Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. august 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200512
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5718200512.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: A.. E. F., X.. XX.XX.XXXX, L.

Y. XX, XXXXX L., zastúpená zmocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Motáčkovou, nar. 03.09.1917,
bytom Kellenbergerova 2, 900 01 Modra, proti žalovaným: v rade 1/ K. F., X.. XX.XX.XXXX, V. J. XXX
XX Š., Y. K. X/ A. K., X.. XX.XX.XXXX, Y. K. X/ C. K., X.. XX.XX.XXXX, S. L. H. XX, XXX XX H. - J.,
v konaní o vypratanie nehnuteľností

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne, bez nároku na bytovú náhradu, vypratať
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Priekopa, Obec Martin, okres Martin zapísané Okresným úradom
Martin, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX J. Č.. M.-F. 2069 o výmere 291 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, parcela č. M.-F. XXXX/X S. výmere 581 m2 - záhrady, rodinný dom súpisné číslo
XXXX postavený na parcele č. M.-F. XXXX do 15.-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobkyňa m á voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ právo na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou dňa 12.2.2018 žiadala, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ až 3/ povinnosť
vypratať nehnuteľností, nachádzajúce sa v k.ú. Priekopa zapísané na Z. Č..XX79 a to rodinný dom
súpisné číslo XXXX J..Č.. F.-M. XXXX/X - záhrada a parcelu Č..F.-M. XXXX - zastavané plochy a

nádvoria. V písomne podanej žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na
Z. Č..XXXX. Uvedenú nehnuteľnosť kúpila od žalovanej v rade 1/ na základe kúpnej zmluvy pojatej do
zápisnice NZ 4307/2017, pričom bolo medzi nimi dohodnuté právo spätnej kúpy počas doby šiestich
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho odboru, Okresného úradu Martin o
povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Vklad bol povolený dňa 8.3.2017, žalovaná
v rade 1/ v dohodnutom termíne právo spätnej kúpy riadne a včas nevyužila. Podľa kúpnej zmluvy
v prípade nevyužitia práva spätnej kúpy bola žalovaná povinná nehnuteľnosť vypratať najneskôr v

posledný deň márneho uplynutia lehoty, čo neurobila a to ani na základe výzvy zo dňa 8.1.2018. V
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu bývajú žalovaní v rade 2/ a 3/, ktorým žalobkyňa tak isto poslala
výzvu na vypratanie nehnuteľností dňa 8.1.2018.

2. Žalovaná v rade 1/ sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 14.4.2018, kde uviedla, že dňa
31.8.2017 zaslala žalobkyni list s oznámením o spätnom odkúpení predmetnej nehnuteľnosti. Následne
jej bol odoslaný list dňa 16.10.2017. Nakoľko od žalobkyne nedostala odpoveď, tak 17.11.2017 jej bol

zaslaný návrh zmluvy a následne 2.1.2018 ju opätovne požiadala o odpoveď k zmluve. Od žalobkyne
dostala len jeden list, ktorý bol doporučený a tento si prevzala. Nemala vedomosť o žiadnych ďalších
iných listoch. Pri kúpe domu sa dohovorili o spätnom odkúpení na základe kúpno-predajnej zmluvy.Tento postup bol zvolený z dôvodu ekonomickej výhodnosti. Taktiež sa dohovorili, že kúpna cena bude
vinkulovaná na účte v prospech žalobkyne a následne po zmene v katastri bude uvoľnená v jej prospech.

3. K žalobe sa písomne vyjadril aj žalovaný v rade 2/, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa
porušila kúpnu zmluvu, v ktorej sa výslovne zaviazala k právu spätnej kúpy jeho dcéry a absolútne a
hrubo porušuje a popiera akékoľvek dodržiavanie práva. Bol toho názoru, že druhý odstavec zmluvy,
kde je konštatované, že pokiaľ nedôjde k realizácií práva spätnej kúpy rodičia predávajúceho nárok na
bytovú náhradu nemajú a sú povinní sa vysťahovať, čo je v rozpore so zákonom, na základe čoho je

zmluva neplatná. On s manželkou sa nemá kam odsťahovať, ani nevidí dôvod na to. Dcéra má peniaze
nakúpupripravenú vhotovosti.Jelennažalobkyni,abyuzavrelakúpnuzmluvusichdcérou.Rovnakého
obsahu bolo aj vyjadrenie žalovanej v rade 3/.

