Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120241118
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120241118.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: Lukáš Čerňan, s miestom podnikania Jaseňová 3220/6, 010 07 Žilina, IČO: 52 298 311, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01
Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: MONBERG, s.r.o., so sídlom 1. Československej brigády

3243/25, 038 61 Vrútky, IČO: 51 317 281, zastúpenému právnym zástupcom: Mgr. Jurajom Fričom,
advokátom, so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, v konaní o zaplatenie
4.370,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k.
8Cb/15/2020-113 zo dňa 26. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/15/2020-113 zo dňa 26. októbra 2020 z r u š u j e
a v r a c i avec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.370,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.370,-
Eur od 02.12.2019 až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 27.02.2020 platobný rozkaz sp.zn. 29Up/352/2020,
ktorým v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu, proti ktorému žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu v zákonom stanovenej lehote podal odpor na Okresnom súde Banská Bystrica.

3. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 19.05.2020 vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne
príslušnému na prejednanie podľa § 10 ods. 3, resp. v zmysle 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní.

4. V rámci dokazovania sa okresný súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to postúpením

veci zo dňa 21.05.2020, návrhom na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica,
výpisom zo živnostenského registra na žalobcu, výpisom z obchodného registra na žalovaného,
rámcovouzmluvouodielouzatvorenoumedzižalobcomažalovanýmdňa12.08.2019,predmetomktorej
je usporiadanie vzájomných práv a povinností zmluvných strán z tejto zmluvy, ako aj z čiastkových
zmlúv o dielo uzatvorených v súlade s touto zmluvou, na základe ktorých bude zhotoviteľ vykonávať pre
objednávateľa stavebné, strojárske a ďalšie s nimi súvisiace práce, a to najmä elektroinštalačné práce/

tesárskepráce/zváračsképráce(ďalejlen„Dielo“)vkooperáciisďalšímizhotoviteľmipodieľajúcimisana
realizácii zákazky na základe spolupráce s objednávateľom (ďalej len „Partneri Objednávateľa“). Presnáobsahová špecifikácia, rozsah, termín nástupu, dohodnutá cena a prípadne ďalšie podrobné podmienky
vykonávania Diela podľa bodu I tohto článku Zmluvy budú predmetom samostatných čiastkových zmlúv
o dielo, ktoré budú uzatvorené v súlade s článkom II. tejto Zmluvy. Objednávkou č. 28092019.01 zo dňa

28.09.2019, ktorou si žalovaný ako objednávateľ objednal u zhotoviteľa Bc. M. W. (žalobcu) vykonanie
prác s termínom nástupu 30.09.2019, miesto výkonu prác v Karmanstrasse 1, v Osnabruck v Nemecku.
Faktúrou č. 4 zo dňa 01.11.2019, splatnou dňa 01.12.2019, ktorou žalobca vyfakturoval na základe
vyššie uvedenej objednávky práce v celkovej sume 4.370,-Eur za obdobie od 30.09.2019 do 26.10.2019,
mimosúdnou výzvou zo dňa 09.12.2019, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.

29Up/352/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného
na úhradu sumy 4.370,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.370,- Eur
od 02.12.2019 až do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur
a náhradu trov konania, s odporom proti platobnému rozkazu, podkladom pre objednávku služby -
práce č. 19112019.01 zo dňa 19.11.2019, ktorou si žalovaný ako objednávateľ objednal u zhotoviteľa
(žalobcu) vykonanie prác s termínom nástupu 25.11.2019, miesto výkonu prác v Nemecku, prekladom

samotnej objednávky uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou MSW Montageservice GmBh,
ktorou si objednali u žalovaného na obdobie cca 4 týždne práce so začiatkom od 25.11.2019 o 08:00
hod. dvoch elektrikárov s hodinovou sadzbou montéra netto 28,- Eur/hod. Ako montéri bol dohodnutí G.
L. a M. W., činnosť bola dohodnutá na montáž meracích a kontrolných prístrojov. Výzva na zaplatenie
faktúry č. 002/2020 zo dňa 18.03.2020, splatnou dňa 25.03.2020 na sumu 4.511,75 Eur, ktorá pozostáva

z uplatnenia si zmluvnej pokuty vo výške 3.200,- Eur a ušlého zisku vo výške 1.311,75 Eur, podacím
lístkom, oznámením o pohybe zásielky Slovenskou poštou, započítaním vzájomných pohľadávok zo
dňa 26.03.2020, ktorou si žalovaný započítal pohľadávku v celkovej výške 4.511,75 Eur voči nároku
na zaplatenie ceny vo výške 4.370,- Eur, ktorá bola voči žalovanému uplatnená na základe faktúry č.
4 z 01.12.2019, podacím lístkom, mailovou komunikáciou o pohybe zásielky so Slovenskou poštou,

vyjadrením žalobcu, vyjadrením na zaplatenie zo dňa 18.03.2020 a 06.02.2020, upovedomením o
postúpení veci Okresnému súdu Ružomberok zo dňa 19.05.2020, poučením o všeobecných procesných
právach a povinnostiach, vyjadrením žalovaného zo dňa 06.07.2020, výpisom odpracovaných hodín G.
L. za obdobie od 25.11.2019 do 15.12.2019, prekladom mailovej komunikácie medzi M. X. a žalovaným,
čestným prehlásením G. L., ako aj CD so zvukovým záznamom z telefonického rozhovoru medzi G. L. a

žalovaným, v ktorom G. L. potvrdil, že dňa 25.11.2019 spolu so žalobcom nastúpili na pracovisko, hlásili
sa u pána L.. M. W. bol pridelený k Q. L., ktorý ho mal skúšať a dohliadať na nich. On bol pridelený k
inému vedúcemu. Až do konca pracovnej doby nevedeli aký je problém s druhým vedúcim, ktorého mal
M. W.. Žalobca mal záujem do práce nastúpiť, vedúci sa mal vraj vyjadriť, že prácu nezvládal, alebo
niečo také, to sa G. L. dozvedel od iného kolegu, nie od vedúceho. Taktiež sa dozvedel, že nebol vhodný

na danú prácu. Taktiež G. L. potvrdil, že žalobca telefonoval so žalovaným, kde mu oznámil, že žalobcu
nepotrebujú, a chcel vedieť, či na pracovisku sa vyskytol nejaký problém. G. L. potvrdil, že na druhý
deň prišli obaja na pracovisko a na vrátnici vstupnú kartu dostal len G. L. a žalobca nedostal vstupnú
kartu do závodu, a preto do priestorov firmy nemohol vstúpiť, ako aj ďalšími listinných dôkazmi, ktoré sú
zabezpečené v elektronickom spise, pričom súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák.
č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 536 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka, § 546
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 358 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 379 prvá veta Obchodného zákonníka, okresný

súd žalobe vyhovel.

6. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že medzi stranami sporu existoval
záväzkovo-právny vzťah založený rámcovou zmluvou o dielo uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným
dňa 12.08.2019, predmetom ktorej bolo usporiadanie vzájomných práv a povinností zmluvných strán

z tejto zmluvy, ako aj z čiastkových zmlúv o dielo uzatvorených v súlade s touto zmluvou, na základe
ktorých bude zhotoviteľ vykonávať pre objednávateľa stavebné, strojárske a ďalšie s nimi súvisiace
práce, a to najmä elektroinštalačné práce/tesárske práce/zváračské práce (ďalej len „Dielo“) v kooperácii
s ďalšími zhotoviteľmi podieľajúcimi sa na realizácii zákazky na základe spolupráce s objednávateľom
(ďalejlen„PartneriObjednávateľa“).Sporovéstranysidohodli,žepresnúobsahovúšpecifikáciu,rozsah,

termíny nástupu, dohodnutú cenu a prípadne ďalšie podrobné podmienky vykonania diela podľa bodu I.
tohto článku zmluvy budú predmetom samostatných čiastkových zmlúv o dielo, ktoré budú uzatvorené
v súlade s článkom II. tejto zmluvy. V zmysle predmetnej zmluvy sa zhotoviteľ (žalobca) zaviazal,
že disponuje potrebnými schopnosťami a oprávneniami na vykonávanie dohodnutých činností. Podľačlánku III. ods. 5 zhotoviteľ vyhlásil, že má prax v odbore minimálne v trvaní 2 rokov, je schopný
aplikovať príslušnú technickú dokumentáciu v praxi, vie používať mechanické i elektrické ručné náradie,
ovláda nemecký jazyk, je schopný vykonávať prevzatý záväzok riadne. V zmysle článku III. ods. 7

