Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/406/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897755
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012897755.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov : 1/ N. Y., Y. Y., D. XX, 2/ A. Y., Y. Y., D. XX, 3/ B. L., Y.
Y., M. XX, 4/ G. L., Y. Y., M. XX, navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a 4/ zastúpení JUDr. Petrom Slaninom, advokátom,
Trenčín, Braneckého 14, proti odporcom : 1/ D. H., Y. Y., M. XX, zastúpený AK Procházka & partners,
spol. s r.o., Bratislava, Búdková 4, 2/ N. H., Y. Y., M. XX, zastúpená JUDr. Zoltánom Ludikom, advokátom,
Bratislava, Cukrová 10, o náhradu škody, na odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 12. 7. 2012 č.k. 4C 40/2004 - 397, v pomere hlasov 3: 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí návrhu odporcu 1/ na
nariadenie predbežného opatrenia p o t v r d z u j e.
V časti výroku o trovách konania napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu 1/ na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil navrhovateľom 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zložiť
do úschovy Okresného súdu Bratislava IV sumu 22.477,74 € na účet vedený v Štátnej pokladnici,
č.ú. 7000132232/8180, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odôvodňoval odporca 1/ tým, že v prejednávanej právnej veci o náhradu škody bola odporcom
1/, 2/ rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 5. 2008 č.k. 4C 40/2004 - 241 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 1. 2010 č.k. 5Co 260/2008 - 315 uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/ a 4/ sumu vo výške 9.013,88 € spolu s úrokom z omeškania 15,5 %
ročne od 19. 2. 2004 do zaplatenia ako aj trovy konania. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a na jeho základe prebehlo exekučné konanie ( sp. zn. Ex 71/10 ), v rámci ktorého súdna exekútorka G..
N. I.Z. vymohla peňažné plnenie priznané navrhovateľom 1/, 2/, 3/ a 4/, a to celkom vo výške 22.477,74
€, čím došlo k uspokojeniu nárokov navrhovateľov v zmysle exekučného titulu. Na základe nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 71/2011 zo dňa 9. 6. 2011 vo veci opätovne rozhodoval Krajský súd
v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 24. 4. 2012 č.k. 5Co 421/2011 - 373 rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 30. 5. 2008 č.k. 4C 40/2004 - 241 ( exekučný titul ) zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie; prejednávaná práva vec sa tak nachádza opätovne v štádiu prvostupňového konania.
Zároveň tým odpadol právny dôvod odporcov 1/, 2/ na plnenie v prospech navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/,
ktoré plnenie predstavuje bezdôvodné obohatenie navrhovateľov v sume 22.477,74 €. Odporca 1/ preto
navrhol vo veci dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi nariadením predbežného opatrenia, ktorým
by bola navrhovateľom 1/, 2/, 3/ a 4/ uložená povinnosť vymožené plnenie vo výške 22.477,74 € na
základe už neexistujúceho exekučného titulu, zložiť na čas súdneho konania do súdnej úschovy. Predíde
sa tak prípadnej situácii, kedy by boli odporcovia 1/, 2/ v konaní úspešní a museli by sa domáhať svojho
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v osobitnom súdnom konaní a rovnako pre navrhovateľov
1/, 2/, 3/ a 4/ v prípade ich úspechu vo veci samej bude ich nárok uspokojený v plnom rozsahu z
prostriedkov v súdnej úschove.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke o ust. § 102 ods. 1 prvá veta, § 74 ods.
1, § 76 ods. 1 písm. d/ O.s.p., pričom dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nemožno vyhovieť. Vo svojom rozhodnutí poukazoval na to, že exekučné konanie, ktoré skončilo
vymožením sumy celkom vo výške 22.477,74 €, bolo vedené na základe exekučného titulu, ktorým bol
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 5. 2008 č.k. 4C 40/2004 - 241 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 1. 2010 č.k. 5Co 260/2008 - 315, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29. 3. 2010 a vykonateľnosť dňa 1. 4. 2010. Exekučné konanie tak bolo vedené v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky. Odporca 1/ neosvedčil potrebu naliehavej dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením. Potreba dočasnej úpravy pomerov
totiž predstavuje taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý neznesie odklad. Odporca 1/ však
pre účely nariadenia ním navrhovaného predbežného opatrenia argumentuje hospodárnosťou konania
v prípade, ak by boli v konaní úspešní odporcovia 1/, 2/, nemuseli by sa vrátenia vymoženej sumy
domáhať v osobitnom súdnom konaní. Súd prvého stupňa nepovažoval za účelné uložiť navrhovateľom
povinnosť zložiť do úschovy sumu 22.477,74 €, pretože naďalej prebieha konanie vo veci samej, pričom
v danom štádiu nemožno určiť, ktorý z účastníkov bude v spore úspešný. Predbežné opatrenie je
inštitútom len predbežnej povahy, práva účastníkov sa ním neprejudikujú, jeho účelom nie je poskytnutie
definitívnej ochrany. Odporcovia 1/, 2/ v prípade svojho úspechu majú právo podať návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči navrhovateľom; vyhovením návrhu na predbežné opatrenie by súd
rozhodol obdobne, ako keby rozhodoval v osobitnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
veci samej. Navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, ani
nepreukázal obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený.

