Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71S/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200554
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6022200554.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vykonávajúcpôsobnosťsprávnehosúdu,vprávnejvecižalobcu:Neuman
Aluminium Services Slovakia, s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, 966 81 Žarnovica, IČO: 47 605 995,
právne zast.: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava,
IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska 98, 974 33 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokol o výsledku inšpekcie práce č.

IBB-18-72-2.3/P-B24, A25-2022 zo dňa 12. júla 2022 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu č. IBB-18-72-2.3/
P-B24, A25-2022 zo dňa 19. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11. októbra 2022, ktorá bola doručená správnemu súdu elektronicky
prostredníctvom portálu ÚPVS dňa 13. októbra 2022, domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia

žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBB-18-72-2.3/P-B24, A25-2022 zo dňa 12. júla
2022 v znení Dodatku č. 1 k Protokolu č. IBB-18-72-2.3/P-B24, A25-2022 zo dňa 19. augusta 2022
(ďalej len „Protokol“), ktorým žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 125/2006 Z.z.“) nariadil odstrániť zistené nedostatky v bode 1. v lehote do 30 kalendárnych dni od

prevzatia dodatku k Protokolu. Žalovaný ďalej v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.
z. uložil žalobcovi povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov (uvedených v
bodoch 1. až 5. Protokolu vrátane dodatku) a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení
opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin vrátane predloženia fotokópií dokladov
o odstránení nedostatkov v lehote do 10 dní od uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Návrh odôvodnil tým, že v dôsledku napadnutého postupu žalovaného pri výkone inšpekcie práce podľa
zákona č. 125/2006 Z.z. a na to nadväzujúcich opatrení vyplývajúcich z Protokolu mu hrozí jednak
závažná ujma na majetkových právach, zároveň hrozí podnikateľská ujma v rozsahu dotknutia dobrého
podnikateľského mena a povesti na trhu na ktorom žalobca pôsobí, a taktiež mu hrozí ekonomická

ujma vzhľadom k súčasnému vývoju všeobecných externých ekonomických faktorov. Žalobca uviedol,
že s opatrením v podobe Protokolu nevyjadruje „len“ nesúhlas, ale pri najlepšom a najúprimnejšom
právnom povedomí predpokladá, že v zmysle jednotlivých žalobných bodov uvedených v žalobe, je
postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu Protokolu v objektívnom rozpore so zákonom resp.,
že závery vyjadrené v Protokole objektívne nereflektujú na komplexný skutkový aj právny stav veci.
Ďalej žalobca uviedol, že podľa jeho názoru boli kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 185

a § 187 ods. 3 SSP na to, aby mohol súd priznať správnej žalobe odkladný účinok. Podľa názoru
žalobcu je potrebné konštatovať, že rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom jerozumne vylúčený a priznanie odkladného účinku je v priamej a nevyvrátiteľnej korelácii s ustanovením
§ 2 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a

rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Dôvodnosť odkladného účinku Protokolu je
podľa názoru žalobcu možné vyvodzovať aj zo skutočnosti, že v dôsledku prípadnej nútenej aplikácie
opatrení vyplývajúcich z Protokolu, resp. prípadných ostatných rozhodnutí nadväzujúcich/vyplývajúcich
z Protokolu, môže byť vlastný podnikateľský status žalobcu neprimeraným spôsobom dotknutý, a to
už v skorom čase, kedy dotknuté opatrenie žalovaného - v podobe Protokolu nepodliehalo absolútne

žiadnemu prieskumu zákonnosti jeho vydania a zákonnosti postupov, ktoré predchádzali jeho vydaniu,
a to jednak zo strany nadriadeného orgánu v hierarchii organizácie orgánov verejnej správy, ako ani
zo strany správneho súdu. Žalobca uviedol, že s odkazom na ním vymedzené argumentačné body
považuje za nevyhnutné ešte predtým, ako by došlo k akémukoľvek výkonu opatrení vyplývajúcich z
Protokolu sa „minimálne“ zaoberať právnou kontrolou úradného postupu žalovaného, nakoľko tento
vykazuje dôvodné podozrenia - rezultujúce v zásadné procesnoprávne a iné pochybenia, a teda až

