pozemky G. a I. okolo oplotených nehnuteľností pôvodného prístupu, kde súd naohliadke konštatoval, že jedna z možností tohto prístupu okolo pôvodného vstupu cez pozemky G. a I.
vedie po lúke okolo oplotených pozemkov, časť pozemku je v značnom stúpaní a časť pozemku bola
vykosená a časť zarastená. Druhá možnosť z tohto prístupu okolo pozemkov pôvodných vlastníkov

Boľfovcov a Václavíkovcov bola okolo celej oplotenej nehnuteľnosti po štátnej ceste v časti po spevnenej
ceste a z väčšej časti po lúke, kde žalovaný 1./ uviedol, že nehnuteľnosti, po ktorej ide tento prístup,
mu vlastnícky nepatria, on však tento prístup využíva, pričom žalobca a/ na ohliadke uviedol, že obidve
tieto načrtnuté alternatívy okolo pôvodného prístupu oplotených pozemkov pôvodných vlastníctvom G.
a I. nikdy nevyužíval. Žalovaný 1./ pritom uviedol, že obidve naznačené alternatívy okolo pôvodného

prístupu on využíva bez problémov, tieto prejazdy po nehnuteľnostiach tretích osôb nie sú nejako zvlášť
dohodnuté, je zaužívaná prax, že aj sused chodí po jeho pozemkoch a on tým pádom chodí aj po
susedných nehnuteľnostiach. Časť týchto prístupov sú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných
a ostatné časti týchto alternatív prístupu sú na nehnuteľnostiach cudzích osôb.
14. Ďalej na ohliadke žalovaný 1./ fyzicky na mieste samom poukázal na ďalšiu možnosť prístupu k
nehnuteľnostiam strán sporu okolo domu pána G., ktorý sa na leteckej snímke nachádza v pravom

dolnom rohu snímky, kde táto cesta prebieha poza nehnuteľnosť pána G. po ceste, kde táto cesta ide
po lúkach, z ktorých časť podľa žalovaného 1./ vlastní aj žalobca a/, táto cesta vychádza na štátnu cestu
asi 300 metrov od cesty, ktorú v súčasnej dobe strany sporu užívajú. Na ohliadke žalovaný 1./ uviedol,
že tento ďalší prístup on nevyužíva, využívajú ho hlavne poľovníci, nevyužíva ho hlavne z dôvodu, že
má svoj vlastný prístup a taktiež ho nevyužíva ani žalobca s manželkou z dôvodu, že im umožnil vstup

cez ním vybudovanú cestu. Na ohliadke bolo zistené, že táto alternatíva vstupu, okolo rodinného domu
pána Boľfa je v časti tvorená spevnenou cestou pomocou drvenej kameniny až po dom pána G., kde
súd zároveň na ohliadke konštatoval, že zvyšná časť cesty je prechod cez lúky až k nehnuteľnostiam
strán sporu.
15. Ďalšou alternatívou, na ktorú poukázal žalovaný 1./ na ohliadke, je alternatíva prístupu cez pozemok

pána G. v susedstve, kde od štátnej cesty po dom pána G. asi v 1/3-ine je prístupová cesta spevnená,
odtiaľ je možné sa napojiť cez jeho pozemok na prístup k nehnuteľnostiam žalobcov, avšak by bolo
potrebné urobiť mostík cez jarok, ktorý sa tu nachádza, kde žalovaný 1./ uviedol, že on je ochotný
umožniť žalobcom urobiť taký prístup. Táto ďalšia možná alternatíva by teda išla v časti cez jeho
pozemok a potom sú tam ďalšie 4 parcely, cez ktoré parcely prechádzajú aj vlastníci rodinného domu

