Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517219506
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7517219506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu CaC clearing, s.r.o., Košice, Moldavská
cesta 10, IČO: 36 194 336, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., Košice, Hrnčiarska 3,
IČO. 526 33 284, proti žalovanej P. Q., nar. X.XX.XXXX, P. R. S., T. X, o zaplatenie úrokov z omeškania,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku 18C/849/2017-62 z 5.6.2018 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5%

ročne zo sumy 69.408,48 € od 31.8.2014 do 31.5.2018 a od 1.6.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanú zaviazal aj nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%,
ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia úrokov z omeškania zo
sumy 69.408,48 € od 31.8.2014 argumentujúc tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.
18C/545/2001 zo dňa 11.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2013 bola žalovanej uložená

povinnosť zaplatiť sumu 69.408,48 € v lehote do 20-tich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a lehota
nadobrovoľnéplnenietejtosumyžalovanejuplynula10.9.2013,pričomzmluvouopostúpenípohľadávky
bola táto pohľadávka postúpená na neho ako nového veriteľa a je vymáhaná Exekútorským úradom
JUDr. Ľuboša Sidorjáka a keďže žalovaná je v omeškaní s plnením, vznikol nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,5% ročne. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala, že rozsudkom
Okresného súdu Košice II jej bolo uložené zaplatiť pohľadávku spoločnosti Archívny dom, s.r.o. a nie
žalobcovi, keď postúpenie pohľadávky nebolo ani oznámené a táto zanikla započítaním v súlade s ust.

§ 580 Obč.zák. ešte pred začatím konania. Podrobne reprodukoval obsah repliky žalobcu a dupliky
žalovanej a opísal súhrn vykonaných dôkazov. Zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k.
18C/545/2001-285 z 11.5.2011 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi - Archívny dom, s.r.o. sumu
69.408,48 € v lehote do 20-tich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a že zmluvou o postúpení
pohľadávky z 2.10.2013 postupca Archívny dom, s.r.o. postúpil pohľadávku voči žalovanej na sumu
69.408,48 € postupníkovi - žalobcovi. Podrobne ďalej popísal zistenia z pripojeného spisu Okresného
súdu Košice II č.k. 18C/545/2001 ako aj zo spisu Okresného súdu Košice-okolie č.k. 12Er/1988/2014

a tiež zistenia vyplývajúce zo spisu Exekútorského úradu JUDr. Ľuboša Sidorjáka sp.zn. Ex/203/2014.
Citoval § 517 ods.1 a § 524 ods.1, 2 Obč.zák. ako aj § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. Mal za preukázané,
že žalovanej bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 18C/545/2001 zo dňa 11.5.2001 uložené
zaplatiť sumu 69.408,48 € Archívnemu domu, s.r.o. a počnúc dňom 10.9.2013 sa dlžníčka dostala doomeškania. Vzal do úvahy, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 2.10.2013 bola táto súdom priznaná
pohľadávka postúpená žalobcovi a tento inicioval exekučné konanie vedené Exekútorským úradom
JUDr. Ľuboša Sidorjáka pod č. Ex/203/2014, v ktorom zatiaľ k vymoženiu žiadnej sumy od žalovanej

nedošlo a ani žalovaná netvrdila, aby pohľadávku, hoci aj čiastočne uhradila. Dlžníčka síce tvrdila,
že pohľadávka žalobcu zanikla započítacím úkonom vykonaným jednostranne voči jeho právnemu
predchodcovi, avšak k tomuto argumentu už zaujal stanovisko odvolací súd v exekučnom konaní v
uznesení č.k. 14CoE/5/2018 a mal za to, že úkon žalovanej nebol spôsobilý navodiť právne účinky
započítania, s čím sa plne stotožnil. Z pripojených spisov mu vyplynul záver, že žalovaná najneskôr

prevzatím upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 7.5.2014 získala vedomosť o postúpení pohľadávky
na žalobcu. S poukazom aj na názor Okresného súdu Košice II v rozsudku 18C/545/2001 z 11.5.2011,
podľa ktorého zmluva o pôžičke z 26.2.2001 uzatvorená medzi Gabrielom Kleinom ako veriteľom a
Archívnym domom, s.r.o. ako dlžníkom, ako aj zabezpečovací prevod práva sú neplatné právne úkony
podľa § 39 Obč.zák., nemožno ani postúpenie pohľadávky plynúcej z absolútnej neplatnej zmluvy o
pôžičke považovať za platné. Námietku premlčania vznesenú žalobcom proti všetkým pohľadávkam

