Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110206857
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1110206857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Š. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
L., P. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Peter Vačok, advokát so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 9/A, proti
žalovanej: 1/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Račianska 71 a 2/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresnému
súdu Bratislava I zo dňa 19. októbra 2018 č. k.24C/28/2010-308, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p

o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú 2/ zaviazal na náhradu škody -nemajetkovej
ujmy vo výške 3 300 € za prieťahy v trestnom stíhaní v období od 1.7.2004 do 27.8.2008 podľa § § 917
ods. 2 a 3, § 4 ods. 1 písm. b) Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci; vo zvyšnej časti (nemajetková ujma uplatnená v rozsahu 300 000 € a trovy obhajoby
1.713,27 €) žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2.V odôvodnení uviedol, že konštatovanie okresnej i krajskej prokuratúry o prieťahoch zo strany

vyšetrovateľov nemožno považovať za dostatočnú morálnu satisfakciu pri trestnom stíhaní žalobcu,
trvajúcom od 20.4.1995 do 28.4.2009, teda po dobu 14 rokov a 8 dní, ktoré vyústilo do oslobodenia
žalobcu spod obžaloby.
3. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podalo včas odvolanie Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky ako orgán, konajúci za štát. Z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci žiadal v
napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že za štát
má v súvislosti s trestným stíhaním konať Ministerstva vnútra SR. Súdu vytkol, že dôsledne neustálil titul

zodpovednosti za škodu (žalobca v žalobe zmätočne uvádza popri nesprávnom úradnom postupe ako
titul i nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia). Tvrdil, že súd nesprávne vyhodnotil prieťahy i za
čas prerušenia konania od 1. 7. 2004 do 15.11.2005. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o tom, že u neho došlo k zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a podobne
neozrejmil, aká je príčinná súvislosť medzi konštatovanými prieťahmi a tvrdenou ujmou.
3. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a

§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.
5. Súd prvej inštancie priznal uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od účinnosti zák. č.
514/2003 Z. z. do predloženia veci prokurátorovi, podľa § 9, § 17 ods. 2 a 3 v trestnom stíhaní, ktoré
trvalo po veľmi dlhý, viac ako 14 rokov (od 20.4.1995 do 28.4.2009).6. Svoj záver o existencii nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v prieťahoch v konaní,
súd prvej inštancie založil v súlade s ustanovením § 9 ods. 3 na výsledkoch vybavenia žiadosti o
preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátorom. Dospel tiež k správnemu záveru

o tom, že štát má v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) 2. zastupovať Ministerstvo vnútra SR, keď škoda bola
spôsobená vyšetrovateľom PZ. Zo skutkového stavu, tvrdeného žalobcom, súd správne ustálil ako titul
pre objektívnu zodpovednosť štátu nesprávny úradný postup podľa § 9, na ktorý titul žalobca v žalobe
jednoznačne odkazuje, zhodne so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 3. Z
dôvodu nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia (§ 5) bola uplatnená náhrada škody podľa § 18

ods. 1, v tejto časti však bol rozsudok zamietnutý a nie je predmetom odvolacieho prieskumu.
7. Zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je objektívnou, bez akýchkoľvek
liberačných dôvodov. Pri posudzovaní prieťahov preto nie je rozhodujúce, či napr. konanie bolo
prerušené pre nemožnosť výsluchu svedka, zdržiavajúceho sa na neznámom mieste. Relevantným je
časové obdobie, počas ktorého orgán verejnej moci nekonal. Námietka o nesprávnom neprihliadnutí na
prerušenie konania je preto neopodstatnená.

8. Odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil ani s námietkou odvolateľa o neunesení dôkazného
bremena o závažnosti vzniknutej ujmy a závažnosti následkov trestného stíhania v súkromnom živote
a v spoločenskom uplatnení žalobcu.
9. S ohľadom na mimoriadne dlhé trvanie trestného stíhania odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie považoval za dostačujúce dôkaz pre záver o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy

výsluchžalobcu.Nietpochýb,žeuakejkoľvekosobybytrestnéstíhaniepretrestnýčinlúpežepoobdobie
viac ako 14 rokov, predstavovalo enormný zásah do všetkých sfér života žalobcu. Po veľmi dlhé obdobie
viedlokznačnejneistotežalobcu,snásledkomkožnéhoochoreniaužalobcu,porúchspánkuicelkového
diskomfortu; v pracovnom živote pre odňatie zbrane utrpel pokles príjmu v súkromnej bezpečnostnej
firme.

10. Za tohto stavu priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 € bezúhonnému žalobcovi,
žijúcemu usporiadaným spôsobom života podľa názoru odvolacieho súdu rozhodne nie je náhradou
neprimeranou.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

12. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).