do času predmetného prieskumu zákonnosti Protokolu a tomu predchádzajúceho úradného postupu je
rozumne dôvodné priznať odkladný účinok voči napádanému opatreniu v podobe Protokolu. V prípade
nepriznania odkladného účinku predmetnému Protokolu môže podľa názoru žalobcu neprimeraným
spôsobom utrpieť podnikateľský status žalobcu, a to okrem nižšie uvádzaných peňažných sankcií,
zároveň a najmä môže byť žalobca zaradený do verejne prístupného Zoznamu fyzických osôb a

právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania (ďalej len „Zoznam“), ktorý je vedený
Národným inšpektorátom práce. Ďalej žalobca uviedol, že za predpokladu, že by nebol priznaný
odkladný účinok opatreniam - vyplývajúcim z Protokolu, dôvodne hrozí, že by mohol byť zaradený do
tohto Zoznamu (v čase kedy by úradný postup žalovaného nebol preskúmaný), v dôsledku čoho je
dôvodné predpokladať, že budú negatívne ovplyvnené vzťahy s jeho obchodnými partnermi, negatívne

ovplyvnený záujem potenciálnych uchádzačov o zamestnanie u žalobcu a negatívne ovplyvnená
možnosť žalobcu sa uchádzať o účasť vo verejných súťažiach, resp. verejných obstarávaniach, pričom
vzhľadom k rozsahu svojho pôsobenia má nepochybne potenciál uchádzať sa o účasť práve vo
verejných súťažiach, resp. verejných obstarávaniach. Avšak práve skutočnosť, že by v zmysle vyššie
uvedeného verejne dostupného Zoznamu (ktorý predstavuje verejnú listinu, ktorej svedčí prezumpcia

správnosti - hoci táto „správnosť“ nebola deklarovaná ako výsledok prieskumu zákonnosti opatrenia),
bol žalobca označený za subjekt porušujúci zákon (bez ohľadu na druh porušenia), bude predstavovať
zásadnú prekážku pre realizáciu práva podnikať vo vyššie naznačenom rozsahu. Žalobca uviedol,
že má za to, že aj na základe týchto okolností, ktoré v prípade nepriznania odkladného účinku voči
Protokolu môžu nastať, môže citeľne utrpieť na výkone svojho inak Ústavou SR garantovaného práva

na podnikanie. Žalobca v načrtnutej súvislosti doplnil, že vie označením nižšie uvedených dôkazov
preukázať reálnu podobu zásahov do výkonu svojho práva na podnikanie zo strany orgánov verejnej
správy. V tejto súvislosti uviedol, že priamo žalobcovi bola zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Štiavnica doručená informácia o tom, že v súvislosti s vydávaním potvrdenia o možnosti
obsadenia voľného pracovného miesta, v zmysle ust. § 21b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 5/2004 Z. z.“), podľa
ktorého: „Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje
súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru do piatich pracovných
dní odo dňa doručenia žiadosti.“, bude vo vzťahu k všetkým doručeným žiadostiam o udelenie, resp.
obnovu prechodného pobytu, vydávať nesúhlasné stanoviská pre žalobcu, a to s poukazom na nižšie

citované ustanovenie § 21b ods. 3 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. a odôvodnením, že táto podmienka
nebola u žalobcu splnená, a to s odkazom na vykonanú kontrolu žalovaného, bez ohľadu na to, že o
danom porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.
Ďalej žalobca uviedol, že podmienkou pre vydanie vyššie špecifikovaného potvrdenia totiž má byť
podľa názoru označeného orgánu aj splnenie predpokladu definovaného v ust. § 21b ods. 3 písm.

a) zákona č. 5/2004 Z. z., podľa ktorého: „a) zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania
štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny
podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľský subjekt neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania
v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania
alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania; na zisťovanie

a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8,“. Žalobca tiež doplnil,
že disponuje informáciou o tom, že aj iné verejnoprávne inštitúcie pristupujú k obdobnému konaniu
ako bolo vyššie opisované, a síce, že kontrolované subjekty, u ktorých bola vykonaná inšpekcia
práce príslušnými inšpektorátmi práce s konštatovaním porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania,vyzývajú na splnenie povinností neprihliadajúc na fakt, že tak konajú iba na základe výsledkov z
doposiaľ neprávoplatne ukončených vecí. Z uvedeného konania jednak Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Štiavnica a tiež Sociálnej poisťovne podľa názoru žalobcu vyplýva skutočnosť,

