Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 61Cpr/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207323
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Mikulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1320207323.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcu: J. I., nar.

XX.XX.XXXX, štátneho občana Q., tolerovaným pobytom I. - K., adresa na doručovanie: T. XX, S.,
proti žalovanému: SAMOVAR plus s. r. o., so sídlom Agátová 3406/7A, Bratislava, IČO: 47 189 291, o
zaplatenie 3.600 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.503 eur brutto s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 600 eur od 01.05.2020 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 583 eur od 01.06.2020 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 580 eur od 01.07.2020 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 580 eur od 01.08.2020 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 580 eur od 01.09.2020 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 580 eur od 01.10.2020 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 94,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 3.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od splatnosti
jednotlivých doplatkov miezd do zaplatenia.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.03.2020 žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu s
dňom nástupu do práce 03.03.2020. Pracovný pomer sa uzatváral na dobu neurčitú, pracovná pozícia
bola „asistent kuchára“. Pracovný pomer bol dohodnutý so skúšobnou dobou tri mesiace, mzda bola
dohodnutá vo výške 600 eur mesačne. Mzda bola splatná posledný deň v mesiaci nasledujúcom po

mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Dňa 17.07.2020 žalobca doručil žalovanému výpoveď z pracovného
pomeru, pracovný pomer bol skončený ku dňu 31.08.2020. Žalovaný má reštauráciu na ulici XXXX/
XX,, pričom v reštaurácii nie je terasa. Dňa 13.03.2020 bola reštaurácia zatvorená opatrením Úradu
verejného zdravotníctva SR č. OLP/2576/2020 zo dňa 12.03.2020. S účinnosťou od 20.05.2020 bolo
povolené otvorenie reštaurácie nariadením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č.
OLP/4083/2020 zo dňa 19.05.2020. Reštaurácia bola otvorená od 20.05.2020 do 22.05.2020. Žalovaný
za mesiace 03/2020 až 08/2020 nevyplatil mzdu žalobcovi, od marca do dnešného dňa žalobca

nevykonáva prácu v reštaurácii žalovaného. Žalovaný mal za obdobie 03/2020 až 08/2020 vyplatil
žalobcovi 3.600 eur. Žalovaný žalobcovi neposkytol výplatné pásky. Keďže žalovaný mal vyplatiť
žalobcovi mzdu za mesiace 03/2020 až 08/2020, avšak do dnešného dňa žalovaný žalobcovi nevyplatilmzdu, čím sa dostal do omeškania, a tak si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne
od splatnosti jednotlivých miezd do zaplatenia.
1.3.Napojednávanížalobcazotrvalnasvojejargumentáciiodôvodnostinárokuauviedol,ženazačiatku

marca ešte pracoval, od 16.03.2020 už nenastúpil, keďže zatvárali kvôli opatreniam proti pandémii
COVID-19, tri mesiace čakal, kým mu zavolajú, no nič sa nestalo, snažil sa kontaktovať zamestnávateľa,
no neúspešne.

2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe a zúčastniť sa pojednávania vo veci nevyužil.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to
výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 17.07.2020 s podacím lístkom, pracovnou zmluvou zo dňa
03.03.2020, oznámením Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 09.02.2021, rozhodnutím Inšpektorátu
práceBratislavazodňa28.04.2021,ostatnýmobsahomspisuaobsahompripojenéhospisuInšpektorátu
práce Bratislava a zistil tento skutkový stav:

3.1. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 03.03.2020 pracovnú
zmluvu, na základe ktorej žalobca pracoval pre žalovaného na pozícii asistent kuchára, pracovný pomer
bol dohodnutý na dobu neurčitú so základnou zložkou mzdy 600 eur v hrubom za mesiac splatnou
poslednýdeňvmesiacinasledujúcompomesiaci,zaktorýsamzdavyplácavhotovosti.Akodeňnástupu
do práce bol dojednaný deň 03.03.2020 a skúšobná doba bola dohodnutá na tri mesiace. Pracovný čas

zamestnanca je 37,5/40 hodín týždenne.
3.2. Žalobca výpoveďou zo dňa 17.07.2020 skončil pracovný pomer u žalovaného založený pracovnou
zmluvou zo dňa 03.03.2020 bez uvedenia dôvodu. Pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby
dňa 31.08.2020.
3.3. Z pripojeného spisu Inšpektorátu práce Bratislava vyplýva, že žalobca v mesiaci marec pracoval

u žalovaného v dňoch 04.03., 05.03., 10.03 a 13.03., ďalšie dni už neodpracoval z dôvodu zatvorenia
prevádzky. V spise sa nachádza oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe v
zmysle § 72 Zákonníka práce zo dňa 26.05.2020 bez dokladu o doručovaní. V spise sa nachádza
ďalej potvrdenie o zamestnaní, podľa ktorého žalobca bol zamestnancom žalovaného od 03.03.2020 do
29.05.2020 a ku dňu skončenia pracovného pomeru sa žalobcovi do doby trvania pracovného pomeru

