Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/109/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221200505
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221200505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: F. F., K.. XX.XX.XXXX,
O. K.. X. Q. XX, W., zastúpenej JUDr. Júliou Vestenickou, advokátkou so sídlom Ševčenkova 5,
Bratislava, adresa na doručovanie: B. X/B, O., proti žalovanému: LINEA, investičné družstvo, so sídlom
Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 322 247, zastúpenému: Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so
sídlom Rožňavská 2, Bratislava, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. júna 2021, č.k. 21C/7/2021 - 53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
F. F., Y.. Y., K.. XX.XX.XXXX, B. V. X/X, U. I. O. Č.. X - O., S. X. W. R.Z. P., W.. Č.. XXX, V. na
V.. Č.. XXX/XX, V.. Y. D., R.: B. I., S.. Ú.. I. J., G. na J. Č.. XXX z exekučného konania vedeného
exekútorským úradom JUDr. Richarda Gibartiho, č.k. 274 EX 52/18 a rozhodol, že žalobkyňa ma právo
na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením vydaním vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že

žalobkyňa odôvodnila žalobu o vylúčenie predmetného bytu z exekúcie tým, že na základe exekučného
titulu na peňažné plnenie vo veci oprávneného, ktorým je žalovaný, proti povinným: 1/MAPEX PLUS
v. o. s., IČO: 45 663 793, Tatranská Lomnica 262, Vysoké Tatry 2/ V. Č., K.. XX.XX.XXXX, Q. XXX/
X, S. - Ť., X/ Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. J. XXX, B. I., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
21.251,72 eur s príslušenstvom, bol bývalý manžel žalobkyne Q. Z. (povinný 3/) v exekučnom konaní
zaviazaný nahradiť oprávnenému predmetnú pohľadávku s príslušenstvom. Oprávnený podal súdnemu
exekútorovinávrhnazačatieexekučnéhokonania;upovedomenímozačatíexekučnéhokonaniaXXXA.

G.P.XX.XX.XXXXpodľaV.-XXX/XXXX-Č..G.XXX/XX,G.naJ.Č..XXXakopoznámka,začalexekútor
v prospech oprávneného exekučné konanie na vymoženie pohľadávky 21.251,72 eur, okrem iných
spôsobov aj predajom nehnuteľných vecí. Listom zo dňa 22.09.2020 žalobkyňa oboznámila exekútora
s tým, že exekučné konanie je vedené voči povinnému 3/, ktorým je Q.Y. Z. a ktorý je jej bývalým
manželom; rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7C/44/2011, právoplatným
dňa 27.10.2011 došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou a Q. Z.,
nakoľko žalobkyňa je s ním rozvedená, a následne dňa 16.11.2011 obaja uzavreli Dohodu o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorej čl. III je zrejmé, že všetky hnuteľné, ako aj nehnuteľné veci a
majetkové práva pripadajú do výlučného vlastníctva žalobkyne. K „blokácii“ nehnuteľnosti došlo teda v
čase, kedy bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou bytu, i keď jej výlučné a nespochybniteľné vlastníctvo
nemožno vyvodiť z údajov obsiahnutých na LV. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že dňa 16.11.2011 spolu s Q.Z. podali na kataster nehnuteľností návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vykonaným
dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 14.09.2011 č.k. 7C/44/2011-15,
právoplatným dňa 27.10.2011 došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a Q. Z..

Dohodouovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovzodňa16.11.2011medzižalobkyňou
a Q. Z. sa manželia sa dohodli, že všetky hnuteľné a nehnuteľne veci, ako aj majetkové práva pripadajú
do výlučného vlastníctva žalobkyne. Na základe tejto dohody dôjde k zmene zápisu vlastníckych práv
k nehnuteľnostiam, ktoré patrili do BSM a ktoré si vyporiadali touto dohodou, v katastri nehnuteľností
u Správy katastra Poprad v prospech žalobkyne. Táto dohoda bola vyhotovená v 4-och exemplároch,

2 exempláre dohody sú určené pre Správu katastra Poprad. Z J. Č.. XXX vyplýva, že vlastníkom bytu
je žalobkyňa a Q. Z. so spoluvlastníckym podielom 1/1. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 44
ods. 1, 4. zák. č. 233/1995 Exekučný poriadok, § 148a ods. 2, § 149 ods. 2, § 149a Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa preukázala, že BSM medzi ňou a
jej manželom (už bývalým) Q. Z. bolo právoplatným súdnym rozhodnutím zrušené, následne uzavreli
Dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré skutočnosti neboli

žalovaným vyvrátené, a preto ich podľa § 151 ods. 1 C.s.p. považoval za nesporné. V konaní tiež
nebolo sporné, že exekúcia je vedená proti povinnému Q. Z., a nie aj voči žalobkyni. Uviedol, že je síce
pravdou, že na predmetnom LV je žalobkyňa stále vedená s Q. Z. ako výlučný spoluvlastník v pomere
1/1, avšak považoval za potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že BSM bolo súdom zrušené a následne si
manželia BSM platne vyporiadali dohodou podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom odkázal

na nesporné tvrdenie žalobkyne, že túto Dohodu hneď po jej uzavretí (v ten istý deň) podali ako návrh
na vklad do katastra v zmysle § 149a Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť mal za preukázanú
jednak z tvrdení žalobkyne a jednak zo samotného znenia Dohody, v ktorej je výslovne uvedené, že
je určená aj pre správu katastra. Žalobkyňa navyše tieto skutočnosti potvrdila aj u súdneho exekútora
v jej podaní zo dňa 22.09.2020, kde priložila ako prílohu aj listinu „Návrh na vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 16.11.2011“. Uviedol, že súd v civilnom sporovom konaní nemôže skúmať
postup Katastrálneho úradu v Poprade; taktiež nemôže skúmať prečo uvedená zmena vyplývajúca z
Dohody nie je reflektovaná aj v LV a považoval za spravodlivé usporiadanie vzťahov, že žalobkyňa
nemôže niesť zodpovednosť za konanie, resp. nekonanie katastrálneho úradu, a preto ju považoval
za výlučnú vlastníčku bytu, z ktorého dôvodu predmetný byt nemôže byť predmetom exekúcie, v ktorej

vystupuje ako povinný iba jej bývalý manžel - Q. Z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie súdu je v rozpore

so zákonom a je svojvoľné. S poukazom na § 149 a Obč. zákonníka namietal, že vyporiadanie
BSM nadobúda vo vzťahu k nehnuteľnostiam účinky až vkladom do katastra nehnuteľností. Predmetné
ustanovenie je úplne jasné, zrozumiteľné, praxou roky zhodne akceptované a neexistujú žiadne
alternatívne právne teórie. K vyporiadaniu BSM vo vzťahu k nehnuteľnostiam je teda potrebný vklad do
katastra.PokiaľjebytzapísanýnaLVakopredmetBSM,deiurenedošlokjehovyporiadaniu,bezohľadu

na to, koľko a akých dohôd o vyporiadaní BSM povinný so žalobkyňou podpísali. Namietal, že otázka
podania, či nepodania návrhu na vklad je irelevantná, pretože ustanovenie § 149a Obč. zákonníka
vyžaduje vklad do katastra, nie iba podanie návrhu. Žalobkyňa podľa jeho názoru buď klame, že návrh
na vklad bol podaný alebo zamlčiava, že návrh bol zamietnutý, pretože na príslušnom LV sa aktuálne
nenachádza žiadna plomba, čo je zrejme aj zo žalobkyňou predloženého výpisu a neprebieha teda

