Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200199
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200199.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci
žalobcu PROFINEX staving, a. s., so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 049 909,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou, BDO Legal, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava
proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100253990/2021 zo dňa 12. februára 2021 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Daňová kontrola začala 9.10.2017 na základe
oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 5.9.2017. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu s
výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi 28.9.2018. Žalobca sa k protokolu
v stanovenej lehote vyjadril. Vo vyrubovacom konaní bolo na ústnom pojednávaní dňa 11.12.2018
prerokované vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly.

2.Správca dane rozhodnutím č. 102584315/2018 zo dňa 13.12.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 96 308,47 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Žalovaný
rozhodnutím č. 432072/2019 zo dňa 26.7.2019 uvedené prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bolo, že odvolací
orgán zistil procesné pochybenia správcu dane a nedostatočné zistenie skutkového stavu, čo malo za
následok, že boli daňovníkovi upreté zákonné procesné práva. Odvolací orgán zaviazal správcu dane,

aby v ďalšom konaní odstránil svoje procesné pochybenia a prihliadol a vyhodnotil všetky zhromaždené
dôkazy tak, ako to ustanovuje § 3 ods. 3, ods. 6 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Ak to bude potrebné,
aby správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré taktiež vyhodnotí v súlade s § 3 ods. 3, ods.
6 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Ďalej správcovi dane uložil povinnosť oboznámiť daňový subjekt
so všetkými zisteniami a skutočnosťami a umožnil mu vyjadriť sa k nim, vysporiadať sa s prípadnými
rozpormi a námietkami daňového subjektu a zaviazal ho tiež, aby v odôvodnení rozhodnutia uviedol
všetkyskutočnosti,ktorébolipodkladomnavydanierozhodnutia,vysporiadaniesasprípadnýminávrhmi

a námietkami daňového subjektu a tiež, aby boli v ňom uvedené úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a aby v ňom boli uvedené právne predpisy, podľa ktorých bolo rozhodnuté.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie3. Správca dane rozhodnutím č. 101262564/2020 zo dňa 5.8.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 96 308,47 Eur a určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý

možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach 0,000 Eur na dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2015. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonanej kontroly a
doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní, preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia
dôkazov bol základ dane v sume 5 995,44 Eur uvedený v podanom daňovom priznaní dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 zmenený na základ dane v sume 450 856,71 Eur.

Minimálna daň (daňová licencia) za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume 2 880,00 Eur bola zmenená
po kontrole na daň v sume 99 189,47 Eur, t. j. rozdiel dane v sume 96 308,47 Eur.

4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výdavky žalobcu neboli daňovými výdavkami na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka, pretože žalobca nepreukázal vecnú súvislosť výdavkov v
kontrolovanomvzdaňovacomobdobísozdaniteľnýmpríjmom.Ktýmtozáveromsprávcadanedospelna

základe hodnotenia žalobcom predkladaných a správcom dane zhromaždených dôkazov počas daňovej
kontroly ako aj v daňovom konaní, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s výsledkom,
ako je uvedené. Poukázal tiež na to, že dôkazné bremeno znáša daňovník, pričom toto je spojené so
zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností.

5. Jedná sa o výdavky (1) faktúra od spoločnosti Famiko s.r.o. Banská Bystrica za objednané služby
počas služobnej cesty s miestom pobytu v SAE v termíne od 30.4.2015 do 5.5.2015 v sume 3 128.-
Eur. Žalobca na preukázanie súvislosti so zdaniteľnými príjmami žalobcu uviedol, že išlo o pracovnú
cestu v súvislosti s hlavným predmetom činnosti spoločnosti žalobcu, v dňoch 2.5. až 4.5.2015 sa
zúčastnili realitnej konferencie JUDr. F. G. a A.. V. N.. Ako listinné dôkazy žalobca predložil Certifikát na

F. a PhDr. V., menovací dekrét pre PhDr. V., ktorá na predmetnej ceste mala vykonávať najmä činnosť
tlmočníka. Ďalej predložil objednávku na zabezpečenie služobnej cesty vrátane ubytovania, dopravy a
leteniek, zmluvu o obstaraní zájazdu VS 151317 zo dňa 2.3.2015, poistnú zmluvu poistenia proti úpadku
CK Famiko s.r.o. a ponuky na predaj nehnuteľností v Dubaji, Abu Dhabi, stiahnuté z verejne dostupných
stránok realitných spoločností uvedených na týchto ponukách, dostupné komukoľvek. Správca dane

tieto dôkazy vyhodnotil tak, že nimi bolo preukázané len to, že predseda predstavenstva spoločne s
ním ďalšie dve osoby sa nachádzali na území Spojených arabských emirátov. Menovací dekrét za člena
investičnej komisie pre PhDr. V. nepreukazuje, že sa zúčastnila realitnej konferencie a tlmočila. Účel
cesty nebol preukázaný. Predložené certifikáty neboli autorizovanými certifikátmi, sú vytlačené farebne
na kancelárskom papieri bez originálneho podpisu, a preto neboli podľa správcu dane vierohodným

dôkazom. Žalobca na výzvu správcu dane tvrdil, že organizačne zabezpečoval predmetnú realitnú
konferenciu v SAE O. bytom Čierna Hora, avšak toto vyjadrenie nepodložil žiadnym relevantným
dôkazom. Správca dane miestnym zisťovaním u spoločnosti Famiko s.r.o. zistil, že sa jednalo o letecký
pobytový zájazd v termíne od 30.4.2015 do 10.5.2015 v destinácii SAE-Dubaj v hoteli Jumeirah Beach
s polpenziou, pričom obstarávateľ zájazdu zájazd vyfakturoval faktúrou č. 201541060 v termíne od

30.4.2015 do 5.5.2015 žalobcovi a v sume 3 128.-Eur a faktúrou č. 201541061 v termíne od 6.5.2015 do
10.5.2015 spoločnosti PROFINEX trading, s.r.o., Banská Bystrica v sume 3 628,80 Eur. Správca dane
ďalej zozmluvyoobstaranízájazduzistil,že objednávateľombolJUDr.KvasničkaRomananiežalobca.
Ďalšími dvomi spolucestujúcimi bol F. - syn a PhDr. V. - matka dieťaťa. Správca dane z toho vyvodil, že
ako objednávateľ vystupoval JUDr. F. a obstarávateľom bola cestovná kancelária Famiko s.r.o.. Správca

dane poukázal na to, že objednávateľom zájazdu môže byť tak fyzická ako právnická osoba, ako to
vyplýva z § 5 Zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a
cestovných agentúr, a preto objednávka nie je viazaná na fyzickú osobu ako osobu oprávnenú konať
za daňový subjekt, ako to tvrdil žalobca vo svojich vyjadreniach. Faktúra bola vystavená v rozpore
s predmetnou zmluvou o obstaraní zájazdu a potom neoprávnene zaúčtovaná v denníku daňového

subjektu. Zápisnicu o miestnom zisťovaní s uvedenými zisteniami správca dane získal nahliadnutím
do administratívneho spisu z daňovej kontroly spoločnosti PROFINEX trading s.r.o., Horná 41, Banská
Bystrica.Ztýchtozistenísprávcudanejepodľaodôvodneniaevidentnéanespochybniteľné,žepobytový
zájazd od 30.4.2015 od 10.5.2015 pre tri osoby bol rozdelený a fakturovaný na dve spoločnosti
PROFINEX trading s.r.o., PROFINEX staving a.s., patriace do holdingu PROFINEX neoprávnenie,

nakoľko objednávateľom zájazdu bola fyzická osoba a nie právnická osoba za účelom zahrnutia
daňových nákladov do jednej aj druhej spoločnosti bez relevantného a dostatočného preukázania.
Správca dane ďalej dôvodil, že nestačia vyhlásenia daňového subjektu, ale je potrebné predložiť
relevantné faktické dôkazy.6. Správca dane rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že neuznal za daňový výdavok (2) na základe
faktúry spoločnosti Famiko s.r.o. Banská Bystrica za objednané služby počas cesty s miestom pobytu

Ozdere v termíne od 8.8.2015 do 10.8.2015 v sume 2 632.-Eur. Žalobca na základe výzvy správcu
dane uviedol, že išlo o pracovnú cestu v súvislosti s hlavným predmetom činnosti spoločnosti, na
ktorej sa žalobca zúčastnil ohliadky unikátnych objektov charakteristických pre oblasť Ozdere a vytvoril
fotodokumentáciu tejto oblasti. Správca dane túto vyhodnotil tak, že vytlačené vizualizácie a obrázky
prác strojov na kancelárskom papieri nevypovedajú o tom, že by sa mali týkať danej oblasti v danom

čase a mali by mať súvis s pracovnou cestou a s hlavným predmetom činnosti žalobcu. Žalobca ďalej
tvrdil, že ohliadky sa zúčastnil predseda predstavenstva a organizačne to zabezpečoval U. - manažér,
sprostredkovateľ, Belehrad, Srbsko a že sa rokovania zúčastnili na Mestskom úrade, pod ktoré patrí
turecké mesto Ozdere. Žalobca tam mal prezentovať záujem o úpravu morského pobrežia a budovania
plážíprostredníctvomšpecializovanýchstrojovatechnikyvovlastníctveobchodnéhopartneraavyužitím
„know-how“obchodnéhopartnerazoSrbskaPIMHidroinženjeringDOO.Žalobcapritom otázky správcu

dane, kto sa zúčastnil ohliadky, kto to organizoval a s kým žalobca konkrétne v Ozdere rokoval
a aby predložil doklady o ubytovaní, stravovaní a prepravných nákladoch , označil za kapcióznu,
čo správca dane vyhodnotil tak, že otázky boli jasné, zrozumiteľné a nie klamlivé a zavádzajúce.
Správca dane z miestneho zisťovania u daňového subjektu Famiko s.r.o. zistil, že sa jednalo o letecký
pobytový zájazd v termíne od 8.8.2015 do 15.8.2015 v destinácii Turecko - Ozdere v hoteli Sunis Efez

Royal Palace so stravovaním all inclusive, ktorý bol obstarávateľom zájazdu fakturovaný faktúrou č.
201541089 v termíne od 8.8.2015 do 10.8.2015 v sume 2 632.-Eur žalobcovi a faktúrou č. 201541090
spoločnosti PROFINEX dealing s.r.o. Banská Bystrica od 11.8.2015 do 15.8.2015 v sume 2 968.-Eur
s miestom pobytu Izmir. V zmluve o obstaraní zájazdu zo dňa 1.8.2015 bol ako objednávateľ zájazdu
uvedený JUDr. F., Krčméryho 254/34, 976 32 Badín, identifikovaný údajom o dátume narodenia a nie

žalobcom s identifikátormi žalobcu. V zmluve sú uvedení aj ďalší štyria spolucestujúci a to F. - syn
objednávateľa, PhDr. V. - matka dieťaťa F., A. - syn objednávateľa a A. - dcéra objednávateľa. Z toho
správca dane vyvodil, že do zmluvného vzťahu vstúpil JUDr. F. a obstarávateľ cestovná kancelária
Famiko s.r.o.. Predmetná faktúra bola v rozpore s uzatvorenou zmluvou o obstaraní zájazdu. Keďže
objednávateľom zájazdu môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba v zmysle § 5 zákona č. 281/2001

Z. z. o zájazdoch, o podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr nie je strana
objednávateľa viazaná na fyzickú osobu, ako to tvrdí žalobca. Zápisnica o miestnom zisťovaní bola
získaná z administratívneho spisu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2015, vykonávanej správcom dane u daňového subjektu PROFINEX trading s.r.o.. Správca
dane teda evidentne a nespochybniteľne zistil, že pobytový zájazd od 8.8.2015 do 15.8.2015 pre 5

osôb bol rozdelený a fakturovaný na dve spoločnosti PROFINEX staving a.s. a PROFINEX dealing
s.r.o., patriace do holdingu PROFINEX neoprávnene a to z účelom zahrnutia do daňových nákladov
v jednej aj v druhej spoločnosti bez relevantného a dostatočného preukázania. Čo sa týka osoby U.,
ktorá mala byť sprostredkovateľom rokovaní správca dane uviedol, že ak táto osoba reálne vykonávala
akúkoľvek činnosť v prospech žalobcu, mal by byť schopný predložiť také doklady a dôkazy, ktorými

by činnosť tejto osoby bola jednoznačne preukázaná. Konanie tejto osoby nevyplýva z predložených
dokladov. Nakoľko dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností
a dokladov predkladaných daňovníkom, vypočutie tejto osoby nemá byť na akom základe priznané.
Vypočutie ďalších navrhovaných svedkov a to M., správca dane považoval za neúčelné vzhľadom k
postaveniu tejto osoby k žalobcovi, keďže ide o predsedu predstavenstva, to isté sa vzťahuje k členom

dozornej rady. Skutočnosti, ktoré chce žalobca preukazovať týmito výpoveďami svedkov, musí vedieť
preukázať pri primeranej odbornej starostlivosti a obozretnosti sám. Žalobca teda nepreukázal, že išlo
o daňový výdavok na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka, nepreukázal vecnú
súvislosťnákladusozdaniteľnýmpríjmomvkontrolovanomzdaňovacomobdobí.Nebolpreukázanýúčel
pracovnej cesty ani ekonomická opodstatnenosť v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

7. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (3) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné
W., ktorá bola v kontrolovanom zdaňovacom období členom dozornej rady v celkovej sume 18 328,40
Eur. Odôvodnil to tým, že žalobca porušil § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď

tieto výdavky daňovník účtoval, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v
nadväznosti na § 2, písm. i) citovaného zákona a na výzvu správcu dane žalobca neuviedol konkrétne
miesto a označenie konkrétnych osôb druhej strany ani nepredložil faktické dôkazy o predmetných
cestovných výdavkoch. Správca dane z protokolov o technických kontrolách motorového vozidla, ktorýpodľa predložených dokladov k daňovej kontrole používala W. za účelom vykonaných ciest v
kontrolovanom zdaňovacom období roku 2015 EČV BB868CM zistil, že stav tachometra predmetného
vozidla ku dňu 9.3.2015 bolo 168 178 km a pri následnej technickej kontrole 8.3.2017 bol 194 699 km,

pričom prejdené kilometre za toto dvojročné obdobie predstavovali 26 521 km. Správca dane z daňovej
kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 vykonanej u subjektu PROFINEX
trading s.r.o. zistil, že podľa údajov o ubehnutých kilometroch pri vykázaných pracovných cestách
uvedených v knihách jázd motorového vozidla EČV BB868CM u žalobcu a u spoločnosti PROFINEX
trading s.r.o v zdaňovacom období 2015 sa spolu najazdilo 137 095 km. Takéto údaje nekorešpondujú

s počtom najazdených kilometrov medzi dvoma technickými kontrolami vozidiel. Správca dane preto
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o vykonaných pracovných cestách. Žalobca tvrdil, že v marci
2015 bola na predmetnom vozidle zistená pokazená elektroinštalácia, v dôsledku ktorej prestalo vozidlo
počítať ubehnuté kilometre a k jej oprave došlo až koncom roku 2016. Toto tvrdenie nepodložil
žiadnym dôkazom. Žalobca nepredložil dôkazy ku skutočnostiam, na ktoré ho vyzval správca dane.
Predložené knihy jázd vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane nepovažoval za vierohodné

dôkazy, ktorými by bolo preukázané skutočné uskutočnenie pracovných ciest. Správca dane tiež zistil z
porovnania pracovných ciest vykázaných v knihách jázd žalobcu a spoločnosti PROFINEX trading s.r.o.,
že pracovné cesty mali opakujúci sa charakter z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest. Žalobca
okrem účtovných dokladov, kníh jázd nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia.

7. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (4) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné
JUDr. F., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období predsedom predstavenstva. Na výzvu správcu
na predloženie dôkazov na účel každej vykázanej pracovnej cesty, uvedenia konkrétneho miesta, osôb
druhej strany, resp. preukázanie vykonania pracovných ciest praktickými dôkazmi, žalobca žiadne
dôkazy nepredložil. Vykonaným dokazovaním protokolmi o vykonaní technických kontrol správca dane

zistil,ževozidlo,ktorépodľapredloženýchdokladovvdaňovejkontrolepoužívalJUDr.G. EČVBB121CL
prešlo technickou kontrolou 12.12.2014, kedy malo stav tachometra 68 629 km a následnou technickou
kontrolou 12.12.2016 so stavom tachometra 86 762 km. Rozdiel počas dvojročného obdobia bol 18
133 km. Počet ubehnutých kilometrov vykázaných v knihách jázd u žalobcu za zdaňovacie obdobie
roku 2015 pri tomto motorovom vozidle je 64 884 km, pričom správca dane z daňovej kontroly dane

z príjmov za rok 2015 spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. zistil, že vozidlo bolo na služobné cesty
používané aj v tejto spoločnosti, pričom spolu v obidvoch spoločnostiach boli pre pracovné cesty
vykázané cesty spolu v dĺžke 131 246 km. Žalobca tento rozpor vysvetlil tak, že v januári 2015 bola
na predmetnom vozidle zistená porucha tachometra, k jeho oprave došlo až v novembri 2016 pred
STK, z dôvodu časovo a finančne náročnej opravy a vzhľadom na každodenné využívanie motorového

vozidla. Správca dane konštatoval, že na takéto tvrdenie žalobca nepredložil žiadny dôkaz. Žalobca
navrhol vypočuť JUDr. F. ako svedka, k čomu správca dane uviedol, že pokiaľ mal vedomosť o uvedenej
skutočnosti, mal si zabezpečiť také dôkazy, aby vedel preukázať v prípade daňovej kontroly svoje
tvrdenia hodnovernými dôkazmi, nakoľko zodpovednosť za zaúčtovanie nákladov v denníku a následne
ich zahrnutie do základu dane z hľadiska vecnosti, preukázateľnosti a rozsahu je na daňovom subjekte.

Tiež uviedol, že štatutára možno predvolať na výsluch ako fyzickú osobu len v prípade, ak sa má pre
účely správy daní vyjadriť k skutočnostiam vo vzťahu k inému daňovému subjektu. Ďalej konštatoval,
že aj keby skutočne došlo k chybe tachometra, ako to tvrdí žalobca, táto skutočnosť sama o sebe
nepreukazuje uskutočnenie služobných ciest. Správca dane ďalej z predložených účtovných dokladov
zistil, že v predloženej knihe jázd boli uvedené pracovné cesty predsedu predstavenstva na území

v Slovenskej republike, pričom presne tieto cesty vyšpecifikoval. Z dokladov predložených v daňovej
kontrole bol v tom istom čase ubytovaný v Srbsku (2.2.2015 do 3.2.2015). V čase pobytu predsedu
predstavenstva v SAE od 30.4.2015 do 10.5.2015 v knihe jázd za mesiac apríl u daňového subjektu
PROFINEX trading s.r.o. je uvedené, že vykonal pracovné cesty na území Slovenskej republiky. Počas
pobytu v Beograde (21.7.2015 do 22.7.2015) mal vykonať pracovné cesty pre PROFINEX trading

s.r.o. na území Slovenskej republiky. Takisto počas pobytu v Beograde 24.8.2015 - 25.8.2015 mal pre
spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. vykonať pracovné cesty na území Slovenskej republiky. Počas
pobytu v Novom Sade 15.9.2015 - 16.9.2015 mal pre PROFINEX trading s.r.o. vykonať pracovné
cesty na území Slovenskej republiky. Počas pobytu v Beograde od 6.10. do 7.10.2015 mal vykonať
pracovné cesty na území Slovenskej republiky. Správca dane tiež konštatoval, že údaje uvedené v

predložených knihách jázd nie sú zhodné s účtovnými dokladmi zaúčtovanými v denníku žalobcu,
týkajúce sa ubytovania predsedu predstavenstva. Porovnaním vykázaných pracovných ciest v knihách
jázd u žalobcu a v spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. mali pracovné cesty opakujúci sa charakter z
hľadiska miesta vykonania pracovných ciest. Žalobca toto vysvetlil vo vyjadrení k zisteniam uvedenýmv protokole tak, že došlo k zlyhaniu ľudského faktora zo strany asistentky, ktorá dvakrát v kalendárnom
mesiaci vyhotovovala knihu jázd predsedovi predstavenstva. Správca dane k tomu uviedol, že za
správnosťúdajovuvedenýchvdaňovýchdokladochzodpovedáosoba,ktoráslužobnécestyuskutočnila,

a preto tvrdenie o zlyhaní asistentky považoval správca dane za bezvýznamné a návrh na vypočutie tejto
osoby ako svedkyne za neopodstatnený. Správca dane ďalej k týmto výdavkom uviedol, že 25.8.2015
predseda predstavenstva platil platobnou kartou 8.58 hod v Beograde v Srbsku, ako to vyplýva z prílohy
výdavkového pokladničného dokladu zaúčtovaného denníku, takže nemohol v tom istom čase o šiestej
hodine 25.8.2015 vycestovať do Papína. K návrhu žalobcu na vypočutie osôb ako svedkov, že tieto

použili platobnú kartu predsedu predstavenstva bez jeho prítomnosti v danom čase na danom mieste,
správca dane uviedol, že na faktúre ktorá je prílohou výdavkového pokladničného dokladu V-0293 spolu
s dokladom o úhrade platobnou kartou patriacou JUDr. F. zaúčtovaného denníku sú uvedené osoby
ubytované v konkrétnej izbe a jednou z osôb je aj osoba JUDr. F., čo je nezvratný fakt, že nemohol o
6.00 hod 25.8.2015 vycestovať do Papína, ako to tvrdil vo svojom vyjadrení k protokolu a v odvolaní,
nakoľko bol preukázateľne o 7.58 hod v Beograde v Srbsku. Správca dane poukázal aj na ďalší prípad,

kedy podľa faktúry, ktorá je prílohou výdavkového pokladničného dokladu spolu s dokladom o úhrade
platobnou kartou JUDr. F. bol JUDr. F. ubytovaný 6.10.2015 v Beograde, pričom osoba označená
žalobcom na týchto faktúrach uvedená nie je (PhDr. U., PhD.). Takéto skutočnosti poukazujú na rozpor
v tvrdeniach žalobcu a spochybňujú vierohodnosť údajov uvedených v predložených knihách jázd
žalobcom, ako príloh k zaúčtovaným interným dokladom. Tá istá osoba nemohla byť v tom istom čase na

dvoch diametrálne rozdielnych miestach. Správca dane uzavrel, že predložené knihy jázd k motorovému
vozidlo EČV BB121CL a údaje v nich uvedené, na základe ktorých boli zaúčtované pracovné cesty,
cestovné R.K, vzhľadom na zistené skutočnosti nepovažuje za vierohodné doklady, ktorými by žalobca
preukázal uskutočnenie pracovných ciest. Porovnaním vykázaných pracovných ciest v knihách jázd
žalobcu a spoločnosti PROFINEX trading s.r.o. mali pracovné cesty opakujúci sa charakter z hľadiska

miesta vykonania pracovných ciest. Z výkonu daňovej kontroly okrem účtovných dokladov, kníh jázd
žalobca nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy, ktorými by dokázal svoje tvrdenia.

8. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (5) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné
Ing. W. od 4.5.2015, členky investičnej komisie za 5/2015 a to výške 1 400,50 Eur, 1000.-Eur a 1 000,60

Eur, ďalej cestovné a stravné L., člena investičnej komisie za jún 2015 v sume 1000.-Eur. Na výzvu
správcudane,abyžalobcadoložilkonkrétnemiestopracovnejcesty,označeniekonkrétnychosôbdruhej
strany a preukázanie cestovných výdavkov faktickými dôkazmi a predloženie knihy jázd, žalobca žiadne
dôkazy nepredložil a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli podložené dôkazmi. Správca
dane vykonal dokazovanie protokolom o technickej kontrole motorového vozidla EČV BB486EL, ktoré

podľa dokladov predložených k daňovej kontrole používali Ing. W. Pre toto vozidlo bola vykonaná
technická kontrola 6.9.2014 so stavom tachometra 128 594 km. Následná kontrola bola vykonaná
6.9.2016 so stavom tachometra 137 647 km. Rozdiel počas dvojročného obdobia bol 9 048 km. Počet
ubehnutých kilometrov vykázaných v knihách jázd u žalobcu za 8 mesiacov zdaňovacieho obdobia roku
2015 pre vozidlo EČV BB486EL bol 15 354 km. Takéto údaje ubehnutých kilometrov nekorešpondujú s

počtom najazdených kilometrov medzi dvoma technickými kontrolami vozidiel. Správca dane vyhodnotil
vyjadrenie žalobcu k tomu, že nemal dôvod preverovať stav kilometrov na tachometri, ktoré používali
uvedení zamestnanci, pretože neporušili pracovnú disciplínu, uviedol, že takéto vyjadrenie nemá žiadny
právny význam a nič nemení na nesprávnom zaúčtovaní týchto nákladov a ich následnom zahrnutí do
základu dane. Požiadavka preukázania konkrétnych osôb druhej strany, s ktorými vyslaní pracovníci pri

výkone pracovných ciest rokovali, bola na mieste, nakoľko z § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách
logicky vyplýva, že takéto údaje má obsahovať aj kniha jázd, za predpokladu skutočného uskutočnenia
pracovných ciest, čo v preskúmavanej veci nebolo preukázané. Počas výkonu daňovej kontroly okrem
účtovných dokladov, kníh jázd žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal svoje
tvrdenia.

9. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (6) výdavky na pracovné cesty - stravné a cestovné
G., ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období bol členom investičnej komisie žalobcu v celkovej sume
11 492,40 Eur. Žalobca na výzvu správcu nepredložil dôkazy o účele pracovných ciest, resp. o tom, že
pracovné cesty boli v skutočnosti vykonané. Správca dane predloženú knihu jázd k motorovému vozidlu

EČV BB665 EH nepovažoval za vierohodný dôkaz, nakoľko žalobca nevedel tento podporiť ničím iným.

10. Správca dane ďalej neuznal za daňové výdavky (7) výdavky zaúčtované ako spotreba materiálu pre
hospodárske stredisko 38-Obchodná, vyfakturované faktúrami od dodávateľa BB Market s.r.o. za nákupstavebného materiálu Termalica a strešnej krytiny. Správca dane miestnym zisťovaním u dodávateľa
dňa 14.5.2018 z predložených dokladov dodávateľom zistil, že tento nakúpil stavebný materiál strešnú
krytinu s príslušenstvom od dodávateľa Darvi & partners spol. s r.o., Veľké Zálužie a stavebný materiál

Termalica od dodávateľa O. - STAV STAR, Predajná. Miestnym zisťovaním u daňového subjektu O. -
STAV STAR Predajná zistil, že tento nakúpil stavebný materiál od dodávateľa STAVCENTRUM SPIŠ
s.r.o. Spišská Nová Ves, ktorý ho obstaral od výrobcu BRUK - BET Sp. z o.o.. V prepravných a dodacích
dokladoch bolo uvedené miesto vyloženia Selce - SK, Čachovo, kontaktná osoba p. Krisko a osoba,
ktorá prevzala materiál p. Z.. Miestnym zisťovaním u daňového subjektu Darvi & partners spol. s r.o.

bolo zistené, že tento nakúpil stavebný materiál - betónovú strešnú krytinu NELSKAMP u výrobcu.
V prepravných dokladoch je uvedené miesto vynaloženia Selce - SK Čachovo a osoba, ktorá tovar
prevzala p. T. a v objednávke prepravy je uvedené, že dodávateľ Darvi & partners spol. s r.o. prepravu
objednáva do firmy p. G. s číslom telefónu, Selce - Čachovo okr. Banská Bystrica. Správca dane zistil, že
osobyuvedenévprepravnýchadodacíchdokladochatopániKriško,SlobodníkaČernák akokontaktné
osoby alebo osoby, ktoré prevzali stavebný materiál nie sú zamestnancami žalobcu a ani nie sú s ním v

žiadnom právnom vzťahu. Žalobca uviedol, že O. nepozná a k osobe pána Z. sa nevyjadril. Opakovaným
miestnym zisťovaním vykonaným 12.12.2019 za prítomnosti konateľa dodávateľa BB MARKET s.r.o. a
zamestnanca O., dodávateľ podal vysvetlenie, že vystupoval len ako sprostredkovateľ a ku konkrétnemu
dodaniu stavebného materiálu s miestom vykládky Selce - Čachovo sa nevie bližšie vyjadriť, nakoľko
tovar fyzicky nepreberal a osoby, s ktorými uzatváral obchod, nevedel bližšie identifikovať. Správca dane

z odberateľských faktúr za rok 2015 a 2016 predložených O. zistil, že tento nemá prepojenie na žalobcu,
preto bol požiadaný, aby vysvetlil, prečo jeho meno figuruje na dokumentoch ako kontaktná osoba
pri prevzatí tovaru, ktorý bol žalobcovi fakturovaný spoločnosťou BB MARKET s.r.o.. Na vysvetlenie
uviedol, že ako kamarát p. Michala Slobodníka bol prevziať, či dané množstvo a typ tovaru súhlasí
s fyzickým dodaním na tvári miesta. Správca dane zistil, že p. O. je spolu s manželkou vlastníkom

pozemku v k. ú. Selce LV č. 2507. Správca dane preto vypočul O. ako svedka, ktorý potvrdil, že prevzal
stavebný materiál Termalica 22 paliet na mieste Selce - Čachovo z dôvodu, že bol kamarátom p. F.
ktorý využil jeho prázdny pozemok na zloženie tehál. Na základe ústnej dohody, ktorú nevedel časovo
bližšie určiť, nevedel uviesť, kedy bol tovar na jeho pozemku uskladnený. Zmenil svoju výpoveď, keď
najskôr uviedol, že na pozemku boli zložené len tehly Termalica a neskôr na otázku správcu dane, či

potvrdí tvrdenie O., že okrem tehál Termalica bola dodaná aj strešná krytina NELSKAMP uviedol, že
bola uskladnená aj táto strešná krytina s tým, že to neobzeral. Osobu A., bytom Močilie, Ľubietová
nepozná. Uviedol, že tovar bol z jeho pozemku odvážaný na viackrát počas takmer dvoch mesiacov,
pričom nevedel uviesť, ako bol tovar odvezený, či si ho odviezol žalobca sám alebo prostredníctvom inej
osoby. Zároveň uviedol, že na pozemku stavia chatu, pričom si nevedel spomenúť, kedy začal stavať

a v čase výpovede išlo o hrubú stavbu pod strechou a s oknami. Uviedol, že materiál nepoužil na
stavbu svojej chaty. Prisľúbil, že predloží doklady o nákupe materiálu pre výstavbu svojej chaty, avšak
v stanovenej lehote oznámil, že si bloky neuchoval. Správca dane ďalej zistil, že žalobca tento tovar
nevyfakturoval v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnej právnickej ani fyzickej osobe. Žalobca
tvrdil, že tovar previezol na stredisko Obchodná, čo ale nepodložil žiadnymi dôkazmi. Nepredložil ani

žiadne dôkazy, ktoré by preukázali súvis nakúpeného stavebného materiálu so zdaniteľnými príjmami.
Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, že stavebný materiál bol na pozemku, ktorý vlastní
súkromná osoba p. O., na mieste Selce - Čachovo umiestnený dočasne, prepravený do Bratislavy a
následne aj na stredisku 38-Obchodná v kontrolovanom roku použitý. Ani dokazovaním správcu dane
nebola preukázaná vecná súvislosť vynaloženého výdavku a ani to, že stavebný materiál bol skutočne

dodaný žalobcovi. Svedecká výpoveď nepreukázala túto skutočnosť, svedok nevedel uviesť dátum
uskladnenia, skladbu materiálu potvrdzoval až po konkretizovaní správcom dane, keď najskôr tvrdil,
že na pozemku bola uskladnená len Termalica, nevedel uviesť ani čas, po ktorý bol materiál na jeho
pozemku zložený, nevedel ani kto tovar z pozemku odviezol. Svedok svoje tvrdenie, že materiál nepoužil
na stavbu svojho domu nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Svedecká výpoveď tak neprispela k odstráneniu

pochybností správcu dane o tom, že stavebný materiál bol dodaný súkromnej osobe a nie žalobcovi.

11. Správca dane zistil, že žalobcom uplatnené daňové výdavky(8) na základe faktúry od dodávateľa
O. za vnútorné strojové omietky boli zaúčtované bez priradenia na konkrétnu zákazku. Správca dane
zistil, že išlo o fakturáciu vnútorných strojových omietok v rodinných domoch v lokalite Pršianska terasa

vykonanýchzapožičanýmstrojom. Žalobcazaúčtovalinternýmdokladomzodňa31.12.2015výnosyzo
zákazkovejvýstavbynehnuteľnosti určenejnapredajpodľametódynulovéhozisku. Nakoľkopredmetná
faktúra týkajúca sa tejto zákazky nebola v predloženom denníku žalobcu zaúčtovaná na danú zákazku,
následnenebolavsume6506,50Eurzaúčtovanádovýnosovatedazahrnutávhospodárskomvýsledkuna riadku 100 daňového priznania. Takýmto postupcom žalobca porušil § 17 ods. 1 písm. b) zák. č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v nadväznosti na § 2 písm. j) tohto zákona, v zmysle ktorého základom
dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky v príslušnom zdaňovacom období,

ak tento zákon neustanovuje inak.

