Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/21/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200457
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5809200457.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v spore žalobkyne: I. G., nar. XX. XX.

XXXX, bytom R.Á. XX/XX Y., zastúpená Dr. Miroslavom Králikom, advokátom so sídlom Grosslingová 4,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX/XX Y., 2/ F. Y., rod. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R. XX/XX Y., obaja zastúpení JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavovo
nám. 201, Námestovo, o určenie hranice pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne z a m i e t a.

II. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O trovách štátu bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 11. 2. 2009, poslednou pripustenou zmenou
uznesením zo dňa 11. 11. 2014 žiadala, aby súd: *1/ určil hranicu medzi parcelou č.XXXX/X, parcelou
registra “E“, druh pozemku orná pôda, o výmere 5 630 m2, evidovanou Katastrom nehnuteľností
Katastrálneho úradu v Žiline, Správou katastra Námestovo, na liste vlastníctva č.XXXX, okres

Námestovo, obec Y., katastrálne územie Y., a parcelou č. XXXX/XX, parcelou registra “C“, číslo XXXX/
XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 1 137 m2, parcelou č. XXXX/XX, ako parcelou registra “C“,
druh pozemku orná pôda, o výmere 102 m2, parcelou č. XXXX/XX, parcelou registra “C“, druh pozemku
ostatné plochy o výmere 565 m2, a parcelou č. XXXX/XX, parcelou registra “C“, druh pozemku orná
pôda o výmere 31 m2, evidovanými Katastrom nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správou
katastra Námestovo, na liste vlastníctva č. XXXX, okres Námestovo, obec Y., katastrálne územie Y. tak,
ako je vyznačené v geometrickom pláne č. 37741161-11/2014 zo dňa 07.10.2014. *2/

uložil žalovaným povinnosť odstrániť oplotenie z pozemku žalobkyne nachádzajúcom sa v Katastri
nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Námestovo, okres Námestovo, obec Y.,
katastrálne územie Y., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX, ako parcela číslo XXXX/X, druh
pozemku orná pôda, o výmere 5630 m2 a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. *3/ uložil
žalovaným povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne na pozemku žalobkyne
nachádzajúcom sa v Katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Námestovo,
okres Námestovo, obec Klin, katastrálne územie Y., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX, ako

parcela číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda, o výmere 5630 m2.

2. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/
X orná pôda o výmere 5630 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Y.. Žalovaní sú bezpodielovýmispoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 565 m2 zapísaného
na LV č. XXXX pre k.ú. Y.. Žalovaní predmetný pozemok nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2008 a to
podľa geometrického plánu č. R 679/08. V priebehu mesiaca september 2008 žalovaní

pristúpili k oploteniu nadobudnutého pozemku a to tak, že oceľové koly umiestnili na pozemok žalobkyne
pozdĺž celej susedskej hranice určenej lomovými bodmi 8026, 8027 a 8028, čím zasiahli do vlastníckeho
práva žalobkyne v šírke cca 2 m. Žalovaní si dňa 7. 1. 2009 podali na Stavebný úrad Klin
žiadosť o povolenie na výstavbu rodinného domu, ktorý chcú postaviť na pozemku parc. č. XXXX/XX
orná pôda o výmere 565 m2. Dňa 5. 2. 2009 prebehlo ústne pojednávanie v rámci spojeného

územného a stavebného konania (sp. zn. 09/0006/KL), na ktorom žalobkyňa žiadala stavebné konanie
prerušiť do času určenia priebehu hranice a odstránenia protiprávneho stavu, ktorý vznikol svojvoľným
oplotením časti jej pozemku. Žalobkyňa za účelom preukázania priebehu hranice medzi pozemkami v
k.ú. Y. a to parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 5630 m2 a parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 565
m2 navrhla vykonať dokazovanie súdom ustanoveným znalcom.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu 9. 3. 2009 uviedli, že ho považujú
v celom rozsahu za nedôvodný. Samotné tvrdenie žalobkyne, že po celej dĺžke spoločnej hranice
ich pozemku s pozemkom žalobkyne zasiahli vybudovaním oplotenia v šírke cca 2 m do pozemku
žalobkyne, nie je pravdivé a nie je podporené žiadnym dôkazom. Z ich strany došlo k tomu, že pri
vytýčení priebehu hranice svojho pozemku spoločnú hranicu označili kovovými stĺpikmi a to v zmysle

