Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010028
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8714010028.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.
októbra 2022, v trestnej veci obž. A. B. a spol. stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn.
2T/4/2014 zo dňa 02. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/4/2014 zo dňa 02. decembra 2021 boli obžalovaní A.
B. a C. D. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad č. 2 Pv
829/11/7706 zo dňa 22.01.2014, pre skutky, že

1/ obž. A. B. spolu s obž. C. D. v presne nezistenom čase nezisteným spôsobom si spoločne zadovážili
1 ks tabletku bielej farby s nádychom do ružova oválneho tvaru o priemere 9 mm so znakom jedného
kosoštvorca, 1 ks tabletku bielej farby s nádychom do ružova oválneho tvaru o priemere 9 mm so
znakom troch kosoštvorcov a 1 tabletky rozdrobenej na tri menšie časti bielej farby s nádychom do
ružova oválneho tvaru o priemere 9 mm, a tieto následne po celú dobu prechovávali u seba ja počas
dňa 26.11.2011, kedy najskôr v ranných hodinách vyhľadali pošk. E. F. v herni na Hviezdoslavovej ulici

č. 1 v Poprade, odkiaľ sa obž. A. B., obž. C. D. a pošk. E. F. presunuli do herne Admiral v hoteli Gerlach
na Hviezdoslavovej ulici č. 2 v Poprade a následne dňa 26.11.2011 v čase okolo 09.20 hod. spolu s
pošk. E. F. prišli do izby číslo 120 nachádzajúcej sa na prízemí ubytovne G. H. I. J. K. XXXX/X G. L. a
so sebou priniesli predmetné tabletky a jeden z obžalovaných ich položil na stolík a

2/ následne spoločným konaním pod hrozbou použitia slzotvorného peprového spreja (kaser) patriaceho

poškodenému E. F., ktorý mu predtým zobral A. B. , nútili poškodeného E. F., aby užil jednu z
uvedených tabletiek s prítomnosťou účinnej látky metChlórfenylpiperazín (mCPP), ktorá je v zmysle
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok, a to
tak, že v čase, keď E. F. sedel na posteli, obž. A. B. držal v ruke uvedený kaser a mieril ním asi zo
vzdialenosti 20 cm od hlavy E. F. do oblasti jeho očí a obž. C. D. vyzval slovami: „C., podaj mu to éčko,

nech to zožerie“, aby podal poškodenému E. F. jednu z uvedených tabletiek, na čo obž. C. D. vzal zo
stolíka jednu z troch tabletiek a túto dal na ruku E. F., ktorý v dôsledku obavy z použitia kasera túto
tabletku užil tak, že odhryzol časť z tabletky a prehltol ju a druhú časť hodil na zem, pričom po užití
časti tabletky prišlo pošk. E. F. nevoľno a bolo mu na zvracanie, pričom následne počas pobytu pošk.
E. F. v kúpeľni obž. A. B. a obž. C. D. z izby č. 120 odišli v čase okolo 10.45 hod. a na izbe zanechali
1 ks polovice tabletky bielej farby s nádychom do ružova oválneho tvaru o priemere 9 mm so znakom

jednéhokosoštvorca,1kstabletkybielejfarbysnádychomdoružovaoválnehotvaruopriemere9mmso
znakomtrochkosoštvorcova1tabletkyrozdrobenánatrimenšiečastibielejfarbysnádychomdoružovaoválneho tvaru o priemere 9 mm, pričom v jednej polovici tablety, v jednej celej tablete a v rozdrobených
častiach ďalšej polovice tablety bola zistená prítomnosť účinnej látky met-Chlórfenylpiperazín (mCPP)
v množstve väčšom ako 30 mg MCPP na jednu tabletu, čo zodpovedá 2 jednorazovým dávkam drogy,

ktoré po aplikovaní môžu ovplyvniť psychiku užívateľa, kde uvedená omamná látka sa v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov je zaradená do I. skupiny psychotropných látok,

čím mali spáchať v bode 1/ zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2/ zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bol poškodený E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. K. X, M.
J., t. č. na neznámom mieste s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, pričom v neskoršie

preložených dôvodoch odvolania uvádza, že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie v podstate
na tom, že neuveril tvrdeniam poškodeného a naopak uveril tvrdeniam obžalovaných. K týmto
skutočnostiam poukazuje na to, že obžalovaných zo spáchania trestného činu jednoznačne usvedčuje
poškodený, vo výpovediach ktorého boli síce rozpory, na ktoré aj poukázal súd prvého stupňa, avšak
predmetné rozpory sa netýkali podstatných okolností spáchania skutku a pre tieto je potrebné vziať do