12.Správcadaneneuznalzadaňovévýdavky(9) výdavkynazaplateniefaktúryzaprenájomnebytových
priestorov výške 184 000 Eur v období od 2. 1. 2015 do 31. 8. 2015 na základe zmluvy o prenájme
nebytových priestorov, ktorú žalobca uzatvoril s prenajímateľom PROFINEX HOUSING, s. r. o.. Žalobca

k tejto transakcií medzi závislými osobami požadovanú dokumentáciu predložil. Na výzvu správcovi
dane oznámil účel využitia prenajatého objektu všeobecným popisom bez predloženia dokumentácie.
Podľa žalobcu prenajatý objekt využíval na servis vlastných a prenajatých vozidiel, strojov a zariadení a
ich uskladnenie, parkovanie motorových vozidiel, strojov a zariadení, uskladnenie stavebného materiálu,
na kancelárske priestory a fasádu na umiestnenie propagačných billboardov na propagáciu výstavby
rodinných domov v Banskej Bystrici v lokalite Pršianska terasa a na predaj administratívnej budovy

v Bratislave na Obchodnej ulici. Správca dane vyzval žalobcu na zdokumentovanie popísaného účelu.
Žalobca žiadne dokumenty nepredložil. Žalobca vo vyjadrení v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa
16. 8. 2018, týkajúci sa oboznámenia žalobcu so zisteniami v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou
uviedol, že sa jedná o budovu tzv.“ starého TESCA“ všeobecne známu. Správcovi dane je známa
táto budova tak ako aj širokej verejnosti a dotknutým štátnym orgánom. Budova starého TESCA bola

v roku 2011 uzatvorená, od tohto obdobia ako aj v kontrolovanom období bola opustená, spustnutá,
chátrajúca,vdezolátnomazanedbanomstave. KudňukúpyspoločnosťouPROFINEXHOUSING,s.r.o.
dňa 2.1.2015, čiže v ten istý deň, kedy došlo k prenajatiu žalobcovi, bolo užívanie tejto budovy spojené s
viacerými rizikami, či statického, hygienického, požiarneho, bezpečnostného charakteru. Správca dane
preveroval reálnosť využitia prenajatých priestorov na tvrdené účely. Žalobca tvrdil, že tento prenájom

súvisel aj s ekonomickou činnosťou projektom polyfunkčný súbor Banská Bystrica - Kongresový hotel
BBCongress. Správca dane zistil, že žalobca mal v účtovníctve zaúčtované doklady v súvislosti s týmto
projektom v mesiaci december a teda v období mimo dohodnutého obdobia prenájmu od 2. 1. do 31. 8.
2015. K žalobcovmu tvrdeniu o uskladnení motorových vozidiel, strojov, prístrojov a zariadení správca
dane zistil, že žalobca mal zaúčtované jednodňové prenájmy strojov, prístrojov, a vozidiel a podľa

záznamov o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy tieto prenajaté vozidlá sa v daných dňoch vracali do
miesta odkiaľ cesta začínala. Tiež zistil, že žalobca mal od 3. 11. 2014 prenajatý stroj Ttakeuchi TB 1140
- pásový bager, ktorý bez použitia iného dopravného prostriedku nie je schopný prepravy po cestných
komunikáciách. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u prenajímateľa a neskôr na základe záverov
zrušujúceho rozhodnutia žalovaného vypočul majiteľa predmetného stroja S., ako svedka. Tento uviedol,

že stroj na miesto doviezla spoločnosť, od ktorej stroj kúpil. Zabezpečenie prevádzkyschopnosti stroja
vrátane jeho opráv a dopĺňania pohonných hmôt zabezpečoval prostredníctvom svojho syna, ktorý bol
zamestnancom žalobcu. Opravu bolo potrebné vykonať len raz a to vykonal osobne na stavenisku
na Pršianskej terase. V tom čase sa tam stroj nachádzal v ohradenom priestore stráženom psom.
Nachádzal sa tam aj stavebný materiál napr. kanalizačné rúry. Na otázku, kde bol stroj uskladnený

po ukončení práce v dňoch uvedených v záznamoch o prevádzke stroja v lokalite Pršianska terasa
uviedol rôzne odpovede. Najskôr, že to bolo v kompetencii žalobcu, potom, že po ukončení prác bol
stroj odstavený na dvore staveniska, ktoré bolo ohradené a strážené psom. Následne, že nebol každý
deň po skončení prác na Pršianskej terase a to, že sa tam mal stroj po skončení prác nachádzať, bola
jeho logická úvaha a či to tak naozaj bolo nemôže zodpovedne prehlásiť. Správca dane poukázal na

to, že odpovede svedka boli odlišné ako podal vysvetlenie na ústnom pojednávaní pred dožiadaným
Daňovým úradnom Žilina 22. 6. 2018. Správca dane túto výpoveď vyhodnotil tak, že neboli získané
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetný bager parkoval v priestoroch starého TESCA, ktoré
mal žalobca prenajaté. Správca dane vypočul aj Martina Balcerčíka, ktorý podľa vyjadrenia uvedeného
svedka vykonával drobnú údržbu stroja. O. potvrdil, že bol zamestnancom žalobcu, pričom pracovný

pomer ukončil v roku 2017. Za stroj bol zodpovedný na príkaz svojho otca a nie zamestnávateľa.
Potvrdil, že predmetný stroj obsluhoval, ale nevedel menovať aj inú osobu, ktorá mala predmetný stroj
obsluhovať. Bolo na to potrebné mať vodičský preukaz typu C a strojný preukaz. Potvrdil, že robil na
stroji drobné opravy, výmeny oleja, filtrov, poistiek a tie vykonával buď na parkovisku na Pršianskej
terase, alebo v starom TESCU, kde bol stroj prevezený, pričom výmena oleja sa mala robiť vždy v

starom TESCU. Uviedol, že stroj parkoval buď na Pršianskej terase, alebo v starom TESCU. Uviedol,
že zvyčajne bol prítomný pri nakládke stroja na trajler, avšak nevedel uviesť, kto odvoz vykonával. Na
otázku zástupcu žalobcu uviedol, že žalobca si prenajímal trajler, pričom malo ísť o bielu valníkovú
tatru, ktorá ťahala trajler, na ktorom bol naložený bager. Uviedol, že na Pršianskej terase nebol sklad astroje, ktoré zostávali na pracovisku boli obostavané mobilným oplotením a všetky nástroje sa prevážali
každý večer a ráno do TESCA. Uviedol, že išlo o materiál kanalizačné rúry, šachty, obsypový materiál.
Uviedol, že obsypové materiály sa navážali priamo z lomu a skládky sa tvorili na Pršanoch a zvyškový

nepoužívaný materiál išiel naspäť do TESCA, kanalizačné odbočky, obrubníky, rôzne dlažby a pracovné
nástroje. Pri premiestňovaní materiálu bol málokedy a väčšie a ťažšie veci sa prevážali na valníkovej
tatre a drobné nástroje a drobné veci na vozidle Peugeot Boxer. Správca dane túto svedeckú výpoveď
vyhodnotil tak, že táto by mala svoju účinnosť len vtedy, keby obsahovala také skutkové tvrdenia, ktoré
by boli jednoznačne preukázateľné. Tvrdenie svedka, že bager bol prepravovaný na trajleri nemá oponu

v dokladoch predložených ku kontrole, pretože žiadny daňový doklad ani zmluva o prenájme trajleru
sa v nich nenachádza, prenájom nebol predmetom účtovania. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že
prepravu pásového bagra z miesta nasadenia Pršianska terasa Banská Bystrica na miesto nasadenia
Gabčíkovo vykonal dodávateľ Bidelnica s.r.o. Veľké Zálužie. Ani skutočné vykonávanie opráv v
prenajatých priestoroch nebolo nijako preukázané. Ani tvrdenie svedka o tom, že žalobca skladoval
materiál v TESCU nebolo podložené v ďalšom konaní žiadnymi dokumentami napr. skladovými kartami,

ktorébyobsahovaliokreminých náležitostiajidentifikáciuskladu,príjemkami,alebovýdajkamimateriálu
a tovaru, vtedy by preukazovali pohyb tovaru a materiálu z hľadiska času, množstva a ceny a údaje
o osobách zodpovedných za ich výdaj a príjem a ani predložením záznamu o prevádzke motorového
vozidla, na ktoré poukazoval svedok, že má byť z neho zrejmé, ktorý materiál bol premiestňovaný v
roku 2015. Správca dane ďalej k tvrdeniu žalobcu o tom, že v prenajatých priestoroch uskladňoval

materiál uviedol, že z účtovných dokladov predložených žalobcom vyplýva, že boli zaúčtované drobné
spotrebné nákupy, nákupy materiálu, ktorý nie je uskladniteľný a z prepravných dokladov vyplýva ich
preprava na tvár miesta - štrk, kamenina, hotový betón. Ďalej z dodacích listov, ktoré sú prílohou
účtovných dokladov vyplýva priame dodanie materiálu na konkrétnu stavbu. K uskladneniu tovaru
plynového potrubia správca dane uviedol, že išlo o 110 kusov rúr o dĺžke 13 bežných metrov s priemerom

11 cm, ktoré by na uskladnenie potrebovali 157,3 m2, čo v žiadnom prípade nevyžaduje uskladnenie
na ploche 5687,40 m2, čo bola prenajatá plocha. Predloženými dokladmi faktúra, kúpna zmluva bolo
žalobcom preukázané, že stavebný materiál nakúpil, ale žiadne doklady o jeho skladovaní v starom
TESCU nepredložil. Správca dane uviedol aj to, že žalobca v prípade uskladnenia materiálu mohol
preukázať svoje tvrdenie skladovými kartami zásob tovaru, ktoré obsahujú okrem iných náležitostí aj

označenie - identifikáciu skladu, avšak neurobil tak, len odkázal správcu dane na už predložené
účtovnédoklady.Tiežtomoholurobiťpríjemkamiavýdajkamimateriáluatovaru,ktorépreukazujúpohyb
tovaru a materiálu z hľadiska jeho času, jeho množstva a jeho ceny a obsahujú aj údaje o osobách
zodpovedajúcich za ich výdaj a príjem. Za protirečiace správca dane vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu,
že dôvodom presúvania materiálu bolo riziko krádeže pri jeho ponechaní na stavenisku, avšak zároveň

prenajatá budova nebola zabezpečená kamerovým systémom a vzhľadom na stav tejto budovy podľa
správcu dane bolo riziko krádeže také isté, alebo vyššie ako na stavenisku v lokalite Pršianska terasa,
preto tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako nelogické vo vzťahu k zabezpečeniu majetku pred krádežou.

13. Správca dane ďalej zistil, že v období prenájmu nebol preukázaný odber elektriky, plynu a ani nebolo

preukázané, že by došlo k odberu vody na predmetnom odbernom mieste, čo potvrdilo úvahu správcu
daneonevhodnostibudovynaakékoľvekvyužitie.Tvrdeniesvedka O.,žepridrobnýchopraváchnebolo
potrebné využitie energii a vody, nie je zlučiteľné so všeobecne známymi potrebami pri vykonávaní opráv
pracovných strojov , ako aj pri manipulácii s motorovými olejmi. Tieto zistenia spochybňujú aj možné
využitie predmetných priestorov na účely kancelárske, na rokovanie s dodávateľmi, na koordinačné

porady, ako aj na využitie priestorov na uloženie dokladov - archív. Pokiaľ žalobca preukazoval
účel prenájmu aj k využitiu fasády budovy správca dane uviedol, že predložená fotodokumentácia
neobsahuje údaj, podľa ktorého by bolo možné zistiť obdobie, ktorého sa týkala. Správca dane uviedol,
že v kontrolovanom období uzatvoril daňový subjekt zmluvu o reklame so spoločnosťou PROFINEX
Holding s.r.o., ktorého predmetnom bolo okrem iného propagácia obchodného mena spoločnosti

PROFINEX Holding, s.r.o., najmä nie však s obmedzením len na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku vo
vlastníctve žalobcu s účinnosťou od 1.1.2015 do 31.12.2015, ktorá bola správcovi dane predložená v
deň začatia daňovej kontroly. Plnenie predmetu zmluvy doložil fotodokumentáciou, kde bola propagácia
obchodného mena umiestnená. Na jednej z fotografií je propagácia obchodného mena spoločnosti
PROFINEX Holding, s. r. o. umiestnenej na budove starého TESCA. Tá istá fotografia s totožným okolím

zachytáva propagáciu obchodného mena spoločnosti PROFINEX Holding s. r. o., ako dôkaz k plneniu
predmetnejzmluvyareklamužalobcu,akodôkazktvrdeniamuvedenýmvovyjadreniach. Správcadane
po vizuálnom posúdení predmetných fotografií vyslovil podozrenie, že došlo k zásahom do obrázkov
predložených ako dôkaz a preto tieto dôkazy vyhodnotil ako nevierohodné. Ďalšou skutočnosťoubolo, že žalobca nepreukázal vyhotovenie billboardov v kontrolovanom zdaňovacom období roka 2015
umiestnených na fasáde budovy žiadnymi relevantnými dokladmi, ktoré by túto skutočnosť preukazovali
a boli by zaúčtované v denníku žalobcu. Aj táto skutočnosť prispieva k tomu, že správca dane

nepovažoval predloženú fotodokumentáciu za vierohodný dôkaz.

14.Správca dane k vyjadreniu žalobcu o tom, že mu nebola uložená záznamová povinnosť podľa § 51
Daňového poriadku a že mu boli položené kapciózne otázky uviedol, že preukázanie daňového výdavku
vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu, a to Zákona o dani z príjmov, ako aj Daňového poriadku a

niejepotrebnéhoukladaťrozhodnutímozáznamovejpovinnosti. Otázkysprávcudaneboliformulované
jasne a zrozumiteľne, aby žalobca vedel, čo má preukazovať. Správca dane konštatoval, že pokiaľ by
žalobcom predkladané účtovné doklady z daňovej kontroly boli také, z ktorých by bol jasný účel nájmu,
nebolo by potrebné ho vyzývať na predkladanie dôkazov podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku.
Žalobca nepredložil dôkazy ku skutočnostiam, na ktoré ho správca dane vyzval, čím nepreukázal, že
predmetný náklad bol daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržiavanie zdaniteľných

príjmov žalobcu.

15. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca vo vyjadreniach identifikoval osoby, ktoré
využívali predmetné priestory na kancelárske účely, štatutár a zamestnanci, ale žiadnym spôsobom
toto tvrdenie nezdokladoval a nepreukázal konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam.

Nakoľko dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom, návrh daňového subjektu na jeho vypočutie ako svedka nemá byť
na akom základe priznaný. K predmetu využívania nájmu na kancelárske priestory správca dane
uviedol, že ich užívanie vzhľadom na stav budovy v akom sa nachádzala vo vzťahu k zamestnancom
a dodávateľom materiálu a služieb by bol životu nebezpečný a nevhodný. To isté tvrdenie sa týka aj

vykonávania nejakých služieb na majetku v objekte. Z hľadiska rizika krádeže práve tento objekt, ktorý
nebol strážený ani monitorovaný kamerovým systémom podľa vyjadrenia žalobcu, vzhľadom na svoj
stav, by predstavoval pre žalobcu vysoké riziko škody na svojom majetku.

16. Správca dane neuznanie predmetných daňových výdavkov odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal,

že išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu, nepreukázal
vecnú súvislosť výdavkov v kontrolovanom zdaňovacom období so zdaniteľným príjmom. Svojimi
vyjadreniami a predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal účel nájmu, nepreukázal ekonomickú
opodstatnenosť nákladu v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Tým porušil§ 17 ods. 5 písm. a)
v zmysle ktorého je daňový subjekt povinný preukázať, že služba preukázateľne súvisí s predmetnom

jeho podnikateľskej činnosti vo väzbe na transakcie medzi závislými osobami, ustanovenie § 21 ods.
1 Zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so
zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové
účely nie je dostatočne preukázané v nadväznosti na § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, podľa
ktorého je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne

vynaložených daňovníkom, zaúčtovaným v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby
a s ním súvisiacich výdavkov je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.
t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov ak tento zákon
neustanovuje inak.

17.Správcadane neuznal zadaňovévýdavky(10),výdavkyvýške90000.-Eurzaprenájomnebytových
priestorov od dodávateľa PROFINEX FOOD s.r.o., ktoré žalobca v daňovom priznaní uviedol medzi
transakciami závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Správca dane to odôvodnil tým,
že na výzvu na predloženie dôkazov na preukázanie účelu využívania prenajatých priestorov v období

od 1. 2. 2015 do 31. 7. 2015 žalobca uviedol, že prenájom priestorov bezprostredne súvisel s projektom
čistenia vodného diela Gabčíkovo a to na uskladnenie a parkovanie motorových vozidiel, strojov,
prístrojov a zariadení žalobcu, ako aj jeho subdodávateľov. Priestory slúžili na uskladnenie materiálu a
tovaru žalobcu a plánovaných subdodávateľov. V týchto priestoroch boli vykonávané servisné činnosti,
drobné opravy a udržiavanie vlastného majetku a tieto činnosti tam vykonávali aj subdodávatelia.

Kancelárske priestory využíval personál žalobcu a personál subdodávateľom. K princípu nezávislého
vzťahu žalobca sa vyjadril tak, že na stanovenie ceny sa vychádzalo z cien obvyklých na trhu a ich
následným porovnaním v podobných transakciách medzi nezávislými osobami. Žalobca na ďalšiu výzvu
správcu dane na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam poskytol ďalšie vyjadrenie o tom, že projektčistenia vodného diela Gabčíkovo bol realizovaný v spolupráci s dodávateľom PIM Hydroinženiering
Doo (ďalej len PIM) Srbská spoločnosť a jej subdodávateľov a iných dodávateľov žalobcu. Dodávateľ
žalobcu použil na realizácie projektu množstvo technologického zariadenia, strojov, prístrojov a vozidiel

a okrem iného aj špeciálne plavidlá drapákový bager rok výroby 1988, sací bager rok výroby 1969,
prepravné plavidlo Podgorina rok výroby 1969, prepravné plavidlo Pocerina rok výroby 1968, bager
Zetarokvýroby1969,tedastaršiestroje,ktorévykazovaliporuchovosťvoväčšomrozsahusivyžadovalo
priestory. Časté servisné zásahy a postupnú prípravu a konštrukciu jednotlivých súčastí do podoby, v
ktorej bolo možné s prácami vôbec začať. Skladové priestory boli využívané žalobcom a okrem údržby

časti plavidiel, strojov, zariadení a vozidiel mali široké využitie pre skladovanie náhradných dielov pre
plavidlá, stroje, prístroje a zariadenia a vozidlá, ktoré boli vzhľadom na svoje využitie nadrozmerné a
vyžadovali si k tomu zodpovedajúce priestory. Priestory boli použité napr. aj na skladovanie, úpravu,
náter, prispôsobenie špeciálnych bójok, ktoré žalobca musel zakúpiť pre vyznačenie bezpečnej
plavebnej trasy pre iné plavidlá, ďalej na výrobu špeciálnych vyväzovacích bitiev potrebných na
ukotvenie plavidiel atď. Prenajaté administratívne priestory boli využívané aj za účelom koordinácie

technických procesov. Žalobcovi vyhovovalo ich strategické umiestnenie, keďže umožňovali promptné
riešenie technických problémov na mieste v súvislosti s opravou, údržbou, či skladovaním. Na otázku
správcu dane, o ktoré konkrétne motorové vozidlá a stroje, prístroje a zariadenia skladované v
prenajatých priestoroch išlo, žalobca uviedol, že sa to nachádza v účtovníctve spoločnosti, v knihe
analytickej evidencie - zúženej a na účte dodávateľ PIM a jeho dodávatelia. Doklady pre identifikáciu

vozidiel a šoférov, ktorí mali parkovať v predmetnom objekte žalobca nepredložil s tým, že mu nebola
uložená zoznamová povinnosť. Tak isto neidentifikoval subdodávateľov svojho dodávateľa, ktorí mali
užívať predmetné priestory s tým, že žalobca s nimi nemal zmluvný vzťah. Údaje o spoločnosti PIM
sú v účtovníctve žalobcu, ako bolo uvedené vyššie. Žalobca tiež uviedol, že uskladnenie a parkovanie
motorových vozidiel, strojov, prístrojov, zariadení umožnené spoločnosti PIM bolo zohľadnené v cene

v zmluve o dielo s touto spoločnosťou. Takisto žalobca uviedol, že neviedol evidenciu dátumov a časov
parkovania motorových vozidiel v predmetnom objekte. Za uskladnený materiál bol zodpovedný Dušan
Kvasnička zamestnanec spoločnosti a za spoločnosť PIM žalobca nevedel identifikovať takúto osobu.
To isté ani o subdodávateľoch. K fakturácii za uskladnenie materiálu subdodávateľmi žalobca uviedol,
že výška fakturácie bola zohľadnená pri zmluve o dielo so spoločnosťou PIM a údaje o konkrétnych

subdodávateľoch žalobca nemá, pretože nemal s nimi zmluvný vzťah. Žalobca neidentifikoval ani
osoby, ktoré mali vykonávať servisné činnosti za žalobcu z dôvodu, že mu nebola uložená záznamová
povinnosť. Servisné činnosti za subdodávateľov podľa žalobcu mali vykonávať títo vo vlastnej réžií,
malo ísť o ich zamestnancov, ktorých nevedel identifikovať. Ďalej žalobca uviedol, že kancelárske
priestory využívali za žalobcu predseda predstavenstva JUDr. F. W. M., M. ktorí boli zamestnancami

žalobcu. Správca dane vyjadrenia žalobcu vyhodnotil ako vyjadrenia všeobecného charakteru,
ktoré nepreukazujú reálne preukázanie fakturovaného nájomného. Správca dane z predloženej knihy
analytickej evidencie zistil, že doklady týkajúce sa strediska 60-Srbsko a 60/S Srbsko refakturácia má
žalobca zaúčtované 1. 2. 2015 do 31. 7. 2015, t. j. v období fakturovaného prenájmu na nákladových
účtoch, ktoré vymenoval s tým, že aj uviedol, aká konkrétna čiastka bola na týchto účtoch účtovaná,

pričom z analýzy týchto účtov je zrejmé, že najvyššie položky tvoria náklady za poskytnuté služby, ktoré
nie sú skladovateľné. Sú tam zaúčtované náklady od 0,55 Eur do 450,00 Eur za nákupy ako napr.
brzdová kvapalina, pitný režim, pracovná obuv, kancelárske potreby, ochranné pracovné pomôcky, PHL,
olej a pod. Na účte PHM Srbsko refakturovať je zaúčtovaná suma 3339, 40 Eur, pričom ide o súhrnnú
faktúru za nakúpené PHL v období od 29. 5. 2015 od 13. 6. 2015 od dodávateľa OMV Slovensko

s.r.o. na žiadnom doklade nie je uvedené, že prenajaté stroje, resp. nakúpený materiál sa nachádza v
nebytových priestoroch v meste Topoľčany, resp. že by boli prepravované do nebytových priestorov v
Topoľčanoch. Preto predmetné doklady nepreukazujú opodstatnenosť sumy 90 000 Eur zaúčtovaných,
ako ostatná služba. Správca dane vykonal preverovanie na žalobcovo tvrdenie o účele prenajatých
priestoroch v Topoľčanoch aj na parkovanie a uskladnenie prenajatých strojov. Zistil, že žalobca mal

prenajatý pásový bager Takeuchi TB 114, Buldozer Catterpilar B6 NXL, ktoré neboli prepravované z
Gabčíkova do Topoľčian. Tak isto stroj Bager Hydrema 1820, ktorý bol podľa záznamu o prevádzke
stroja zo dňa 18. 9. 2015 nasadený v mieste Gabčíkovo na vyčistenie miestneho potoka z dôvodu
pretečenia kalu. Správca dane tiež podrobne popísal preverovanie na základe ktorého k uvedeným
záveromdospel. Výsledkydokazovaniasprávcudanenepotvrdiliuskladnenie,aparkovanieprenajatých

strojov, čo spochybnilo tvrdenia žalobcu o využití prenajatých priestorov v Topoľčanoch na uskladnenie
a parkovanie prenajatých strojov. Správca dane miestnym zisťovaním u subjektu Vodohospodárska
výstavba štátny podnik zistil, že tento uzatvoril zmluvu o dielo so zhotoviteľom Ponton City a.s.na
zhotovenie diela: „SVD G-N-Stavebné práce na úprave objektov vtokov ZV do VE a objektov hornej rejdyplavebných komôr“. V zmluve bolo dohodnuté, že na miesto realizácie diela môžu vstupovať len riadne
poučení a vyškolení zamestnanci zhotoviteľa a zamestnanci subdodávateľov zhotoviteľa. Bolo vydané
povolenie pre vstup motorových vozidiel č. 101/2657/9 zo dňa 30. 4. 2015 a povolenie pre vstup osôb č.

101/2657/8zodňa13.4.2015. Zozáznamuzodovzdaniaaprevzatiastavbyzodňa16.3.2015vyplýva,
že stavenisko sa nachádzalo na stupni Gabčíkovo, prívodný kanál nad VE Gabčíkovo a nad plavebnými
komorami. Podľa dodávateľskej faktúry boli Slovenskou plavbou a prístavby a.s. Bratislava fakturovaná
remorkáž 6 plavidiel remorkénom TS Sitno na relácii VE Gabčíkovo. Z predložených dokladov správca
dane zistil, že zo Srbska bolo prepravených 6 plavidiel s vysokou hmotnosťou v mesiaci máj 2015.

Plavidlo na nákladnú dopravu - loď POCERNA plávajúci žeriav MACVA a žeriav SOKO boli prepustené
do režimudočasnéhopoužitia11.5.2015. PlavidlonanákladnúdopravuPODGORINAboloprepustené
do režimu dočasného použitia 12. 5. 2015. Plávajúca plošina k plávajúcemu žeriavu a plávajúci
žeriav ZETA boli prepustené do režimu dočasného použitia 13. 5. 2015. Zo stavebného denníka je
zrejmé, že dátum skutočného začatia prác čistenia vodného diela Gabčíkova je 7. 5. 2015. Tento
dej sa podľa stavebného denníka uskutočnilo vykladanie tlačného potrubia z prepravného plavidla

ZETA, prehradenie zavlažovacieho kanála štrkopieskom; prevoz betónových zátiek z areálu ČKD na
prepravné plavidlo POCERIN; výkop a realizácia dočasnej bitvy pre ukotvenie výtlačného plavidla
ZETA. Vykladanie tlačného potrubia z vykladacieho plavidla ZETA pokračovalo aj nasledujúci deň 8.5.
2015. Následne 9. 5. 2015 prebiehalo skladanie sacieho potrubia z vykladacieho plavidla ZETA - jeho
oprava a výmena dielcov. Z tohto vplýva, že oprava a výmena dielcov na plavidle ZETA prebiehala

priamo na stavenisku a nie v priestoroch, ktoré sú vzdialené od Gabčíkova 110 km až 126 km. Podľa
obsahu zmluvy o dielo medzi objednávateľom žalobcom a zhotoviteľom PIM zo dňa 6. 8. 2014 sa
zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť, že zariadenia nevyhnutné pre vykonanie diela sú v dobrom technickom
stave vyhovujúcom pre zhotovenie diela a zotrvajú v takom stave, až dokým dielo ako celok nebude
odovzdané objednávateľovi. V prípade porúch zariadení bol zhotoviteľ povinný ich bezodkladne opraviť.

Tieto zmluvné dojednania sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu o tom, že išlo o stroje, ktoré vykazovali
značené poruchy a táto poruchovosť si vynucovala časté opravy. Podľa zmluvy sa do stavebného
denníka mali zapisovať všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa realizovania prác na diele, alebo
jeho časti rozhodujúce pre jeho činnosť zhotoviteľa na diele. Opravy, ktoré boli vykonané na plavidle
ZETA sú zapísané v stavebnom denníku a nevyplýva z nich, že poruchy by si vyžadovali opravy mimo

miesta výkonu práce plávajúceho žeriava, nakoľko v zmysle bodu 4.15 zmluvy by mala byť takáto
skutočnosť zapísaná v stavebnom denníku. Tak ako tvrdil žalobca vo vyjadrení k protokolu z daňovej
kontroly na strane 69, že ZETA prišla na Slovensko poškodená z dôvodu zvýšenia hladiny Dunaja
a vysoké konštrukcie nebolo možné odmontovať a teda s obtiažnosťou vošla pod menšie mosty a
výrazne sa poškodila, tak aj pri dojazde na miesto výkonu diela z logiky veci vyplýva, že nebolo možné

odmontovať poškodenú časť a odviesť do Topoľčian za účelom opravy, ale opraviť ju na mieste dodania,
teda v Gabčíkove, čo je v stavebnom denníku zaznačené. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly
nepreukázal, a preverovaním správcu dane nebolo potvrdené, že boli vykonávané opravy na plavidle
v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch.

18. Správca dane ďalej v odôvodnení popísal spôsob ťažby sedimentov vyplývajúci z technickej správy,
ktorá bola prílohou zápisnice o miestnom zisťovaní upravujúci harmonogram prác a technologický
postup prác, podľa ktorej okrem iného prevádzka na stavenisku bude trvať 24 hodín, počas tejto
prevádzky budú obidve nákladné plavidlá maximálne dva krát naložené výťažným materiálom a
následne vyložené. Počas nočnej smeny budú naložené nákladné plavidlá tak, aby v ranných hodinách

mohli opustiť miesto nakládky a pripraviť sa na miesto vyloženia. Samotné vykladanie jedného
nákladného plavidla bude trvať približne 1,5 hodiny. Po vyložení prvého plavidla, toto plavidlo prechádza
späť k miestu ťažby, kde bude opäť vyviazané k ťažobnému plavidlu, následne prebieha ťažba v
trvaní priemerne 4 hodiny. Po ukončení nakladania tohto plavidla, toto odchádza na miesto vykládky
a druhé nákladné plavidlo je pripravené na nakladanie v mieste ťažby. Celý proces sa bude opakovať

každý deň po dobu vyťaženia potrebného množstva materiálu. Zo stavebného denníka vyplynulo, že
21.6.2015 boli ukončené všetky práce súvisiace s ťažbou sedimentov vodnou cestou a jeho uloženie v
mieste dočasnej skládky. Odo dňa 21.6.2015 začalo schnutie sedimentov. Od 14.7.2015 je v stavebnom
denníku zaznamenaný odvoz a váženie vyschnutého sedimentu na skládku trvalého uloženia. V zmysle
článku 3 práva a povinnosti zmluvných strán bod 3.3.C Zmluvy o dielo zo dňa 11.2.2015 uzatvorenej

medzi objednávateľom WEBIS, s.r.o. Bratislava a zhotoviteľom žalobcom sa objednávateľ zaviazal
materiál vyťažený zhotoviteľom a uložený v dočasnom mieste uloženia po jeho vysušení do stavu
umožňujúcom jeho prepravu bez zbytočného odkladu naložiť na motorové vozidlá zabezpečené zo
strany objednávateľa na účely jeho odvozu do dočasného miesta uloženia. Správca dane uviedol, že zuvedeného vyplýva, že pri prácach čistenia Vodného diela Gabčíkovo v období máj 2015 a jún 2015 boli
použité plavidlá, ktoré nebolo možné prepravovať z Gabčíkova do nebytových priestorov v Topoľčanoch
vzhľadom na ich veľkú hmotnosť. Predmetné plavidlá sa nachádzali 24 hodín na stavenisku. Následne

od júla 2015 boli vyschnuté sedimenty odvážané motorovými vozidlami, ktoré zabezpečila spoločnosť
WEBIS, s.r.o. Správca dane ďalej z účtovnej dokumentácie zistil, že osoby, ktoré sa zúčastňovali prác
čistenia vodného diela, či už zo spoločnosti PIM alebo žalobcu boli ubytované v STU ÚZ Gabčíkovo.
Osoby teda boli ubytované v blízkosti Vodného diela Gabčíkovo a bolo by neefektívne a nelogické,
aby sa tieto osoby potom zdržiavali v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch za účelom priebežného

spracovania technickej dokumentácie, porady ohľadom postupu, konzultácie s objednávateľom diela,
či operatívnych výrazov za účelom kontroly realizácie podnikateľských aktivít a ďalších procesov.
Takéto tvrdenia neboli žiadnym spôsobom zdokladované a ani preukázané. Správca dane ďalej uviedol,
že tvrdenie daňového subjektu, že priestory boli použité napríklad na skladovanie, úpravu (náter,
prispôsobenie) špeciálnych bójok, ktoré žalobca musel zakúpiť, pre vyznačenie bezpečnej plavebnej
trasy pre iné plavidlá, sú v rozpore so skutočnosťou uvedenou v článku 3 Zmluvy o dielo uzatvorenej

medzi žalobcom a zhotoviteľom PIM, v zmysle ktorého to bola úloha zhotoviteľa označiť miesto
ťažby materiálu použitím plávajúcich bójí. Okrem toho v denníku žalobcu je účtované len o nákupe
4 ks bójí od živnostníka Z.. Spoločnosť o žiadnych iných vyradených, zapožičaných, darovaných
a podobných bójkach a ich opravách v denníku neúčtovala a ich nadobudnutie a opravy žiadnym
spôsobom nepreukázala a nezdokladovala. Správca dane ďalej rozhodnutie neuznania týchto daňových

výdavkov odôvodnil povinnosťou daňovníka preukázať, že išlo o výdavok vynaložený na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienku vecnosti), výdavok daňovníkom riadne
preukázaný (podmienka preukázateľnosti), výdavok zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (podmienka
zaevidovania) a výdavok uplatnený vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným
predpisom (podmienka rozsahu). Pričom nestačí splnenie podmienok len formálne deklarovať, ale

musí byť to preukázané dokladmi, ktoré majú povahu faktu a ktoré boli vystavené na materiálnom
podklade. Z účtovných dokladov žalobcu a ani z vykonaných miestnych zisťovaní nevyplynulo, že
by materiál alebo stroje, ktoré mali byť použité pri čistení Vodného diela Gabčíkovo boli uskladnené
v nebytových priestoroch v Topoľčanoch. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola uložená záznamová
povinnosť, správca dane uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy ku skutočnostiam, na ktoré ho správca

dane vyzval na preukázanie a to konkrétne, že uvedený náklad je daňový výdavok. na dosiahnutie
zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov daňovníka. Správca dane tiež uviedol, že žalobca vo
svojom vyjadrení z 31.08.2018 a 19.10.2018 identifikoval osobu zodpovednú za uskladnený materiál v
priestoroch v Topoľčanoch a osoby, ktoré mali využívať kancelárske priestory Topoľčanoch, avšak svoje
tvrdenie nezdokladoval a nepreukázal. Nebolo preukázané konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným

skutočnostiam. Správca dane až následne verifikuje skutočnosti a doklady predkladané daňovníkom.
Návrh daňového subjektu na vypočutie týchto svedkov nemá byť na akom základe priznaný. Ak by tieto
osoby reálne vykonávali akúkoľvek činnosť v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch, mal by byť žalobca
schopný predložiť také doklady a dôkazy, ktorými by túto činnosť preukázal.