vytyčovacieho náčrtu a podľa určenia geodeta. Žalobný návrh žalobkyne preto považujú za účelový s
cieľom predlžovať stavebné konania vedené na obci Klin pod č.k. 09/0006/KL, v ktorom sa konaná o ich
žiadosti na povolenie výstavby rodinného domu.

4. Na pojednávaní konanom dňa 9. 11. 2009 právny zástupca žalobkyne v celom rozsahu zotrval na

podanej žalobe. Navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie znalcom geodetom, úlohou ktorého
bude jednak vytýčiť priebeh hranice parcely č. XXXX/X patriacej žalobkyni v susedstve s parcelou č.
XXXX/XX patriacej žalovaným, jednak stanovenie rozsahu - v akej šírke oplotenie žalovaných zasahuje
do pozemku žalobkyne v susedstve hore citovaných parciel.

5. Právny zástupca žalovaných uviedol, že pozemok žalovaných parc. č. XXXX/XX nezasahuje do
pozemkužalobkyne.Tentopozemokbolvterénevytýčenýgeodetom Ing.JaroslavomGenšorom,
Geodetická kancelária Námestovo a to podľa geometrického plánu č. 37048201-192/2008 zo dňa 20.
10.2008.Ovytýčeníhranicepozemkužalovanýchboliinformovaníajmajiteliasusednýchnehnuteľnosti.
Taktiež uviedol, že v predmetnej veci boli vytýčené hranice znalcom Ing. Jozefom Miartušom zo Žiliny

(ZP č. 8/2003) v rámci správneho konania č. k . H 2/2001-P vedeného Správou katastra Námestovo, kde
bolo vydané aj rozhodnutie dňa 29. 5. 2007. Návrh žalobkyne z tohto dôvodu považuje za nedôvodný.

6. S ohľadom na predmet sporu súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, keď na vypracovanie
znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý vypracoval znalecký posudok

č. 12/2011 zo dňa 17. 4. 2011. Súdny znalec v závere podaného posudku jednoznačne konštatoval,
že vlastnícka hranica medzi obidvoma parcelami je stabilizovaná oplotením z kovových stĺpikov bez
oceľového pletiva a je identická so záväznými údajmi katastra nehnuteľnosti. Oplotenie žalovaných
nezasahuje do pozemku žalobkyne. Hranica medzi pozemkom parc. č. E-KN XXXX/X a pozemkom parc.
č. C-KN XXXX/XX v k.ú. Y., ktorá zodpovedá stavu právnemu prechádza medzi lomovými bodmi č. 12,

13 a 14 v systéme JTSK.

7. Právny zástupca žalobkyne nesúhlasil s obsahom podaného znaleckého posudku č.
12/2011, mal k nemu výhrady. Podľa neho znalec vychádzal z nesprávnej mapy tzv. katastrálnej mapy
mierke 1:2000, avšak nezohľadnil správnu pozemnoknižnú mapu v miere 1:2880 Znalec v ZP mal za