písm. f) zhotoviteľ je povinný bezodkladne po zistení prekážok vzniknutých v súvislosti s vykonávaním
diela upovedomiť objednávateľa alebo objednávateľom určenú osobu o tejto skutočnosti a navrhnúť
mu možnosti odstránenia týchto prekážok. V zmysle článku III. ods. 7 písm. l) zhotoviteľ je povinný
nastúpiť a vykonávať dielo v dobe vykonávania diela dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, resp.
dobe upravenej objednávateľom v priebehu realizácie diela. V zmysle článku III. ods. 19 okresný

súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak objednávateľ ukončil vykonávanie diela bez
toho, aby skončil čiastkovú zmluvu o dielo v súlade s touto zmluvou alebo zákonom, je objednávateľ
oprávnený zabezpečiť vykonávanie diela treťou osobou alebo prostredníctvom svojich zamestnancov,
na náklady zhotoviteľa. Zhotoviteľ sa zaväzuje na základe výzvy objednávateľa obsahujúcej vyúčtovanie
nákladov vynaložených na dokončenie diela v dôsledku porušenia povinnosti zhotoviteľa vykonávať
dielo riadne a včas, tieto náklady uhradiť objednávateľovi v plnom rozsahu. Z podkladu pre objednávku

služby - práce č. 28092019.01 zo dňa 28.09.2019 mal okresný súd preukázané, že medzi sporovými
stranami boli objednané stavebné a montážne práce v mieste vykonania služby - prác podľa pokynov
objednávateľa v Nemecku, v meste Osnabruck, pričom nástup zhotoviteľa (žalobcu) bol od 30.09.2019
do 27.10.2019 alebo do ukončenia projektu. Zároveň sporové strany sa dohodli na cene za dielo 19,-
Eur/hod. V zmysle predmetnej objednávky, ako aj Rámcovej zmluvy o dielo žalobca vystavil žalovanému

faktúru č. 4 zo dňa 01.11.2019, splatnou dňa 01.12.2019 na sumu 4.370,- Eur. Žalovaný v podanom
odpore proti platobnému rozkazu, ako aj ďalších podaniach si uplatnil voči nároku žalobcu svoje
nároky, ktoré mu mali vyplývať z Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 12.08.2019 a čiastkovej Zmluvy
o dielo prostredníctvom objednávky č. 28092019.01 zo dňa 28.09.2019, ako aj ďalšej objednávky č.
19112019.01 zo dňa 19.11.2019, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať pre zhotoviteľa, teda

žalovaného elektromontážne a montážne práce v mieste vykonania služieb, a to v Nemecku v meste
Radolfzell.Žalovanýsiuplatnilvočižalobcovivzmyslevyššieuvedenejrámcovejzmluvyzmluvnúpokutu
z dôvodu porušenia článku VI. bod 10 prvá veta rámcovej zmluvy o dielo vo výške 3.200,- Eur, ktorý mu
vznikol z dôvodu, že žalobca vykonal dohodnuté práce iba za deň 25.11.2019, avšak dňa 26.11.2019
až do 13.12.2019, t.j. 16 dní nenastúpil do práce. Okrem toho si žalovaný uplatnil voči žalobcovi aj

ušlý zisk vo výške 1.311,75 Eur z dôvodu, že žalobca nevykonával vyššie uvedené čiastkové dielo v
období od 26.11.2019 do 13.12.2019. Výšku ušlého zisku určil ako súčin hodín, počas ktorých žalobca
ešte mal na diele realizovať práce a rozdielu medzi výškou odplát vyplývajúci z jeho objednávky ako
zhotoviteľa a objednávky žalovaného ako objednávateľa, teda celkovú pohľadávku, ktorú má žalovaný
vo výške 4.511,75 Eur si započítal voči pohľadávke žalobcu a navrhol, aby okresný súd toto započítanie

akceptoval, pretože spĺňa všetky formálne náležitosti a keďže zmluvná pokuta, ako aj ušlý zisk prevyšuje
nárok žalobcu, započítaním pohľadávka žalobcu zanikla vo vzťahu k žalovanému a žalovaný si už
neuplatňuje zvyšok ním vyúčtovanej zmluvnej pokuty a ušlého zisku, len do výšky žalovanej sumy. Teda
týmto procesným úkonom žalovaný uznal pohľadávku žalobcu, pretože započítať možno len existujúce
pohľadávky. Okresný súd teda dospel k záveru, že za nesporný možno považovať nárok žalobcu na

zaplatenie ceny diela za vykonané práce vo výške 4.370,- Eur, keďže ich chcel žalovaný vzájomne
započítať.

7. Relevantným zostalo v konaní zodpovedanie aj otázky, či a v akom rozsahu tento nárok žalobcu
zanikol uplatnenou kompenzačnou námietkou. Ak má žalovaný proti žalobcovi aj svoj vlastný

kompenzačný nárok, je oprávnený ho v spore uplatniť ako započítaciu námietku. Je oprávnený
túto kompenzačnú námietku uplatniť vtedy, ak má existujúcu pohľadávku, ktorú možno jednostranne
započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda v zmysle § 358
až § 363 Obchodného zákonníka. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku
záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti

ktorej započítanie smeruje. Pokiaľ žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom
konaní kompenzačnú námietku, tak okresný súd ju musí posúdiť podľa predpisov hmotného práva.
Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 CSP, ktorú zákon
zaraďujemedziprostriedkyprocesnejobrany(§149CSP).Vsúlades§124ods.2CSPjehmotnoprávny
úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa

o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s hmotným právom spätne ku dňu, kedy
sa vzájomne započítané pohľadávky stretli. Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti
reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd pred definitívnym
vyhodnotenímúčinkovzapočítaniaprednostnezaoberaťdôvodnosťoupôvodnejžaloby.Žalovanýpritommôže účinne započítať akúkoľvek svoju pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom. Môže
ísť o judikovanú pohľadávku, o osobitne uznanú pohľadávku, o pohľadávku, ktorá je predmetom iného
súdneho konania a podobne. Žalovaný koncipoval svoju pohľadávku na základe rámcovej zmluvy o

dielo, článok VI. bod 10 prvá veta Rámcovej zmluvy o dielo z dôvodu porušenia článku III. bod 7 písm. l)
Rámcovej zmluvy o dielo vo výške 3.200,- Eur, z dôvodu, že v dohodnutom období nevykonával žalobca
dielo v dňoch 26.11.2019 do 13.12.2019. Teda zhotoviteľ má uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 200,-Eur za každý deň omeškania. Povinnosťou žalovaného bolo pre platné uplatnenie tohto
nároku voči žalobcovi preukázať porušenie tohto zmluvného dojednania vyplývajúce z Rámcovej zmluvy

o dielo. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že žalobca na základe čiastkovej zmluvy
zo dňa 19.11.2019 mal vykonávať dohodnuté práce, ktoré vykonal iba dňa 25.11.2019, následne dňa
26.11.2019 svojvoľne opustil miesto realizácie prác, rozhodol sa odcestovať do Slovenskej republiky.
Vykonaným dokazovaním, výpoveďou žalobcu M. W., svedka Q. L., svedka G. L. bolo jednoznačne za
preukázané, že dňa 25.11.2019 žalobca nastúpil do práce v mieste dohodnutom v zmysle čiastkovej
Zmluvy o dielo spolu so svedkom G. L.. Žalobca bol pridelený k svedkovi Q. L., ktorý mu mal zadeliť

prácu a svedok G. L. bol zadelený k inej osobe. Druhý deň 26.11.2019 kartu na vstup do práce
dostal len svedok G. L. a žalobca kartu nedostal. Z výpovede svedkov mal okresný súd preukázané,
že žalobca telefonicky oznamoval deň predtým žalovanému, že je tam nejaký problém, s tým, že
žalobca dostal schému v anglickom jazyku a potreboval ju preložiť do nemeckého jazyka. „Svedok Q.
L. potvrdil, že žalobca nenastúpil do zamestnania z dôvodu, že ho nepotrebovali, to uviedol pán L.