úvahy odstup času, kedy boli jednotlivé výsluchy vykonané. Naopak v podstatných tvrdeniach vypovedal
poškodený stále rovnako a jednoznačne v neprospech obžalovaných. Kým motívom obžalovaných bola
jednoznačne snaha vyviniť sa z prípadnej trestnej zodpovednosti, motívom poškodeného mala byť
neopätovaná náklonnosť A. B. k poškodenému. Prijatím tejto premisy je však zrejmá absencia motívu
poškodeného vypovedať v neprospech obžalovaného C. D., ktorého rovnako usvedčuje zo spáchania

predmetných trestných činov. Navyše dôveryhodnosť poškodeného posilňujú aj závery znaleckého
posudku MUDr. Kvetoslava Moravčíka v spojení s jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní, z ktorých
vyplýva, že poškodený netrpí duševnou poruchou, jeho výpovede neboli ovplyvňované inou osobou, bol
schopný vypovedať pravdivo v podstatných rysoch, znalci nevedia preukázať, že by si niektoré časti
vymyslel, ale vzhľadom na akútnu intoxikáciu psychotropnými látkami môžu byť v jeho výpovediach

určité nepresnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok
Okresného súdu Poprad 2T 4/2014 zo dňa 2.12.2021 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal celé do
úvahyprichádzajúcedokazovanietýkajúcesaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraabolivykonané
dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom,
pričom ani odvolateľ sa vykonania ďalších dôkazov nedomáha. Z takto procesne zabezpečených
dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého

rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy
v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za
správne, s nimi sa stotožnil a keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol
jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie
súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré
sú obžalovaní stíhaní, odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil dôkazy
samostatne a aj ako celok a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stali skutky pre ktoré súobžalovaní stíhaní. Skutky mali byť spáchané obžalovanými iba za prítomnosti poškodeného. Vykonané
dôkazyvôbecnepotvrdili,žeobžalovanímalispoločnýmkonanímzadovážiťaprechovávaťpoakúkoľvek
dobu psychotropnú látku, ktorá mala byť vo forme tabletiek a spoločným konaním mali iného hrozbou

násilia nútiť, aby niečo konal a čin spáchať závažnejším spôsobom konania a to zo zbraňou. Obžalovaní
a poškodený boli spoločne od ranných hodín dňa 26.11.2011 do predpoludnia v herni, v bare a na izbe
ubytovne, čo je nepochybne preukázané. Počas uvedenej doby je preukázaná konzumácia alkoholu
poškodeným. Jeho stav ovplyvnený neznámou látkou už počas nočnej doby od 25.11.2011 do ranných
hodín dňa 26.11.2011 vyplýva z obsahu opakovaného telefonovania poškodeného na políciu a z jeho

výpovedí v prípravnom konaní, kedy bol viackrát vypočutý. Prítomnosť omamných psychotropných
látok v jeho organizme je preukázaná aj testerom na vykonanie orientačnej skúšky dňa 26.11.2011.
Prítomnosť oboch obžalovaných v izbe č. 120 je preukázaná ich výpoveďami, ale aj výpoveďou
poškodenéhoatotopotvrdilaajpracovníčkanavrátnici.Oichprítomnostisvedčíajzápisvknihenávštev.
Situáciu na izbe popisovali obaja obžalovaní zhodne, kým poškodený ju popísal rozdielne. Jeho výpoveď
o konaní oboch obžalovaných, ktorí mali spáchať trestnú činnosť nebola ničím podporená. Prítomnosť

tabletiek a striekačky so zataveným koncom nájdených na tejto izbe, ktorú mal prenajatú poškodený
potvrdzuje, že poškodený manipuloval s drogami a užíval ich. O tom svedčí aj jeho stav a obsah
telefonických rozhovorov s políciou a taktiež aj jeho výpovede. Z týchto dôkazov vyplýva, že poškodený
po odchode obžalovaných z izby hľadal svoju peňaženku a keď ju nenašiel, tak cez pracovníčku vrátnice
oznamoval na polícií odcudzenie peňaženky s peniazmi a dokladmi. Počas jeho prítomnosti na vrátnici