úlohu od súdu vytýčiť hranicu pozemku, avšak znalec vytýčil v teréne len 3 body, čo je v rozopre so
zákonom o geodézii a kartografii a katastrálnym zákonom. Na základe takého postupu znalec nemohol
správneurčiťanivýmerujednotlivýchparcielvzmyslezákonaogeodéziiakartografii.Znalecmalvlastne
teoretické body v teréne vytyčovať cez GPS systém /satelit/ inak by vlastne postupoval v rozpore so
všeobecnými záväznými predpismi. Znalec v ZP spomína povolenú odchýlku, čo nie je prípustné. Táto

má slúžiť len na prípadnú kontrolu ZP ďalším znalcom. Poukázal na to, že súradnice, ktoré vytýčil
znalec sú úplne totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v starších ZP (Ing. Miartuš, Ing. Krnáč), preto
vzniká podozrenie, že znalec tieto teoretické body len odpísal bez reálneho merania. Z tohto hľadiska
považuje ZP za zmätočný a pre toto konanie nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Právny zástupcažalobkynepredložilsúdu v2vyhotoveniachznaleckýposudok,ktorýbolvypracovanýznalcomŠtefanom
Špačekom z odboru geodézie a kartografie, ktorý sa týka tých istých sporných parciel CKN č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX a EKN č. XXXX/X, kde zo záverov tohto ZP (z prílohy č. 2) vyplýva záver,

že žalovaní zasahujú do pozemku žalobkyne na 3 miestach v rozsahu ako určil znalec v prílohe č. 2
k tomuto ZP.

8. Žalobkyňa uviedla, že súdny znalec pri vyhotovení ZP sa neohlásil u nej doma napriek tomu, že jej
oznámil, že príde v sobotu o desiatej. Od svojho brata sa dozvedela, že znalec je priamo v teréne a to

s právnym zástupcom žalovaných. Ďalej uviedla, že nesúhlasí so znaleckým posudkom Ing. Bujňáka a
žiada, aby sa postupovalo podľa znaleckého posudku Ing. Špačeka, ktorý si dala vypracovať na vlastné
náklady.

9. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaní nemajú žiadne výhrady voči ZP č. 12/2011
zo dňa 17. 4. 2011 znalca Ing. Jozefa Bujňáka. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že žalobkyňa

a jej právny zástupca robia všetko preto, aby sa toto súdne konanie umelo predlžovalo.

10. Následne súd vypočul aj súdneho znalca Ing. Jozefa Bujňáka k pripomienkam právneho zástupcu
žalobkyne k podanému znaleckému posudku vo veci. Znalec uviedol, že podľa uznesenia o pribratí do
konania mal vytýčiť vlastnícku hranicu medzi parc. C-KN č. XXXX/XX a E-KN č. XXXX/X k. ú. Y.. V

teréne zameral celé oplotenie aj širšie vzťahy, aby vylúčil prípadné náhodné chyby. Nadbytočné merania
však do posudku neuvádzal. Znalec podrobne vysvetlil súdu postup pri zameriavaní a vyvrátil všetky
námietky prezentované právnym zástupcom žalobkyne o nesprávnosti postupu pri podaní znaleckého
posudku. Tieto závery znalec zhrnul aj v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu ako aj účastníkom
doručené krátkou cestou.

11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinami založenými v spise, ktoré predložili účastníci
konania a to: s obsahom LV č. XXXX k.ú. Y. (čl. 8), na ktorom sú ako bezpodieloví spoluvlastníci C-
KN parc. č. XXXX/XX zapísaní žalovaní a to titulom kúpnej zmluvy, s obsahom LV č. XXXX k.ú. Y.
(čl. 9), na ktorom je ako spoluvlastníčka E-KN parc. č. XXXX/X zapísaná okrem iných aj žalobkyňa v

spoluvlastníckom podiele 1/5 úč., s informatívnou kópiou časti záujmovej mapy obce Y. a
situačným nákresom znalca Ing. Miartuša zobrazujúcu záujmovú časť (čl. 10-11) + oznámenie o začatí
spojeného územného a stavebného konania v súvislosti so žiadosťou žalovaných o vydanie
stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu na C-KN parc. č. XXXX/XX Y..ú. Y. (6-7), ktoré listiny
predložila žalobkyňa. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom geometrického plánu č. 37048201-192/2008

zo dňa 20. 10. 2008 vyhotoveného Ing. J. Genšorom na oddelenie pozemkov parc. č. 1318/15-20 (čl.
45-48), s obsahom rozhodnutia Správy katastra Námestovo č.k. H 2/2001-P zo dňa 29. 5. 2007,
kde bola okrem iného vytýčená v teréne hranica parc. č. XXXX/X a to súdnym znalcom Ing. Miartušom
pod č. 8/2003 zo dňa 6. 4. 2003 (čl. 49 -56), ktoré listiny predložili žalovaní na podporu svojich tvrdení.

12. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. 12/2011
zo dňa 17. 4. 2011 podaného Ing. Jozefom Bujňákom, znalcom ustanoveným súdom pre toto súdne
konanie (čl. 116-124). Úlohou znalca bolo vytýčiť priebeh hranice medzi pozemkami - parcelou E-KN
č. XXXX/X orná pôda o výmere 5630 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y. a susednej parcely C-KN
č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 565 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y., úlohou znalca bolo aj

zodpovedať na otázku, či oplotenie C-KN parc. č. XXXX/XX zasahuje do E-KN parc. č. XXXX/X, ak áno
vyznačiť v akom rozsahu (šírke). Uvedený znalec v závere podaného posudku jednoznačne konštatuje,
že vlastnícka hranica medzi obidvoma parcelami je stabilizovaná oplotením z kovových stĺpikov bez
oceľového pletiva a je identická so záväznými údajmi katastra nehnuteľnosti. Oplotenie žalovaných
nezasahuje do pozemku žalobkyne. Hranica medzi pozemkom E-KN parc. č. XXXX/X a pozemkom C-

KN parc. č. XXXX/XX v k.ú. Y., ktorá zodpovedá stavu právnemu prechádza medzi lomovými bodmi č.
12, 13 a 14 v systéme JTSK.

13. Z obsahu posudku č. 13/2011 z 25. 7. 2011 vyhotoveného Ing. Štefanom Špačekom, znalcom z
odboru geodézia a kartografia, Bratislava Bárdošova č. 9, ktorý vypracoval na objednávku žalobkyne

(čl. 143-156), vyplýva, že úlohou znalca na objednávku žalobkyne bolo: - preskúmať digitálne podklady
- súradnice lomových bodov hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/Xa parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX k.ú. Y., - geodetický zamerať osadené stĺpiky na spornej hranici a určiť priebeh hranice medzi
pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. Y..14. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v tom štádiu konania predmetom sporu bola hranica
medzi pozemkami E-KN parc. č. 2306/1 a C-KN parc. č. XXXX/XX k.ú. Y..

15. Z obsahu posudku podaného znalcom Ing. Štefanom Špačekom vyplýva, že hranice, ktorá je
predmetom sporu sa podľa posudku č. 13/2011 týkajú len tri lomové body a to 21 - stĺpik zasahuje
0,34 m do parc. č. XXXX/X, 47-. stĺpik sa nachádza na pozemku č. XXXX/XX o 0,12 m od
právnej hranice, 46 - stĺpik sa nachádza na pozemku č. XXXX/XX o 0,04 m od právnej hranice.

16. Na odstránenie pochybnosti ohľadom znaleckého posudku č. 12/2011 zo dňa 17. 4. 2011
podaného Ing. Jozefom Bujňákom - súdom ustanovený pre toto konanie, súd predvolal uvedeného
znalca na pojednávanie. Znalec Ing. Bujňák k námietkam právneho zástupcu žalobkyne predložil súdu
aj písomné vyjadrenie č. 42/2011 zo dňa 7. 11. 2011 (čl. 198-203), v ktorom súdu vysvetlil postup
v súvislosti s vypracovaním zadaného znaleckého posudku a vyvracia námietky právneho zástupcu