(kontaktná osoba v Nemecku). Z mailovej komunikácie medzi žalovaným a M. X. dňa 25.11.2019 súd
zistil, že v zmysle dohody mohol na mieste v práci zostať len svedok G. L. a žalobca tam nemal ostať,
nakoľkonezodpovedápožiadavkámjazykovoakvalitatívne.Zobjednávkyuzatvorenejmedzižalovaným
a spoločnosťou MSW Montageservice GmbH mal súd za preukázané, že predmetná spoločnosť si
objednala u žalovaného dvoch elektrikárov na práce v Nemecku od 25.11.2019 na 3 až 4 týždne,

na činnosť montážnych meracích a kontrolných prístrojov s hodinou sadzbou netto 28,-Eur/hod. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že neboli naplnené podmienky u žalovaného
na postup v zmysle rámcovej zmluvy o dielo podľa článku VI. bod 10 prvá veta, podľa ktorej ak
zhotoviteľ poruší svoju povinnosť stanovenú v článku III. bod 7 písm. l) zmluvy o dielo, t.j. nastúpiť
a vykonávať dielo v dobe vykonávania diela v dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, resp. v dobe

upravenej objednávateľom v priebehu realizácie diela, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú
pokutu vo výške 200,-Eur za každý deň nenastúpenia. Súd konštatuje, že žalobca dňa 26.11.2019
chcel nastúpiť na miesto výkonu práce, avšak to mu zo strany zadávateľa prác nebolo umožnené,
nakoľko nedostal vstupnú kartu, teda žalobca svojvoľne neopustil miesto výkonu práce. Okrem toho
súd poukazuje, že zhotoviteľ bezodkladne po zistení prekážky uvedenú skutočnosť aj v zmysle článku

III. bod 7 písm. f) oznámil tieto skutočnosti objednávateľovi (žalovanému). Tvrdenia žalovaného o
tom, že žalobca nezodpovedá požiadavkám jazykovo ani kvalitatívne iným dôkazom ako mailom nebol
preukázaný. Tu súd poukazuje, že už v čase podpísania rámcovej zmluvy medzi objednávateľom a
zhotoviteľom, t.j. medzi spornými stranami dňa 12.08.2019 zhotoviteľ vyhlásil, že má prax v odbore
minimálne 2 roky a ovláda nemecký jazyk, je schopný aplikovať príslušné technickú dokumentáciu v

praxi, vie používať mechanické, elektrické ručné náradie a je schopný vykonať prevzatý záväzok riadne.
Z uvedeného súd konštatuje, že objednávateľ musel mať vedomosť o praxi zhotoviteľa, ako aj o znalosti
nemeckého jazyka, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi žalovaný O. R., svedok Q. L. potvrdil, že v deň
skúšky žalobca prácu vykonával rovnako dobre ako svedok G. L.. Súd teda konštatuje, že žalovaný
nepreukázal vznik nároku na účtovanie zmluvnej pokuty vo výške 3.200,-Eur voči žalobcovi tým, že

nenastúpil svojvoľne do práce, a preto nárok žalovaného na kompenzáciu voči nároku žalobcu je podľa
názoru súdu neopodstatnený a nemá žiadne právne účinky.“

8. Pokiaľ išlo o uplatnený ušlý zisk, tak okresný súd uviedol, že ustálenie existencie a výšky ušlého
zisku je závislé od posúdenia skutkových okolností konkrétneho prípadu. Okresný súd poukázal aj na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/195/2015 zo dňa 29.03.2017, podľa ktorého, „existencia
ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná a musí byť založená na konkrétnych skutkových
okolnostiach. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť
dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý
zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia

ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti je potom možné
urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaným ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie
existencie týchto skutkových okolností by potom mohlo viesť k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalovaný
v konaní domáha je skutočne „fikciou“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/513/2014).Pokiaľ ide o uplatnený kompenzačný nárok žalovaného vo výške 1.311,75,-Eur, ako ušlý zisk, ktorý
žalovaný vypočítal ako súčin hodín, počas ktorých žalobca mal ešte riadne pracovať na zmluvne
dohodnutých prácach a rozdielu medzi výškou odplát vyplývajúcich z jeho objednávky ako zhotoviteľa

a objednávky žalovaného ako objednávateľa, k čomu žalovaný predložil aj objednávku spoločnosti
MSW Montageservice GmbH, Neckarwestheim z 19.11.2019, z ktorej vyplynulo, že si objednávajú u
žalovaného dvoch elektrikárov s dobou začatia práce od 25.11.2019 na 3-4 týždne, a to G. L. a M. W.
s dohodnutou hodinou mzdou čistou 28,-Eur/hod., súpisom hodín, ktoré vykonal G. L. od 25.11.2019
do 30.11.2019 a do 01.12.2019 do 15.12.2019. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rámcovú zmluvu

uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.08.2019, článok III. bod 19 prvá veta, z ktorého
vyplýva, že v prípade ak objednávateľ ukončí vykonávanie diela bez toho, aby skončil čiastkovú zmluvu
o dielo v súlade s touto zmluvou alebo zákonom, je objednávateľ oprávnený zabezpečiť vykonávanie
diela treťou osobou, alebo prostredníctvom svojich zamestnancov na náklady zhotoviteľa. Vzhľadom na
vyššieuvedenéskutočnostisúdmusíkonštatovať,žežalovanýžiadnymlistinnýmdôkazomnepreukázal,
že by zabezpečil vykonanie diela treťou osobu, alebo prostredníctvom svojich zamestnancov v zmysle

vyššie uvedenej rámcovej zmluvy. Zároveň žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že mal k dispozícii
iného pracovníka, ktorý by práce žalobcu vykonal s danými kvalifikačnými predpokladmi a tým, že prijal
žalobcu a uzavrel s ním čiastkovú zmluvu o dielo nedosiahol predpokladaný ušlý zisk. Súd práve naopak
zistil, z výpovede svedok Q. L. a G. L., že pozícia žalobcu nebola nahradená inou osobu. Teda, žalovaný
nepreukázal existenciu takých skutkových okolností, ktoré by mohli viesť k záveru, že ušlý zisk je aj

reálny, a preto súd nárok žalovaného na kompenzáciu voči nároku žalobcu považuje za neopodstatnený,
nemajúci žiadne právne účinky. Z uvedeného dôvodu preto súd nároku žalobcu vyhovel a zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 4.370,-Eur. Uvedenú sumu žalovaný nerozporoval, teda mal za to, že
faktúra, ktorú vystavil žalobca bola vyhotovená v súlade s rámcovou zmluvou o dielo, ako aj v súlade
s objednávkou č. 28092019.01 zo dňa 28.09.20219.“ Okresný súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z

omeškaniavovýške9%ročnezosumy4.370,-Eurod02.012.2019aždozaplatenia,pretožežalovanýsi
riadne a včas nesplnil svoj dlh do 30 dní odo dňa vystavenia faktúry, t.j. do 01.12.2019, a teda nasledujúci
deň sa dostal do omeškania. Nakoľko uvedený dlh nesplnil v lehote splatnosti, žalobcovi vzniklo nárok
požadovať až úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
a § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z.

9. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak

záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ. Okresný súd žalobcovi priznal aj
nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, nakoľko
je to v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. O nároku
na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku
č. 160/2015 Z. z. v platnom znení (ďalej len „CSP“) z dôvodov v § 365 ods. 1 písm. b), d),
f) a h) CSP odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil
podľa § 388 CSP a žalobu zamietol. Žalovaný sa s rozhodnutím okresného súdu nestotožnil, záver
okresného súdu o nedôvodnosti kompenzačnej námietky žalovaného totiž nie je správny. Na základe

rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 12.08.2019 strany sporu uzavreli čiastkovú zmluvu o dielo nielen
prostredníctvom objednávky č. 28092019.01 zo dňa 28.09.2019, ale i ďalšiu čiastkovú zmluvu o dielo,
a to prostredníctvom objednávky č. 19112019.01 zo dňa 19.11.2019, ktorej predmetom bol záväzok
žalobcu ako zhotoviteľa vykonávať pre žalovaného ako objednávateľa elektromontážne a montážne
práce v Nemecku v období od 25.11.2019 do 22.12.2019 alebo do dňa skutočného ukončenia projektu.