započítalo 0 rokov a 88 dní, v spise sa nachádzajú výplatné pásky žalobcu za 03/2020, 04/2020 a
05/2020, pričom zúčtovaná mzda nekorešpondovala s predloženými rozvrhmi pracovného času a s
počtom odpracovaných dní (pri všetkých zamestnancoch bola zúčtovaná rovnaká mzda a náhrad mzdy
bez ohľadu na rozdielnu evidenciu pracovného času). Z pripojeného spisu (mail zo dňa 07.10.2020,
protokol zo dňa 08.02.2021) bolo ďalej zistené, že žalovaný resp. konateľ žalovaného potvrdil, že

oznámenieoskončenípracovnéhopomeru,výplatnépásky,anipotvrdenieozamestnaníneboližiadnym
spôsobom doručené žalobcovi, neboli mu odovzdané osobne, ani zaslané poštou či iným spôsobom
(aplikáciou WhatsApp). Rovnako pri kontrole Inšpektorátu práce Bratislava konateľ žalovaného potvrdil,
že reštaurácia bola zatvorená od 16.03.2020, v dňoch 20.05.2020 až 22.05.2020 bola otvorená a
následne bola opäť v dôsledku koronakrízy zatvorená a že zamestnancom vyplatí peňažné nároky, keď

otvorí prevádzku.

4.1. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.
4.2. Podľa § 134 ods. 1 a 3 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje

zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá
mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu
nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť

pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa
nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Ak zamestnanec v rozhodujúcom
období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku
pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od
začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

4.3. Podľa § 142 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre
prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej
sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a
nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,

zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
4.4. Podľa § 250b ods. 4 a 6 Zákonníka práce (účinného od 04.04.2020) čerpanie dovolenky je
zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú
dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom
zamestnanca. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo

obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie
alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového
stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume
minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.
4.5. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

4.6. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. Vzhľadom na to, že žalobca je štátnym občanom Z. súd sa primárne zaoberal otázkou právomoci
súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie v spore. Právomoc slovenských súdov v spore
je daná podľa § 37a písm. a) zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
podľa ktorého právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je
žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto súd dospel k záveru,

že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná. Pokiaľ ide o posúdenie rozhodného práva, súd ako
rozhodné právo v prejednávanom spore určil právo slovenské, a to podľa § 16 ods. 1 vety prvej zákona
č. 97/1963 Z. z., podľa ktorého pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú
na niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu.

6.1.Vkonanínebolomedzistranamispornéabolopreukázané,žesporovéstranyuzatvorilimedzisebou
pracovnú zmluvu dňa 03.03.2020, v ktorej žalovaný vystupoval na strane zamestnávateľa a žalobkyňa
na strane zamestnanca. Z pracovnej zmluvy vyplynulo, že nástup do práce bol dohodnutý dňom
03.03.2020 a pracovný pomer sa dojednal so skúšobnou dobou tri mesiace. V konaní nebolo tiež sporné,
že žalobca dal žalovanému dňa 17.07.2020 výpoveď bez uvedenia dôvodu, ktorá bola žalovanému

zaslaná na adresu jeho sídla a doručená dňa 17.07.2020. Súd preto uzavrel, že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným skončil v súlade s § 62 ods. 2 a 7 Zákonníka práce dňa 31.08.2020. Súd k
skončeniu pracovného pomeru uvádza, že v spise Inšpektorátu práce sa síce nachádza oznámenie
o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 26.05.2020, avšak toto nebolo žiadnym
spôsobom do skončenia pracovného pomeru dňa 31.08.2020 žalobcovi doručované ani oznámené, ako

tvrdil v konaní žalobca, a súd tak nemá preukázané skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
(konateľ žalovaného sám potvrdil, že žalobcovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nebolo
oznámené žiadnym spôsobom, ani ústne). Súd dodáva, že žalovaný skončenie pracovného pomeru na
základe výpovede v konaní nerozporoval a súd ho považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP v spojení s
§ 186 ods. 2 CSP za preukázané.

6.2.Vkonaníneboloďalejmedzistranamispornéanito,žežalovanýnevyplatilpočastrvaniapracovného
pomeru žalobcovi ako zamestnancovi žiadnu mzdu či náhradu mzdy, nie je sporná výška mesačnej
mzdy resp. jej náhrady a tiež nebolo sporné, že prevádzka žalovaného bola od 16.03.2020 zatvorená na
základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, pričom otvorená bola len v období od 20.05.2020 až
22.05.2020.Predmetomsporuboloibaprávneposúdenie,keďskutkovýstavtvrdenýžalobcomžalovaný

nerozporoval.

7.1. Súd na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalobca bol zamestnancom žalovaného v období od 03.03.2020 do 31.08.2020 a za toto obdobie nebolažalobcovi vyplatená ani mzda za odpracované dni ani náhrada mzdy pre prekážky v práci na strane
zamestnávateľa, ktorá mu prináleží. Súd tak vyhodnotil žalobu žalobcu ako dôvodnú (aj keď nie v celom
rozsahu).