žalobkyne o údajnom nesprávnom postupe. Uvedený znalec k predloženému posudku znalca Ing.
Špačeka uviedol, že znalec Ing. Špaček vo svojom posudku neoznačuje riešené parcely podľa ich
pôvodu (či ide o pozemkovoknižné parcely, parcely registra „E“ alebo registra „C“) a poukazuje
aj na to, že uvedený znalec v závere uviedol, že „Hranicu právneho stavu, za ktorý považuje súradnice
získané digitalizáciou katastrálnej mapy pozemkovoknižnej“. Znalec Bujňák poukazuje na to, že znalec

pri svojej činnosti nemôže vychádzať z vlastných úvah, ale z dôkazov. Právny stav
je evidovaný v súbore geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľnosti. Pri tvorbe mapy v
mierke 1:2880 bolo možné zobrazovať polohu hraníc (lomových bodov) s najvyššou presnosťou 0,16
mm. Z toho dôvodu predpisy na úseku katastra nehnuteľnosti takejto pozemkovoknižnej mape priraďujú
neistotu v určení polohy predstavujúcu 0,46 metra. Z toho dôvodu všetky zistené odchýlky do 0,46m

podľa pozemkovoknižnej mapy nepredstavujú zmenu a ani zásah do vlastníckeho práva.

17. Žalobkyňa medzičasom cestou právneho zástupcu predložila súdu geometrický plán č.
37741161-11/2014 zo dňa 7. 10. 2014 spolu s návrhom na zmenu petitu žaloby, ktorú zmenu súd pripustil
uznesením zo dňa 11. 11. 2014 a toto znenie petitu je v súčasnosti aj predmetom tohto súdneho konania.

Teda žalobkyňa sa v prvom rade domáhala určenia hranice medzi EKN parcelou č.XXXX/X, orná pôda,
o výmere 5 630 m2, evidovanou na LV č.XXXX k.ú. Y. a CKN parcelami č. XXXX/XX orná pôda, o
výmere 1 137 m2, č. XXXX/XX orná pôda, o výmere 102 m2, č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere
565 m2, č. XXXX/XX orná pôda o výmere 31 m2 , evidovanými na LV č. XXXX k.ú. Y. tak, ako je
vyznačené v geometrickom pláne č. 37741161-11/2014 zo dňa 07.10.2014. Ďalšie dva výroky - uloženie

povinnosti žalovaným odstrániť oplotenie z pozemku žalobkyne a uloženie povinnosti žalovaným zdržať
sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne vlastne vychádzajú zo záverov základnej otázky - určenie
hranice medzi hore uvedenými spornými pozemkami. Na zodpovedanie uvedených otázok súd ustanovil
súdnu znalkyňu Ing. Annu Šobichovú a to uznesením zo dňa 12. 04. 2016 (čl. 449), ktorá podala vo veci
ZP č. 2/2017 zo dňa 15. 03. 2017 (čl. 498-530). V uvedenom ZP súdny znalec konštatuje, že porovnaním

pozemnoknižnej mapy a mapy určeného operátu EKN, že parcely CKN č.XXXX/XX, č. XXXX/XX, č.
XXXX/XX, č. XXXX/XX boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXX zapísanej v PK vložka
č. XX (Y. - čl. 513,514). Porovnaním zákresu PKN parc. č. XXX a XXX v pozemkovej mape vyplýva,
že hranica medzi parcelami je v rovnej línii, nie je tam žiaden odskok, ako tomu je v katastrálnej mape.
Pôvodná PKN parc. č. XXX vo vložke XXX (Q. -žalobkyňa, čl. 510-512) - z jej časti bola vytvorená

parcela bývalého pozemkového katastra č. XXXX, ale už s tzv. odskokom do PKN parc. č. XXX a z časti
parcely bývalého pozemkového katastra č. 2306 bola vytvorená EKN parc. č. XXXX/X. Znalec ďalej
konštatuje , že PKN parc. č. XXX, z ktorej bola vytvorená EKN parc. č. XXXX/X, nezasahuje na CKN
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Parcela EKN č. XXXX/X je tvorená z časti parcely
bývalého pozemkového katastra č. XXXX. Parcela bývalého pozemkového katastra č. XXXX je tvorená