G.. K tomuto prístupu žalobca a/ uviedol, že je pravdou, že na časti tohto prístupu na jednej z parciel
má spoluvlastnícky podiel spolu so sestrou, avšak túto alternatívu prístupu okolo rodinného domu G.
nikdy nevyužíval, ani v minulosti, keďže nemal na to dôvod. Na ohliadke zároveň právny zástupca
žalovaných zdôrazňoval, že na všetkých alternatívach prístupov, ktoré na ohliadke naznačil žalovaný 1./,
bolo zreteľné, že sú využívané občasne na prístup k nehnuteľnostiam strán sporu a tento prístup podľa

jeho názoru je umožnený aj osobným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti však na ohliadke predseda
senátukonštatoval,ževčastiachtýchtoalternatívprístupovjezreteľné,žesúužívanéviac,niektoréčasti
sú užívané menej, na niektorých častiach je vidno, že bolo len v nedávnej dobe prejdené motorovým
vozidlom a na niektorých častiach je vidno, že tieto cesty alebo časť týchto ciest sú užívané viac, niektoré
sú užívané menej, kde na niektorých miestach je zreteľné, že len výslovne v nedávnej minulosti bola

cesta použitá ako prejazd. Zo samotnej ohliadky na mieste samom súd vyhotovil fotodokumentáciu,
ktorá je súčasťou spisu, z ktorej fotodokumentácie je zreteľné, že časti jednotlivých alternatív prístupov
sú užívané viac, niektoré sú užívané menej a iné iba ojedinele užívané.
16. Z ohliadky na mieste samom súd vyhotovil aj jednoduchý náčrt, aby boli zrejmé jednotlivé alternatívy,
ktoré na mieste samom ukázal žalovaný 1./, kde tento náčrt súd na pojednávaní doručil aj stranám

sporu. Na tomto náčrte modrou farbou je naznačená štátna cesta, v hornom rohu v strede naznačené
rodinné domy žalobcov a žalovaných. Naľavo od rodinného domu žalovaných je naznačená červenou
farbou prvá alternatíva vstupu, ktorá v časti je spoločná pre možnosť 1a, ktorá najskôr ide od rodinného
domu žalovaných popri novom oplotení pôvodných pozemkov G. a I., cez ktoré pozemky išiel pôvodný
vstup k nehnuteľnostiam strán sporu, kde v 1/3-ine pred štátnou cestou táto možnosť 1a ide cez prudký

svah. Možnosť 1b taktiež naznačená červenou farbou ide zo štátnej cesty v časti po spevnenej ceste a
ďalej v časti po lúke až k rodinnému domu žalovaných. Ďalšia alternatíva na tomto náčrte je naznačená
oranžovou farbou, táto alternatíva ide okolo rodinného domu pána Boľfa od štátnej cesty po rodinný dom
pánaG.pospevnenejceste,kdemožnosť2aideodrodinnéhodomupánaG.anapájasanavybudovanú
cestu žalovanými na parc. č. 1708/3, avšak s potrebou vybudovania mostíka cez jarok. Druhá možnosť

tejto alternatívy je od rodinného domu pána G. cez lúky priamo k rodinnému domu žalobcov.
17. Pokiaľ súd vychádza z toho, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu, pričom ako vlastníci stavby
nie sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov, z ktorých sa priamo dá napojiť na verejnú komunikáciu,
jednoznačne pre žalobcov vznikla potreba zriadenia vecného bremena k priľahlému pozemku, pričomúčelom ohliadky na mieste samom bolo zistiť, či týmto priľahlým pozemkom, ku ktorým sa má zriadiť
vecné bremeno, sú pozemky žalovaných alebo s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Obč.
zákonníka je možné zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe inak.

18. Po vykonaní ohliadky na mieste samom súd prijal nasledovné právne závery, ktoré súd strán
predostrel na pojednávaní aj s predbežným právnym posúdením veci.
19. Pokiaľ by mala existovať iná rovnocenná alternatíva práva prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov,
táto iná alternatíva nemôže byť závislá na neistých podmienkach súvisiacich s tým, že väčšina každej
z alternatív práva cesty a prechodu je po nehnuteľnostiach tretích osôb, s ktorými žalobcovia nemajú