19. Správca dane vypočul ako svedka O., v tom čase zamestnanca žalobcu, ktorý obsluhoval pracovný
stroj bager TAKEUCHI TB 1140. Tento potvrdil prácu stroja v Gabčíkove s tým, že predmetný stroj
bol po ukončení prác v dňoch uvedených v záznamoch o prevádzke stroja v období apríl až jún 2015
uskladnený pri vodnej nádrži v Gabčíkove. Po skončení prác sa svedok zdržiaval v ubytovni. Na otázku,
či využíval alebo bol za nejakým účelom v priestoroch nachádzajúcich sa v Topoľčanoch svedok uviedol,

že tam bol pár krát a bol to ako nejaký skladový priestor, resp. hala. Bol tam urobiť nejaké drobné opravy,
ale to s bagrom nemalo nič spoločné. Podľa neho opravy sa vykonávali na drobných nástrojoch, oprava
elektrocentrály, oprava čerpadla. Primárne využívala ten priestor srbská dodávateľská firma, oni si tam
chodili niečo zvárať. Svedok na požiadavku bližšie opísať budovy odpovedal, že si to pamätá ako starú
halu s veľkým stolom, kde bol zverák na stole a drobné nástroje na opravy. Na budovu si nespomínal, bol

tam2-3krát,viezolsatamstýmiSrbmi.Pamätalsi,žetobolopoznačenéčasom.Správcadanektakejto
svedeckej výpovedi uviedol, že nemôže byť účinná, pokiaľ v nej absentujú konkrétne skutkové tvrdenia.
Odpovede týkajúce sa priestorov v Topoľčanoch boli všeobecné a nevyplynulo z nich, že by opravy
drobných nástrojov, elektrocentrály a čerpadla, ako aj jeho pôsobenie v týchto priestoroch mohli súvisieť
s projektom čistenia Vodného diela Gabčíkovo. Teda táto svedecká výpoveď neprispela k odstráneniu

pochybností správcu dane. Okrem toho tvrdenie o tom, že priestory využívala hlavne spoločnosť PIM
bolovrozporesobsahomzmluvyodielouzatvorenejžalobcomakoobjednávateľomazhotoviteľomPIM,
pretože z nej nevyplýva žiadna povinnosť pre žalobcu zabezpečiť pre zhotoviteľa priestory na žalobcom
tvrdené účely.20. Správca dane k vyjadreniu žalobcu k protokolu z daňovej kontroly na strane 67, že počas trvania
nájmov vyberal dočasnú skládku, vyberal miesto ťažby, sedimentu, trasoval ťažbu, aby nedošlo k

poškodeniu vodného diela uviedol, že toto bolo už zrejmé zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril s PIM
dňa 6.8.2014, kde bolo špecifikované miesto dodania, aj miesto vyloženia vyťaženého materiálu na
brehu. Aj to je dôvod, prečo predmetné zmluvy nepreukazujú opodstatnenosť prenájmu priestorov v
Topoľčanoch v období od 1.2.2015 do 31.7.2015. Správca dane uvedením skutočností vyplývajúcich z
technickej správy, zo stavebného denníka, z dotknutých zmlúv predložených žalobcom ako aj získaných

dôkazov správcu dane, účtovných dokladov žalobcu poukázal na skutočnosť, že charakter činností
samých a vyplývajúcich z čistenia vodného diela, ako aj prípadné nepredvídané okolnosti si vyžadovali
ich vykonávanie a riešenie na mieste samom a nie v Topoľčanoch, v mieste ďaleko vzdialenom od
miesta vykonania diela. Správca dane poukazoval aj na neopodstatnenosť prenajatej plochy vzhľadom
na skutočnosť, že tam nebolo čo uskladniť. Správca dane zistené skutočnosti právne posúdil tak, že
žalobca porušil § 17 ods. 5 písm. a), § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daňovými

výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady)
daňovníkúčtoval,výdavky(náklady),ktorýchvynaloženienadaňovéúčelyniejedostatočnepreukázané
v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je daňovým výdavkom výdavok
(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve.

21. Správca dane neuznal za daňové výdavky žalobcom uplatnené výdavky (11) za zaplatené
nájomné vo výške 98 947,38 Eur dodávateľovi PROFINEX estate, s.r.o. na základe zmluvy o
prenájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v stavbe -
administratívna budova Miletičova 60, Bratislava na prvom a druhom podlaží budovy o celkovej výmere

2 355,89 m2 a 3 parkovacie státia. Išlo o transakciu medzi závislými osobami. Žalobca na výzvu správcu
dane uviedol, že prenajaté priestory boli využívané na kancelárske priestory a parkovanie osobných
motorových vozidiel a že boli prenajaté v súvislosti s projektom čistenia Vodného diela Gabčíkovo a to
z ekonomických dôvodov. Žalobca na ďalšiu výzvu na zdokladovanie uvedeného využívania predmetu
nájmu zo dňa 14.06.2018, že skladové priestory boli využívané žalobcom aj na skladovanie náhradných

dielov pre pravidlá, stroje, prístroje, zariadenia a vozidlá, aj napríklad na skladovanie, úpravu, náter,
prispôsobeniešpeciálnychbójok,ktoréžalobcamuselnakúpiťprevyznačeniebezpečnejplavebnejtrasy
pre iné plavidlá, ďalej pre výrobu špeciálnych vymedzovacích bitiev potrebných na ukotvenie plavidiel
atď. V priestoroch PROFINEX estate, s.r.o. sa nachádzala aj projektová a iná dokumentácia, ktorá bola
dovezená dodávateľom z územia Srbska, ktorý bol v minulosti jedným z realizátorov výstavby Vodného

diela Gabčíkovo a teda disponuje najväčším množstvom prislúchajúcej dokumentácie a agendy k
projektu.Vpriestorochsazdržiavalizamestnancidodávateľaajehosubdodávateľovpracujúcinasmeny,
pričom priestory využívali na spoločné porady a prípravy spoločného postupu pri realizácii prác, ako aj
pre priebežné vyhodnocovanie uskutočnených procesov. K uloženej povinnosti zdokladovať spoločnosti
aosoby,ktorévyužívalikancelárskepriestoryuviedol,žeúdajmiokonkrétnychdodávateľochspoločnosti

PIM nedisponuje, nakoľko s nimi žalobca nemal uzatvorený zmluvný vzťah a tiež že mu nebola uložená
záznamová povinnosť. Pokiaľ išlo o zamestnancov žalobcu uviedol, že priestory využívali JX. Žalobca
tiež uviedol, že v prenajatých priestoroch sa nenachádzali stroje, prístroje a zariadenia, nakoľko išlo
o 3 parkovacie státia a tie boli využívané motorovými vozidlami žalobcu. Správca dane vyhodnotil
predložené doklady, a to knihu analytickej evidencie tak, že faktúry v nej uvedené nepreukazujú

opodstatnenosť nákladov v sume 98 947,38 Eur. Keďže tvrdením žalobcu bolo aj, že v priestoroch
sa uskladňovali stroje, správca dane zopakoval vyhodnotenie dokazovania tak ako pri výdavkoch 10
uvedených vyššie s tým záverom, že priestory na uskladnenie strojov využívané neboli, resp. nebolo
to vykonaným dokazovaním potvrdené. Zo stavebného denníka (vodohospodárska výstavba) a zo
zápisov o odovzdaní a prevzatí stavby, ktoré správcovi dane predložila Vodohospodárska výstavba š.p.

je zrejmé, že práce na čistení Vodného diela Gabčíkovo začali 7.5.2015 a práce súvisiace s ťažbou
sedimentov vodnou cestou a jeho uložením na mieste dočasnej skládky boli ukončené 21.6.2015. Od
21.6.2015 začalo schnutie sedimentov a od 14.7.2015 bol zaznamenaný odvoz a váženie vyschnutého
sedimentu. Správca dane zistil, že osoby zúčastňujúce sa predmetných prác boli ubytované priamo v
Gabčíkove.Vyhodnotil,žebyboloneefektívneanelogické,abysavpriestorochvBratislave,vzdialených

od Gabčíkova 46 - 56 km zdržiavali zamestnanci spoločnosti PIM a ani osoby, ktoré označil žalobca
vo vyjadrení. Tvrdenie žalobcu o priebežnom spracovaní technickej dokumentácie, porád ohľadom
postupu, konzultácie s objednávateľom diela, či operatívne výjazdy za účelom kontroly realizácie
podnikateľských aktivít a ďalších procesov v súvislosti s účelom nájmu žiadnym spôsobom žalobcanepreukázal a ani nezdokladoval. Naopak, podľa čl. 3 Zmluvy o dielo sa žalobca zaviazal odovzdať
zhotoviteľovi dokumentáciu týkajúcu sa diela opatrenou pečiatkou a podpisom objednávateľa. Podľa
protokolu o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 7.5.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou PIM

bola odovzdaná dokumentácia - profilové rezy horná rejda. Žiadne ďalšie ustanovenia predmetnej
zmluvy nevypovedajú o skutočnosti, že by bola potrebná projektová dokumentácia na vykonanie
diela v súvislosti s čistením Vodného diela Gabčíkovo. Takýmito dokumentmi by mal disponovať
vlastník vodného diela. V zmysle predmetného protokolu zriadenie staveniska, jeho administratívne a
sociálne zariadenie budú zriadené zhotoviteľom na mieste určenom objednávateľom, čo len potvrdzuje

skutočnosť, že vykonávanie operatívnych činností, či riešenie akýchkoľvek situácií v súvislosti s čistením
vodného diela si vyžadovalo byť na mieste samom. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly
si zaobstaral Zmluvu o dielo zo dňa 24.4.2015 uzatvorenú medzi objednávateľom PROFINEX estate,
s.r.o. a zhotoviteľom YIT Reding, a.s. a zápisnicu z odovzdania a prevzatia staveniska zo dňa 26.5.2015
stavby „Polyfunkčný objekt Miletičova 60, Bratislava, Parkovací dom Miletičova 60, Bratislava (vrátane
stavebnéhoobjektuSO03-komunikácieaspevnenéplochy)“,vzmysleZmluvyodielozodňa24.4.2015

vrátane dvoch dodatkov. Správca dane vypočul ako svedka projektového manažéra Ing. Z., pričom v
odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal otázky a odpovede, ktoré svedok na položené otázky uviedol.
Túto svedeckú výpoveď vyhodnotil tak, že neprispela k jednoznačnému odstráneniu pochybností
správcu dane, že budova na Miletičovej ulici bola využívaná na kancelárske účely a na parkovacie státia
pre žalobcu. Správca dane ďalej poukázal na obsah Zmluvy o dielo medzi PROFINEX estate, s.r.o.

a zhotoviteľom stavby, podľa ktorého sa zhotoviteľ v bode 5 zaviazal zabezpečiť, aby na stavenisko
nemali prístup tretie osoby, pričom za tretie osoby sa nepovažujú zamestnanci jednej zo strán, manažér
projektu alebo osoby poverené niektorou zo strán výkonom činností v súvislosti so zhotovovaním diela.
PROFINEX estate,s.r.o.sapodľabodu5.8zaviazalavyhlásilzhotoviteľovi,ženastaveniskuvmomente
jeho odovzdania, t.j. 26.5.2015 a počas celej doby zhotovovania diela, až do podpisu preberacieho

protokolu neviaznu žiadne práva tretích strán, ktoré by znemožňovali alebo sťažovali zhotovenie diela.
Objednávateľ podľa bodu 9 zápisnice z odovzdania a prevzatia stanoviska upozornil zhotoviteľa, že v
rekonštruovanom objekte sa nachádzajú dve kancelárie objednávateľa - teda spoločnosti PROFINEX
estate, s.r.o., kancelária projektového manažéra a kancelária predajného miesta bytov. Zhotoviteľ mal
zvoliťtakýpostupprác,abynezamedzilchodtýchtokancelárií.Tvrdeniežalobcu,ževsúvislostisúčelom

nájmu počas rekonštrukcie nehnuteľností v súvislosti s jeho využívaním ako takým pre iné osoby ako
sú uvedené v zmluve sú v rozpore s týmito skutočnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo zo dňa
24.4.2015, ako aj s niektorými tvrdeniami svedka Ing. Z. Správca dane vychádzal z tohto právneho
vzťahu a z neho vyplývajúcich ďalších listinných dôkazov. Osoby nachádzajúce sa na stavenisku po
jeho prevzatí zhotoviteľom okrem osôb užívajúcich dve vyčlenené kancelárie, sú zapísané v stavebnom

denníku. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol aj to, že žalobca identifikoval osoby, ktoré využívali
kancelárske priestory v Bratislave, avšak tvrdenie o tom nijako nezdokladoval. Nepreukázal konanie
takýchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Žalobca uvádza v súvislosti s predmetom nájmu
primárne spoločnosť PIM a jej dodávateľov, ktorí mali využívať predmetné priestory okrem žalobcu.
Zo žiadneho článku a ani bodu zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom

a zhotoviteľom PIM zo dňa 6.8.2014 nevyplýva pre žalobcu povinnosť zabezpečiť pre zhotoviteľa
nejaké priestory pre tie účely, ako to tvrdí žalobca vo svojich vyjadreniach. Nakoľko dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom, návrh žalobcu na vypočutie týchto osôb ako svedkov nemá byť na akom základe priznaný.
Ak by takéto osoby reálne vykonávali akúkoľvek činnosť v prenajatých priestoroch v Bratislave, mal

by byť žalobca schopný predložiť také doklady a dôkazy, ktorými by takúto činnosť jednoznačne
preukázal. Správca dane ďalej k vyjadreniam žalobcu uviedol, že uvedením skutočností z technickej
správy, zo stavebného denníka, z dotknutých zmlúv predložených daňovým subjektom, ako aj získaných
dôkazov správcom dane, účtovných dokladov zaúčtovaných v denníku daňového subjektu poukázal na
skutočnosť, že charakter činností samých a vyplývajúcich z čistenia vodného diela, ako aj prípadné

nepredvídané okolnosti si vyžadovali ich vykonávanie a riešenie na mieste samom, a nie v Bratislave,
mieste ďaleko vzdialenom od miesta vykonávania diela. Zistené skutočnosti posúdil právne tak, že
žalobca porušil § 17 ods. 5 písm. a), ako aj § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. K návrhu na vypočutie
štatutárov žalobcu ako svedkov vo väzbe k vyjadreniam, ktoré žalobca podal na základe výziev správcu
dane. Správca dane uviedol, že ide o vyjadrenie žalobcu, nie o dôkaz svedeckej výpovede, keďže ide o

osobu, ktorej konanie je konaním samotného daňového subjektu. Ako svedok môže byť vypočutá osoba,
ktoráještatutárnymorgánomalebočlenomštatutárnehoorgánulenvprípade,aksamápreúčelysprávy
daní vyjadriť ku skutočnostiam vo vzťahu k inému daňovému subjektu. Skutočnosti, na ktoré poukazuježalobca, že navrhovaný svedkovia majú poskytnúť, má vedieť preukázať sám pri dodržaní primeranej
odbornej starostlivosti.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

22. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na základe odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisového materiálu zistil, že u žalobcu bola vykonaná
daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015, ktorá začala

19.10.2017 a ukončená bola 28.9.2018 doručením protokolu a ďalej, že správca dane pri výkone
daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnených daňových výdavkov v súlade so zákonom o
dani z príjmov. Správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi opodstatnene v súlade s § 17 ods. 1
písm.b/a§17ods.2písm.a/Zákonaodanizpríjmovzvýšilzákladdanezarok2015osumu440.861,27
Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 96.308,47 Eur. Žalovaný nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od argumentov a právnych záverov správcu dane, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a

ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu
uvedené v odvolaní neboli opodstatnené a neboli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
23. Žalovaný odvolaciu námietku nečinnosti správcu dane vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom popísal
jednotlivé úkony správcu dane od 28.8.2019, kedy bolo správcovi dane doručené predchádzajúce
zrušovacie rozhodnutie. Správca dane 17.9.2019 vypracoval žiadosť o predĺženie lehoty na rozhodnutie,

15.11.2019 zaslal predvolanie S., ktorého vypočul 27.11.2019. Správca dane 12.12.2019 vykonal
miestne zisťovanie v spoločnosti BB MARKET s. r. o. a v tom istom mesiaci odoslal predvolanie,
preveroval údaje o pobyte O., vyzval S. BV. Ďalej v januári 2020 vypočul ako svedka O., preveroval
pobyt O., ktorého následne v mesiacoch február a marec opakovane predvolal. V mesiaci marec bol
správca dane „nečinný“ na základe prijatých opatrení a odporúčaní na minimalizáciu pravdepodobnosti

prenosu koronavírusu a zabránenie jeho ďalšieho šírenia. V ďalších mesiacoch správca dane preveroval
údaje o osobách a predvolával svedkov, vykonával ďalšie dokazovanie. Žalovaný ďalej uviedol, že bolo
potrebné zohľadniť aj analytickú a vyhodnocovaciu činnosť a poukázal na to, že o týchto úkonoch svedčí
obsah administratívneho spisu, keď predchádzajúce zrušovacie rozhodnutie žalovaného malo poradové
číslo 91 a nové rozhodnutie správcu dane malo poradové číslo 149, pričom správca dane toto vydal

dňa 5.8.2020. Žalovaný konštatoval, že zo spisu vyplýva, že správca dane nebol nečinný. Žalovaný k
námietke nezákonnosti dôkazov z iného konania uviedol, že podľa § 24 ods. 3 a 4 ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
daňovej povinnosti a nie je potrebné opätovne dokazovať skutočnosti, ktoré sú správcovi dane známe z
jeho činnosti. Správca dane má dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo

najúplnejšie(§24ods.2Daňovéhoporiadku).Správcadanevyužitímdôkazovzinýchkonanípostupoval
v súlade s týmito ustanoveniami, a preto takéto dôkazy netrpia vadou nezákonnosti.
24. Žalovaný k námietke požadovania dôkazov nad rozsah stanovený zákonom uviedol, že preukázanie
uplatnených daňových výdavkov vyplýva z hmotno-právneho predpisu, a to Zákona o dani z príjmov,
ako aj Daňového poriadku a nie je potrebné ho uložiť rozhodnutím o záznamovej povinnosti. Malo

by byť v záujme daňového subjektu, aby s odbornou starostlivosťou vynaložil a prijal všetky rozumné
opatrenia, ktorými zabráni tomu, aby daňové výdavky, ktoré si uplatňuje, boli v prípade daňovej kontroly
spochybnené. Daňový subjekt si má byť vedomý svojich povinností vo vzťahu k správcovi dane, ktoré
vyplývajú z daňových zákonov, aj Zákona o dani z príjmov, nakoľko ide o jednu z podmienok podnikania.
Mal by si zaobstarať dostatok dôkazov, ktorými bude môcť v budúcnosti preukázať opodstatnenosť

uplatnenia daňových výdavkov. Je na daňovom subjekte, ktorý si uplatní daňové výdavky, aby vyvrátil
skutočnosti, ktoré sa dokazovaním správcu dane ukázali ako pochybné. Nie je úlohou daňových orgánov
napovedať daňovému subjektu, aké dôkazy si má zaobstarať. Napriek tomu správca dane v niektorých
prípadoch príkladmo poukázal na dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť a ktoré by mohli byť
hodnoverným dôkazom na preukázanie opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov. Tvrdenie

daňového subjektu, že správca dane požadoval predložiť dôkazy spôsobom, aby ich daňový subjekt
nemohol preukázať, resp. že požadovanie dôkazov bolo zo strany správcu dane šikanózne, nemožno
priznať dôvodnosť. Správca dane vyzýval daňový subjekt na predloženie dôkazov (splnenie si jeho
dôkaznej povinnosti vo vzťahu k jeho tvrdeniam, jeho priamym dodávateľom, ktorými by mohol daňový
subjekt disponovať, ak by konal obozretne. Konanie správcu dane, týkajúce sa výzvy na predloženie

konkrétnych dôkazov nebolo v prípade daňového subjektu v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn.
5Sžf/108/2009, na ktoré poukazuje daňový subjekt. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR uvádza aj takú
skutočnosť, že „voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť“. Správca
dane opodstatnene poukazoval na dôkaznú povinnosť žalobcu a splnenie podmienok na uplatneniedaňových výdavkov podľa Zákona o dani z príjmov s tým, že len predloženie formálnych dôkazov
(napr. faktúry, dodacie listy, doklady o úhrade, zmluvy, knihy jázd a pod.), prípadne len formálne
potvrdenie obchodov dodávateľom, inými osobami bez toho, aby tieto tvrdenia mali podklad, ktorý by

ich hodnovernosť preukazoval, nie je dostatočné na to, aby boli výdavky uznané ako daňové pre účely
dane z príjmov. Zo základnej definície daňového výdavku, ktorá je uvedená v § 2 písm. i/ Zákona o
dani z príjmov vyplýva, že pre uznanie výdavkov ako daňových sú z daňového hľadiska rozhodujúce tri
kritériá, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom

a konkrétnym výdavkom), preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne
vznikol) a podmienka zaúčtovania výdavku (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný tak, ako to
ustanovuje zákon o účtovníctve). Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, takýto výdavok
nemožno pre účely dane z príjmov uznať za daňový výdavok. Zhodne vykladá definíciu daňového
výdavku NS SR napr. rozsudok 8Sžf/78/2014.
25. K odvolacím námietkam vedenia dokazovania a rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol,

že ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií,
alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Ak správca dane pri preverovaní dôkazov predložených
daňovým subjektom preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť týchto dôkazov,

potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť ustanovenú v § 29
ods. 2 Daňového poriadku a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V rámci
dokazovania je v právomoci správcu dane posudzovať závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov,
vierohodnosť dôkazov a ich preukaznosť. Je na daňovom subjekte, aby si zabezpečil také dôkazy, ktoré

preukazujú vynaloženie výdavkov na daňové účely bez vzbudenia pochybnosti, pričom ak tak neurobí,
preberá na seba riziko, a tým sa dostáva do dôkaznej núdze, čo má za následok neuznanie daňových
výdavkov. Nemôže byť na ujmu štátu, keď daňový subjekt je pri uskutočňovaní svojej podnikateľskej
činnosti, napr. neopatrný a nezabezpečí si dostatočné dôkazy na preukázanie opodstatnenosti
uplatnenia daňových výdavkov a pritom sa domáha, aby mu vzniknuté výdavky boli uznané, ako

by boli riadnym spôsobom preukázané. Nesplnenie podmienok ustanovených v Zákone o dani z
príjmov nie je možné odpustiť. Je na daňovom subjekte, ktorý si uplatnil daňové výdavky, aby vyvrátil
skutočnosti, ktoré sa dokazovaním správcu dane ukázali ako pochybné. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov uvedená v § 3 ods. 5 Daňového poriadku nepredstavuje mechanické preberanie informácií,
či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov a neumožňuje

prehliadať absenciu splnenia podmienok, ktoré Zákon o dani z príjmov pre uplatnenie daňových
výdavkov požaduje. Žalovaný potom poukázal na rozsudky NS SR 5Sžf/98/2009, 10Sžfk/36/2016,
5Sžf/11/2014, 3Sžf/35/2013, 8Sžf/18/2016, 8Sžfk/31/2017, 4Sžf/84/2012 a rozhodnutia Ústavného
súdu III ÚS 401/09-17. Žalovaný tiež poukázal, že takto je posudzovaná právna otázka dôkaznej
povinnosti aj v judikatúre, na ktorú v odvolaní poukazoval žalobca.

26. Žalovaný k námietkam týkajúcim sa neuznaných faktúr od dodávateľa FAMIKO s. r. o. uviedol,
že žalobca si zaúčtoval do daňových výdavkov faktúry od predmetnej spoločnosti za objednané služby
počas služobnej cesty s miestom pobytu v SAE v termíne od 30.4.2015 do 5.5.2015 v sume 3.128.- Eur,
ako aj za objednané služby počas služobnej cesty s miestom pobytu v Özdere v termíne od 8.8.2015
do 10.8.2015 v sume 2.632.- Eur. Okrem faktúr a dokladov o úhrade predložil certifikáty na JUDr.

F.u a PhDr. V. menovací dekrét zo dňa 29.4.2015, objednávku na zabezpečenie služobnej cesty do
SAE, vrátane ubytovania, dopravy a leteniek pre predsedu predstavenstva v termíne od 30.4.2015 do
5.5.2015, zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 12.3.2015, poistnú zmluvu poistenia proti úpadku CK
FAMIKO s. r. o., prospekty, ponuky na predaj nehnuteľnosti v Dubaji v Abú Dhabi stiahnuté z webových
stránok realitných spoločností. V Turecku v Özdere malo ísť podľa vyjadrenia žalobcu o obhliadky

objektov charakteristických pre túto oblasť, ako dôkaz predložil fotodokumentáciu z oblasti Özdere.
Žalobca tvrdil, že konferenciu v SAE organizačne zabezpečoval Momir Perović, bytom Čierna Hora a
obhliadku v Özdere organizačne zabezpečoval Luka Srbac - manažér, sprostredkovateľ Belehrad,
Srbsko a rokovania sa uskutočnili na mestskom úrade, pod ktorý patrí mesto Özdere. Žalobca na
rokovaniach mal prezentovať záujem o úpravu morského pobrežia a budovania pláží prostredníctvom

špecializovaných strojov a techniky vo vlastníctve obchodného partnera a využitím jeho know-how, išlo o
partneraPIMHydroengineeringd.o.o.zoSrbska.Správcadanezistil,žepobytovýzájazddoSAE-Dubaj
bol od 30.4.2015 do 10.5.2015 pre 3 osoby a bol fakturačne rozdelený na dve spoločnosti PROFINEX
staving a. s. v termíne od 30.04.2015 do 05.05.2015 a v sume 3.128,- Eur a PROFINEX trading s. r.o. od 06.05.2015 do 10.05.2015 v sume 3.628,80 Eur. V zmluve o obstaraní zájazdu č. 151317 zo dňa
02.03.2015 bol ako objednávateľ uvedený JUDr. F. a dvaja spolucestujúci F. - syn a A.. Pobytový zájazd
do Özdere - Turecko bol od 10.08.2015 do 15.08.2015 pre 5 osôb a bol taktiež fakturačne rozdelený

na dve spoločnosti PROFINEX STAVING a. s. v termíne od 08.08.2015 do 10.08.2015 v sume 2.632,-
Eur miesto pobytu Özdere a PROFINEX DEALING s. r. o. v termíne od 11.08.2015 do 15.08.2015 v
sume 2.968,- Eur s miestom pobytu Izmir. V zmluve o obstaraní zájazdu č. 151244 zo dňa 01.08.2015
ako objednávateľ zájazdu je uvedený JUDr. G. a štyria spolucestujúci F. - syn a PhDr. V., matka dieťaťa
A., A.. Sporné faktúry boli vystavené v rozpore s uzatvorenou zmluvou o obstaraní zájazdu, nakoľko

boli vystavené na iného odberateľa (daňový subjekt), ako bol uvedený pri uzatvorení zmluvného vzťahu
(JUDr. G.). Správca dane poukázal na to, že podľa § 5 zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach
podnikania, cestovných kancelárií a cestovných agentúr nie je strana objednávateľa viazaná len na
fyzickú osobu, ako osobu oprávnenú konať za uvedený subjekt, tak ako to tvrdil žalobca vo svojich
vyjadreniach. Z toho vyplýva, že ak by išlo o pracovnú cestu, nič nebránilo žalobcovi, aby bola zmluva
uzatvorenánažalobcu.Správcadanenepreukazovalrodinnéväzby,aninezasahovaldoprávmaloletých

osôb, ako namietal v odvolaní žalobca, len overoval skutočnosti uvedené na predložených dokladoch
v záujme, aby boli skutočnosti nevyhnutné pre správne určenie dane zistené čo najúplnejšie, čo je v
súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný tiež uviedol, že je viac ako neštandardné, aby sa
pracovnej cesty zúčastňovali aj maloleté osoby. Pracovnou cestou je v zmysle Zákona o cestovných
náhradách (§ 2 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z.) čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do

iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto
cesty. Pracovnou cestou podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods.
2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do
skončenia tejto cesty. Samotná účasť detí však nebola jediným dôvodom pochybností zo strany správcu
dane. Dokladmi, ktoré žalobca predložil nebol preukázaný cieľ a účel cesty do SAE a ani do Özdere ako

pracovnej cesty súvisiacej s predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, tak ako to popisoval žalobca.
Žalovaný ďalej uviedol, že tak ako uvádza správca dane, bolo preukázané len to, že sa v danom čase
predseda predstavenstva JUDr. F. a ďalšie osoby nachádzali na území Spojených arabských emirátov
a Özdere. Menovací dekrét pre PhDr. V., ako aj jej jazykové znalosti nepreukazujú skutočnosť, že sa
v SAE zúčastnila realitnej konferencie a tlmočila. Predložené certifikáty taktiež nemožno považovať za

jedinečný dôkaz. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Certifikáty predložené správcovi dane
boli vytlačené farebne na kancelárskom papieri bez originálneho podpisu. Správca dane síce poukázal
v prípade menovacieho dekrétu na súvis s poskytovaním náhrad a v súlade so zákonom o cestovných
náhradách, avšak správca dane postupoval podľa zákona o dani z príjmov.
27. Žalovaný k žalobcovým návrhom na vypočutie O. uviedol, že správca dane odôvodnene prijal záver,

že žalobca nepodložil svoj návrh na vypočutie týchto osôb relevantnými dôkazmi a nepreukázal konanie
týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Uviedol pritom relevantné skutočnosti a úvahy, ktoré
odôvodnili nevedenie dokazovania smerom k výsluchu navrhovaných svedkov, s ktorými sa žalovaný
stotožnil.Zdokazovanianevyplynulo,žebyMomirPerovićzabezpečovalprežalobcukonferenciuvSAE.
Dokazovanie slúži až na verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Návrh

na vypočutie tejto osoby nemá byť na akom základe priznaný. Za predpokladu, že by išlo o osobu, ktorá
reálne vykonávala činnosti v prospech žalobcu, mal by mať žalobca o tom také dôkazy, ktoré by činnosť
tejto osoby jednoznačne preukázali. Pokiaľ daňový subjekt nie je spôsobilý preukázať dôvodnosť
navrhovaného dokazovania, potom nevedenie dokazovania týmto smerom je zo strany správcu dane
odôvodnené. Taktiež ide o vypočutie členov dozornej rady a JUDr. F. správca dane opodstatnene

považoval za nedôvodné vzhľadom na postavenie týchto osôb k daňovému subjektu. Ide o orgány
spoločnosti, zástupcov žalobcu. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca, že navrhnutí svedkovia
poskytnú má vedieť preukázať sám daňový subjekt pri dodržaní primeranej odbornej starostlivosti a
obozretnosti. Daňový subjekt bol so zisteniami správcu dane oboznámený a mal právo vyjadriť sa k nim.
Žalobca ako účastník daňového konania má právo reprodukovať informácie dôležité pre rozhodnutie

vo veci, ktoré získal vlastným zmyslovým vnímaním. Za svedka sa považuje osoba, ktorá bola osobne
prítomná pri nejakej udalosti, priamy pozorovateľ niečoho, kto niečo videl, na vlastné oči, alebo počul.
Fotodokumentácia a ponuky stiahnuté z webových stránok realitných kancelárií nie je dôkazom, pretože
z predložených obrázkov nebolo zrejmé, či sa týkajú uvedenej oblasti v danom čase a majú súvis s
pracovnou cestou v súvislosti s hlavným predmetom činnosti žalobcu a ponuky je možné stiahnuť z

internetu kedykoľvek a kýmkoľvek. Takisto pri pracovnej ceste do Özdere žalobca nepreukázal ničím, že
išlo o pracovnú cestu, teda, že sa uskutočnilo rokovanie s tým, že sprostredkovateľom bol U. Vzhľadom
na zistenia správcu dane a z nich vyvodené závery a pochybnosti opodstatnene presunuli dôkazné
bremeno na žalobcu. Žalobca nepreukázal účasť na realitnej konferencii v SAR-e, ako ani účasť narokovaniach v Özdere, čím nepreukázal účel pracovnej cesty, nepreukázal ani namietanú hospodárnosť
a efektívne vynaloženie nákladov a ani ekonomickú opodstatnenosť uplatneného daňového výdavku v
nadväznosti na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu.