z časti PKN parc. č. XXX, XXX. Znalec zároveň konštatuje, že terajšia katastrálna hranica medzi EKN č.
XXXX/X a CKN č. XXXX/XX nezodpovedá pôvodnej hranici medzi pozemnoknižnými hranicami č. XXX,
XXX. V závere ZP znalec odpovedal na otázky súdu a to tak, že: *1/ terajšia EKN parc. č. XXXX/X
zapísaná na LV č. XXXX bola vytvorená s pôvodnej celej PKN parc. č. XXX zapísanej v PK vložke č.
XXX a z časti z pôvodnej PKN parc. č. XXX zapísanej PK vložke č. XX, *2/ terajšie CKN parc č. XXXX/

XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX k.ú. Y. boli vytvorené z pôvodnej
PKN parc. č. XXX, *3/ z pôvodnej PKN parc. č. XXX bola vytvorená časť terajšej EKN parc. č. XXXX/X
zapísaná na LV č. XXXX, ktorá nezasahuje do terajších CKN parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX. *4/ terajšia hranica medzi EKN parc. č. XXXX/X a CKN parc. č. XXXX/XX po projekte
REOP v obci Y. nezodpovedá pôvodnej hranici medzi PKN parc. č. XXX a XXX.

18. K znaleckému posudku Ing. Šobichovej mal výhrady právny zástupca žalobkyne, keď namietal, že
žalobkyňa vlastní nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v rozlohe 5630 m2 a vytýčením hranice sa
mala určiť hranica pozemku žalobkyne a hranica pozemku žalovaných, čím by sa strany dozvedeli, kde
je sporná hranica týchto pozemkov. Znalkyňa Šobichová však predložila ZP, kde určila EKN parc. č.
XXXX/X je vytvorená z bývalej PKN parc. č. XXX a XXX a terajšia CKN parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX,

č. XXXX/XX, č. XXXX/XX sú taktiež vytvorené z PKN parc. č. XXX. Znalkyňa neuviedla v akom pomere
bola rozdelená parc. č. XXX. Na základe uvedeného potom žalobca nemôže určiť prvý výrok petitu
žaloby vzhľadom na to, že p. Šobichová neurčila spornú plochu resp. veľkosť spornej plochy, neurčila
lomové body, tak ako bola vyžiadaná predtým, než začala robiť ZP. V tejto súvislosti právny zástupca
žalobkyne poukázal na odborný príspevok z Bulletinu Slovenskej advokácie č. 12/2008: „Súd je povinný
zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to ako žalobca naformuloval petit. To znamená, že

žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused
túto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami“.
Podľa ZP Ing. Šobichovej hranica pozemku by mala byť posunutá smerom k parc. č. XXXX/X, v tejto
súvislosti právny zástupca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 184/2007 30. 6. 2008, kde
je ustanovené, že pokiaľ bola na mieste samom vyznačená hranica pozemkov v rozpore so súborom

geodetických informácií katastra nehnuteľnosti, pričom dotknuté pozemky boli a sú v takejto podobe
užívané a prevádzané, možno takúto hranicu považovať za vlastnícku. Právny zástupca žalobkyne
navrhol výsluch znalkyne na objasnenie ním vytýkaných nedostatkov v znaleckom posudku.

19. Právny zástupca žalovaných k podanému znaleckému posudku uviedol, že znalkyňa Ing. Šobichová

zodpovedala všetky štyri otázky, ktoré sú uvedené v uznesení tunajšieho súdu zo dňa 12. 4. 2016.
Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne je zrejme, že cieľom žalobkyne je akýmkoľvek spôsobom
predlžovať toto 8-ročné konanie. Žalobkyňa nič konkrétne neuviedla na preukázanie potreby výsluchu
znalkyne Ing. Šobichovej. Ak mala žalobkyňa takúto potrebu mala dostatok času od doručenia ZP
navrhnúť výsluch znalkyne s uvedením konkrétnych skutočností a otázok, ktoré by mala znalkyňa Ing.