Prvostupňový súd tiež s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách tak, že navrhovatelia
boli v konaní úspešní, žiadne trovy konania im však nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná.

Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca 1/, domáhajúc sa jeho zmeny
a nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne označil závery súdu prvého stupňa o tom,
že neosvedčil naliehavú potrebu nároku zloženia bezdôvodného obohatenia do úschovy súdu, ani
nepreukázal obavu, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený. Súd prvého stupňa posudzoval návrh podľa
§ 74 ods. 1 O.s.p., hoci po správnosti ho mal posúdiť v zmysle ust. § 102 ods. 1 O.s.p. V danom
prípade sa totiž jedná o návrh na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania, nie pred jeho
začatím. V prípade návrhu na základe ust. § 102 ods. 1 O.s.p. sa skúma výlučne to, či existuje potreba
po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov. Odporca 1/ tvrdí, že taká potreba tu existuje, a
túto potrebu vo svojom návrhu aj riadne zdôvodnil. Súd prvého stupňa tak skutkovú situáciu podrobil
právnej kvalifikácii na základe nesprávneho zákonného základu.

Neudržateľná je tiež argumentácia prvostupňového súdu o tom, že v danom štádiu nemožno určiť, ktorý
z účastníkov bude úspešný a že v prípade úspechu má odporca možnosť osobitnej právnej ochrany
v podobe návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa tým totiž povedal, že v
dôsledku faktu, že nie je možné určiť, kto bude úspešný, je správne, aby plnenie vo výške 22.477,74
€ mali u seba osoby, ktoré na toto plnenie nedisponujú žiadnym právnym základom, keďže tento bol
zrušený nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 8. 6. 2011 sp. zn. IV. ÚS 71/2011. Uvedené zároveň
znamená, že okresný súd na obdobie právnej neistoty priznal navrhovateľom nielen finančné plnenie,
ale aj právo brať z neho požitky, čím súčasne zbavil tohto práva odporcov, ako nositeľov majetkových
práv k uvedenému plneniu. Tento záver je o to absurdnejší, že odporca 1/ nechcel, aby navrhovatelia
plnenie vrátili jemu, ale z hľadiska spravodlivej ochrany práv všetkých účastníkov a rovnosti účastníkov
navrhol, aby bolo plnenie uložené do súdnej úschovy, výlučne na čas súdneho konania.

Vyhovením návrhu odporcu 1/ na nariadenie predbežného opatrenia by teda okresný súd neprejudikoval,
komu plnenie patrí. Po skončení konania by plnenie z úschovy bolo buď vrátené navrhovateľom ( v
prípade ich úspechu ), alebo by bolo vrátené odporcom ( v prípade ich úspechu ). Vyhovenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia by teda nepredstavovalo definitívnu ochranu jednej strany, ako sa
nesprávne domnieva súd prvého stupňa. Okresný súd v napadnutom uznesení tvrdí, že návrhu nemohol
vyhovieť z dôvodu, aby neprejudikoval výsledok konania, no v podstate vec už prejudikoval tým, že
peňažné prostriedky odporcov 1/, 2/ ponechal navrhovateľom, hoci na to nemajú žiaden právny titul.