mu vypadla z vrecka tabletka a svedkyňa sa domnievala, že je to droga. Na izbe boli vykonávané úkony
polície v súvislosti s odcudzením peňaženky a pri týchto úkonoch boli nájdené tabletky a striekačka. Z
výpovedí poškodeného je ďalej preukázané, že pred svedkyňou na vrátnici a ani pri úkonoch policajtoch
na izbe neuvádzal konanie obžalovaných, hrozbu násilia, užitie tabletky, ale iba odcudzenie peňaženky
s dokladmi. Preukázaná prítomnosť omamných a psychotropných látok v organizme obžalovaných aj

poškodeného vyplýva zo znaleckého posudku z februára 2012, nie je dôkazom, že obžalovaní boli
pod vplyvom týchto látok aj 26.11.2011 i keď tvrdili, že na izbe s poškodeným si zafajčili marihuanu.
Opakované hospitalizácie poškodeného v psychiatrických nemocniciach sú preukázané správami v
spise. Výpovede vypočutých svedkov potvrdzujú stav poškodeného a jeho konanie pri stretnutiach
a komunikácií s mládežou, no neobsahujú dôkazy o trestnej činnosti, ktorá je predmetom trestného

stíhania. Vyhodnotením dôkazov súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto trestná činnosť nie je
jednoznačne a bez pochybností preukázaná, samotná výpoveď poškodeného nepostačuje na vyvodenie
záveru, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní. Iné dôkazy neboli preukázané a preto
okresný súd oboch obžalovaných oslobodil podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku a súčasne odkázal
poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku.

Poukazujúc na hore uvedené dôkazy a ich hodnotenie odvolací súd sa stotožnil so záverom
prvostupňového súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne a nespochybniteľne nepreukázali konanie
obžalovaným tak, ako im to kládla obžaloba za vinu. Krajský súd považoval rozhodnutie prvostupňového
súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku za zákonné a správne.

Ani krajský súd po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkovvykonanéhodokazovanianemôžespoľahlivo(tedabezrozumnýchadôvodnýchpochybností)
uzavrieť, že skutky, tak ako sú uvedené v obžalobe, sa stali. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby
to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných

pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Nie je totiž povinnosťou
obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom
istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre
spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie
akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak.

Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Krajský súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že skutočnosti uvádzané prokurátorom nepostačujú na
to, aby mohli byť obžalovaní uznaní za vinných zo žalovaných skutkov. Vykonané dôkazy totiž vylučujú
spoľahlivý záver o vine obžalovaných a ďalšie dokazovanie vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam

po uplynutí doby bezmála 11 rokov už nie je možné vykonať. Vo veci boli vykonané všetky dôkazy pre
náležité zistenie skutkového stavu, ale tieto nestačili pre uznanie viny obžalovaných a nie je možné
vykonať iné dôkazy za účelom vyvrátiť dôvodné pochybnosti. K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy okresného súdu, s ktorými sa stotožnil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého
rozsudku.Pokiaľideosamotnéhodnoteniedôkazov,odvolacísúdnazákladepreskúmaniaodôvodnenia

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými
okolnosťamivýznamnýmiprejehorozhodnutie.Žiadnymzvykonanýchdôkazovnebolobezakýchkoľvek
pochybností preukázané, aby obžalovaní konali takým spôsobom, ako im to kládla obžaloba za vinu.
Podstatou podaného odvolania je totiž snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil

vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky strany obžaloby dospel
k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že
skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne
bolo vo veci aj zákonne rozhodnuté.
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. totiž vyžaduje, aby súd
oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie

iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie
o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť
záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Nie je ani
dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku skutočnosť, že prokurátor na základe svojho presvedčenia
poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj

keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť
záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý
vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti,
musia byť vyložené v prospech obžalovaného. V uvedenom smere je nutné stotožniť sa s postupom
súdu prvého stupňa, nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom

vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a tento je trestným činom.
Pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného
záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania je trestným činom a ak zostanú po vyčerpaní
všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je
nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.

Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že stranu obžaloby nebolo žiadnym z vykonaných dôkazov
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to boli práve obžalovaní, ktorí si mali jednak neoprávnene
zadovážiť a aj prechovávať po akúkoľvek dobu 3 ks tabletiek s obsahom viac ako 30 mg mCPP
(meta-Chlórfenylpiperazín) a následne pod hrozbou násilia a so zbraňou (slzotvorným sprejom) donútiť

poškodeného E. F., aby užil jednu z týchto tabletiek. Krajský súd k vyššie uvedenému pritom dodáva,
že obžalovaných má z trestnej činnosti usvedčovať len poškodený svedok E. F., pričom jeho výpovede
obsahujú množstvo rozporov a nejasností, na ktoré poukázal už aj prvostupňový súd vo svojom
rozhodnutí. Zo zabezpečených dôkazov je zrejmé, čo vyplýva z výpovedí samotného poškodeného,
že v rozhodnom čase, keď sa zdržiaval v meste L., počas viacerých dní mal užívať sústavne pervitín

(a aj marihuanu), ktorý mu mali vraj zabezpečovať jednak obžalovaní, ako aj iné osoby (napr. N., osoba
pod prezývkou E. a pod.). O konzumácii omamných látok poškodeným F. svedčí skríningové vyšetrenie
jeho moču, v ktorom bola potvrdená prítomnosť stôp kyseliny 11-nor-THC-9- karboxylovej (metabolit
THC- účinná látka konope, resp. hašiša), prítomnosť stôp metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu
a prítomnosť stôp mCPP (meta-Chlórfenylpiperazín). Z jeho výsluchov tiež vyplýva, že poškodený volal

dňa 26.11.2011 o 04.39 hod., 04.45 hod. a 05.14 hod. na telefónne číslo polície 158, kde uvádza, že
bol feťákmi neskutočne naučený na fet a teraz ho zradili, teraz mu ho nechcú predať, že majú poslať
hliadku do Spišskej Soboty, kde sa ma nachádzať pán O. na čiernom aute, nevie, myslí BMW staršieho
typu, a on je vlastne centrom fetu v Poprade. Pri opakovanom telefonáte (o 05.14) telefonuje, že je to
zase on, sfetovaný F.. Z úradného záznamu spísaného dňa 26.11.2011 o 05.30 hod. na Stálej službe

OO PZ Poprad je zrejmé, že sa tam dostavil poškodený a hovoril o O. s čiernym BMW, ktorý má voziť
pervitín z Trnavy do Popradu. Spolu s ním idú na drogách aj ďalšie osoby a to L. „L.“ L., A. B. a L. P.
a žiada, aby sa polícia začala zaujímať o drogovú činnosť týchto osôb, lebo mu zničili jeho zdravie ako aj
súkromný život. Samotný poškodený pri podávaní trestného oznámenia dňa 26.11.2011 o 16.45 hodiny
uvádza, že bol nahnevaný na B., lebo mu nedoniesol drogu, pričom je zrejmé, že v čase jeho podávania

bol jednoznačne pod vplyvom omamných látok, čo vyplýva z orientačnej skúšky testerom NARK II 05
zo dňa 26.11.2011 o 19.30 hod. (viď. čl 277), tak aj z toxikologického vyšetrenia jeho moču odobratého
poškodenému dňa 26.11.2011 o 23.45 hodiny (viď. čl 174). Poškodený pri svojom výsluchu konanom
dňa 28.11.2011 v čase od 08.45 hod do 11.00 hod, okrem iného tvrdí, že B. povedal D. „daj mu tozožrať“, načo tento vstal (v čase keď už boli na izbe poškodeného v ubytovni), zo stolíka pod oknom vzal
jednu z troch tabletiek a prišiel k nemu. V tom čase mu pri očiach B. držal kaser. D. mu podal tabletku,
on ju vzal do úst a časť z nej odhrýzol a prehltol ju. On vlastne plnil požiadavky B.. On sa mu nijako

nevyhrážal, len držal mu pred očami kaser. Poškodený sa bál, že mu ho môže nastriekať do očí. B. ho
nijakýmspôsobomnenútil,abyzjedoluvedenútabletku.AniD.honenútil.Onnijakoneoponoval.Neviesi
vysvetliť, prečo mal strach z nich dvoch. V minulosti sa mu nikdy nevyhrážali, neubližovali mu. Je možné,
že zle zareagoval, lebo bol ešte pod vplyvom alkoholu alebo drog a keď držal B. v ruke jeho kaser, mal
z neho strach. Dnes by už reagoval inak. Naproti tomu pri svojom výsluchu konanom dňa 26.11.2011