Šobichová zodpovedať. Z ust. § 216 Csp je zrejme, že súd je viazaný návrhom žalobkyne. Žalobkyňa
do dnešného dňa nezmenila svoju žalobu, takže predmetom konania je aj na dnešnom pojednávaní
zmena žaloby, ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 11. 11. 2014. Žalobné petity žaloby žalobkyne
sú v rozpore so závermi znaleckých posudkov Ing. Šobichovej ako aj Ing. Bujnáka.

20. Súd v tomto štádiu konania upustil od vykonania ďalšieho dokazovania a to s ohľadom na predmet
sporu, keď petit žaloby je daný poslednou zmenou žaloby pripustenou uznesením zo dňa 11. 11. 2014 na
návrh žalobkyne, keď doteraz vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre konečné rozhodnutie
vo veci.

21. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Ak je teda predmetom konania žaloba o určenie, či tu určitý vzťah alebo právo je alebo nie je,
ustanovenie § 137 písm. c/ CSP (pred 1. 7. 2016 § 80 písm. c/ OSP) vyžaduje sa pre úspešnosť

takejto žaloby okrem vecnej dôvodnosti aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení. Otázkou naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je súd povinný zaoberať sa v
každom štádiu konania a teda musí existovať aj v dobe vyhlásenia rozsudku. Naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení je potrebné chápať stav, kedy by bez určujúceho rozhodnutia súdu
bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny vzťah žalobcu, na ktorom je žalobca zúčastnený a ktorému

je týmto rozhodnutím potrebné poskytnúť ochranu, lebo mu hrozí porušenie, alebo ak by sa žalobcovo
právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.24. Podľa § 126 ods. 1/, 2/ OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

25. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

26. Podľa § 185ods. 1 až 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. (2) Súd môže

aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či
sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva.

27. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav

sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

29. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

30. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

31. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemku EKN parc. č. XXXX/X sa v tomto súdnom
konaní domáhala jednak určenia, že hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území Y., zapísanými na Správe katastra Námestovo na LV č. XXXX ako EKN parc. č. XXXX/X orná

pôda o výmere 5630 m2 a na LV č. XXXX ako CKN parc. č. XXXX/XX orná pôda, o výmere 1 137 m2, č.
XXXX/XX orná pôda, o výmere 102 m2, č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 565 m2, č. XXXX/
XX orná pôda o výmere 31 m2, evidovanými na LV č. XXXX k.ú. Y. tak, ako je vyznačené v geometrickom
pláne č. 37741161-11/2014 zo dňa 7. 10. 2014 a - uloženie povinnosti žalovaným odstrániť
oplotenie z pozemku žalobkyne a - uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do vlastníckeho

práva žalobkyne.

32. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemku parc. E-KN č. XXXX/X k.ú. Y. má právo
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom. V tomto konaní súd
teda skúmal otázku, či žaloba zo strany žalovanej bola podaná opodstatnene. Opodstatnenosť resp.

nedôvodnosť podanej žaloby vo všetkých výrokových častiach bolo možné posúdiť až po odbornom
zodpovedaní otázky - určenia priebehu hranice medzi pozemkami - parcelou E-KN č. XXXX/X orná pôda
o výmere 5630 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y., ktorej spoluvlastníčkou je žalobkyňa, a susedných
C-KN parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y.,
vlastníckypatriacejžalovaným.Taktiežzodpovedanienáslednejotázky,čioplotenieC-KNparc.č.XXXX/