žiadne dohody o práve cesty či prechodu, žalobcovia fakticky tieto iné alternatívy prístupov, ktoré na
ohliadke žalovaný 1./ predostrel, v minulosti nikdy nevyužívali. Časti týchto jednotlivých prístupov sú síce
po spevnených cestách, ale v časti aj po pozemkoch, ktoré sú zjavne užívané na prechod len celkom
výnimočne. V prípade jednej z alternatív, ktorá by počítala aj s vybudovaním mostíka cez jarok, by sa
predpokladalo nielen toto technické riešenie, ale aj dohoda o užívaní pozemku so žalovanými, keďže
v časti jedna z týchto alternatív ide aj po pozemkoch žalovaných a ďalej by bola potrebné dohoda s

vlastníkmi ďalších susedných nehnuteľností, keďže tento prístup ide aj cez ďalšie pozemky tretích osôb.
20. Ďalšia alternatíva, ktorá prechádza okolo oplotených susedných pozemkov pôvodne vo vlastníctve
G. a I., cez ktoré pozemky bol pôvodný prístup k spoločným nehnuteľnostiam, tento prístup v časti
prechádzacezsvahústiacinaštátnucestu,ktorýsvahpredstavujeznačnéprevýšenie,dosťnebezpečné
pre prejazd motorovým vozidlom hlavne za dažďa či zimného počasia, kde treba stále podotknúť, že

žalobcoviažiadnuzalternatív,ktorúprezentovalžalovaný1./naohliadke,neužívajú,aninikdyvminulosti
nevyužívali.
21. Žalobcovia roky užívajú vstup po spornej ceste na parc. č. 1708/3 a 1695/3, ktorý vstup im umožnili
žalovaní, pričom pôvodne používaný vstup cez pozemky G. a I. už následkom stavebných úprav nie
je realizovateľný, čo nie je sporné. Na ohliadke bolo konštatované, že každá z alternatív vstupu na

nehnuteľnosti žalobcov a k ich stavbe je minimálne v časti len ojedinele využívaná, ak vôbec je užívaná
na prechod, len žalovaný 1./ uviedol na ohliadke, že tieto ďalšie alternatívy vstupu on občas užíva po
dohode s vlastníkmi nehnuteľností na základe vzájomnosti, keď on tiež umožňuje vlastníkom susedných
parciel prejazd cez svoje nehnuteľnosti. To ale neplatí pre žalobcov, kde žalobca a/ na ohliadke uviedol,
že ani jednu z ďalších alternatív prípadného vstupu k svojim nehnuteľnostiam po susedných pozemkoch

nevyužíva, ani v minulosti nevyužíval. Nie je preukázané, že by žalobcovia mali nejaké dohody o
práve prechodu či práve cesty k svojim nehnuteľnostiam s vlastníkmi susedných nehnuteľností, nie je
preukázané, že by vlastníci susedných pozemkov do budúcnosti umožňovali prechod žalobcov k svojim
nehnuteľnostiam cez susedné nehnuteľnosti. Tieto iné alternatívy vstupu cez nehnuteľnosti tretích osôb
žalobcovia v minulosti vôbec nevyužívali, a preto možno uzavrieť, že všetky ďalšie alternatívy vstupu na

pozemky žalobcov mimo vstupu cez parc. č. 1708/3 a 1695/3 nie sú reálne realizovateľné ako možné
spôsoby prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov.
22. Právo prístupu a právo cesty pre žalobcov do budúcnosti nemožno ponechať na zatiaľ
nepodložených predpokladoch, že vlastníci susedných nehnuteľností umožnia do budúcna na
neobmedzený čas žalobcom prechod k ich nehnuteľnosti cez svoje pozemky s prihliadnutím na to,

že takéto prechody po týchto susedných pozemkoch žalobcovia v minulosti vôbec nevykonávali. Nie
je preukázané, že by žalobcovia v minulosti vykonávali nejaké takéto právo prechodu len na základe
akýchsi dohôd urobených aj mlčky, či že by išlo o nejakú dlhodobú obyčaj.
23. Žalovaní už dlhodobo umožňujú vstup žalobcom k ich nehnuteľnostiam, avšak obmedzujú to len
na samotných žalobcov. Tým akoby mlčky súhlasili, že žalobcovia nemajú iný reálny prístup k svojim