žiadne vkladové konanie. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia konštatoval, že súdu
sa zdá nespravodlivé, aby žalobkyňa musela znášať na svojom majetku dôsledky exekúcie vedenej proti
jej bývalému manželovi, avšak poukázal na to, že takýto dôsledok vyplýva priamo z ust. § 147 ods.
1 Obč. zákonníka. Podľa jeho názoru je značne nespravodlivé, ak súd poskytuje ochranu právnemu
úkonu zjavne ukracujúcemu veriteľa. Poukázal aj na to, že ak by vklad dohody o vyporiadaní BSM do

katastra bol povolený, mohol by ho napadnúť odporovacou žalobou, avšak pokiaľ povolený nebol, de
iure k žiadnemu úkonu nedošlo a nemá čo napadnúť a súd napriek tomu úkonu bez právnych dôsledkov
priznal ochranu.

3. Žalobkyňa sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vylúčenia predmetného bytu z exekučného konania
vedeného exekútorským úradom JUDr. Richardom Gibartim pod č.k. XXX A. XX/XX, proti jej bývalému
manželovi Q. Z. ako povinnému 3/, pre vymoženie pohľadávky oprávneného, ktorým je žalovaný, v
sume 21.251,72 eur s príslušenstvom, okrem iných spôsobov aj predajom nehnuteľných vecí. Vylúčenia
bytu z exekúcie sa domáhala z dôvodu, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, pričom i keď

toto nemožno vyvodiť z údajov obsiahnutých na príslušnom LV, odôvodňovala svoje výlučné vlastníctvo
predmetného bytu Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou dňa
16.11.2011 medzi ňou a Q. Z., podľa ktorej všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj majetkové práva
pripadajú do výlučného vlastníctva žalobkyne, a tým, že dňa 16.11.2011 podali na kataster nehnuteľností
návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, keď mal
za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 14.09.2011 č.k. 7C/44/2011-15,
právoplatným dňa 27.10.2011 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a Q. Z. (jej
bývalého manžela) a následne uzavreli Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dňa 16.11.2011, ktorou si vyporiadali BSM tak, že všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj

majetkové práva pripadajú do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nesprávne však vec posúdil po právnej
stránke, pretože i keď na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia, a to § 44 zák. č. 233/1995
Z.z. Exekučný poriadok a § 149 a Obč. zákonníka, tieto nesprávne vyložil a aplikoval na zistený
skutkový stav, keď žalobkyňu považoval za výlučnú vlastníčku bytu len na základe uzavretej dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou a jej (bývalým) manželom a

nesporného tvrdenia žalobkyne, že túto dohodu po jej uzavretí podali ako návrh na vklad do katastra
nehnuteľností v zmysle § 149 a Obč. zákonníka. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel
k záveru, že posúdenie vlastníctva žalobkyne k predmetnému bytu a na základe toho splnenia zákonom
stanovených podmienok pre vylúčenie predmetného bytu z exekúcie je samotné podanie návrhu na
vklad vlastníckeho práva žalobkyne k bytu do katastra nehnuteľností, irelevantné.

7. Z ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, patrí
tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce
exekúciu.

8. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu pokiaľ ide o právo vylučujúce exekúciu, ktoré sa
v judikatúre súdov v tejto súvislosti spomína aj ako „lepšie právo“, spravidla ide o vlastnícke právo, ale
môže ísť aj o právo s lepšou prioritou vo vzťahu k uspokojeniu sa z hodnoty veci, ako je napr. záložné
právo.

9. Podľa § 149 a Obč. zákonníka pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149
týkajú nehnuteľnosti, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

10. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo-KS139/2004 (ZSP č. 16/2006) vyplýva, že
pri uzavretí Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o zmluvný prevod

vlastníctva.