XX zasahuje do E-KN parc. č. XXXX/X, ak áno vyznačiť v akom rozsahu (šírke). Na zodpovedanie týchto
otázok bol súdom ustanovený znalec Ing. Jozef Bujňák, ktorý v predmetnej veci podal znalecký posudok
č. 12/2011 zo dňa 17. 4. 2011 (čl. 116-124). Znalec v závere podaného posudku jednoznačne konštatuje,
že vlastnícka hranica medzi obidvoma parcelami je stabilizovaná oplotením z kovových stĺpikov bez
oceľového pletiva a je identická so záväznými údajmi katastra nehnuteľnosti. Oplotenie žalovaných

nezasahuje do pozemku žalobkyne. Hranica medzi pozemkom parc. č. E-KN XXXX/X a pozemkom
parc. č. C-KN XXXX/XX v k.ú. Y., ktorá zodpovedá stavu právnemu prechádza medzi lomovými bodmi
č. 12, 13 a 14 v systéme JTSK.33. Na uvedené otázky po pripustení zmeny petitu zodpovedala aj súdna znalkyňa Ing. Šobichová v
podanom znaleckom posudku č. 2/2017 zo dňa 15. 3. 2017.

34. S ohľadom na uvedené, hlavne záver vyplývajúci z obsahu znaleckého posudku Ing. Šobichovej č.
2/2017zodňa15.3.2017súdpotomnávrhžalobkyne tak,akobolazmenapetitu pripustená uznesením
zo dňa 11. 11. 2014 v celom rozsahu zamietol. Zodpovedaním otázok, že: 1/ terajšia EKN parc. č. XXXX/
X zapísaná na LV č. XXXX bola vytvorená s pôvodnej celej PKN parc. č. XXX zapísanej v PK vložke č.
XXX a z časti z pôvodnej PKN parc. č. XXX zapísanej PK vložke č. XX, 2/ terajšie CKN parc č. XXXX/

XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX k.ú. Y. boli vytvorené z pôvodnej
PKN parc. č. XXX, *3/ z pôvodnej PKN parc. č. XXX bola vytvorená časť terajšej EKN parc. č. XXXX/X
zapísaná na LV č. XXXX, ktorá nezasahuje do terajších CKN parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/
XX, č. XXXX/XX, *4/ terajšia hranica medzi EKN parc. č. XXXX/X a CKN parc. č. XXXX/XX po projekte
REOPvobciY.nezodpovedápôvodnejhranicimedziPKNparc.č.XXXaXXX,bolojasneazrozumiteľne
preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná. Uvedené vyplynulo aj zo znaleckého

posudku č. 12/2011 podaného znalcom Ing. Jozefom Bujnákom, ktorý v závere posudku konštatoval,
že vytýčil priebeh hranice medzi pozemkami , parc. č. EKN č. XXXX/X orná plocha o výmere 5630 m2
zapísanej na LV č. XXXX a parc. CKN č. XXXX/XX ost. pl. o výmere 565 m2 zapísanej na LV č. XXXX
v k.ú. Y. a táto vlastnícka hranica je stabilizovaná oplotením z kovových stĺpikov bez oceľového pletiva,
pričom oplotenie žalovaných nezasahuje do pozemku žalobkyne.

35. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami
inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

36. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči

neúspešnému účastníkovi v tomto súdnom konaní, ktorým je strana žalobkyne a to tak, že štát má
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Trovy štátu predstavujú výdavky, ktoré
boli v tomto konaní hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšie súdu a to: časť odmeny znalcovi
Ing. Jozefovi Bujnákovi, ktorá nebola krytá preddavkom, čo predstavuje sumu 348,75 Eur, odmena za
vypracovanie odborného vyjadrenia a účasť znalca Ing. Bujnáka na pojednávaní 7. 11. 2011 vo výške

348,99 Eur, svedočné svedkovi Ing. Špačekovi vo výške 104,92 Eur za účasť na pojednávaní 20. 1.
2014, časť odmeny súdnej znalkyne Ing. Anny Šobichovej, ktorá nebola krytá zloženým preddavkom, čo
predstavujesumu284,03Eur.Ovýškenáhradytrovštátu rozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. V tomto konaní žalovaní mali plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP majú teda nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.