27. Ďalej argumentoval tým, že nie je úlohou daňových orgánov napovedať, aké dôkazy má daňový
subjekt predložiť, napriek tomu správca dane uviedol, čo považuje za nepreukázané, oboznámil daňový
subjekt s kontrolnými zisteniami a hodnotením dôkazov a vyzval na ho na predloženie dôkazov. Žalobca
si však svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a preto neuniesol dôkazné bremená. Správca dane správne
vyhodnotil, že žalobca nepreukázal využitie prenajatých priestorov na dosiahnutie, zabezpečenie a

udržanie zdaniteľných príjmov, nepreukázal vecnú súvislosť nákladu v kontrolovanom zdaňovacom
období so zdaniteľnými príjmami, nepreukázal účel nájmu, ekonomickú opodstatnenosť nákladov v
súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, čím porušil § 17 ods. 5 písm. a), § 21 ods. 1, § 2 psím. a), § 21
ods.1,§2písm.i)zákonaodanizpríjmov. Žalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,že
žalobca sa rozsiahlym znášaním námietok, ktoré prispôsobuje priebehu konania, zamotáva a odporuje
si. Napríklad v prípade zmluvy o reklame, keď žalobca popieral existenciu takejto zmluvy, keď sa na ňu

správca dane odvolal, v odvolaní uvádza, že oprava plavidla ZETA bola v Bratislava (časť XIII. Odvolania
písm. B bod 9), pričom ako hlavný účel prenájmu v Bratislave neuviedol servisnú činnosť, alebo popiera
vlastné vyjadrenia (preprava strojov, napr. bagrov), predložené dôkazy (v odvolaní daňový subjekt
namieta, že išlo o ústnu dohodu medzi daňovým subjektom a dodávateľmi, subdodávateľmi o využívaní
prenajatých priestorov v Bratislave a Topoľčanoch potom, ako správca dane poukázal na uzatvorené

zmluvy,kdenebolodohodnutézabezpečeniepriestorovpredodávateľovbod13.27.odvolania).Odvolací
orgán ďalej uviedol, že odvolanie sa na uzatvorenie ústnej dohody nie je možné považovať za
dostatočný dôkaz. Len ústnou dohodou daňový subjekt preberá na seba zvýšené riziko, že v prípade
daňovej kontroly neunesie dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal kapcióznosť otázok
žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že otázky boli formulované jasne a zrozumiteľne, aby žalobca

vedel, čo má preukázať. Neboli to otázky klamlivé, zavádzajúce a teda kapciózne. Žalobca namietol,
že správca dane vstupoval do otázok a odpovedí svedkov. Výsluchu svedkov sa žalobca zúčastnil
a mal možnosť objasniť kladením otázok v skutočnosti, ktoré sa mu zdali sporné, ak mal vedomosť o
takých skutočnostiach, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu pochybností správcu dane a preukázaniu
oprávnenosti uplatnenia preverovaných daňových výdavkov prostredníctvom vypočúvaných svedkov.

Miestne zisťovania, na ktoré poukazuje žalobca v prípadoch, ktorých nebolo doplnené dokazovanie
výsluchom svedkov v zmysle záverov predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia správca dane
požadoval predloženie konkrétnych účtovných a daňových dokladov a ozrejmoval skutočnosti v týchto
dokladoch. Preto nešlo o vykonanie výsluchu svedkov a preto námietky žalobcu o „zastretom právnom
úkone“ boli neopodstatnené. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane sa zaoberal zásadnými a

relevantnými námietkami a návrhmi žalobcu a uviedol dôvody, pre ktoré ich považoval za nedôvodné.
Správca dane sa stotožnil a prevzal závery z predchádzajúceho konania, čo nie je v rozpore s platnými
právnymi predpismi pokiaľ tieto závery vychádzajú z vykonaného dokazovania a sú opodstatnené.
Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, a nenavrhol o vykonanie takého dokazovania,
ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia správcu dane.

28. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane sa riadil jeho právnym názorom uvedeným v
predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí, dokazovanie viedol v súlade s § 24, § 44 a § 45
Daňového poriadku. Opodstatnene uprednostnil zistený skutkový stav pred formálnosťou dokladov.
Kontrolné zistenia uviedol v odôvodnení rozhodnutia a vyhodnotil ho v súlade s § 3 ods. 3 a ods.

6 Daňového poriadku. Vychádzal z vykonaného dokazovania a v odôvodnení rozhodnutia uviedol
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, vyhodnotil vykonané dôkazy, postačujúco sa
vysporiadal s námietkami žalobcu a uviedol úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii konkrétneho právneho
predpisu. Zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu procesných zásad daňového konania posúdenie
skutkového stavu, vyhodnotenie dôkazov, ako aj záveru správcu dane žalovaný vyhodnotil ako

opodstatnené vychádzajúce z obsahu spisu a vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalobca namietal
porušenie čl. 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odvolací orgán poukázal na
záver v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. 2 ÚS 784/2015 z 02. 12. 2015, z ktorého odcitoval časť III.
Bod 4. Ústavný súd poukazuje na judikatúru ESLP, ktorá sa zaoberá tým, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd sa nevzťahuje na daňové konanie s výnimkou, keď daňové

konanie považuje za konanie trestné. Čo však nie je prípad vyrubenia dane , ktorú je daňovník
povinný platiť na základe daňových právnych predpisov v spojení jeho podnikateľskou činnosťou a
hospodárskym výsledkom, čo nie je možné považovať za uloženie sankcie.Žalobné body

29. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj

prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 101262564/2020 zo dňa 5.8.2020. V žalobe tvrdil, že
bol napadnutým rozhodnutím žalovaným ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich
právach. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zistenie
skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Skutkový stav,

ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym
spisom.

30. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v bodoch II. až XII. žaloby, ktoré rozpísal
na sto stranách žaloby.

31. Žalobca v bode II. žaloby namietal, že správca dane tvrdil, že žalobca porušil § 17 ods. 5 zákona o
DZP, podľa ktorého súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa
ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a
úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom o tento
rozdiel znížil základ dane.

32. Žalobca v bode II. žaloby namietal aj to, že žalovaný v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí
sa zaoberal len niektorými námietkami žalobcu a s ostatnými sa nezaoberal. Ďalej žalobca v tejto časti
poukázal na dôvody predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia uvedené na jeho 10-tej strane, z
ktorých odcitoval s tým, že sa s týmito dôvodmi bude vysporiadávať v ďalších bodoch žaloby.

33. Žalobca v bode III. žaloby uviedol, že na základe žiadosti správcu dane zo dňa 17.9.2019, ktorú
správca dane expedoval 25.9.2019 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, žalovaný správcovi
dane lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžil o 300 dní. Žalobca popísal úkony, ktoré vykonal správca
dane v priebehu ďalšieho vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane bol už do expedovania

žiadosti o predĺženie lehoty 39 dní nečinný a v ďalšom konaní bol nečinný v mesiacoch február, marec,
apríl a júl 2020 a jeho nečinnosť predstavovala spolu 159 dní. Žalovaný sa s námietkou nečinnosti
vysporiadal nedostatočne a povrchne. Tiež tvrdenie, že treba zohľadniť analytickú a vyhľadávaciu
činnosť správcu dane a zohľadniť opatrenia na zamedzenie prenosu a šírenia korona vírusu neobstojí,
keďže zo spisu žiadna analytická ani vyhľadávacia činnosť správcu dane nevyplýva. Poukázal na to,

že daňová kontrola obsahovala štyri základné okruhy preverovania a lehota na predĺženie vydania
rozhodnutia bola neprimerane predĺžená. Neexistovali dôvody na takéto predĺženie lehoty na vydanie
rozhodnutia. Správca dane vedome uviedol nadriadený orgán do omylu. Nečinnosť správcu dane má
podstatný vplyv na žiadosť správcu dane o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa žalobcu
správca dane porušil § 65 ods. 2 Daňového poriadku, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces

podľa článku 38 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, a porušil
základné zásady daňového konania uvedené v § 3 Daňového poriadku. Žalobca bol takýmto konaním
správcu dane o 159 dní dlhšie v právnej neistote. Zdôraznil, že správcovi dane poskytoval súčinnosť
riadne, a preto jeho konanie nemohlo byť dôvodom na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní.

34. Žalobca v časti IV. žaloby tvrdil, že odvolanie zo dňa 24.9.2020 doplnil v lehote na podanie odvolania
a to podaním zo dňa 25.9.2020, ktoré ale podľa obsahu predkladacej správy nebolo žalovanému
predložené,apretožalovanýnemoholpreskúmaťnapadnutérozhodnutiesprávcudane vpožadovanom
rozsahu, čím bol porušený § 74 ods. 2 Daňového poriadku.

35. Žalobca v časti V. žaloby tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že žalobca nepreukázal
náklady spojené so služobnými cestami vykonanými v dňom 30.4.2015 - 5.5.2015 v Spojených
arabských emirátoch a v dňoch 8.8.2015 do 10.8.2015 v tureckom meste Özdere. Žalobca namietal,
že preukázal cieľ aj účel pracovných ciest. Cieľom pracovnej cesty do SAE bola realitná konferencia,

obchodné ohliadky a obchodné rokovania, ktoré sprostredkoval pán O.. Účelom bolo získať informácie
o realitnom trhu v SAE a získať ponuky vo veci predaja nehnuteľností v Dubaji a Abu Dhabi a zabezpečiť
tak budúce výnosy žalobcu. Cieľom pracovnej cesty do Özdere bolo využiť „know-how“ obchodného
partnera zo Srbska, za ktorým účelom sa zúčastnil rokovania na Mestskom úrade Inönü MhallesiGazeteci Yazar Ismail Sivri Bulvari No. 50035380-Buca/IZMIR pod ktoré patrí turecké mesto Özdere.
Podľa žalobcu bol cieľ a účel cesty preukázaný počas daňovej kontroly. Žalobca poukázal na svoje
písomné vysvetlenia počas výkonu daňovej kontroly a v písomnom vyjadrení sa k protokolu z daňovej

kontroly. Podľa žalobcu tvrdenie správcu dane, že nebola preukázaná ekonomická opodstatnenosť
nákladu v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu, je vyvrátené účtovnou závierkou za rok 2015,
z ktorej vyplýva, že výnosy z hospodárskej činnosti boli dosiahnuté vo výške 3 146 831.-Eur. Tvrdenie
správcu dane nebolo založené na žiadnom dôkaze. Žalobca ďalej namietal, že certifikáty, ktoré predložil
do daňovej kontroly boli predložené tak, ako ich dostal v Spojených arabských emirátoch a pokiaľ ich

správca dane spochybňuje, mal možnosť si to overiť prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií
v Spojených arabských emirátoch a Turecku alebo výsluchom navrhnutých svedkov O. a v prípade
Özdere U.. Tým, že tak neurobil, neodstránil rozpor v tvrdeniach žalobcu a správcu dane. Podľa žalobcu
ide o prenos dôkazného bremena, ktorý je zakotvený v Daňovom poriadku v § 24 ods. 3, prvá veta.

36. Žalobca ďalej v bode V. žaloby namietal rozpor s § 3 Daňového poriadku, keď správca dane mal

hodnotiťdôkazypodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti
a prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pokiaľ teda správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí uvádza, že PhDr. N. má nárok na cestovné náhrady, tak potom podľa logiky veci má žalobca
tieto náklady právo si uplatniť ako vynaložený daňový náklad. Preto je zarážajúce, keď žalovaný uviedol,
že správca dane postupoval podľa zákona o dani z príjmov a absolútne odhliadol, čo správca dane vo

svojom rozhodnutí uviedol. Žalobca namietal, že skutočnosť, že JUDr. F. je uvedený na objednávkach, je
daná tým, že bol štatutárnym orgánom žalobcu a vystupoval za žalobcu. Podstatné ale je, čo je uvedené
na faktúre. Pre uznanie nákladov je rozhodujúcou došlá faktúra, ktorá je zaúčtovaná v zmysle platnej
slovenskej legislatívy tak z pohľadu zákona o dani z príjmov ako aj z pohľadu zákona o účtovníctve,
podmienkavecnosti,výdavkybolivynaloženénadosiahnutieazabezpečeniepríjmovapreukázateľnosti

(zo strany správcu dane nebola preukázaná fikcia uplatnených výdavkov). Podľa žalobcu všetky tri
kritériá definície výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukázateľne preukázal. Žalovaný
sa nevysporiadal s námietkou žalobcu, že konečným spotrebiteľom služieb je žalobca a že poznatky,
ktoré získal zo služobných ciest JUDr. F., ktorý konal v mene žalobcu, využíval a dodnes využíva žalobca
pre potreby uskutočňovania podnikateľskej činnosti žalobcu.

37. Žalobca v tomto bode žaloby namietal, že žalovaný sám nepostupoval podľa právneho názoru,
ktorý vyslovil v zrušovacom rozhodnutí a ktorý žalobca odcitoval v žalobe v bode 2.10 nasledovne:
„Daňový subjekt v každom posudzovanom prípade bod 1 až bod 11 rozhodnutia identifikuje osoby, ktoré
požaduje vypočuť ako svedkov. Správca dane uvádza, že daňový subjekt svoje tvrdenia nezdokladoval,

a nepreukázal konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Takéto vysporiadanie sa
s návrhom daňového subjektu na vypočutie svedkov je len všeobecné, bez náležitého odôvodnenia.
Nie je zrejmé, z akých skutočností správca dane vychádzal, keď prijal v prípade niektorých navrhnutých
svedkov len záver, že ich konanie vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam nebolo preukázané. Takéto
vysporiadanie sa s návrhom daňového subjektu nie je dostatočné a jednoznačné, čo môže mať za

následok upretie práva daňového subjektu na spravodlivé konaní pred správnym orgánom a splnenia
dôkaznej povinnosti. V ďalšom konaní je potrebné tento záver aj náležite odôvodniť, aby bolo zrejmé,
prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie navrhuje daňový subjekt, nepreukazuje konanie
vo vzťahu k tvrdeným skutočnosti (z akých skutočností a úvah správca dane takýto záver prijal).“
Žalobca ďalej poukázal na svoje návrhy na vykonanie výsluchu jednotlivých osôb, ktoré podal v priebehu

preskúmavaného konania a predchádzajúcej daňovej kontroly a dôvody, pre ktoré týmto návrhom
nevyhovel správca dane a žalovaný. Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného,
ktorý konštatoval, že správca dane uviedol relevantné skutočnosti a úvahy odôvodňujúce nevedenie
dokazovania smerom k výsluchu navrhovaných svedkov, s ktorými sa odvolací orgán stotožňuje.
Poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný zaoberal len osobou

O. a nie U. a tým je jeho postup v rozpore s § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Pokiaľ nebolo
vyhovené návrhu na vypočutie JUDr. Romana Kvasničku a členov dozornej rady žalobcu, podľa žalobcu
tým žalovaný potvrdil, že správca dane neuznal daňové výdavky na pracovné služobné cesty na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a na základe selektívneho výberu dôkazov a dôkazy
navrhnuté žalobcom boli bezdôvodne odmietnuté a vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom bolo

bezdôvodne odmietnuté. Žalobca poukázal na to, že p. Momir Petrović a Luka Strbac boli takými
osobami, ktoré boli prítomné pri nejakej udalosti, nielen ju priamo pozorovali, ale aj organizovali, na
vlastné oči videli a udalosti zo služobných ciest do SAE a Özdere aj počuli, dokonca nie je možné vylúčiť,
že tieto osoby, ako ich organizátori, by mohli disponovať aj listinnými dôkazmi. JUDr. F. bol osobneprítomný na služobných cestách. Žalobca dal do pozornosti aj skutočnosť, že štatutárny orgán mohol
byť vypočutý ako svedok za iný daňový subjekt, tak ako na to vo svojom rozhodnutí poukázal správca
dane, nakoľko služobné cesty boli fakturované aj na PROFINEX trading s.r.o. a PROFINEX dealing

s.r.o.. Zamietnutie výsluchu svedka bolo nielen nedostatočne odôvodnené ale aj rozporuplné s vlastným
tvrdením správcu dane.

38. Žalobca nesúhlasil s hodnotením predložených listinných dokladov - fotodokumentácie a ponúk na
predaj nehnuteľností. Podľa žalobcu sú to dôkazy, na základe ktorých je možné uznať výdavok ako

opodstatnený daňový náklad, pretože v súčasnosti je úplne bežným štandardom, že každý realitný
prospekt je sprístupnený na internete a to, že tomu tak bolo, potvrdzuje že sa jednalo o konkrétny,
hmatateľný projekt. To, že žalovaný a správca dane uviedli, že takéto listinné dôkazy si môže stiahnuť
ktokoľvek a kedykoľvek, nie sú dôkazom, ktorý by preukazoval, že sa JUDr. F. a PhDr. V. pracovnej
cesty nezúčastnili. Správca dane si bez relevantného dôkazu utvoril obraz, že daňový subjekt zahrnul
do výdavkov vlastný pobytový zájazd. Žalobca s tým nesúhlasí a poukazuje na prenos dôkazného

bremena. Podľa žaloby tvrdenie správcu dane, že v prípade služobnej cesty do Özdere išlo o pobytový
zájazd, nemá oporu v žiadnom relevantnom dôkaze. Správca dane prekrúca fakty, keď tvrdí, že poznatky
získané zo služobných ciest do SAE a Özdere nesúvisia s činnosťou žalobcu. Týmto postupom
žalovaný hrubo porušuje ústavné právo žalobcu podnikať aj právo na spravodlivý proces podľa článku
48, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Žaloba nemá povinnosť správcovi dane oznamovať svoje podnikateľské plány a správca dane presahuje
svoje oprávnenie, keď bez znalosti podnikateľských plánov žalobcu usudzuje, že poznatky získané z
pracovných ciest nesúvisia s potrebami a činnosťou žalobcu.

39. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa nezaoberal vôbec odvolacou námietkou zákonnosti pri

získavaní dôkazov a údajoch o maloletých deťoch predsedu predstavenstva JUDr. F. na operačnom
stredisku Kriminálneho úradu Finančnej správy Slovenskej republiky. Namietol, že počas daňovej
kontroly a v daňovom konaní sa vystriedalo spolu päť zamestnancov správcu dane, pričom je nemožné,
aby tí ktorí nevykonávali daňovú kontrolu a vo vyrubovacom konaní nevykonali žiadny úkon, prevzali
do rozhodnutia úsudky a závery iných zamestnancov a to tých, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a

vyhotovovali prvé zrušené prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalobcu prekopírovanie časti pôvodného
rozhodnutia do nového rozhodnutia a prevzatie záverov a úsudkov iných zamestnancov správcu dane
predstavuje nezákonnosť rozhodnutia a porušenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku a § 63 ods. 2 a
ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný sa nezaoberal námietkou, že správca dane neuviedol, akým
iným spôsobom majú byť tvrdené skutočnosti preukázané, ak tak nemožno urobiť výsluchom svedkov.

Ďalej sa nezaoberal námietkou, že do daňovej kontroly bol nezákonne získaný dôkaz z kontroly
iného daňového subjektu pred začiatkom daňovej kontroly. Žalobca tvrdil, že úradným záznamom zo
dňa 26.7.2018 sa správca dane tento nezákonný dôkaz pokúsil iba zlegalizovať. Protokol z daňovej
kontroly má tak charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní
nemožno použiť. Keďže použitý bol, celé daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Navyše,

protokol z daňovej kontroly spoločnosti PROFINEX trading spol. s r.o. bolo rozhodnutím žalovaného č.
102902349/2019 zo dňa 16.12.2019 vyhlásený za nezákonný dôkaz, keďže bol zadovážený v rámci
daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná správcom dane v rozpore so zákonom. Nezákonný protokol z
daňovej kontroly potom nemožno použiť, ani úkony vykonané počas daňovej kontroly v tomto subjekte.

40. Žalobca v bode V žaloby na záver uviedol, že podľa jeho názoru v predmetnej veci služobných ciest
došlo k prechodu dôkazného bremena podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, keď prenos dôkazného
bremena sa uplatňuje v prípade, ak správca dane neakceptuje dôkaz predložený daňovým subjektom a
má pochybnosť o tvrdeniach daňového subjektu. Zákonnou povinnosťou správcu dane je podložiť túto
skutočnosť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu

dane musia mať rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie 3Sžf/1/2011 z 15.3.2011.

41. Žalobca v bode VI. žaloby tvrdil, že išlo o daňové náklady na pracovné cesty, stravné a cestovné pre
p. Darinu Kvasničkovú, členku dozornej rady vo výške 18 328,40 Eur, JUDr. F., predsedu predstavenstva

vo výške 17 010,10 Eur, Ing. W. za máj 2015 vo výške 1 400,50 Eur a v sume 1 000.-Eur, ako členky
investičnej komisie, Ing. Igor Strapka za jún 2015 vo výške 1 000.-Eur a vo výške 1 000.-Eur ako
člena investičnej komisie, p. G.l G., člen investičnej komisie vo výške 11 492,40 Eur, spolu cestovné a
stravné vo výške 51 232.-Eur. Namietal, že správca dane porušil § 74 ods. 4, posledná veta Daňovéhoporiadku a nepostupoval v súlade s právnym názorom uvedeným v zrušovacom rozhodnutí žalovaného.
Žalobca potom odcitoval z odôvodnení správcu dane a žalovaného k navrhnutým výsluchom osôb.
Žalobca tvrdil, že svoju dôkaznú povinnosť splnil a preukázal všetko, čo správca dane zo zákona od

neho požadoval. Nepreukázal len to, čo správca dane požadoval nad rozsah stanovený zákonom.
Správca dane mohol preukazované skutočnosti verifikovať výsluchom zúčastnených osôb ako svedkov,
čo neurobil. Postupoval v rozpore s právnym názorom žalovaného. Žalovaný v rozpore so svojim
predchádzajúcim právnym názorom v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správca dane vyhodnotil
navrhovaný výsluch svedkov za neopodstatnený a uviedol opodstatnené dôvody tohto záveru. Podľa

žalobcu išlo o rozporuplné konanie žalovaného, ktorým boli žalobcovi upreté jeho právo na spravodlivé
konanie. Žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa z jeho odvolacími námietkami
vysporiadal len veľmi stručne a vlažne a v rozpore s § 74 ods. 2 Daňového poriadku, pretože
nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní zo dňa 25.9.2020. Žalobca
trvá na bodoch tohto odvolania a tvrdí, že správca dane nepostupoval v súlade s § 24 ani v súlade s
§ 44 Daňového poriadku.

42. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane prevzal nezákonne získaný dôkaz z kontroly iného
daňového subjektu tri mesiace pred začiatkom daňovej kontroly (daňová kontrola začala 9.10.2017).
Nezákonne získaný dôkaz bol vyžiadaný v daňovej kontrole spoločnosti PROFINEX trading spol. s
r.o. cestou Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo

dňa 8.6.2017. Navyše, protokol z daňovej kontroly u spoločnosti PROFINEX trading spol. s.r.o. bol
právoplatným rozhodnutím žalovaného vyhlásený za nezákonný. Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaný
považoval tieto dôkazy za také, ktoré netrpia vadou nezákonnosti. Úradným záznamom z 26.7.2018
sa dôkazný prostriedok získaný v rozpore so zákonom sa správca dane snažil iba zlegalizovať. Podľa
žalobcu protokol o daňovej kontrole nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,

ktorý v daňovom konaní nie je možné použiť, ak bol použitý, tak celé daňové konanie bolo zaťažené
vadou nezákonnosti. Žalovaný sa s námietkou, že správca dane v priebehu daňovej kontroly konal nad
rozsah daňovej kontroly a nad rozsah poverenia, keďže získal údaje z Okresného úradu Banská Bystrica
za dva, v jednom prípade za tri kalendárne roky 2015, 2016 a 2017, pričom na takéto konanie Daňovým
poriadkom na takéto konanie oprávnený nebol. Žalovaný s takouto námietkou nevysporiadal vôbec.

43. Podľa žalobcu žalobcom predložené knihy jázd za všetky využívané motorové vozidlá za jednotlivé
mesiace roka 2015 boli dôkazom o vykonaní pracovných ciest aj o ich účele, keď obsahovali dátum
odchodu a príchodu, čas odchodu a príchodu, miesto odchodu a príchodu a účel vykonanej pracovnej
cesty. Správca dane požadoval dôkazy nad rozsah stanovený zákonom, keďže požadoval uviesť

konkrétne miesto a označiť konkrétne osoby druhej strany, s ktorými jednotlivé osoby v konkrétny deň a
v konkrétny čas rokovali. Takéto údaje správca dane požadoval bez opory v zákone. Požadovať takéto
dôkazy by mohol vtedy, ak by žalobcovi uložil viesť záznamovú povinnosť podľa § 51 Daňového
poriadku. Avšak po troch rokoch od uskutočnenia pracovnej cesty nie je možné od daňového subjektu
spravodlivo požadovať, aby uviedol v konkrétny deň, konkrétne miesto a konkrétnu osobu, s ktorou

osoba využívajúca predmetné motorové vozidlo, rokovala. Správca dane svoj záver o tom, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, založil na tom, čo žalobca nepredložil a čo správca dane požadoval nad
rámec zákona. Správca dane tak oprel svoje rozhodnutie o nezákonne získaný dôkazný prostriedok,
ktorým bola odpoveď Okresného úradu Banská Bystrica, nezákonne požadovaný dôkaz a šikanózny
výkon práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011. Viesť evidenciu o

pracovných cestách tak, ako bola od žalobcu správcom dane požadovaná, nie je upravená žiadnym
zákonom. Pokiaľ správca dane uviedol, že táto povinnosť vyplýva z § 3 ods. 1 zákona o cestovných
náhradách, tak podľa žalobcu z tohto ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť označenie konkrétnych
osôbdruhejstrany,sktorýmibolorokovanievedenéaanikonkrétnemiestovýkonupráce,(napr.Mestský
úrad Bratislava, Oddelenie investičné). Žalobca namietal aj to, že žalovaný neuviedol, aký iný dôkaz

okrem knihy jázd a navrhovaným vypočutím svedkov mali byť pracovné cesty preukázané. Nestačí, čo
uviedol žalovaný, že preukázanie uplatnených výdavkov vyplýva z hmotnoprávneho predpisu zákona
o dani z príjmov ako aj Daňového poriadku a nie je potrebné ho uložiť rozhodnutím o záznamovej
povinnosti.

44. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že podal dostatočné vysvetlenia k rozporu medzi ubehnutými
kilometrami vykázanými v knihe jázd k jednotlivým vozidlám a protokolmi z technickej kontroly,
žalovanýtietovysvetleniaignorovalaneumožnilžalobcovitietodisproporcievysvetliťcestousvedeckých
výpovedí. Tvrdenie správcu dane, že ak žalobca o pokazenej elektroinštalácii motorových vozidláchvedel, mal si zabezpečiť také dôkazy, ktorými by vedel v prípade daňovej kontroly svoje tvrdenia
preukázať, žalobca považuje za ničím nepodložené aj s poukazom na neuloženie záznamovej
povinnosti. Podľa žalobcu, ak v rámci daňovej kontroly vznikli nejasnosti v údajoch vykázaných

žalobcom a zisteniami správcu dane, mal správca dane vykonať úkony na odstránenie týchto
nezrovnalostí tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie.
Správca dane síce umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k zisteným nezrovnalostiam, ale medzi podanými
vysvetleniami žalobcu a stanoviskom správcu dane vznikol rozpor, ktorý nebol odstránený. Žalobca
ďalej ako pri vyššie uvedenom bode V. žaloby poukázal na prechod dôkazného bremena zo žalobcu na

správcu dane, pretože správca dane nijakým spôsobom nepreukázal, že pracovné cesty uskutočnené
neboli. Správca dane nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, tým porušil Daňový poriadok.

45. Žalobca v tejto časti žaloby k pracovným cestám JUDr. F. uviedol, že nesprávne údaje v knihe jázd
bolivdôsledkuchýb,ktorýchsadopustilaasistentkaO.,pričomzároveňuviedol,akotomalobyťsprávne
v jednotlivých dňoch roku 2015. Žalobca tiež podal vysvetlenie k platbe platobnou kartou, ktorú zväčša

používal predseda predstavenstva, ktorá sa uskutočnila v Beograde v Srbsku dňa 25.8.2018. To, že na
faktúre bol ako ubytovaná osoba uvedený JUDr. F., neznamená, že 24.8.2015 v čase o polnoci nemohol
z Beogradu odísť. Ubytované osoby sa nahlasujú pri príchode a využitie izby do polnoci by nezohľadnil
žiadny hotel. Žalovaný sa s námietkou použitia karty inou osobou ako JUDr. F. nevysporiadal vôbec.

46. Žalobca nesúhlasil ani so zistením správcu dane, že 6.10.2015 nemohol JUDr. F. vykonať v čase
od 5:30 hod do 14:37 hod pracovnú cestu z Banskej Bystrice do Humenného, pretože v tom čase
bol podľa faktúry v Beograde v Srbsku, keď platbu za ubytovanie vykonal platobnou kartou 12:41:28
hod. Podľa žalobcu rezervácia izby bola pre JUDr. F. sa služobnej cesty nemohol zúčastniť, a preto
na miesto neho vycestovala PhDr. U., PhD.. Správca dane odmietol vypočuť PhDr. U. z dôvodu, že na

faktúre bol uvedený ako ubytovaný JUDr. F. a bola použitá platobná karta patriaca JUDr. F.. Žalovaný ale
neodstránil nezrovnalosti prostredníctvom svedeckých výpovedí. Podľa žalobcu správca dane by mal
akceptovať aj skutočnosti, ktoré svedčia v prospech žalobcu a to skutočnosť, že platobnou kartou mohol
platiť ktokoľvek. Toto tvrdenie žalobcu správca dane nevyhodnotil.

47. Žalobca namietal, že v prípade pracovných ciest vykonaných p. G. na osobnom motorovom vozidle
EVČ BB665EH nebol zistený rozdiel v ubehnutých kilometroch a aj napriek tomu správca dane
predmetnýnákladnepovažovalzauznateľnýzdôvodu,ženebolipredloženévšetkypožadovanédôkazy,
pričom správca dane požadoval doklady nad rozsah stanovený zákonom (napr. zápisnicu o ústnom
pojednávaní pri preverovaní napr. katastra nehnuteľností s podpisom a menom zamestnanca), a teda

šikanózne požadoval údaje, ktoré žalobca nemal povinnosť viesť. Pokiaľ žalovaný a správca dane
poukazujú na to, že pracovné cesty mali opakujúci sa charakter, žalobca zotrvával na svojom stanovisku,
že pri posudzovaní pracovných ciest je nevyhnutné brať do úvahy aj charakter podnikateľskej činnosti.
Nie je reálne spájať pracovnú cestu s jedným účelom ani s konkrétnou osobou druhej strany, nakoľko
s jednou pracovnou cestou sa niekedy spája viac čiastkových úkonov aj bez konkrétnej osoby na

druhej strane. Napr. zistenie informácií z katastra nehnuteľností, obhliadka vo viacerých lokalitách,
zhodnotenie možností budovania inžinierskych sietí a pod.. Rozšírenie investičných aktivít o nové
aktivity je komplikovaný a náročný proces, ktorý si vyžaduje vyhľadávanie informácií v danej lokalite
vrátane zabezpečenie podkladov pre územnoplánovaciu dokumentáciu. Správca dane nepreukázal,
že pracovné cesty vykonané neboli. Žalobca ďalej poukázal, ako pri predchádzajúcich námietkach na

rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011. Namietal, že žalovaný neodstránil vzniknuté rozpory medzi správcom
dane a žalobcom.