4. Žalobkyňa opakovane žalovaným uviedla, že je ochotná predať im aj po uplynutí lehoty na uplatnenie
práva spätnej kúpy predmetnú nehnuteľnosť, čo však zrealizované nebolo.

5. Žalobkyňa následne súdu podaním zo dňa 4.10.2018 oznámila, že podala na Okresný súd Bratislava
IV žalobu o nahradenie prejavu vôle. Súdom bola vyžiadaná žaloba podaná na Okresný súd Bratislava
IV, z ktorej súd zistil, že žalobkyňou v žalobe bola K. F.ová, ktorá žalovala A.. E. F. a žiadala, aby súd
vydal rozhodnutie, ktoré nahradí prejav vôle žalovanej ako predávajúcej v kúpnej zmluve uzavrieť kúpnu

zmluvu na predaj nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. Priekopa zapísaných na Z. Č..XXXX.

6. Konajúci súd uznesením zo dňa 22.1.2019 prerušil konanie do skončenia konania, vedeného na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 40C/50/2018.
Následne bolo zistené, že konanie pred Okresným súdom Bratislava IV sa skončilo rozsudkom pre

zmeškanie tak, že okresný súd žalobu žalobkyne K. F. o nahradenie prejavu vôle zamietol rozsudkom
zo dňa 13.9.2019, ktorý následne nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2020.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 1.7.2020, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
žalobkyne, písomnými vyjadreniami žalovaných, pripojenými listinnými dôkazmi - notárskou zápisnicou

NZ 4307/17, výpisom z Z. Č..XXXX F..ú. Priekopa, výzvou na vypratanie zo dňa 8.1.2018, oznámením
o spätnom odkúpení nehnuteľnosti zo dňa 31.8.2017, zo dňa 16.10.2017, zo dňa 10.11.2017, zo dňa
27.12.2017, odpoveďou žalobkyne zo dňa 10.9.2017, zo dňa 19.10.2017, zo dňa 23.11.2017, zo dňa
8.1.2018, žalobou podanou na Okresný súd Bratislava IV čl. 118 a nasledujúce, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV čl. 168 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Na pojednávanie vo veci samej sa dostavila len žalobkyňa, žalovaná bola predvolaná z miesta
pobytu a to prostredníctvom Obce Šenkvice, kde má nahlásený trvalý pobyt. Obec oznámila súdu, že
predvolanie na pojednávanie bolo vyvesené a to do 22.5.2020, nakoľko sa menovaná neprihlásila k
prevzatiu zásielky, tak táto jej nebola doručená. Žalovaní v rade 2/ a 3/ sa na pojednávanie písomne

ospravedlnili z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu žalovanej v rade 3/. Svoju neúčasť ospravedlnili,
avšak nežiadali, aby pojednávanie z tohto dôvodu bolo odročené. Súd na základe uvedené vo veci
vykonal pojednávanie.
Žalobkyňa na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o predmet sporu, ide o dlhodobú
záležitosť. Manžel žalovanej v rade 1/ bol dlžný žalobkyni finančné prostriedky, ktoré jej nevrátil, pričom

žalovaná v rade 1/ prevzala na seba dlh svojho manžela, čím žalobkyni vznikla pohľadávka voči
žalovanej v rade 1/. Celá záležitosť je trvajúca približne 13.rokov. Keďže finančné prostriedky žalobkyňa
nezískalaaniodžalovanejvrade1/.Bolauzavretúkúpnazmluvanaprevodnehnuteľnostíatorodinného
domu s príslušenstvom tak, ako je uvedené v žalobe. Keďže žalobkyňa mala prednostne záujem o
finančné prostriedky do zmluvy bolo dohodnuté právo spätnej kúpy nakoľko žalovaná v rade 1/ prisľúbila

uhradiť finančné prostriedky žalobkyni. Žalovaná v rade 1/ právo spätnej kúpy v dohodnutej lehote
nevyužila. So žalobkyňou nekomunikuje okrem troch listov, ktoré zaslala v roku 2017. Žalovaná v rade
1/iniciovala súdne konanie v Bratislave, na ktoré sa však sama nedostavila. Na toto pojednávanie
žalobkyňa uviedla, že priniesla návrh kúpnej zmluvy s overeným podpisom s tým, že vyzvala žalovanú v
rade 1/, aby zabezpečila finančné prostriedky a nehnuteľnosť by bola následne prevedená na žalovanú