že k žalobcovi pristupujú ako ku subjektu, o ktorého pochybení - t.j. porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania už bolo právoplatne rozhodnuté a uplatňujú voči nemu také dôsledky, aké by uplatňovali
voči zamestnávateľom, u ktorých bolo právoplatne skonštatované porušenie daného zákazu. V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že vyššie označené subjekty verejnej správy svojím konaním (vydávaním
nesúhlasných stanovísk, resp. vyzývaním na splnenie povinností) pristupujú k subjektom, u ktorých

nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, takým spôsobom,
akoby dané subjekty už boli zapísané v Zozname, pričom je nutné poznamenať a zdôrazniť, že v prípade
žalobcu táto skutočnosť nie je daná, pretože nie je v predmetnom Zozname k dnešnému dňu zapísaný
a je preto prinajmenšom zaujímavé, z akých registrov a zoznamov alebo iných súborov údajov, ktorý je
zjavne spoločný pre orgány verejnej správy, tieto orgány vychádzajú pri odôvodňovaní základu svojho
konania. Žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedeného, t.j., že iné subjekty verejnej správy už

na základe opatrení - Protokolov, resp. dodatkov k nim, ktoré boli vydané príslušnými inšpektorátmi
práce, v ktorých bolo (iba) konštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pristupujú k
výzvam na splnenie si povinností, resp. k uplatňovaniu negatívnych dôsledkov voči subjektom, u ktorých
bolo dané porušenie konštatované, bez toho, aby o tomto porušení bolo právoplatne rozhodnuté,
si žalobca dovoľuje opätovne obhájiť nevyhnutnosť a dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného

účinku tejto správnej žalobe a tým zároveň odložiť právne účinky Protokolu. Ďalej žalobca uviedol,
že v danom prípade ukončenie inšpekcie práce, pri ktorom žalovaný konštatoval porušenie ust. §
3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.
z.“) predpokladane vedie zároveň k začatiu administratívneho konania o uložení pokuty za spáchanie

správneho deliktu a žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že inšpektor práce je oprávnený podľa
§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti
zistených skutočností nariadiť zamestnávateľovi ako kontrolovanému subjektu odstránenie zistených
nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, pričom v prípade nesplnenia povinností uložených
opatrením inšpektora práce inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi pokutu od 300 eur do 100 000 eur.

Žalobca uviedol, že inšpektorát práce je zároveň oprávnený vychádzajúc z výsledkov inšpekcie práce
začaťadministratívnekonanieouloženiepokutyzaporušenieust.§7bods.5písm.b)zákonač.82/2005
Z. z., v ktorom je oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o
nelegálnezamestnávaniedvochaviacfyzickýchosôbsúčasne,najmenej5000eur,zčohopodľanázoru
žalobcu vyplýva, že uvádzaný výpočet sankcií, ktoré v prípade nepriznania odkladného účinku voči

Protokolu hrozia žalobcovi, si dovoľuje poukázať na zásadný nepriaznivý vývoj všeobecných externých
ekonomických faktorov, ako je vysoký rast miery inflácie, vysoký rast cien energií (ktoré sú vo výrobných
prevádzkach žalobcu nevyhnutne využívané v značnom rozsahu) a vysoký rast cien pohonných hmôt
(ďalejspolulen„Ekonomickéfaktory“).Žalobcaďalejuviedol,žeprípadnésankcie,ktorémuhroziamôžu
vzhľadom k rozsahu podnikateľskej prevádzky žalobcu zásadným spôsobom umocniť už teraz zásadný