žalovanej, ktoré mali vzniknúť v roku 2001 vyhodnotil ako dôvodnú v zmysle ust. § 100 Obč.zák., pretože
povinná vykonala predmetný započítací jednostranný úkon písomným podaním z 13.5.2014 a týmto
započítacím prejavom si započítala svoju pohľadávku, jej postúpenú dňa 2.4.2001, teda po viac ako 13-
tich rokoch. Preto uplynula 3-ročná premlčacia doba na vymáhanie tejto pohľadávky v zmysle § 101 a §
102 Obč.zák. Keďže žalovaná si nesplnila súdom uloženú povinnosť voči žalobcovi ani jeho právnemu

predchodcovi, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úroky
z omeškania vo výške 5,5% ročne a to od 31.8.2014. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a
§ 262 ods.1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu

zamietnuťaleborozhodnutiezrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanieatospoukazomna
všetky odvolacie dôvody upravené v § 365 ods.1 CSP. Citovala vybrané časti odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu vyslovené pod sp.zn. 14CoE/5/2018 a s týmito sa nestotožnila, najmä s poukazom
na judikatúru uvedenú v priloženom uznesení Okresného súdu Košice I vydanom dňa 24.3.2015 pod
sp.zn.20Er/5377/2011,zktorejpodľanejnepochybnevyplývamožnosťuplatnenianámietkyzapočítania

v exekučnom konaní, ďalej skutočnosť, že započítanie je možné realizovať bez ohľadu na skutočnosť, či
vzájomná pohľadávka vznikla pred vydaním rozhodnutia, ktoré je podkladom exekúcie alebo až po jeho
vydaní, ďalej skutočnosť, že zánik síce spôsobuje kompenzačný prejav no nastane okamihom, keď sa
pohľadávky stretli, ako aj to, že ak k stretu pohľadávok dôjde pred vydaním vykonávaného rozhodnutia
je namieste zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ako aj to, že zánik

vymáhanej pohľadávky je dôvodom na zastavenie exekúcie len v prípade, že námietka započítania bola
urobená až po vydaní vykonávaného rozhodnutia. Citovala ďalej právnu vetu z rozsudku Najvyššieho
súdu ČR z 24.4.2007 sp.n. 33Odo/336/2005. Poukázala tiež na ods. 22 napádaného rozsudku a citovala
časti z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/294/2011 zo dňa 24.3.2013 a za nepochybné
považovala, že právny predchodca žalobcu evidoval záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.2.2001

a že z exekučného titulu nevyplýva neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 26.2.2001, ale len neplatnosť
ustanovenia článku V zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zabezpečujúcej záväzok zo zmluvy o
pôžičke. Trvala na tom, že rozsudkom Okresného súdu Košice II jej bolo uložené zaplatiť pohľadávku
spoločnosti Archívny dom s.r.o. a nie žalobcovi, keď postúpenie pohľadávky jej do dnešného dňa nebolo
žiadnym spôsobom oznámené. Citovala napokon znenie § 526 ods. 2 Obč.zákonníka, ako aj vybraté

časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo93/2008.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že táto len opakuje svoje námietky
prezentované už pred vyhlásením napádaného rozsudku a tieto opakuje s otrockou pravidelnosťou a
presnosťou, hoci túto obranu súdy v minulosti neuznali, tak v základnom, ani v odvolacom, či exekučnom

konaní.Pritompredmetomkonaniasúibaúrokyzomeškania,atovnadväznostinaprávoplatnepriznanú
istinu.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.§
385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané

včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné.6. Žalovaná podala odvolanie podľa jeho znenia z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/,e/, f/,g/,
h/ CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, tiež súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže podľa textu odvolania uplatnila i odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ CSP (t.j., že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd), uplatnila tak všetky odvolacie dôvody, prípustné podľa procesnej úpravy. Uplatnila teda
aj odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť
len tým, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd, avšak bez toho, aby bližšie
konkretizovala námietku o rozhodovaní veci vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uvádza, že procesné podmienky
definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky konania, ktoré predstavujú základné procesné
predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno rozdeliť do 4
základných skupín, a to procesné podmienky n a strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov

(strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi podmienky na
strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane účastníka sú
procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť, vprípadochkdejepovinnézastúpenieadvokátomsplnenie
tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. podanie žaloby,
splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky patrí napr. prekážka začatého

konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených procesných podmienok tvorí
odvolací dôvod podľa § 365 písm. a/ s tým, že podmienka na strane súdu spočívajúca zákonom
obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.

8. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania

alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor
na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má

právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa
čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého

účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý
rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom,
môžedôjsťnielenprocesnýmpostupomsúdutakakojetovyššieuvedené,aleajrozhodnutímsamotným

a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých,

ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP .

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenierozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm.g/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy ,ak strana

sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP a z týchto skutočností
vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia
neobstojí. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa

týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu

zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil
tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy
ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v
§ 366 CSP .

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je
možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených a konkretizovaných
odvolacích dôvodov. Preto je rozhodnutie prvoinštančného súdu vecne správne a bolo potrebné ho v

celom rozsahu potvrdiť.

15. Podľa § 387 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Argumenty obsiahnuté v odvolaní žalovaná neúspešne uplatnila už v konaní pred súdom prvej
inštancie a tento sa s nimi v dostatočnej miere vyporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. Žalobca si v
konaní uplatnil nárok na príslušenstvo pohľadávky v sume 69.408,48 €, ktorá mu bola právoplatne už
priznaná v súdnom konaní, čo právna úprava nevylučuje a takéto samostatné uplatnenie v zvláštnom
konaní umožňuje. Žalovaná by v spore mohla uspieť jedine v prípade, ak by preukázala bez akýchkoľvek

pochybností zaplatenie istiny 69.408,48 €, či iné okolnosti majúce za následok zánik práva veriteľa
uplatniť túto pohľadávku, čo sa jej však nepodarilo.

17.OtázkounárokupôvodnéhoveriteľaArchívnydoms.r.o.nazaplateniesumy69.408,48€sazaoberali
súdy v konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. 18C/545/01, v spojení s konaním Krajského súdu v
Košiciach 1Co 294/2011, kde žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy 69.408,48 € do 20 dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná v tomto konaní i v preskúmavanej veci poukazovala na to, že
právny predchodca žalobcu evidoval záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.2.2001, avšak Okresný
súd Košice II, podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia z 11.5.2011 právne úkony - zmluvu o pôžičke ako aj
zabezpečovací prevod práva vyhodnotil ako neplatné právne úkony odporujúce § 39 Obč.zákonníka a
s jeho závermi sa evidentne stotožnil aj odvolací súd, ktorý v rozsudku 1Co/294/2011-333 z 24.4.2013

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy.
Týmito rozhodnutiami sú viazané súdy aj v prebiehajúcom konaní, keď v záujme právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí v tomto smere dotknuté právne úkony nie je možné už posudzovať
inak.

18. Obdobne súdy už v minulosti posudzovali otázku možnosti započítacieho prejavu žalovanej z
13.5.2014, adresovaného predchodcovi žalobcu a Krajský súd v Košiciach v uznesení 14CoE/5/2018 z
3.4.2018 jednoznačne mal za to, že započítací prejav povinnej (tu žalovanej) z 13.5.2014 adresovaný
Archívnemu domu s.r.o. bol uskutočnený po zmluvnom postúpení pohľadávky žalobcovi (2.10.2013),
a preto nebol spôsobilý navodiť právne účinky započítania. V exekučnom konaní vedenom Okresným

súdom Košice okolie pod č.k. 14Er/1988/2014 sa Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí z
3.4.2018 zaoberal aj námietkou premlčania pohľadávky žalovanej, ktorú navrhovala započítať proti
pohľadávke žalobcu a mal za to, že 3-ročná premlčacia doba na vymáhanie pohľadávky žalovanej už
uplynula a odvolací súd v tomto konaní nemá dôvod od týchto záverov sa odchýliť.

19. V tomto štádiu konania je už bez právneho významu aj spochybňovanie postúpenia pohľadávky zo
spoločnosti Archívny dom s.r.o. na žalobcu, keď postúpením pohľadávky sa zaoberal už Okresný súd
KošiceIIvkonaní18C/545/01aKrajskýsúdvKošiciachvkonaní1Co/294/2011snímsúvisiacomaistina
69.408,48 € už žalobcovi právoplatne bola priznaná. Nakoľko žalovaná neuviedla žiaden relevantný
dôvod, pre ktorý by žalobcovi nepatrili uplatnené úroky z omeškania, je napadnutý rozsudok vecne

správny.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná a úspešný žalobca
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd

prvej inštancie.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).