Odporca 1/ v odvolaní trval na tom, že potreba zloženia prostriedkov do súdnej úschovy spočíva aj
v hospodárnosti konania Ak budú odporcovia v konaní úspešní, budú musieť iniciovať súdne konanie
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovatelia totiž napriek výzve odporcov odmietli predmetné
plnenie po zrušení exekučného titulu vrátiť. V tomto smere odporca 1/ v odvolaní poukázal na judikatúru
súdov, napr. rozhodnutie uverejnené pod R 11/1975, podľa ktorého „... keď bolo zrušené rozhodnutie...,
zanikol dôvod plnenia a žalobca mohol vymáhať od žalovaného neoprávnene poskytnuté plnenie...“
V súdenej právnej veci zánik exekučného titulu založil vznik bezdôvodného obohatenia na strane
navrhovateľov vo výške 22.477,74 €.

Zloženie peňažných prostriedkov do súdnej úschovy je odôvodnené aj z dôvodu obavy odporcu 1/, že by
výkon prípadného rozhodnutia ( t.j. takého, na základe ktorého by navrhovatelia boli povinní odporcom
vrátiť časť alebo celé bezdôvodné obohatenie ) bol ohrozený, hoci tento dôvod § 102 ods. 1 O.s.p.
pre nariadenie predbežného opatrenia ani nevyžaduje. Dôvodom je skutočnosť, že navrhovatelia 3/ a
4/ podľa výpisu z LV Č.. XXXX, U.. Ú.. I. P. J. nie sú vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na tomto
liste vlastníctva, hoci v čase začatia konania nimi ešte boli a nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi sú podľa
tohto listu vlastníctva navrhovatelia 1/, 2/, sú zaťažené jednak vecnými bremenami a jednak záložnými
právami. Výkon rozhodnutia na nehnuteľnosti navrhovateľov by bol potom v prípade úspechu odporcov
v konaní, značne sťažený.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu
1/ nemožno priznať úspech.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia v prípade, že je po začatí konania potrebné, aby boli
dočasne upravené pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej, môže súd nariadiť
predbežné opatrenie. Dočasná úprava pomerov predbežným opatrením musí byť naliehavá a
potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Predbežným opatrením nemožno
prejudikovať konečné rozhodnutie vo veci samej; nariadiť ho možno iba za predpokladu, že samotný
nárok je aspoň osvedčený, t.j. ak sa javí aspoň ako pravdepodobný.

V konaní o vydanie predbežného opatrenia je výlučne vecou účastníka, ktorý navrhuje vydanie
predbežného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd
vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na predbežné opatrenie. V štádiu, kedy súd
rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie
rozsiahleho dokazovania ( § 75 ods. 4, § 102 ods. 1 O.s.p.).

V predmetnej právnej veci sa odporca 1/ domáha nariadenia predbežného opatrenia voči navrhovateľom
1/, 2/, 3/ a 4/, a to uložením povinnosti v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. d/ O.s.p., t.j. zložiť peňažné
prostriedky vo výške 22.477,75 € do súdnej úschovy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Nariadenie predbežného opatrenia navrhuje odporca 1/ z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania, a tiež z dôvodu obavy ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Vo veci
samej sa navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a 4/ voči odporcom 1/, 2/ domáhajú náhrady škody, ktorú im mali
spôsobiť odporcovia 1/, 2/ realizáciou výstavby rodinného domu, ateliéru a garáže bez stavebného
povolenia na susediacich pozemkoch (zapísaných na LV Č.. XXXX, O. Č.. XXXX, U.. Ú.. I. P. J.).
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je ďalej nesporné, že na základe v poradí prvého rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 5. 2008 sp.zn. 4C 40/2004 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 26. 1. 2010 č.k. 5Co 260/2008 - 315 prebehlo exekučné konanie ( Exekútorský
úrad súdnej exekútorky G.. N. I. sp. zn. Ex 71/10 ), ktoré skončilo vymožením peňažných prostriedkov v
prospech navrhovateľov 1/ až 4/ celkom vo výške 22.477,74 €. Keďže nálezom Ústavného súdu SR sp.
zn. IV.ÚS 71/2011 bol o.i. tiež zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 260/2008 zo
dňa 26. 1. 2010 a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie, zanikol tým zároveň exekučný
titul na plnenie a súčasne tak na strane navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/ prijatím vymoženého plnenia vzniklo
bezdôvodné obohatenie v sume 22.477,74 €.

