Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010246
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5822010246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

M. Š., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 30.09.2022 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. Š., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom ul. A.Č. Č.. XXXX/XXX, R., robotník, slobodný,
t.č. vo výkone väzby v UVV a UVTOS Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 05.05.2022 v presne nezistenom čase okolo 15:00 hod. až 16:00 hod. v Zákamennom, asi 500
metrov od morového cintorína v miestnej časti zvanej Babinec, po tom ako spoločne pili alkoholické
nápoje, hodil na zem, na svoju montérovu bundu, Ž. X., nar. XX.XX.XXXX, pritlačil ju k zemi, následne
jej stiahol nohavice spolu s nohavičkami, topánkami a ponožkami, na čo sa menovaná začala brániť
tak, že ho bila po hlave a kopala ho, na to jej dal presne nezistený počet faciek, škrtil ju a do nej 2-krát
vnikol stoporeným penisom, následne sa ešte asi 3-krát pokúsil, ale netrafil, olizoval jej prsia a vagínu,

potom ju otočil, na čo sa Ž. X. podarilo ujsť, ale on ju dobehol a pod zámienkou dopitia fľaše alkoholu
presvedčil, aby sa vrátila, na čo ona poslúchla a po návrate ju opäť zvalil na zem, opäť jej olizoval prsia,
pchal jej prsty do vagíny po dobu asi 10 minút až krvácala, ona kričala o pomoc, ale nikto ju nepočul,
sadol si na jej brucho a vopchal svoj stoporený penis do jej úst na dobu asi 2 minút,

t e d a

§ násilím donútil ženu k súloží a

§ násilím donútil iného k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám,

t ý m s p á c h a l

§ zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a
§ zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. §
36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 24.08.2022 obžalobu pre zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie

o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods.
1 písm. b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve

na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,

ktorý sa kvalifikuje ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovania
ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu
za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky proti prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd podľa §

257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku,
kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 22.08.2022 č. Pv 161/22/5507, ktorý sa
kvalifikuje ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace

s výrokom o treste.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že mu je to veľmi ľúto čo sa stalo, bol to taký skrat. V ďalšom
štádiu ja odmietol vypovedať.

Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku
prečítal časť jeho zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, kde uviedol, že v súčasnosti býva
na adrese trvalého pobytu v obci R. spolu s matkou, bratmi a švagrinami. Dokopy tam bývajú 11 ľudia.
Pracuje na Obecnom úrade v R., kde robí pomocné práce. Alkoholické nápoje požíva sporadicky, keď je
nejaká oslava. Na protialkoholickom liečení nikdy nebol a neliečil sa ani u psychológa, resp. psychiatra.

Vodičský preukaz nevlastní a nikdy nevykonával SBS službu. Nie je vlastníkom zbrane ani zbrojného
preukazu. Po fyzickej a psychickej stránke sa cíti byť zdravý.

So súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu obžalovaného, súd prečítal znalecký posudok č.
126/2022,znalcaMUDr.StanislavaKollára,zozáverovktoréhovyplynulo,žeobvinenýM.Š.jezávislýod

alkoholu. Podľa klasifikácie Jellineka sa nachádza v III. tzv. rozhodujúcom štádiu alkoholizmu. (jednotlivéštádiá alkoholizmu podľa tejto klasifikácie sú: I. úvodné, II. varovné, III. rozhodujúce, IV. konečné).
Za predpokladu, že sa vyšetrovaný skutok stal tak, ako je uvedené v uznesení vyšetrovateľa zo dňa
06.05.2022, tak z medicínskeho hľadiska, pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt obvineného

na slobode za nebezpečný pre spoločnosť a navrhuje mu uložiť ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou. Obvinený mohol zabrániť udalosti, ktorá je predmetom vyšetrovania takým spôsobom,
že by v čase skutku nepil. Obvinený netrpí sexuálnou úchylkou. Znalec počas znaleckého skúmania
nezistil žiadne odborné medicínske skutočnosti, ktoré by poukazovali na potrebu skúmať duševný stav
obvineného znalcom z odvetvia psychiatria.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to odpisu RT, výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy OR PZ Dolný Kubín, oddelenie dokladov a správy
obce Zákamenné.

Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto násilím donúti ženu k súloži.

Zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto násilím donúti iného
k orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého sa

priznal k spáchaniu skutku, sa súd bližšie otázkou viny obžalovaného nezaoberal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti o vine a obžalovaného, ktorého v
celom rozsahu uznal vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods1 Trestného zákona a zo zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu

uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými

prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných

členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzijednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak
na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania

sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných

členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie
uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúc u okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal
viac trestných činov), a poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona (viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval),naosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťnápravyuložilobžalovanémuúhrnný(obžalovaný
sa dopustil zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákon a zločinu sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1 Trestného zákona) nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 3 mesiace.

Pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na skutočnosti, za akých bol trestný čin
spáchaný, na pohnútku a skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je
vinný, čím neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom
viny na hlavnom pojednávaní.

Súd má za to, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov a 3 mesiacov je trestom primeraným a zodpovedajúcim zásadám ukladania
trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu
dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. c/, alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný

čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

S poukazom na závery znaleckého posudku č. 126/2022, znalca MUDr. Stanislava Kollára, zo záverov
ktorého vyplynulo, že obžalovaný M. Š. je závislý od alkoholu. Podľa klasifikácie Jellineka sa nachádza
v III. v tzv. rozhodujúcom štádiu alkoholizmu. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že za

predpokladu, že sa vyšetrovaný skutok stal tak, ako je uvedené v uznesení vyšetrovateľa zo dňa
06.05.2022 - tak z medicínskeho hľadiska, pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt obvineného na
slobodezanebezpečnýprespoločnosťanavrhujemuuložiťochrannéprotialkoholickéliečenieústavnou
formou.S poukazom na tieto skutočnosti súd potom obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.