nehnuteľnostiam hlavne s prihliadnutím na oplotenie susedného pozemku, cez ktoré pozemky pôvodne
bol realizovaný prístup k nehnuteľnostiam strán sporu cez pozemky pôvodných vlastníkov G. a I., kde
sám žalovaný 1./ na pojednávaní uviedol, že po oplotení susedného pozemku, kadiaľ viedol pôvodný
vstup k nehnuteľnostiam strán sporu, už žalobcovia nemajú iný prístup k nehnuteľnostiam.
24. Takto súd uzatvára, že sú splnené všetky predpoklady v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zákonníka na

zriadenie vecného bremena, ktoré bude zaťažovať priľahlý pozemok pre prístup vlastníka stavby, keďže
iný prístup reálne k nehnuteľnostiam žalobcov nie je možný ako po nehnuteľnostiach žalovaných, ktorý
sa využíva niekoľko rokov fakticky oboma stranami sporu na prístup k svojim nehnuteľnostiam, a z tohto
dôvodu súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľností, ktoré v súčasnej dobe vlastnia
žalobcovia, na ktorých nehnuteľnostiach sa nachádza stavba rodinného domu, kde prístup k stavbe nie

je možné zabezpečiť inak ako po nehnuteľnostiach žalovaných. Pokiaľ ide o ďalšie alternatívy prístupu k
nehnuteľnostiam žalobcov, na ktoré poukazovali žalovaní na ohliadke, pri všetkých týchto alternatívach
je možné konštatovať, že tieto alternatívy nie sú právne možné, keďže žalobcovia tieto alternatívy
vstupu k svojim nehnuteľnostiam nikdy neužívali, nie je preukázané, že by vlastníci týchto susednýchnehnuteľností umožnili vstup či prechod cez svoje nehnuteľnosti žalobcom za účelom prístupu k svojim
nehnuteľnostiam. Neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že by existovali nejaké dohody medzi
žalobcami a vlastníkmi susedných nehnuteľností o takýchto právach prechodu, nie je ani preukázané, že

by vlastníci susedných nehnuteľností aspoň mlčky tolerovali prechod žalobcov cez svoje nehnuteľnosti
k nehnuteľnostiam žalobcov.
25. Ďalej je možné konštatovať pri všetkých alternatívach, že tieto jednotlivé alternatívy, každá
z alternatív je minimálne v časti aj reálne nerealizovateľná pre účely prejazdu či prechodu k
nehnuteľnostiam žalobcov, kde pri alternatívach prechodu okolo pôvodného vstupu, ktorý pôvodný vstup

bol oplotený, jedna z možností tejto alternatívy je v prudkom svahu, ktorý sa zjavne nepoužíva na prístup
knehnuteľnostiamadruhámožnosťtejtoalternatívyjesícezčastipoštátnejcesteazčastipospevnenej
ceste, avšak veľká časť tejto možnosti ide po lúke, ktorá skutočnosť nesvedčí o tom, že by táto časť
tejto možnosti slúžila ako príjazdová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov. Obdobne to platí aj pri druhej
alternatíve okolo rodinného domu pána G., kde aj tu je časť prístupu po spevnenej ceste, avšak táto
spevnená cesta ide len po rodinný dom pána G., od ktorého rodinného domu je možnosť ísť buď cez

pozemky žalovaných, ktorá možnosť predpokladá výstavbu mostíka cez jarok a napojiť sa následne
už na existujúci vstup vybudovaný žalovanými a druhá možnosť tejto alternatívy od rodinného domu
pána G. celý ďalší prístup ide po pozemkoch tretích osôb, ktoré taktiež sa vyznačujú charakterom lúky,
nie sú tam viditeľné stopy, že by opakovane tieto pozemky slúžili na prejazd po týchto pozemkoch,
a preto z týchto záverov súd vyvodil to, že zriadil vecné bremeno tak, ako je to uvedené vo výroku

rozhodnutia v prospech nehnuteľností, ktoré vlastnia žalobcovia, kde právo vecného bremena bude
zaťažovať nehnuteľnosti, ktoré v súčasnej dobe sú vo vlastníctve žalovaných.
26.Pozriadenívecnéhobremenasúdriešilotázkujednorazovejnáhradyzazriadenievecnéhobremena,
na ktorú povinnosť by bolo potrebné zaviazať žalobcov ako oprávnených z vecného bremena v
prospech žalovaných ako povinných z vecného bremena. V samotnej žalobe žalobcovia navrhli výšku

