Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010017
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122010017.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Borisom Vittekom v trestnej veci obvineného npráp. T. C., M..
XX.XX.XXXX F. Q. dňa 10.03.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z a
s t a v u j e trestné stíhanie vedené voči obvinenému npráp. T. C., M.. XX.XX.XXXX F. Q., pre trestný čin
prečinu falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a

úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
v presne nezistenej dobe najneskôr do dňa 17.09.2018, na presne nezistenom mieste vyhotovil falzifikát
verejnej listiny a to konkrétne osvedčenia o absolvovaní kurzu obsluhy laserového merača rýchlosti
MDC LTI 20-20 100 LR, vydaného na meno npráp. T. C., číslo protokolu 1, kód kurzu OK 100 LR-93,
zo dňa 03.02.2014 opatrené pečiatkou so štátnym znakom Slovenskej republiky, P. G. Š. U. S. B.I. X
a podpísané úradnou osobou, riaditeľkou školy, ktoré v úmysle použiť ako pravé založil do služobnej

pomôcky oddelenia výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu G. D. U. S. F. U. E.. F. XX, odkiaľ
bolo toto sfalšované osvedčenie dňa 17.09.2018 predložené do odvolacieho priestupkového konania,
vedeného na Krajskom dopravnom inšpektoráte Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove
pod č.p.:KRPZ- PO-KDI3-51-005/2018-P, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.01.2022 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na súd obžalobu na obvineného npráp.
T. C. č. 1Kv30/19/7700-63 zo dňa 29.12.2021, na skutkovom základe a pre trestný čin uvedený vo
výrokovej časti tohto uznesenia, čím mal falšovanú verejnú listinu použiť ako pravú.

Po preskúmaní obžaloby súd zistil, že žalovaný skutok nie je trestným činom a zároveň nie je dôvod
na postúpenie veci.

Podľa § 131 ods. 5 Tr. zákona sa verejnou listinou na účely tohto zákona rozumie písomnosť vydaná
na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá
zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo
osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené
záujmy.

Za verejnú listinu je tu považované osvedčenie o absolvovaní kurzu obsluhy laserového merača
rýchlosti MDC LTI 20-20 100 LR. Táto listina však nezakladá práva resp. neosvedčuje ich vznik a to z
nasledovných dôvodov.
V zmysle pokynu riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia policajného zboru č. 109/2014 (č.l. 252-254
spisu) uverejnenom vo vestníku Prezídia policajného zboru čiastka 106/2014 obsluhou rýchlomera
je len policajt preškolený komoditným manažérom alebo strednou odbornou školou Policajného

zboru s platným certifikátom na vykonávanie školenia. Inak povedané obsluhovať rýchlomer - teda
oprávneným na jeho obsluhu je preškolený policajt. Predmetný Pokyn riaditeľa predstavuje internýpredpis, nie je však všeobecne záväzným právnym predpisom. Takéto pokyny sú vydávené ako
interné normatívne inštrukcie a nie sú všeobecne záväzné, nie sú všeobecne záväzným právnym
aktom a nie sú teda ani prameňom práva (okrem právnej teórie viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky I. ÚS 505/2015, či rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 6 As
241/2018-25), a keďže prameňom práva nie sú, nemôže jeho porušenie zakladať ani falšovanie verejnej
listiny, pretože práva môže vznikať iba z prameňa práva, teda zo všeobecne záväzných právnych
predpisov. Vydávanie inštrukcií (interných pokynov, smerníc) nadriadeným orgánom je tak len čistou
realizáciou oprávnení riadiť činnosť podriadených a ich plnenie je zachovávaním povinnosti riadiť sa v

služobnej činnosti príkazmi nadriadených. Z uvedených dôvodov porušenie interného predpisu nemôže
zakladať trestnoprávnu zodpovednosť, ale len porušenie pracovnej disciplíny resp., keďže policajti sú
v služobnom, tak v danom prípade disciplinárny delikt príslušníka policajného zboru. Trestnoprávnu
zodpovednosť v danom prípade za trestný čin falšovania verejnej listiny by bolo možné založiť len
vtedy, ak by priamo zákon či podzákonná norma, ktorá je však prameňom práva stanovala povinnosť
príslušníka policajného zboru nato, aby mohol merať rýchlosť/riešiť priestupky, absolvovať školenie, čo

však nie je splnené, keďže žiadna právna norma nestanovuje, že merať rýchlosť môže len policajt, ktorý
absolvoval školenie.

Analogicky, v prípade neprijatia takéhoto výkladu by aj pokyn nadriadeného príslušníka policajného
zboru v prípade služobného pomeru resp. vnútropodnikový predpis v prípade zamestnaneckého

pomeru, ktoré by stanovili napríklad oprávnenie používať výťah len po absolvovaní školenia, by prípade
sfalšovania tohto školenia aj v takomto prípade muselo zakladať trestnoprávnu zodpovednosť, nakoľko
by sa z interných noriem stal prameň práva a listinu o takomto školení by sme absurdne museli pokladať
za verejnú listinu, lebo by zakladala oprávnenie na používanie výťahu.

Argumentácia, že na základe uvedeného osvedčenia o absolvovaní kurzu sa ukladajú pokuty / teda
na základe uvedeného osvedčenia o absolvovaní kurzu sú policajti oprávnený ukladať pokuty, teda
rozhodujú o povinnostiach fyzických osôb, neobstojí, pretože policajti nerozhodujú o povinnostiach,
v danom prípade o povinnosti zaplatiť pokutu za prekročenie rýchlosti, na základe školenia, ale na
základe, toho že sú policajti (§ 2 ods. 1 písm. j ) zákona č. 171/1993 Z.z., § 52 ods. 2 písm. a) zákona

372/1990 Zb.). Uvedený záver, vyplýva aj z rozhodovacej činnosti správnych súdov, z ktorých vyplýva,
že uloženie pokuty policajtom bez školenia nespôsobuje nulitu správneho aktu (nulitu správneho aktu
spôsobuje vydanie orgánom/osobou, ktorá k tomu nemá právomoc), teda aj policajt bez školenia takúto
právomoc na ukladanie pokút má (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k.
7 As 18/2011-54 z 03. marca 2011 a iné), teda opätovne treba uviesť, že osvedčenie o školení práva

nezakladá ani neosvedčuje.

Nad rámec súd udáva, že ani z hľadiska materiálneho nemožno uvedené osvedčenie pokladať za
verejnú listinu, keď ako vyplýva zo skoršieho pokynu riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia
policajného zboru 2/2012 (č.l.264-266), školenie na obsluhu rýchlomerov na strednej škole nebolo vôbec

potrebné, ale postačovalo len oboznámenie priamym nadriadeným policajtov vykonávajúcich cestné
dopravné hliadky s obsluhou a technickými parametrami rýchlomerov.

Z uvedených dôvodov súd konanie zastavil, nakoľko skutok nie je trestným činom, a to nielen uvedený
v obžalobe, ale ani iným trestným činom. Zároveň predmetnú vec nepostupoval z dôvodu preklúzie,

keďže podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície za
disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania
disciplinárneho previnenia, pričom sa aj bez návrhu prihliada nato, že nebolo v tejto lehote vykonané, t.j.
uložené disciplinárne opatrenie ( § 254 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.) . Súd dodáva, že trestné stíhanie

nespôsobuje prerušenie/či spočívanie behu tejto doby, nakoľko to zákon neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť sa podáva
na Okresnom súdu v Prešove. O sťažnosti rozhodnutie Krajský súd v Prešove. Sťažnosť má odkladný
účinok.