11. Súd prvej inštancie posúdil Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo
dňa 16.11.2011 ako platnú, keď dospel k záveru, že žalobkyňa a jej bývalý manžel si BSM platne
vyporiadali dohodou podľa § 148 ods. 2 Obč. zákonníka, pričom nesprávnosť tohto záveru súdu prvej

inštancie žalovaný v odvolaní nenamietal. Súčasne so vznikom platnej zmluvy v zásade nastáva aj
účinnosť zmluvy pokiaľ zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. Potrebné je však rozlišovať
účinnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nadobudnutie vlastníctva. Účinnosťou
zmluvy nastávajú jej obligačno-právne následky, spočívajúce v záväznosti obsahu zmluvy pre jej strany.
Zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vzniká teda nadobúdateľovi len (obligačný) nárok

požadovať prevedenie vlastníckeho práva, a teda táto zmluva je len právnym dôvodom jeho prevodu,
ale sama osebe nespôsobuje jeho prevod; právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je až vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, účinkami ktorého nastávajú
vecno-právne následky zmluvy.12. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdO184/2005 zo dňa
28.02.2006 (R 59/2007), v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že rozhodnutie správy katastra o

povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik
účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ust. § 133 ods.
2 Obč. zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych
následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím
návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Obč. zákonníka). Z uvedeného záveru najvyššieho súdu je

zrejmé, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ až účinnosťou vkladu do katastra
nehnuteľností.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že len samotným uzavretím platnej Dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 16.11.2011 medzi žalobkyňou a Q. Z.
(jej bývalým manželom); podľa ktorej do výlučného vlastníctva žalobkyne majú pripadnúť okrem iného

aj nehnuteľné veci; bez vkladu do katastra nehnuteľností nevznikli ešte vecno-právne účinky touto
Dohodou jej stranami sledované, ku vzniku ktorých predmetná Dohoda smerovala, t.j. spočívajúce
v nadobudnutí výlučného vlastníckeho práva žalobkyňou k predmetnému bytu. Pre účastníkov tejto
Dohody vznikli obligačno-právne účinky, na základe ktorých sa obsah Dohody pre jej účastníkov stal
záväzným, tzn., že vznikli účinky pôsobiace medzi stranami (inter partes), a teda žalobkyni na základe

obsahu predmetnej Dohody vznikol len nárok domáhať sa na jej základe nadobudnutia výlučného
vlastníctva k nehnuteľnostiam povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Aj keď z predmetnej
Dohody vznikli jej účastníkom práva a povinnosti, k vzniku výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k
predmetnému bytu podľa nej ešte nedošlo a nesprávne preto súd prvej inštancie žalobkyňu považoval
za výlučnú vlastníčku bytu a rozhodol o vylúčení nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve z exekúcie.

14. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v prejednávanej veci pri posudzovaní dôvodnosti žaloby
žalobkyne, ktorou sa domáha vylúčenia bytu z exekúcie, nemožno vychádzať z právnych záverov
vyplývajúcichzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo257/2012zodňa29.03.2016(R77/2016),
podľa ktorého, ak pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu BSM podľa § 149 ods. 4 Obč.

zákonníka, môže byť exekúcia vedená len na majetok povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla
za trvania manželstva povinného. V prejednávanej veci na rozdiel od uvedeného prípadu nedošlo k
vyporiadaniu BSM spôsobom uvedeným v ust. § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, ale dohodou, ktorá ešte
doposiaľ, napriek značnému časovému odstupu od jej uzavretia, nenadobudla vecno-právne účinky,
spočívajúce v nadobudnutí výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu.

15. Ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku vyžaduje, aby osoba, ktorá si uplatnila právo k veci
nepripúšťajúce exekúciu, nielen tvrdila, ale aj preukázala, že mu patrí vlastnícke právo alebo iné právo
k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala v konaní, že jej patrí
výlučné vlastnícke právo k predmetnému bytu alebo iné právo s lepšou prioritou vo vzťahu k uspokojeniu

sa z hodnoty bytu, vylučujúce exekúciu, keď za takéto právo podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
považovať len nárok vyplývajúci jej z Dohody o vyporiadaní BSM a neboli preto splnené zákonom
stanovené podmienky uvedeného ustanovenia pre vylúčenie predmetného bytu z exekúcie.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.

zmenil tak, že žalobu zamietol.

17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom vplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).