jednorazovej náhrady vo výške 200,- eur. S touto výškou žalovaní nesúhlasili, a preto keďže nedošlo
k dohode ohľadom výšky tejto jednorazovej náhrady, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, kde
znalkyňa z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác stanovila
všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady vo výške 356,- eur. S takouto výškou jednorazovej náhrady
žalobcovia súhlasili, žalovaný 1./ uviedol, že s takouto výškou nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru pri

určení výšky jednorazovej náhrady neboli zohľadnené náklady na výstavbu cesty a v tejto súvislosti
navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne.
27. Zo znaleckého posudku podaného znalkyňou vyplýva, že znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu
vecného bremena v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z.z., kde závady viaznuce na nehnuteľnosti sa
odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého vlastníka. Výpočet sa

vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy, t.j. rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti
bežným odčerpateľným zdrojom počas časovo obmedzeného obdobia. Pri závadách neobmedzeného
trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20tich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania
toto obdobie. Podkladom pre výpočet hodnoty vecného bremena je stanovenie všeobecnej hodnoty
pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu pozemku. Všeobecná hodnota ročného nájmu za pozemok je

možné stanoviť na báze jeho všeobecnej hodnoty alebo aj porovnávaním. Všeobecná hodnota nájmu
pozemku je stanovená výpočtom na základe všeobecnej hodnoty pozemku.
28. Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota pozemku, a to oboch parciel, po ktorých má byť
realizované právo cesty, je vo výške 1.232,28 eur. Nájom pozemku bol stanovený vo výške 76,- eur za
rok vychádzajúc z obdobia 20tich rokov ako obdobia predpokladanej návratnosti investície v závislosti

od ekonomických, polohových a fyzikálnych faktorov s prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru za apríl
2021 podľa podkladov na stránke Národnej banky Slovenska. V prípade zriadenia vecného bremena
za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom je možné predpokladať, že ide o vecné
bremeno zriadené na dobu neurčitú. Stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena predstavuje
stanovenie hodnoty primeranej výšky jednorazovej úhrady, ktorá by primerane kompenzovala majetkovú

ujmu povinného. Výpočet náhrady sa vykonal kapitalizáciou hospodárskej ujmy na dobu neurčitú v
trvaní 20 rokov. Čistý príjem z nehnuteľnosti sa stanovil ako výnos z prenájmu nehnuteľnosti bez
zohľadnenia vecného bremena a so zohľadnením nákladov súvisiacich z bežným hospodárením
a straty pri bežnom hospodárení s nehnuteľnosťou. Strata sa zvyčajne preukazuje percentuálnym
podielom z dosiahnuteľných hrubých výnosov, kde v danom prípade znalkyňa odhadla stratu vo výške

10 %. Budúci odčerpateľný zdroj predstavuje predpokladaný čistý príjem, ktorý dosiahne vlastník
nehnuteľnosti pri riadnom hospodárení s nehnuteľnosťou pri existencii vecného bremena. Pri jeho
výpočte boli zohľadnené jednorazová strata pri bežnom hospodárení s nehnuteľnosťou a zohľadnené
vecné bremeno ako obmedzenie. Vzhľadom na veľkosť pozemkov, ktoré sú predmetom zriadeniavecného bremena a jeho polohy, znalkyňa odhadla obmedzenie s titulom závady, teda titulom vecného
bremena vo výške 25 %.
29. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena

spočívajúceho v práve cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parc. č.
1708/3 a 1695/3 vo výške 356,- eur vychádzajúc z odhadovanej straty vlastníka povinného pozemku 10
%, z obmedzenia vlastníka pozemku titulom závady 25 %, budúceho odčerpateľného zdroja 39,22 eur
za rok, hospodárskej ujmy 17,01 eur za rok, úrokovej miery 0,11 % ročne, všeobecnej hodnoty ročnej
odplaty za zriadenie vecného bremena 0,02 eur za 1 m2 a všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty

0,44 eur za 1 m2. Pri výpočte znalkyňa vychádzala z rozlohy pozemkov 756 m2, kde hodnota pozemkov,
ktoré budú obmedzené pri zriadení vecného bremena predstavuje 1.230,- eur a nájom týchto pozemkov
za rok by predstavoval sumu 76,- eur ročne.
30. Znalkyňa pri podaní znaleckého posudku a výpočte jednorazovej náhrady vychádzala z príloh F
a G Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., kde sú stanovené predpoklady v prílohe F.2 pre výpočet všeobecnej
hodnoty vecného bremena, kde výpočet sa vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú

tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto
výhody sa vynásobí pri právach časovo neobmedzených 20timi rokmi, pri právach časovo obmedzených
počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však 20timi rokmi. Zároveň sa zohľadnia
závady viaznuce na nehnuteľnosti, ktoré sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady
pre zaťaženého vlastníka. Vo vzorci pre výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa použijú

veličiny ako trvalo odčerpateľný zdroj, časové obdobie trvania vecného bremena, pri neobmedzenom
trvaní platí 20 rokov a úroková miera. Ďalej sa postupuje podľa prílohy G Vyhlášky, kde je stanovený
vzorec pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok, kde do vzorca sa dosadzujú veličiny ako
všeobecná hodnota pozemku, úroková miera, koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu
a obdobie predpokladanej návratnosti. Pri porovnaní týchto príloh Vyhlášky so znaleckým posudkom súd

konštatuje, že znalkyňa pri výpočte jednorazovej náhrady postupovala v súlade s Vyhláškou a zohľadnila
všetky Vyhláškou predpísané veličiny.
31. Pokiaľ žalovaný 1./ na pojednávaní namietal, že pri predpokladoch pre stanovenie jednorazovej
náhrady znalkyňa nezohľadnila náklady na výstavbu cesty a v tejto súvislosti navrhol vykonať
dokazovanie výsluchom znalkyne súd konštatuje, že z príloh Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. nevyplýva, že

by pri výpočte jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, pri výpočte všeobecnej hodnoty
vecného bremena a pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok, ktoré tvoria predpoklady pre
výpočet jednorazovej náhrady, sa nezohľadňujú náklady za vybudovanie pozemku, ktorý bude zaťažený
vecným bremenom a z tohto dôvodu súd ani nevyhovel návrhu žalovaného 1./ na vykonanie dôkazu
výsluchom znalkyne.

32. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v danom prípade sa stanovuje jednorazová náhrada
za zriadenie vecného bremena a nerieši sa otázka vlastníctva nehnuteľností, kde pri porovnaní hodnoty
nehnuteľností vo výške 1.230,- eur je treba takto pristupovať aj k hodnote jednorazovej náhrady,
ktorá bola určená znaleckým posudkom. V danom prípade nejde ani o určenie nájmu za užívanie
nehnuteľnosti, ktorý nájom bol určený vo výške 76,- eur ročne, kde v danom prípade nájmu by

žalobcovia počas doby prípadného nájmu mali oprávnenie výlučne užívať pozemky žalovaných na
základe prípadnej nájomnej zmluvy. V danom prípade však nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom
zostávajú vo vlastníctve žalovaných, nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom budú na účely prístupu
k nehnuteľnostiam užívať tak žalobcovia, ako aj žalovaní, preto pri zohľadnení hodnoty pozemkov,
hodnoty prípadného nájmu je hodnota jednorazovej náhrady tak, ako ju určila znalkyňa primeraná a v

súlade s právnou úpravou.
33. Len na okraj súd podotýka, že v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ten, kto je
oprávnený užívať cudziu vec je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, ak ju
však užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolunažívania s poukazom na
ustanovenie § 151n ods. 3 Obč. zákonníka, tieto náklady však neboli predmetom konania, a preto nie

je možné sa k nim vyjadrovať.
34. Na základe všetkých horeuvedených skutočností, právnych a skutkových záverov súd zriadil vecné
bremeno k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných v prospech nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov
a stanovil jednorazovú náhradu v súlade so znaleckým posudkom.
35. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., keďže súd

žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mali žalobcovia plný úspech v konaní a súd im priznal voči
žalovaným právo na plnú náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie

musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.