V zhode so záverom súdu prvého stupňa dospel aj odvolací súd k záveru, že odporca 1/ v danom prípade
neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením navrhovaného
predbežného opatrenia. Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť v konkrétnom prípade ochranu
porušeného alebo ohrozeného práva. Potreba dočasnej úpravy predbežným opatrením sa prejavuje v
tom, že definitívna súdna ochrana si vzhľadom na existujúce okolnosti vyžaduje poskytnutie aj dočasnej
ochrany ( súdnu procesnú prevenciu ).

Jednou z podmienok na nariadenie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi
navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo
veci samej. Ak účastník po začatí konania podá návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by
malo dočasne upraviť pomery účastníkov do skončenia konania, nestačí, že medzi účastníkmi existuje
právny vzťah, ale medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej
musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť
dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej ( porovnaj uznesenie NS
SR sp. zn. 4Obo 218/2000 ). V predmetnej právnej veci uvedená podmienka nariadenia predbežného
opatrenia splnená nie je. Navrhovatelia tvrdia, že medzi účastníkmi konania existuje právny vzťah, ktorý
odvodzujú zo zodpovednosti odporcov 1/, 2/ za škodu; predmetom konania je tak doposiaľ len návrh
navrhovateľov na náhradu škody, nie však (vzájomný ) návrh odporcov 1/, 2/ na vydanie bezdôvodného
obohatenia 22.477,74 € - právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia si odporcovia neuplatnili
ani v samostatnom konaní, ani formou vzájomného návrhu v prejednávanej veci. Bez ohľadu na to, či súd
v konaní o náhradu škody návrhu navrhovateľov vyhovie, alebo návrh zamietne, na základe existujúceho
stavu bude rozhodovať výlučne o návrhu navrhovateľov na náhradu škody. Jeho rozhodnutie však
nebude mať vplyv na právny vzťah založený plnením z bezdôvodného obohatenia, ktorému by mal
súd podľa návrhu odporcu 1/ poskytnúť dočasnú ochranu predbežným opatrením. Pokiaľ by totiž súd
návrh navrhovateľov 1/ až 4/ na náhradu škody zamietol, nerozhodol by tým zároveň aj o povinnosti
navrhovateľov 1/ až 4/ vydať odporcom 1/, 2/ plnenie získané bezdôvodným obohatením, pretože
takýto návrh zo strany odporcov zatiaľ uplatnený nebol a bez návrhu by o takejto prípadnej povinnosti
navrhovateľov súd rozhodnúť nemohol. Návrh odporcu 1/ na nariadenie predbežného opatrenia na
uloženie povinnosti navrhovateľom 1/ až 4/ zložiť sumu 22.477,74 € do úschovy na súde tak nemá
súvislosť s konaním o veci samej.