Skutočným termínom, kedy došlo k ukončeniu projektu, bol deň 13.12.2019. Na základe objednávky č.
19112019.01 zo dňa 19.11.2019 žalobca vykonával dohodnuté práce iba časť dňa 25.11.2019, pričom
dňa 26.11.2019 opustil miesto realizácie prác a odcestoval do Slovenskej republiky, čo bolo preukázané
dokazovaním pred okresným súdom (najmä výpoveďou žalobcu, výpoveďou žalovaného,
výpoveďou svedka G. L.). Keďže projekt bol ukončený dňa 13.12.2019, čo vyplynulo z predložených

záznamov o vykonávaní dohodnutých prác 11-2019 a 12-2019 druhého elektrikára - svedka G. L.,
žalobca nevykonával dohodnuté práce 16 dní. Je teda objektívnou skutočnosťou, že žalobca vykonával
dohodnutépráceibajedenzosedemnástichdnítrvaniaprojektu.Žalovanýsipretouplatnilvočižalobcovi
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.200,- Eur (16 dní/200,00 Eur), ktorý mu podľa nehovoči žalobcovi vznikol na základe čl. VI bod 10 prvá veta rámcovej zmluvy o dielo z dôvodu porušenia
čl. III bod 7 písm. l) rámcovej zmluvy o dielo a žalovaný si voči žalobcovi taktiež uplatnil i nárok na
náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku vo výške 1.311,75 Eur, pričom výšku ušlého zisku určil ako

súčin hodín, počas ktorých žalobca ešte mal na diele realizovať zmluvne dohodnuté práce a rozdielu
medzi výškou odplát vyplývajúcich z jeho objednávky ako zhotoviteľa a objednávky žalovaného ako
zhotoviteľa. Výška odplát bola v konaní pred súdom 1. inštancie preukázaná písomnými objednávkami
predloženými stranami sporu. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 4.511,75
Eur (pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty a ušlého zisku) faktúrou, ktorá bola splatná dňa 25.03.2020,

ale žalobca v lehote splatnosti nič neplnil. Keďže žalobca žalovanému fakturovanú sumu nezaplatil,
žalovaný vykonal jednostranný zápočet svojho nároku vo výške 4.511,75 Eur voči nároku žalobcu na
zaplatenie ním fakturovanej sumy 4.370,- Eur a v rozsahu, v ktorom sa tieto nároky vzájomne kryli,
t.j. 4.370,- Eur, podľa žalovaného došlo k ich zániku započítaním. Fakturácia, jednostranný zápočet zo
strany žalovaného i jeho doručenie žalobcovi sú preukázané jednak listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný
predložil okresnému súdu a taktiež i výpoveďami strán sporu. Okresný súd dospel k záveru, že za

nesporný možno považovať nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za vykonané práce vo výške
4.370,- Eur, keďže ich (pozn. pohľadávku žalovaného a pohľadávku žalobcu) chcel žalovaný vzájomne
započítať.Tedatýmtoprocesnýmúkonomžalovanýuznalpohľadávkužalobcu,pretožezapočítaťmožno
len existujúce pohľadávky (posledné dve vety 20. bodu odôvodnenia rozsudku). Podľa súdu prvej
inštancie žalovaný koncipoval svoju pohľadávku na základe čl. VI bod 10 prvá veta rámcovej zmluvy

o dielo z dôvodu porušenia čl. III bod 7 písm. l) rámcovej zmluvy o dielo vo výške 3.200,- Eur, že v
dohodnutom období nevykonával žalobca dielo v dňoch od 26.11.2019 do 13.12.2019, za čo má žalobca
akozhotoviteľuhradiťžalovanémuakoobjednávateľovizmluvnúpokutuvovýške200,-Eurzakaždýdeň
nenastúpenia. Povinnosťou žalovaného pre platné uplatnenie tohto nároku voči žalobcovi bolo podľa
okresného súdu preukázať porušenie tohto zmluvného dojednania vyplývajúceho z rámcovej zmluvy

o dielo. Žalovaný už v rámci tohto odvolania na inom mieste uviedol, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalobca nevykonával dohodnuté práce od 26.11.2019 do 13.12.2019, teda počas
doby 16 dní. Žalovaný teda preukázal porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej z čl. III bod 7 písm. l)
rámcovej zmluvy o dielo. Okrem iného aj samotný žalobca uviedol, že dňa 26.11.2019 odcestoval do
Slovenskej republiky. Avšak v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd nepoužil ustanovenie

žiadneho právneho prepisu, na základe ktorého by stranám sporu vysvetlil, prečo žalovanému nepriznal
nárok na zmluvnú pokutu. Inštitút zmluvnej pokuty je pritom upravený jednak v Občianskom zákonníku
č. 40/1964 Zb. v platnom znení (§ 544 - § 545a) a taktiež i v Obchodnom zákonníku č. 513/1991
Zb. v platnom znení (§ 300 - § 302). Kým právna úprava v Občianskom zákonníku je založená
na princípe prezumovaného zavinenia dlžníka - povinného subjektu, pričom na splnenie podmienky

zavinenia stačí i jeho nevedomá nedbanlivosť (podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody
nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil),
v obchodných záväzkových vzťahoch platí, že zavinenie dlžníka pri porušení zmluvnej povinnosti
zabezpečenej zmluvnou pokutou je irelevantné; neberie sa naň zreteľ. Podľa § 300 Obchodného
zákonníka ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Z toho vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v obchodných záväzkových vzťahoch vznikne
aj vtedy, keď k porušeniu povinnosti došlo od vôle konajúceho nezávislými, nepredvídateľnými a
neprekonateľnými okolnosťami (vyššia moc). V prípade, že aplikácia § 300 Obchodného zákonníka bola
v záväzkovom vzťahu vylúčená, použije sa priamo § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka (Fekete, I.,
Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1558-1559). Práve v tomto sa

obchodnoprávna úprava zmluvnej pokuty odlišuje od právnej úpravy občianskoprávnej, keďže podľa
Obchodného zákonníka je zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou
objektívna (Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, str. 1122). Je
nepochybné, že s ohľadom na absenciu aplikácie ustanovení upravujúcich inštitút zmluvnej pokuty
nie je možné rozsudok okresného súdu preskúmať, pričom aj z tohto dôvodu javí všetky známky

arbitrárnosti. Pritom je taktiež v príkrom rozpore s § 220 ods. 2 druhá veta CSP. Navyše, bez ohľadu na
to, že zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou je v obchodnoprávnych
vzťahoch absolútnou objektívnou zodpovednosťou, okresný súd nezohľadnil pri svojom rozhodovaní
obsah relevantnej časti svedeckej výpovede G. L. i telefonického rozhovoru medzi ním a konateľom
žalovaného.„ZospontánnejsvedeckejvýpovedesvedkaG.L.pritomvyplýva,žehokontaktovalžalobca,

pričom sa bavili o detailoch, keďže ich zabudol vzhľadom na odstup času. Jeho zadelili na prácu do
druhej haly a žalobca pracoval so svedkom Q. L.. On ani nebol v jeho prítomnosti, mohli sa stretnúť iba
počas prestávok. Nevedel o dôvode, pre ktorý žalobca nepokračoval v práci a keď sa na to pýtal svedka
Q. L., ten taktiež nevedel o ničom. On už deň pred odchodom vybavoval žalobcovi cestu, našťastie našliniekoho, kto ho bol ochotný zobrať. Doniesol mu náradie, ktoré si tam predtým nechal. Z odpovedí na
otázky, ktoré boli svedkovi G. L. položené do vykonania dôkazu prehratím zvukového záznamu jeho
telefonického rozhovoru s konateľom žalovaného, vyplýva, že: - pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý žalobca

nepokračoval v realizácii diela, tak jediná vec, čo si pamätá, že on mal schému v angličtine, on angličtinu
dobre nevie, lepšie vie nemecky a ja naopak, to vie od žalobcu až po určitej dobe; - okolnosti o odchode
žalobcu si pamätal lepšie vtedy, keď mu to žalobca pripomenul, to boli také detaily; - pokiaľ ide o to, ako
vedel, k čomu sa má vyjadriť v čestnom vyhlásení, na nejaké detaily sa pýtal žalobcu. Zo zvukového
záznamu telefonického rozhovoru medzi svedkom G. L. a konateľom žalovaného, vyplýva, že: - vedúci

sa vyjadril, že žalobca prácu nezvláda; - žalobca mu povedal, že je problém a bude musieť isť domov; -
kolega mu povedal, že žalobca nie je vhodným pre túto prácu, že na ňu nespĺňa predpoklady; - žalobca
mu povedal, že by mal za seba nájsť nejakú náhradu; - sa ho žalobca pýtal, či nevie o niekom ako
náhrade, ale momentálne tiež nevedel o nikom; - sa so žalobcom dohodol, že to ešte skúsia, aby mohol
v realizácii diela osobne pokračovať, bola tam z ich strany veľká snaha. A nakoniec z odpovedí na
otázky, ktoré boli svedkovi G. L. položené po vykonaní dôkazu prehratím zvukového záznamu jeho

telefonického rozhovoru s konateľom žalovaného, vyplýva, že: - je pravdou, čo uviedol v telefonickom
rozhovore, že žalobca prácu nezvláda, že nie je vhodný pre tú prácu, že by mal nejakú náhradu nájsť,
že má nájsť náhradu za seba, že sa so žalobcom dohodli, že to ešte skúsia, a nie, že ich žalovaný
inštruoval, aby sa urobili sprostými, nakoľko vtedy si to pamätal viacej; - nevie o žiadnych prekážkach v
práci, ktoré by existovali na niektorej zo strán; - žalovaný nebránil žalobcovi v realizácii diela; - konateľ