7.2. Súd uzavrel, že žalobcovi prináleží nárok na mzdu za 4 odpracované dni v marci 2020 a tiež v
súlade s § 142 a § 134 ods. 3 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy pre prekážky v práci na strane
zamestnávateľa (od 16.03.2020), a to vo výške jeho pravdepodobnej hrubej mzdy, ktorú by žalobca
dosiahol, keďže žalobca u žalovaného v rozhodnom období neodpracoval 21 dní. Žalobcovi teda za
marec 2020 patrí peňažný nárok vo výške 600 eur brutto (výška mzdy v sume 600 eur a rovnaká výška

pravdepodobného mesačného zárobku 600 eur nebola medzi stranami sporná).
7.3. Dňa 04.04.2020 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 250b Zákonníka práce, v zmysle ktorého
je prekážkou v práci na strane zamestnávateľa nemožnosť vykonávať prácu zamestnancom pre
zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu
alebo ako dôsledok vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. V
takom prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej

však v sume minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2020 vo výške 580 eur v zmysle nariadenia vlády
Slovenskejrepubliky324/2019Z.z.,ktorýmsaustanovujesumaminimálnejmzdynarok2020.Žalobcovi
tak za obdobie od 01.04.2020 do 03.04.2020 patrí náhrada mzdy podľa § 142 Zákonníka práce v sume
jeho pravdepodobného zárobku a od 04.04.2020 do 30.04.2020 náhrada mzdy podľa § 250b Zákonníka
práce vo výške 580 eur (suma 80 % pravdepodobného zárobku - 480 eur je nižšia ako suma minimálnej

mzdy). Celkovo tak žalobcovi za apríl 2020 patrí suma náhrady mzdy vo výške 583 eur (90 eur - 3
pracovné dni a 493 eur - 17 pracovných dní).
7.4. Za obdobie máj 2020 až august 2020 patrí potom v súlade s § 250b Zákonníka práce, keďže bola
prevádzka zatvorená na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva a v dôsledku vyhlásenia
núdzového stavu, nárok na náhradu mzdy v sume minimálnej mzdy za rok 2020, t.j. 580 eur mesačne

(prevádzka bola síce v máji tri dni otvorená, avšak žalobca prácu v týchto dňoch nevykonával, uvedené
dni neodpracoval, a preto mu patrí náhrada mzdy a nie mzda).
7.5. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi za obdobie od 03.03.2020 do 31.08.2020
celkovo mzdu a náhradu mzdy v súhrnnej výške 3.503 eur a na ich úhradu zaviazal žalovaného. Vo
zvyšku, t.j. v sume 97 eur príslušenstvom nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

8.1. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z nevyplatenej mzdy a náhrady mzdy vo výške 5% ročne
z jednotlivých mesačných náhrad odo dňa nasledujúceho po uplynutí výplatného termínu, ktorým bol u
žalobcu posledný deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca (článok 8, bod
8.1.2 pracovnej zmluvy).

8.2. Súd uvádza, že povinnosť zamestnávateľa poskytnúť mzdu ako aj náhradu mzdy a s tým
súvisiaca splatnosť tejto mzdy a náhrady vyplýva priamo zo Zákonníka práce. K omeškaniu na strane
zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy dochádza u jednotlivých náhrad miezd za ten ktorý mesiac
podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť, rovnako ako je to v prípade nevyplatenej mzdy (viď. uznesenie
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa09.10.2013sp.zn.II.ÚS494/2013,uznesenieNajvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2012 sp. zn. 2Cdo 76/2011).
8.3. Súd preto uzavrel, že nárok žalobcu na úrok z omeškania z uplatnenej mzdy resp. náhrady mzdy je
dôvodný a priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne, avšak len z priznaných mesačných náhrad
mzdy za ten ktorý mesiac od 1. dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda resp.

náhrada mzdy poskytuje, až do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu aj v časti úrokov z omeškania zamietol.

9.Záveromsúddodáva,žesúdnerozhodnutienemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami

sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie
skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku
aj vyhodnotil.

10.1.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojení§255ods.1CSPpodľaúspechustrán
sporu tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia
sumy 3.503 eur s príslušenstvom a nebol úspešný v časti zaplatenia sumy 97 eur s príslušenstvom,v ktorej súd žalobu zamietol. Hodnota predmetu sporu predstavuje sumu vo výške 3.600 eur, z tejto
celkovej hodnoty predmetu sporu má žalobca nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie 3.503
eur, čo predstavuje úspech 97,30 % a žalovaný procesný úspech v časti zamietnutia žaloby, t. j.

zaplatenia sumy 97 eur, čo predstavuje úspech 2,70 %.
10.2. Súd o trovách rozhodol tak, že vypočítal rozdiel medzi týmito čiastočnými pomermi úspechu strán
v konaní (97,30 % - 2,70 %), ktorý je 94,60 % a v tomto výslednom pomere priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.