v rade 1/ za pôvodnú cenu. Keďže k žiadnej dohode nedošlo, žalobkyňa vyzvala žalovaných v rade 2/
a 3/ - rodičov žalovanej v rade 1/, aby uzavreli nájomnú zmluvu a v predmetnej nehnuteľnosti mohli
zostať bývať. Z ich strany však nebola žiadna reakcia. Žalobkyňa prezentovala svoj úmysel predať
nehnuteľnosti žalovanej v rade 1/, pretože o ne nemá záujem, avšak rodičia žalovanej v rade 1/ a samažalovaná v rade 1/ k tomuto nepristúpili. Žalobkyňa uviedla, že s domom má len výdavky, platí dane a
nemôže ho žiadnym spôsobom užívať.
Na základe tej skutočnosti, že v predmetnom dome žalovaná v rade 1/ nebýva, nemá tam prihlásené

ani trvalé bydlisko, žalobkyňa voči nej žalobu vzala späť a žiadala, aby súd konanie voči žalovanej v
rade 1/ zastavil. V písomne podanom späťvzatí žaloby voči žalovanej v rade 1/ žalobkyňa uviedla, že
vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 40C/50/2018, kedy bola žaloba K. F.
zamietnutá, vlastníctvo nie je sporné. K. F. v nehnuteľnosti nebýva, nezdržiava sa tam, a preto voči nej
vzali žalobu späť.

9. Súd mal nesporne preukázané, že dňa 13.2.2017 bola medzi žalobkyňou a žalovanou v rade 1/
uzavretá kúpna zmluva vo forme Notárskej zápisnice, ktorej súčasťou bolo právo spätnej kúpy počas
doby šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu. Právo
bolo potrebné si uplatniť písomným oznámením. V kúpnej zmluve je upravené, že pokiaľ nedôjde k
realizácií práva spätnej kúpy, rodičia žalovanej nemajú nárok na žiadnu bytovú náhradu a sú povinní

sa vysťahovať najneskôr v posledný deň márneho uplynutia lehoty na právo spätnej kúpy. Rovnako
tak je v kúpnej zmluve upravené aj vypratanie nehnuteľnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha žalobou.
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne bol povolený dňa 8.3.2017, teda posledný deň na
uplatnenie práva spätnej kúpy pripadol na deň 8.9.2017. Nakoľko si žalovaná v rade 1/ právo spätnej
kúpy v lehote uvedenej v kúpnej zmluve neuplatnila, žalobkyňa ju vyzvala na vypratanie predmetných

nehnuteľností dňa 8.1.2018. Žalovaná v rade 1/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že si právo
spätnej kúpy uplatnila listom zo dňa 31.8.2017 (podací lístok, kedy bola zásielka podaná na poštu
nedoložila), následne po uplynutí lehoty na uplatnenie práva spätnej kúpy žalobkyni adresovala ešte
niekoľko zásielok, v ktorých si uplatňovala právo spätnej kúpy. Žalobkyňa sa vyjadrila, že list, ktorým
si žalovaná v rade 1/ uplatnila právo spätnej kúpy si prevzala 14.9.2017, teda po uplynutí termínu

dohodnutom v kúpnej zmluve, a má za to, že právo spätnej kúpy žalovanej zaniklo.
V kúpnej zmluve, uzatvorenej formou notárskej zápisnice dňa 13.2.2017, bolo upravené právo spätnej
kúpy v lehote šesť mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu,
v prípade, že k nemu nedôjde. V zmluve je upravené, že žalovaná v rade 1/ je povinná nehnuteľnosť
vypratať najneskôr v posledný deň márneho uplynutia lehoty na právo spätnej kúpy a rodičia žalovanej v

rade 1/ nemajú nárok na žiadnu bytovú náhradu. Právo spätnej kúpy si žalovaná v rade 1/ uplatnila listom
datovaným 31.8.2017, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 14.9.2017, teda po márnom uplynutí lehoty.
Dátum doručenia žalovaná v rade 1/ nijakým spôsobom počas konania nespochybnila. Nespochybnilo
sa ani vlastníctvo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti.

10. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa voči žalovanej v rade 1/ vzala žalobu späť pred začatím konania
vo veci samej, súd žalobu voči žalobkyni v rade 1/ zastavil. Rozhodol tak v súlade s ustanovením § 145
ods.1 Civilného sporového poriadku.