žalovaného a ani žiadna iná osoba ho neovplyvňovali, aby sa vyjadroval v prospech žalovaného; - po
odchode žalobcu neprišiel na jeho miesto pracovať nikto iný. Je zrejmé, že súd 1. inštancie v rozpore so
skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, predovšetkým s ohľadom na obsah výpovede
svedka G. L. a zvukového záznamu telefonického rozhovoru medzi ním a konateľom žalovaného, dospel
i k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mohli mať vplyv na jeho rozhodnutie.“

11. V odvolaní žalovaný uviedol, že okresný súd mal z výpovede svedkov okrem iného preukázané, že
žalobca telefonicky oznamoval deň predtým (pozn. 25.11.2019) žalovanému, že je tam nejaký problém
s tým, že žalobca dostal schému v anglickom jazyku a potreboval ju preložiť do nemeckého jazyka. Nie
je však pravdou, že by žalobca telefonicky oznamoval deň predtým (pozn. 25.11.2019) žalovanému, že

je tam nejaký problém. Naopak, potom, ako sa žalovaný od svojho zmluvného partnera - spoločnosti
MSW Montageservice GmbH dozvedel (pozn. najprv telefonicky a potom elektronicky) o problémoch
ohľadom žalobcu, tohoto za účelom vysvetlenia situácie kontaktoval on. A tým problémom nebolo, že
žalobca dostal schému v anglickom jazyku a potreboval ju preložiť do nemeckého jazyka. Problémom
v skutočnosti bolo, že žalobca nevedel komunikovať v nemeckom jazyku a jeho práca nespĺňala

vyžadované kvalitatívne parametre (dôkazom je elektronická komunikácia, ktorá sa nachádza v súdnom
spise). Nebol teda spôsobilý na realizáciu zmluvne dohodnutých prác. Okresný súd napriek tomu na
10. strane odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalobca dňa 26.11.2019 nenastúpil na realizáciu diela
z dôvodu, že ho nepotrebovali. Vychádzal aj z toho, že žalobca dňa 26.11.2019 chcel nastúpiť na miesto
výkonupráce,avšaktomuzostranyzadávateľaprácneboloumožnené,nakoľkonedostalvstupnúkartu,

teda žalobca svojvoľne neopustil miesto výkonu práce. „Otázka potom znie, prečo žalobca nerealizoval
dielo ? Svedok G. L., ktorý bol kolegom žalobcu, predsa uviedol, že nevie o žiadnych prekážkach v
práci, ktoré by existovali na niektorej zo strán sporu, pričom ani žalovaný nebránil žalobcovi v realizácii
diela. Čo teda neumožnilo žalobcovi vykonať zmluvou dohodnuté dielo riadne a včas ? Áno, bola to
nespôsobilosť žalobcu majúca základ v jeho jazykových a kvalifikačných nedostatkoch. Súd 1. inštancie

oprel svoje rozhodnutie o výpoveď svedka Q. L. i časť svedeckej výpovede svedka G. L.. Svedok Q.
L. pricestoval spolu so žalobcom iba za účelom podania svedeckej výpovede. Ako sa sám vyjadril,
prišiel, aby žalobcovi pomohol. Hodnovernosť jeho výpovede je teda značne oslabená. A pokiaľ ide o
svedka G. L., tento sa vyjadril, že podrobnosti predmetnej veci mu pred výpoveďou ozrejmil žalobca,
lebo si to už nepamätal. To, čo vypovedal po „osviežení pamäti“ zo strany žalobcu, však nebolo v

súlade s tým, čo povedal počas telefonického rozhovoru, ktorý je zachytený v nahrávke, ktorú súd 1.
inštancievykonalakodôkaz.Jezrejmé,žečestnéprehlásenieG.L.ičasťjehovýpovedenapojednávaní
bola ovplyvnená informáciami od žalobcu. Zo zvukového záznamu je však nepochybné, že ovplyvnený
nebol jeho telefonický rozhovor s konateľom žalovaného, ktorý sa uskutočnil dlhú dobu predtým, ako
si žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou a ako ho kontaktoval žalobca. Samotný svedok G. L. sa

vyjadril, že vzhľadom na krátky odstup času si to v dobe rozhovoru s konateľom žalovaného pamätal
lepšie. Obsah telefonického rozhovoru medzi svedkom G. L. a konateľom žalovaného i relevantnú časť
výpovede svedka G. L., týkajúcu sa tohto telefonického rozhovoru, súd 1. inštancie vôbec nezohľadnil pri
svojom rozhodovaní, hoci tieto dôkazy sú podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedenéhodôvodunemôžeobstáťargumentsúdu1.inštancie,podľaktoréhotvrdeniežalovanéhootom,žežalobca
nezodpovedá požiadavkám jazykovo ani kvalitatívne iným dôkazom ako mailom nebol preukázaný.
Práve nimi (okrem mailu), sú tvrdenia žalovaného preukázané. Ad) ušlý zisk Pokiaľ ide o uplatnený

kompenzačný nárok žalovaného vo výške 1.311,75 € ako ušlý zisk, súd 1. inštancie poukázal na
rámcovú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 12. 08. 2019. Podľa čl. III bod
19 prvá veta tejto zmluvy v prípade ak objednávateľ ukončí vykonávanie diela bez toho, aby skončil
čiastkovúzmluvuodielovsúladestoutozmluvoualebozákonom,jeobjednávateľoprávnenýzabezpečiť
vykonávanie diela treťou osobou, alebo prostredníctvom svojich zamestnancov na náklady zhotoviteľa.

V tomto prípade ukončil vykonávanie diela bez toho, aby skončil čiastkovú zmluvu o dielo, žalobca,
ktorý bol zhotoviteľom.“ Citované ustanovenie rámcovej zmluvy o dielo preto na túto vec nedopadá.
Podľaokresnéhosúdužalovanýžiadnymlistinnýmdôkazomnepreukázal,žezabezpečilvykonaniediela
treťou osobu, alebo prostredníctvom svojich zamestnancov v zmysle rámcovej zmluvy o dielo. Zároveň
žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že mal k dispozícii iného pracovníka, ktorý by práce žalobcu
vykonal s danými kvalifikačnými predpokladmi a tým, že prijal žalobcu a uzavrel s ním čiastkovú zmluvu

o dielo, nedosiahol predpokladaný ušlý zisk. Práve naopak, okresný súd z výpovede svedkov Q. L. a
G. L. zistil, že pozícia žalobcu nebola nahradená inou osobu. Teda žalovaný nepreukázal existenciu
takých skutkových okolností, ktoré by mohli viesť k záveru, že ušlý zisk je aj reálny, a preto okresný
súd nárok žalovaného na kompenzáciu voči nároku žalobcu považoval za neopodstatnený, nemajúci
žiadne právne účinky. S právnym názorom okresného súdu sa žalovaný nemôže stotožniť. Predsa práve

v prípade, ak by žalovaný zabezpečil vykonanie diela treťou osobou alebo prostredníctvom svojich
zamestnancov, tak by mu nemohol vzniknúť ušlý zisk. Ušlý zisk je totiž definovaný ako ujma spočívajúca
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu

(výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené,
že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol
poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania
škodcu (škodnej udalosti). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 319/2008
zo dňa 28.04.2010). Ak by teda rozsah diela, dohodnutý stranami sporu v čiastkovej zmluve o dielo,

bol vykonaný, v majetkovej sfére žalovaného by sa to prejavilo rozmnožením majetkových hodnôt -
peniazmi. V tomto prípade bolo výpoveďou žalovaného i svedka G. L. preukázané, že náhradu mal
zabezpečiť žalobca. Keďže to neurobil, žalovanému vznikol ušlý zisk, ktorý mu je žalobca povinný
zaplatiť. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolania mal žalovaný za to, že ním podané odvolanie je plne
opodstatnené, preto navrhol, aby mu odvolací súd ako dôvodnému vyhovel.