a nepriaznivý vplyv Ekonomických faktorov, ktorých vzájomné spolupôsobenie s dôvodne hroziacimi
sankciami vyplývajúcimi z Protokolu môže negatívne rezultovať jednak v nemožnosť vytvárania nových
pracovných miest a zároveň v nemožnosť udržateľnosti doterajších pracovných miest. Žalobca uviedol,
že v súlade so zisteniami Štatistického úradu SR zamestnáva 250 - 499 zamestnancov, a teda je
možné ho v dotknutom regióne považovať za relevantného a stabilného zamestnávateľa, ktorý na strane

jednej umožňuje uchádzať sa o zamestnanie a zároveň svojím zamestnancom môže aj garantovať
istotu udržateľnosti tohto zamestnania. Možnosť vytvárania nových pracovných miest, resp. istota
udržateľnosti doterajších pracovných miest však bude zásadným spôsobom dotknutá a ohrozená v
prípade vykonateľnosti vyššie uvedených hroziacich sankcií, povinnosť zaplatenia ktorých, môže mať za
dôsledok nemožnosť rozširovania okruhu pracovných miesť, resp. priamo zánik niektorých doterajších

pracovných miest. V tejto súvislosti a s poukazom na rozsah zamestnancov žalobca uviedol, že si
dovoľuje zdvorilo poznamenať, že z logicko-právneho hľadiska je / by bolo úplne absurdné, aby vyvíjal
akékoľvek aktivity k nelegálnemu zamestnávaniu Živnostníka. Podľa žalobcu akýkoľvek ekonomický
či iný vplyv/účel, ktorý žalovaný prezumoval v súvislosti so svojimi zisteniami o tvrdenom nelegálnom
zamestnávaní a obchádzaní uzatvárania pracovných pomerov, resp. pracovnoprávnych vzťahov na

strane žalobcu by bol v jeho prospech absolútne bagateľný, a to vzhľadom k početnosti zamestnanosti,
ktorú žalobca doposiaľ stále udržuje. V danom prípade by bolo podľa názoru žalobcu absurdným
paradoxom, aby boli žalobcovi ako relevantnému a stabilnému zamestnávateľovi ukladané sankcie (ako
výsledok pochybného úradného postupu a na to nadväzujúceho opatrenia - Protokolu), ktorých dôsledkybudú ohrozovať zamestnanosť, ktorú žalobca v danom regióne významne zabezpečuje a ktorej účelu
a ochrane má práve napomáhať žalovaný ako orgán verejnej moci na danom úseku výkonu verejnej
moci. Na záver žalobca uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené a najmä vzhľadom na hroziace sankcie

a ostatné nadväzujúce úradné postupy vyplývajúce z napádaného Protokolu, v kontexte opisovaných
úradných postupov žalovaného podľa vyššie uvedenej argumentácie má za to, že je na mieste priznať
odkladný účinok podanej správnej žalobe a tým zároveň odložiť právne účinky Protokolu, a to až do
právoplatného meritórneho rozhodnutia o podanej správnej žalobe.

3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 28. novembra 2022 vyzval
žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobe.Žalovanývpísomnomvyjadrenízo19.decembra2022uviedol,žesanazáklade
absencie dôkazov k predmetnému bodu žaloby nevie kvalifikovane vyjadriť k opodstatnenosti hrozby

závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, ktorá by hrozila žalobcovi v dôsledku
právnych následkov napadnutého opatrenia žalovaného, tak ako to má na mysli § 185 písm. a) SSP.
Rozhodnutie o priznaní resp. nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe tak žalovaný ponecháva
na zvážení a rozhodnutí súdu. Na záver žalovaný uviedol, že hrozbu závažnej ujmy však musí žalobca
nielen deklarovať, ale v súlade s § 121 SSP o dôkaznej povinnosti aj riadne preukázať.