48. Žalobca v bode VII žaloby k neuznaným daňovým výdavkom vynaloženým na spotrebu a nákup
stavebnéhomateriálunastredisko38-Obchodnáuviedol,žesprávcadanesaneriadilprávnymnázorom

uvedeným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí žalovaného. Vykonal miestne zisťovanie v
spoločnosti BB MARKET s.r.o., čo bolo v rozpore so zrušovacím rozhodnutím žalovaného. Žalobca
namietal, že správca dane vykonal zastreté právne úkony pri preverovaní spoločnosti BB MARKET
s.r.o., O. - STAV STAR, p. O., Priechod. Správca dane vykonal miestne zisťovanie, pričom zo zápisníc
z miestnych zisťovaní bolo preukázané, že vykonal výsluchy svedkov, čím ukrátil žalobcovi právo, klásť

svedkom otázky. Žalovaný v zrušovacom rozhodnutí tejto námietke vyhovel a zaviazal správcu dane,
aby vypočul ako svedka osobu, ktorá mala konať za dodávateľa BB MARKET s.r.o.. Zároveň uviedol,
že nie je zrejmé, z akého dôvodu bol tovar dodaný do Selce - Čachovo, kto s tovarom nakladal a
odovzdal ho daňovému subjektu a že tieto skutočnosti správca dane neskúmal. Správca dane vykonalmiestne zisťovanie, teda nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu. Žalobca v odvolaní trval na
výsluchu konateľa tohto dodávateľa JUDr. O.. Žalovaný uviedol, že u dodávateľa ani subdodávateľov
ani u O. neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k získaniu vyšších informácií v spornej

veci - dočasného umiestnenia, prepravy do Bratislavy a použitie na daňové účely daňovým subjektom.
Správca dane neviedol dokazovanie smerom k výsluchu osoby JUDr. O.o a O.. Daňový subjekt nepozná
a k Michalovi Z. sa nevyjadril. To nič nemení na tom, že správca dane postupoval v rozpore s právnym
názorom uvedeným v zrušovacom rozhodnutí, keď nevypočutie navrhovaných svedkov neodôvodnil,
resp. odôvodnil ho len všeobecne, nedostatočne a nejednoznačne. To je nepochopiteľné, že sám

žalovaný, ktorý predtým vydal zrušovacie rozhodnutie, postupoval rozporuplne, čím porušil § 74 ods. 2
Daňového poriadku a § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.

49. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u p. O. 22.5.2018 v mieste jeho bývalej prevádzky
Majerská cesta 36, Banská Bystrica v čase, keď bola pozastavená činnosť spoločnosti od 8.3.2018 do
8.3.2019, preto je zrejmé, že správca dane sa musel s ním, keďže bydlisko mal v Predajnej, vopred

skontaktovať s námietkou, že miestne zisťovanie bolo vykonané v čase pozastavenej činnosti a v mieste
bývalej práce, ktorá nie je totožná s trvalým bydliskom p. O., sa správca dane nevysporiadal vôbec.
Správca dane sa s návrhom na vypočutie svedka p. N. žiadnym spôsobom nevysporiadal.

50. Žalobca tiež namietal, že správca dane od O. požadoval nielen doklady za r. 2015, ale aj za r. 2016.

Správca dane sa s návrhom na vypočutie svedka nevysporiadal a ani túto námietku žalobcu v rozhodnutí
neuviedol. Správca dane tak postupoval v rozpore s právnym názorom žalovaného. Ani žalovaný sa s
námietkami, ktoré boli vznesené v súvislosti s osobou p. O. v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a ani
ich v tomto rozhodnutí neuviedol.

51. Žalobca v tejto časti žaloby namietal, že sa správca dane s námietkou, ktorú žalobca vzniesol už
počas daňovej kontroly, a to že miestnym zisťovaním v spoločnosti Darvi & partners
spol. s r.o. bol zastretý právny úkon výsluchu svedka a to jednak z toho, že správca dane si vopred
dohodol termín s Ing. A., čo vyplýva z toho, že Veľké Zálužie sa nachádza v okrese Nitra. Tiež z obsahu
zápisnice, nakoľko je evidentné, že tok tovaru - nakúpený - prepravovaný - dodaný, by správca dane

bez položenia otázok nemohol zistiť. A teda sa s touto námietkou nevysporiadal a tak postupoval v
rozpore so zrušovacím rozhodnutím a porušil § 74 ods. 4 Daňového poriadku. S takýmito námietkami
sa nevysporiadal ani žalovaný a v napadnutom rozhodnutí ich ani neuviedol. Tým porušil § 74 ods. 2
Daňového poriadku, čo má za následok porušenie § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku. Žalobca ďalej
v žalobe v tejto časti namietal, že nesúhlasí s hodnotením výpovede svedka p. Slobodníka, tak ako

to vykonal správca dane. Za žalobcu bola svedkovi položená otázka č. 3 sugestívnym spôsobom, keď
správca dane svedkovi predložil CMR, na ktorom bolo Termalica 22 paliet a použil sugestívnu otázku,
či sa jednalo len o tovar, ktorý je uvedený len na tomto CMR. Svedok odpovedal na otázku, ako mu
bola položená v súvislosti s predmetným CMR - áno, jednalo sa len o tento tovar. Správca dane ale
položil ďalšiu otázku č. 9, v ktorej od svedka požadoval potvrdiť tvrdenie p. G., že okrem tehly Termalica

bola dodaná aj strešná krytina NELSKAMP. Svedok jednoznačne odpovedal - áno. Z toho vyplýva, že
svedoknemenilvýpoveď.Správcadaneprikladeníotázokvstupovaldootázokaodpovedí,atýmsvedka
zavádzal. Správca dane sa s touto námietkou žalobcu nevysporiadal. Podľa žalobcu svedok vysvetlil
skutočnosti prevzatia materiálu p. Kriškom, čo je v zhode s miestnym zisťovaním u p. G.. Podľa žalobcu
išlo o zastretý právny úkon. Písomné vysvetlenia podané žalobcom sú v zhode s tvrdením p. Z. a p. G.,

čo sa týka dodania tovaru, tak ako bolo uvedený na faktúrach a prevzatia tovaru. Takisto bola potvrdená
vzájomná súvislosť s odovzdaním tovaru. Preto je pre žalobcu nepochopiteľný záver správcu dane, v
ktorom uvádza, že nedošlo k jednoznačnému odstráneniu pochybností, že stavebný materiál bol dodaný
súkromnej osobe a nie kontrolovanému daňovému subjektu. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na priebeh
výsluchu tejto osoby, na otázky, ktoré položil zástupca žalobcu a ktoré následne použil správca dane

s tým, že správca dane aj v prípade tejto svedeckej výpovede, aj v prípade, ak by žalobca predložil
akýkoľvek dôkaz, tak by ho správca dane neuznal. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedka O. tak že
tento potvrdil, že materiál bol dovezený pre žalobcu a potvrdil aj odvoz dodaného materiálu, avšak ide
len o tvrdenie nepodložené žiadnym konkrétnym dôkazom. Tiež, že svedok uviedol, že netuší, ako si
žalobca tovar odviezol, pretože pri tom nebol. Žalovaný sa tiež uchýlil k špekulácii, že ak O. Z. staval

na tom pozemku vlastnú chatu, tak správca dane nadobudol pochybnosť, či v konečnom dôsledku
nešlo o materiál pre p. Z., ktorá nebola odstránená, nakoľko O. nepredložil žiadne doklady k nákupu
materiálu použitého na stavbu chaty. Žalobca poukázal na to, že ak svedok nepredložil doklady o nákupe
materiálu, nemožno to pripísať na ťarchu žalobcu, tak ako to urobil správca dane a žalovaný v tomtoprípade. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, ktorý žalobcovu námietku na navádzanie svedka
vyhodnotil ako všeobecnú, pretože podľa žalobcu s touto námietkou v zápisnici o výsluchu svedka sa
mal vysporiadať správca dane a nemôže to za neho urobiť odvolací orgán. Keďže to v tomto prípade

tak bolo, tak bolo vyrubovacie konanie zaťažené vadou nezákonnosti postupu, čím bol porušený § 63
ods. 2 a 5 Daňového poriadku a správca dane porušil aj § 24 a § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku.

52. Žalobca v tejto časti žaloby namietal, že nesúhlasí so závermi správcu dane a žalovaného
týkajúcimi sa odvozu tovaru na stredisko 38, Obchodná, keď podľa nich žalobca neuniesol dôkazné

bremeno. Žalobca tvrdil, že po získaní vyťažovacej dopravy si nakúpený tovar vo vlastnej réžii previezol
prostredníctvom vozidla, ktoré patrilo spoločnosti Plant Trans s.r.o. ŠPZ BB-989CG do Bratislavy na ul.
Obchodná. Vlastná réžia znamená, že všetky náklady spojené s prepravou si hradil žalobca z vlastných
zdrojov, čo je zrejmé z účtovníctva - nákup pohonných hmôt. Dodávkový automobil bol zapožičaný od
Plant Trans s.r.o., vodičom pri dotknutej doprave bol zamestnanec žalobcu. Žalobca navrhol vypočuť
konateľa spoločnosti Plant Trans s.r.o. v postavení svedka, ktorý môže túto prepravu potvrdiť. Žalobca

ďalej v žalobe uviedol, že pokiaľ žalovaný konštatoval, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období
nevyfakturoval dodanie preverovaného stavebného materiálu do BB Market s.r.o. žiadnej právnickej
ani fyzickej osobe, uviedol, že sa tak nemohlo stať, pretože tovar nepredal, ale použil v rámci svojej
hlavnej činnosti. Podľa žalobcu bolo svedeckou výpoveďou preukázané umiestnenie tovaru na pozemku
svedka dočasne a súčasne žalobca tvrdí, že tento tovar použil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

svojich príjmov. Žalobca tak ako pri predchádzajúcich námietkach tvrdil, že správca dane dokazovaním
nepreukázal, že daňové výdavky nie sú daňovým nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov žalobcu. Ocitol sa v dôkaznej núdzi s poukazom na rozsudok NS SR č.
3Sžf/1/2011. Porušil zásadu zákonnosti § 3 ods. 1, 2, § 24, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku a tiež §
44 Daňového poriadku. Žalovaný, ani správca dane svoje tvrdenie o porušení zákona o dani z príjmov

nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi.

53. Žalobca v časti žaloby VIII namietal, že náklady, ktoré boli vynaložené na spotrebu materiálu - za
vnútorné strojové omietky (RRD č. 1 a RRD č. 2) sú daňovým nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. Správca dane sa nevysporiadal s návrhom na vypočutie

svedka p. O. U., čím porušil § 74 ods. 4 posledná veta Daňového poriadku, nakoľko bol zaviazaný
predchádzajúcim zrušovacím rozhodnutím žalovaným, aby takýto postup náležite odôvodnil. Žalovaný
na odvolaciu námietku síce uviedol, že správca dane sa k tomuto návrhu na vykonanie dokazovania
nevyjadril, avšak podľa žalovaného vypočutie p. O. je bezpredmetné, nakoľko zistené pochybenia
jeho výpoveď nemôže odstrániť. Takýmto postupom žalovaný hrubo porušil ústavné právo žalobcu na

spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd. Keď správca dane neodôvodnil nevypočutie svedka a vykonal to za neho žalovaný, stratil
žalovaný svoju nezávislosť. Žalobca tiež namietal, že miestne zisťovanie u p. O. U. 6.8.2018 bolo
zastretým právnym úkonom, pretože bol vykonaný výsluch svedka. Podľa žalobcu to potvrdzuje aj to,
že je vysoko nepravdepodobné, aby zamestnanci správcu dane vykonali pracovnú cestu bez vopred

dohodnutého termínu, čo vyplýva aj z toho, že v zápisnici je strojom napísaný dátum, z čoho logicky
vyplýva, že zápisnica bola vopred pripravená. Takže musel vedieť, že miestne zisťovanie vykoná presne
v tento deň a presne v túto hodinu. Keďže daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom,
protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, na základe čoho je aj
napadnuté rozhodnutie nezákonné.

54. Žalobca v časti IX. uviedol, že trvá na tom, že náklady, ktoré boli vynaložené na
prenájom objektu starého Tesca, sú daňovým nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov daňovníka. V súvislosti s neuznaním týchto výdavkov namietal, že správca dane
napriek predchádzajúcemu zrušovaciemu rozhodnutiu nedoplnil náležite odôvodnenie nevykonania

dokazovania navrhnutými svedkami, ale k pôvodne uvedenému odôvodneniu: „Nakoľko zo strany
správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom, návrh daňového subjektu nemá byť na akom základe priznaný“, ktoré bolo obsahom
zrušeného rozhodnutiu správcu dane z 13.12.2018, v prvostupňovom rozhodnutí resp. jeho odôvodnení
doplnil vetu, správca dane uvádza, že daňový subjekt svoje tvrdenia nezdokladoval a nepreukázal

konanie týchto osôb vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Podľa žalobcu tak odôvodnenie zostalo
len všeobecné bez náležitého odôvodnenia, a teda v rozpore s právnym názorom uvedeným v
zrušovacom rozhodnutí žalovaného zo dňa 26.7.2019, v ktorom správcu dane zaviazal, aby svoj
záver k nevykonaniu dokazovania svedeckými výpoveďami aj náležite odôvodnil, aby bolo zrejmé,prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie navrhuje žalobca, nepreukazuje konanie vo vzťahu
k tvrdeným skutočnostiam (z akých skutočností a úvah správca dane takýto záver prijal). Podľa
žalobcu doplnením uvedenej vety zamietnutie návrhov na vypočutie svedkov správca dane vôbec

neodôvodnil. Okrem toho ich opätovne zamietol an block, hoci ho žalovaný zaviazal právnym názorom,
aby sa vyjadril ku každému svedkovi zvlášť. Žalovaný námietky k tomuto bodu uvedené v odvolaní
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neuviedol, žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky na
str. 25 rozhodnutia, pričom navyše poukázal aj na postavenie navrhovaných osôb, čím podľa žalobcu
dochádza k rozporu medzi tvrdením správcu dane a žalovaným, ktoré tento neodstránil. Správca dane

uvádza, že nebol zdokladovaný a preukázaný vzťah navrhovaných svedkov k tvrdeným skutočnostiam,
pritom žalobca poukazuje na postavenie navrhovaných osôb - člena predstavenstva, dozornej rady a
zamestnancov. Tým, že žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb ako svedkov, preukazuje
svoju predpojatosť. S návrhom na vypočutie zástupcov spoločnosti BB Heating s.r.o. sa žalovaný ani
správca dane nevysporiadali vôbec. Žalovaný námietky vyhodnotil „an block“, čo bolo v rozpore s
jeho vlastným názorom vyjadreným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí. Takýmto nezákonným

postupom žalovaného došlo k porušeniu § 74 ods. 2 Daňového poriadku a k porušeniu § 63 ods. 2 a
5 Daňového poriadku.

55. Žalobca poukázal na svoju odpoveď na výzvu správu dane, aby zdokladoval, kto konkrétne využíval
predmetné kancelárske priestory, podal vysvetlenie. Tvrdenie správcu dane, že nebol zdokladovaný a

preukázaný vzťah navrhovaných svedkov k tvrdeným skutočnostiam, sa nezakladá na pravde vzhľadom
na uvedenú odpoveď. Vzhľadom na to, že žalobca v predmetnej odpovedi z 9.6.2018 podal vysvetlenie.
Žalobca poukázal na to, že na druhej strane pri preverovaní v BBMARKET ( VII žaloby) žalovaný so
správcom dane tvrdia, že v prepravných dokladoch ako kontaktné osoby nie sú uvedené osoby, ktoré sú
evidované ako zamestnanci daňového subjektu a na základe tohto tvrdenia správcu dane bol návrh na

vypočutie svedkov zamietnutý. Z toho je zrejmé, že správca dane vedel, kto je zamestnancom žalobcu,
čo preukazuje, že správca dane a žalovaný sú voči žalobcovi zaujatí.

56. Žalobca tvrdil, že správca dane na základe predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzatvorenej s Profinex Housing s.r.o. z 2.1.2015 vyzval žalobcu na preukázanie, akým spôsobom bola

stanovanácenazaužívaniepredmetunájmuzadobunájmuod2.1.2015do31.8.2015.Zároveňpožiadal
žalobcu, aby preukázal konkrétny účel predmetu nájmu. Žalobca mu na to dal písomnú odpoveď.
Správca dane považoval túto odpoveď za všeobecnú a žiadal zdokladovať konkrétne skutočnosti
uvedené vo výzve zo 4.5.2018, teda špecifikovať konkrétne priestory, kde boli motorové vozidlá, stroje,
prístroje a zariadenia uskladnené, kde boli konkrétne využívané, mená osôb, ktorí parkovali vozidlá a

stroje v objekte, zdokladovať časové hľadisko, zdokladovať, kto využíval kancelárske priestory, kto bol
zodpovedný za uskladnený stavebný materiál, kto s tým mohol disponovať, zdokladovať kde konkrétne
bol stavebný materiál použitý, kde bol skladovaný, zdokladovať, či predmet nájmu bol monitorovaný
kamerovým systémom alebo strážením strážnou službou a zdokladovať výpočet úžitkovej plochy v
m2 v zmysle dodatku č. 1. Žalobcova námietka voči takejto výzve, že ide o výkon práva šikanóznym

spôsobom a že sa od neho požaduje predložiť dôkazy nad rámec stanovený zákonom, ku ktorým
nebol povinný viesť evidencie a že mu nebola uložená záznamová povinnosť v zmysle § 51 Daňového
poriadku. Podľa žalobcu tieto konkrétne doklady boli vyžadované správcom dane preto, že tento vedel,
že žalobca ich retroaktívne nemôže predložiť. Žalobca predložil dôkazy o nákupe veľkého množstva
plynového potrubia v súvislosti s uskladneným tovarom, na základe zmluvy z 5.2.2015. Ďalej predložil

evidenciu dlhodobého majetku, z ktorej vyplýva, že žalobca si uplatnil odpisy z majetku nadobudnutého
v r. 2013 a r. 2014, napr. auto IVECO Astra, TATRA T815 modrá, TATRA T815 biela, samohybný stroj
JCB4CX, pracovný stroj samohybný Komatsu W397 S5 alebo JCB1110 t.k.p.u. kingdom, Mixovacia
lopata ML600, Peugeot Boxer, vibračná noha, atď. Žalobca poukázal na to, že všetok tento majetok
bol časom uskladnený práve v budove Tesca a v prípade potreby boli na ňom vykonávané opravy.

Pre žalobcu je zarážajúce tvrdenie žalovaného, že nebolo preukázané žiadnou evidencie uskladnenie
akéhokoľvek materiálu, napr. predložením skladových kariet zásob, tovaru, ktoré by obsahovali okrem
iných náležitostí aj označenie - identifikáciu skladu, ďalej príjemkami a výdajkami materiálu a tovaru,
ktoré by preukazovali pohyb tovaru a materiálu z hľadiska času, jeho množstva a ceny a údaje o osobách
zodpovedných za ich výdaj a príjem. Žalobca predsa predložil kúpnu zmluvu, evidenciu dlhodobého

majetku, daňové odpisy za r. 2015, bolo preukázané aj účtovanie na účte č. 504001/321001. Skladové
karty zásob predložené nemohli byť, nakoľko o ňom bolo účtované na účte 504, t.j. priamo do spotreby v
súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Keďže tovar bol úplne legitímne účtovaný v spotrebe,
čo bolo správcovi dane aj žalovanému preukázané, nebolo možné vystavovať ani príjemky a výdajky,ktoré by pohyb tovaru a materiálu z hľadiska času, jeho množstva a ceny preukazovali. Osoby za
uskladnenie materiálu boli identifikované a bolo žiadané, aby v týchto súvislostiach boli vypočutí ako
svedkovia najmä Ing. O.. Žalovaný neuznal predmetný nájom za daňový náklad aj preto, že žalobca

nepreukázal, že v objekte nájmu boli parkované autá, pričom pokiaľ žalobca nepreukázal, že napr.
nákladné auto každý deň v r. 2015 malo príchod a odchod do budovy starého Tesca v čase od -
do hodiny, ktoré priviezol konkrétny šofér s trvalým pobytom, číslom občianskeho preukazu, vzťahu k
žalobcovi, nie je preukázané, že predmet nájmu bol využívaný na podnikateľské účely, čo je prekrútená
logika. Žalobca namietal aj to, že nebola preukázaná žiadnou evidenciu preprava vozidiel do starého

Tescaaaniparkovanievozidiel,anipredloženímzáznamovoprevádzkemotorovéhovozidla,ktorýmmal
byť materiál premiestňovaný v r. 2015. Tým žalovaný zhodne so správcom dane ignorujú skutočnosť, že
bol žalobca požadovaný predložiť dôkazy nad rozsah stanovený zákonom, teda evidencie, ktoré žalobca
nebol povinný viesť.

57. Žalobca namietal aj to, že preukázal, že v kancelárskych priestoroch sa konali rokovania s

dodávateľmi materiálov, s potencionálnymi záujemcami o nehnuteľnosti, ale aj s dodávateľmi služieb.
Ďalej, že v týchto priestoroch sa vykonávali porady v súvislosti s prípravami podkladov na vydávanie
územných rozhodnutí, stavebných povolení, kolaudačných rozhodnutí. Tiež na koordinačné porady.
Žalovaný sa využívaním kancelárskych priestorov a využívaním archívu vyjadruje v jednej vete, že to
nebolo preukázané žiadnou evidenciou. Žalobca ale nie je orgán štátnej správy a žiadnym zákonným

opatrením mu nebolo dané za povinnosť viesť zápisy z operatívnych porád, resp. zápisy z rokovaní z
obchodnýmipartnermi.Podľažalobcubolopreukázané,žeokreminýchekonomickýchaktivítsapodieľal
na projekte Pršianska terasa, pričom dal do pozornosti správcovi dane aj žalovanému ďalší projekt,
s ktorým bezprostredne súvisela jeho ekonomická činnosť a to polyfunkčný súbor Banská Bystrica -
Kongresový hotel BBcongress. Správca dane sa s tým nevysporiadal. Žalovaný sa vysporiadal tak,

že súpis zákaziek za r. 2015 nepreukazuje súvislosť s využitím prenajatých priestorov a k projektu
Banská Bystrica - Kongresový hotel BBcongress uviedol, že v účtovníctve boli zaúčtované doklady k
tomu projektu až v mesiaci december, teda mimo dohodnutého obdobia prenájmu. Žalobca trvá na
tom, že predmetné zákazky bezprostredne súviseli s predmetom nájmu, pretože žalobca nedisponoval
v lokalite Banská Bystrica iným objektom, v ktorom by mohol tovar a materiál uskladniť, ani v

ktorom by mohol parkovať stroje, prístroje a zariadenia a vykonávať na nich opravy. Nedisponoval
ani iným priestorom na archívne priestory. Pokiaľ správca dane vyhodnotil tieto námietky tak, že
všetky činnosti súvisiace s predmetom nájmu mohol žalobca vykonávať priamo na stavbe, tak toto je
v rozpore s Daňovým poriadkom a predstavuje zásah podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca ďalej
účel prenájmu preukazoval fotodokumentáciou. Správca dane vyhodnotil predloženú fotodokumentáciu

tak, že tá istá fotografia bola predložená ako dôkaz k zmluve o reklame pre Profinex Holding
s.r.o. a aj ako dôkaz k tvrdeniam, že fasáda budovy starého Tesca bola využívaná aj na reklamu
žalobcu. Správca dane ďalej uviedol, že z vizuálneho posúdenia vyjadruje podozrenie, že došlo k
zásahom do obrázkov predložených ako dôkaz, a preto tento dôkaz nie je vierohodný, preukazujúci
umiestnenie reklamy žalobcu na fasáde objektu. Správca dane uviedol tiež, že ďalšou skutočnosťou,

pre ktorú nepovažuje predloženú fotodokumentáciu za vierohodný dôkaz je tá, že žalobca nepreukázal
vyhotovenie bilboardov umiestnených na fasáde budovy žiadnymi relevantnými dokladmi, ktoré by
túto skutočnosť preukazovali a boli by zaúčtované v denníku daňového subjektu. Podľa žalobcu
správca dane porušil § 74 ods. 4 Daňového poriadku, pretože nepostupoval v súlade s právnym
názorom žalovaného, ktorý predchádzajúcu odvolaciu námietku vyhodnotil tak, že bola opodstatnená,

že k vyhodnoteniu fotodokumentácie aj k reklame ako fotomontáže, správca dane nie je oprávnený.
Fotografia s reklamami bola doručená správcovi dane ako dôkazný prostriedok, pričom išlo o
zväčšenú fotografiu, tak aby bolo možné prečítať texty na reklame a keďže správca dane tento dôkaz
spochybnil, bola doložená fotografia s dátumom, teda nepriblížená a napokon i skutočná fotografia
taktiež s dátumom, kde všetky fotografie zobrazujú ten istý pohľad v rôznom priblížení. Západnú stranu

nevyužíval pre svoje potreby, ale pre spoločnosť Profinex Holding s.r.o., z čoho dosiahol výnos vo
výške 20.000 Eur bez DPH. Žalobca tiež uviedol, že je to možné zistiť osobnou ohliadkou. Správca
dane sa s tým nevysporiadal. Námietku v prvostupňovom rozhodnutí nevyhodnotil ani jednotlivo, ani vo
vzájomných súvislostiach. Žalovaný nepreskúmal skutkový stav, keď konštatoval, že nebolo preukázané
umiestnenie bilboardov, nakoľko toto bolo preukázané fotodokumentáciou a podanými vysvetleniami.

58.Žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ správca dane zistil, že nebolo predmetnú nehnuteľnosť
zaznamenaný odber vody, plynu, elektrickej energie, tak pre účely využitia objektu nájmu nebola
nevyhnutná spotreba energií. V prípade potreby elektrickej energie mal žalobca k dispozíciielektrocentrálu, o čom má fotografický dôkaz, ktorý bol predložený správcovi dane. Dôležitým faktom
pre prenájom bola skutočnosť, že umiestnené stroje, prístroje a zariadenia boli v uzamknutom objekte
bez prístupu tretích osôb, čo potvrdil svedok Martin Balferčík.

59. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný v zrušovacom rozhodnutí vyslovil právny názor, že
ak chce správca dane využiť ako dôkaz vyjadrenia pána S., je potrebné ho vypočuť a zabezpečiť,
aby žalobca mal možnosť klásť svedkovi otázky. Správca dane sa týmto názorom riadil a vypočul
S. ako svedka. Napriek tomu v napadnutom rozhodnutí svedka konfrontoval s jeho vyjadreniami,

ktoré podal správcovi dane počas ústneho pojednávania zo dňa 22.6.2018 (kde nebol vypočutý ako
svedok). Správca dane na záver hodnotenia výpovede tohto svedka uviedol, že jeho vyjadrenia boli
pozmenené od pôvodných vyjadrení. Vyhodnotil ju tak, že z podanej svedeckej výpovede neboli získané
žiadne priame dôkazy, ktoré by preukázali, že zmluvu o prenájme zo dňa 3.11.2014 prenajatý stroj
BAGER Takeuchi TB 140, bol po skončení prác premiestňovaný a parkovaný v priestoroch „Starého
Tesca“ , ktoré mal žalobca v prenájme. Žalobca poukázal, že správca dane nezákonne získaný dôkazný

prostriedok a to zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 22.6.2018 dal do konfrontácie s legálne
získaným prostriedkom. Žalovaný s tým postupoval v zhodnej línii (viď 22.str. rozhodnutia). Konanie
žalovaného žalobca považuje za zmätočné, čo má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia.

60. Žalobca v žalobe uviedol úvahy správcu dane uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia,

ktorým bola hodnotená výpoveď pána O.. Poukázal na to, že správca dane požadoval od svedka
vysvetlenie rozporu medzi jeho vyjadrením a vyjadrením jeho otca pri svedeckej výpovedi (konfrontácia
s nezákonne získaným dôkazom - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.6.2018, ktorý bol následne
použitý v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 5.8.2020). Ďalej v tejto časti uviedol, že nesúhlasí so záverom
správcu dane pri hodnotení výpovede svedka O., pretože zo zápisnice z výsluchu svedka jednoznačne

vyplýva potvrdenie všetkých skutočností, ktoré žalobca uviedol ešte v procese daňovej kontroly, vo
vyjadrení k protokolu a vo svojich odvolaniach. Podľa žalobcu svedok potvrdil, že obsluhoval prenajatý
pracovný stroj bager, bol zaň zodpovedný na príkaz otca, ide o stroj, ktorý nebol schopný samostatného
presunu po komunikáciách a prepravuje sa na trajleri, potvrdil prácu stroja na Pršianskej terase,
konkretizoval výkon konkrétnych činností, potvrdil výkon drobných opráv na stroji, konkrétne výmenu

oleja, výmenu filtrov, výmenu poistiek, potvrdil, že opravy vykonali buď na parkovisku na Pršianskej
terase,aksanastrojipracovaloaaksanastrojinepracovalo,takvstaromTescu,kdebolstrojprevezený.
Potvrdil, že výmeny oleja sa robili vždy v Tescu, potvrdil, že stroj bol odparkovaný buď na Pršianskej
terase alebo Tescu, vypovedal, že nebol vždy prítomný pri nakládke na trajler a vyložení, no zvyčajne
áno, nepamätal si názov firmy a meno vodiča, ktorá stroj prepravovala, potvrdil, že si nepamätá meno

vodiča, ale auto patrilo žalobcovi, a vyjadril názor, že trajler si spoločnosť prenajímala, špecifikoval, že
to bola valníková Tatra - biela, ktorá ťahala trajler, na ktorom bol bager naložený, popísal priestor
v budove starého Tesca, kde bol stroj uskladnený ako veľkú miestnosť na prízemí s uzamykateľnou
bránou, potvrdil, že na Pršianskej terase nebol zriadený centrálny sklad a okolo, ktoré zostávali na
pracovisku, boli niekedy mobilné oplotenia, potvrdil, že všetky nástroje každý večer a ráno prevážali do

Tesca, odstránil rozpor medzi svojim tvrdením a tvrdením jeho otca, konkretizoval stavebný materiál,
ktorý sa na Pršianskej terase nachádzal a uviedol, že to záležalo od výkonu prác: pri výkope kanalizácie -
kanalizačné rúry, šachty, obsypový materiál, potvrdil, že zväčša sa všetok stavebný materiál nachádzal v
starom Tescu, obsypové materiály sa navážali priamo z lomov a skládky sa tvorili na Pršanoch, zvyškový
a nepoužívaný materiál išiel naspäť do Tesca, konkretizoval stavebný materiál - kanalizačné rúry,

kanalizačnéodbočky,obrubníky,rôznedlažby,vecipotrebnénavýkonprácapracovnénástroje,potvrdil,
že väčšie a ťažšie veci sa prevážali na valníkovej Tatre a drobné nástroje a veci na vozidle Pegueot
Boxer, ktorý mali na Pršianskej terase k dispozícii. Potvrdil situačné umiestnenie budovy starého Tesca
v Banskej Bystrici. Podľa žalobcu z výsluchu svedka je nado všetky pochybnosti preukázané, že účel
využitia predmetu nájmu je v súlade so zmluvou o nájme a v súlade so zákonom o dani z príjmov

právnickej osoby. Žalobca netvrdil, že išlo o každodenné prepravy bagra do Tesca. Názor žalovaného, že
O. formálne potvrdil využívanie prenajatých priestorov žalobcom, avšak jeho tvrdenia nie sú potvrdené
žiadnym dôkazom a niektoré tvrdenia sú v rozpore s vyjadrením svedka S., pričom v zátvorke sa uvádza
nezákonne získaný dôkazný prostriedok - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.6.2018. Žalobca
nesúhlasí s tým, že svedecké výpovede S.a a O. neprispeli k odstráneniu pochybností správcu dane.

Závery správcu dane nie sú logické a nevychádzajú z predloženého spisu. Naopak, žalobca preukázal,
že využitie prenajatých priestorov bolo v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalobca tvrdí, že
správca dane sa ocitol v dôkaznej núdzi a požadoval od žalobcu dôkazy, ku ktorým nebol povinný
viesť povinné evidencie a v rozpore s odbornou starostlivosťou ignoroval predložené dôkazy, ktoré súnezameniteľnénapr.ajúčtovanienaúčte504.Náklady,ktorébolivynaloženénaprenájomstaréhoTesca
sú daňovým nákladom na dosiahnutie zabezpečenia o udržanie zdaniteľných príjmov.

61. Žalobca v časti žaloby X. namietal nezákonnosť neuznania daňových výdavkov spočívajúcich
v zaplatení nájomného na základe faktúry od dodávateľa PROFINEX spol. s r.o. Banská Bystrica.
Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí
nevysporiadal s návrhom na vypočutie svedkov spôsobom, ku ktorému ho zaviazal odvolací orgán.
Správca dane nedostatočne odôvodnil, prečo nevykonal vypočutie svedkov. Žalobca navrhol vypočutie

15-tich svedkov a sekundárne aj subdodávateľov, resp. dodávateľov PIN PLUS špecialistov VHV.
Správca dane z navrhnutých svedkov nevypočul ani jedného. Bol pritom zaviazaný, aby náležite
odôvodnil, prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie bolo navrhnuté nepreukazuje konanie
vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam. Správca dane sa vysporiadal s týmto návrhom „en block“ a
nezdôvodnil jednotlivé osoby. Podľa názoru žalobcu došlo k rozporu medzi tvrdením správcu dane
a žalovaným, keď správca dane uviedol, že nebol zdokladovaný a preukázaný vzťah navrhovaných

svedkov k tvrdeným skutočnostiam, pričom žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb
- člena predstavenstva, dozornej rady a zamestnancov. Tým, že žalovaný poukazuje na postavenie
navrhovaných osôb ako svedkov, preukazuje svoju predpojatosť. Žalobca namietal, že žalovaný tieto
odvolacie námietky nevyhodnotil v rozpore so svojim vlastným predchádzajúcim názorom. Žalovaný tak
porušil § 74 ods. 2, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.

62. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane žalobcovi uložil preukázať konkrétny účel nájmu. Žalobca
v písomnej odpovedi popísal tento účel nájmu aj ekonomické dôvody, ktoré k tomu viedli, skrátenie
vzdialeností medzi sídlom žalobcu a vodným dielom Gabčíkovo, kde sa vykonávala ekonomická činnosť
žalobcu, projekt čistenia vodného diela Gabčíkovo, ktorý žalobca vykonával prostredníctvom svojho

dodávateľa a vzdialenosťou skladu v Topoľčanoch k vodnému dielu Gabčíkovo. Žalobca má za to,
že išlo o prenájom ekonomicky opodstatnený a k vynaloženým nákladom sú prisúditeľné výnosy a
to tržby z predaja od odberateľa WEBIS s.r.o. vo výške 1 271 286,47 Eur, pričom pomerná časť za
obdobie od 31.2.2015 do 31.7.2015, teda obdobie prenájmu predstavuje čiastku 635 643,18 Eur a k
výške nákladov na stredisko Srbsko refakturácia, čo je 165749,48 Eur, podľa žalobcu výpočet pomeru

prisúditeľných nákladov k výnosom predstavuje 165 749,48/635 643,18=0,26x100=26,07%. Výdavky,
ktoré preukázateľne súvisia s predmetom činnosti žalobcu predstavujú iba 26% z dosiahnutých tržieb, z
čoho vyplýva, že nájom bol ekonomicky opodstatnený a súvisel s predmetom činnosti žalobcu. Správca
dane z dôvodu, že považoval vyjadrenie žalobcu za všeobecné, vyzval ho, aby konkrétne zdokladoval
skutočnosti uvedené vo výzve zo dňa 4.5.2018, ktoré žalobca v žalobe citoval. Žalobca sa proti tomu

bránil tým, že ide o doklady nad rámec stanovený zákonom, teda evidencie, ktoré nebol povinný viesť.
Podľa žalobcu správca dane požadoval od neho takéto doklady, pretože vedel, že tieto už po takom čase
nemôže predložiť, napr. konkrétne meno vodiča, jeho konkrétnu špecifikáciu, ktorý zaparkoval vozidlo
v predmete nájmu v čase od - do konkrétny deň. Správca dane na základe takejto prekrútenej logiky
prejavil záver, že ak napr. nebol preukázaný presný dátum a čas parkovania motorových vozidiel každý

deň v období prenájmu k plneniu účelu využitia nájmu nedošlo.

63. Žalobca uviedol, že pokiaľ správca dane uviedol, že preukázanie daňového výdavku priamo vyplýva
z hmotnoprávneho predpisu zákona o dani z príjmov ako aj Daňového poriadku, nie je potrebné ho uložiť
rozhodnutím o záznamovej povinnosti a že od žalobcu žiadal, aby reálne preukázal svoje tvrdenia, tak

takéto tvrdenie správcu dane nemá oporu v zákone o dani z príjmov a ani v Daňovom poriadku, pretože
správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností nad rozsah stanovených zákonom a to
bez toho, aby žalobcovi bola uložená záznamová povinnosť podľa § 51Daňového poriadku.

64. Žalobca v bode X žaloby ďalej poukázal na svoje vyjadrenia k účelu predmetu nájmu, ktoré

zopakoval. Žalobca mal povinnosť označiť časť vodnej plochy, ktorá bude čistená vodnými značkami
a tieto si v prenajatých priestoroch svojpomocne vyrábal, ďalej sa tam konalo priebežné spracovanie
technickej dokumentácie, vyhodnocovanie priebehu realizácie podnikateľských aktivít, porady ohľadom
ďalšieho postupu, či konzultácie s objednávateľmi diela, výroba vyväzovacích bitiev. Poukázal na
to, že VHV neposkytla žiadne priestory, žiadne kancelárie a už vôbec nie servisné priestory kvôli

prísnym bezpečnostným predpisom, nakoľko na vodnom diele sa nemohlo ani nemôže nič opravovať
a ani nič skladovať. Podľa žalobcu správca dane tvrdošijne zotrváva na tom, že predmet prenájmu
nebol zdokladovaný žiadnym relevantným dôkazom, že využívanie objektu prenájmu dodávateľom a
subdodávateľom nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom a nebolo predmetom účtovaniažalobcu. Vo vzťahu k tým uvádza, že využívanie objektu nájmu nebolo predmetom zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a PIN. Žalobca však správcovi dane uviedol, že v obchodných vzťahoch zvyklosti
zohrávajú veľmi významnú úlohu. V prípade medzi žalobcom a dodávateľom PIN nebola aprobácia vo

veci využívania objektu nájmu uskutočnená písomnou zmluvou, išlo o ústnu dohodu medzi nimi. Preto
je právne irelevantné, že zmluva neobsahuje ustanovenie o užívaní predmetu podnájmu. Práve preto
podal žalobca návrh na vypočutie svedka Mgr. F. za spoločnosť AIRAVATA Holding s.r.o. ako právneho
zástupcu zaniknutej spoločnosti WEBIS s.r.o..

65. Žalobca súhlasil s tým, že správca dane zistil, že pravidlá boli prevádzky schopnom stave, pretože
pri preprave „ZETA“ sa zdvihla hladina Dunaja a vzhľadom na skutočnosť, že ZETA má vysoké
konštrukcie,ktorénebolomožnéodmontovať,akoajprihliadajúcnačasovýtlak,saZETA sobtiažnosťou
vošla popod menšie mosty a výrazne sa tak poškodila. Následne, ihneď po jej zakotvení sa musela
opravovať, repasovať a sfunkčniť a tieto opravy sa diali práve v predmete nájmu, čo bolo oveľa
ekonomickejšie ako ísť opravovať časti poškodenej ZETY zo Srbska. Žalobca nikdy netvrdil, že v

predmete nájmu boli uskladnené a opravované plavidlá. Žalobca tvrdil, že v prípade ak na lodi bolo
poškodené ložisko, rozobralo sa na mieste jeho poškodenia a následne sa odviezlo do Topoľčian k
oprave. Išlo o staré stroje, ktoré vykazovali značné poruchy a táto poruchovosť si vynucovala časté
opravy. Žalovaný si sa vysporiadal so žalobcovými námietkami tak, že v žiadnom doklade nie je
uvedené, že prenajaté stroje, resp. nakúpený materiál sa nachádzali v nebytových priestoroch v meste

Topoľčany, resp. že by boli prepravované do nebytových priestoroch Topoľčany. Zároveň uviedol, že
stroje boli umiestnené v Gabčíkove, prípadne prepravené do Bratislavy. Podľa žalobcu ani žalovaný
ani správca dane nepostupovali v záujme objektívneho zistenia stavu veci a postupovali v rozpore s
Daňovým poriadkom. Dôvodom nevypočutia navrhnutých svedkov, nemohlo byť to, že dokazovanie slúži
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov, pretože po §24 ods. 4 Daňového poriadku sa uvádza,

že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, pričom sú tam uvedené aj svedecké výpovede. Svedeckými výpoveďami
mohli byť odstránené pochybnosti správcu dane a zároveň by bol zákonným spôsobom odstránený
rozpor medzi tvrdením správcu dane a žalobcom. Podľa žalobcu skutočné využitie objektu nájmu bolo
dostatočnepreukázanévysvetleniami,ktorépodaladôkazmi,ktorépredložil.Akvrámcidaňovejkontroly

vznikli nejasnosti, resp. nepresnosti v údajoch vykázaných žalobcom a zisteniami správcu dane, mal
správca dane vykonať úkony na odstránenie týchto nezrovnalostí tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane boli zistenie čo najúplnejšie. Nestačí, keď správca dane konštatuje nezrovnalosti,
je potrebné, aby rozpor mal odstránený. Keď medzi podávanými písomnými vysvetleniami žalobcu a
stanoviskom správcu dane vznikol rozpor, tento nebol odstránený ani správcom dane a ani žalovaným.

66. Žalobca v časti X. žaloby ďalej uviedol, že správca dane prostredníctvo dožiadaného správcu
dane 22.6.2018 vykonal ústne pojednávanie s S., pričom žalovaný v predchádzajúcom zrušovacom
rozhodnutí zo dňa 26.7.2019 vyslovil právny názor, že ak chce správca dane využiť ako dôkaz vyjadrenie

p. S., je potrebné ho vypočuť ako svedka a umožniť tak žalobcovi klásť svedkovi otázky. Správca dane s
týmto názorom postupoval a S. N. vypočul. Žalobca poukázal na to, že správca dane zaťažil protokol o
daňovej kontrole vadou nezákonnosti, keďže z protokolu o daňovej kontrole prevzal nezákonne získaný
dôkazný prostriedok z rozhodnutia správcu dane. Správca dane v odôvodnení uviedol, že svedka
konfrontovalsjehovyjadreniami,ktorépodalsprávcovidanepočasústnehopojednávaniadňa22.6.2018

na Daňovom úrade Žilina. Svedeckú výpoveď vyhodnotil správca dane tak, že vyjadrenie S. ako svedka
potvrdili nasedenie stroja v Gabčíkove a potvrdili vykonávanie prác v Gabčíkove. K iným skutočnostiam
sa svedok vyjadriť nevedel. Žalobca uviedol, že tvrdenie S. N. nie je v rozpore s tvrdením spoločnosti.

67. Žalobca v časti X. žaloby namietal, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí nezaoberal

jeho námietkou týkajúcou sa zastretého právneho úkonu miestneho zisťovania spoločnosti AIRAVATA
(právny nástupca Webis s.r.o.), žalovaný túto námietku v napadnutom rozhodnutí vôbec neuvádza a
rovnako ako správca dane ju odignoroval.

68. Žalobca v žalobe uviedol, že zásadne nesúhlasí so závermi správcu dane, ktorými zhrnul svedeckú

výpoveď O. tak, že nemôže byť účinná, ak v nej absentujú konkrétne skutkové tvrdenia. Ďalej, že
odpovede svedka týkajúce sa priestorov nachádzajúcich sa v Topoľčanoch boli všeobecné, nevyplynulo
z nich, že by opravy drobných nástrojov, elektrocentrály a čerpadlá, ako aj jeho pôsobenie v týchto
priestoroch súviseli s projektom čistenia vodného diela Gabčíkovo. Podľa žalobcu zo zápisnice zvýsluchu svedka bolo jednoznačne preukázané, že potvrdil výkon drobných opráv v Topoľčanoch,
konkrétne drobné opravy, oprava elektrocentrály, oprava čerpadla, potvrdil, že priestory využívala
primárne dodávateľská srbská firma - uviedol, že tam chodili niečo zvárať, popísal priestor v budove, že

si to pamätá ako starú halu s veľkým stolom, bol tam zverák na stole a drobné nástroje na opravy, na
budovu si nespomenul, bol tam 2-3 krát, viezol sa tam s tými Srbmi, ale pamätal si, že bola poznačená
časom. Podľa žalobcu je nado všetky pochybnosti preukázané, že účel využitia predmetu nájmu bol v
súlade so zmluvou o nájme a v súlade so zákonom o dani z príjmov. Svedok potvrdil všetky podania
žalobcu. Podľa žalovaného svedok O. síce potvrdil, že bol v prenajatých priestoroch v Topoľčanoch a bol

tam robiť drobné opravy, ale jeho vyjadrenie je len všeobecné, nepodložené dôkazmi, že v priestoroch
skutočne bol, robil drobné opravy, nie je zrejmé aké a pre koho. Žalobca namietal, že závery žalovaného
sú v rozpore so skutočnosťou, keďže svedok vedel identifikovať priestor v budove aj náradie, ktoré sa
v objekte nachádzalo a potvrdil, že sa tam vykonávali drobné opravy, oprava elektrocentrály, oprava
čerpadla a potvrdil, že priestory využívala primárne dodávateľská srbská firma, dokonca uviedol, že Srbi
tam chodili zvárať.

69. Žalobca vo vzťahu k neuznaným výdavkom za prenájom priestorov v Topoľčanoch namietal,
že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu k zisteniam správcu
dane, že Z. sa pre žalobcu zaviazal dodať 4 ks boje kužeľové žlté a ďalšie boje žalobca nemá
zaúčtované v knihe analytickej evidencie. Vzhľadom na skutočnosť, že bojky boli získané ako vyradené,

zapožičané, darované, atď., nemohol mať o nich žalobca evidenciu, čo bolo správcovi dane opakovane
vysvetľované. Žalobca poukazoval tiež na to, že v priestoroch prenájmu sa opravovali rebríky, ktoré
tiež kontrolovala plavebná inšpekcia. Žalovaný sa k predmetu nájmu v Topoľčanoch nevysporiadal ani
s ďalšími námietkami ako boli vznesené v odvolaní zo dňa 25.9.2020, čím porušil § 74 ods. 2, § 63
ods. 2 a 5 Daňového poriadku a žalobcove ústavné právo na spravodlivý proces. Podľa žalobcu náklady

vynaložené na prenájom budovy v Topoľčanoch sú daňovými nákladmi na dosiahnutie, zabezpečenia
a udržanie zdaniteľných príjmov.

70. Žalobca v časti XI žaloby v súvislosti s neuznaním nákladov od dodávateľa PROFINEX estate
s.r.o. za prenájom budovy v Bratislave vo výške 98.947,38 Eur nezákonnosť spočívajúcu v tom, že

správca dane nedostatočne odôvodnil nevypočutie žalobcom navrhovaných svedkov, napriek tomu,
že v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí bol na to žalovaným zaviazaný. Správca dane sa s
návrhom na vypočutie svedkov vysporiadal „an block“, pričom bol zaviazaný, aby zdôvodnenie uviedol
ku každej jednotlivej osobe, čím nepostupoval s právnym názorom žalovaného a porušil § 74 ods. 4
posledná veta Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že zdokladoval a preukázal konanie navrhnutých

svedkov a identifikoval ich a žalovaný sa s nimi vysporiadal v rozpore so skutočnosťou. Následne
uviedol, ako sa žalovaný s týmito námietkami na strane 25 rozhodnutia vysporiadal, pričom podľa názoru
žalobcu došlo k rozporu medzi tvrdením správcu dane a žalovaným, keď správca dane vo svojich
rozhodnutiach uvádza, že nebol zdokladovaný a preukázaný vzťah navrhovaných svedkov k tvrdeným
skutočnostiam, pričom žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb - člena predstavenstva,

dozornej rady a zamestnancov. Tým, že žalovaný poukazuje na postavenie navrhovaných osôb a
svedkov, preukazuje svoju predpojatosť. Žalovaný v rozpore so svojím vlastným rozhodnutím zo dňa
26.7.2019námietkyvyhodnotiltiež„anblock“,atoinapriektomu,žesprávcudanesámzaviazalprávnym
názorom, že ak dokazovanie nebolo potrebné doplniť z dôvodu, ak návrhy nie sú na dokazovanie
opodstatnené, má správca dane náležite odôvodniť, prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie

navrhuje žalobca, nepreukazuje konanie vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Z toho vyplýva, že
bolo potrebné odôvodňovať každého jedného navrhovaného svedka, ktorého správca dane odmietol
vypočuť. Žalovaný tiež teda porušil § 74 ods. 2, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku.

71. Žalobca ďalej v časti XI. žaloby poukázal na to, že predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov

zo dňa 31.12.2014, že správca dane ho vyzval na preukázanie konkrétneho účelu predmetu nájmu
a že správca dane tento popísal vo svojej odpovedi z 31.12.2014. Tiež, že poukázal na to, že išlo
o prenájom z ekonomických dôvodov prihliadnuc na vzdelanosť medzi sídlom žalobcu a miestom
vykonávania podnikateľskej činnosti v Gabčíkove, keď prenajatý priestor v Bratislave bol bližší o 154-189
km. Tým pri jazde bola úspora priemerne 171,5 x 2 = 343 km denne, čo predstavuje ďalšie náklady

na spotrebu pohonných hmôt, opotrebovanie motorových vozidiel a všetkých priamych aj nepriamych
nákladov, ako aj úsporu ľudských zdrojov. Žalobca poukázal tiež na to, že prenájom bol ekonomicky
opodstatnený a k vynaloženým nákladom boli prisúditeľné výnosy a to tržby od dodávateľa Webis s.r.o.
v pomernej časti za 7 mesiacov vo výške 741.583,71 Eur, pričom výška nákladov na stredisko Srbsko aSrbsko refakturácia bola 165.872,18 Eur, čiže pomer prisúditeľných nákladov k výnosom predstavoval
22 %. Správca dane žalobcu vyzval ďalšou výzvou zo 4.5.2018 na konkrétne zdokladovanie k
účelu využitia nájmu, pričom uviedol, čo konkrétne žiadal zdokladovať citáciou predmetnej výzvy,

podľa žalobcu takáto výzva bola prejavom šikanózneho spôsobu, keď správca dane požadoval
predložiť dôkazy nad rámec stanovený zákonom, správca dane keď požadoval zdokladovať názvy
konkrétnych subdodávateľských spoločností, riadiacich pracovníkov subdodávateľov a zainteresované
strany, presnú identifikáciu externých subjektov, identifikáciu zamestnancov a manažérov spoločnosti
Profinex staving a.s. v súvislosti s projektom čistenia Vodného diela Gabčíkovo, konkrétne motorové

vozidlá, stroje, prístroje a zariadenia, mená osôb (šoférov) a ich bližšiu identifikáciu, ktorí parkovali,
stroje a prístroje v objekte, konkrétne uviesť subdodávateľov, ktorí využívali priestory na parkovanie
svojich vozidiel, zdokladovať a uviesť konkrétne pracovné návštevy, tak vedel, že tieto doklady žalovaný
retroaktívne nemôže predložiť. Správca dane na základe prekrútenej logiky prijal záver, že ak nebol
preukázaný napríklad presný dátum a čas parkovania motorových vozidiel v období prenájmu, k
plneniu účelu využitia nájmu nedošlo. Žalobcovi nebola uložená povinnosť viesť záznamovú evidenciu

v zmysle § 51 Daňového poriadku. Správca dane zhodne ako pri daňových výdavkoch za prenájom
nebytového priestoru v Topoľčanoch namietal, že tvrdenie správu dane, že preukázanie daňového
výdavku priamo vyplýva z hmotnoprávneho predpisu a Daňového poriadku, a preto nie je potrebného
ho uložiť rozhodnutím o záznamovej povinnosti, nemá oporu v zákone o dani z príjmov a ani v
Daňovom poriadku. Správca dane požadoval, aby žalobca preukázal skutočnosti nad rozsah stanovený

zákonom. Žalobca vysvetľoval správcovi dane a žalovanému svoje podnikateľské aktivity a dôvody,
pre ktoré bol predmetný prenájom potrebný. Správca dane napriek tomu zotrval na svojom stanovisku,
že predmet prenájmu nebol zdokladovaný žiadnym relevantným dôkazom a že využívanie objektu
nájmu k dodávateľom a subdodávateľmi žalobcu nebolo predmetom jeho účtovania, a preto nešlo o
daňovýnáklad.UvedenéskutočnostinebolianipredmetomzmluvymedzižalobcomaspoločnosťouPIN.

Žalobca pritom správcovi dane uviedol, že medzi žalobcom a spoločnosťou PIN išlo o ústnu dohodu.
Tiež, že využívaním týchto priestorov dodávateľom bolo zohľadnené v cene diela. Preto sa v účtovníctve
žalobcu žiadne nákladové položky vo vzťahu k tomuto dodávateľovi nenachádzajú. Žalobca tiež uviedol,
že pokiaľ predkladal dôkazy, tak tieto boli vyhodnotené ako nerelevantné. Pokiaľ v súvislosti s nájmom
nebytových priestorov v Bratislave správca dane uvádza údaje zo stavebného denníka a zo zmlúv,

tak žalobca s poľutovaním konštatoval, že správca dane je mimo reálneho podnikateľského prostredia,
a preto nevyhodnocuje veci vo vzájomných súvislostiach. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu
dane, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a pre prípad daňovej kontroly si dôkazy
zabezpečiť. Správca dane na takéto tvrdenie nemá oporu v zákone a žalobca uvádza, že ani dôkazy
správcu dane, zmluvy, stavebné denníky nie sú dôkazom o tom, že prenajaté priestory neboli využívané

tak, ako žalobca podrobne vysvetlil. Podľa žalobcu, ak by správca dane predvolal aspoň niektorých
z navrhnutých svedkov, mohlo by to prispieť k objasneniu skutkového stavu a odstrániť rozpor medzi
tvrdením správcu dane a žalobcom.

72. Žalobca v žalobe uviedol, že považuje za dostatočne preukázané reálne (skutočné) využitie objektu

nájmu s vysvetleniami, ktoré podal a dôkazmi, ktoré predložil. Pokiaľ vznikli nejasnosti alebo nepresnosti
v údajoch vykázaných žalobcom a zisteniami správcu dane, mal správca dane vykonať úkony na
odstránenie týchto nezrovnalostí tak, aby zistil rozhodné skutočnosti čo najúplnejšie. Nepostačuje
nezrovnalosti konštatovať.

73.Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v predchádzajúcom odvolaní proti už zrušenému rozhodnutiu
správcu dane vzniesol námietku zastretého právneho úkonu u spoločnosti AIRAVATA, čo je právny
nástupca zaniknutej spoločnosti Webis s.r.o. Správca dane sa v rozhodnutí z 5.8.2020 s touto námietkou
nevysporiadal a odignoroval ju aj žalovaný. Tým porušili § 74 ods. 2 a § 63 ods. 2 a 5 Daňového
poriadku a správca dane aj § 3 ods. 1, § 44 a § 24 Daňového poriadku. Spoločnosť AIRAVATA bola v

celom rozhodnutí uvedená len na str. 59 v súvislosti so zmluvou o dielo, uzatvorenou medzi v tom čase
spoločnosťou Vebis s.r.o. a žalobcom.

74. Žalobca v bode XI žaloby uviedol, že trvá na tom, že náklady, ktoré boli vynaložené na prenájom
priestorov v Bratislave sú daňovými nákladmi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných

príjmov daňovníka. Žalobca v žalobe poukázal na to, že proti už zrušenému rozhodnutiu správcu
dane dal odvolanie, v ktorom namietal, že miestne zisťovanie u dodávateľa YIT Slovakia a. s.
bol vykonaný zastretý právny úkon, pretože pri ňom kladené otázky. Žalovaný túto námietku uznal
za dôvodnú. Správca dane vypočul ako svedka Ing. Z. Ďalej v rozhodnutí popísal hodnotenie tejtosvedeckej výpovede správcom dane, pričom v závere uviedol, že svedecká výpoveď Ing. Z. neprispieva
k jednoznačnému odstráneniu pochybností správcu dane, či budova na Miletičovej ulici bola využívaná
na kancelárske účely a nie na parkovacie státia pre žalobcu. Žalobca namietal, že bol to práve správca

dane, ktorý vypočúval svedka, a preto mal výsluch viesť tak, aby bola výpoveď jednoznačná. Podľa
žalobcusprávcadanesvojevlastnépochybeniapripisujenaťarchužalobcu.Ďalejuviedol,akéodpovede
dal Ing. C. a že trvá na tom, že tento potvrdil, že predmet nájmu bol užívania schopný. Ďalej to, že došlo k
časovému sklzu proti harmonogramu, a preto sa mohol predmet nájmu užívať dlhšiu dobu. Ďalej, že prvé
a druhé NP boli využívané pre potrebu investora, stavebného dozoru a realizátora stavby (PROFINEX

estates.r.o.).Potvrdil,žesavyužívalikancelárskepriestory,zasadačky,bolitamajskladyinventáru,ktorý
bolmajetkomobjednávateľa(PROFINEXestate).Predmetnájmumalplnefunkčnésociálnezariadeniaa
energie. Parkovacie státia sa dali užívať do septembra 2015. Potvrdil svoje fotodokumentácie tak, ako to
žalobca v procese daňovej kontroly aj v odvolaní voči predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu
a v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedol. Svedok tiež potvrdil, že predmet nájmu nebol
staveniskom a mal samostatné fungovanie bočným vchodom, keď povedal, bol to súbor miestností so

samostatným bočným vchodom z chodníka, boli oddelené od staveniska. Podľa žalobcu z výsluchu
svedka je nado všetky pochybnosti preukázané, že účel využitia predmetu nájmu je v súlade so zmluvou
o nájme a v súlade so zákonom o dani z príjmov.

75. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so správcom dane a uviedol, že ani dokazovaním

spoločnosti YIT Slovakia a. s., ktorá vykonávala stavebné práce v predmetnej administratívnej budove,
sa správcovi dane nepodarilo preveriť, či budova bola skutočne využívaná na kancelárske a parkovacie
účely žalobcom (žalovaný uvádza nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý sám správcovi dane
vytkol) a to zápisnice o miestnom zisťovaní zo 6.8.2018 a 23.7.2018.

76. Žalobca namietal, že žalovaný porušil § 74 ods. 2, § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Dokazovanie bolo
vykonané v rozpore s § 24 Daňového poriadku a v rozpore so základnými zásadami správy daní. Nebola
dodržaná zásada zákonnosti. Bol porušený § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane selektívnym
spôsobom vyberal tie dôkazy, ktoré by mohli byť v neprospech žalobcu, pričom dôkazy, ktoré svedčia
v prospech žalobcu odignoroval.

77. Žalobca v časti XII. žaloby - Záver - dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného uviedol nasledovné
dôvody:
Nepreskúmanie napadnutého rozhodnutia v rozsahu požadovanom v odvolaní. Podľa žalobcu žalovaný
vychádzal len z odvolania zo dňa 24.9.2020 a nie aj z odvolania zo dňa 25.9.2020.

78. Požadovanie dokladov nad rozsah stanovený zákonom. Žalobca v odvolaní z 25.9.2020 namietal,
že správca dane vyžadoval od žalobcu predloženie dokladov nad rámec toho, čo ustanovuje zákon.
Žalovaný sa s tým vysporiadal fabulatívne, že podľa § 51 Daňového poriadku správca dane môže
uložiť záznamovú povinnosť rozhodnutím, pokiaľ je potrebné viesť osobné záznamy okrem evidencie

ustanovenej všeobecným záväzným predpisom. Ďalej tým, že v prípade ak sa správca dane rozhodne
uložil takúto povinnosť daňovému subjektu do budúcnosti. Ďalej uviedol, že preukázanie uplatnených
výdavkov vyplýva z hmotnoprávneho predpisu ako aj z Daňového poriadku a nie je potrebné ho uložiť
rozhodnutím o záznamovej povinnosti. Žalobca predložil všetky dôkazy, ktoré správca dane od neho
požadoval a ktoré mu zákon ukladá. Viedol povinné evidencie, ktoré mu zákon ukladá. Správca dane

však požadoval dôkazy nad rozsah stanovený zákonom, okrem iného uviesť konkrétne miesto a označiť
konkrétne osoby druhej strany pri cestovných výdavkoch. Žalobca v súvislosti s konaním správcu
dane, ktorý požadoval dôkazy nad rozsah stanovený zákonom bez uloženia záznamovej povinnosti,
a uviedol, že tento postupoval konaním šikanózneho výkonu práva, pričom žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súd SR 5Sžf/108/2009, z ktorého odcitoval: „Zo zákona o správe daní vyplýva, že

dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1 a 8 citovaného
zákona). Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami,

vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní.
Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových
orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane
zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnycha spoľahlivých zistení. Žalobca ďalej namietal, že rovnako postupovali správca dane a žalovaný pri
preukazovaní opodstatnenosti daňových výdavkov pri prenájme nebytových priestorov medzi závislými
osobami. Od žalobcu boli vyžadované údaje nad rámec stanovený zákonom, ku ktorým nebol povinný

viesť evidencie a ani mu nebola uložená povinnosť viesť záznamovú evidenciu v zmysle § 51 Daňového
poriadku. Správca dane požadoval dôkazy, pretože vedel, že retroaktívne ich žalobca nemôže poskytnúť
tak, ako boli požadované (napr. konkrétne meno vodiča, ktorý zaparkoval vozidlo v budove starého
Tesca v Topoľčanoch, v Bratislave v čase od - do atď.). Takisto povinnosť viesť evidencie o pracovných
rokovaniach na konkrétnom mieste a s konkrétnymi osobami nie je žiadnym zákonom upravená.

79. Žalobca poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, podľa ktorého
zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupcu, miesto
výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie
podmienky pracovnej cesty. Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť viesť označenie konkrétnych
osôb druhej strany ani konkrétne miesto výkonu práce. Predložené knihy jázd, náležitosti požadované

zákonom o cestovných náhradách a zákonom o dani z príjmov obsahovali. Pokiaľ by správca dane
postupoval v súlade so zásadami správy daní, bral do úvahy aj to, čo svedčí v prospech daňového
subjektu s dostatočnou odbornou starostlivosťou by vyhodnotil dôkazy predložené daňovým subjektom,
vrátane jeho písomných a ústnych vysvetlení a nemohol by jednostranne trvať na tom, že pracovné
cesty nesúvisia s jeho podnikateľskými aktivitami a že nie sú nákladom na dosiahnutie, zabezpečenie a

udržanie zdaniteľných príjmov daňovníka. Rovnako by nemohol tvrdiť, že pracovné cesty majú opakujúci
sa charakter, z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest, nakoľko ide o irelevantné tvrdenie vo vzťahu
k hlavnému predmetu činnosti daňového subjektu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok NS SR
3Sžf/35/2013, že má byť v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných
potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu dodávateľom uvedeným na faktúre

skutočne došlo, žalobca uviedol, že pre očakávanie šikanózneho výkonu práva nie je možné zabezpečiť
žiadne dôkazy.

80. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný odôvodňoval napadnuté rozhodnutie tým, že nie je úlohou
daňových orgánov, napovedať daňovému subjektu, aké dôkazy si má zaobstarať a že aj napriek tomu

správca dane v niektorých prípadoch príkladmo poukázal na dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť
a ktoré byť mohli hodnoverným dôkazom na preukázanie opodstatnenosti uplatnených daňových
výdavkov, žalovaný uviedol, že išlo o pokus odvolacieho orgánu zakryť výkon šikanózneho postupu
správcu dane. Podľa žalobcu boli preukázané hmotnoprávne podmienky uplatniť predmety nájmu
ako opodstatnené daňové náklady. Bola splnená podmienky vecnosti, keď výdavky v roku 2015 boli

vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov. Bolo preukázané, že z každého jedného
výdavku bol dosiahnutý výnos aj v percentuálnom vyjadrení. Podmienka preukázateľnosti - každý jeden
výdavok v roku 2015 skutočne vznikol a nešlo o fikciu a podmienka zaúčtovania, každý bol zaúčtovaný
v súlade so zákonom o účtovníctve, pričom žalovaný ani správca dane nepreukázali opak.

81. Nevykonanie navrhnutých dôkazov - nevypočutie svedkov. Žaloba namietal, že sa v napadnutom
rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami vznesenými v odvolaní zo dňa 25.9.2020.
Žalobca za dôležitú považoval námietku, že správca dane nepostupoval v súlade so závermi
predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia, kde žalovaný správcu dane zaviazal riadne zdôvodniť
všetkých navrhovaných svedkov, v prípade ak návrh na ich vypočutie zamietne. Zmienka k svedkom

je len na str. 17 a 20 rozhodnutia žalovaného a nie je vyhodnotená v kontexte záverov zrušovacieho
rozhodnutia a ani s podanými námietkami. Žalovaný sa s námietkami rozboru svedeckých výpovedí aj
ichporovnaniasvyhodnotenímuvedenýmvrozhodnutížalovanývysporiadalvrozporesoskutočnosťou.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal s návrhom žalobcu na vypočutie svedkov.
Podmieňovať vypočutie svedkov iným dôkazným prostriedkom je absurdné. Podľa žalobcu by boli

vypočutím svedkov osvedčené tvrdené skutočnosti, ktoré boli preukázané ostatnými predloženými
dôkazmi. K návrhom na výsluch niektorých svedkov sa žalovaný ani správca dane nevyjadrili vôbec.
Žalobca nesúhlasí s tým, že správca dane uvádza, že dokazovanie slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov, pretože podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, možno ako dôkaz použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.

Zákonodarca v § 24 ods.4 Daňového poriadku svedecké výpovede ako rovnocenné s povinnými
záznamami, evidenciami a dokladmi k nim. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR 5Sžo/132/2015,
podľa ktorého „Ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi účastníka konania - obmedzí sa iba nakonštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu, prečo ich za také považuje a možno
považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočné odôvodnenie“.