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý s dôvodmi odvolania
nesúhlasil a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu. Okresný súd vydal
rozsudok v úplnom súlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré citoval, správnosť aplikácie hmotného

práva podrobne zdôvodnil, pričom odôvodnenie obsahuje hodnotenie všetkých vykonaných dôkazných
prostriedkov. Žalobca preto odvolacie dôvody považuje za nedôvodné. Medzi stranami sporu nebola
sporná pohľadávka žalobcu, spornou v konaní bola pohľadávka žalovaného uplatnená kompenzačnou
námietkou. Žalobca spochybňoval právo na účtovanie si zmluvnej pokuty a ušlého zisku. Žalovaný
existenciu tejto časti pohľadávky vyvodzoval zo zmluvy o dielo, v ktorej mali dohodnuté, že žalobca sa

zaväzuje nastúpiť a vykonávať dielo v dojednanej dobe a v prípade porušenia tejto povinnosti je povinný
zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý deň nenastúpenia. Žalobca mal za
to, že jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca na výkon práce dňa 25.11.2019
nastúpil a prácu vykonával, dňa 26.11.2019 mal rovnako záujem na výkon práce nastúpiť a prácu
vykonávať, avšak toto mu bolo znemožnené nevpustením do priestorov, kde sa mala práca vykonávať.

Táto skutočnosť bola nielen tvrdená žalobcom, ale bola potvrdená výpoveďami všetkých troch svedkov
a navyše uvedené uviedol aj samotný konateľ žalovaného vo svojej výpovedi dňa 10.08.2020. Napriek
skutočnosti, že existovala prekážka na strane žalovaného, resp. jeho zmluvného partnera, si žalovaný
uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti nastúpiť a vykonávať prácu.
V danom prípade sa nejedná o prekážku na strane žalobcu, ktorá mu bránila nastúpiť a vykonávať

dohodnuté práce. Prekážka existovala na strane žalovaného, a preto nebolo možné na strane žalobcu
splniť povinnosť, na ktorú sa zaviazal. V uvedenom prípade nie je možné aplikovať § 300 OBZ, nakoľko
sa jedná o nemožnosť plnenia pre prekážku na strane žalovaného. Žalobca nemal dôvod svojvoľne
nenastúpiť a nevykonávať dohodnuté práce. Uvedenú prácu prijal z dôvodu záujmu získať za odvedenúprácu dohodnutú odmenu. Nie je logické, prečo by svojvoľne opustil miesto realizácie prác. Práve
naopak, jeho dožadovanie sa vstupu do priestorov realizácie prác dňa 26.11.2019 len svedčia o tom,
že jednoznačne mal záujem do práce nastúpiť a v realizácii dohodnutých prác pokračovať. Žalobca sa

tak svojím konaním nedopustil porušenia povinnosti, pre ktorú si ako zmluvné strany zmluvy o dielo
dohodli so žalovaným zmluvnú pokutu. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca nemal kvalifikačné predpoklady
na výkon práce, a to bolo dôvodom, prečo mu jeho zmluvný partner neumožnil vykonávať dohodnutú
prácu, tak žalobca poukázal na to, že v zmysle Zmluvy o dielo neboli tieto povinnosti na strane žalobcu
zabezpečené zmluvnou pokutou, t.j. pokiaľ by hypoteticky aj uvedené bola pravda, čo žalobca popiera,

žalovaný sa nemôže domáhať zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca nemal spôsobilosť vykonávať
dohodnutú prácu. Žalobca zastáva právny názor, že povinnosťou žalovaného bolo preukázať, že jeho
zmluvný partner žalobcovi umožnil nastúpiť a vykonávať dohodnutú prácu, ale žalobca ju odmietol
vykonať. Túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalobcovi nebolo umožnené na prácu nastúpiť a túto vykonávať. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

12. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa žalobcu z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že on na výkon práce dňa 25.11.2019 nastúpil a prácu
vykonával, pričom dňa 26.11.2019 mal rovnako záujem na výkon práce nastúpiť a prácu vykonávať,
avšak toto mu bolo znemožnené nevpustením do priestorov, kde sa mala práca vykonávať. Napriek

skutočnosti, že existovala prekážka na strane žalovaného, resp. jeho zmluvného partnera, si žalovaný
uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti nastúpiť a vykonávať prácu.
V danom prípade sa nejedná o prekážku na strane žalobcu, ktorá mu bránila nastúpiť a vykonávať
dohodnuté práce. Prekážka existovala na strane žalovaného, a preto nebolo možné na strane žalobcu
splniť povinnosť, na ktorú sa zaviazal. V uvedenom prípade nie je možné aplikovať § 300 Obchodného

zákonníka, nakoľko sa jedná o nemožnosť plnenia pre prekážku na strane žalovaného. Žalovaný
považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že u neho nenastala žiadna prekážka, na ktorú sa odvoláva žalobca
a ktorá by mala za následok nemožnosť plnenia na strane žalobcu. Podľa § 352 Obchodného zákonníka
záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby. Z hľadiska
zániku záväzku je teda rozhodujúca iba objektívna nemožnosť plnenia, tzn. taká nemožnosť, keď

splniť záväzok je všeobecne nemožné a záväzok by namiesto dlžníka nemohol splniť nikto iný. Je
pravdou, že žalobca na výkon práce dňa 25.11.2019 nastúpil. Zistil však, že prevzatý záväzok nie je
schopný riadne vykonať. Tento fakt priznal jednak svedkovi G. L. i samotnému žalovanému. Potvrdzuje
to predovšetkým obsah zvukového záznamu rozhovoru medzi nimi. Z vykonaného dokazovania teda
vyplynulo, že žalobca nebol schopný zmluvne prevzatý záväzok riadne vykonať. Rovnako z neho

vyplynulo, že žalobca sa so žalovaným dohodol, že za seba zabezpečí náhradu - inú osobu. Nakoľko
to neurobil, žalovaný nemôže niesť následky za (ne)konanie žalobcu. Je zrejmé, že v tomto prípade sa
nemožnosť plnenia viaže iba na osobu dlžníka v tom zmysle, že plniť nemôže iba on, ale iná osoba na
jeho mieste by plniť mohla. Ide preto o subjektívnu nemožnosť plnenia, kedy záväzok nezaniká a dlžník
je povinný plniť. Skutočnosť, že žalobca sa dňa 26.11.2019 po predchádzajúcej dohode so svedkom G.

L.„pokúšaldostať“namiestorealizácieprácnatomničnemení.Vtomčaseužtotižvedel,žezáväzoknie
je schopný osobne vykonať a bol dohodnutý so žalovaným, že za seba zabezpečí náhradu v podobe inej
osoby. Avšak bez ohľadu na to, či sa žalobca so žalovaným na zabezpečení náhrady výslovne dohodol,
tento mal povinnosť zabezpečiť plnenie pomocou inej osoby priamo na základe subjektívnej nemožnosti
plnenia. Žalobca vo svojom vyjadrení taktiež poukázal na skutočnosť, že ak žalovaný tvrdí, že žalobca

nemal kvalifikačné predpoklady na výkon práce (čo žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
nepriznal), a to bolo dôvodom, prečo mu jeho zmluvný partner neumožnil vykonávať dohodnutú prácu,
tak v zmysle zmluvy o dielo neboli tieto povinnosti na strane žalobcu zabezpečené zmluvnou pokutou.
Podľa žalovaného je bez akéhokoľvek právneho významu, či (ne)splnenie kvalifikačných predpokladov
žalobcu bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Rozhodujúce totiž je, že nesplnenie kvalifikačných

predpokladov žalobcu na výkon dohodnutej činnosti malo na strane žalobcu za následok subjektívnu
nemožnosť plnenia. To, že žalobca nebol schopný prevzatý záväzok riadne vykonať, potvrdzuje jednak
písomnásprávaodzmluvnéhopartneražalovaného,výpoveďsvedkaG.L.,výpoveďžalovanéhoiobsah
zvukového záznamu rozhovoru medzi nimi. V otázke tohto uplatneného nároku mal žalobca za to, že
nie sú splnené základné predpoklady potrebné na jeho uplatnenie (porušenie povinnosti, existencia

vzniku škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a následkom). Žiadne z uvedených
predpokladov neboli v konaní preukázané a tak ušlý zisk, ktorého sa v konaní žalovaný domáhal, nie
je reálnym. Z dokazovania vykonaného pre súdom prvej inštancie je podľa žalovaného zrejmé, že k
nesplneniu zmluvou prevzatého záväzku došlo z dôvodu porušenia zmluvných povinností na stranežalobcu. To sa vzhľadom na očakávaný chod udalostí v prípade riadneho splnenia záväzku zo strany
žalobcu negatívne prejavilo v majetkovej sfére žalovaného, keď v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k
rozmnoženiumajetkovýchhodnôt.Žalobcajepretopovinnýnahradiťžalovanémunímspôsobenúškodu.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolania má žalovaný opätovne za to, že ním podané odvolanie je plne
opodstatnené, preto navrhuje, aby mu odvolací súd ako dôvodnému vyhovel.

13. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa už žalobca písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu zrušil podľa § 387 ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný.

16. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný
z dôvodov, ktoré vyplývali z odvolania žalovaného. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody v tom smere, že
napadnuté rozhodnutie je potrebné preskúmať v rozsahu dôvodov § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.

17. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného a posúdeniu jeho relevancie, odvolací súd poukazuje na
nasledovné skutočnosti:

18. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil obranu žalovaného

voči uplatnenému nároku žalobcu. Zdôraznil, že žalobca vykonával dohodnuté práce iba jeden deň zo 17
dní trvania projektu. Žalovaný nevykonával dohodnuté práce od 26.11.2019 do 13.12.2019, teda počas
doby 16 dní. Odvolateľ poukázal na porušenie povinností žalobcu vyplývajúcej z čl. 3 bod 7 písm. l/
rámcovej zmluvy o dielo. Vytýkal okresnému súdu, že v rámci vyhodnotenia nároku žalobcu nepoužil
žiadny právny predpis, na základe ktorého by stranám vysvetlil, prečo žalovanému nepriznal nárok na

zmluvnú pokutu. Zdôraznil, že inštitút zmluvnej pokuty je pritom upravený tak v Občianskom zákonníku,
ako i v Obchodnom zákonníku.

19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že záväzkovo-právny vzťah je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

záväzok.

20. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať,
konať, niečoho sa zdržať a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

21. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pre
prípadporušeniazmluvnejpovinnosti(§544Občianskehozákonníka).Tátopovinnosťzaťažujetoho,kto
dohodnutú povinnosť porušil, t.j. dlžníka, a to aj keď oprávnenému, t.j. veriteľovi porušením povinnosti
žiadna škoda nevznikla. Prvou podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody
medzi veriteľom (ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka)

a dlžníkom o zmluvnej pokute. Dohoda o zmluvnej pokute môže byť súčasťou dohody, z ktorej vznikol
zabezpečovaný záväzok, ale môže byť dohodnutá mimo tejto dohody, súčasne s ňou, pred (pre prípad
uzavretia dohody v budúcnosti) alebo aj po uzavretí tejto dohody. Podmienkou platného uzavretia
dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma (§ 544 ods. 2 OZ) (Patakyová, 2010, s. 798).

22. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného v odvolaní sa oboznámil odvolací súd s
odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom konštatuje, že z písomného odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je možné prijať záver, že okresný súd vo vzťahu k obrane žalovaného v
rovine ním uplatnenej zmluvnej pokuty použil právnu úpravu upravujúcu zmluvnú pokutu. Napriek tejto
skutočnosti okresný súd vyhodnocoval v skutkovej a právnej rovine obranu žalovaného, tak že „vo

vzťahukrámcovejzmluveodielo,atopodľačlánkuVI.bod10prváveta,podľaktorejakzhotoviteľporuší
svojupovinnosťstanovenúvčlánkuIII.bod7písm.l)zmluvyodielo,t.j.nastúpiťavykonávaťdielovdobe
vykonávania diela v dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, resp. v dobe upravenej objednávateľom
v priebehu realizácie diela, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,-Eur zakaždý deň nenastúpenia. Súd konštatuje, že žalobca dňa 26.11.2019 chcel nastúpiť na miesto výkonu
práce, avšak to mu zo strany zadávateľa prác nebolo umožnené, nakoľko nedostal vstupnú kartu, teda
žalobcasvojvoľneneopustilmiestovýkonupráce.Okremtohosúdpoukazuje,žezhotoviteľbezodkladne

po zistení prekážky uvedenú skutočnosť aj v zmysle článku III. bod 7 písm. f) oznámil tieto skutočnosti
objednávateľovi (žalovanému).“ (č.l. 118 spisu) Okresný súd v tejto rovine ďalej poukázal na to, že
„tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nezodpovedá požiadavkám jazykovo ani kvalitatívne iným
dôkazom ako mailom nebol preukázaný. Tu súd poukazuje, že už v čase podpísania rámcovej zmluvy
medzi objednávateľom a zhotoviteľom, t.j. medzi spornými stranami dňa 12.08.2019 zhotoviteľ vyhlásil,

že má prax v odbore minimálne 2 roky a ovláda nemecký jazyk, je schopný aplikovať príslušné technickú
dokumentáciu v praxi, vie používať mechanické, elektrické ručné náradie a je schopný vykonať prevzatý
záväzok riadne. Z uvedeného súd konštatuje, že objednávateľ musel mať vedomosť o praxi zhotoviteľa,
ako aj o znalosti nemeckého jazyka, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi žalovaný O. R., svedok Q. L.
potvrdil, že v deň skúšky žalobca prácu vykonával rovnako dobre ako svedok G. L.. Súd teda konštatuje,
že žalovaný nepreukázal vznik nároku na účtovanie zmluvnej pokuty vo výške 3.200,-Eur voči žalobcovi

tým, že nenastúpil svojvoľne do práce, a preto nárok žalovaného na kompenzáciu voči nároku žalobcu
je podľa názoru súdu neopodstatnený a nemá žiadne právne účinky.“ (č.l. 118 spisu).

23. Považuje odvolací súd za podstatné na tomto mieste uviesť, že ďalšou podmienkou platného
uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta

dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti právnych
úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzený určite a zrozumiteľne. Ďalšou základnou
charakteristickou črtou zmluvnej pokuty je akcesorická (závislá) povaha dohody o zmluvnej pokute.
To znamená, že dohoda o zmluvnej pokute ako zabezpečovací záväzok je z hľadiska vzniku a
trvania v zásade závislý od existencie zabezpečovaného vzťahu. Z toho vyplýva, že zabezpečovaný

záväzok má povahu hlavného záväzku a zabezpečovací záväzok má povahu vedľajšieho (závislého)
záväzku. Zmluvná pokuta je závislá od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický
charakter a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je hlavným záväzkom, bez existencie ktorého
by dojednanie zmluvnej pokuty stratilo akýkoľvek zmysel. Preto treba konštatovať, že akcesorita je
pojmovým znakom dohody o zmluvnej pokute. To zaiste zvýrazňuje aj systematické začlenenie zmluvnej

pokuty medzi zabezpečovacie záväzky (Ovečková, 2011, s. 33).

24. Ďalšou črtou zmluvnej pokuty je jej zabezpečovací charakter. Zabezpečovací charakter zmluvnej
pokuty vyplýva z toho, že toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, núti, aby sa správal tak,
aby sa na splnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Zmluvná

pokuta má sankčnú povahu. Jednoznačne to vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na kogentnú podmienku porušenia zmluvnej povinnosti a na druhej
strane porušenie zmluvnej povinnosti konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Ku kogentnej povahe
ustanovenia § 544 ods. 1 OZ treba dodať, že kogentný charakter má jeho prvá časť. Konkrétne ide o
kogentne ustanovenú podmienku vzniku zmluvnej pokuty - dohodu zmluvných strán, ako aj kogentne

ustanovenú podmienku vzniku nároku na zmluvnú pokutu - porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou (Ovečková, 2011, s. 42). Pokiaľ ide o povahu povinností, ktoré možno zabezpečiť
zmluvnou pokutou, treba akceptovať, že zmluvnou pokutou možno zabezpečiť splnenie tak zmluvných
povinností, ako aj mimozmluvných povinností. (Ovečková, 2008, s. 85).

25. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať,
teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez tohto totiž nemožno zistiť, či,
resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Ak sa
zmluvná pokuta viaže na určité kvalifikované porušenie zmluvnej povinnosti (napr. „hrubé porušenie“),
vyžaduje sa, aby strany v dohode o zmluvnej pokute určili, čo sa rozumie takýmto porušením (Ovečková

2008, s. 84).

26. Význam zabezpečovaného záväzku možno vnímať tak z pohľadu veriteľa, ako aj z pohľadu dlžníka.

27. V súvislosti s vyššie citovaným odvolací súd považuje za podstatné poukázať na zmluvu ako

základný hmotnoprávny rámec uplatnenej obrany žalovaného pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorá v
skutkovej rovine bola dojednaná tak, že „zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zhotoviteľ poruší
svoju povinnosť stanovenú v čl. III bod 7 písm. l) zmluvy, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnúpokutu vo výške 200,- Eur za každý deň nenastúpenia. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že nárok
zhotoviteľa na náhradu škody zostáva nedotknutý.“ (čl. VI. bod 10 zmluvy).