9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 SSP.
Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdil, že v dôsledku napadnutého

postupu žalovaného pri výkone inšpekcie práce a na to nadväzujúcich opatrení vyplývajúcich z Protokolu
mu hrozí závažná ujma na majetkových právach, podnikateľská ujma v rozsahu dotknutia dobrého
podnikateľského mena a povesti na trhu, na ktorom žalobca pôsobí a ekonomická ujma. Žalobca
dôvodnosť odkladného účinku vyvodzoval zo skutočnosti, že v dôsledku prípadnej nútenej aplikácie
opatrení vyplývajúcich z Protokolu, resp. prípadných ostatných rozhodnutí nadväzujúcich na Protokol,

môže byť neprimeraným spôsobom dotknutý jeho podnikateľský status. Vyjadril obavu, že môže byť
zaradený do Zoznamu, čo môže negatívne ovplyvniť jeho vzťahy s obchodnými partnermi, záujem
uchádzačov o zamestnanie u neho a jeho možnosť uchádzať sa o účasť vo verejných súťažiach, resp.
verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho môže citeľne utrpieť na výkon svojho práva na podnikanie.Žalovaný neosvedčil, že by na základe Protokolu bolo vydané rozhodnutie, ktorým by bolo zasiahnuté
do jeho práv alebo právom chránených záujmov. Neosvedčil ani skutočnosť jeho zápisu do Zoznamu.
Zákon č. 125/2006 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje realizovať zápis do Zoznamu len na

základe Protokolu. Zápis do Zoznamu je podmienený právoplatnosťou rozhodnutia o uložení pokuty za
porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v uvedenej časti
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol, aký následok mu hrozí.
Žalobca ďalej dôvodil informáciou zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica
o tom, že v súvislosti s vydávaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta v

zmysle § 21b ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. bude vo vzťahu k všetkým doručeným žiadostiam o udelenie,
resp. obnovu prechodného pobytu, vydávať nesúhlasné stanoviská pre žalobcu. Žalobca však v návrhu
na priznanie odkladného účinku bližšie nešpecifikoval, aký vplyv má uvedená skutočnosť, týkajúca
sa len zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny, na realizáciu jeho práva na podnikanie a
nekonkretizoval aká ujma, škoda resp. iný vážny nenapraviteľný následok mu v dôsledku toho hrozí.
Priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodňuje ani všeobecná konštatácia žalobcu, že k

obdobnému konaniu pristupujú aj iné inštitúcie. Žalobca ďalej poukázal na to, že v prípade nepriznania
odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí uloženie sankcií (pokút v zmysle zákona č. 125/2006
Z. z.), čo môže zásadným spôsobom umocniť nepriaznivý vplyv Ekonomických faktorov, v dôsledku
čoho nebude môcť vytvárať nové pracovné miesta a doterajšie pracovné miesta nebude môcť udržať.
Protokol však nie je bezprostredným dôvodom na uloženie sankcie, v konaní o správnom delikte alebo

o uložení pokuty je len jedným z podkladov rozhodnutia. Žalobca neosvedčil, že by z titulu inšpekčných
zistení uvedených v Protokole voči nemu už takéto konanie začalo resp. prebiehalo. Práve v uvedenom
konaní žalobca bude môcť uplatniť svoje procesné práva a bude mať možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia vrátane Protokolu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca aj v tejto časti svojho návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe opätovne len všeobecne uviedol, aký následok mu hrozí

a že žalovaný môže voči nemu pristúpiť k uloženiu sankcií, avšak žalobca v návrhu neosvedčil tvrdené
skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého opatrenia žalovaného
by skutočne a bezprostredne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca
neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické
dopady na jeho podnikanie alebo na jeho majetkovú sféru žalobcu. Skutočnosť, že v prípade výkonu

napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy dôjde k zásahu do majetku žalobcu s negatívnym
dopadom na jeho činnosť, nie je sama o sebe dostatočná pre osvedčenie existencie hrozby závažnej
ujmy na strane žalobcu. Žalobca taktiež neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy
a výdavky súvisiace s jeho činnosťou, výšku disponibilných finančných prostriedkov, výšku mzdových
nákladov, hodnotu majetku a pod.).

10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky mu
hrozia, resp. môžu hroziť. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť
k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého opatrenia skutočne hrozí a bude mať konkrétne

negatívne dopady na jeho práva a právom chránené záujmy. V predmetnej veci žalobca vo svojom
návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého
opatrenia orgánu verejnej správy by malo taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval
závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok.

11. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2písm. e) SSP).
Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.