82. Použitie nezákonne získaných prostriedkov. Žalobca tvrdil, že správca dane porušil zásadu
zákonnosti v daňovom konaní, keď nevykonal daňovú kontrolu v súlade so zákonom a potom protokol z
nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno
použiť. Keďže je nezákonný protokol z daňovej kontroly, je nezákonné aj rozhodnutie. Je neprípustné,
aby sa súčasti podklady z iného protokolu z daňovej kontroly vykonanej u tretej osoby, ktorý bol

právoplatne určený žalovaným za nezákonný dôkaz z nezákonne vykonanej daňovej kontroly, použili
ako podklady v konaní vedenom voči žalobcovi. Správca dane porušil Daňový poriadok, keď výsluchy
svedkov vykonával pri miestnom zisťovaní, čím boli porušené práva žalobcu v § 25 ods. 4, § 27 ods. 1,
§ 24 ods. 2,3,4, § 45 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku, článok 38 ods. 22 Listiny základných slobôd
a článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ako ďalší dôvod nezákonnosti videl v tom, že v
rozhodnutiach neboli dostatočne pozorne odôvodnené ich právne názory. Ďalšie dôvody pre zrušenie

rozhodnutia sú obsahom predchádzajúcej časti žaloby.

Vyjadrenie žalovaného

83. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a právnych

záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Uviedol, že žalobca podal rozsiahlu žalobu, ktorá vo viacerých bodoch poukazuje na rovnané
skutočnosti, ako v podanom odvolaní. Žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa s jednotlivými odvolacími námietkami vysporiadal. K námietkam,
ktoré v odvolaní uvedené neboli uviedol nasledovné:

84. Správca dane nespochybnil princíp nezávislej ceny, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe, ale
zo strany žalobcu došlo k porušeniu ďalšej podmienky uvedenej v § 17 ods. 5 písm. a) Zákona o
dani z príjmov, nakoľko žalobca nepreukázal, že služba preukázateľne súvisela s predmetom jeho
podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že sa žalovaná a správca dane vysporiadali s námietkami aj

„en bloc“ (napr. námietky uvádzané vo viacerých bodoch, ktoré boli významom totožné, lebo rovnaký
dôvod neopodstatnenosti návrhu na vypočutie svedkov a pod.) neznamená nevysporiadanie sa s
námietkami, ako sa snaží navodiť dojem žalobca. Z predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia
žalovaného nevyplýva, že by sa správca dane nemohol vysporiadať aj s námietkami aj komplexne.
K námietke, že žalovanému nebolo predložené odvolanie z 25. 09. 2020 žalovaný uviedol, že žalobca

komunikuje s finančnou správou elektronicky a preto všetky jeho podania sú zaevidované v systéme
finančnej správy a oprávnená osoba, ktorou je aj žalovaný má k týmto podaniam prístup. K námietkam
nečinnosti správcu dane vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa podrobne
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že vyhodnocovacia a analytická činnosť
správcu dane je aj len myšlienkový proces, ktorý nie je merateľný aj vzhľadom na rozsah posudzovaných

skutočností, ktorý je následne prenesený napr. vykonávaním dokazovania, výzvou alebo oboznámením,
alebo v konečnom dôsledku vydaním rozhodnutia. Ani účtovná závierka a v nej uvedené výnosy z
hospodárskej činnosti, na ktoré žalobca poukazuje nepreukazuje sama o sebe ani účel pracovných
ciest, ktorý hodnoverne bol spochybnený, ani súvislosť s vykázanými výnosmi.

85. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že rozsudok na ktorý poukazuje žalobca v bode 542 žaloby sa
týka Dane z pridanej hodnoty, avšak právny záver, čo sa týka otázky rozsahu a spôsobu dokazovania,
ako aj rozloženie dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane platí aj pre riešenie
sporných otázok pri dokazovaní vo veci dane z príjmov. Žalovaný označil tvrdenie žalobcu, že ani
správca dane by nevedel s odstupom času s kým v konkrétny deň, v čase od do, rokoval za zavádzajúce

a tiež, že správca dane pri výkone správy dane vyhotovuje zápisnice, úradné záznamy, z ktorých je
zrejmé, kde sa kedy nachádzal a v akej veci. V prípade bodu 7.8. žaloby ide o kontrolné zistenia, ktoré v
konečnom dôsledku nepreukázali ani dodanie tovaru žalobcovi, ako ani súvis nakúpeného stavebného
materiálu so zdaniteľnými príjmami žalobcovi, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí ozrejmil a žalobca
pravdepodobne účelovo opomenul.

86. K námietkam žalobcu ohľadne neuloženia záznamovej povinnosti vzhľadom na dôkazy, ktoré
príkladmo požadoval správca dane od žalobcu žalovaný navyše uviedol, že aj keď je na daňovníkovi,za akých podmienok uzatvorí obchod a aké riziká je ochotný podstúpiť, pokiaľ si chce uplatniť nárok na
daňové výdavky, je na jeho zodpovednosti, a to aj vzhľadom na možnosť vykonania daňovej kontroly
v budúcnosti aby si zaobstaral dôkazy, ktoré mu umožnia takýto nárok riadne preukázať. Žalobca mal

preukázať svoje tvrdenia vo vzťahu k uskladneniu materiálu tovaru v budove starého Tesca. Účtovná
jednotka si síce môže zvoliť spôsob účtovania zásob z dokladov na vedenie príslušnej evidencie, čo
však nemá vplyv na splnenie dôkaznej povinnosti pre účely dane z príjmov a nezbavuje žalobcu jeho
dôkaznej povinnosti vo vzťahu k jeho tvrdeniam. Správca dane ako aj žalovaný len poukázali, akými
dôkazmi by prípadne mohol žalobca preukázať uskladnenie materiálu tovaru, nakoľko dôkazy, ktoré by

bezpochybnosti preukazovali uskladnenie materiálu, tovaru ako aj pohyb materiálu, tovaru z hľadiska
miesta, času a množstva žalobcom predložené a preukázané neboli. Pokiaľ žalobca namietal spôsob
vedenia výsluchu svedkov žalovaný uviedol, že mal možnosť svedkom klásť otázky a tým prispieť k
objasneniu sporných skutočností. Následne správca potom hodnotí výpovede, či už jednotlivo alebo
ako aj vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ žalobca poukazoval na viacerých miestach na rozsudok
3Sžf/1/2011 žalovaný poukázal na rozsudok 1Sžfk/4/2020 z 25.03.2021, ktorý v bode 78 uvádza, že

predmetný výklad bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Žalovaný ďalej
uviedol, že v odvolacom konaní sa riadil aj právnym záverom uvedeným v judikatúre Najvyššieho súdu
SR publikovanom v Zbierke stanovísk pod č. R103/2011 z ktorého vyplýva, že formálne zopakovanie
administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu
možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností

platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.
Aj podľa rozhodnutia NS SR 4Sžf/98-102/2002 „rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval
proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka. V prípade žalobcu nedošlo k mareniu jeho práva na dôkaz. Dokazovanie bolo zamerané
na subsidiárne preukazovanie skutočností, ktoré vychádzali z tvrdení žalobcu predložených dokladov a

zisteného skutkového stavu. Žalobca nevyužil svoje zákonné práva a nesplnil svoje zákonné povinnosti
uvedené v § 45 ods. 1 písm. c), § 45 ods. 2 písm. e), v § 24 Daňového poriadku. z rozhodnutí je
zrejmé, čo žalobca porušil a čo je dôvodom zvýšenia zdaniteľných príjmov a neuznania výdavkov ako
daňových. Žalobca nebol ukrátený na žiadnom zo svojich práv, či už procesných alebo ústavných
a rozhodnutia daňových orgánov sú v súlade s § 63 Daňového poriadku. Potom skutočnosť, že

žalobca nesúhlasí s právnym hodnotením skutkového stavu, postupom správcu dane počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj s hodnotením námietok, nevedie k záverom o nezákonnosti,
neodôvodnenosti alebo nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

87. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný len formálne odmieta
jednotlivé žalobné body bez relevantného zdôvodnenia. Ukázal na to, že v žalobe namietal, že správca
dane na vyjadreniu žalobcu k výzve vo veci princípu nezávislej ceny už nežiadal žiadne doklady a
dôkazy. Ak mal pochybnosti mal vyzvať žalobcu za účelom odstránenia nejasností viď aj § 46 ods. 5

zákona o správe daní. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na nález Ústavného súdu sp. zn. 4 ÚS 236/06
a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 tak ide o zavádzanie pretože, v predmetných
rozhodnutiach sa vzťahujú k odôvodneniam všeobecných súdov a žalovaný nie je v postavení súdu.
Žalobca súhlasil s tým, že žaloba je rozsiahla, avšak je to dané tým, že v priebehu daňového
konania došlo k zrušeniu rozhodnutiu správcu dane, rozsiahlosťou napadnutých rozhodnutí a tým, že s

námietkami žalobcu žalovaný nedostatočne zaoberal. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nemôže nahradiť
nedostatky odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaný si navyše protirečí, keď v predchádzajúcom zrušovacom
rozhodnutí zaviazal správcu dane, aby ak návrhy na vykonanie dokazovania nie sú opodstatnené
náležite odôvodnil prečo konanie jednotlivých osôb, ktorých vypočutie žalobca navrhoval nepreukazuje
konanie vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. A v napadnutom rozhodnutí už odôvodnenie nevykonania

dôkazov žalovaný nevyžadoval a tvrdí, že stačí všeobecné a abstraktné odôvodnenie, ktoré žalobcovi
nedáva odpovede prečo dôkazy neboli vykonané.

88. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný sa len neurčito vyjadril k námietke,
že nepreskúmal odvolanie z 25.09.2020. Žalobca poukázal na to, že žalovaný predložil súdu

administratívny spis, ktorý obsahuje položku 154/2 - odvolanie žalobcu zo dňa 25.09.2020 s prílohami.
Oproti nazretiu do spisu 11.11.2020 bol spis o toto odvolanie doplnený. Vyplýva to z predkladacej
správy, ktorá je prílohou č. 15 k žalobe, ktorá obsahuje položku 154 a potom položku 155, neobsahuje
však 154/2. Argumentácia žalovaného k námietke nečinnosti správcu dane o tom, že súčasťouvyhodnocovanej a analytickej činnosti môže byť aj myšlienkový proces je podľa žalobcu nedostatočné,
keďže myšlienkový proces je subjektívna kategória, ktorú nemožno overiť. Žalobca vo vyjadrení ďalej
zotrval na svojich žalobných námietkach žalobcu pokiaľ boli v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí

námietky žalobcu o zastretých právnych úkonoch uznané za relevantné nemožno sa o ne opierať v
nasledujúcom rozhodnutí správcu dane a žalovaného a vyhodnocovať ich vo vzájomných súvislostiach
so svedeckými výpoveďami uskutočnenými vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ ide o výsluch svedkov
žalobca námietky proti vedeniu výsluchu uplatnil v zápisnici o ústnom pojednávaní a správca dane sa
s nimi nevysporiadal, svedecká výpoveď Ing. Z. potvrdila prenájom rovnako aj pri ostatných svedkoch.

Žalovaný kladie žalobcu do bezvýchodiskovej situácie, keď tvrdí, že žalobca je povinný daňové výdavky
preukázať, ale keď žalobca tieto výdavky preukazuje, buď dôkazy neakceptuje alebo ich nevykoná a
to bez dostatočného vysvetlenia. Žalobca ďalej k vyjadreniu žalovaného o tom, že rozsudok na ktorý
poukazoval žalobca bol judikatúrou prekonaný s poukazom na rozsudok NS SR 1Sžfk/4/2020, uviedol,
že daňové výdavky nepreukazoval len účtovnou evidenciu ale aj dôkazmi vrátane návrhov dôkazov.
Poukázal na to, že v predmetom rozsudku sa uvádza, že pokiaľ v procese dokazovania správca dane

neakceptuje dôkaz predložený daňovým subjektom a má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Žalobca na záver uviedol, že žalovaný si
nesplnil povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku čo žalobca konštatuje aj v bode 2.4 žaloby, keď

správca dane od žalobcu nepožadoval doklady a dôkazy k preukázaniu dodržania princípu nezávislej
ceny.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku

89. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1. SSP vec prejednal
na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná.

90. Podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom pred zdaňovacie obdobie roku

2015 (ďalej len zákon o DZP) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,
b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem
osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,
c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne

používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej
osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10
alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku
veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou
1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt 1a) alebo sa tu obvykle zdržiava;
fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky
nemá trvalý pobyt, 1a) ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle
alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia;
miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych
orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom
registri,
e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode,
2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle
zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne
alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území
Slovenskej republiky,

3. právnická osoba neuvedená v písmene
d) druhom bode,
f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov
na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov
na území Slovenskej republiky ( § 16),
h)zdaniteľnýmpríjmompríjem,ktorýjepredmetomdaneaniejeoslobodenýoddanepodľatohtozákona

ani medzinárodnej zmluvy,
i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a
s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods.

2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento
zákon neustanovuje inak,
j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom
období, ak tento zákon neustanovuje inak,
k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej

a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období,
l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,
m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi
oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa
využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje

alebo účtovala, 1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto
ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu,
n) závislou osobou blízka osoba 2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,
o) ekonomickým alebo personálnym prepojením účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej
osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo

v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na
1. majetku alebo kontrole sa rozumie viac ako 25% priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy
odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, pričom nepriamy podiel sa
vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok
sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov; nepriamy

odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej
osoby, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má
účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje
50%, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez
ohľadu na skutočnú výšku ich podielu,

2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov obchodnej
spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu,
p) iným prepojením obchodný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo
zvýšenia daňovej straty,
r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická

osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena
n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a
jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou
povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi
prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi

týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,
s) finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným
právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému
majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu,
je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak

1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva
hmotný majetok formou finančného prenájmu a
2. doba trvania nájmu je najmenej 60% doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,
3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej
skupiny 5, je najmenej 60% doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova

spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa
na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená
osobitne,4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej
skupiny 6, je najmenej 60% doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova
spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa

na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená
osobitne,
5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60%
doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,

t) daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha
zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto
členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a
ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
u) preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak
skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa,

v) platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo
preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka
alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá,
w) dobrovoľným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie príspevok podľa osobitného predpisu,
2a)

x) daňovníkom nezmluvného štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá
nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); ak § 52zb neustanovuje inak, ministerstvo zaradí do
tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení
dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý

je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové
účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná.

91. Podľa § 21 ods. 1 zákona o DZP(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých

vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku
a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj

vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle
tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15)

okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa §
5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady)
vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103)
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické
zhodnotenie ( § 29 ods. 2),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur
za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1. darčekové reklamné poukážky,

2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom
činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške
najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických
nápojov hlavným predmetom činnosti,

i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a
blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku
daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady)
podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

92. Podľa § 17 ods. 1, písm. b) zákona o DZP (1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa
vychádza
a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie
evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia,

c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu 1) vykazuje výsledok
hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke 77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné
výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne
záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil,
akbyúčtovalvsústavepodvojnéhoúčtovníctva,1)pričomnaúčelyzisteniatohtovýsledkuhospodárenia
je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva

1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; 77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil
postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke
podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo
všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník
povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [ § 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť
účtovníctvo podľa osobitného predpisu 1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena
b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.

93. Podľa § 17 ods. 2, písm. a) zákona o DZP(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami

a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane,

c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane.

94. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny

úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

95.Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

96. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku(4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

97. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

98.Podľa § 45 ods. 1, písm. c), e), f), ods. 2 písm. d), e) Daňového poriadku (1) Daňový subjekt,
u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane právoc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho

tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa
jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d)

predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

99. Podľa § 63 ods.2, 5 Daňového poriadku (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení

sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo.

100.Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v

rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie

alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

101.V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom
chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto
tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo

dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje
právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny
súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred

správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu

zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušnýna konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav
veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v

súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

102.Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie
za účelom preverenia tvrdení žalobcu o tom, že cestovné výdavky predsedu predstavenstva, členky
dozornej rady, zamestnancov žalobcu, výdavky na materiál od dodávateľa BBMARKET s.r.o., výdavky

na nájomné za prenájom nehnuteľností v Banskej Bystrici, Topoľčanoch a v Bratislave, všetky
vynaložené žalobcom v zdaňovacom období roku 2015, predstavovali výdavky daňové. Správny súd
zistil, že skutkové zistenia správcu dane vyplynuli z vykonaného dokazovania. Skutkový stav bol
zistený v súlade so žalobcom predkladanými dokladmi a dokazovaním vykonaným správcom dane.
Preto na tomto mieste skutkové zistenia správny súd nebude opakovať s tým, že tieto sú zhodné so
skutkovými zisteniami podrobne popísanými v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako sú zhrnuté v

tomto rozsudku v časti prvostupňové administratívne rozhodnutie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Žalobca v daňovej kontrole nepredložil doklady, z ktorých by vyplývalo, že išlo o výdavky súvisiace
s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov žalobcu. Toto sa nepodarilo zistiť ani vykonaným
dokazovaním správcu dane, ktorým tento preveroval tvrdenia žalobcu o tom, že išlo o výdavky daňové.
Tento skutkový záver bol správne právne posúdený, keď bol upravený základ dane o výdavky, ktoré

žalobca do neho zahrnul, ale daňovej kontrole nepreukázal, že išlo o výdavky daňové a tiež upravený
hospodársky výsledok, keď nesprávnym účtovaním nebola cena prác za strojové omietky na rodinných
domoch priradená ku konkrétnej zákazke a potom ani zahrnutá do výnosov. Žalobca v žalobných
bodoch opakuje argumentáciu, ktorú uviedol k odvolacím námietkam, na ktorú dostal dostatočné
zrozumiteľné odpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorými dôvodmi tak, ako sú zhrnuté

v časti „druhostupňové administratívne rozhodnutie“ sa správny súd stotožnil, pretože boli založené na
zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a na základe k veci priliehajúcej právnej úprave tak
hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej, pričom išlo o logickú a správnu argumentáciu.

103.K jednotlivým bodom žaloby správny súd uvádza nasledovné posúdenie argumentácie žalobcu.

DokazovanievdaňovomkonaníjeupravenévDaňovomporiadkutak,žedôkaznúpovinnosťmávprvom
rade daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, čiže ho vedie. Úlohou správcu dane a aj
jeho povinnosťou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňový poriadok správcovi
dane priznáva na splnenie tejto povinnosti oprávnenia a stanovuje postupy. Je to predovšetkým daňová
kontrola, ako osobitný inštitút správy daní, ktorej predmetom je práve zisťovanie skutočností rozhodných

pre správne určenie dane. Daňová kontrola, ani daňové konanie, nie sú založené na vyhľadávacej
zásade. Správca dane, ktorý vedie dokazovanie rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní a na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, toto dokazovanie
vyhodnocuje. Okrem zásady voľného hodnotenia dôkazov sa v daňovom konaní uplatňuje aj zásada
objektívnej pravdy. To sú zásady, ktorými je postup správcu dane ovládaný. Zásada objektívnej pravdy

ale nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa nepreukážu
a nepotvrdia tvrdenia daňovníka ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných skutočností, ktoré
správca dane v rámci daňovej kontroly preveruje a to práve preto, že daňová kontrola a daňové konanie
nie sú konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké
dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.

104.Žalobca v bode II. žaloby namietal, že správca dane tvrdil, že žalobca porušil § 17 ods. 5 zákona
o DZP, podľa ktorého súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o
ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby,
pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch,

pričom o tento rozdiel znížil základ dane. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
a rozhodnutia správcu dane zistil, že nebolo zistené ani žalobcovi vyčítané, že si znížil základ dane o
rozdiel ceny, ktorým sa ceny medzi závislými osobami odlišujú od cien v porovnateľných obchodných
vzťahoch. Takáto skutočnosť nebola zistená. Správca dane nedôvodil tým, že žalobca si znížil dane o
rozdiel medzi cenou pri vzájomných vzťahoch závislých osôb a cenou používanou medzi nezávislými

osobami v porovnateľných vzťahoch. Konečne, aj žalobca sám uvádza, že nebolo zistené porušenie
princípu nezávislej ceny. Preto takejto námietke nebolo možné priznať relevanciu. Správny súd je
viazaný dôvodmi nezákonnosti tak, ako boli skutkovo a právne vyargumentované vo včas podanej
žalobe. Žalovaný na svoje rozhodnutie aplikoval § 17 ods. 1 písm. b) a § 17 ods.2, písm. a) zákona oDZP, keď vychádzal z výsledku hospodárenia žalobcu, ktorý zvýšil o sumy, ktoré podľa zákona o dani
z príjmov nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Žalovaný neuznal žalobcom uplatnené výdavky
zahrnuté na základe zmlúv medzi závislými osobami a to nájomné za prenájom nehnuteľností v Banskej

Bystrici medzi prenajímateľom PROFINEX housing s.r.o. a žalobcom ako nájomcom a nájomné za
prenájom nehnuteľností v Topoľčanoch na základe zmluvy medzi prenajímateľom PROFINEX food s.r.o.
žalobcom ako nájomcom a nájomné za prenájom nehnuteľnosti v Bratislave na základe zmluvy medzi
prenajímateľom PROFINEX estate s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, na základe
tých skutkových zistení, že žalobca nedokumentoval účel nájmu, nepreukázal súvis týchto výdavkov

s jeho zdaniteľným príjmom v kontrolovanom zdaňovacom období, nepreukázal účel nájmu a jeho
ekonomickú opodstatnenosť v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Tieto skutkové zistenia boli
právne posúdené tak žalovaným, že nejde o daňové výdavky, a preto bolo potrebné zvýšiť základ dane
za rok 2015 o takto vynaložené výdavky, ktoré boli neoprávnene zahrnuté do základu dane.

105.Žalobca v časti III. žaloby označenej ako „Vyrubovacie konanie“ namietal, že správca dane nemal

dôvody pre predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia o 300 dní a že lehota bola neprimerane
predĺžená a že správca dane bol počas tejto lehoty nečinný. Tiež, že nadriadený orgán uviedol do
omylu, v úmysle získať viac časového priestoru pre vykonanie vyrubovacieho konania. V predmetných
žalobných námietkach žalobca nenamietal nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bola predĺžená lehota
č. 100465870/2018 zo dňa 28.2.2018. Neuvádza ani, aký vplyv by malo mať toto na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Faktom je, že správca dane požiadal o predĺženie lehoty a žalovaný tejto
žiadosti vyhovel, čo je postup predpokladaný Daňovým poriadkom v § 65 ods. 2. Správny súd môže
dospieť k záveru, že rozhodnutie je nezákonné, v prípade že došlo k podstatnému porušeniu procesných
predpisov a súčasne toto porušenie mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca si takéto námietky neuplatnil.

106.Žalobná námietka, že žalovaný nepreskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane v
rozsahu, v akom bolo doplnené odvolaním zo dňa 25.9.2020, nebola dôvodná. Jednak žalobca k
takémuto tvrdeniu dospel podľa žaloby z toho, že odvolanie z 25.9.2020 správca dane neuviedol medzi
prílohami predkladacej správy. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že správca dane v predkladacej

správe priamo uviedol, že bolo podanie odvolania opravené podaním č. 6/07968241/2020 zo dňa
25.9.2020. Žalovaný priliehavo vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odvolanie bolo podané elektronicky, a
teda bolo prístupné žalovanému v takejto forme. Jednak, a to je podstatné, námietka nebola konkrétna,
keďže žalobca neuviedol, ktorým konkrétnym odvolacím dôvodom uvedeným v podaní žalobcu z
25.9.2020 sa žalovaný nezaoberal. Nekonkrétna námietka neumožňuje prieskum zákonnosti. Ako bolo

uvedené v tomto rozsudku správny súd nie je oprávnený všeobecne uplatnenú námietku z obsahu spisu
na daný prípad konkretizovať a za žalobcu tak žalobné body dopĺňať.

107.Žalobca v žalobe opakuje zhodne s obsahom svojich vyjadrení počas daňovej kontroly a k protokolu
z daňovej kontroly a daňového konania svoje tvrdenia o účele ciest do Spojených arabských emirátov

a Turecka. Správny súd v súvislosti s takto uplatnenými námietkami nezákonnosti uvádza, že nie je
súdom skutkovým. Správny súd nezisťuje skutkový stav. Vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy. Prináleží orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť zistiť
skutočnosti rozhodné pre jeho rozhodnutie. Správny súd skúma, či rozhodnutie bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi predpismi a či je výsledkom konania, v ktorom boli dodržané procesné predpisy, avšak

tento prieskum môže urobiť len z dôvodov nezákonnosti upravených v žalobe. Skutkový stav tak skúma
len z hľadiska toho, či bol zistený dostatočne na vydanie napadnutého rozhodnutia, či išlo o skutkové
zistenia v súlade s obsahom administratívneho spisu a či skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného
dokazovania. Ďalej, či dôkazy boli vyhodnotené v súlade so zákonom a či úvaha, ktorou boli hodnotené,
je súladná s obsahom vykonaného dokazovania a či je výsledkom logického uvažovania. Samozrejme,

pokiaľ žalobca uplatní priliehavé žalobné námietky.

108.Správny súd z obsahu správneho spisu ako aj z dôvodov prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia zistil, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadny dokument, z ktorého by vyplývalo, že
účelomfakturovanýchvýdavkovspoločnosťouFamikos.r.o.bolipracovnécesty,atedažiadnydokument

o tom, že predmetné výdavky vecne súviseli s dosahovaním zdaniteľných príjmov žalobcu. Správca
dane vyhodnotil certifikáty a ponuky z webových stránok ako aj predloženú fotodokumentáciu v súlade
s obsahom týchto listín. Žalobca ani nenamietal, že by úvaha chýbajúcej vypovedacej schopnosti týmto
listinámzdôvodovuvedenýchvnapadnutom akoajprvostupňovomrozhodnutí,tedaženešloooriginálylistín, a že nemali identifikačné znaky - fotodokumentácia, z ktorých by mohlo byť vyvodené, že išlo o
pracovnú cestu, nemá žiadnu logickú chybu. Takisto ponuky zhodné s ponukami na webových stránkach
nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o účasti žalobcu na „Realitnej konferencii“ a predložená

fotodokumentácia o účasti na rokovaní na Mestskom úrade v Özdere v Turecku v súvislosti s podnikaním
žalobcu. Potom žalobná námietka, že na správcu dane sa presunulo dôkazné bremeno, nemá oporu v
obsahu správneho spisu. Žalobca nepredložil žiadny hodnoverný doklad o účele predmetných výdavkov.
Predložil len doklady, že takéto výdavky vynaložil. To nestačí na to, aby bolo možné správcom dane
výdavok uznať za výdavok daňový. Účastníci sa zhodli na tom, že daňovým výdavkom je len ten

výdavok, ktorý spĺňa kritériá vymedzené v zákone o dani z príjmov v § 2 písm. i), ktoré musia byť
splnené kumulatívne, a medzi ktoré patrí podmienka vecnej súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a
udržovaním príjmov daňovníka. Žalobca takúto vecnú súvislosť výdavkov vynaložených na zaplatenie
faktúr od spoločnosti Famiko s.r.o. nepreukázal žiadnou dokumentáciou, nebolo preto naplnené, že si
dôkaznú povinnosť splnil, čím dôkazné bremeno prešlo na správcu dane. Naopak, žalobca dôkazné
bremeno nezvládol. Navyše správca dane pri miestnom zisťovaní spoločnosti Famiko s.r.o. zistil, že do

zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou nevstúpil žalobca ale JUDr. F. a faktúra je v rozpore s touto
zmluvou, čo preukázateľne spochybnilo aj samotné tvrdenie žalobcu o účele predmetných cestovných
výdavkov. Podstatné je, že chýbal akýkoľvek hodnoverný doklad o účele predmetných ciest.

109.Daňová kontrola a ani vyrubovacie konanie nie sú ovládané vyhľadávacou zásadou, čo vyplýva

z právnej úpravy obsiahnutej v Daňovom poriadku, podľa ktorej je to daňovník, ktorý je povinný svoje
tvrdenia obsiahnuté v daňovom priznaní v daňovej kontrole preukázať zodpovedajúcou dokumentáciou.
Daňovník v daňovej kontrole má povinnosť predkladať v jej priebehu nielen záznamy, ktorých vedenie
ukladá zákon o účtovníctve, ale aj iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady (§ 46 ods.2, písm. d/). Ak takých dokladov niet, nie je možné ich nahradiť tvrdeniami daňovníka

ani tvrdenia daňovníka nepodložené dokladmi o hospodárskych operáciách daňovníka preukazovať
vlastnou výpoveďou daňovníka v postavení svedka, čo v prípade právnickej osoby znamená výpoveďou
štatutárneho orgánu v postavení svedka.

110. Námietka, že sa žalovaný nezaoberal odvolacou námietkou zákonnosti pri získavaní dôkazov o

údajoch maloletých detí nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na
túto námietku odpovedal, že správca dane za účelom označenia osôb preveril osoby uvedené na
predložených dokladoch a nepreukazoval rodinné väzby a ani nezasahoval do práv maloletých osôb,
ako namieta žalobca. Len preveroval dôkazy, ktoré predložil sám daňový subjekt a to v záujme, aby
skutočnosti nevyhnuté pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

111. Námietky, že správca dane porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku, § 63 ods. 2 a 5 Daňového
poriadku, keď zamestnanci, ktorí sa vo vyrubovacom konaní vystriedali, prevzali do rozhodnutia úsudky
a závery iných zamestnancov a to tých, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a vyhotovili prvé zrušené
prvostupňové rozhodnutie a tiež, že bolo prekopírované v časti pôvodného rozhodnutia do nového

prvostupňového rozhodnutia, nemajú žiadny právny základ. Nemožno stotožňovať správcu dane s
príslušníkom finančnej správy, teda fyzickou osobou, ktorá je v služobnom pomere a plní úlohy podľa
zákona č. 35/2019 Z.z. na daňovom úrade. Je to správca dane, ktorý je povinný postupovať podľa
Daňového poriadku bez ohľadu na to, koľkí príslušníci finančnej správy sa na procese daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania plnením svojich služobných povinností podieľali. Pokiaľ žalobca nemá konkrétne

námietky k nesprávnosti vykonaného hodnotenia, tak ako boli uplatnené z vykonaného hodnotenia
dôkazov alebo argumentácie, ktorá bola prevzatá zo zrušeného rozhodnutia zrejme z dôvodu, že
išlo o argumentáciu správnu, nemá námietka žiadnu relevanciu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnych
záverov správcu dane uvedených v rozhodnutí správcu dane, ktoré vytvárajú dostatočné právne

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu vyhodnotil ako také,
ktoré nie sú opodstatnené a nie sú dôvodmi na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Potom, keď žalobca
namietal, že sa žalovaný jeho námietkami nezaoberal, tak takéto námietky nemajú oporu v tomto
odôvodnení žalovaného. Naopak, žalovaný sa s odvolacími námietkami podrobne vysporiadal, viď časť
tohto rozsudku „Druhostupňové administratívne rozhodnutie“.

112. Pokiaľ žalobca namietal, že v predmetnej veci služobných ciest došlo k prechodu dôkazného
bremena podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, z dôvodu, že správca dane neakceptoval dôkaz
predložený daňovým subjektom a ak mal pochybnosť o tvrdeniach daňového subjektu, mal tietoodstraňovať, správny súd uvádza, že takéto tvrdenie nemá oporu v Daňovom poriadku. Žalobca počas
daňovej kontroly nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o účele cestovných výdavkov, ktoré správca
dane neuznal ako daňové výdavky práve z toho dôvodu, že žiadna hodnoverná dokumentácia o účele

týchto výdavkov predložená nebola. Neboli ňou ani žalobcom predkladané knihy jázd práve preto,
že správca dane preukázateľne spochybnil ich hodnovernosť. Boli zistené nezrovnalosti na základe
vykonaného dokazovania protokolmi o vykonaní technickej kontroly u motorových vozidiel a ďalšie
nezrovnalosťami najmä zistením, že údaje o ubehnutých kilometroch v knihách jázd nekorešpondujú
s počtom najazdených kilometrov medzi technickými kontrolami a údaje v knihách jázd sú v rozpore s

účtovnými dokladmi týkajúcimi sa ubytovania predsedu predstavenstva tiež opakujúcim sa charakterom
z hľadiska miesta vykonania pracovných ciest, keď tá istá osoba bola podľa záznamov zabezpečených
správcom dane v tom istom čase mala byť na dvoch diametrálne rozdielnych miestach. Možno
súhlasiť so žalovaným, že správca dane relevantne spochybnil vierohodnosť údajov uvedených v
predložených knihách jázd. Správca dane preto oprávnene vyzval žalobcu, aby preukázal účel každej
jednej vykázanej pracovnej cesty inými dokladmi, čo však žalobca nesplnil. Správca dane požadoval od

žalobcu preukázanie len tých skutočností, ktoré sa viazali k jeho daňovej povinnosti, teda skutočnosti,
ktoré sám tvrdil, keď si predmetné výdavky zahrnul do základu dane. Bolo preto na ňom, aby vedel
preukázať, že ide o daňové výdavky, keď predkladal dôkaz, ktorý bol nevierohodný, pretože obsahoval
viac ubehnutých kilometrov ako protokoly o technickej kontrole predmetných áut alebo obsahoval údaje,
ktoré boli vyložene nepravdivé. Rovnaká osoba mala absolvovať cesty na rôznych miestach, o tom

hodnovernosť predkladaných kníh jázd žalobcom bola preukázateľne spochybnená. Nebolo teda úlohou
správcu dane preukazovať, že nešlo o daňové výdavky, ale bolo úlohou žalobcu hodnovernými dôkazmi
preukázať, že išlo o daňové výdavky. Žalobcove vysvetlenia majú len hodnotu tvrdení, a teda nemohli
existujúcu dôkaznú situáciu zmeniť.