11. Pokiaľ išlo o žalovaných v rade 2/ a 3/, žalobkyňa opakovane prezentovala svoj záujem predmetnú

nehnuteľnosť odpredať žalovanej v rade 1/. Toto bol jej prvoradý úmysel. Bola si vedomá fyzického veku
žalovaných v rade 2/ a 3/ a odkázanosti na dom, v ktorom bývajú, avšak napriek tomu, že im ponúkla
uzavrieť nájomnú zmluvu, títo nereagovali na takúto možnosť vyriešenia si svojej bytovej situácie. Aj po
rozhodnutí súdu vo veci samej žalobkyňa uviedla, že má záujem vyriešiť nájomnú zmluvu so žalovanými
v rade 2/ a 3/, pokiaľ k takejto dohode medzi nimi dôjde.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalovaní v rade 2/ a 3/
bývajú v rodinnom dome, ktorý ich dcéra predala žalobkyni, po realizácií tohto predaja bez právneho
titulu. Nemajú k domu vlastnícky ani iný právny vzťah. K uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a
nimi nedošlo, z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že je dôvodné vyhovieť žalobe žalobkyne vo vzťahu

k žalovaným v rade 2/ a 3/ a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalovaní v rade 2/ a 3/ odvolanie, na základe ktorého
odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 18.02.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V zmysle § 183 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvodbezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
Zákonnému postupu v súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania zodpovedá taký stav, keď súd
rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne, o čom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie
predvolaní (§ 184 ods. 1 CSP). Ak súd nemieni vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, t. j. zistí, že

uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla, a to telefonicky alebo elektronickou poštou. Civilný sporový poriadok nevyžaduje pre
upovedomenie osobitnú formu.
Aj keď v tomto prípade z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaní 2/ a 3/ výslovne vo svojom
ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní požiadali o odročenie pojednávania, napriek uvedenej
skutočnosti odvolací súd vzhľadom na dôvod, ktorý uviedol ich syn, a to zhoršený zdravotný stav matky

žalovanej 3/, následne predložené potvrdenie od lekára potvrdzujúce uvedenú skutočnosť s dodatkom,
že menovaná nebola schopná účasti na pojednávaní, tiež s ohľadom na predmet konania a jeho
možný dopad na žalovaných 2/ a 3/ - vypratanie z domu a napokon s prihliadnutím na (neverifikované)
tvrdenia žalovaných, že ich syn v telefonickom rozhovore s pracovníkom súdu požiadal o odročenie
pojednávania, považoval odvolanie žalovaných namietajúcich porušenie práva na spravodlivý proces

za opodstatnené. K predmetnému záveru odvolací súd dospel po zhodnotení všetkých uvádzaných
skutočností, tiež aj s prihliadnutím na stále aktuálnu možnosť (prezentovanú žalobkyňou) o spätnom
odpredaji rodinného domu žalovanej 1/ a napokon aj preto, lebo nová procesnoprávna úprava
(CSP) jedno odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany považuje za
odôvodnené (viď § 183 ods. 2 veta druhá).

14. Po doručení uznesenia Krajského súdu v Žiline stranám sporu, bolo vytýčené vo veci pojednávanie
na 29.04.2021. Žiadosťou zo dňa 19.04.2021, doručenej súdu dňa 22.04.2021, požiadali žalovaní v rade
1/ - 3/ o odročenie pojednávania s poukazom na opatrenia prijaté v súvislosti so zabránením šírenia
COVID-19 a ďalšie protipandemické opatrenia. Žiadosť odôvodnili vyšším vekom a zdravotným stavom

žalovaných v rade 2/ a 3/ a zhoršeným psychickým stavom žalovanej v rade 3/. Z uvedených dôvodov
súd pojednávanie odročil na ďalší termín.
Žiadosťou zo dňa 07.06.2021 žiadali žalovaní v rade 1/ - 3/ opätovne o odročenie pojednávania
vytýčeného na 10.06.2021. Ako dôvod uviedli zhoršený zdravotný stav žalovanej v rade 3/, ktorý
si vyžaduje liečbu a neustálu lekársku starostlivosť. K žiadosti bola pripojená lekárska správa od

psychiatričky H.. R. L., ktorá uviedla, že žalovaná v rade 3/ je v liečbe psychiatrickej ambulancie pre
bipolárnu afektívnu poruchu a účasť žalovanej v rade 3/ na pojednávaní neodporučila.