poškodený tvrdí, že mal niekto vybrať tabletku a C. pristúpil k nemu a podať mu ju, nakoľko mu to A.
prikázal. Taktiež pri výsluchu zo dňa 22.11.2012 (viď čl. 346) už tvrdí, že povedal obžalovaným, že to
nechce (tabletku), ale keď mu dali ju do ruky a držal B. kaser pred ním, on v panike vlastne uposlúchol
a tabletku užil. Vychádzajúc z rozporov vo výpovediach poškodeného neobstojí tvrdenie prokurátora
o tom, že svedok vypovedá od začiatku rovnako v podstatných okolnostiach. Je potrebné súhlasiť, že
pre odstup času ťažko predpokladať, že si svedok bude presne pamätať okolnosti celého deja, avšak

tento svedok vo svojich neskorších výpovediach modifikuje skutkový dej a uvádza naopak podrobnejšie
detaily trestnej činnosti.

K zmieňovanému znaleckému posudku z odvetvia psychiatria a odboru psychológia je potrebné uviesť,
žesamotníznalcikonštatovali,žepoškodenýsavtomčasenachádzalvstaveintoxikáciepsychotropnou

látkou v dôsledku čoho mohol u neho dôjsť k určitým nepresnostiam v precipovaní reálneho diania
okolo neho a k vystupňovanej paranoidite – podozrievačnosti a vzťahovačnosti, ako aj vystupňovanému
pocitu ohrozenia zo strany okolia, ktoré je pri užití bludivých amínov pomerne časté. Z uvedeného
potom rezultuje, že schopnosť správne vnímať, zapamätať si a neskôr reprodukovať prežité udalosti
u poškodeného, v inkriminovanej dobe, boli narušené. Ak boli v inkriminovanej dobe u poškodeného

prítomné tieto symptómy, nemožno potom vylúčiť ani prítomnosť konfabulácii. Krajský súd vychádzajúc
zpredloženéhospisovéhomateriáluberúcdoúvahymnožstvo,druhaúčinkyomamnýchlátokužívaných
poškodeným v rozhodnom období dospel k záveru, že tieto mohli mať významné účinky na schopnosť
poškodeného správne vnímať, zapamätať si a neskôr reprodukovať prežité udalosti a ním učinené
výpovede s najväčšou pravdepodobnosťou nemusia byť vierohodné (validné).

K namietanej absencii motívu poškodeného odvolací súd poukazuje na jeho výpovede, v ktorých tvrdí,
že drogy mu v tom čase mali dodávať aj obaja obžalovaní, pričom kritického dňa mu nikto nechcel
doniesť a bol aj preto nahnevaný na obžalovaného B., čo napokon vyústilo až do situácie, že viackrát
telefonoval skoro ráno 26.11.2011 na políciu ohľadne toho, že chcel oznámiť mená ľudí, ktorí zadovažujú

drogy, pričom tam aj osobne došiel, kedy ale len tvrdil, že B. aj s inými osobami drogy s nim užívali,
nehovorí nič o predaji drog Klocka jemu. Ani to mu ale nebránilo sa neskôr stretnúť s obžalovanými v
herni, pričom na začiatku vyčítal obv. D., prečo prišiel aj s B. piť s nimi kávu (poškodený požíval aj alkohol
- víno a 2 slivovice) a následne sa s nimi presunúť do jeho ubytovacieho zariadenia. Nemožno preto
vylúčiť, že dôvodom jeho výpovede bola zlosť za možné nedodanie drog, či údajnej krádeže peňaženky

s hotovosťou 180,- eur práve obžalovanými, kedy aj z jeho telefonických oznámení na políciu dňa
26.11.2011 o 12.39 hod. či 12.59 hod. má vyplývať akési donútenie (nevedno či donúteniu poškodeného
prísť na ubytovňu, vzatiu drogy alebo niečoho iného), bez jej bližšej špecifikácie a to aj napriek viacerým
otázkam operátora, čo vyvoláva celkovú pochybnosť a zmätočnosť neskoršieho prejavu poškodeného,
ktorý bol v tom čase nepochybne pod vplyvom drog.

Za takejto dôkaznej situácie preto vo veci existuje len výpoveď poškodeného, ktorú možno, na základe
vyššie uvedeného, považovať za nehodnovernú a výpovede obžalovaných, ktorí tvrdia opak toho, čo
uvádzal poškodený ohľadne jeho donútenia užiť omamnú látku. Krajský súd je preto toho názoru, že
bolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech). Táto prichádza do

úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu
spravodlivému rozhodnutiu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.