28. Z čl. III. bod 7. písm. l) rámcovej zmluvy o dielo vyplýva „nastúpiť a vykonávať dielo v dobe
vykonávania diela dohodnutej v čiastkovej zmluve o dielo, resp. dobe upravenej objednávateľom v
priebehu realizácie diela“.

29. V čl. III. bod 7. bod f) rámcovej zmluvy o dielo vyplýva „bezodkladne po zistení prekážok vzniknutých

v súvislosti s vykonávaním diela upovedomiť objednávateľa alebo objednávateľom určenú osobu o tejto
skutočnosti a navrhnúť mu možnosti odstránenia týchto prekážok (č.l. 11 spisu).

30. V zmysle záverov okresného súdu tak, ako boli vyslovené v ods. 21. napadnutého rozsudku je
zrejmé, že okresný súd nevyhodnotil žalovaným uplatnenú zmluvnú pokutu v rovine ňou zabezpečenej
povinnosti čl. VI. bod 10 zmluvy, napriek tomu, že išlo o inštitút zmluvnej pokuty. Bez ďalšieho nie je

zrejmé, z akých skutočností okresný súd vychádzal, ak skutočnosti z čl. VI. bod 7. písm. f) rámcovej
zmluvy (vyššie citovaných) posúdil ako okolnosti, ktoré spojil s argumentáciou, že „objednávateľ musel
mať vedomosť o praxi zhotoviteľa, ako aj znalosti nemeckého jazyka“ a že tieto skutočnosti vo svojej
výpovedi potvrdili žalovaný, svedok O. R., svedok Q. L., ktorý tiež uviedol, že v deň skúšky žalobca prácu
vykonával rovnako dobre ako svedok L. a spoločne tieto tvorili záver okresného súdu, v zmysle ktorého

tieto skutočnosti „nepreukázali vznik nároku na účtovanie zmluvnej pokuty a neboli to skutočností, ktoré
by predstavovali podľa okresného súdu svojvoľné nenastúpenie do práce“. Pripomína odvolací súd
potomnatomtomiesteznenierámcovejzmluvyvčl.VI.bod10.„zmluvnéstranysadohodli,ževprípade,
ak zhotoviteľ poruší svoju povinnosť stanovenú v čl. III. bod 7. písm. l) tejto zmluvy, je povinný zaplatiť
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur za každý deň nenastúpenia. Zmluvné strany sa

zároveň dohodli, že nárok zhotoviteľa na náhradu škody zostáva nedotknutý“ (č.l. 16 spisu). Ak okresný
súd uzavrel „že žalovaný nepreukázal vznik nároku na účtovanie zmluvnej pokuty vo výške 3.200,- Eur
voči žalobcovi tým, že nenastúpil svojvoľne do práce, a preto nárok žalovaného na kompenzáciu voči
nároku žalobcu je podľa názoru súdu neopodstatnený, nemá žiadne právne účinky“ (č.l. 12 spisu), tak
podľa odvolacieho súdu bez ďalšieho nie je zrejmé, z akých východísk - zmluvných dojednaní okresný

súd vychádzal, ak z čl. III. písm. l) nevyplýva termín svojvoľné nenastúpenie a tiež nevyplýva bez
ďalšieho ani vplyv na posúdenie vo vzťahu k čl. VI. bod 10., ktorý bol vyššie citovaný, z ktorého vyplýva
dohoda o zmluvnej pokute.

31.Účelomzmluvnejpokutyzakotvenejv§544a545Občianskehozákonníkajedonútiťdlžníkahrozbou

majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje
hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť
pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť
porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná
funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu),

lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia
povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky,
ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia §
544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody.
Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi

v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to,
či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda. Ak okresný súd nevyhodnotil skutočnosti uvádzané
odvolacím súdom vyššie, tak potom sa odvolací súd nemohol stotožniť so závermi vyslovenými
okresným súdom pokiaľ išlo o vyhodnotenie nároku žalovaného na uplatnenie zmluvnej pokuty inak,
než ako nepreskúmateľné, čo sa v konečnom dôsledku premietlo do nepreskúmateľnosti napadnutého

rozsudku okresného súdu. Je zrejmé, že žalovaný v odvolaní vytýkal okresnému súdu i nedostatočné
odôvodnenie cez úpravu v § 220 ods. 2 druhá veta CSP, odvolací súd v tejto rovine konštatuje dôvodnosť
takto uplatneného odvolacieho dôvodu.

32. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS

78/05, do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Je zrejmé, že odvolateľ v prejednávanej veci namietal
nesprávne právne posúdenie okresným súdom. Súčasne odvolací súd pripomína, že každý má právo
na to, aby sa v jeho veci vykonal súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že kreálnemu poskytovaniu súdnej ochrany osôb dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne
súladne interpretovaná platná a účinná právna norma IV. ÚS 77/02. Odvolací súd síce nevylučuje, že
okresný súd dané skutočnosti posudzoval, avšak svoje myšlienkové pochody v tejto rovine neuviedol v

písomnomvyhotovenírozsudku,pretoichnebolomožnépodrobiťodvolaciemuprieskumuvovyvolanom
odvolacom konaní, čo v konečnom dôsledku viedlo i k nemožnosti preskúmania správnosti okresným
súdom i rozhodných skutočností v skutkovej rovine, ktoré boli okresným súdom vyhodnotené. Pod
právnymposúdenímvecisarozumiepodradeniesúdomzistenéhostavupodhypotézupríslušnejprávnej
normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod

hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako
aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu
normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom nevyhodnotenie
vyššie ozrejmených skutočností spôsobilo následok nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého

rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré následne
viazali na seba dôsledok odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom. Ak odvolací súd konštatoval,
že napadnutým postupom okresný súd odňal žalovanému právo konať pred súdom, tak cez úpravu v
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil cez úpravu v § 391
ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

34. V rámci nového konania súd prvého stupňa odstráni vyššie odvolacím súdom konštatované
nedostatky a znovu vo veci rozhodne. Na základe záverov, ktoré vyvstanú z vykonaného dokazovania,
v zmysle vyššie konštatovaných skutočností odvolacím súdom vykoná dokazovanie s dôrazom na
dôkaznú povinnosť žalobcu v rovine ním uplatneného nároku, dôkaznú povinnosť v rovine obrany

uplatnenej žalovaným, za striktného dodržania procesno-právnych predpisov s tým, že rozhodnutie
okresného súdu bude náležite odôvodnené, tak že nebude v ňom miesta pre dohady a domnienky.

35. Pokiaľ v rámci nového konania pred súdom prvej inštancie nedôjde k zásadnej zmene skutkového
a právneho stavu, bude okresný súd vychádzať z vyššie uvedených zhodnotení právnych záverov

vyjadrených v tomto uznesení, ktorými je viazaný len za stavu, ak nedôjde k zásadnej zmene skutkových
a právnych okolností v danej sporovej veci.

36. Keďže išlo o obranu žalovaného, ktorá mala vplyv vo vzťahu k výroku, ktorým bola uložená povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.370,- Eur s príslušenstvom, vzhľadom na nárok žalovaného, uplatnený

čo by kompenzáciu voči nároku žalobcu, nebol pre odvolací súd priestor na iný záver, než na zrušenie
napadnutého rozsudku okresného súdu v celom rozsahu.

37. V novom konaní bude súd prvej inštancie vychádzať z východísk vyjadrených krajským súdom a v
novom konaní nenastane podstatná zmena skutkového a právneho stavu oproti tej, z ktorej vychádzal

krajský súd. Súd prvej inštancie primárne posúdi základ uplatneného nároku, teda uvedie právnu
úpravu s tým, z ktorej okresný súd vychádzal pri posudzovaní zmluvnej pokuty. Vyhodnotí, či uvedené
dojednania spĺňajú náležitosti stanovené právnou úpravou a následne posúdi obranu žalovaného,
argumentáciu žalobcu a skutkový stav, avšak s dôrazom na všetky zmluvné dojednania a osobitne na tie,
ktoré boli vyššie zdôraznené odvolacím súdom v tomto rozhodnutí. Bude sa zaoberať v novom konaní

tvrdeniami strán v priebehu sporu, vrátane použitej argumentácie v odvolacom konaní, vyhodnotí dôkazy
postupom podľa § 191 CSP, žalobou uplatnený nárok posúdi a uplatnenú obranu žalovaným a vo veci
znova rozhodne.

38. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

39. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.