15. Po pojednávaní vytýčenom na deň 10.06.2021 súd požiadal žalovanú v rade 1/ a žalovaného v
rade 2/ o zdôvodnenie svojej neúčasti na pojednávaní, nakoľko dôvody, ktoré v ospravedlnení uviedli sa

týkali výlučne zdravotného stavu žalovanej v rade 3/. Zásielky si neprebrali a na výzvu súdu nereagovali.
Zároveň bola súdom dotazovaná psychiatrička žalovanej v rade 3/ MUDr. R. L., aby súdu uviedla, či
je zdravotný stav p. K. G. C. kedy je predpoklad, že by ju bolo možné predvolať a v konaní vypočuť.
Podaním zo dňa 07.07.XXXX H.. L. uviedla, že žalovaná v rade 3/ je v liečbe psychiatra od roku 1992 pre
bipolárnu afektívnu poruchu a jej zdravotný stav je z dlhodobého hľadiska značne nepriaznivý. Zároveň

uviedla, že aktuálne sa zdravotný stav stabilizuje a podľa aktuálneho stavu by bolo možné menovanú
vypočuť v priebehu mesiaca.

16. Na základe informácii od psychiatričky žalovanej v rade 3/ súd vytýčil vo veci pojednávanie a to
na 12.08.2021. Žalovaní v rade 2/ - 3/ boli predvolaní z adresy ich trvalého bydliska, súdnu zásielku si

neprevzali a pojednávania sa nezúčastnili. Žalovaná v rade 1/ bola predvolaná z adresy totožnej ako
žalovaní v rade 2/ a 3/. Predvolanie jej doručené nebolo, pojednávania sa nezúčastnila.
Zmocnená zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že situácia sa doposiaľ nezmenila, žalovaní
nekontaktovali žalobkyňu a preto žiadali súd, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

17. Podľa ust. § 274 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137
písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, aka) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

18. Žalovaní boli predvolaní z adresy ich bydliska, kde si na predchádzajúce pojednávanie riadne
preberali predvolania. Na pojednávanie konané dňa 12.08.2021 žalovaní zásielky neprevzali, ostali im
uložené bez vyzdvihnutia, čo pokladal súd za doručenie pri zohľadnení fikcie doručovania. Pretože
boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd

takýmto spôsobom vo veci rozhodol. V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca navrhol
na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, žalovaní sa nedostavili na pojednávanie, boli
riadne a včas predvolaní, v predvolaní bolo poučenie o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie a aj pokiaľ si tento termín pojednávania neprevzali v predchádzajúcich
predvolaniach sa rovnaké poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie nachádzali, teda
žalovaní o tom boli riadne poučení.

19. Po rozhodnutí odvolacieho súdu neboli zo strany žalobkyne a žalovaných v rade 1/ - 3/ predložené
žiadne nové listinné dôkazy.

20. Po zistení skutkového a právneho stavu súd vyhovel žalobe žalobcov, pretože mal preukázané,

že žalovaní v rade 2/ a 3/ bývajú v rodinnom dome, ktorý nevlastnia, nakoľko ho previedli na dcéru a
táto predala tento dom žalobkyni. Pretože žalovaní v rade 2/ a 3/ nemajú žiadny právny titul užívania
rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne a nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi stranami
sporu a ani k prezentovanému možnému spätnému odkúpeniu nehnuteľnosti, či už dcérou žalovaných
v rade 2/ a 3/ alebo samotnými žalovanými v rade 2/ a 3/, súd dospel k záveru, že je teda dôvodné

žalobe vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobkyňa žalobu voči
žalovanej v rade 1/ vzala späť. O späťvzatí bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 01.07.2020, pričom táto
časťvýrokurozsudkunebolaodvolanímnapadnutá,tedarozsudokvtejtočastinadobudolprávoplatnosť.
K späťvzatiu žaloby voči žalovanej v rade 1/ došlo na základe toho, že žalovaná v rade 1/ napriek
tomu, že iniciovala podanie žaloby na Okresnom súde Bratislava IV (sp. zn. 40C/50/2018) sa tohto

pojednávania nezúčastnila a žaloba bola zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, čím došlo
nesporne k vyriešeniu vlastníctva k nehnuteľnosti žalobkyne s tým, že išlo o rodinný dom, v ktorom bývali
rodičia žalovanej v rade 1/.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Žalovaný môže podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 a 2 CSP.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie

uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.
Proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia tohto

rozsudku.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.