Odvolací súd ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku odporcu 1/ v odvolaní, že súd prvého stupňa
neposudzoval jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ale
len podľa ust. § 74 O.s.p., keď v danom prípade sa odporca 1/ nesporne predbežným opatrením
domáhal dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania po začatí konania, t.j. podľa § 102 ods.
1 O.s.p. Uvedené však z obsahu napadnutého uznesenia prvostupňového súdu nevyplýva. Z hľadiska
platnej právnej úpravy procesného inštitútu predbežného opatrenia v Občianskom súdnom poriadku
je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania upravené stručne len v ust. § 102 O.s.p.; pri
jeho aplikácii súdna prax i teória vychádza zo všeobecne prijímaného záveru, že sa naň vzťahuje
podrobná úprava predbežného opatrenia ustanovená v § 74 a nasl. O.s.p. ( o podmienkach nariadenia
predbežného opatrenia pred začatím konania ). To o.i. znamená, že aj na základe ust. § 102 O.s.p. ( t.j. po
začatí konania ) možno nariadiť predbežné opatrenie z dôvodu obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený ( t.j. z dôvodu, ktorým argumentoval vo svojom odvolaní odporca 1/ ), hoci z dikcie ust. §
102 O.s.p. priamo takýto dôvod nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania nevyplýva. Pokiaľ
teda súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval okrem ust. § 102 ods. 1 O.s.p.
tiež ust. § 74 ods. 1 O.s.p., neznamená to, že návrh odporcu 1/ na nariadenie predbežného opatrenia
posudzoval v zmysle úpravy týkajúcej sa podmienok nariadenia predbežného opatrenia pred začatím
konania, ale na cit. ust. § 74 ods. 1 O.s.p. poukázal ako na ustanovenie zákona, ktoré obsahuje bližšiu
podrobnejšiu zákonnú úpravu inštitútu predbežného opatrenia, ktorú súd zohľadňuje pri rozhodovaní
( aj ) o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania, ako tomu je v súdenej právnej
veci. Posudzovaním návrhu odporcu 1/ na nariadenie predbežného opatrenia aj z hľadiska podmienok
v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. sa teda prvostupňový súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia
veci, ako mu to vytýkal odporca 1/ v odvolaní.

Odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci neboli splnené ani podmienky na nariadenie predbežného
opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, (ktorý dôvod treba
odlišovať od potreby dočasnej úpravy pomerov). Nariadenie predbežného opatrenia z tohto dôvodu
totiž zásadne predpokladá existenciu súdneho rozhodnutia, ktoré by mohlo byť podkladom pre výkon

rozhodnutia, alebo ( len vo výnimočnom prípade ) taký ukončený stav v súdnom konaní, ktorý celkom
jednoznačne osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom.
Takýto predpoklad však v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení splnený nebol;
nateraz je konanie o návrhu navrhovateľov na náhradu škody v štádiu po zrušení predchádzajúceho
( v poradí prvého ) rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom, kedy súd prvého stupňa o návrhu
navrhovateľov ešte opätovne nerozhodoval.

Odporca 1/ teda v konaní neosvedčil zákonné podmienky pre nariadenie ním navrhovaného
predbežného opatrenia; jednak samotnú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a
rovnako tak ani existenciu takého súdneho rozhodnutia, ktorého budúci výkon by bol ohrozený.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
návrhu odporcu 1/ na nariadenie predbežného opatrenia ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1
O.s.p.), hoci čiastočne z iných právnych dôvodov.

Zároveň napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania, zrušil
( § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. ), nakoľko prvostupňový súd v tejto časti - aplikujúc ust. § 142 ods. 1
O.s.p. - vec nesprávne právne posúdil. O trovách predbežného opatrenia ( vrátane trov, ktoré vznikli v
odvolacom konaní ) rozhodne súd prvého stupňa v konaní o veci samej, v rámci rozhodovania o trovách
konania, podľa § 145 O.s.p. ( bez ohľadu na to, či v konaní o veci samej bude vynesené meritórne
rozhodnutie alebo či sa konanie skončí prípadne procesným rozhodnutím ). Základným procesným
predpokladom na priznanie nároku na náhradu trov predbežného opatrenia je totiž to, že účastníkovi súd
prizná náhradu trov konania, a tiež, že takýto účastník trovy predbežného opatrenia aj platil. Rozhodnutie
prvostupňového súdu v napadnutom uznesení o tom, že navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov konania
nepriznáva, tak bolo tiež predčasné; ktorému z účastníkov bude v konečnom dôsledku priznaná náhrada
trov konania ( a teda aj náhrada trov predbežného opatrenia ) bude zrejmé až pri rozhodovaní o veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.