Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Halmešová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/18/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208213187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4208213187.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Márie Malíkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: advokátska kancelária Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XX, V., o vymoženie pohľadávky vo výške 119,03 eura, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/616/2008-45 zo dňa 28. apríla 2021 v
spojitosti s opravným uznesením č. k. 9Er/616/2008-86 zo dňa 5. januára 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u - j e .
II. Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Výrokom I. napadnutého uzneseniu súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Komárno č.
k.9Er/616/2008-12zodňa03.02.2010vcelomrozsahu.VýrokomII.vyhlásilexekúciuvedenúusúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod
sp. zn. 9Er/616/2008 (EX 6547/08) za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vo výroku III. zamietol návrh
oprávneného na prerušenie konania. Výrokom IV. rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 374 ods.
4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“), § 470 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 1,
ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), § 57 ods.
1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej ako „Exekučný poriadok“).
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 20.10.2008 bolo vydané poverenie pre
súdneho exekútora č. 5401 030356 a exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR
03849/08 zo dňa 09.05.2008. Poukázal na uznesenie č. k. 9Er/616/2008-12 zo dňa 03.02.2010 vydané
vyššímsúdnymúradníkom,ktorýrozhodoloodkladeexekúciedoprávoplatnéhorozhodnutiaozastavení
exekúcie. Uvedené uznesenie napadol odvolaním oprávnený. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení skonštatoval, že považuje za potrebné predmetné exekučné konanie zastaviť a
preto odvolaniu oprávneného vyhovel v celom rozsahu a uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom
zrušil v celom rozsahu.
3. Ďalej poukázal na návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a č. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý ako nedôvodnýzamietol. Konštatoval, že pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania,
má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod na prerušenie konania.
4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal tým, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a z uvedeného dôvodu preskúmal aj úverovú zmluvu č. 430902 zo
dňa 19.09.2007, ako aj predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú
rozhodcovskú doložku v znení : „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35
922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.“
5. Uvedenú formuláciu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie nepovažoval za platnú rozhodcovskú
doložku, pretože nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Ďalej za sporné považoval
aj určenie jediného rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní rozhodovať
spory vyplývajúce z danej úverovej zmluvy. Konštatoval, že spotrebiteľovi bol vnútený spôsob
rozhodovania budúcich sporov, bez možnosti akejkoľvek úpravy, či zmeny. Dôvodil, že spotrebiteľ
si rozhodcovskú doložku individuálne nevyjednal a nemal ani na výber, vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami a preto spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa
na riadnom súde. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku, ktorou
sa spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti. Ďalej konštatoval, že ak nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. Z uvedených dôvodov exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju.
6. Uvedené uznesenie napadol vo výroku II. v zákonnej lehote odvolaním oprávnený, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Dôvodil, že predmetný zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka na základe voľby zmluvných strán, pričom povinná nie je v tomto vzťahu spotrebiteľ.
Uviedol, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a
je písaná čitateľným písmom. Poukázal na skutočnosť, že časová verzia Občianskeho zákonníka v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rovnako tak rozhodcovská
doložka umožňuje obom stranám riešiť prípadný spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským
súdom. V závere konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi
predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a preto nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani
od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne spotrebiteľskému konaniu.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdiť.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania
exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 119,03 eura a trov konania, pričom ako exekučný titul bol
uvedený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 09.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 26.05.2008 a vykonateľnosť dňa 29.05.2008. Dňa 31.10.2008 bolo súdnemu exekútorovi doručenépoverenie na vykonanie predmetnej exekúcie. Následne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
uznesením zo dňa 3.2.2010 povolil odklad exekúcie, ktoré uznesenie napadol odvolaním oprávnený.
O odvolaní oprávneného rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením. Z podaného odvolania
vyplýva, že oprávnený odvolaním napadol len výrok II. predmetného uznesenia.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
13. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 4330902 zo dňa 19.09.2007 uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej
zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri
uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.
16. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky. Z uznesenia NS
SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky).
17. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „všetky zmluvy, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútornýchpredpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
18. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia
oprávneného (veriteľa, dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať
svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné
efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu.
Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať
žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho súdu
možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou, uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá
a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa,
pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť
alternatívu riešenia sporu, čo považuje odvolací súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov.
O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom
právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko exekúcia
je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú
rozhodcovskúdoložku)aninemalbyťvydaný,pričomrozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovať
spor účastníkov konania.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnej, ktorá síce bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne
nevznikli.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.