113. Neboli dôvodné žalobné námietky nezákonnosti daňového konania a tým aj napadnutého
rozhodnutia z dôvodu, že do protokolu o daňovej kontrole bol prevzatý nezákonne získaný dôkaz z
kontroly iného daňového subjektu PROFINEX trading s.r.o. získaný pred začiatkom daňovej kontroly.
Tento dôkaz - zmluva o obstaraní zájazdu bol získaný pri miestnom zisťovaní u poskytovateľa služieb
Famiko s.r.o.. Podľa žalobcu protokol z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti PROFINEX trading

s.r.o. bol právoplatným rozhodnutím žalovaného č. 102902349/2019 zo dňa 16.12.2019 vyhlásený za
nezákonný dôkaz, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť, keďže bol zadovážený v rámci daňovej
kontroly, ktorá bola vykonaná v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu je neprípustné, aby takýto
protokol alebo časť úkonov, ktoré ho tvoria, boli použité v konaní voči žalobcovi ako tretiemu subjektu.
Nezákonným dôkazom mala byť aj odpoveď z Okresného úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy

a pozemných komunikácií daná na výzvu správcu dane z 8.6.2017 a v súvislosti s daňovou kontrolou
u PROFINEX trading s.r.o.. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť miestneho zisťovania, či odpovede
na výzvu správcu dane z dôvodu, že mali byť zadovážené pred začatím daňovej kontroly u žalobcu,
takáto námietka nemá právny základ. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane

a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. To znamená, aj to, čo
bolo získané správcom dane pred začatím kontroly u daňového subjektu, pokiaľ to bolo získané v
súlade so zákonom. Žalobca neuviedol žiadny argument, pre ktorý by miestne zisťovanie v spoločnosti
Famiko s.r.o. alebo odpoveď na výzvu správcu dane vyzvaného štátneho orgánu okresného úradu
malo byť v rozpore so zákonom. Správca dane nepoužil predmetný daňový protokol, ktorý nadobudol

povahu nezákonného dôkazného prostriedku voči spoločnosti PROFINEX trading s.r.o.. K tomu je
možné uviesť, že pokiaľ správca dane neukončí daňovú kontrolu doručením protokolu v lehote podľa
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale tento protokol či už vyhotoví, alebo doručuje až po uplynutí tejto
lehoty, teda v čase, keď už správca dane nie je oprávnený v daňovej kontrole pokračovať, takýto
protokol už vypracuje alebo doručuje neoprávnene, a preto tento nadobudne charakter nezákonne

získaného dôkazného prostriedku a nemôže ani vyvolať účinky začatia vyrubovacieho konania a ak také
vyrubovacie konanie prebehne, tak potom rozhodnutie, ktoré bolo v ňom vydané, musí byť v odvolacom
konaní zrušené a toto nezákonne začaté vyrubovacie konanie musí byť zastavené. To ale neznamená,
že jednotlivé úkony správcu dane, ktoré boli vykonané počas daňovej kontroly, trpia z tohto dôvodu tiež
nezákonnosťou. Na tom nič nemení, že zistenia z takej daňovej kontroly, z ktorej protokol nadobudol

povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku z dôvodu, že bol vyhotovený alebo doručovaný až
po uplynutí zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nemožno proti kontrolovanému daňovníkovi,
čo bol PROFINEX trading s.r.o. použiť, nakoľko vyrubovacie konanie nemohlo začať a opakovaniedaňovej kontroly u tohto subjektu za to isté zdaňovacie obdobie tej istej dane za účelom zhojenia
nedodržania zákonnej lehoty na jej vykonanie nie je v súlade s právom, a teda nie je možné.

114. Podstatné je, či išlo o dôkaz získaný v súlade so zákonom. V danom prípade išlo o miestne
zisťovanie, poskytnutie súčinnosti štátnym orgánom, pričom žalobca nenamietal porušenie žiadneho
z ustanovení § 37až § 39 Daňového poriadku a ani, že by okresný úrad správcovi dane poskytol
údaje v rozpore s § 26 Daňového poriadku, resp. neuviedol žiadne dôvody nezákonnosti vo vzťahu k
týmto dôkazným prostriedkom. Možno ešte doplniť, že daňová kontrola, ktorá neskončila v zákonom

stanovenej lehote, skončila uplynutím zákonom stanovenej lehoty, nemá teda výsledok vo forme
protokolu, pretože ten, ktorý bol po uplynutí tejto lehoty doručený daňovníkovi, je už nezákonným
dôkazným prostriedkom. Nič to nemení na tom, že úkony, ktoré správca dane vykonal počas takej
daňovej kontroly v súlade so zákonom a zistenia z nich sú skutočnosti, ktoré sú správcovi dane známe
z jeho vlastnej činnosti a takéto skutočnosti môže použiť v inej daňovej kontrole.

115. Žalobná námietka v časti VII. žaloby o tom, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom,
pretože správca dane v rozpore s právnym názorom žalovaného v predchádzajúcom zrušovacom
rozhodnutí vykonal opätovne v spoločnosti BBMARKET s.r.o. miestne zisťovanie. Takáto námietka
bez toho, aby žalobca zároveň tvrdil, že správca dane pri tomto miestnom zisťovaní znovu kládol
osobe konajúcej za túto spoločnosť otázky a vypočúval ho ako svedka, nemá žiadnu právnu relevanciu

vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ďalšie žalobné námietky nedostatkov miestneho
zisťovania u O. 22.5.2018 sú bez právnej argumentácie. Čo konkrétne malo byť pri miestnom zisťovaní
porušené. Nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že správca dane sa nemôže s daňovníkom
vopred dohodnúť na prítomnosti v prevádzke, a teda aj na čase pre účely miestneho zisťovania.
Pokiaľ žalobca v bode VII. žaloby poukazuje na podľa neho chyby v zisťovaní skutkového stavu a

vykonanom dokazovaní pri dodávkach od spoločnosti BBMARKET s.r.o., nie je zrejmé, aký vplyv toto má
na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď vykonané žalobcom namietané dokazovanie žalovaný
toto dokazovanie vyhodnotil tak, že správca dane preveril obchodné vzťahy dodávateľa BBMARKET
s.r.o. a nespochybňuje existenciu materiálu ani jeho dodanie na miesto Selce - Čachovo. Tiež, že
sporným zostalo to, že nebola preukázaná skutočnosť, že materiál umiestnený na súkromnom pozemku

Selce - Čachovo, ktorý vlastní súkromná osoba O. bol umiestnený dočasne a následne prepravený
daňovým subjektom do Bratislavy na stredisko 38 - Obchodná a použitý na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov daňového subjektu. Žalobca k tejto spornej časti teda nepreukázania, že išlo o
výdavokdaňový,zopakovalsvojevysvetleniaatvrdeniazdaňovejkontrolyadaňovéhokonania.Žalobca
svoje tvrdenie o preprave tohto tovaru do Bratislavy nepodložil žiadnymi dokumentami a žalovaný

konštatoval, že o tejto skutočnosti ani neúčtoval a ani ničím nedokladoval, že materiál použil na svoju
podnikateľskú činnosť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane mal preukazovať, že predmetné výdavky
nie sú daňovými výdavkami, tak takéto tvrdenie nemá oporu v Daňovom poriadku a ani v zákone o dani
z príjmov právnických osôb. Je to daňovník, ktorý musí preukazovať, že sú splnené zákonom stanovené
podmienky, aby bolo možné výdavok daňovníka posúdiť ako výdavok daňový, a teda v tomto prípade,

že ide o výdavok vynaložený v súvislosti s dosahovaním príjmov žalobcu.

116. Žalobné námietky v časti VIII. žaloby nemohli obstáť, keďže nesmerujú proti dôvodom napadnutého
rozhodnutia. Správca dane daňové výdavky žalobcu, ktoré mu vznikli na základe zaplatenia faktúry O.
U.i za vnútorné strojové omietky na rodinných domoch č. 1 a 2 na Pršianskej terase, neposúdil ako

také, ktoré neboli daňovými výdavkami. Správca dane zistil, že žalobca nesprávne účtoval o týchto
výdavkoch, keď ich nepriradil k zákazke, ku ktorej patrili rodinné domy Pršianska terasa. Čím nebola
následne suma 6.506,50 Eur zaúčtovaná do výnosov, a teda zahrnutá do hospodárskeho výsledku na
riadku 100 daňového priznania. Žalobcovi bolo vytknuté, že týmto postupom porušil § 17 ods. 1 písm. b)
zákona o dani z príjmov, podľa ktorého základom dane je rozdiel, o ktorých zdaniteľné príjmy prevyšujú

daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov
v príslušnom zdaňovacom období. Nebolo teda sporné, že práce boli vykonané O. a že boli vykonané
na Pršianskej terase. Žalobca sám uviedol, že išlo o omyl pri účtovaní na jeho strane, čo nič nemení
na tom, že ak faktúra od O. nebola zaúčtovaná na danú zákazku, nebola následne zaúčtovaná ani do
výnosov v hospodárskom výsledku na riadku 100 daňového priznania, resp. proti tomuto záveru správcu

dane a žalovaného žalobca v žalobe nič nenamietal. Pokiaľ žalobca v súvislosti s touto námietkou
namietal, že žalovaný namiesto správcu dane odôvodnil nevypočutie O. ako svedka, čo podľa neho
malo spôsobiť stratu nezávislosti žalovaného, k tomu je možné uviesť, že podľa § 74 odvolací orgán
môže v rámci odvolacieho konania odstraňovať chyby konania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutiev odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. To znamená, že
žalovaný nič neporušil, keď uviedol dôvody, pre ktoré nebolo potrebné vypočúvať O., najmä keď nebolo
sporné, že išlo o dodávateľa reálne vykonanej služby, nebol žiadny dôvod ho vypočúvať k zistenému

nesprávnemu účtovaniu, ktoré vykonal žalobca, keď faktúru nepriradil k zákazke, čo žalobca uznal a
označil za svoju chybu.

117.ZožalobnýchnámietokuvedenýchvbodochIXažXIžalobyvyplýva,žežalobcanamietanesprávne
zistený skutočný stav, keď tvrdí, že vo všetkých troch prípadoch nájomného za prenájom nehnuteľností

od závislých osôb preukázal, že cena nájmu bola daňovým výdavkom. Podstatou podanej žaloby bola
teda otázka, či na základe podkladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly bola preukázaná
vecná súvislosť medzi zaplateným nájomným a ekonomickou činnosťou žalobcu, teda či bolo toto
nájomné vynaložené za účelom dosahovania zabezpečenia a udržania príjmov žalobcu. Správny súd
z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca správcovi dane predložil dokumenty tak, ako to
uviedol správca dane vo svojich skutkových zisteniach, ktoré správny súd na tomto mieste, ako bolo

uvedené, nebude opakovať a odkazuje na ne tak, ako sú uvedené v časti tohto rozsudku „prvostupňové
administratívnerozhodnutie“.Žalobcanepredložilžiadnudokumentáciunatútovecnúsúvislosť.Doklady
o tom, že výdavok na nájomné bol vynaložený, nestačia na skutkový záver o účele takéhoto výdavku.
Žalobca chýbajúcu dokumentáciou na preukázanie účelu nájmu a teda vecný súvis výdavku s
dosahovanými príjmami žalobcu nahradil svojimi tvrdeniami a predložil správcovi dane v každých z

týchto prípadov príbeh o tom, na aký účel nehnuteľnosti využíval. Správny súd pritom poukazuje aj na
to, že daňovník, ktorý je podnikateľom, je povinný viesť účtovnú evidenciu. Podľa § 32 ods. 1 zákona o
účtovníctve č. 431/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa za preukázateľný účtovný záznam považuje iba
účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť, alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť
nepriamo obsahom iných preukázateľne účtovných záznamov. Pri zaznamenaní a spracovaní týchto

skutočností musí účtovný záznam spĺňať požiadavky podľa § 31 ods. 3 zákona. Žalobca o predmetných
výdavkoch účtoval ako o daňových výdavkoch, napriek tomu dokumentáciu, z ktorej
by takýto účel vyplýval, správcovi dane nepredložil. Žalobca nemal na svoje tvrdenia žiadny dôkaz.
Navrhoval len vypočutie seba - konkrétne člena štatutárneho orgánu a zamestnancov v postavení
svedka. Žalobca ani na výzvu správcu dane žiadnu dokumentáciu dokumentujúcu účel, nepredložil.

Nemožno preto nič vytknúť skutkovému záveru, ku ktorému z vykonaného dokazovania dospel správca
dane, s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil, a to že žalobca nepreukázal, že išlo o výdavky
daňové. V jednotlivostiach možno uviesť, že správca dane aj keď si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť
a nepredložil žiadne dokumenty o účele predmetných daňových výdavkov, vykonal preverovanie tvrdení
žalobcu o účele predmetných výdavkov, pričom vykonaným dokazovaním sa tieto nepodložené tvrdenia

nepotvrdili. Naopak, týmto dokazovaním boli preukázateľne spochybnené. V prípade nehnuteľnosti v
Banskej Bystrici tým, že správca dane zistil, že budova, ktorá mala byť využívaná na kancelárske a
skladové účely, nemala počas obdobia nájmu siedmich mesiacov v roku 2015 žiadny odber elektriny,
plynu, vody. Tiež tým, že tvrdenie žalobcu o využívaní fasády na reklamu nebolo podporené účtovaním
o prostriedkoch na reklamu, billboardoch. Už samotný nedostatok dokumentácie o účele výdavku, teda

o skutočnosti, ktorú je daňovník povinný preukazovať, vyvoláva pochybnosť o vierohodnosti tvrdenia,
že výdavok má účel, ktorý ho vecne spája s dosahovaním príjmov daňovníka.

118. V prípade nehnuteľnosti v Topoľčanoch správca dane preveroval dokumentáciou nepodložené
tvrdenie žalobcu o účele nájmu, servis, oprava, skladovanie, porady, koordinácia atď. k čisteniu vodného

diela Gabčíkovo, obsahom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a jeho dodávateľom, pričom
priamo obsah tejto zmluvy tvrdenie žalobcu spochybnil jednak v tom, že povinnosť zabezpečiť
vyznačenie vodnej trasy, žalobca preniesol na svojho dodávateľa predmetnou zmluvou, jednak tým, že
predmetná zmluva neobsahuje žiadny záväzok žalobcu poskytnúť dodávateľovi a jeho subdodávateľom
priestory pre činnosti, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení. Ďalej obsahom stavebného denníka

poskytnutého objednávateľom diela, skutočností vyplývajúcich z technickej správy, účtovných dokladov
zaúčtovaných v denníku žalobcu, ktoré nepotvrdili tvrdenie žalobcu o účele prenajatých priestorov
v Topoľčanoch. Je k tomu ale potrebné zdôrazniť, že nebolo úlohou správcu dane preukazovať,
že nešlo výdavky daňové. Pokiaľ žalobca nemal o tom dokumentáciou a žiadnu nepredložil ani na
výzvu správcu dane, v podstate nebolo čo verifikovať. Správca dane overuje skutočnosti obsiahnuté

v dokumentácii, ktoré predloží daňovník. Táto dokumentácia žiadne skutočnosti o účele nájmu
neobsahovala. Správca dane vykonal dokazovanie na základe nepodložených tvrdení - vysvetlení
žalobcu, ale týmto dokazovaním neboli tieto tvrdenia preukázané, naopak, boli aj tieto tvrdenia
daňovníka spochybnené.119. Takisto daňové výdavky na nájom nehnuteľností v Bratislave o výmere 2 355,89m2 za obdobie
prvých siedmich mesiacov roku 2015 v celkovej sume 98 947,38 Eur, žalobca dokladoval len nájomnou

zmluvou a faktúrou. Správca dane jeho vyjadrenie o účele nájmu podrobne rozpísané v prvostupňovom
rozhodnutí preveroval, keď žalobca nepredložil žiadnu dokumentáciou k svojim tvrdeniam. Vykonaným
dokazovaním správca dane z účtovníctva žalobcu analýzou účtov zistil, že nimi nebolo preukázané,
že žalobca odôvodnene tvrdil, že predmetné priestory boli použité aj na skladovanie. Naopak, bolo
zistené, že žiadne žalobcom v tom čase vlastné alebo prenajaté stroje v predmetných priestoroch

skladované neboli. Ani z vykonaného dokazovania svedkom Ing. C., ktorý bol v roku 2015 v pozícii
projektového manažéra spoločnosti YIT Slovakia a.s., ktorá vykonávala v budove, v ktorej mal mať
žalobca prenajaté priestory rekonštrukčné práce, konkrétne v tom čase búracie práce, nebolo potvrdené,
že žalobca tento predmet nájmu využíval. Naopak, správca dane zo zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi PROFINEX estate s.r.o. a zhotoviteľom YIT Reding a.s., týkajúcej sa rekonštrukcie nehnuteľností
zistil, že zhotoviteľ bol povinný zabezpečiť, aby na stavenisko nemali prístup tretie osoby, pričom

za tretie osoby sa nepovažovali len zamestnanci jednej zo strán, manažér projektu alebo osoby
poverené niektorou zo strán výkonom činnosti v súvislosti s zhotovením diela. Objednávateľ vyhlásil
zhotoviteľovi, že na stavenisku v momente jeho odovzdania, čo bolo 26.5.2015 a počas celej doby
zhotovovania diela až do podpisu preberacieho protokolu, neviaznu žiadne práva tretích strán, ktoré by
znemožňovali, alebo sťažovali zhotovenie diela. Objednávateľ podľa zápisnice o odovzdaní staveniska

upozornil zhotoviteľa, že v rekonštruovanom objekte sa nachádzajú dve kancelárie objednávateľa, teda
spoločnosti PROFINEX estate s.r.o., kancelária projektového manažéra a kancelária predajného miesta
bytov. Zhotoviteľ mal zvoliť taký postup prác, aby nezamedzil chod týchto kancelárií. Čiže tvrdenie
žalobcu o tom, že priestory využíval jednak pre seba, jednak pre svojho dodávateľa na porady, boli v
rozpore s týmto zápisom o odovzdaní staveniska a so zmluvou o dielo medzi prenajímateľom a YIT

Reding. To znamená, že tvrdenie žalobcu bolo náležite spochybnené. Podstatné však je, že nebolo
nijakým spôsobom zdokumentované, že išlo o výdavky daňové.

120. Je potrebné ale zdôrazniť, že nebolo úlohou správcu dane preukazovať, že nešlo o výdavky
daňové. Pokiaľ žalobca nemal o tom dokumentáciou a žiadnu nepredložil ani na výzvu správcu

dane, v podstate nebolo čo verifikovať. Správca dane overuje skutočnosti obsiahnuté v dokumentácii,
ktorú predkladá daňovník na preukázanie svojich tvrdení uvedených v daňovom priznaní. Takáto
dokumentácia predložená žalobcom žiadne skutočnosti o účele nájmu neobsahovala. Správca dane
vykonal dokazovanie na základe nepodložených tvrdení - vysvetlení žalobcu, ale týmto dokazovaním
nebolitietotvrdeniapreukázané.Naopak,boliajtietotvrdeniepreukázateľnespochybnené.Toznamená,

že dôkazné bremeno sa v týchto prípadoch ani nepresunulo na správcu dane, keďže žalobca nepredložil
daňovej kontrole takú dokumentáciu, z ktorej by vyplynul účel nájmu a tým jeho súvis s dosahovaním
príjmov žalobcu.

121. Nemožno nič vytknúť ani úvahe, že je v súlade so zákonom také konanie daňovníka, keď uzatvára

ústne zmluvy so svojimi partnermi, resp. keď účtuje do spotreby a pod., avšak to nič nemení na tom,
že skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane musí vedieť v daňovej kontrole preukázať práve
daňovník. Správcadanevsúladesozásadoulegalitymusínasvojpostupuplatňovaťzásadumateriálnej
pravdy. To znamená, rozhodnúť len na základe skutočností, ktoré boli nepochybne preukázané a nie
na základe tvrdení účastníka konania.

122. Žalovaný v žalobných námietkach namietal nesprávnosť hodnotenia svedeckých výpovedí.
Čo sa týka svedeckej výpovede pána Z., tak takáto námietka bola mimo dôvodov napadnutého
rozhodnutia, keďže žalovaný vo svojich skutkových záveroch uviedol, že podľa žalovaného nebola
spochybnená existencia materiálu ani jeho dodanie na miesto Selce-Čachovo. Sporným zostalo, že

nebola preukázaná skutočnosť, že materiál bol na predmetnom pozemku umiestnený dočasne a
následne prepravený do Bratislavy a tiež, že bol použitý na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov
žalobcu. Pokiaľ namietal žalobca hodnotenie výpovede svedka Ing. Z., tak námietky smerovali k tomu,
že ak správca dane dospel k záveru, že výpoveď svedka nebola jednoznačná, čo podľa žalobcu je chyba
správcu dane, pretože sám viedol výsluch svedka, a preto ho mal viesť tak, aby jeho výpoveď bola

jednoznačná. Žalobca vybral z výpovede tohto svedka to, čo podľa neho tento svedok potvrdil. Teda
nahradil hodnotenie žalobcu svojim hodnotením. Takejto námietke nebolo možné vyhovieť z dôvodu,
že žalobca neuviedol, v čom sú úvahy správcu dane a žalovaného nesprávne pri hodnotení tohto
svedka, v čom sú v rozpore s tým, čo hovoril a v čom sú v rozpore s logickým uvažovaním. To, žežalobca má za to, že správca dane sám za to môže, že výpoveď bola nejednoznačná, nič nemení na
tomto hodnotení, že výpoveďou tejto osoby nebolo preukázané, že žalobca využíval pre seba a ako
tvrdil aj pre svojho dodávateľa predmetné priestory v súvislosti s tým, že si objednal zmluvou o dielo

od svojho dodávateľa PIM čistenie vodného diela Gabčíkovo. Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu
správcu dane zo 14.6.2018 sa vyjadril tak, že prenajaté priestory boli využívané žalobcom a okrem
údržby časti plavidiel strojov, zariadení a vozidiel mali široké využitie, skladovanie náhradných dielov,
skladovanie úpravy špeciálnych bójok, koordinácie technických procesov, uskladnenie projektovej a inej
dokumentácie dodávateľa. Zdržiavali sa tam zamestnanci dodávateľa a jeho subdodávateľov, pracujúci

na smeny, priestory využívali na spoločné porady a prípravu spoločného postupu pre realizácii prác ako
aj priebežné vyhodnocovanie uskutočnených procesov. Predmetnou výpoveďou svedka nebolo takéto
využívanie predmetných priestorov potvrdené a ani vôbec, že boli priestory využívané práve žalobcom.
To isté platí aj o ďalších namietaných výsluchoch, napr. výsluchu O.. Správny súd vykonané hodnotenie
výpovedí svedkov, ako ho urobil správca dane a žalovaný považoval za súladné s odpoveďami a úvahy,
ktorými boli hodnotené nemali podľa správneho súdu žiadnu chybu v logickom uvažovaní.

123. Žalobné námietky, že žalovaný požadoval dôkazy od žalobcu nad rámec zákona, sú založené na
tvrdení žalobcu, že preukázal povinne vedenými evidenciami a dokladmi, ktoré mu zákon ukladá, že išlo
ovýdavkydaňové.Takátoargumentácianemohlaobstáť,pretoženemáoporuvobsahusprávnehospisu
a ani v právnej úprave, ktorou sa dokazovanie v daňovej kontrole a daňovom konaní riadi obsiahnutej

v Daňovom poriadku. Daňový poriadok ukladá daňovníkovi povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v daňových priznaniach a tiež, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Podľa
§ 45 ods. 2 má daňovník povinnosť v priebehu daňovej kontroly predkladať nielen účtovné doklady,
ale aj iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady. Z takejto právnej úpravy
nemožno vyvodiť, čo tvrdí žalobca, a teda, že má preukazovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie

dane evidenciami, ktoré je povinný viesť, čím vyčerpá dôkazné bremeno. Z predmetnej právnej úpravy
je nepochybné, že daňovník má povinnosť preukazovať skutočnosti rozhodné pre správne určenie
dane. Keďže ide o skutočnosti, o ktorých je povinný viesť účtovnú evidenciu, sú to častokrát práve
účtovné doklady, ktorými tieto skutočnosti preukazuje. Žalobca žiadne dokumenty o účele nájmu a účele
cestovnýchvýdavkov,tedaovecnejsúvislostivynaloženýchvýdavkovvpríslušnomzdaňovacomobdobí

r. 2015 neuznaných za daňové výdavky, a teda o ich vecnom súvise s dosahovaním príjmov žalobcu,
nepredložil. Správca dane požadoval takú dokumentáciu, z ktorej bude možné zistiť a potvrdiť tvrdenie
žalobcu o súvise predmetných výdavkov s jeho ekonomickou činnosťou a ich opodstatnenosťou práve
potrebou dosahovať, zabezpečovať či udržovať žalobcove príjmy. Z výziev správcu dane vyplýva, že
požadovalpreukázaťúčelnájmu,účelcestovnýchvýdavkov.Bolonažalobcovi,abytentoúčelpreukázal.

Správca dane neodmietol žalobcom predložené dokumenty (žalobca žiadne hodnoverné dokumenty
vypovedajúce o účele výdavkov nepredložil) len preto, že neboli predložené práve dokumenty, ktoré
špecifikoval vo výzvach. Správca dane rozhodol na základe toho, že žalobca žiadnou dokumentáciou
o účele nájmu nedisponoval a ani preverovaním tvrdení žalobcu pomerne rozsiahlym dokazovaním
sa takýto účel nepodarilo preukázať. Možno súhlasiť so žalovaným, že správca dane nemá povinnosť

daňovníkovi uviesť, akými dôkazmi môže rozhodné skutočnosti preukazovať. Správca dane neuznal
žalobcom uplatnené výdavky ako daňové výdavky nie preto, že žalobca nepredložil dokumenty uvedené
vo výzvach, ale preto, že nepredložil dokumenty žiadne, z ktorých by vyplýval účel výdavkov. Potom
takéto námietky nemajú relevanciu k napadnutému rozhodnutiu a jeho dôvodom.

124. Námietky nevykonania navrhnutých dôkazov založené na tom, že ak správca dane neakceptuje
dôkaz predloženým daňovníkom, potom musí zadovážiť dôkaz, ktorý tvrdenie daňovníka vyvráti, pričom
tento dôkaz musí mať rovnakú dôkaznú silu ako dôkaz predložený daňovníkom za takej skutkovej
situácie,akovpreskúmavanejveci,keďžalobcažiadnehodnovernédokladyosplnenípodmienkyvecnej
súvislosti daňového výdavku nepredložil, nemá žiadnu právnu relevanciu k preskúmavanej veci. Ostatné

námietky uvedené v bode XII. žaloby, a to nevysporiadanie sa so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaní, neriadenie sa právnym názorom uvedeným v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí a
nedostatočné odôvodnenie nevykonania dokazovania navrhnutými svedeckými výpoveďami, použitia
nezákonne získaných prostriedkov boli zodpovedané už v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia.
V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov správca dane podľa svojej úvahy posúdil, ktorý dôkaz

je potrebné zadovážiť, ktoré skutočnosti uplatnené daňovníkom je potrebné ďalším dokazovaním
verifikovať, či a ktorú spornú skutočnosť je potrebné ozrejmiť pre správne určenie dane. Pokiaľ
správca dane usúdi a na základe vykonaného dokazovania, že tu nie je žiadne opodstatnenie vykonať
daňovníkom navrhnutý dôkaz, tak je potrebné, aby svoj postup riadne odôvodnil, čo v preskúmavanejveci urobil, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. Zásada objektívnej pravdy
neznamená, že správca dane musí viesť dokazovanie dovtedy, kým nebudú preukázané žalobcom
tvrdené skutočnosti. Vzhľadom na charakter zisťovaných skutočností a právnu úpravu daňovej kontroly,

je pre daňovníka v podstate jednoduché zvládnuť dôkazné bremeno, keď na tvrdenia uvedené v
daňovom priznaní, a teda na splnenie podmienok v prípade preskúmavanej dane na uplatnenie
daňovýchvýdavkovdozákladudanepredložídokumentáciu,zktorejvyplývasplnenietýchtopodmienok.
Ak takej dokumentácie niet, dostáva sa daňovník do dôkaznej núdze. Na tom nič nemení, že na
preukazovanie ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností

rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi.Správcadane nevykonanienavrhnutýchvýsluchov žalobcomoznačenýchosôbakosvedkov
odôvodnil tak, ako to žalobca v žalobe odcitoval, resp. v súvislosti s námietkami k jednotlivým výdavkom,
žalovaný sa dôvodu podrobne venoval, žalovaný takéto odôvodnenie považoval za dostatočné a to
doplnil. Predmetné doplnenie citované v žalobe nevykazuje žiadny rozpor s odôvodnením správcu dane,
ako tvrdí žalobca. Správny súd takéto odôvodnenie považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné,

aby daňovník z neho vedel dôvod nevykonania navrhnutých výsluchov. Dôvody boli založené na
dôkaznej situácii pri preukazovaní účelu jednotlivých neuznaných daňových výdavkov vyplývajúcej
práve z dokumentácie, ktorú predložil žalobca a overovania jeho dokumentáciou nepredložených
tvrdení. Nemožno nič vytknúť, keď správca dane aplikujúc na svoj postup zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, vychádzal pri posudzovaní potreby ďalšieho dokazovania práve navrhnutým dôkazom, práve

z dokladov predkladaných žalobcom, keď dospel k záveru, že tieto skutočnosti, ktoré žalobca navrhuje
vypočuť výsluchom osôb, mal mať zdokumentované a predkladať dokumentáciu na ich preukázanie. Čo,
ale splnené nebolo. Potom nebolo, aké skutočnosti verifikovať, čo je inak určite možné aj svedeckými
výpoveďami.

125. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane porušil právo žalobcu na to, aby mohol klásť svedkom
otázky, keď vykonal miestne zisťovanie, pri ktorom vypočúval osoby, tak k takejto námietke možno
uviesť, že tieto chyby v dokazovaní boli odstránené v daňovom konaní. Správca dane svoje rozhodnutie
oprel len o také výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané ako výsluchy svedkov. Pokiaľ žalobca pri
jednotlivých žalobných bodoch namietal aj to, že nezákonnosť je aj v tom, že pri vypočúvaní svedkov

správca dane konfrontoval svedka s jeho výpoveďami v predchádzajúcom nezákonnom výsluchu, z
čoho žalobca vyvodil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, k tomu je možné uviesť, že kladenie
otázok svedkovi pri jeho výsluchu nemožno považovať za nezákonný postup. Pokiaľ rozhodnutie nebolo
založené na zistení z takého miestneho zisťovania, potom nemožno hovoriť o nezákonnom postupe.
Žalobca ani netvrdí, že žalovaný na tom svoje rozhodnutie založil. Tvrdil len to, že podľa neho nebolo v

súlade s právom, keď svedok pri výpovedi bol konfrontovaný so svojou výpoveďou, ktorú podal bez toho,
aby bol vypočutý ako svedok v predchádzajúcom miestnom zisťovaní. Podstatné je, že správca dane
založí rozhodnutie alebo sa zaoberá vo svojej skutkovej argumentácii len dôkazom, ktorý bol vykonaný
riadne v súlade s Daňovým poriadkom, a teda aj v súlade s § 25, kedy bolo žalobcovi umožnené, aby
tomuto svedkovi kládol otázky.

126. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v bode 2.11
namietal, že správca dane si počas daňovej kontroly nesplnil svoje povinnosti podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku s tým, že to konštatoval a v bode 2.4 žaloby, keď správca dane od žalobcu
nepožadoval doklady a dôkazy k preukázaniu dodržania princípu nezávislej ceny. Správny súd je

pri prieskumu zákonnosti rozhodnutia viazaný dôvodmi žaloby. Správne súdne konanie je založené
na koncentračnej zásade, ktorá je vyjadrená v tom, že žalobu možno podať v zákonom stanovenej
lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že v žalobe treba
uplatniť dôvody nezákonnosti s ich vymedzením, skutkovou a právnou argumentáciou. Žalobca túto
námietku uplatnil až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, preto sa správny súd takouto

námietkounemoholzaoberať.Tvrdeniežalobcu,žetútonámietkuuplatnilvžalobenezodpovedáobsahu
žalobných bodov a nie je to ani v žalobcom tvrdenom bode 2.4. Námietka v bode 2.4 nesmeruje k
procesnémupochybeniusprávcudane,alektvrdeniu,žebolopreukázané,žeprincípnezávislejcenybol
dodržaný, keďže na základe predložených dokladov žalobcu nebol tento následne vyzvaný na doklady
k preukázaniu dodržania tohto princípu.

127. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe tak, ako boli tieto skutkovo a právne argumentované, zistil,že z takto uplatnených námietok nebolo napadnuté rozhodnutie v rozpore so zákonom, a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

128. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na
náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca úspešný
v tomto konaní nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním

kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,

žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.